SK1372020U1 - Desikant – nešpecifický herbicíd a jeho použitie - Google Patents

Abstract

Opísané sú desikanty – nešpecifické herbicídy, ktoré obsahujú aspoň jednu zo zlúčenín RCOOH, kde R je vodíkový katión, metylový radikál (CH3), etylový radikál (CH3CH2) alebo hydroxyetylový radikál (CH3CHOH ). Prípravky môžu ďalej obsahovať niektorú z rastlinných silíc, močovinu, sacharózu alebo kyselinu 2-hydroxy-1,2,3-propántriovú. V záujme dosiahnutia optimálnych vlastností a účinnosti prípravkov je výhodné, ak tieto obsahujú tiež niektorú z povrchovo aktívnych látok. Produkty sa osvedčili v súvislosti so zámerným vysušovaním nadzemných častí poľnohospodársky pestovaných významných plodín, hlavne olejnín a strukovín pred ich zberom na desikáciu. V tejto súvislosti sa dosiahli nádejné výsledky pri desikácii slnečnice ročnej (Helianthus annuus). Prednosťou prípravkov je ich ekologická neškodnosť a nenáročná príprava.

Description

Oblasť techniky

Riešenie sa týka kvapalných nešpecifických herbicídov, použiteľných tiež ako ekologicky neškodné desikanty.

Doterajší stav techniky

Medzi pesticídne látky patrí tiež významná skupina prostriedkov určených na hubenie burín - herbicídov.

Chemické hubenie burín bolo i u nás známe už v prvej polovici minulého storočia. Ako najstaršie herbicídy sa uplatnili niektoré anorganické zlúčeniny ako pentahydrát síranu meďnatého, tzv. modrá skalica (CuSO4 . 5 H2O), heptahydrát síranu železnatého, tzv. zelená skalica (FeSO4 . 7 H2O), síran amónny (NH4)2804, amidosulfonan amónny (NH2 . SO2ONH4), kyanid vápenatý - dusíkaté vápno (CaQE), chlorečnan sodný (NaCIO;,). chlorečnan vápenatý (Ca(C103)2 a kyanatan draselný (KCNO). Z ďalších anorganických zlúčenín boli ako herbicídy obmedzene používané tiež tiokyanatany - rodanidy, tetraboritan sodný borax, polyboritany, dusičnan sodný, zlúčeniny arzénu, najmä arzenitan sodný, rôzne fluórové zlúčeniny a iné. Prudký rozvoj pri použití herbicídov nastal až po 2. svetovej vojne, kedy boli do poľnohospodárskej praxe zavedené prípravky na báze 2-metyl-4-clilórrcnoxyoctovcj kyseliny (MCPA)a 2,4-dichlórfenoxyoctovej kyseliny - 2,4-D, ktoré sa uplatnili hlavne pri ničení dvojklíčnych burín v obilninách. Dosiahnuté priaznivé výsledky podnietili ďalší chemický a biologický výskum nových zlúčenín s herbicídnymi vlastnosťami. Okrem zlúčenín odvodených od feno^octovej kyseliny sa herbicídne uplatnili tiež deriváty kyseliny fenoxypropionovej (MCPP, MCPB) a fenoxy maslo vej (2,4-DES). Najstaršími herbicídmi sú tiež nitrilované alkylfenoly: 4,6-dinitro-o-krezol (DNOK, DNOC) a 2-butyl-4,6-dinitrofenol (DNBP).

Vo forme emulgovateľných koncentrátov a tiež roztokov v uhľovodíkových rozpúšťadlách sa používal tiež pentachlórfenol (PCP). Ako vodný roztok sa používal pentachlórfenolát sodný. V zahraničí sa vyrábali a používali tiež chlórované krezoly a xylcnoly.

Do skupiny herbicídov patria tiež chlórované nižšie mastné kyseliny a ich soli, substituované amidy monochlóroctovej kyseliny, substituované aromatické kyseliny, endotal a zlúčeniny pripravené z chloralu, chemicky podobné kyseline trichlóroctovej.

Najrozšírenejším predstaviteľom tejto skupiny herbicídov je trichlóroctan sodný (TCA, NaTA) CChCOONa. Trichlóroctan sodný účinkuje proti jednoklíčnym burinám a používal sa predovšetkým na ničenie pýru plazivého a ovsa hluchého.

Ako herbicídy sa uplatnili tiež niektoré esteiy herbicídne aktívnych látok, α,α,β -trichlórpropiónan sodný (TCP) a tiež sodná soľkyseliny monochlóroctovej.

Pri štúdiu nových herbicídov sa ukázala ako herbicídne aktívny celý rad zlúčenín blízkych kyseline trichlóroctovej: chloral, metachloral, chloralchlóracetamid, monochloral močovina, a dichlórmočovina (DCU). Z anúdov kyseliny monochlóroctovej sa uplatnili hlavne 2-chlór-N,N-dialylacetamid (CDAA) a 2-chlór-N,N-dietylacetamid (CDEA).

Zo substituovaných aromatických kyselín sa ako herbicíd v praxi uplatnila najskôr kyselina 2,3,6-trichlórbenzoová (TCB) vo forme svojich vodorozpustných solí. U nás sa vyrábala kombinácia TCB s MCPA ako herbicíd určený do obilnín so širším spektrom účinnosti.

Ďalším herbicídom z tejto skupiny je 2,5-dichlór-3-aminobenzoová kyselina a 2,5-dichlór-3-nitrobenzoová kyselina, ako i ich soli.

2,3,6-trichlórfenyloctová kyselina je systémovým herbicídom typu rastového regulátora. Účinným herbicídom je tiež 2,6-dichlórbenzoová kyselina. Herbicídne účinnou aromatickou kyselinou, ktorá v molekule neobsahuje chlór, je kyselina N-l-naftylfialamidová (naftalam). Ďalším herbicídom zo skupiny organických kyselín je kyslíková heterocyklická zlúčenina - kyselina 3,6-enoxohexahydroftalová (endothal), ktorá sa obvykle používa vo forme sodnej soli.

Od kyseliny uhličitej sú odvodené účinné herbicídy známe pod označením karbamidany, alebo karbamáty. Sú to substituované amidoesteiy kyseliny uhličitej typu: R-NH-CO-OR'. Najstarším herbicídom tohto typu je izopropyl-N-fenylkarbamát (IPC, propham). Neskôr sa ako účinnejší ukázal jeho chlórovaný derivát izopropyl-N-(3-chlórfenyl) karbamát (CIPC). Medzi herbicídne účinné karbamidany, odvodené od alkoholov s trojitou väzbou, patria l-metyl-2-propinyl-N-(3-chlórfenyl)karbamidan (BiPC) a 4-chlór-2-butinyl-N-(3-chlórfenyl) karbamát (barban).

Po úspešnom zavedení IPC a CIPC bola študovaná herbicídna účinnosť niektorých tio- a ditiokarbamátov. Do poľnohospodárskej praxe boli zavedené tieto: S-etyl-N,N-dipropyltiokarbamát (EPTC), S-2,3-dichlóralyl-N,N-diizopropyltiokarbamát (diallat) a 2-chlóralyl-N,N-dietylditiokarbamát (CDEC).

Ako herbicídy sa uplatnili tiež substituované močoviny. Najjednoduchším herbicídom tejto skupiny je N-fenyl-N',N'-dimetylmočovina (fenuron) a N-(4-chlórfenyl)N',N'dimetylmočovina (monuron). Neskôr sa ako herbicíd objavil tiež dichlórderivát fenurónu a ako významný herbicíd bol N-cyklooktyl-N'N'-dimetyl

S K137-2020 U1 močovina (OMU).

Ako účinné totálne herbicídy sa ukázali uróniové solifenuronu a monuronu s aniónomtrichlóroctovej kyseliny.

V sedemdesiatych rokoch uplynulého storočia bolo do poľnohospodárskej praxe zavedených viacero dusíkatých lictcrocyklickýcli zlúčenín, u ktorých bol preukázaný významný herbicídny efekt. Najdôležitejšími herbicídmi tohto typu sú deriváty symetrického 1,3,5-triazínu (simazín, atrazín, prometiýn, simetrýn). Ďalším heterocyklickým herbicídom je aminotriazol, resp. amitrol (3-AT, ATA).

Ďalšími predstaviteľmi dusíkatých herbicídov sú hydrazid maleinovej kyseliny a jeho analógy atiežkvartéme bázy odvodené od dipyridylu a 3-aminotriazolu.

Ako herbicídy sa používali tiež minerálne oleje (alifatické uhľovodíky získavané pri spracovaní ropy), niektoré organické chlórované zlúčeniny (trichlórbenzén, 2,3-dichlór-l,4-naftochinón) a tiež organofosforové zlúčeniny. Ako účinný desikant organofosforového typu sauplatnil S,S ,S-tributyItritiofosfát.

V roku 1974 firma Monsanto patentovala herbicídy na báze N-(fosfonometyl) glycínu, resp. jeho izopropylamínovej soli, ktoré sú všeobecne známe ako glyfosáty. V súčasnosti sa herbicídy obsahujúce glyfosáty používajú vo viac ako 130 krajinách sveta, pričom len v USA sa ročne použije asi 50 tisíc ton týchto herbicídov. Glyfosát je neselektívny, postemergentný, širokospektrálny, systémový herbicíd. Po aplikácii na nadzemnú časť zelených rastlín, prechádza z listov do koreňov ošetrených rastlín, kde blokuje produkciu špecifických enzýmov nevyhnutných pre rast. Ako neselektívny herbicíd glyfosát likviduje všetky zelené rastliny s ktorými sa dostane do kontaktu. Z výsledkov štúdií vyplýva, že glyfosát sa viaže na častice pôdy, v dôsledku čoho sa imobilizuje a je pre rastliny už ďalej neúčinný. Z publikovaných údajov tiež vyplýva, že glyfosát by sa nemal vyplavovať. V pôde sa glyfosát, podľa odbornej literatúry, účinkom pôdnych mikroorganizmov rozkladá až na amoniak a oxid uhličitý. Z uvedeného vyplýva, že jeho použitie by malo byť z toxikologického i environmentálneho hľadiska bezpečné. V posledných rokoch sa však čoraz častejšie v odborných kruhoch i na verejnosti spomína podozrenie na jeho karcinogenitu. I keď podozrenie karcinogenity glyfo sátu nebolo nateraz jednoznačne potvrdené, použitie glyfosátu sa postupne obmedzuje.

V uplynulom období, ako i v súčasnosti sa prípravky s obsahom glyfosátov s úspechom používali tiež na zámerné vysušovanie nadzemnej časti poľnohospodársky pestovaných významných plodín - hlavne olejnín a strukovín, pred ich zberom - na tzv. desikáciu.

Podstata technického riešenia

Teraz sa zistilo, že skupinu prostriedkov určených na zámerné vysušovanie nadzemných častí rastlín pôsobením chemických zlúčenín pred ich zberom tzv. desikáciu, ako i na nešpecifickú likvidáciu burín, je možné vhodne rozšíriť o prípravky podľa riešenia.

Pre desikanty a nešpecifické herbicídy podľa riešenia je charakteristické, že obsahuje aspoň jednu zo zlúčenín RCOOH, kde R je vodíkový katión, metylový radikál (CH3), etylový radikál (CH3CH2) hydroxyctylový radikál (CH3CHOH).

Metanová kyselina (HCOOH), všeobecne známa pod jej triviálnym názvom ako kyselina mravčia, je pri teplote miestnosti čírou kvapalinou charakteristického zápachu, ktorá ak je bezvodá tak tuhne pri +8,4 °C a má normálny bod varu 100,7 °C. Merná hmotnosť bezvodej kyseliny pri teplote 20 °Cje 1,2203 g/cm³. S vodou sa mieša neobmedzene.

Etánová kyselina (CH3COOH) je skôr známa ako kyselina octová. Používa sa v potravinárskom, farmaceutickom i chemickom priemysle. Pre potravinárske využitie sa obvykle pripravuje oxidáciou etylalkoholu vzdušným kyslíkom. Keď je bezvodá, tzv. ľadová tak tuhne pri teplote + 16,6 °C, pričom jej bod varu je 118,5 °C/760 Torr. Pri teplote miestnosti je to číra, bezfarebná kvapalina charakteristického octového zápachu. Merná hmotnosť koncentrovanej kyseliny pri 20 °Cje 1,3721 g/cm³.

Propionová (propánová) kyselina (CH3CH2COOH) je bezfarebnou, štipľavo zapáchajúcou kvapalinou, ktorá sa neobmedzene mieša s vodou. Koncentrovaná tuhne pri teplote pod -19,7 °C, pričom jej bod vani je 140,9 °C/760 Torr.

Kyselina 2-liydroxypropánová (CH3CH(OH) . COOH) je viac známa pod svojim triviálnym označením ako kyselina mliečna. Z jej chemickej štruktúry vyplýva, že sa vyskytuje v dvoch racemických formách. Pre obvyklú (d+1) formu platí, že jej bod tuhnutia v bezvodom stave je +18 °C. Pri teplote vyššej než je uvedený bod tuhnutia je to sirupovitá kvapalina, ktorej merná hmotnosť pri teplote miestnosti je 1,21 g/cm³. Vzniká mliečnym kvasením laktózy a škrobu. S vodou sa mieša neobmedzene. Používa sa hlavne v potravinárskom priemysle (kvasný priemysel), vo farmácii a pri farbení textílií.

Zistilo sa, že uvedené karboxylové kyseliny pri ich vhodne zvolenej koncentrácii pôsobia na bunkové membrány rastlín, pričom tieto v dôsledku ich pôsobenia relatívne rýchlo odumierajú - desikujú.

Výsledky urobených praktických skúšok ukázali, že na dosiahnutie požadovaného desikačného účinkuje účelné ak aplikačný vodný roztok obsahuje 15 - 100 g karboxylovej kyseliny v litri, v závislosti od druhu ky

S K137-2020 U1 seliny, druhu ošetrovanej rastliny a jej bonity, druhu a kvality postreku a tiež klimatických podmienok.

Ďalej sa tiež zistilo, že desikačný účinok uvedených karboxylových kyselín je možné synergicky prehĺbiť prítomnosťou ďalších látok.

Pozoruhodné prehĺbenie desikačného pôsobenia možno dosiahnuť napríklad v kombinácii uvedených karboxylových kyselín s niektorými rastlinnými silicami.

Dobré výsledky sa dosiahli predovšetkým s prídavkom klinčekovej silice, ktorú sme získali z kvetov klinčekovca (Eugrnia caryophyllata) ich destiláciou s vodnou parou. Takto získaná silica obsahovala prevažne eugenol β-karyoíýllen aeugenylacetát.

Podobne dobré výsledky sa dosiahli pri použití tymianovej silice izolovanej obdobným spôsobom z čerstvých rastlín tymianu - dúšky tymianovej (Thymus vulgaris) a oplodia - šúp citrusových plodov, najmä pomarančov a citrónov, v menšom množstve tiež mandarínok a limetiek. Použitá tymianová silica bola charakteristická vysokým obsahom tymolu, cyménu, limonénu, α-pinénu, kamfénu, geraniolu akarvakolu.

Citrusová silica obsahovala d-limonén, my reč n. a-terpinén, oktanal, dekanal, citral, nonanol, dekanol, dekanol, nerol, linalool a a-terpineol.

Zistilo sa tiež dlhšie desikačné pôsobenie prípravkov v zmysle riešenia sa dosiahne ak tieto popri už zmienených karboxylo\ých kyselinách obsahujú tiež aspoň jednu z látok typu močovina, sacharóza, alebo kyselina 2-hydroxy-l,2,3-propántriová, tzv. kyselina citrónová.

V prípade močoviny sa preukázalo, že táto pri jej vhodnom zastúpení je schopná tvoriť s karboxylovými kyselinami adukty typu: CO(NH2)2 . 2 HCOOH a COjNHeh . HCOOH, pričom ich reálne jestvovanie bolo napríklad v prípade kyseliny metánovej v minulosti už i analyticky potvrdené (A. G. Bergman, M. N. Kuznecova, ŽOCH, 9, 631, 1939, A. E. Vetrov, ŽOCH, 7, 1093, 1937, N. A. Ruschin, P. Picowski, Monatsh, 60, 438, 1932). Alifatické kyseliny majú elektrónakceptómu schopnosť, ktorá sa uplatňuje i pri ich reakciách s močovinou, ktorá má vlastnosti slabej zásady (K. Sulajmankulov: Soedinenja karbamida s neorganičeskimi soljami, Izd. „Dim“, Fmnze, 1971). Schopnosť karboxylových kyselín s malým počtom uhlíkových atómov vytvárať s močovinou adukty súvisí tiež s disociačnou konštantou týchto ky selín, ktoré majú tieto hodnoty:

kyselina metánová 2,0 . 1(F⁴ kyselina etánová 1,8 . 1(F⁵ kyselina propiónová 1,32 . 1(F⁵.

Pozoruhodné je, že močovina s týmito slabými jednosýtnymi karboxylovými kyselinami vytvára adičné zlúčeniny typu: CO(NH2)2.2 RCOOH, akoby bola donorom dvoch elektrónových párov. Toto je však podľa N. Z. Rudenka a D. E. Dioniseva (ŽOCH 24, 1327, 1954) len málo pravdepodobné, keďže s minerálny mi kyselinami sa močovina správa ako monoamín. Títo autori predpokladajú, že v týchto zlúčeninách močovina vystupuje ako donorlen jedného elektrónového páru pričom prijíma dmhej zložky.

Tvorba adičných zlúčenín uvedeného typu, ktoré sa dajú izolovať i v pevnej - kryštalickej forme, umožňuje prípravu desikantov a nešpecifických herbicídov v zmysle riešenia tiež ako práškových, resp. kryštalických koncentrátov.

Podobne sacharóza a tiež kyselina 2-hydroxy-l,2,3-propánová, všeobecne známa ako kyselina citrónová, priaznivo ovplyvňujú účinnosť desikantov - nešpecifických herbicídov podľa riešenia. Ich prítomnosťou sa dosahuje ich dlhodobejšie pôsobenie, rovnomernejšie pokry tie povrchu, väčšia priľnavosť prípravkov na povrchu ošetrených rastlín a pomalšie zasychanie kvapiek.

Predovšetkým ak prípravky podľa riešenia obsahujú niektoré rastlinné oleje a silice, ktoré sú len obmedzene miešateľné s vodou, je potrebné v záujme vytvorenia stabilných emulzií použiť vhodné povrchovo aktívne látky - emulgátory. Ich aplikáciou sa vo všeobecnosti dosahuje významné zlepšenie pokrytia ošetrovaných rastlín a v dôsledku toho tiež rýchlejšie a dokonalejšie pôsobenie foliámeho postreku.

Z viacerých použiteľných látok, vyznačujúcich sa povrchovo -aktívnou účinnosťou, sa osvedčila aplikácia niektorého z esterov sacharózy s mastnými kyselinami, lauryl sulfonátu sodného, polyoxyetylénsorbitan monolaurátu, sorbitanmonolaurátu, ale tiež lecitínu.

Desikanty - nešpecifické herbicídy v zmysle riešenia sa osvedčili pri likvidácn nežiaducich burín, ale tiež v súvislosti so zámerným vysušovaním nadzemných častí poľnohospodársky pestovaných významných plodín - hlavne olejnín a strukovín, pred ich zberom - na tzv. desikáciu. Vtejto súvislosti sa dosiahli nádejné výsledky pri desikácn slnečnice ročnej (Helianthusannuus).

Veľkou prednosťou produktov podľa riešenia je ich ekologická neškodnosť a minimálna náročnosť v súvislosti s ich prípravou.

Príklady uskutočnenia

V nasledujúcej časti uvádzané príklady majú za cieľ bližšie ozrejmiť podstatu riešenia a dokumentovať

S K137-2020 U1 možnosti jeho praktického využitia. V žiadnom prípade však nemôžu nijako obmedzovať ochranu riešenia.

Príklad 1

V záujme prípravy kryštalického koncentrátu podľa riešenia sa za miešania a mierneho ohrevu zmiešalo: 142,4 g cca 85 %-nej technickej kyseliny metánovej (mravčej) a 79,0 gprilovanej močoviny, CO(NH2)2.

Zmes sa na vodnom kúpeli miešala až do úplného rozpustenia močoviny. Potom sa reakčná zmes nechala voľne kryštalizovať. Vylúčené kryštály sa oddelili filtráciou a po vysušení sa podrobili chemickej analýze na obsah dusíka. Zloženie odpovedalo močovinovému aduktu CO(NH2). 2 HCOOH. Kryštalický produkt bol dobre robustný vo vode a bol použitý na skúšky desikácie rastlín.

Príklad 2

Za účelom prípravy kvapalného koncentrátu v zmysle riešenia sa predložilo 550 g vody a postupne sa pridalo:

320 g kyseliny 2-hydroxypropánovej, tzv. mliečnej potravinárskej akosti, ktorá obsahovala cca 80 % CH₃CH(OH) . COOH a

130 g kryštalickej kyseliny 2-hydroxy-l,2,3-propántriovej, tzv. citrónovej.

Robustením kryštálov sa takto pripravilo 1000 g kvapalného desikačného koncentrátu. Zriedením koncentrátu v objemovom pomere 1 : 3 vodou sa pripravil aplikačný roztok, ktorý bol pomocou mechanického robrašovača aplikovaný na rastliny slnečnice ročnej.

Príklad 3

S cieľom pripraviť kvapalný desikačný koncentrát podľa riešenia sa v 573 g vody robustilo 140 g kryštalickej kyseliny 2-hydroxy-l,2,3-propántriovej, tzv. citrónovej a následne sa pridalo 287 g cca 80 %-nej technickej kyseliny etánovej, tzv. octovej. Takto pripravený, prakticky bezfarebný koncentrát sa použil na skúšky jeho desikačnej účinnosti. Na aplikáciu pomocou mechanického postrekovača sa používali roztoky pripravené zriedením koncentrátu vodou v objemovom pomere 1 : 2 až 5.

Príklad 4

Za účelom prípravy kvapalného emulzného koncentrátu v zmysle riešenia sa za intenzívneho miešania zmiešalo:

475 hmotn. dielov vodovodnej vody, hmotn. dielov polyoxyetylénsorbitan monolaurátu (E 432), hmotn. dielov sorbitan monolaurátu (E 493), hmotn. dielov klinčekovej silice získanej destiláciou vodnou parou z plodov klinčekovca (Eugénia caryophyllata),

150 hmotn. dielov cca 85 %-nej kyseliny metánovej, tzv. mravčej,

100 hmotn. dielov kyseliny 2-hydroxypropánovcj. tzv. mliečnej potravinárskej akosti, obsahujúcej cca 85 % účinnej zložky.

170 hmotn. dielov sacharózy (kryštálového repného cukru). Pripravený koncentrát sa pred foliámou aplikáciou nadesikáciu riedil vodou v objemovom pomere 1 : 4.

Príklad 5

Pri príprave kvapalného koncentrátu sa za účinného miešania zmiešalo: 570 hmotn. dielov vodovodnej vody, 50 hmotn. dielov sójového lecitínu pastovitejkonzistencie, 80 hmotn. dielov citrusovej silice získanej z oplodia pomarančov, citrónov mandarínok a limetiek, 200 hmotn. dielov technickej kyseliny propiónovej (CH3CH2COOH) a

100 hmotn. dielov kryštalickej kyseliny 2-hydroxy-l,2,3-propántriovej, tzv. citrónovej.

Príklad 6

S cieľom potvrdiť účinnosť karboxylových kyselín v zmysle riešenia na desikáciu, resp. ako nešpecifických - totálnych herbicídov. V rámci urobených skúšok na trávnom poraste boh použité: technická cca 85 %-ná kyselina metánová (mravčia), technická cca 80 %-ná kyselina etánová (octová) a potravinárska cca 80 %-ná kyselina 2-hydroxypropánová (mliečna). Účinnosť uvedených karboxylových kyselín bola overovaná po ich riedení vodou v objemových pomeroch 1 : 3 až 12. Všetky skúšané karboxylové kyseliny vykazovali desikačnú schopnosť, pričom najvyššia desikačná schopnosť bola pozorovaná u kyseliny metánovej a etánovej a to pri ich objemovom riedení nižšom ako 1 : 7.

S K137-2020 U1

Príklad 7

Pri príprave kvapalného koncentrátu určeného na zámerné vysušovanie nadzemných častí poľnohospodársky pestovaných významných plodín - hlavne olejnín a strukovín podľa riešenia sa zmiešalo:

500 hmotn. dielov vodovodnej vody,

250 hmotn. dielov technickej cca 80 %-nej kyseliny etánovej (octovej) a

250 hmotn. dielov draselného kokosového mydla, obsahujúceho min. 38 % sušiny.

Claims (7)

1. NÁROKY NA OCHRANU

   1. Desikant - nešpecifický herbicíd, vyznačujúci sa tým, že obsahuje aspoň jednu zo zlúčenín RCOOH, kde R je vodíkový katión, metylový radikál (CH3), etylový hydroxycty lový radikál (CH3CHOH).
2. 2. Desikant - nešpecifický herbicíd podľa nároku 1, klinčekovú silicu a/alebo citrusovú silicu.
3. 3. Desikant - nešpecifický herbicíd podľa nároku 1, močovinu - CO(NH2)2.
4. 4. Desikant - nešpecifický herbicíd podľa nároku 1, sacharózu.
5. 5. Desikant - nešpecifický herbicíd podľa nároku 1, kyselinu 2-hydroxy-l,2,3-propántriovú.
6. 6. Desikant - nešpecifický herbicíd podľa nároku 1, povrchovo aktívnu látku.

   vyznačujúci vyznačujúci vyznačujúci vyznačujúci vyznačujúci radikál (CH3CH2), alebo a tým, že obsahuje a tým, že obsahuje a tým, že obsahuje a tým, že obsahuje a tým, že obsahuje
7. 7. Použitie desikantu - nešpecifického herbicídu podľa nároku 1 na desikáciu slnečnice ročnej (Helianthus annuus).