SK180299A3 - Cd40:cd154 blockade therapy for pancreatic islet tissue transplantation - Google Patents

Cd40:cd154 blockade therapy for pancreatic islet tissue transplantation Download PDF

Info

Publication number
SK180299A3
SK180299A3 SK1802-99A SK180299A SK180299A3 SK 180299 A3 SK180299 A3 SK 180299A3 SK 180299 A SK180299 A SK 180299A SK 180299 A3 SK180299 A3 SK 180299A3
Authority
SK
Slovakia
Prior art keywords
tissue
insulin
recipient
graft
cells
Prior art date
Application number
SK1802-99A
Other languages
English (en)
Inventor
Norma S Kenyon
Camillo Ricordi
David Thomas
Linda Burkly
Original Assignee
Biogen Inc
Univ Miami
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Application filed by Biogen Inc, Univ Miami filed Critical Biogen Inc
Publication of SK180299A3 publication Critical patent/SK180299A3/sk

Links

Classifications

    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K39/00Medicinal preparations containing antigens or antibodies
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C07ORGANIC CHEMISTRY
    • C07KPEPTIDES
    • C07K16/00Immunoglobulins [IGs], e.g. monoclonal or polyclonal antibodies
    • C07K16/18Immunoglobulins [IGs], e.g. monoclonal or polyclonal antibodies against material from animals or humans
    • C07K16/28Immunoglobulins [IGs], e.g. monoclonal or polyclonal antibodies against material from animals or humans against receptors, cell surface antigens or cell surface determinants
    • C07K16/2875Immunoglobulins [IGs], e.g. monoclonal or polyclonal antibodies against material from animals or humans against receptors, cell surface antigens or cell surface determinants against the NGF/TNF superfamily, e.g. CD70, CD95L, CD153, CD154
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61PSPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P3/00Drugs for disorders of the metabolism
    • A61P3/08Drugs for disorders of the metabolism for glucose homeostasis
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61PSPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P3/00Drugs for disorders of the metabolism
    • A61P3/08Drugs for disorders of the metabolism for glucose homeostasis
    • A61P3/10Drugs for disorders of the metabolism for glucose homeostasis for hyperglycaemia, e.g. antidiabetics
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61PSPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P37/00Drugs for immunological or allergic disorders
    • A61P37/02Immunomodulators
    • A61P37/06Immunosuppressants, e.g. drugs for graft rejection
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61PSPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P43/00Drugs for specific purposes, not provided for in groups A61P1/00-A61P41/00
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K39/00Medicinal preparations containing antigens or antibodies
    • A61K2039/505Medicinal preparations containing antigens or antibodies comprising antibodies
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K38/00Medicinal preparations containing peptides
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C07ORGANIC CHEMISTRY
    • C07KPEPTIDES
    • C07K2317/00Immunoglobulins specific features
    • C07K2317/70Immunoglobulins specific features characterized by effect upon binding to a cell or to an antigen
    • C07K2317/76Antagonist effect on antigen, e.g. neutralization or inhibition of binding

Landscapes

  • Health & Medical Sciences (AREA)
  • Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Organic Chemistry (AREA)
  • Immunology (AREA)
  • Life Sciences & Earth Sciences (AREA)
  • General Health & Medical Sciences (AREA)
  • Medicinal Chemistry (AREA)
  • Pharmacology & Pharmacy (AREA)
  • Animal Behavior & Ethology (AREA)
  • Engineering & Computer Science (AREA)
  • Public Health (AREA)
  • Veterinary Medicine (AREA)
  • Bioinformatics & Cheminformatics (AREA)
  • Diabetes (AREA)
  • Nuclear Medicine, Radiotherapy & Molecular Imaging (AREA)
  • General Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Chemical Kinetics & Catalysis (AREA)
  • Genetics & Genomics (AREA)
  • Biophysics (AREA)
  • Molecular Biology (AREA)
  • Proteomics, Peptides & Aminoacids (AREA)
  • Biochemistry (AREA)
  • Emergency Medicine (AREA)
  • Endocrinology (AREA)
  • Hematology (AREA)
  • Obesity (AREA)
  • Mycology (AREA)
  • Microbiology (AREA)
  • Transplantation (AREA)
  • Epidemiology (AREA)
  • Medicines That Contain Protein Lipid Enzymes And Other Medicines (AREA)
  • Medicines Containing Material From Animals Or Micro-Organisms (AREA)
  • Micro-Organisms Or Cultivation Processes Thereof (AREA)
  • Pharmaceuticals Containing Other Organic And Inorganic Compounds (AREA)
  • Medicines Containing Antibodies Or Antigens For Use As Internal Diagnostic Agents (AREA)
  • Solid-Sorbent Or Filter-Aiding Compositions (AREA)
  • Orthopedics, Nursing, And Contraception (AREA)
  • External Artificial Organs (AREA)
  • Steroid Compounds (AREA)

Description

Použitie činidla rušiaceho väzbu CD40:CD154 na prípravu lieku na zabránenie odhojenia štepu tkaniva tvoriaceho inzulín
Táto prihláška čiastočne pokračuje v predchádzajúcej prihláške USA 60/050 276 podanej 20. júla 1997 v prechádzajúcej prihláške USA 60/077 265 podanej 9. marca 1998. Opis vynálezu z týchto predchádzajúcich prihlášok je zahrnutý formou odkazu v predkladanej prihláške.
Oblasť techniky
Predkladaný vynález sa týka všeobecne potlačenia nežiaducej imunitnej odpovede, osobitne protiadaptivnej imunitnej odpovede sprostredkovanej T-lymfocytmi. Vynález sa konkrétne týka prevencie, liečenia, supresie alebo reverzie odhojenia transplantovaného tkaniva alebo transplantovaného orgánu spôsobeného imunitným systémom príjemcu.
Doterajší stav techniky
Transplantácia orgánov medzi dvoma jedincami, ktorí nie sú geneticky identickí, spôsobuje vždy imunologickú rejekciu (odhojenie) orgánu spôsobenú mechanizmom závislým na T-bunkách, pokial proces odhojovania nie je obmedzený podávaním liečiv, ktoré potláčajú funkcie T-buniek.
Niekolko patentov USA, napr. č. US 5104858, 5008246 a
5068323, opisuje použitie imunosupresívnych liečiv na inhibíciu odhojenia štepu (transplantátu). Iné konvenčné činidlá opísali
Suthanthiran a kol. (1994, 331, New Eng. Med. J. 365-376) . Tak inhibítory kalcineurínfosfatázy, ako aj glukokortikosteroidy sa používajú klinicky, obidve tieto činidlá zabraňujú uvoľňovaniu aktivovaných cytokínov sprostredkovanému T-bunkami, osobitne
IL-2. Avšak terapia týmito typmi konvenčných činidiel je nedokonalá. Obidva typy činidiel účinkujú tak, že narušujú signalizáciu prostredníctvom antigénneho receptora T-buniek čo je jediný mediátor antigénnej špecificity T-buniek a bez rozdielu. Okrem toho, liečenia (TCR), účinkujú teda na všetkých T-bunkách účinok týchto liečiv všeobecne spôsobuje schopnosti štepu a transplantátu imunosupresie.
malignít, a tiež toxicita, predovšetkým pre citlivé orgány a nie je trvalý, stratu štepu, jeho funkčnú trpieť následky K týmto dôsledkom takže prerušenie Teda na udržanie integráciu musí dlhodobej patrí riziko životapríjemca nešpecifickej infekcie a tkanivá, ako sú obličky, pečeň a pankreas (podžalúdková žľaza).
Transplantáciou buniek ostrovčekov (ICT, Islet Celí Transplantation) sa môže odstrániť hyperglykémia a môže sa normalizovať metabolická kontrola krvnej glukózy (Ricordi, Diabetes Reviews 4: 356-369, 1996, Sharp a kol., Diabetes 39: 515-518, 1990, Socci a kol., Acta Diabetol. 28: 151-157, 1991, Warnok a kol., Diabetológia 34: 55-58, 1991, Ricordi a kol., Transplantation 53: 407-414, 1992, Gores a kol., Lancet 341: 19-21, 1993, Alejandro a kol., Diabetes 46: 1983-1989, 1997) u jedincov, ktorí majú diabetes mellitus (DM). Dokonca aj v prípade, že nie je inzulínová závislosť, podanie redukovanej dávky exogénneho inzulínu príjemcovi transplantátu s funkčným alloštepom ostrovčekov (bazálna tvorba c-peptidu > 1,0 ng/ml) poskytne výbornú metabolickú kontrolu a normalizáciu hemoglobínu Ale (HbAlc) (Ricordi, Diabetes Reviews 4: 356-269, 1996, , Sharp a kol., Diabetes 39: 515-518, 1990, Socci a kol., Acta Diabetol. 28: 151-157, 1991, Warnok a kol., Diabetológia 34: 55-58, 1991, Ricordi a kol., Transplantation 53: 407-414, 1992, Gores a kol., Lancet 341: 19-21, 1993, Alejandro a kol., Diabetes 46: 1983-1989, 1997). Počas viac ako 6 rokov po transplantácii sa nepozorovala hypoglykémia a boli opísané funkčné alloštepy ostrovčekov u príjemcu s autoimunitným diabetom (Alejandro a kol., Diabetes 46: 1983-1989, 1997). Aj napriek týmto významným pokrokom je široká aplikácia transplantácie ostrovčekov na kontrolu DM obmedzená požiadavkou trvalej generalizovanej imunosupresie u príjemcu. Tieto obmedzenia sa netýkajú iba nebezpečenstva spojeného s chronickou imunosupresiou, ale tiež diabetogénneho účinku imunosupresívnych liečiv používaných v súčasnosti.
Uvedené obmedzenia súčasných terapeutických postupov v liečení DM vyvolali široký záujem o vývoj nových terapií na indukciu donor-špecifickej imunologickej tolerancie, čím sa vyhlo potrebe celoživotnej imunosupresie u príjemcu štepu. Získali sa počiatočné sľubné výsledky v pokusoch s allotransplantáciami na rôznych modelových systémoch hlodavcov. Keď sa testovali na preklinických modeloch veľkých zvierat (psy, primáty okrem človeka), ukázali sa výsledky z modelových hlodavcov ako velmi zle predikčné pre ICT v porovnaní s modelmi lepšie vystihujúcimi ICT u človeka.
Existuje teda potreba zlepšeného alebo účinnejšieho liečenia pomocou imunosupresie alebo imunomodulácie u príjemcov transplantátu, vrátane človeka. Osobitne sú potrebné také liečenia, ktoré nespôsobujú všeobecnú supresiu (pansupresiu) T-buniek, t.j. liečenie, ktoré nezvyšuje náchylnosť príjemcu k malignitám alebo oportúnnym infekciám. Predovšetkým je však potrebné liečenie, ktoré je menej toxické, ako súčasne využívané terapeutické činidlá. Súčasne je potrebné také liečenie, ktoré podporuje dlhodobú funkčnú integráciu štepu, t.j. integráciu, ktorá pretrváva ukončenie liečenia.
I
Podstata vynálezu
Predmetom vynálezu je imunomodulačné činidlo, ktoré zmierňuje protiadaptivnu odpoveď T-buniek, pričom nie je potrebná celková imunosupresia T-buniek. Ďalší predmet vynálezu je imunomodulačné činidlo, ktoré podporuje funkčnú integráciu tkanivového štepu, osobitne tkanivového štepu odvodeného z ostrovčekov pankreasu u príjemcu, predovšetkým človeka. Ďalším predmetom vynálezu je imunomodulačné činidlo, ktoré inhibuje imunologické odhojenie transplantovaného tkaniva, predovšetkým transplantovaných ostrovčekov pankreasu alebo iného tkaniva tvoriaceho inzulín. Ďalším predmetom vynálezu imunomodulačné činidlo, ktoré prerušuje prenos kostimulačného signálu aktivovaným T-bunkám. Predmetom vynálezu je potom osobitne činidlo rušiace väzbu (prerušovač väzby) CD40:CD154, ako je blokujúce činidlo CD154, na použitie na liečenie, najmä na použitie na zmiernenie alebo oddialenie alebo zabránenie imunologickej rejekcie (odhojenie) transplantovaného tkaniva. Ďalším všeobecnejším predmetom predkladaného vynálezu je zlepšenie dostupnosti tkanivových štepov, osobitne tkanivových štepov tvoriacich inzulín, tým, že poskytuje imunomodulačný prípravok, ktorý umožňuje funkčnú integráciu cudzorodého (napr. allogénneho alebo xenogénneho) tkaniva príjemcom (hostitelom). Ďalším všeobecným predmetom vynálezu je zabránenie, zmiernenie, oslabenie alebo liečenie diabetes mellitus (DM).
Predkladaný vynález je založený na objave, že použitie činidla rušiaceho väzbu CD40:CD154, buď samotného, alebo v kombinácii s inými terapeutickými činidlami, ako sú napr. imunomodulačné alebo tolerizačné činidlá (činidlá vytvárajúce toleranciu), spôsobuje oslabenie, potlačenie, zabránenie, oneskorenie alebo odstránenie rejekcie transplantovaného tkaniva produkujúceho inzulín, spôsobenej odpoveďou imunitného systému hostiteľa, pričom nie je potrebná celková supresia príjemcovho imunitného systému.
Predkladaný vynález teda poskytuje použitie činidla rušiaceho väzbu CD40:CD154 na prípravu terapeutického prípravku a prípravky na imunomodulačnú terapiu u príjemcu tkanivových štepov (transplantátov) tvoriacich inzulín. Tieto prípravky sa môžu použiť rôznym spôsobom (ďalej použitie podlá vynálezu). Prvé použitie podľa vynálezu je na inhibíciu odvrhnutia tkanivového štepu tvoriaceho inzulín. Druhé použitie podľa vynálezu je na predĺženie prežívania štepu u príjemcu. Tretie použitie podľa vynálezu je na reverziu odvrhnutia tkanivového štepu.
Štvrté použitie je na uchovanie funkcie tkanivového štepu. Piate použitie je na obnovenie funkcie poškodeného štepu. Šieste použitie je na indukciu imunologickej tolerancie k tkanivovému štepu. Všetky uvedené použitia sa týkajú použitia činidla rušiaceho väzbu CD40:CD154 (CD40L) na prípravu lieku, ktorý sa podáva príjemcovi štepu. Činidlo rušiace väzbu CD40:CD154 znamená akékolvek činidlo rušiace väzbu CD40 ligand (CD40L označovaný tiež ako CD154 alebo antigén 5c8, a niekedy tiež gp39) k svojmu náprotivku, alebo rozpoznávanému receptoru (tu CD40). Výhodne je prerušujúcim činidlom činidlo blokujúce CD154 (CD40L), čím sa myslí akékoľvek činidlo, ktoré sa viaže na CD154 a tým zabraňuje väzbe alebo ruší jeho väzbu na príslušný receptor (napr. CD40). Príkladom činidla blokujúceho CD154 je monoklonálna protilátka, ktorá má väzbové charakteristiky pre antigén zhodné s monoklonálnou protilátkou 5c8 opísanou v patente US 5 474 771, na ktorého opis sa týmto odvolávame.
Uvedené použitia podľa predkladaného vynálezu sú vhodné pre všetky typy tkanivových štepov tvoriacich inzulín, ako je napr. tkanivo pankreasu alebo ostrovčeky pankreasu izolované konvenčnými spôsobmi. Vynález je teda vhodný na použitie v prípadoch, že príjemcom (hostiteľom) štepu je cicavec, výhodne primát, najvýhodnejšie človek. Vynález je osobitne výhodný, pokiaľ príjemca štepu trpí alebo je ohrozený poškodením glukózového metabolizmu, ako napr. pri DM. Darcom štepu je syngénny člen rovnakého fylogenetického druhu, ako je príjemca (to znamená allogénny darca, ktorý poskytuje tkanivový alloštep) alebo člen odlišného fylogenetického druhu (to znamená xenogénny darca, ktorý poskytuje tkanivový xenoštep). Pokiaľ sa ako zdroj transplantovaného tkaniva použije xenogénny darca, je výhodné, keď je relatívne MHC-kompatibilný s príjemcom, napr. pavián alebo šimpanz by boli výhodnými darcami pre človeka. Vynález výhodne podporuje prijatie štepu akéhokoľvek iného tkaniva tvoriaceho inzulín, vrátane populácií izolovaných fetálnych alebo dospelých β buniek ostrovčekov alebo kultivovaných β buniek ostrovčekov (bez ohladu na to, či pochádzajú z primárnej kultúry alebo imortalizovanej bunkovej línie). Vynález je vhodný na podporenie prijatia štepu akýchkoľvek buniek exprimujúcich, indukovaným alebo trvalým spôsobom, inzulínový gén, ako sú napr. hostiteľské bunky pripravené konvenčnými spôsobmi génového inžinierstva. Prípadne sa môže tkanivo tvoriace inzulín fyzicky oddeliť od tkaniva príjemcu imunoizolačným zariadením.
Na základe predchádzajúceho opisu je jasné, že vynález umožňuje obnovenie metabolickej kontroly glukózového metabolizmu u cicavcov, ktorí to potrebujú. Toto obnovenie spočíva v tom, že sa implantuje tkanivo tvoriace inzulín cicavcovi a potom sa cicavcovi podáva činidlo rušiace väzbu CD40:CD154, výhodne činidlo blokujúce CD154. Vo výhodnom uskutočnení vynálezu je činidlom blokujúcim CD154 monoklonálna protilátka, ktorá má antigénne špecifické väzbové vlastnosti ako monoklonálna protilátka 5c8. V príkladnom protokole, ktorý sa overil testami na velkých zvieratách slúžiacich ako relevantné preklinické modely DM, prijatie štepu sa indukuje podávaním monoklonálnej protilátky pred ICT, po ktorom potom nasledovali (výhodne) aspoň dve ďalšie podania monoklonálnej protilátky počas 2 týždňov po uskutočnení ICT (t.j. po implantácii tkaniva produkujúceho inzulín). Potom, pokiaľ je to nutné, sa uchytenie štepu udržiava podávaním monoklonálnej protilátky počas jedného mesiaca (t.j. definované ako 4 týždne) po ICT. Toto udržiavanie sa môže opakovať, pokiaľ je to nutné, alebo pokiaľ je to rozumné.
Alternatívne sa môže zlepšiť prijatie štepu súčasným podávaním tolerizačného činidla (činidla vyvolávajúceho toleranciu) cicavcovi, čím sa myslí akékoľvek činidlo, ktoré udržiava štep po ukončení imunomodulačnej alebo imunosupresivnej liečby. Príkladom tolerizačného činidla je tkanivo kostnej drene, alebo populácia buniek odvodených z kostnej drene, ktoré sú MHC-kompatibilné s tkanivovým štepom (t. j.
tkanivom produkujúcim inzulín). Výhodne je kostná dreň alebo bunky kostnej drene syngénny s darcom (donorom) alebo zdrojom tkaniva produkujúceho inzulín. Dlhodobé prežívanie tolerizačného činidla v príjemcovom štepe teda spôsobí, že príjemcu sa stane imunologický chimérickým, čo stav prejavujúci sa donoršpecifickou imunologickou toleranciou. Populácia hematopoetických buniek CD34(+) odvodených z kostnej drene (kmeňových buniek) je osobitne výhodné tolerizačné činidlo. Ďalším osobitne výhodným tolerizačným činidlom je populácia kmeňových buniek s fenotypom CD40(-) na bunkovom povrchu.
Ďalší aspekt predkladaného vynálezu poskytuje spôsob detekcie poškodenia metabolickej kontroly glukózového metabolizmu u cicavcov. Tento spôsob je dostatočne citlivý na to, aby odhalil subklinické (napr. kryptické alebo asymptomatické, t. j. skryté či bez príznakov) poškodenie metabolizmu glukózy v krvi, napr. u cicavca, ktorý je ohrozený vývojom DM alebo ktorý je ohrozený počiatočným štádiom odhojenia implantovaného tkaniva tvoriaceho inzulín. Spôsob spočíva v tom, že sa hodnotí hladina glukózy vo vzorke krvi, odoberanej cicavcovi aspoň 1 hodinu a menej ako 6 hodín (výhodne 2 hodiny) potom ako cicavec strávil jedlo. Predpokladá sa, že cicavec má poškodený glukózový metabolizmus, keď je obsah glukózy v postprandiálnej (PPD) vzorke 150 mg/dl alebo vyšší (t.j. presahuje 150 mg/dl). Spoľahlivosť metódy sa zvýši, keď sa odoberú 2 vzorky v dvoch po sebe nesledujúcich dňoch a obidve majú obsah glukózy 150 mg/dl alebo vyšší.
Podrobný opis vynálezu
Aktivácia T-buniek, a na nej závislé ďalšie imunologické procesy, vyžaduje tak signály sprostredkované receptormi
T-buniek (TCR), ako aj simultánne predávané tzv. kostimulačné signály. Dôležitý kostimulačný signál je prenášaný naviazaním
CD40 buniek prezentujúcich antigén, ako napr. B-buniek, na
CD40L (CD154) T-buniek. Ľudský CD40 je bunkový povrchový proteín veľký 50 kD exprimovaný na zrelých B-bunkách, a tiež na makrofágoch a aktivovaných endotelových bunkách. CD40 patri do triedy receptorov podieľajúcich sa na programovanej bunkovej smrti (apoptóze), kam patria tiež Fas/CD95 a alfa receptor nádorového nekrotického faktora (TNF). Ľudský CD154 (CD40L) je membránový glykoproteín typu II veľký 32 kD, ktorý má homológiu s TNF alfa, ktorý je prechodne exprimovaný primárne na aktivovaných T-bunkách. Ukázalo sa, že väzba CD40:CD154 je nutná pre všetky typy protilátkovej odpovede závislej na T-bunkách. Konkrétne väzba CD40:CD154 poskytuje antiapoptický a/alebo stimulačný signál pre lymfokíny.
Dôležitosť väzby CD40:CD154 pre stimuláciu biologickej odpovede závislej na T-bunkách bola podporená objavom, že syndróm X-viazanej hyper-IgM (X-HIGM) u ľudí je fenotyp vyplývajúci z genetického nedostatku funkčného CD154. Jedincovi s X-HIGM majú normálne alebo vysoké hladiny IgM, ale zlyháva u nich tvorba protilátok IgG, IgA alebo IgE a trpia opakovanými, niekedy veľmi ťažkými bakteriálnymi a parazitickými infekciami a tiež zvýšeným výskytom lymfómov a abdominálnych rakovin. Podobný fenotyp sa pozoroval u zvierat nulizygotných na gén kódujúci CD154 (tzv. knockout, t.j. s vyradenou funkciou génu). B-bunky nulizygotných zvierat môžu produkovať IgM aj za absencie väzby CD40:CD154, nie sú však v takýchto podmienkach schopné prepnúť izotyp (isotype switching) alebo normálne prežívať po afinitnom zrení (maturácii). V neprítomnosti funkčnej interakcie CD40:CD154 sa nevyvíjajú správne germinálne centrá lymfatických uzlín a pamäťové B-bunky buď majú narušený vývoj alebo úplne chýbajú. Tieto defekty potom funkčne prispievajú k silnému zníženiu alebo úplnému vymiznutiu druhotnej (zrelej) protilátkovej odpovede. Pozorovali sa tiež defekty bunkovej imunity, ktoré sa prejavujú zvýšeným výskytom bakteriálnych a parazitických infekcií. Mnoho z týchto defektov sprostredkovaných bunkami je reverzibilných, t.j. môže sa odstrániť podávaním IL-12 alebo IFN-gamma. Tieto údaje podporujú imunitnej názor, že normálna väzba CD40:CD154 odpovede T-pomocných buniek typu I.
Rad prerušiť preklinických výskumov zistil, že väzbu CD40:CD154 sú sľubnými činidlami. Predovšetkým tkanív malých zvierat CD40:CD154 podporuje vývoj činidlá schopné imunomodulačnými transplantačné modely orgánov ukázali, že činidlá rušiace prežívanie allogénnych podporujú (transplantátov). Vo vybraných modeloch prechodné interferujúceho s kostimuláciou T-buniek činidla indukciu trvalého alebo väzbu štepov podávanie spôsobilo umožnilo získanie prijatia štepu. Prerušenie väzby mimoriadne sľubných výsledkov,
CD40:CD154 pretože sa zdalo, že účasť tohto náprotivku predchádza chronologicky signálom (Ranheim a kol., a kol.,
Eur. J. Immunol.
páru receptora a jeho aj hierarchicky iným kostimulačným
J. Exp. Med. 177: 925-935, 1993, Roy 25: 596-603, 1995, Han a kol., J.
Immunol.
155: 556-567, 1995, Shinde a kol.,
J. Immunol.,
157:
2764-2768, 1996, Yang a kol., Science 273:
1862-1864,
1996,
Grewal a kol., Science 273: 1864-1867, 1996,
Lederman a
J. Immunol. 149: 3817-3826, 1992. Blokovanie spôsobilo predĺženie srdečných alloštepov kol.,
Transplantation 61: 4-9, 1996, Larsen a
438, 1996), kožných štepov (Náture 381:
a kol.z
Transplantation 64: 329-335) a (Parker
Rossini väzby CD40:CD154 (Larsen a kol.,
Náture 381: 434434-438, 1996, Merkees alloštepov ostrovčekov a kol., Proc. Natl. Acad. Sci. USA 92: 9560-9564, 1995, kol., Celí Transplant.
5:
49-52) u hlodavcov a allogénnych obličiek u primátov (Kirk a kol., Proc. Natl. Acad.
Sci. USA
194: 8789-8794, 1997).
Tiež sa demonštrovalo oneskorenie nástupu autoimunitného diabetu u neobéznych diabetických (NOD) myší (Balasa a kol.,
J. Immunol.
159: 46204627, 1997).
Tiež zabraňuje tvorbe sa publikovalo, že rušenie väzby zápalových cytokínov (Dechanet a
CD40:CD154 kol., J.
Immunol. 159: 5640-5647, 1997, Kiener a kol., J.
Immunol. 155:
4917-4925, 1995).
Blokovanie CD40:CD154 teda poskytuje potenciálne účinnú terapiu na prevenciu zlyhania alloštepov alebo xenoštepov ostrovčekov u jedincov s chorobou glukózového metabolizmu, ako je napr. diabetes typu I. Avšak ako už bolo uvedené, všetky skôr publikované štúdie dlhodobého prežívania štepu u hlodavcov sa nezhodovali s výsledkami testovania na veľkých zvieratách, predovšetkým primátoch.
Tu sa opisujú štúdie účinkov výhodného činidla blokujúceho CD154, humanizovanej protilátky s antigén-väzbovými vlastnosťami monoklonálnej protilátky 5c8 (Lederman a kol., J. Exp. Med. 175: 1091-1101, 1992) na preklinických modeloch transplantácie ostrovčekov u veľkých zvierat. Opisované modely zahrnujú monoterapiu činidlom blokujúcim CD154 u paviánov {Papio hamadryas) a iných primátov, okrem človeka. Výsledky získané na týchto modeloch silne podporujú názor, že monoterapia blokovania CD154 podporuje dlhodobé prijatie tkaniva tvoriaceho inzulín u ľudí, predovšetkým u ľudí trpiacich DM alebo podobnú poruchu homeostázy glukózy.
Nasledujúca diskusia demonštruje rad okolností, pri ktorých sa môže vynález využiť, a tiež opisuje štúdie dokazujúce základný princíp, vrátane špecifických uskutočnení vynálezu.
Príjemcovia
Vynález sa môže využiť pri liečení alebo profylaxii u akéhokoľvek príjemcu tkanivového štepu produkujúceho inzulín alebo u akéhokoľvek cicavca, ktorý potrebuje transplantáciu tkaniva produkujúceho inzulín. Výhodný príjemca (niekedy tiež označovaný ako prijemca-hostiteľ alebo len hostiteľ) je ten, ktorý trpí alebo je ohrozený poruchou metabolickej kontroly metabolizmu krvnej glukózy (krvnej homeostázy). Napr. je príjemca hyper- alebo hypoglykemický. Vynález je predovšetkým výhodný pre príjemcu trpiaceho diabetom, osobitne pre príjemcu s diabetes mellitus (DM). Príjemca je výhodne primát, výhodnejšie vyšší primát a najvýhodnejšie človek. V iných uskutočneniach vynálezu je príjemcom iný živočích, alebo spoločenské domáce zviera alebo iný hodnotný živočích, ako napr. príslušník ohrozeného druhu. Takže k vhodným príjemcom patria (pričom zoznam nie je obmedzujúci) ovce, kone, kravy, kozy, prasce, psy, mačky, králiky, morčatá, škrečky, Gerbilinae, potkany a myši.
Darcovia tkanivového štepu
Vynález sa môže použiť pri akomkoľvek druhu transplantácie alebo prenose tkaniva produkujúceho inzulín, osobitne tam, kde darcovské tkanivo (štep) je ohrozené tým, že bude odhojené vďaka príjemcovmu imunitnému systému. Konkrétne sa môže vynález využiť tam, kde darcovské tkanivo nie je histokompatibilné (HMC-kompatibilné) s príjemcom. Takže okrem autologického alebo syngénneho darcovského tkaniva sa môže na vynález použiť allogénne alebo dokonca aj xenogénne darcovské tkanivo. Darcovské tkanivo sa môže získať konvenčným spôsobom z dobrovoľných darcov alebo iných živých darcov, alebo sa môže získať z umretého darcu (t.j. kadaveru). Výhodne je darca histokompatibilný s príjemcom v najvyššej možnej miere. Pokiaľ je príjemcom človek, výhodné darcovské tkanivo je autológne a allogénne. Avšak darcovské tkanivo sa môže získať aj z heterologického druhu (v takom prípade sa označuje ako heteroštep), ako napr. z primátov iných ako človek (šimpanz alebo pavián) alebo iného relatívne kompatibilného zvieraťa (napr. prasa).
V niektorých uskutočneniach vynálezu darcovské tkanivo (štep, transplantát) je celý pankreas (podžalúdková žľaza). V iných uskutočneniach vynálezu obsahuje štep časť alebo biopsiu darcovského pankreasu. Darcovský pankreas sa môže získať zo živého darcu alebo sa môže odobrať z umretého darcu. Pokiaľ sa použije odber z kadaveru, nemal by byť pankreas vystavený chladu v ischemickom stave dlhšie ako 8 hodín. V ešte ďalších uskutočneniach vynálezu darcovské tkanivo predstavujú bunky produkujúce inzulín, osobitne izolované alebo suspendované ostrovčeky alebo bunky ostrovčekov, vrátane buniek vybratých alebo vyrezaných z fetálneho alebo dospelého darcu, buniek udržiavaných v primárnej kultúre alebo buniek imortalizovaných bunkových línií. Vhodné postupy na prípravu darcovských ostrovčekov alebo suspenzií buniek ostrovčekov z celého pankreasu sú odborníkom známe (pozri napr. Ricordi a kol., 1988, 37 Diabetes, 413-420, Tzakis a kol., 1990, 46 Diabetes, 1120-1123). Vhodný pankreas sa môže získať z darcu, ktorý v podstate netrpí žiadnym defektom homeostázy krvnej glukózy. Medzi ďalšie zdroje buniek tvoriacich inzulín patria fetálne prekurzorové bunky ostrovčekov, prípadne namnožené v primárnej kultúre. Môžu sa použiť akékoľvek bunky, vrátane buniek obsahujúcich exogénny genetický materiál kódujúci exprimovateľný inzulínový ,gén. Takže vynález sa tiež týka buniek nesúcich exogénny genetický materiál, ako sú napr. transfekované alebo transformované hostiteľské bunky, ktoré boli (alebo sú odvodené z takýchto buniek, ktoré pôvodne boli) upravené metódami génového inžinierstva tak, aby exprimovali inzulín, či už konštitutívnym alebo indukovateľným spôsobom (napr. pod kontrolou promótora alebo enhancera odpovedajúceho na glukózu). V ďalších uskutočneniach vynálezu sa môžu pankreatické bunky alebo darcovské bunky iného typu získať z transgénnych cicavcov, ktoré boli upravené metódami génového inžinierstva tak, aby obsahovali v niektorých alebo vo všetkých tkanivách tela genetický materiál nutný na produkciu inzulínu.
Tkanivo produkujúce inzulín (darcovské tkanivo) sa vnáša systémovo alebo lokálne do príjemcu. Napr. izolované, suspendované alebo dispergované bunky tvoriace inzulín, sa podávajú intravaskulárnou infúziou alebo implantujú na požadované miesto, ako sú napr. dutiny v kostnej dreni, pečeň, obličkové puzdro, alebo sa môžu podať intrámuskulárne alebo intraperitoneálne. V niektorých uskutočneniach ide o bunky, ktoré nie sú mitoticky kompetentné, ale ostávajú živé v darcovi a tvoria alebo exprimujú inzulín. V každom prípade sa implantuje účinné množstvo tkaniva alebo buniek tvoriacich inzulín, čím sa myslí množstvo, ktoré je dostatočné na to, aby oslabilo (detegovatelne zmiernilo) nedostatky v glukózovom metabolizme príjemcu (napr. hypo- alebo hyperglykémiu). V optimálnom prípade je , toto množstvo dostatočné na to, aby obnovilo schopnosť príjemcu udržiavať glukózovú homeostázu, to znamená oslobodilo ho od závislosti na konvenčnej (t.j. pomocou injekcií alebo inhalácií) inzulínovej nahradzovacej terapii.
V niektorých uskutočneniach je tkanivo tvoriace inzulín fyzicky oddelené (izolované) od okolitého tkaniva príjemcu imunoizolačným zariadením. Vhodné zariadenie chráni tkanivo tvoriace inzulín pred výkonnými prvkami bunkovej a humorálnej imunity, vrátane (pričom zoznam nie obmedzujúci) leukocytov, imunoglobulínov a komplementu. Imunoizolačné zariadenie všeobecne poskytuje semipermeabilnú bariéru, ako je napr. membrána s pórmi, ktoré majú velkosť dostatočnú na to, aby zabránili difúzii molekúl väčších ako 50 až 100 kD. Touto bariérou je ohraničená izolačná komôrka, v ktorej je uložené tkanivo tvoriace inzulín a neobsahuje žiadne miesta, kde by bolo tkanivo tvoriace inzulín vo fyzickom kontakte s bunkami alebo tkanivami mimo tejto bariéry. Môže sa použiť akékoľvek konvenčné zariadenie, obal, tobolka alebo mikrotobolka, vrátane alginátových mikrotoboliek s jednoduchou alebo dvojitou stenou (pozri napr. patent US 5 227 298). Medzi ďalšie konvenčné mikrotobolky patria alginát-polylyzínové tobolky, tobolky z chemicky zosieťovaného alginátu alebo iných biokompatibilných polymérov, tvarované do štruktúrne spoľahlivého imunoizolačného zariadenia akéhokoľvek požadovaného tvaru a veľkosti (pozri napr. Jaink a kol., 1996, 61 Transplantation, 4).
V ďalších uskutočneniach vynálezu sa implantuje hostiteľovi tiež tolerizačné činidlo, ako sú napr. bunky kostnej drene alebo bunky z nech pochádzajúce. Akékoľvek tolerogénne tkanivo alebo bunky sa môžu použiť ako tolerizačné činidlo, vrátane pankreatických stromových buniek (stromal cells) a buniek kostnej drene. Tolerogénne bunky sú
MHC-kompatibilné s tkanivom tvoriacim inzulín a výhodne sú získané z darcu, ktorý poskytol tkanivo tvoriace inzulín alebo sú s ním syngénne. Vhodné postupy sú odborníkovi známe (pozri napr. Sharp a kol., 1995, In: Methods in Celí Transplantation, Ricordi, ed., R.G.Landes Co., s. 619-628). Kostná dreň sa výhodne spracováva systémom Ceprate® SC Stem Celí Concentration Systém (CellPro, Inc., Bothell, WA, pozri príručka CellPro Investigator, revidovaná 06.01.97, alebo podobným, čim sa získa populácia buniek kostnej drene obohatená o hematopoetické bunky CD34(+). Štandardnou metódou fluorescenciou aktivovaného triedenia buniek (FACS) alebo imunofluorescenčným farbením sa môže zistiť, že populácia buniek CD34(+) je v podstate bez buniek CD40(+), avšak je možné pozorovať slabé sfarbenie na CD40. Keďže populácia buniek CD34(+) je dynamická populácia kmeňových buniek, predpokladá sa, že prítomnosť nízkej hladiny CD40(+) zodpovedá frekvencii, s akou začínajú diferenciáciu smerom k bunkám B-radu. Skutočne predbežné štúdie s FACS ukázali, že iba bunky CD40(+) (ktoré typicky predstavujú nie viac ako 0,7% celkového počtu) v populácii kmeňových buniek CD34(+) sú tiež CD19(+). CD19 je najskorší marker z doteraz známych markerov buniek radu B. Teda, aby sa zaistilo, že sa ako tolerizačné činidlo použije skutočne populácia kmeňových buniek, bunky CD34(+) sa môžu ďalej oddeliť od buniek CD40(+) konvenčnými metódami negatívnej selekcie (napr. selektívnou cytolýzou, bunkovým triedením, tzv. ryžovaním a pod.).
Príklady činidiel rušiacich väzbu CD40:CD154
K terapeutickým zlúčeninám vhodným pre spôsoby podľa vynálezu patrí akákoľvek zlúčenina, ktorá blokuje interakciu CD40 na bunkovom povrchu (napr. na B-bunkách) s CD40L (CD154) exprimovaným napr. na povrchu aktivovaných T-buniek. Zlúčeniny rušiace väzbu CD40:CD154, ako je napr. činidlo blokujúce CD154, ktoré sú špecificky zahrnuté do vynálezu, sú napr. polyklonálne protilátky a monoklonálne protilátky (Mab), a tiež deriváty protilátok ako sú chimérne molekuly, humanizované molekuly, molekuly so zníženou efektorovou funkciou, bišpecifické molekuly a konjugáty protilátok. Vo výhodnom uskutočnení vynálezu ide o protilátku, ktorá má v podstate rovnaké antigénšpecifické väzbové charakteristiky ako protilátka 5c8, ktorá bola opísaná v Patente US 5 474 771, na ktorý sa týmto plne odvolávame. V súčasnom velmi výhodnom uskutočnení vynálezu je protilátka humanizovaná protilátka 5c8 (hu5c8). Medzi ďalšie známe protilátky proti CD154 patria protilátky ImxM90, ImxM91 a ImxM92 (od firmy Immunex Corp., Seattle, WA), monoklonálna protilátka anti-CD40L komerčne dostupná od firmy Ancell (kloň 24-31, katalóg. č. 353-020, Bayport, MN) a monoklonálna protilátka anti-CD154 komerčne dostupná od firmy Genzyme (Cambridge, MA, katalóg, č. 80-3703-01). Tiež je komerčne dostupná monoklonálna protilátka anti-CD154 firmy PharMingen (San Diego, katalóg, č. 33580D). Mnohé ďalšie protilátky anti-CD40L sa pripravili a charakterizovali (pozri napr. prihláška WO 96/23071, Bristol-Myers Squibb, na ktorej opis sa týmto odvolávame).
Vynález sa tiež týka použitia ďalších činidiel blokujúcich CD154, ako sú napr. úplné fragmenty Fab, F(ab')2, úseky VH, Fv, jednoreťazcové protilátky (pozri napr. WO 96/23701), polypeptidy, fúzne konštrukty polypeptidov, fúzie obsahujúce CD40 (ako napr. CD40Ig, pozri publikácie Hollenbaugh a kol., J. Immunol. Meth. 188: 1-7, 1995) a zlúčeniny s malými molekulami ako sú malé semipeptidové zlúčeniny alebo nepeptidové zlúčeniny, schopné blokovať alebo prerušovať väzbu CD40:CD154. Spôsoby, ako navrhovať malé molekuly, uskutočňovať ich screening a optimalizovať ich, boli opísané v patentovej prihláške PCT/US96/10664, podanej 21. júna 1996, na ktorú sa týmto odvolávame.
Vo vynáleze sa môžu použiť protilátky pripravené štandardnými technikami rekombinantnej DNA (Winter a Milstein, Náture 349: 294-99, 1991). Napr. sa môžu pripraviť chimérne protilátky alebo fúzne proteíny, ktoré sú konštruované tak, že antigén viažuci doménu protilátky zvieraťa požadovanej špecificity spojený s ľudskou konštantnou doménou (protilátka získaná pôvodne z cicavca iného ako človek, kde sa pomocou technológie rekombinantnej DNA nahradila celá alebo časť kĺbovej oblasti a konštantný úsek ťažkého reťazca a/alebo konštantný úsek ľahkého reťazca zodpovedajúceho úsekmi ľahkého alebo ťažkého reťazca ľudského imunoglobulínu (pozri napr. Cabilly a kol., patent US 4 816 567, Morrison a kol., Proc. Natl. Acad. Sci. USA 81: 6851-55, 1984). Chimérne protilátky redukujú imunogénnu odpoveď vyvolanú zvieracími protilátkami, keď sa použijú v klinickom ošetrení alebo profylaxii u človeka.
Okrem toho sa môžu syntetizovať rekombinantné humanizované protilátky. Humanizované protilátky sú protilátky s požadovanou špecificitou získané z cicavca iného ako človeka, v ktorých sa použila technológia rekombinantnej DNA na nahradenie niektorých alebo všetkých kodónov pre aminokyseliny, ktoré nie sú potrebné na naviazanie antigénu, inými kodónmi pre aminokyseliny zo zodpovedajúcich úsekov ľahkého a ťažkého reťazca imunoglobulínu človeka. Alebo sú to chiméry obsahujúce z väčšej časti ľudskej imunoglobulínovej sekvencie, do ktorých sa vložili génovými metódami génového inžinierstva úseky zodpovedajúce za špecifickú väzbu antigénu (pozri napr. patentová prihláška PCT WO 94/04679). Humanizované protilátky sa získajú tak, že sa imunizujú zvieratá požadovaným antigénom, izolujú sa zodpovedajúce protilátky a odstráni sa časť sekvencie variabilného úseku zodpovedaná za špecifickú väzbu antigénu. Úseky viažuce antigén pochádzajúce zo zvieraťa sa potom klonujú do vhodných miest ľudských génov pre protilátky, z ktorých sa odstránili úseky pre väzbu antigénu. Humanizované protilátky minimalizujú použitie heterologických (medzidruhových) sekvencií v protilátkach na liečenie ľudí a vyvolávajú teda s menšou pravdepodobnosťou nežiaducu imunitnú odpoveď. Podobne sa môžu pripraviť aj primatizované protilátky.
Ďalšie uskutočnenia vynálezu zahrnujú použitie ľudských protilátok, ktoré sa môžu pripravovať vo zvieratách, napr. v transgénnych zvieratách, ktoré nesú integrovaný jeden alebo niekoľko ľudských imunoglobulinových transgénov. Takéto zvieratá sa môžu použiť napr. ako zdroj splenocytov na prípravu hybridómov, ako je opísané v patente US 5 569 825.
Tiež sa môžu použiť fragmenty monoklonálnych protilátok alebo univalentné monoklonálne protilátky. Univalentné protilátky obsahujú dimér ťažký/Iahký reťazce viazaný k Fc úseku (stopke) druhého ťažkého reťazca. Úsek Fab označuje taký úsek reťazcov, ktorý je približne ekvivalentný alebo analogický so sekvenciou, ktorá obsahuje úsek ťažkého reťazca z oblasti rozvetvenia v tvare Y a celý lahký reťazce, a ktorý v agregátoch prejavuje protilátkovú aktivitu. Protein Fab obsahuje agregáty ťažkého a lahkého reťazca (všeobecne známe ako Fab') a tiež tetraméry, ktoré zodpovedajú rozvetveným segmentom protilátky tvaru Y (známym ako F(ab)2), či už sú agregované kovalentne alebo nekovalentne, pokial sú agregáty schopné selektívne reagovať s určitým antigénom alebo antigénovou rodinou.
Okrem toho sa môžu použiť štandardné techniky rekombinantnej DNA na zmenu väzbovej afinity rekombinantných protilátok s ich antigénmi tým, že sa zmenia aminokyselinové zvyšky v blízkosti miest viažucich antigén. Väzbová afinita pre antigén humanizovanej protilátky sa dá zvýšiť mutagenézou založenou na molekulovom modelovaní (Queen a kol., Proc. Natl. Acad. Sci. USA 86: 10029-33, 1989, PCT patentová prihláška WO 94/04679. Môže byť Totiž žiaduce zvýšenie alebo zníženie väzbovej afinity protilátok, v závislosti od typu cieľového tkaniva alebo predpokladanej konkrétnej liečebnej schémy. To sa môže urobiť pomocou metódy fágovej expozície (phage display technique, pozri napr. Winter a kol., Annu. Rev. Immunol. 12: 433-445, 1994 a Chier a kol., J. Mol. Biol. 255: 28-43, 1996, ktoré týmto zahrňujeme od odkazov). Napr. sa môže výhodne pacientovi podávať konštantná hladina protilátok so zníženou afinitou k CD40L s čiastočne profylaktickým cieľom. Podobne protilátky so zvýšenou afinitou k CD40 môžu byť výhodné na krátkodobé liečenie.
Spôsoby podávania
Činidlá rušiace väzbu CD40:CD154, vrátane činidiel blokujúcich CD154, použité podlá vynálezu, sa môžu podávať akýmkoľvek lekársky prijateľným spôsobom. V závislosti od špecifických okolností môže byť žiaduce lokálne alebo systémové podávanie. Výhodne sa činidlo podľa vynálezu podáva parenterálne, napr. intravenóznou, intraarteriálnou, subkutánnou, intramuskulárnou, intraorbitálnou, intraventrikulárnou, intraperitoneálnou, subkapsulárnou, intrakraniálnou, intraspinálnou alebo intranazálnou injekciou, alebo infúziou či inhaláciou. Činidlo sa môže tiež podávať subjektu implantáciou infúznej pumpy alebo formou biokompatibilného alebo bioerodovateľného implantátu s dlhodobým uvoľňovaním liečiva. Alternatívne, niektoré zlúčeniny podľa vynálezu alebo prípravky, ktoré ju obsahujú, sú vhodné na perorálne podávanie alebo enterálne podávanie. Ďalšie prípravky podľa vynálezu sú vhodné na topické podávanie.
V inom uskutočnení vynálezu sa činidlo rušiace väzbu CD40:CD154 poskytuje subjektu nepriamo tak, že sa podáva vektor alebo iný exprimovateľný genetický materiál kódujúci uvedené činidlo. Genetický materiál je internalizovaný a exprimovaný v bunkách alebo tkanive subjektu, čím sa in situ tvorí činidlo rušiace väzbu. Napr. vhodný konštrukt nukleovej kyseliny obsahuje sekvencie kódujúce jeden alebo niekoľko imunoglobulínových (Ig) reťazcov monoklonálnej protilátky Mab 5c8, ako je opísané v patente US 5 474 771. Ďalšie vhodné konštrukty obsahujú sekvencie kódujúce chimérne alebo humanizované verzie imunoglobulínových reťazcov monoklonálnej protilátky 5c8 alebo jej antigén viažuce fragmenty. Ešte výhodnejšie vhodné konštrukty obsahujú sekvencie kódujúce časť alebo celú inú monoklonálnu protilátku špecifickú pre CD154. Konštrukty sa podávajú systémovo alebo lokálne, napr. do miesta v blízkosti miesta implantácie inzulín-exprimujúceho tkaniva.
Alternatívne sa vektor alebo iný genetický materiál kódujúci činidlo rušiace väzbu internalizuje vhodnou populáciou izolovaných buniek, čím vzniknú hostiteľské bunky produkujúce uvedené činidlo. Tieto hostitelské bunky sa potom implantujú príjemcovi alebo podávajú infúziou, buď lokálne alebo systémovo, čo poskytuje in situ tvorbu činidla rušiaceho väzbu CD40:CD154. Medzi vhodné hostiteľské bunky patria kultivované bunky ako sú napr. imortalizované bunky, a tiež bunky získané z príjemcu (napr. bunky periférnej krvi alebo bunky lymfatických uzlín, napr. tzv. cytotoxické NK bunky).
Všeobecne sa môže zhrnúť, že prípravky podľa vynálezu sa podávajú príjemcovi štepu. Avšak môžu sa tiež podávať darcovi alebo do darcovského tkaniva. Napr. činidlo podľa vynálezu môže byť súčasťou premývacieho alebo konzervačného roztoku, v ktorom sa darcovské tkanivo uskladňuje alebo transportuje pred prenesením do príjemcu.
Formulácia prípravkov
Všeobecne sú zlúčeniny podľa vynálezu suspendované, rozpustené alebo dispergované vo farmaceutický prijateľnom nosiči alebo excipiente. Výsledný terapeutický prípravok neovplyvňuje nepriaznivo príjemcovu homeostázu, najmä elektrolytickú rovnováhu. Napr. vhodný nosič obsahuje normálny fyziologický roztok (0,15M NaCl, pH 7,0 až 7,4). Mnohé ďalšie prijateľné nosiče sú odborníkovi známe a sú opísané v odbornej literatúre, napr. v publikácii Remington' s Pharmaceutical Sciences, Gennaro (ed.), Mack Publishing Co., 1990. Medzi prijateľné nosiče tiež patria nosiče obsahujúce biokompatibilné, inertné alebo biologicky absorbovateľné soli, pufrujúce činidlá, oligo- alebo polysacharidy, polyméry, činidlá upravujúce viskozitu, konzervačné látky a pod.
Akékoľvek činidlo rušiace väzbu CD40:CD154, ako je napr. činidlo blokujúce CD154, ktoré sa používa podľa vynálezu, sa formuluje tak, že sa podáva vo farmaceutický účinnom alebo terapeuticky účinnom množstve alebo dávke, čo je množstvo, ktoré je schopné vyvolat detegovateľný, výhodne lekársky prospešný účinok u príjemcu. Lekársky prospešný účinok znamená prevenciu, oneskorenie alebo zmiernenie zhoršovania zdravotného stavu alebo citeľné zlepšenie zdravotného stavu príjemcu. Napr. funkcia obličiek a stav alloštepu alebo xenoštepu obličiek sa môžu monitorovať rutinným meraním koncentrácie močovinového dusíka alebo kreatinínu v krvi, objemom moču alebo látok rozpustených v moči alebo sledovaním clearance relevantnej látky z krvi do moču. Podobne glukoregulačná funkcia a stav alloštepu alebo xenoštepu produkujúceho inzulín sa môže monitorovať rutinným meraním koncentrácie glukózy v krvi alebo moči, glukózových metabolitov alebo inzulínu, alebo meraním odpovede inzulínu na glukózovú výzvu, napr. pomocou konvenčného glukózového tolerančného testu. Takže účinné množstvo terapeutického prípravku podľa vynálezu, ako je napr. činidlo blokujúce CD154, je akékoľvek množstvo, ktoré detegovateľným spôsobom zníži závislosť príjemcu na inzulínovej nahradzovacej terapii. Optimálne účinné množstvo je také množstvo, ktoré v podstate odstráni závislosť príjemcu na exogénnom inzulíne. Konkrétne účinné množstvo je také množstvo, ktoré indukuje čiastočné alebo úplné prijatie štepu (prijatie a funkciu) darcovského tkaniva tvoriaceho inzulín.
Dávkovanie a frekvencia liečenia
Veľkosť a frekvencia dávok akéhokoľvek konkrétneho prípravku podľa vynálezu, ktorý sa má podávať pacientovi, spadá do kompetencie a klinického úsudku príslušného odborníka v odbore medicíny, napr. transplantačného chirurga. Všeobecné dávkovanie a režim podávania sa stanovia na základe preklinických a klinických štúdií, ktoré zahrnujú extenzívne, ale rutinné štúdie na určenie optimálnych parametrov pre podávanie danej zlúčeniny. Dokonca aj potom, čo sú poskytnuté tieto všeobecné pokyny pre podávanie, ošetrujúci lekár často mení dávkovanie pre rôznych príjemcov na základe radu úvah, týkajúcich sa napr. veku, zdravotného stavu, hmotnosti, pohlavia a prípadne liečenia ďalšími prípravkami u konkrétneho jedinca. Stanovenie účinných dávok a liečebného režimu pre každé z činidiel prerušujúcich väzbu CD40:CD154 podlá vynálezu, je rutinná záležitosť pre odborníkov v odbore farmácie a medicíny. Dávky a liečebný režim by mali byť dostatočné na to, aby spôsobili klinicky prospešnú zmenu aspoň v jednom alebo niekoľkých klinických príznakoch pacientovho zdravotného stavu. Príklady časového priebehu liečenia a dávkovacieho režimu sú uvedené v štúdii dokazujúcej základný princíp zahrnutej v príkladoch. V podstate sa podáva činidlo rušiace väzbu CD40:CD154 (napr. humanizovaná monoklonálna protilátka 5c8, hu5c8) v režime indukujúcom prijatie, ktorý je nasledovaný, pokiaľ sa považuje za potrebný, udržiavacím režimom.
Aby sme uviedli nejaký príklad dávkovania anti-CD40L zlúčeniny, uvádzame dávkovaciu stratégiu monoklonálnej protilátky anti-CD40L. Dávky sa môžu podľa toho ľahko stanoviť aj pre iné typy zlúčenín anti-CD40L. Všeobecne pripadá do úvahy jednotlivá dávka 0,05 až 50 mg/kg telesnej hmotnosti pacienta, pričom najčastejšie sú dávky 1 až 20 mg/kg. Na akútne liečenie, napr. pred alebo počas transplantácie alebo ako reakcia na počiatočné príznaky odvrhnutia štepu, účinná dávka protilátky je 1 mg/kg až 20 mg/kg telesnej hmotnosti podávaná denne počas 1 až 5 dní, výhodne injekciou ako bolus. Rovnaké dávky a dávkovací režim sa môže použiť v záťažovej fáze a v udržiavacej fáze, keď sa v udržiavacej fáze podávajú intravenózne alebo intramuskulárne protilátky v dávke 0,1 mg/kg až 20 mg/kg telesnej hmotnosti počas liečenia jedenkrát týždenne až jedenkrát za tri mesiace. Chronické liečenie sa môže uskutočňovať v udržiavacom režime, keď sa protilátky podávajú intravenózne alebo intramuskulárne v dávke 0,1 mg/kg až 20 mg/kg telesnej hmotnosti počas liečenia jedenkrát týždenne až jedenkrát za tri mesiace. Okrem toho sa môže chronické liečenie uskutočňovať intermitentným intravenóznym bolusovým režimom, keď sa podáva protilátka v dávke 1,0 mg/kg až 100 mg/kg telesnej hmotnosti s intervalom medzi dvoma následnými dávkami 1 až 6 mesiacov. Vo všetkých prípadoch, okrem intermitentného bolusového režimu, môže byť spôsob podávania tiež perorálny, pulmonárny, nazálny alebo subkutánny.
Pokiaľ je to potrebné, účinnosť protilátok sa môže zvýšiť tým, že sa podávajú sériovo alebo v kombinácii s konvenčnými prípravkami a liekmi proti odhojeniu štepu (napr. kortikosteroidy alebo imunosupresíva). Alternatívne sa môžu protilátky konjugovať s konvenčnými činidlami. To výhodne umožňuje podávanie konvenčných činidiel v množstve, ktoré je menšie ako zvyčajne používané dávky, napr. menej ako 50% konvenčnej dávky, pokiaľ sa činidlo podávalo v monoterapii. Týmto spôsobom sa môžu odstrániť mnohé vedľajšie účinky konvenčných činidiel.
Kombinovaná terapia odhojenia štepu podľa vynálezu zahrnuje použitie protilátok anti-CD40L spoločne s činidlami
cielenými na B-bunky, ako sú napr. protilátky anti-CD19,
anti-CD28 alebo anti-CD20 (nekonjugované alebo rádioaktívne
značené), antagonisti IL-14, LJP394 (blokátor receptora,
LaJolla Pharmaceuticals), IR-1116 (malá molekula, Takeda) a anti-Ig idiotypové monoklonálne protilátky. Alternatívne môžu kombinácie obsahovať činidlá zacielené na T-bunky/B-bunky, ako sú napr. CTLA4Ig, antagonisti LFA1/ICAM, antagonisti VLA4/VCAM, konjugáty brequinaru a IL-2 toxínu (napr. DAB), prednizón, monoklonálna protilátka anti-CD3 (OKT3), mykofenolátmofetil (MMF), cyklofosfamid a ďalšie imunosupresíva, ako sú napr. blokátory signalizácie kalcineurínu, kam patria (pričom ich zoznam nie je limitovaný) napr. tacrolimus (FK506). Kombinácia môže tiež obsahovať činidlá zacielené na T-bunky, ako sú antagonisti CD4, antagonisti CD2 a IL-12.
Na udržiavanie integrácie štepu alebo v období nasledujúcom po akútnej epizóde odhojenia štepu, sa podávajú, pokiaľ je to potrebné, udržiavacie dávky protilátok anti-CD40L, či už samotných alebo v kombinácii s konvenčnými prípravkami proti odhojeniu. Potom sa môže znížiť dávka alebo frekvencia podávania alebo oboje. Pokiaľ nie sú žiadne príznaky odhojenia štepov, liečenie môže prestať, pričom trvá pozorné monitorovanie príznakov odhojovania. V iných prípadoch, pokiaľ to určí odborník, sa môžu podávať prípravky občasne, napr. v intervale 4 týždne alebo dlhšom. Avšak príjemca môže potrebovať intermitentné liečenie dlhodobo, pokiaľ sa kedykoľvek znova objavia symptómy choroby.
Prehľad obrázkov na výkresoch
Opisovaný vynález, jeho vlastnosti a výhody bude možné lepšie pochopiť pomocou nasledovných obrázkov a opisov výhodných uskutočnení vynálezu.
Obr. 1 je graf, kde je vynesená hladina krvnej glukózy po hladovaní (FG) u paviána, pri terapii blokovania CD154 po ICT, ako funkcia dní po uskutočnení operácie (POD).
Obr. 2 je graf, kde je vynesená hladina FG u makaka rhesus, pri terapii blokovanie CD154 po ICT, ako funkcia dní po uskutočnení operácie (POD).
Obr. 3 je graf, kde sa porovnáva hladina FG makaka rhesus uvedená na obr. 2 s hladinou FG človeka, ktorý trpí DM a lieči sa konvenčnou inzulínovou nahradzovacou terapiou.
Príklady uskutočnenia vynálezu
Preklinické modelové systémy na hodnotenie liečebných režimov činidla rušiaceho väzbu CD40:CD154
Príkladom výhodného modelového systému na testovanie účinnosti činidla rušiaceho väzbu CD40:CD154 (napr. anti-CD40L zlúčeniny alebo činidla blokujúceho CD154 ako je monoklonálna protilátka so špecificitou protilátky 5c8) sú modely alloštepu ostrovčekov u primátov (pavián a makak rhesus) opísané v dočasnej patentovej prihláške US S.N. 60/050 267 (06/20/97), na ktorej opis sa týmto odvolávame. Opisované modely na primátoch sa ukázali opakovane ako veľmi rigorózne modely na testovanie ovplyvňovania imunity, sú extrémne citlivé na minimálne zmeny vo funkcii alloštepu alebo na nepriaznivé zmeny v hojení rany u príjemcu alebo funkcie imunitného systému. Okrem toho majú evidentnú biologickú podobnosť s transplantáciou obličiek u človeka. Osobitne gény, ktoré kódujú proteiny hlavného histokompatibilného komplexu (MHC) sú veľmi konzervatívne v porovnaní týchto primátov s človekom a odhojenie (rejekcia) vaskularizovaných orgánov je paralelou toho, čo sa pozoruje klinicky.
Príklad 1
ICT u pacienta ako model diabetu indukovaného pankreatektómiou
Identifikácia párov darca-príjemca
V zmiešanej leukocytovej kultúre (MLC) sa použili mononukleárne bunky periférnej krvi (PMBC) z 10 paviánov (Papio hamadryas, zo samice aj samca, vek 1 až 2 roky, hmotnosť asi 4 kg) - potenciálnych príjemcov z Mannheimskej stanice (Homestead, FL) , ako bunky zodpovedajúce ma PMBC z 11 darcov (samice, vek viac ako 2 roky, kúpené od Southwest Foundation, Texas). MLC z paviánov sa uskutočňovali štandardizovaným spôsobom pre ľudské MLC. Vzhľadom na nízke pozadie a vysoko špecifickú reaktivitu, použitie média doplneného ľudským sérom viedlo k vynikajúcim výsledkom, v porovnaní s médiom s teľacím sérom alebo sérom paviána. Darcovia boli dostatočne veľkí na to, aby sa získalo z jedného darcu dostatok tkaniva ostrovčekov a kostnej drene na transplantáciu dvom príjemcom. V kontraste s miernou reakciou MLC, keď sa použili PMBC zvierat z Mannheimu ako zodpovedajúce a stimulujúce bunky, bola reaktivita MLC medzi týmito zvieratami vynikajúca, so všetkými potenciálnymi príjemcami bol stimulačný index (S.I.)) najmenej 10 proti stimulátoru (darcovi, pozadie menšie ako 200 až 300 impulzov za minútu, cpm). Bola snaha vybrať dvoch príjemcov s podobnou MLC reaktivitou k jednému určenému darcovi a vybrali sa páry prijemca-darca s rôznou mierou alloreaktivity. MLC S.I. vyšší ako 10 sa považoval za indikáciu vysokej reaktivity a zvolil sa ako najmenšia prijateľná rozdielnosť. Len na porovnanie, pokiaľ sa zvieratá a Mannheimu použili ako darca a príjemcovia, MLC S.I. bol zvyčajne menší ako 5.
Príprava ostrovčekov/kostnej drene a prenos
Ostrovčeky sa vybrali z pankreasu jeden deň pred ICT (t. j. deň -1 štúdie) mierne modifikovanou automatizovanou metódou na izoláciu ľudských ostrovčekov (pozri Ricordi a kol., Diabetes 37: 413-420, 1988, Selvaggi a kol., Transplant. Proc. 29: 19671968, 1997) pomocou liberázy (Liberase®, 0,47 mg/ml roztok kolagenázy, Boehringer-Mannheim, Indianapolis, IN). Trvanie chladovej ischémie bolo približne 0,5 ± 0,1 hodiny. Ostrovčeky sa izolovali pomocou trojvrstvového diskontinuálneho gradientu Euroficollu (1,108, 1,096, 1,037), kde natrávené tkanivo pankreasu sa nanieslo do spodnej vrstvy 1,108. Separátor buniek COBE 299 1 (COBE, Lakewood, CO) sa použil na odstredenie gradientov (Robertson, Chadwick, Contractor, James, London,
Acta Diabetologica 30: 93-98, 1993). Počet, objem a čistota získaných ostrovčekov sa stanovili nasledovným spôsobom: posledný preparát ostrovčekov sa suspendoval v 250 ml roztoku RPMI 1640 a tri vzorky po 100 μΐ sa zafarbili dithizonom (Latif a kol., Transplantation 45: 827-830, 1988) a spočítali, aby sa vyhodnotil celkový výťažok ostrovčekov, a údaje sa potom matematicky spracovali, aby sa stanovil celkový počet ostrovčekov s priemernou hodnotou priemeru 150 pm (ostrovčekový ekvivalent, IEQ) (Ricordi, Acta Diabetol. Lat. 27: 185-195, 1990).
Na štúdium zvyšovania tolerancie sa odobralo tkanivo tela stavovcov z darcov pankreasu a spracovalo sa rutinným spôsobom používaným pre ľudské stavce, aby sa získali bunky kostnej drene darcu (DBMC). Príjemcom darcovskéj kostnej drene sa podávali infúzie 5. a 11. deň po ICT, celková podaná dávka bola 109 jadrových buniek na 1 kg telesnej hmotnosti príjemcu.
Znehybnenie zvierat
Na chemické znehybnenie zvierat sa injikoval ketamínhydrochlorid do sedacieho svalu (10 mg/kg telesnej hmotnosti). Predĺžený sedatívny účinok sa dosiahol podávaním ketaminhydrochloridu i.m. v dávke 5 mg/kg. Ďalší ketamín sa podával kedykoľvek sa ukázalo, že zviera reaguje na podnet štipnutím. Keďže predchádzajúce štúdie ukázali, že ketamín redukuje fázu inzulínovej odpovede na glukózu (FPIR), dávky ketamínu sa udržiavali na najnižšej možnej miere vo všetkých metabolických testoch (Lehmann a kol., J. Med. Primatol. 26: 312-321, 1997). Celková dávka ketamínu na udržanie dostatočného upokojenia počas 30 minút bola 35 ± 2 mg/kg. Zvieratá sa fyzicky znehybnili sedativnym účinkom ketamínu. Miesta, kde došlo k chirurgickej alebo cievnej penetrácii, sa ošetrili betadinom a alkoholom. Vnútorné katétre sa umiestnili intravenózne a zaistili.
Pankreatektómia (odstránenie pankreasu) a ICT
V ten deň, keď sa uskutočnila ICT (deň 0 štúdie) sa preparát ostrovčekov centrifugoval a pelet sa resuspendoval v doplnenom médiu CMRL1066 a potom cez noc kultivoval pri 22 °C. Pred transplantáciou sa preparát centrifugovala a pelet sa resuspendoval v 20 ml roztoku RPMI 1640 obsahujúcom 2,5% darcovské sérum a 200 IU heparínu. Počet IEQ sa stanovil bezprostredne pred transplantáciou. Celková pankreatektómia sa uskutočnila zvyčajným chirurgickým spôsobom. Po jej uskutočnení bpl angiokatéter 20G zavedený do jedného z mezenterických prítokov vrátnice a ICT sa uskutočnila gravitačnou infúziou preparátov počas 10 minút.
Imunosupresia a pooperačná starostlivosť
Ako vhodné imunosupresívum sa vybral FK506 (tacrolimus), pretože tento liek sa bežne používa pri ICT u človeka. Podávanie FK605 sa začalo 5 dní pred ICT. Paviánom - príjemcom sa podávala dávka 0,1 mg/kg/deň i.m. Hladina liečiva sa monitorovala denne a dávky sa upravovali tak, aby sa udržiavala hladina približne 15 ng/1. Humanizovaná anti-CD154 (odvodená z monoklonálnej protilátky 5c8, pozri Lederman a kol., J. Exp. Med. 175: 1091-1101, 1992) sa podala i.v. v deň štúdie -1 a 10 s dávkou 10 alebo 20 mg/kg a hladina 5c8 a anti-5c8 sa stanovila pomocou ELISA testu.
Prvý pooperačný deň (deň štúdie 1, POD1) dostali paviány intravenózne tekutiny. Potom sa zvieratá kŕmili diétou sušienok (s prídavkom viokázy) a 15 g ovocia. Na základe skúseností s prvými dvoma zvieratami liečenými anti-CD154, ďalším zvieratám sa podávala subkutánne malá dávka inzulínu (0,5 U/kg telesnej hmotnosti na deň) počas 14 až 20 dní po transplantácii ostrovčekov, aby sa zabránilo vyčerpaniu ostrovčekov a tým sa optimalizovali podmienky nevyhnutné pre úspešné prijatie štepu.
Monitorovanie
Hladina krvnej glukózy po hladovaní (FG) a po jedle (PPG), sa monitorovali odberom krvi z päty a testovaním pomocou glukometra Elite aspoň raz za týždeň a vzorky krvi sa odobrali na získanie plazmy na stanovenie FG pomoc analyzátorov glukózy firmy Beckmann. Krvné vzorky sa odobrali od všetkých zvierat v štúdii anti-CD154 pred každou dávkou monoklonálnej protilátky (pred dňom -1 a potom práve pred každým podaním protilátky 3. a
10. deň). Približne 3 mesiace po transplantácii sa frekvencia testovania znížila na lx za 2 týždne. Krvné vzorky sa použili na fenotypizáciu periférnej krvi na vyhodnotenie populácií leukocytov a stanovenie CBC a chemického zloženia, hladiny 5c8 a anti-5c8, inzulínu a C-peptidu a chimérizmu. Krv sa pravidelne tiež odoberala na opakované testovanie MLC reaktivity na antigény darcu a antigény tretej strany.
Testy
Plazmatický inzulín sa stanovoval metódou s dvoma protilátkami (Linco research, Inc., St. Charles, MO). Spodný limit detekcie bol 20 pmol/1 a priemerný medzitestový koeficient rozptylu bol 6 %. Plazmatická glukóza sa merala pomocou analyzátora glukózy (Beckmann Instruments, Palo Alto, CA) . Celková hladina glukózy v krvných kapilárach sa merala glukometrom Elite (Bayer, Elkhard, IN) . Platnosť inzulínových testov sa demonštrovala porovnaním koncentrácií inzulínu v riedenom sére s inzulínovou štandardnou krivkou. Glukagón sa meral tiež metódou s dvoma protilátkami (DPC, Los Angeles, CA). Tieto komerčné súpravy sa pred použitím overili pomocou sériového riedenia (Goodner a kol., Diabetes 38: 925-931, 1989).
Intravenózny glukózový tolerančný test (IVGTT)
Už skôr sa ukázalo, že in vivo test funkcie buniek ostrovčekov poskytuje presný obraz zmien v hmotnosti β buniek (McCulloch a kol., Diabetes 40: 673-679, 1991). Intravenózny glukózový tolerančný test sa uskutočňoval po 16 až 18 hodinovom hladovaní cez noc, ako sa už publikovalo (Lehmann a kol., J. Med. Primatol. 26: 312-321, 1997). Stručne: vzorky krvi sa odobrali v čase -10, -5 a 0 minút. Potom sa injikovalo 0,5 g glukózy na 1 kg telesnej hmotnosti vo forme 50 % roztoku glukózy počas 20 sekúnd do vena saphena. Potom sa odoberali 1,5 ml vzorky z kontralaterálnej femorálnej artérie 1, 3, 5, 7, 10, 15, 20, 25 a 30 minút po injekcii. Celkom sa teda odobralo 12 vzoriek počas 40 minút. Vzorky sa preniesli do sklenenej skúmavky obsahujúcej 0,05 ml 15% EDTA a 0,2 ml trasylolu (500
K.I.U. aprotinin/ml krvi), umiestnili na ľad a neskoršie testovali na glukózu, imunoreaktívny inzulín a glukagón.
Štatistická analýza a výpočty
Výsledky sú uvádzané ako priemerná hodnota ± stredná chyba priemeru (SEM). Z IVGTT sa vyrátala konštanta znižovania hladiny glukózy (Kg) ako veľkosť smernice poklesu funkcie loge (ln) plazmatickej glukózy medzi 10. a 30. minútou po injekcii glukózy vynásobená 100. Akútna inzulínová odpoveď na glukózu (AIRG) sa vyrátala ako prírastok plochy pod krivkou inzulínu (AUC) medzi 1. a 10. minútou po IV injekcii glukózy. Prírastkové odpovede (AUCglukóza, AUCinzulín) sa rátali pomocou lichobežníkového pravidla s odrátaním základnej hodnoty od 1. do 30. minúty. Dáta sa analyzovali programovým vybavením Statistica for Windows (verzia 5,0, Statsoft, Inc., Tulsa, OK, USA).
Výsledky
Terapia blokovania CD154 alloštepov ostrovčekov predlžuje prežívanie a funkciu
Všetky paviány mali bezprostredne po transplantácii normálnu glykémiu. Ako je uvedené v tabuľke 1, ICT allogénnych ostrovčekov v neprítomnosti imunosupresív alebo terapie blokujúcej CD154, spôsobila odhojenie 8. deň. Konvenčná imunosupresia pomocou FK506 (samotného alebo v kombinácii s bunkami kostnej drene alebo selektovanými bunkami kostnej drene) nespôsobila zlepšenie prežívania ostrovčekov, odhojenie nastalo 10, 8 a 10. deň. Na rozdiel od toho, liečenie monoklonálnou protilátkou anti-CD154 (5c8) spôsobilo u 4 zvierat z 5 podstatné predĺženie života alloštepov ostrovčekov v porovnaní s kontrolnými zvieratami liečenými s FK506. Výsledky tejto štúdie sú uvedené tiež v grafe na obr. 1, kde je vynesená hladina krvnej glukózy po hladovaní (FG) ako funkcia dní po operácii (POD). Predkladané výsledky ukazujú, a to prvý krát, že terapia blokovania CD154 predlžuje čas znášania alloštepov na modeli pankreatektómiou indukovaného diabetu u primátov. Významné je, že výsledky tiež demonštrujú schopnosť terapie anti-CD154 zvrátiť akútnu rejekciu.
Terapia blokovanie CD154 sa môže aplikovať spoločne s prenosom buniek kostnej drene
Tri paviány dostali oneskorenú infúziu kompletnej kostenej drene (n=2) alebo selektovaných kmeňových buniek (pomocou kolóny Ceprate® firmy CellPro, Bothell, WA) kostnej drene (n=l) 5. a 11. postoperačný deň (POD 5 a 11). U paviánov sa uskutočnila 5c8 indukčná terapia (20 mg/kg v deň -1, 3 a 10) a potom mesačná udržiavacia terapia začínajúc dňom POD 28. Jedno zviera bolo na tom extrémne dobre, bolo úplne bez príznakov rejekcie až do 241. Dňa (POD 241) . U druhého zvieraťa sa prejavila rejekcia 112. pooperačný deň (POD 112), potom sa udržiavalo až do 162. pooperačného dňa. Liečenie tretieho zvieraťa začalo 70. deň a udržalo sa do 124. dňa.
Účinok terapie blokovania CD154 na funkciu štepu vrátane kontroly glukózového metabolizmu
Opakované testy IVGTT u kontrolných zvierat ukázali vynikajúcu reprodukovatelnosť prvej fázy sekrécie inzulínu (FPIS). Osobitne jeden test tolerancie glukózy (IPGTT) a imunohistochémia uskutočnené na zvierati utratenom 79. deň dokázali funkčný tkanivový štep v pečeni bez akejkoľvek reziduálnej tvorby inzulínu inde ako v pečeni. U ostatných zvierat sa zistili funkčné alloštepy ostrovčekov s prežívaním dlhším ako 125 až 220 dní. Opakované IVGTT v období 4 až 16 týždňov po pankreatektómii a transplantácii ostrovčekov ukázali takmer zhodné hodnoty Kg u všetkých zvierat až po 8. pooperačný týždeň. Hodnota Kg sa potom znižovala u paviánov liečených hu5c8 v okamžiku rejekcie. Stabilné hodnoty sa pozorovali u paviánov liečených udržiavacími dávkami hu5c8. Hmotnosť ostrovčekov, určená pomocou FPIS, sa s časom znižovala po každej epizóde rejekcie. Na rozdiel od toto, hodnota FPIS (až do 16. týždňa) po transplantácii u zvierat na udržiavacej terapii hu5c8 sa dobre držala. Sledovali sa tiež dve kontrolné zvieratá. Pri niektorých IVGTT technické problémy vyvolali potrebu podať viac ketaminu ako v predchádzajúcej štúdii, čo spôsobilo zníženie hodnôt Kg a FPIR. Avšak ďalej po štandardných dávkach ketaminu sa tieto indikátory vrátili k normálu.
Počas tejto štúdie sa zistilo, že odhojenie štepu sa môže detegovať ešte pred zvýšením FG hodnotením 2-hodinového PPG. Historicky rejekcia štepu ostrovčekov bola definovaná tým, keď dve po sebe nasledujúce FG boli vyššie ako 250 mg/dl. Avšak teraz sa zistilo, že dve po sebe nasledujúce 2-hodinové PPG vyššie ako 150 mg/dl poskytujú citlivý indikátor skorého štádia rejekcie štepu. Aplikácia terapie proti rejekcii, či už činidla blokujúceho CD154 alebo konvenčného činidla, sa môže nasadiť dostatočne včas v skorej fáze odhojenia, takže umožní zachrániť metabolický aktívne tkanivo štepu. Na záchranu odhojovaného tkaniva pomocou 5c8 sa opakoval rovnaký dávkovací režim ako sa použil na indukciu prijatia štepu.
Závery zo štúdie na paviánoch
Štúdia dokázala, že 5c8 podporuje prijatie ostrovčekov, umožňuje dlhodobé prežívanie allogénnych ostrovčekov a nemá žiadne vedľajšie škodlivé účinky ani na sekréciu inzulínu, ani na celkovú inzulínovú citlivosť. Navyše tieto štúdie prvý krát dokázali, že pomocou blokovania CD154 sa môže štep udržiavať a že je možný zvrat epizód rejekcie ostrovčekov na modeli veľkých zvierat. Tu uvedené terapie môžu udržať sekréciu inzulínu a celkovú inzulínovú citlivosť na úrovni pred transplantáciou buniek ostrovčekov u veľkých zvierat.
Tabuľka 1
Predĺženie prežívania alloštepov u primátov (okrem človeka) pomocou anti-CD154
Skupina N Druh Čas nezávislosti na inzulíne (dni po operácii, POD)
Kontrola 1 Pavián 8
FK506 3 Pavián 8, 10, 10
anti-CD154 indukcia + antirejekcia 5 Pavián a8, b59, c229, d264, e284
anti-CD154 indukcia + udržiavanie 2 Pavián f113, 9238
anti-CD154 indukcia + udržiavanie 4 Makak rhesus 16, >80, >94, >166
a) dostal zníženú dávku 5c8
b) zviera 34R, utratené 79. deň po operácii (79 POD) s čiastočnou funkciou, epizóda rejekcie 58. POD úspešne zastavená
c) zviera 12R, utratené 302. POD s čiastočnou funkciou, šesť
úspešne liečených epizód od 59. POD
d) zviera 29R, utratené 300. POD s úplnou rejekciou, jedna
epizóda rejekcie
e) zviera 14R, utratené 301. POD s čiastočnou funkciou, štyri
úspešne liečené epizódy rejekcie od 31. POD
f) utratené 130. POD, úplná rejekcia
g) utratené 253. POD, čiastočná funkcia
h) pozri diskusiu ďalej
i) uhynulo, nezávisle na inzulíne, z dôvodov čiastočnej intestinálne obštrukcie
Príklad 2
ICT u makaka ako model pankreatektómiou indukovaného diabetu
Pokiaľ nebude uvedené inak, všetky postupy boli v podstate zhodné s postupmi opísanými v štúdii na paviánoch.
Zvieratá
Makaky rhesus SPF staré 2 až 7 rokov sa dajú získať od COVANCE (Alice, TX) alebo Mannheimer Foundation, Inc. (Homestead, FL) alebo podobného predajcu. Po prijatí sa všetky zvieratá vyšetrili, aby sa určil ich všeobecný zdravotný stav, fyzický a psychický stav. Zvieratá hladovali 12 až 18 hodín pred chirurgickým zákrokom a predbežne sa anestetizovali i.m. ketamínom (10 mg/kg) a atropínom (0,04 mg/kg). Hneď po upokojení sa zviera endotracheálne intubovalo a zaviedol sa
i.v. katéter. Endotracheálna intubácia sa použila na ochranu dýchacích ciest a pre prípad núdzového podania lieku. Zvieratá sa anestetizovali kombináciou isofluranu a kyslíka. Počas celej procedúry ICT sa katétrom podávala infúzia fyziologického roztoku pre injekcie rýchlosťou 10 ml/kg/hod.
Stredovou incíziou sa vytvoril prístup k orgánom brušnej dutiny. Tak u darcu ako aj u príjemcu sa uskutočnila totálna pankreatektómia so zachovaním duodena. Ostrovčeky sa izolovali konvenčnými prostriedkami z pankreasu darcu pre následnú transplantáciu do diabetického príjemcu. Po odkrveni darcu v anestéze sa odobrala brušnou incíziou hmota stavcov pomocou Strikerovej pílky. Kosť sa ihneď ošetrila tak, aby sa získala kostná dreň. U niektorých príjemcov sa bunky kostnej drene použili na infúziu príjemcu prostredníctvom cefalickej cievy pomocou súpravy typu y s filtrom.
Po pankreatektómii sa do prívodu dolnej alebo hornej mezenterickej žily zaviedol katéter a ostrovčeky sa preniesli gravitačnou drenážou do pečene. Potom sa rez uzavrel zvyčajným spôsobom. Na konci procedúry boli zvieratá iba pod kyslíkom a keď zvieratá precitli natoľko, že boli schopné sami dýchať, odstránila sa endotracheálna intubácia. Po ICT sa príjemcovia umiestnili do klietok na jednotke intenzívnej starostlivosti a pozorovali sa, kým sa klinicky nestabilizovali. Pooperačné sa podávali antibiotiká (baytril, 5 mg/kg i.m., raz za 24 hodín počas 5 dní). Ako analgetikum bol v nutnom prípade použitý bupomorfin (0,05 mg/kg i.m).
Po operácii opice hladovali a 1. deň (POD 1) dostali gatorade p.o. 2. deň (POD 2) dostávali 2x denne slabú diétu, obsahujúcu banán a vodou zriedenú vysokoproteínovú stravu pre opice obsahujúcu viokázu (1 banán a 4 sušienky) . Od 3. Dňa pokračovala normálna strava (6 až 8 sušienok s viokázou, ovocie, 2x denne). Každé zviera sa kŕmilo jednotlivo, aby sa zabránilo kompetícii počas kŕmenia. Chorí jedinci sa kŕmili ručne, aby sa zlepšil ich celkový stav a výživa. Zvieratá v kritickom stave boli v izolácii, dokial sa ich stav nezlepšil. Zvieratá, ktoré boli neliečiteľné v terminálnom štádiu, sa utratili rýchlou i.v. injekciou chloridu draselného i.v. katétrom.
Monitorovanie
Vzorky krvi na sledovanie glukózy a inzulín a imunológia nepresiahli nikdy 1 % telesnej hmotnosti alebo 7 % počas mesačného obdobia. Hladina glukózy po hladovaní (FG) sa stanovila z malej kvapky krvi získanej bodnutím skalpelu do päty pomocou glukometrického pásika. V určitých prípadoch, napr. pokial bola vysoká hladina glukózy (>200 mg/dl) sa nabodla žila, aby sa získala plazma na zmeranie na analyzátore glukózy firmy Beckmann. Vzorky krvi sa tiež odoberali pred a potom v niekoľkých intervaloch po transplantácii na stanovenie protidarcovskej imunoreaktivity príjemcu. Intravenózne glukózové tolerančné testy (IVGTT) sa uskutočňovali tak, ako sa opísalo v prechádzajúcom príklade, pred transplantáciou a v 4 až 6 týždenných intervaloch po transplantácii.
Výsledky
Terapia blokovania CD154 predlžuje prežívanie a funkciu • alloštepov ostrovčekov u makakov rhesus s diabetom a u paviánov
Ako už bolo uvedené v tabuľke 1, táto štúdia demonštrovala, že terapia s hu5c8 predlžuje čas znášania štepov ostrovčekov aj u ďalších druhov primátov. V tejto štúdii sa použil režim indukcie prijatia podávaním hu5c8 v deň -1, 0, 3 a 10. Potom nasledoval mesačný udržiavací režim, aby sa udržala sérová hladina 5c8. Výsledky, uvedené tiež na obr. 2, sú prekvapivé: funkčné alloštepy ostrovčekov sa udržiavajú bez toho aby došlo k rejekcii (odhojeniu). Význam tohto zistenia je podčiarknutý ešte porovnateľnými údajmi uvedenými na obr. 3., kde okrem štúdie na makaku je uvedená FG človeka (s menom LAURA) trpiaceho DMA liečeného intenzívnou inzulínovou nahradzovacou terapiou. DMA sa u LAURY diagnostikovala vo veku 14 mesiacov a v čase štúdie, keď mala 6 rokov, dostávala inzulínové injekcie 2 až 3x denne.
Ekvivalencia
Predkladaný vynález môže mať aj iné výhodné formy uskutočnení, ktoré sú rovnako tiež výsledkom rovnakej vynálezcovskej činnosti. Uvedené príklady sú preto ilustratívne a vynález nijako neobmedzujú. Predmet vynálezu je definovaný nasledovnými patentovými nárokmi a spadajú do neho všetky zmeny a modifikácie v zmysle ekvivalencie.

Claims (29)

1. Použitie činidla rušiaceho väzbu CD40:CD154 na výrobu lieku na inhibiciu odhojenia (rejekcie) štepu tkaniva tvoriaceho inzulín príjemcom štepu, ktorým je primát, pričom sa príjemcovi štepu podáva účinné množstvo uvedeného činidla.
2. Použitie činidla rušiaceho väzbu CD40:CD154 na výrobu lieku na predĺženie prežívania transplantovaného tkaniva tvoriaceho inzulín u príjemcu štepu, ktorým je primát, pričom sa príjemcovi štepu podáva účinné množstvo uvedeného činidla.
3. Použitie činidla rušiaceho väzbu CD40:CD154 na výrobu lieku na reverziu akútneho odhojenia transplantovaného tkaniva tvoriaceho inzulín u príjemcu štepu, ktorým je primát, pričom sa príjemcovi štepu podáva účinné množstvo uvedeného činidla.
4. Použitie činidla rušiaceho väzbu CD40:CD154 na výrobu lieku na uchovanie funkcie transplantovaného tkaniva tvoriaceho inzulín u príjemcu štepu, ktorým je primát, pričom sa príjemcovi štepu podáva účinné množstvo uvedeného činidla.
5. Použitie činidla rušiaceho väzbu CD40:CD154 na výrobu lieku na obnovenie funkcie poškodeného transplantovaného tkaniva tvoriaceho inzulín u príjemcu štepu, ktorým je primát, pričom sa liekom podáva príjemcovi štepu účinné množstvo činidla.
6. Použitie podľa nároku 1, 2, 3, 4, alebo 5, kde činidlo rušiace väzbu CD40:CD154 je: a) činidlo blokujúce CD154 (CD40L), alebo b) monoklonálna protilátka, alebo c) monoklonálna protilátka, ktorá má antigén špecifické väzbové charakteristiky protilátky 5c8 pripravenej z ATCC č. HB10916.
7. Použitie podlá nároku 1, 2, 3, 4, alebo 5, kde tkanivo tvoriace inzulín je a) tkanivo celého pankreasu, b) izolované pankreatické ostrovčeky, c) populácia buniek obsahujúca izolované dospelé β bunky ostrovčekov, d) populácia buniek obsahujúca izolované fetálne β bunky ostrovčekov, e) populácia buniek obsahujúca kultivované β bunky ostrovčekov, f) populácia buniek obsahujúca imortalizované β bunky ostrovčekov, g) populácia buniek obsahujúca hostiteľské bunky stabilne exprimujúce inzulínový gén, alebo h) populácia buniek obsahujúca hostiteľské bunky indukovateľne exprimujúce inzulínový gén.
8. Použitie podľa nároku 1, 2, 3, 4, alebo 5, kde tkanivo tvoriace inzulín je fyzicky oddelené od tkaniva príjemcu imunoizolačným zariadením.
9. Použitie podlá nároku 8, kde imunoizolačné zariadenie a) obsahuje semipermeabilnú membránu, ktorou je ohraničená komôrka, v ktorej je umiestnené tkanivo tvoriace inzulín, alebo b) je tobolka, alebo c) je mikrotobolka.
10. Použitie podľa nároku 1, 2, 3, 4, alebo 5, kde tkanivo tvoriace inzulín je allogénne alebo xenogénne pre príjemcu tkanivového štepu.
11. Použitie podľa nároku 1, 2, 3, 4, alebo 5, kde príjemcom tkanivového štepu je človek.
12. Použitie podľa nároku 11, kde príjemca štepu trpí poruchou metabolickej kontroly metabolizmu glukózy.
13. Použitie podlá nároku 12, kde príjemca štepu má diabetes mellitus.
14. Použitie činidla rušiaceho väzbu CD40:CD154 na výrobu lieku na obnovenie metabolickej kontroly metabolizmu glukózy u primáta, ktorý to potrebuje, pričom a) primátovi sa implantuje účinné množstvo tkaniva tvoriaceho inzulín a b) primátovi sa podá účinné množstvo uvedeného činidla.
15. Použitie podľa nároku 14, keď činidlo rušiace väzbu CD40:CD154 je monoklonálna protilátka, ktorá má antigénne špecifické väzbové charakteristiky protilátky 5c8 pripravenej z ATCC č. HB 10916.
16. Použitie podľa nároku 15, keď monoklonálna protilátka sa podáva pred implantáciou tkaniva.
17. Použitie podlá nároku 15, ktoré zahrnuje dodatočný krok, keď sa opakuje podávanie monoklonálnej protilátky aspoň dvakrát počas dvoch týždňov po implantácii tkaniva.
18. Použitie podlá nároku 17, ktoré zahrnuje ďalší dodatočný krok, keď sa opakuje podávanie monoklonálnej protilátky minimálne jeden mesiac po implantácii tkaniva.
19. Použitie podľa nároku 17, ktoré zahrnuje ešte jeden ďalší dodatočný krok, keď sa opakuje podávanie monoklonálnej protilátky mesačne, minimálne dva mesiace po implantácii tkaniva.
20. Použitie podľa nároku 14, kde sa ďalej a) implantuje primátovi účinné množstvo činidla vyvolávajúceho toleranciu.
21. Použitie podľa nároku toleranciu je tkanivo kostnej s tkanivom tvoriacim inzulín.
20, kde činidlo vyvolávajúce drene, ktorá je MHC-kompatibilná
22. Použitie podľa nároku toleranciu je a) tkanivom tvoriacim inzulín, alebo c) populácia hematopoetických populácia hematopoetických buniek CD40(-).
21, tkanivo kostnej kde činidlo vyvolávajúce syngénna s dreň, alebo alebo d) súčasne drene, ktorá je b) úplná kostná buniek CD34(+),
CD34(+), ktoré sú
23. Spôsob detekcie glukózového metabolizmu u tým, že obsahuje kroky, hodinu a menej ako šesť poškodenia cicavca vyzná
a) získa hodín potom, ako keď sa metabolickej čuj minimálne kontroly i sa jednu prijal potravu, prvá vzorka obsahujúca krv cicavca, b) stanoví obsah glukózy v prvej vzorke a c) určí sa, či obsah glukózy v prvej vzorke presahuje
150 mg/dl.
cicavec
24. Spôsob podľa nároku 23 vyznačujúci sa tým, že, že obsahuje ďalšie kroky, keď sa a) získa druhá vzorka obsahujúca krv cicavca, najmenej dvadsaťštyri hodín po získaní prvej vzorky a aspoň jednu hodinu a menej ako šesť hodín potom, ako cicavec prijal potravu, b) stanoví obsah glukózy v druhej vzorke a c) určí sa, či obsah glukózy v druhej vzorke presahuje 150 mg/dl.
25. Spôsob podľa nároku 23 alebo 24 vyznačujúci sa tým, že jedna z prvej či druhej vzorky alebo obidve vzorky sa získajú dve hodiny potom, ako cicavec prijal potravu.
26. Spôsob podlá nároku 23 alebo 24 vyznačujúci sa tým, že cicavec má subklinickú poruchu metabolizmu krvnej glukózy.
27. Spôsob podľa nároku 26 vyznačujúci sa tým, že cicavec je ohrozený že sa u neho vyvinie diabetes mellitus.
28. Spôsob podľa nároku 26 vyznačujúci sa tým, že cicavec je príjemca allogénneho alebo xenogénneho tkaniva tvoriaceho inzulín.
29. Spôsob podľa nároku 23 alebo 24 vyznačujúci sa tým, že cicavec je človek.
SK1802-99A 1997-06-20 1998-06-19 Cd40:cd154 blockade therapy for pancreatic islet tissue transplantation SK180299A3 (en)

Applications Claiming Priority (3)

Application Number Priority Date Filing Date Title
US5026797P 1997-06-20 1997-06-20
US7726598P 1998-03-09 1998-03-09
PCT/US1998/012892 WO1998058669A2 (en) 1997-06-20 1998-06-19 Cd154 blockade therapy for pancreatic islet tissue transplantation

Publications (1)

Publication Number Publication Date
SK180299A3 true SK180299A3 (en) 2000-06-12

Family

ID=26728084

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
SK1802-99A SK180299A3 (en) 1997-06-20 1998-06-19 Cd40:cd154 blockade therapy for pancreatic islet tissue transplantation

Country Status (22)

Country Link
US (2) US20030072754A1 (sk)
EP (1) EP1051191B1 (sk)
JP (1) JP2002506446A (sk)
KR (1) KR100634847B1 (sk)
CN (2) CN1195546C (sk)
AT (1) ATE339966T1 (sk)
AU (1) AU730763B2 (sk)
BG (1) BG64976B1 (sk)
BR (1) BR9810620A (sk)
CA (1) CA2294154A1 (sk)
DE (1) DE69835965T2 (sk)
EA (1) EA002550B1 (sk)
EE (1) EE9900588A (sk)
HK (1) HK1033548A1 (sk)
HU (1) HUP0003160A3 (sk)
IL (1) IL133303A0 (sk)
IS (1) IS5273A (sk)
NO (1) NO996275L (sk)
NZ (1) NZ502052A (sk)
SK (1) SK180299A3 (sk)
TR (1) TR199903142T2 (sk)
WO (1) WO1998058669A2 (sk)

Families Citing this family (19)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
WO1999045958A1 (en) * 1998-03-09 1999-09-16 Biogen, Inc. Cd154 blockade therapy for modulation of immune responses to implanted devices
WO2001079555A2 (en) 2000-04-14 2001-10-25 Millennium Pharmaceuticals, Inc. Roles of jak/stat family members in tolerance induction
CA2410786A1 (en) * 2000-06-02 2001-12-13 Regents Of The University Of Minnesota Immunotherapeutic method to prevent islet cell rejection
KR20030007899A (ko) * 2000-06-09 2003-01-23 브리스톨-마이어스스퀴브컴파니 림프구성 신호의 차단 및 lfa-1 매개 접착의 차단을통한 세포-매개 면역 반응의 조절 방법
CA2528551A1 (en) * 2003-06-13 2005-01-13 Biogen Idec Ma Inc. Aglycosyl anti-cd154 (cd40 ligand) antibodies and uses thereof
AU2005287406B2 (en) 2004-07-26 2011-08-18 Biogen Ma Inc. Anti-CD154 antibodies
JP2008520235A (ja) * 2004-11-22 2008-06-19 ラモト アット テル アヴィヴ ユニヴァーシティ リミテッド インスリンを産生可能な拡大され、かつ再分化した成体島β細胞の集団およびその作製方法
WO2007047539A2 (en) * 2005-10-14 2007-04-26 Medtronic, Inc. Localized delivery to the lymphatic system
US8372399B2 (en) 2006-08-31 2013-02-12 Cardiac Pacemakers, Inc. Bispecific antibodies and agents to enhance stem cell homing
US8636995B2 (en) 2006-08-31 2014-01-28 Cardiac Pacemakers, Inc. Methods and devices to regulate stem cell homing
WO2010093467A1 (en) * 2009-02-10 2010-08-19 The Trustees Of Columbia University In The City Of New York Methods for inducing transplantation tolerance
WO2011146395A2 (en) 2010-05-17 2011-11-24 The Board Of Trustees Of The Leland Stanford Junior University Prevention of immunological rejection of transplanted stem cells by leukocyte costimulatory molecule blockade
GB201403775D0 (en) 2014-03-04 2014-04-16 Kymab Ltd Antibodies, uses & methods
US10147463B2 (en) 2014-12-10 2018-12-04 Nxp Usa, Inc. Video processing unit and method of buffering a source video stream
US9512229B2 (en) 2015-03-03 2016-12-06 Kymab Limited Synergistic combinations of OX40L antibodies for the treatment of GVHD
KR101810778B1 (ko) * 2015-06-23 2017-12-20 서울대학교산학협력단 Cd154 결합 폴리펩타이드 및 그 용도
US10986309B2 (en) 2015-06-30 2021-04-20 Nxp Usa, Inc. Video buffering and frame rate doubling device and method
EP3534947A1 (en) 2016-11-03 2019-09-11 Kymab Limited Antibodies, combinations comprising antibodies, biomarkers, uses & methods
KR20210095781A (ko) 2020-01-24 2021-08-03 주식회사 에이프릴바이오 항원결합 단편 및 생리활성 이펙터 모이어티로 구성된 융합 컨스트럭트를 포함하는 다중결합항체 및 이를 포함하는 약학조성물

Family Cites Families (4)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
US5227298A (en) * 1990-08-17 1993-07-13 The Trustees Of Columbia University In The City Of New York Method for microencapuslation of cells or tissue
US5474771A (en) * 1991-11-15 1995-12-12 The Trustees Of Columbia University In The City Of New York Murine monoclonal antibody (5c8) recognizes a human glycoprotein on the surface of T-lymphocytes, compositions containing same
US5683693A (en) * 1994-04-25 1997-11-04 Trustees Of Dartmouth College Method for inducing T cell unresponsiveness to a tissue or organ graft with anti-CD40 ligand antibody or soluble CD40
WO1997034633A1 (en) * 1996-03-20 1997-09-25 Bristol-Myers Squibb Company Methods for inhibiting an immune response by blocking the gp39/cd40 and ctla4/cd28/b7 pathways and compositions for use therewith

Also Published As

Publication number Publication date
BR9810620A (pt) 2000-10-03
HUP0003160A3 (en) 2002-09-30
US20030072754A1 (en) 2003-04-17
NZ502052A (en) 2001-01-26
CN1195546C (zh) 2005-04-06
HK1033548A1 (en) 2001-09-07
KR20010013965A (ko) 2001-02-26
IS5273A (is) 1999-11-26
CN1651919A (zh) 2005-08-10
NO996275L (no) 2000-02-21
EA200000058A1 (ru) 2000-08-28
EP1051191A2 (en) 2000-11-15
KR100634847B1 (ko) 2006-10-17
CA2294154A1 (en) 1998-12-30
AU730763B2 (en) 2001-03-15
EE9900588A (et) 2000-08-15
BG104091A (en) 2000-10-31
HUP0003160A2 (hu) 2001-01-29
CN1261286A (zh) 2000-07-26
EP1051191B1 (en) 2006-09-20
DE69835965T2 (de) 2007-06-14
JP2002506446A (ja) 2002-02-26
EA002550B1 (ru) 2002-06-27
IL133303A0 (en) 2001-04-30
WO1998058669A2 (en) 1998-12-30
BG64976B1 (bg) 2006-11-30
AU7983098A (en) 1999-01-04
NO996275D0 (no) 1999-12-17
WO1998058669A3 (en) 1999-04-29
ATE339966T1 (de) 2006-10-15
TR199903142T2 (xx) 2000-09-21
DE69835965D1 (de) 2006-11-02
US20070292440A1 (en) 2007-12-20

Similar Documents

Publication Publication Date Title
US20070292440A1 (en) CD154 blockade therapy for pancreatic islet tissue transplantation
AU735592B2 (en) Use of a CD40:CD154 binding interruptor to prevent counter adaptive immune responses, particularly graft rejection
JP2002502823A (ja) 移植における補刺激遮断および混合キメラ現象
US20030170239A1 (en) Immunotherapeutic method to prevent islet cell rejection
US20080095774A1 (en) Agents and Methods for Specifically Blocking CD28-Mediated Signaling
US20030161827A1 (en) Therapies that improve graft survival
US6841152B1 (en) Methods for protecting against autoimmune diabetes
EP1754490A2 (en) CD 154 blockage therapy for pancreatic islet tissue transplantation in primates
CZ461699A3 (cs) Použití činidla rušícího vazbu CD40:CD154 pro přípravu léku k zabránění odhojení štěpu tkáně tvořící inzulín
PL191122B1 (pl) Zastosowania przerywacza wiązania CD40:CD154
MXPA99011740A (en) Cd154 blockade therapy for pancreatic islet tissue transplantation
WO1999045958A1 (en) Cd154 blockade therapy for modulation of immune responses to implanted devices
Burkly et al. Successful conversion from conventional immunosuppression to anti-CD154 monoclonal antibody costimulatory...
CA2276733A1 (en) Methods and compositions for preventing autoimmune disease
CZ403599A3 (cs) Použití činidla rušícího vazbu CD40:CD154 pro výrobu léku k inhibici odhojení tkáňového štěpu a přípravek obsahující činidlo rušící vazbu CD40:CD154
MXPA99010571A (en) Use of a cd40:cd154 binding interruptor to prevent counter adaptive immune responses, particularly graft rejection