CZ35192A3

CZ35192A3 - Derivatives of dicarboxylic acids as additives in low-lead or lead-free petrols

Info

Publication number: CZ35192A3
Application number: CS92351A
Authority: CZ
Inventors: Juraj Ing Oravkin; Daniel Ing Csc Bratsky; Pavol Ing Feher; Milos Ing Boska
Original assignee: Slovnaft A S Bratislava
Priority date: 1992-02-07
Filing date: 1992-02-07
Publication date: 1993-12-15
Also published as: CZ280251B6; EP0555006A1; HU9300301D0; SK35192A3; SK278437B6; HUT63449A; PL297667A1; PL170958B1

Description

(57) Deriváty dikarboxylových kyselin ako aditíva do nízkoolovnatých alebo bezolovnatých automobilových benzínov, účinkom ktorých sa zabraňuje opotrebovaniu sediel výfukových ventilov u automobilov konštrukčne neprispósobených na spalovanie bezolovnatých autobenzínov. Deriváty dikarboxylových kyselin podlá vynálezu majú štruktúrny chemický vzorec (I).

coox /

co (R^)

4- 3 (I) (R-b j b ί

J' Ί z x1

- -<

l ΠΊ \ί i.h.0 cl C V n CttčjoO',/

Deriváty dikarboxy1ových kyselin ako přísady do^bezolovnatých automobilových benzínov

Oblast technikv

Vynález sa aditivov do automobi1ových opotřebovániu týká derivátov dikarboxy1ových kyselin ako nízkooiovnatých alebo benzínov, účinkom ktorých sediel výfukových ventilov konstrukčně neprispósobených na autobenzínov.

spai’ovanie oezoiovnatycn sa zabraňuje u automobilov bezolovnatých

Doterajši stav techniky

Trend přechodu k používaniu bezolovnatých autobenzínov je markantný v cel osvětovom meradle ako výsledek snah o Ξ výrobou bezolovnatého zdravšie životné prostredie. S autobenzínu začali USA na začiatku ;n

Japonsku sa bezolovnatý benzin začal vyrábať v roku 1974 a v

Surópe začiatkom roku 1984. Od týchto čias má jeho podiel na výrobě a spotrebe autobenzínu prudko stúpajúcu tendenciu. Celosvětový trend tak jednoznačné směruje k výrobě a používaniu len bezolovnatých autobenzínov. Tak například v Japonsku sa od marca 1986 výlučné používaju len bezolovnaté autobenzíny [1,2]. V USA bol ích podiel na celkovej výrobě v roku 1990 výše 90% a začiatkom deváťdesiatych rokov sa uvažuje s úplným vylúčenim výroby olovnatých autobenzínov. V Surope vznladom na určitý časový posun a odlišnost automobilového parku a tecnickýcn možností rafinérií nie je situácia taká jednoznačná ako v zámoří. Bezolovnatý benzin si hladá svoje miesto na trhu v každej krajině rozdielne rýchlo.

Vo vyspělých krajinách Európy je v súčasnosti podiel výroby bezolovnatých benzínov na ceikovej produkci i benzínov okolo 50¾. Celková produkcia bezolovnatého benzinu sa odhaduje na minimálně 75?ó v roku 1995 [3,4], oproti 21,3¾ v roku 1936 a 26¾ v roku 1987 [5,6]. V ČSFR sa bezolovnatý benzín vyrába a předává od roku 1986. V roku 1990 podiel jeho výroby na ceikovej produkci! bezínu nepřekročil 3¾ .

Výroba a distribúcia bezolovnatých autobenzinov od začiatku naráža na velký problém, ktorý spolu s technickými možnosťami rafinérií je hlavnou brzdou okamžitého přechodu na výrobu a používanie len bezolovnatého paliva. Tým probiémom je nemožnost spalovania bezolovnatého benzínu v automobiloch konštrukčne stávaných na olovnaté palivo. Spafovanie bezolovnatého benzínu v takýchto automobiloch má za následok poškodenie hlavy valcov motora až motora samotného a vyradenie automobilu z prevádzky [7-12] . Ide v podstatě o staronový problém, s ktorým sa výrobcovia automobilov střetli už na začiatku dvadsiatych rokov a ktorý sa zrazu sám vyriešil, keď sa do benzínov začali přidávat olovnaté antidetonátory. Počet automobilov ohrozených spalováním bezolovnatých autobenzinov sa k roku 1987 vo svete odhadoval až na 70 miliónov [10], z toho vo Velkej Británii na přibližné 7 miliónov [13] . V ČSFR sa počet automobilov neschopných používat bezolovnaté palivo odhaduje na přibližné 70¾ z celkového počtu osobných vozidiel a vzhlatíom na statisticky zistenú 5¾ - nú obměnu osobných automobilov v ČSFR za rok sa ich úplné vymiznutie očakáva až okolo roku 2010 [7,8].

Takmer všetky automobily 'vyrobené do roku 1971 patria do tejto skupiny automobilov [10], Na druhej straně váčšina automobiliek prevažne od roku 1936 už vyrába modely schopné spalovat bezolovnaté autobenziny [14,15],

Příčinou poruch motora pri spalovaní bezolovnatého paliva v týchto automobiloch je kvalita materiálu, z ktorého bezo1ovnatého oDotrebeniu.

makkého materiálu, autobenzínu k ich sú zhotovené sedlá výfukových ventilov resp. celá hlava valcov motora. Ak sú tieto z liatiny alebo z iného podobné dochádza pri spalovaní rýchlemu odieraniu a

V dósledku toho sa výfukové ventily stále viac a viac zahlbujú do hlavy valcov motora a ventilová vola sa tým neustále zmenšuje. Závěrečným štádiom tohto procesu je nedokonale uzatváranie spalovacieho priestoru, strata kompresie a výkonu motora, opalovanie výfukových ventilov a ich sediei. Nakoniec dochádza k zničeniu hlavy valcov motora [10,12] .

Stupeň a rýchlosť zahlbovania sediei výfukových ventilov sú závislé od konštrukčných aj prevádzkových parametrov automobilu. Z konštrukčných parametrov sú to okrem tvrdosti materiálu sedla rotácia ventilov, napátie pružiny, uhol a šířka sedla, operačně teploty a geometria ventilov. Z prevádzkových parametrov sú najvýznamnéjšie otáčky motora, jeho zaťaženie a bohatost palivovo-vzdušnej zmesi. Rotácia ventilov. vysoké otáčky a zaťaženie motora a chudobné zmesi majú drastický vplyv na zahlbovanie sediei výfukových venti lov [10,12].

Prakticky až v súmraku používania zlúčenín olova v autobenzínoch sa ukázalo, že okrem zvyšovania detonačnej stability plnilo olovo v benzíne dalšiu, velmi závažnú funkciu, ktorá spočívá v ochraně sediei výfukových ventilov před mechanickým opotřebením pri prevádzkovani motora. Předpokládá sa, že produkty spalovania olovnatých antidetonátorov vytvárajú na povrchoch sediei ventilov tenký ochranný film, zabraňujúci vysokoteplotnej oxidácii a oderu a znižujúci přilnavost a přenos materiálu. chrániac ich tak před nežiadúcim ODOtrebením [10],

Riešením nastoleného problému, výsledkem ktorého by bola mocnost používat bezolovnaté palivo aj v tejto ohrozenéj skupině automobilov je:

a/ výměna hlavy valcov týchto automobilov za hlavy so speciálně vytvrdenými sedlami výfukových ventilov; čo je vzhl’adom na mnohé výběhové typy prakticky nemožné a aj pre spotrebitelov finančně nepřijatelné, b/ pridávanie do bezolovnatého autobenzínu takého zdravotně a pre katalytické konvertory neškodného aditívu, ktorý by nahradil filmotvernú funkciu zlúčenín olova a poskytol sedlám výfukových ventilov potrebnú ochranu. Na svetovom trhu sú v súčasnosti ponúkané len dva druhy přísad takéhoto určenia. Hoci funkčně poměrně uspokojivo vyhověli pre viaceré zahraničně motory, motorom ŠKODA nedokázali poskytnut účinnú ochranu proti zahlbovaniu ich výfukových sediel ani pri níekoTkokrát vyššej dozácii ako je doporučená výrobcom [8].

lnou možnosťou je použivanie olovnatých autobenzínov až dovtedy, kým budu takéto autá zastúpené v autoparku, čo však podmieňuje, že nebude možné vyrábať a používat iba bezolovnaté benzíny s následným negativným dosledkom pre životné prostredie.

Li teratúra

1 .	Chem.Econ. and Eng.Rev.,	9 , 25	(1986).
2 .	Chem.Ind., 7, 750 (1986).
3.	Oil and Gas Journal, 88.	4. 11	(1990) .
Λ	Zrdól und Kohle. 3. 119 (	1988) .
5 .	Oil and Gas Journal. 85.·	14. 15	(1987)
6 .	Fetrole et Techniques, 38	, 316	(1986) :

i2

Bratský.D., Oravkin.J. : Výroba autobenzínov v Československu na přelome tisícročia, 33.Konferencia o ropě, 1988.

Fehér.P., Oravkin.J., Málach.V. : Trend vývoja v oblasti automobilových benzínov a přísad k nim. Studia. VORUP, Bratislava, 1990.

60, 326 (1986) .

95, 11, 72 (1987).

Bratislava

Bratský.D.

Petrole et Tecnniques, Automotive Engineering, Kydrocarbon Processing,

68, 7, 11 (1989).

Grill.R.A.,- Landells.R.G.M.

The reduction oř lead in gasoline and its effect on valve seat recession the problém and its solution., Zborník z 33.konferencie o ropě so zahraničnou účasťou, Bratislava, 1988. Hydrocarbon Processing. 68, 7, 17 (1989).

Autozeitung, 20, 67 (1989).

Autozeitung, 21, 66 (1989).

Podstata vynálezu

Najvýhodnějším riešením tohto stavu je používanie iba bezolovnatých automobilových benzínov obsahujúcich deriváty dikarboxylových kyselin podlá tohto vynálezu. Ich prídavok pri spalovaní úplné bezolovnatých alebo nedochádza k vyrobených z zaručuje, že nízkoolovnatých automobilových benzínov poškodzovaniu sediel výfukových ventilov netvrdených materiálov rozneho typu, napr.

Přísady na báze derivátov dikarboxylových kyselin popisované v tomto vynáleze s.ú zdravotně nezávadné a pre pre katalytické konvertory výfukových plynov neškodné.

Deriváty d i karboxylových kyselin podlá štruktúrny chemicky vzorec I :

vynálezu majú /

coox co /^a (I) v ktorom znamená dvojvázbovú uhlovodíková funkčnú skupinu alebo uhlovodíková funkčnú skupinu s atómami dusika v amino- zoskupení a/alebo atómami kyslika v hydroxy- a/alebo éterickom zoskupení s celkovým

- počtom atómov uhlíka od 1 do 38.

R2 jednovázbovú uhlovodíkovú funkčnú skupinu s počtom atómov uhlíka od 1 do 42 alebo vodík,

X vodík a/alebo kov zo skupiny alkalických kovov a/alebo kovov alkalických zemin,

Y kyslík alebo dusík, a a b celé čísla nula alebo 1, pričom a + b > 1,

R^ vodík, alebo jednovázbovú hydroxysustituovanú uhlovodíková funkčnú skupinu 3 počtom atómov uhlíka od 1 do 42. alebo jednovázbovú uhlovodíková funkčnú skupinu s. počtom atómov uhlíka od 1 do 42, alebo jednovázbovú funkčnú skupinu so štruktúrnym chemickým vzorcem II alebo III alebo IV, (Cn.

-NH-] (II) (III) ~(-CH_-CH-O-) -R_ , β 2 (-CH-CH--O-) --CH-CH--Í-NH2 e-1 , 2 <^CH2>c-^Jd-^N (IV) v ktorých znamená

R^ vodík alebo jednovázbovú uhlovodíková funkčnú skupinu s počtom atómov uhlíka od 1 do 42 alebo funkčnú skupinu so štruktúrnym chemickým vzorcom III,

Rg vodík alebo jednovázbovú uhlovodíková funkčnú skupinu s počtom atómov uhlíka od 1 do 3.

Rg vodík alebo funkčnú skupinu

-(-CH-CH₂-O-)_f-H

c	celé	číslo	od i do	10.
d	celé	číslo	od nula	do 6
e	celé	číslo	od I do	50,
f	celé	číslo	od 1 do	50.

kyselin aplikované v sú účinné inhibitory

Takéto deriváty dikarboxylových bezolovnatých automobilových benzínoch opotrebovania sediel výfukových ventilov u automobilov konštrukčne neprispósobených .na spalovanie bezolovnatých auyobenzínov a umožňujú tým ich trvalú bezporuchová preváázku na toto palivo.

Pre zlepšeme; manioulácie . najma viskozřty a teda aj čerpáteInosti v štádiu plnenia do obalov, dopravy a aplikácie mózu deriváty dikarboxylovych kyselin ako přísady do autobenzínov pódia vynálezu obsahovat aj pomocnú zložku, ktorou je organické rozpúšťadlo, výhodné aromatického typu. Vhodnými druhmi rozpúšťadla sú toluén, xylén, aromatické uhlovodíky s 9 až 13 atómami uhlíka v molekule, alebo icn technické zmesi, ako sú například reformát ťažkého benzínu, frakcie z reformátu s bodom varu v rozmedzí od 75°C do 250°C, frakcie z pyrobenzínu s obdobným dešti lačným rozmedzím. Obsah aromatických uhlovodíkov v týchto zmesiach je zvyčajne výše 25 % hmotových.

Pre zabezpečenie vyššie uvádzaných účinkov přísad na báze dikarboxylových kyselin podlá vynálezu sa tieto přidávájú do automobilového benzínu v koncentraci i od 0,025 do 1,1 % hmot. V případe, že přísada podlá vynálezu obsahuje aj pomocnú zložku, ktorou je vyššie specifikované organické rozpúšťadlo, potom výsledný prídavok přísady do autobenzinu sa sa volí tak, aby koncentrácia účinné j zložky bola v uvedenom rozmedzí.

V zaujme zlepšenia čerpáteinosti a taktiež aj dodržania požadovaného obsahu v automobi1ovom benzíne možno přísadu podlá vynálezu před jej přidáním do benzínu daiej zrieďovat bud priamo autobenzínom. niektorým z jeho komponentov alebo aj iným uhlovodíkovým rozpúšťadlom.

Přísadu podlá vynálezu možno přidávat do autobenzinu bud priamo v štádiu přípravy automobilových benzínov v rafinérii (primárný prídavok) alebo je možné ju přidávat už do hotového benzínu v štádiu jeho spotřeby alebo distribúcie, například pri čerpacích staniciach (sekundárný prídavok). Sekundárné priaávanie přísady podlá vynálezu je výhodné najma v takých prípadocn, ked sa automobilový benzin vyrába bez jej obsahu.

Příklady uskutočnenia vynálezu

Následovně příklady dokumentujú přednosti a praktické použitie specifikovaných dikarboxylových kyselin ako přísad do autobenzínov podlá vynálezu avšak bez toho, že by predmet vynálezu bol tým v akomko1vek směre obmedzovaný.

Příklad 1

Na štvorvalcovom zážihovom motore škoda s objemom valcov 3 motora 1174 cm s liatinovou hlavou valcov bola vykonaná stanovištná motorová skúška za podmienok podlá tabulky 1, pri ktorej bol použitý úplné bezolovnatý benzín (0,0000 g Pb/1) s oktánovým číslom 96 výskumnou metódou a 87 motorovou metódou, ako aj bezolovnatý benzín obsahujúci hraničnú koncentráciu olova pre bezolovnatý autobenzín. t.j. 0.013 g Pb/1 s rovnakou oktánovou úrovňou. V priebehu skúšky sa každých 6 hodin merala a v případe nutnosti aj nastavovala vola ventilov tak, aby jej minimálna hodnota nebola menšia než 0,2 mm. Po ukončení 36 hodin motorové j skúšky sa demontovala hlava valcov motora, z ktorej sa demontovali nasávacie a výfukové ventily. Po zistení změny hmotnosti ventilov sa odmeralo celkové zanlbenie sediel výfukových ventilov. Získané výsledky sú uvedené v tabulkách 2 a 3, v ktorých jednotlivé hodnoty reprezentujú jednak velkost priemerného zahlbenia 4 valcov, ako aj hodnoty pre jeden, najviac zahlbený válec. Výsledky skúšky ukázali, že používanie bezolovnatého autobenzínu u motorov tonto typu nie je možné.

Obdobný test bol vykonaný aj s uvedeným úplné bezolovnatým autobenzínom (0,0000 g Pb/1), ktorý vsak obsahoval 850 ppm drivátu dikarboxylovej kyseliny podlá vynálezu s chemickým štruktúrnym vzorcom (I). kde je

Y je dusík, R^ J^e vodík.

b = 1 , R je -[-(CH„) -NH-],-R. , o 2 c d 4 pričom c = 2 ^a ^4 poiypropenyl- so střednou molekulovou hmotnosťou 450 g/mol.

Uvedený derivát dikarboxylovej kyseliny bol připravený reakciou ftalanhydridu s N-polypropeny1-dietyléntriamínom a následnou neutrálizáciou vzniknutého derivátu kyseliny ftalámovej oxidom vápenatým.

Výsledky tejto skúšky ukázali, že u žiadneho valca motora nedošlo k zahlbeniu sediel výfukových ventilov, dokonca ani vtedy, ked sa trvanie skúšky predlžilo na 56 hodin (priemerná změna ventilovej vole výfukových ventilov bola -0.0075 mm, maximálně nameraná hodnota -0.04 mm).

P r i k 1 a d 2

Na štvorva1covora záěihovom motore škoda typu š 742,13 s 1 latinovou hlavou valcov bola vykonaná dlhodobá životnostná stanovištná motorová skúška (300 hodin) za podmienok podlá OSN 30 0506, pri ktorej bol použitý bezolovnatý benzín s oktánovým číslom 96 výskumnou metodou a 37 motorovou metodou (0.004 g Pb/1). Použité palivo bolo naaditivované 700 ppm přísady podl'a vynálezu so štruktúrnym chemickým vzorcom (I), kde je , X je sodík , Y je kyslík. a je nula.

je -f-ON-CH -ΓΗ-ΓΗ . kde e = 3-5

a Rg je

-(-CH--CH-O-),-H

L ^tH3 pričom’ f

Uvedený derivát dikarboxylovej kyseliny bol připravený reakciou tetrapropenylsukcínanhydridu s propoxylováným tetradecylamínom a následnou neutrálizáciou vzniknutého medziproduktu hydroxidem sodným.

Aditív tohto zloženia bol před přidáním do bezolovnatého autobenzinu z dbvodu jednoduchšej manipulácie rozpuštěný v reformáte ťažkého benzínu tak, aby výsledný roztok obsahoval 50% účinnéj látky.

Výsledky tejto skúšky ukázali, že u žiadneho valca motora nedošlo k zahlbeniu sediel výfukových ventilov, (priemerná změna ventilovej včle výfukových ventilov bola 0.055 mm ). Bezolovnatý autobenzín s obsahom vyššie uvedenej přísady podlá vynálezu plné ochránil sedlá výfukových ventilov použitého motora, pričom nezhoršil žiaden z jeho sledovaných prevádzkových parametrov a neznížil jeho celkovú životnost.

Příklad 3

Na autoparku prezentovanom v tabulke 4 bol i vykonané čestné motorové skúšky v trvaní 50 000 až 80 000 kilometrov. Do automobilov bolí použité nové motory, karburátory, palivové nádrže a sacie potrubia. Ako palivo bol použitý bezolovnatý autobenzín (0.001 - 0.005 g Pb/1) s OčVM 95 - 97 s obsahom ΜΤΞΞ 7 - 12 % obj . . ktorý bol aditivovaný 750 ppm derivátu dikarboxylovej kyseliny podlá vynálezu so štruktúrnym chemickým vzorcom (I), v ktorom

R^ je —CH=CH- , X je sodík , Y je dusík, R₂ je fenyl- , a = 1 , b = 1 . R₃ je ^C12^H25~

Uvedený derivát dikarboxylovej kyseliny bol připravený reakciou zodpovedajúceho sekundárného aminu s ma1einanhydridom a následnou neutrálizáciou vzniknutého medziproduktu hydroxidem sodným.

Aditiv tohto zloženía bol před přidáním do bezolovnatého autobenzínu kvóli jednoduchšej manipulácii rozpuštěný v aromatickom rozpúšťadle s bodom varu od 14C do 190 °C tak, aby výsledný roztok obsahoval 10% účinné j l^Ltky.

Všetky vozidlá jazdili počas skúšok prevažne v mestskej a dial’ničnej prevádzke. Po uběhnutí každých 5000 km sa kontrolovala vdl’a výfukových ventilov, každých 10 000 km bol i premerané výkonové a emisně charakteristiky vozidiel, ako aj ich palivová ekonómia a oktánový nárok. U vozidiel s katalyzátorom bola stanovovaná ich účinnost. Po ukončeni skúšok bolí motory demontované a komplexně hodnotené.

Hodnotenia ukázali, že sedlám výfukových ventilov dokonálú ochranu před bezolovnatého autobenzínu. žiadnu funkciu zážihového neškodná pre katalytické plynov a nezhoršuje emisie ;

přísada podlá vynálezu poskytuje všetkýcn testovaných automobilov ch opotřebením pri spalovaní Přísada neovplyvňuje negativné motora ani jeho životnost. Je systémy dočiťovania výfukových džinového motora.

Tabulka 1

Podmienky stanovištnej motorovej skúšky

Etapa

Skladba skúšobného cyklu

Trvanie Otáčky motora [ min ] [l.min ]

Zaťaženie motora

1 .	20	3000	plné
	10	550	volnoběh
3.	20	5000	plné
4 .	10	650	volnoběh

Tabulka 2

Vplyv trvania skúšky na zahlbenie sedíel výfukových ventilov pri použití benzínu bez olova (0,000 g Pb / 1] a bez obsahu přísady podlá vynálezu

Počet hodin	Zahlbenie sediel výfukových ventilov [ mm
priemer za 4 válce	jeden válec max.
12	0,26	0,35
24	0.45	0,60
36	0,30	1.19

Tabulka 3

Vplyv trvania skúšky na zahlbenie sediel výfukových ventilov pri použití benzínu s obsahom olova 0,013 g Pb /' 1 a bez obsahu přísady podl’a vynálezu

Počet Zahlbenie sediel výfukových ventilov [ mm ] hodin priemer za 4 válce jeden válec max.

0,12 0,23 24 0,32 0,54 36 0,43 0,76

Tabulka 4

Autopark použitý na čestné motorové skúšky

Typ vozidla

Počet vozidie1

SKODA 120 L	3
SKODA	130 L	8
SKODA	FAVORIT 136 L s katalyzátorem	-4
VOLGA	GAZ 24.10	2
OLTCII	11 R	o

Priemyselná využitelnost

Aplikácia derivátov dikarboxylových kyselin podlá vynálezu do bezolovnatých autobenzinov umožní trvalú bezporuchovú prevádzku všetkých automobilov so zážihovým motorom na toto ekologicky výhodnéjšie palivo a umožňuje tak prakticky okamžitý přechod od olovnatých autobenzinov k k výrobě a používaniu len bezolovnatého paliva.

Claims

PATENTOVÉ ν'a r'o k y

Deriváty dikarboxylových kyselin ako aditívy do nízkoolovnatých alebo bezolovnatých automobilových benzínov, účinkom ktorých sa zabraňuje opotrebovaniu sediel výfukových ventilov u automobilov konštrukčne neprispósobených na spalovanie bezolovnatých autobenzínov, vyznačujúce sa tým, že majú štruktúrny chemický vzorec I :

/ coox co /^a (I) ^(R3>b v ktorom znamená í?l dvojvázbovú uhlovodíková funkčnú skupinu alebo uhlovodíková funkčnú skupinu s atómami dusíka v amino- zoskupení a/alebo atómami kyslika v hydroxy- a/alebo éterickom zoskupení s celkovým počtom atómov uhlíka od 1 do 38,

I?2 jednovázbovú uhlovodíková funkčnú skupinu s počtom atómov uhlíka od 1 do 42 alebo vodík,

X vodík a/alebo kov zo skupiny alkalických kovov a/alebo kovov alkalických zemin,

Y kyslík alebo dusík, a a b celé čísla nula alebo 1, pričom a + b > 1.

vodík, alebo jednovázbovú hydroxysustituovanu uhlovodíková funkčnú skupinu s počtom atomov uhlíka o.d i do 42, alebo jednovázbovú uhlovodíkovu funkčnú skupinu s počtom atómov uhlíka od 1 do 42, alebo jednovazbovú funkčnú skupinu so štruktúrnym chemickým vzorcom II alebo III alebo IV,

-[-(CH₉) -NH-],-R, Z C d 4 (II) (III) (-CH-CH--O-) .—CH-CH_-[-NH-(CH„) -J.-N-R2 e—1 , 2 z c d , 2 (IV) v ktorých znamená

R^ vodik alebo jednovazbovú uhlovodíková funkčnú skupinu s počtom atómov uhlíka od 1 do 42 alebo funkčnú skupinu so štruktúrnym chemickým vzorcom III,

R^ vodík alebo jednovazbovú uhlovodikovú funkčnú skupinu s počtom atómov uhlíka od 1 do 3,

R- vodík alebo funkčnú skupinu - (-CH-CH_,-O-) ,-H

c celé číslo od 1 do 10, d celé číslo od nu I a do 6 £ celé číslo od 1 do 50, f celé číslo od 1 do 50 .