CZ278559B6 - Fungicidally static spray mixture - Google Patents

Description

Fungistatická postreková zmes

Vynález sa týká fungistatickej prostrekovacej zmesi so synergickým účinkom jej komponentov, aplikovatelnéj vo formě vodného roztoku, emulzie a/alebo suspenzie hlavně v polnohospodárstve pre chemické ošetrovanie kultur proti plesňovitým a hubovitým chorobám.

Rózny škodcovia rastlinného a živočišného póvodu sústavne poškodzujú kultury rastlín, zásoby polnohospodárskych produktov a pod. . Látky používané proti týmto nežiadúcim vplyvom pesticidy, sa delia podlá ich špecifického pósobenia. Sú to zvyčajne látky anorganickéj a organickéj povahy, toxické k savcom a teda aj k člověku, alebo k takým druhom hmyzu, ktorý je priamo žiadúci, ako napr. včely. Preto ich toxicitu je potřebné obmedziť na minimum či už hladaním nových, menej toxických pěsticídov, alebo účinnějších, použitelných v nižších koncentráciách ako sa používá jú známe pesticidy. Navýše v súčasne sa objavujú aj nové ochorenia rastlín, proti ktorým sú dosial používané pesticidy málo účinné alebo aj vóbec neúčinné.

Medzi také patria ochorenia uhoriek, ale aj iných polnohospodárskych kultúr, ktoré v posledných rokoch v podstatnej miere obmedzili ich úrodnost. Ide o ochorenie hubovitého póvodu, prejavujúce sa škvrnitosťou a schnutím listov, vedúce k schnutiu a vyhynutiu celej rastliny. Podobné u vinnéj révy, sa mimo běžných chorob ako je perenospóra, múčnatka a pod., vo .zvýšenej miere vyskytuje choroba hubovitého póvodu, prejavujúca sa nie len nedokonalým rastom á nerovnomernosťou bobúl v střapci, ale aj schnutím celých strapcov. Podobná situácia, hoci aj nie v rovnako intenzívněj formě, je pozorovatelná u róznych polnohospodárskych kultúr, pričom aplikácia priemyselných a odporúčaných, mnohokrát velmi toxických pesticídov na báze anorganických či organických látok a ich solí, najma pri ošetřovaní napadnutých už kultúr sa spravidla nestretáva s očakávaným úspechom. Avšak aj používáním postrekov s obsahom látok toxickéj povahy, najma vo zvýšených koncentráciách. Tak sú známe postreky [Melnikov N. N.: Pesticidy. Chimija, technologija i primeneňje, str. 111 ~ 113, 123

- 128, 668 - 674. Moskva, Chimija (1987); Littig M.: Pesticide Manulactoring and Toxic Materials Control Encyclopedia, Navěs Data Corporation. Park Rodge, New Yersley (1980); Cremlyn R.: Pesticidy. Praha SNTL - Naklad, technické literatury (1985)

- překlad z angličtiny] na báze mednatých solí /Kuprikol 50, Bordauxská zmes/, ale aj alkylfenolov, chlórfenolov, dokonca aj alkylfenolpolyglykoléterov, ale proti mnohým ochorenia rastlín sú len málo alebo vóbec neúčinné, čo súvisí ako s ich štruktúrou, tak aj s nevhodnými kombináciami pesticídov, či potenciálnych pesticídov. Avšak tieto problémy úspěšně rieši tento vynález.

Podstatou tohto vynálezu je fungistatická postrekovacia zmes aplikovatelná vo formě vodného roztoku, emulzie a/alebo disperzie, % hmot, tymolu a/alebo karvakrolu aspoň s časti vodorospustných solí, najmenej jedného trifenylmetánového fuchsínu, pyrokatechinovej violeti, l B, tymolsulfoftaleinu, metylovéj zeleni a ich zinočnatých pozostávajúca z 0,005 až 5 v natívnej formě a/alebo ich ; 0,000002 až 0,002 % hmot, farbiva, vybraného spomedzi kryštálovej violeti, rodamínu zeleni, malachitovej zeleni, brilantněj

-1CZ 278559 B6 solí, 0,00005 až 0,5 % hmot, aniónového a/alebo neiónového tenzidu a/alebo 0,00005 až 5 % hmot., mednatej soli.

Fungistatická postrekovacia zmes sa móže připravit aj tak, že vodorozpustnú sol tymolu alebo karvakrolu predstavujú ich soli, pričom najvýhodnéjšie sú ich sodné, draselné a amónne soli.

Fungistatická postrekovacia zmes sa móže ďalej připravit aj tak, že sa k nej přidá meďnatá sol,' najma vo formě oxychloridu meďnatého, síranu meďnatého, alebo octanu meďnatého.

Aniónový tenzid tvoři najmenej jeden z pomedzi alkylbenzénsulfonanu sodného alebo vápenatého, alkalických solí vyšších mastných kyselin C₁₀ až C₂₁, parciálnych esterov aspoň s časti neutrauzovaných organoesterov kyseliny trihydrogénfosforečnej, ako hydroxidmi alkalických kovov alebo trietanolamínom.

Neiónový tenzid je vybraný spomedzi produktov polyadície etylénoxidu na alifatické alkoholy o počte uhlíkov 10 až 21, připadne alkylfenoly s alkylmi o počte uhlíkov 8 až 18, produktov polyadície etylénoxidu na vyššie alifatické aminy, připadne karboxylové kyseliny, s alkylmi o počte uhlíkov 8 až 22, produktov polyadície etylénoxidu na alkanolamíny a adície alebo kondenzácie alkanolamínov s vyššími karboxylovými kyselinami.

Pri prípravé fungistatickej postrekovacej zmesi sa móže postupovat aj tak, že hociktoré z horeuvedených zložiek sa móžu připravit tak samostatné, ako aj spoločne, pričom výsledný účinok nie je závislý na poradí přídavku jednotlivých zložiek, ale od ich výslednéj koncentrácie. Výhodné je možno postupovat tak, že z horeuvedených zložiek v natívnej formě sa vytvoří vodno-etanolická suspenzia, ktorá sa zahustí, alebo vysuší pri teplote do 80 C, vedúca k vzniku meďnatých solí tymolu, karvakrolu a trifenylmetánových farbív, ako najúčinnějších fungistatických, rastovostimulačných a anhelmentických zložiek postrekovacej zmesi.

Najúčinnějšími fungicidnými zložkami v postrekovacej zmesi sú tymol /3-hydroxy-4-izopropiltoluén/ á jeho izomér karvakrol /2-hydroxy-4-izopropyltoluén/, patriace do skupiny derivátov fenolu, ktoré sa aj v súčasnosti používajú ako antiseptika v humánně j medicíně.

Triefenylmetánové farbiva, ktoré tiež sú zložkami postrekovacej zmesi, z hladiska ich biologickej účinnosti je možné zařadit do skupiny dezinficiencií, antiseptík, antimykotík a anhelmentík, z ktorých niektoré už viac ako storočie si v humánněj medicíně udržali svoj praktický význam, ako diagnostické farbivá, pri farbení farmaceutických prípravkov, pri liečení zápalov a mykóz, alebo aj pri zbavovaní zažívacieho traktu parazitov, pričom sa využívali ich anthel mentické vlastnosti oproti nižším živočišným formám. Široké využívanie róznych vlastností tejto skupiny zlúčenín v dalších oblastiach, ako je kozmetika a potravinárstvo, zaručuje toxickú nezávadnost týchto zložiek postrekovacej zmesi. Vzhíadom na tieto skutočnosti, aj napriek rozdielnym koncentráciam trifenylmetánových farbív ktorá v postrekovacej zmesi musí byt o viac radov nižšia ako v horeuvedených aplikačných oblastiach, dali by sa očakávat ich fungicídne účinky. Expe

-2CZ 278559 B6 rimentálne výsledky poukazujú však na to, že použitie fuchsínu /Basic Fuchsin/, pyrokatechinovej violeti /gentiánová violeť, pyrokatechín sulfoftalein/, kryštálovej violeti /Basic Violet 3, metylrosanilín/, rodamínu B /Basic.Violet 10, tetraetylrodamín/ tymolsulfoftaleinu /tymolová modra/, metylovéj zeleni /Basic Blue 20/, malachitovej zeleni /Basic Green 4/, brilantněj zelene a je zinočnatej soli /Basic Green 1/, ako zložiek fungistatickej zmesi v úlohe stimulátorov rastu tým, že podporujú foosyntézu. Přitom sa móžu uplatniť aj ich vlastnosti konzervatív pósobiacich proti prezrievaniu plodov /proti zahnívaniu rajčín a .uhotiek/, ako aj anhelmentické vlastnosti. Avšak ich používanie vo formě stimulátorov fotosyntézy je velmi citlivé na ich koncentráciu. Ich optimálna koncentrácia v postrekovacej zmesi sa prejaví prhíbením zeleného sfarbenia listov ošetřovaných kultúr v priebehu 5 až 30 minut bez ohladu na farbu použitého trifenylmetánoveho farbiva, pričom toto sfarbenie je odolné proti zmývatelnosti vodou /dážďom/. To nasvědčuje, že niektoré zložky reagujú s ošetřovanou kultúrou. Výrazné insekticídne účinky trifenylmetánových farbív k nižším druhom savého hmyzu sa prejavujú pri takých ich koncentráciách v postrekovacej zmesi, ktoré predstavujú hornú, ešte únosnú hranicu ich použitia ako stimulátorov rastu. Preto insektcídne vlastnosti trifenylmetánových farbív v postrekovacej zmesi je potřebné hodnotiť iba ako okrajové. Použitie týchto látok v optimálnej koncentrácii má za následok urýchlené obnovovanie sa novorastúcich odnoží na ošetřovanéj kultuře zvyčajne aj vtedy, ked nižšie rastúca časť je už značné napadnutá. Ďalej je výhodné, že samotné trifenylmetánové farbivá nie sú toxické, ale že ako stimulátory rastu ich možno používať v extrémně nízkých koncentráciách.

Ďalšieu skupinu látok v postrekovacej zmesi tvoria tenzidy,^ ktoré upravujú povrchového napátia medzi postrekovaciou zmesou' a tkanivom chemicky ošetřovanéj kultury. Ale pri niektorých tenzidoch ako aú napr. alkylfenoly, pri ich zvýšenej koncentrácii v postrekovacej zmesi, móže sa nepriaznivo prejaviť aj ich zvýšená biologická aktivita; pretože v postrekovacej zmesi sú přítomné dalekoúčinnejšie fungicídne zložky akými by připadne mohli byť niektoré z horeuvedených tenzidov, je postačujúce používať ich nižšie koncentrácie.

Popisovaná fungistatickú postrekovú zmes, ktorá podobné ako u iných typov pesticídov, móže mať ešte širšie spektrum účinkov. Možno ju modifikovat aj s inými, už dlhodobo odskúšanými typmi postrekovacích zmesi, pričom je zvlášť vhodná kombinácia s medhatými solární, kde je možné pozorovat nie len ich ďalej zvýrazněný synergický efekt, ale aj kombinovaný vplyv.

Najúčinnejšími fungistatickými zložkami v postrekovacej zmesi sú tymol /3-hydroxy-4-izopropiltoluén/ a jeho izomér karvakrol /2-hydroxy-4-izopropyltoluén/ patriace do skupiny íwrivátov fenolu, ktorých antimykoseptické vlastnosti v oblasti humánněj medicíny sú už odedávna známe, ktoré sú však v nativněj formě málo rozpustné vo vodě. Ak sú v roztoku přítomné meďnaté ióny, reagujú s nimi za vytvorenie sa ich meďnatých solí a dojde k vytvoreniu nových typov zlúčenín, ich meďnatých solí, vyznačujúcich sa vyššou biologickou aktivitou a rozpustnosťou ako póvodná zmes zložiek v postrekovacej zmesi. To sa pri praktickej aplikácii prejaví zvýšeným účinkom postrekovacej zmesi, teda ako synergický

-3CZ 278559 B6 efekt. Teplotou je možné tieto rovnovážné reakcie urýchliť. Preto je možné postupovat aj tak, že z horeuvedených zložiek v nativněj formě sa vytvoří vodno-etylalkoholická suspenzia, ktorá sa zahustí, alebo vysuší pri teplote do 80 °C. To vedie k vzniku medhatých solí, tymolu, karvakrolu a v tom případe ak sú v reakčnej sústave přítomné trifenylmetánové farbivá,. aj meďnatých solí trifenylmetáňových farbív, ako účinných fungistatických, rastovostimulačných a anhelmentických zložiek postrekovacej zmesi; přitom nezreagovaný nedbytok meďnatých iónov v reakčnej zmesi, vedie k vyvolaniu kombinovaného účinku.

Zmes pósobí kontaktně a jej toxicita je limitovaná koncentráciou meďnatých solí, ktorá móže byť 100 až 500 násobné nižšia ako je u priemyselne používaných meďnatých prípravkoch.

Výhodou fungistatickej postrekovacej zmesi podlá vynálezu je jej vysoký fungicídny účinok aj v tých prípadoch, keď sa aplikuje na už postihnuté kultúry, najma uhorky, vinnú révu, rajčiny, marhule, broskyne a pod. . Možnost použitia extrémně nízkých koncentrácií, vrátane jej poutitia v predjarnom období vegetačného kíudu, vhodnost pre preventivné, ale aj běžné ošetrovania kultúr. Technická dostupnoť, přitom prakticky netoxických zložiek a možnost modifikácie s inými, dlhodobó odskúšanými preparátmi. Vysoká odolnost postreku proti zmývaniu dažďom, ako aj možnost dlhodobého skladovania, jej dezinfekčný, konzervatívny, anhelmentický aj rastovo stimulačný vplyv, ako aj poměrně široký končentračný interval zložiek v postrekovacej zmesi, pričom niekolko násobné použitie vyšších koncentrácii. zložiek v zmesi obyčajne nemá za následok poškodenie kultúr. A v neposlednom radě, výrazný synergický účinok komponentov fungistatickej postrekovacej zmesi.

Účinky postrekovacej zmesi a prejavy pri rozličných kultúrách sú rožne. Závisia od kvalitatívneho zloženia postrekovacej zmesi a kvantitativného zastúpenia jednotlivých komponentov, druhu choroby, ale aj stavu ošetřovanéj kultúry. Pri chemickom ošetřovaní broskýň proti kučeravosti je použitie postreku zvlášť výhodné preto, lebo broskyne vo vegetačnom období neznášajú postreky na báze meďnatých solí aplikovaných vo formě síranu meďnatého alebo oxychloridu meďnatého pre dosihnutie účinku v dostatočne vysokých koncentráciach. Toto poměrně časté ochorenie obyčajne má za následok nie len zničenie celej úrody, ale móže viesť k vyschnutiu celého stromu. Popisovaná fungistatická zmes, najma pri jej aplikácii v čase vegetačného kludu, spósobí neobjavenie sa tohto ochorenia vo vegetačnom období, pričom v uvedenej koncentrácii roztoku ju je možné aplikovať aj v období rozkvetu. Jej prejavy sú závislé od stupňa napadnutia ošetřovaného stromu. Silné napadnuté, hubou prertastené listy už po prvom postreku opadnú, pričom miesta napadnutých listov schnú a časom vypadávajú. Avšak na nenapadnutých listoch a kvetoch, resp. plodoch ktoré neopadávajú, zvlášť účinné sa prejavia rastovo stimulačně vlast-? nosti postreku tým, že rastů rýchlejšie a sú váčšie, pričom posledně z uvedených vlastností pri opadnutých listoch sa prejavia urýchlením rastu nových listov a to tak, že v období dozrievania plodov aj povodně velmi silné napadnuté stromy poskytujú bežnú rodivosť. Přitom nie je potřebné opakovanie postreku viac ako jedenkrát v intervale přibližné po 1 až 2 týždňoch. Rovnaké prejavy postreku možno pozorovať pri chemickom oštrovaní jabloní, hrušiek alebo rúži napdnutých hubovitými chorobami s tým rozdie

-4CZ 278559 B6 lom, že jeho účinnost je nižšia a preto postrek je vhodné opakovat 1 až 2krát v priebehu 5 až 10 dní podlá stavu ošetřovanéj rastliny, pričom pri rozšíření múčnatky a chrastaviktosti jabloní a hrušiek, k úplnej likvidácii choroby, postrek je potřebné 2-3krát opakovat. Taktiež pri chemickom ošetřovaní vinnéj révy proti róznym plesňovitých chorobám, peronospóre, múčnatke a pod. je možné pozorovat podstatné rovnoměrnější vývoj bobúl, zamedzovanie schnutia strapcov a rast nových odnoží. Třeba však podotknúť, že vinná réva si vyžaduje pravidelnéjšie ošetrovanie, a to aspoň štyrikrát chemický postrek počas vegetačného obdobia, pričom ťažisko je vhodné presunúť do jarného obdobia, ale podlá stavu porastu a potřeby móže byt chemicky ošetřovaná aj častéjšie. Pri chemickom ošetřovaní marhúl napadnutých mftvicou /apoplexia/, proti ktorej nie len že v súčasnosti nie je k dispozícii žiaden dostatočne účinný chemický prostriedok a ktorá napáda najma mladé jedince a mává za následok odumretie celých stromov, účinnost postreku závisí od přítomnosti a*koncentrácie trifenylmetánovo farbivá. Účinnejšie sú tie přípravky, pri ktorých postrekovacia zmes bola připravená zahušťováním koncentrátu pri zvýšenej teplote v přítomnosti mednatých iónov. Pri ošetřovaní už napadnutých jedincov postrek je potřebné opakovat najmenej v trojtýždenných intervaloch počas celého vegetačného obdobia. Pri ošetřovaní marhúl postrekovací roztok je však vhodné aplikovat aj na kmene a konáre, čo bezprostredne súvisí s mechanižmom širenia sa apoplexie. Pri použití postreku pre chemické ošetrovanie egrešov a ríbezlí proti americkej múnatke, účinnost postreku je viazaná aj na přítomnost vybraného trifenylmetánovho farbivá, ktorými majú byť kryštálová, alebo pyrokatechínová violeť, pričom je vhodné-použit preventivný postup ich ochrany, tj. tomuto ocho— reniu predchádzať použitím postreku na ešte nenapadnuté jedince alobo v období vegetačného kludu. Niekolkoročné pokusy s chemickým ošetřováním uhoriek proti uhorkovej peronospóre dlhodobo spósobujúcej ich podstatné menšie výnosy ukázali, že popisovaná postekovacia zmes sa javí ako jeden z najúčinnějších prostriedkov proti tomuto ochoreniu. Pri chemickom ošetřovaní uhoriek je vhodné postupovat tak, že v mesiacoch apríl až jún, uhorky aj podlá stavu porastu sa ošetrujú preventivné, tj. pri použití přibližné polovičněj koncentrácie jednotlivých zložiek v postrekovacej zmesi v dvoj- až trojtýždňových intervaloch, pričom v júni je už vhodné jednotlivé intervaly medzi postrekmi skracovať a koncentrácie jednotlivých zložiek v postrekovacej zmesi zvyšovat. Přibližné do polovice augusta je vhodné postrek aplikovat každý týždeň, alebo v troj- až pátdňových intervaloch. Avšak v druhéj polovici augusta, čo je závislé aj od počasia, intervaly medzi jednotlivými postrekmi znovu predlžovat až na obdobie troch týždňov. Prejavy postrekovacej zmesi možno pozorovat aj v tom, že rodivosť najma skleníkových uhoriek sa predlži až do neskorého jesenného obdobia, pričom volné rastúce kultúry vykazujú rodivosť do příchodu prvých mrazov a najma na novovyrastených odnožiach množstvo ktorých je dokazuje výrazný rastovostimulařrý vplyv. Přitom podstatné spomalenie prezrievania plodov dokazuje konzervativně vlastnosti postreku. Podobnú situáciu, avšak v menšom měřítku vzhladom k odolností, možno pozorovat pri rajčinách. Pri chemickom ošetřovaní papriky, která mimo hubovitých ochorení často bývá napadnutá tiež savým hmyzom, je dokonca možné pozorovat podstatné zvýšenie rodivosti. Připadne je možné použit postrek o vyššej koncentrácii, lebo pri marhuliach je menšie nebezpečenstvo poškodenia zdravých listov ako u iných kultúr, čo na

-5CZ 278559 B6 pohlad sa prejaví zdanlivo’rozporné, pretože pri niektorých aj na pohlad zdravých listov pri použití postreku sa ich napadnutá časů vyferbí. Po odpadnutí týchto listov postrek však už nie je .potřebné systematicky opakovať počas celého vegetačného obdobia. Prejavuje sa to nie leh zabráněním šírenia sa už vyvinutých ochorení, ale aj bezprostředným nasadzovaním nových kvetov a následným dozrievaním plodov.

Výrazné kladný, synergický vplyv postrekovacej zmesi aj v přítomnosti meďnatých iónov bol pozorovaný pri chemíckom ošetřovaní cibule, cesnaku, póru, fazule, mrkve, petržlenu a zemiakov.

Predmet vynálezu návod objasňujú, avšak neobmedzujú nasledujúce příklady.

Příklad 1

Připravila sa postrekovacia zmes aplikovatelná vo formě vodnej disperzie pozostávajúca z 0,5 % hmot, tymolu v natívnej formě a 0,001 % hmot, tenzidu na báze alkylbenzénsulfonanov.

Příklad 2

Připravila sa postrekovacia zmes aplikovatelná vo formě vodnej emulzie pozostávajúca z 0,5 % hmot, karvakrolu v natívnej formě a 0,01 % hmot, tenzidu připraveného polyadíciou etylénoxidu na ricínový olej.

Příklad 3

Připravila sa postrekovacia zmes aplikovatelná vo vodorozpustnej formě pozostávajúca z 0,05 % hmot, amónnej soli tymolu, 0,0008 % hmot, zinočnatej soli brilantnej zelene, 0,01 % hmot, tenzidu, připraveného polyadíciou etylénoxidu na ricínový olej.

Příklad 4

Připravila sa postrekovacia zmes aplikovatelná vo vodorozpustnej formě, pozostávajúca z 0,05 % hmot, amónnej soli tymolu, 0,01 % hmot, tenzidu připraveného na báze parciálnych organoesterovesterov trihydrogénfosforečnej, 0,0008 % hmot, zinočnatej soli brilantnej zelene.

Příklad 5 ' A

Připravila sa postrekovacia zmes aplikovatelná vo vodorozpustnej formě pozostávajúca z 0,05 % hmot, amónnej soli tymolu, 0,01 % hmot, tenzidu připraveného na báze parciálnych organoesterovesterov trihydrogénfosforečnej, 0,0008 % hmot, zinočnatej soli brilantnej zelene.

-6CZ 278559 B6

Příklad 6

Připravila sa postrekovacia zmes aplikovatelná vo vodorozpustnej formě pozostávajúca z 0,0015 % hmot, amónnej soli tymolu, 0,001 % hmot, tenzidu připraveného na báze parciálnych organoesterov trihydrogénfosforečnej, 0,0007 % hmot, pyrokatechínovej violeti a 0,004 % hmot, oxychloridu meďnatého.

Příklad 7

Připravila sa postrekovacia zmes aplikovatelná vo vodorozpustnej formě upozostávajúca z 0,015 % hmot, amónnej soli tymolu, 0,01 % hmot, tenzidu připraveného na báze parciálnych organoesterov trihydrogénfosforečnej, 0,002 % hmot, pyrokatechínovej violeti a 0,04 % hmot, síranu mednatého.

Příklad 8

Připravila sa postrekovacia zmes aplikovatelná vo vodorozpustnej formě pozostávajúca z 0,003 % hmot, amónnej soli tymolu, 0,004 % hmot, tenzidu připraveného na báze parciálnych organoesterov kyseliny trihydrogénfosforečnej, 0,0015 % hmot, brilantnej zeleni a 0,008 % hmot, oxychloridu mednatého.

Příklad 9

Připravila sa postrekovacia zmes aplikovatelná vo vodorozpustnej formě pozostávajúca z 0,3 % hmot, amónnej soli tymolu, 0,02 % hmot, tenzidu připraveného polyadíciou etylénoxidu na nonylfenol 0,005 % hmot, kryštálovej violeti a 0,3 % hmot, oxychloridu mednatého.

Příklad 10

Připravila sa postrekovacia zmes aplikovatelná vo emulzie vo pozostávajúca z 0,006 % hmot, draselnej soli tymolu, % hmot, emulgátoru pozostávajúceho z ekvimolárnej zmesi laurylsíranu amonného, 0,0001 % z 0,05 % hmot, oxychloridu medvode,

0,01 % hmot.

dodecylbenzénsulfonanu sodného a hmot, pyrokatechínovej violeti a natého.

Příklad 11

Připravila sa postrekovacia zmes aplikovatelná vo vodorozpustnej foime pozostávajúca z 0,3 °< hmot, amónnej soli tymolu, 0,02 % hmot, tenzidu připraveného polyadíciou etylénoxidu na nonylfenol 0,005 % hmot, kryštálovej violeti a 0,3 % hmot, oxychloridu mednatého.

Příklad 12

Postrekovacia zmes podlá příkladu 6 sa použila na preven

-7CZ 278559 B6 tívne chemické ošetrenie vinnéj révy, uhoriek, mrkve, rajčiat, papriky, petrželu, cesnaku a cibule. Postrek sa opakoval raz za dva až tri týždne. Příznaky múčnatky sa prejavili iba u vinnéj révy, ktorá bola napadnutá už před postrekom, pričom jej šírenie bolo závislé aj od jej stanovištia, příznaky napadnutia sa prejavili tiež u uhoriek. S porovnatelnou postrekovaciou zmésou, ale s vynecháním amónnej soli tymolu, sa příznaky prenospóry prejavili u uhoriek a múčnatka napdla vinnú révu. S dalšou porovnatelnou zmesou ako v příklade 6, ale vynecháním oxychloridu mednatého sa takisto příznaky perenospóry prejavili na uhorkách a múčnatka zretelne napadla vinnú révu.

Příklad 13

Postrekovacia zrnes^ podlá příkladu 8 sa použila na chemické ošetrenie vinnéj révy, uhoriek, ruží, egrešov, ríbezlí napadnutých múčnatnatkou, broskýň napadnutých kučeravostou, a marhúl napadnutých mftvicou. U egrešov a ríbezlí nebolo pozoroval: podstatného vplyvu na šírenie sa nákazy. Naproti tomu u ostatných ošetřovaných rastlinných kultúr bolo pozorovat zastavenie šírenia sa nákazy, pričom u vinnéj révy a uhoriek bolo pozorovat urýchlený rast nových odnoží, u broskýň a ruží silné napadnutá část listov, resp. celé listy uschli a odpadli pričom bolo pozorovat urýchlený rast nových listov. U marhúl bolo pozorovat zastavenie vádnutia listov celých konárov, ale postrek bolo potřebné aplikovat v trochtýždenných až mesačnych cykloch počas celého vegetačného obdobia. Avšak vynecháním brilantněj zelene a zvýšením končen trácie oxychloridu mednatého z 0,008 % hmot, na 0,08 % hmot, sa u uhoriek nepozoroval urýchlený rast odnoží a navýše zostali naďalej čiastočne napadnuté perenospórou, rovnako značné pomalšie ustupovala kučeravost broskýň. Napadnuté konáre marhúl vyschli.

Příklad 14

Postrekovacia zmes podía příkladu 11 sa použila na chemické ošetrenie vinnéj révy, ruží, uhoriek, mrkve, rajčiat, papriky, petrželu, cesnaku cibule, zemiakov, jabloní, hrušiek, broskýň, marhúl zemiakov, egrešov a ríbezlí. Postrekovacia zmes v podstatnej miere obmedzila rozširovanie sa peronospóry na vinnej révě, zamedzila uschýnaniu strapcov a cukornateniu bobúl a spósobila rovnoměrný vývoj bobúl na jej strapcoch, pričom podpořila aj rast nových odnoží. Postrekovací roztok dalej v podstatnéj miere obmedzil šírenie sa perenospóry uhoriek, predížil ródivost volné rastúcich uhoriek až do polovice septembra a rodivost skleníkových uhoriek predížil až do polovice októbra v závislosti od klimatických podmienok. U rajčín a papriky vo vegetačnom období nebolo pozorovat žiadnu nákazu a rodivost neskorších dryhov rajčin sa přesunula do příchodu prvých mrazov, pričom po aplikácii postreku u papriky bolo možné pozorovat nie len nasadenie nových plodov, zamedzenie šírenia sa hubovitých chorob, ale aj naprosté vymyznutie savého hmyzu a vysoká rodivost volné rastúcich kultúr sa predlžila až do příchodu mrazov. U petržele a mrkve nebolo pozorovat vyschýnanie vnatí a bolo ich možné uchovat do příchodu mrazov, pričom volné ponechané jedince v následujúcom vegetačnom období mohli byt použité ako skorené. Pri miernejšom napadnutí ruží plesňou, táto fungistatickým postrekom bola zliklividovaná

-8CZ 278559 B6 a obnovila sa ich funkcia, pričom silné napadnuté lišty uschli, resp. silné napdnuté miesta listov po ich vyschnutí vypadli, ale funkcia ostatných častí listov sa obnovila. Listy jabloní rovnako uschli alebo boli bez príznakov nákazy, ale ustúpila chrastavitost ich plodov rovnako ako pri hruškách, hoci situácia u týchto kultúr je komplikovaná možnou prítomnostou prekrývajúcich sa systémových druhov ochorení. Tiež ustúpila americká múčnatka egrešov a ríbezli. Zastavila sa aj mrtvica marhúl a to tak, že zvadnuté’ listy silné napadnutých odnoží konárov neobnovili už svoju funkciu, avšak mierne napadnuté odnože konárov obnovili svoju funkciu, pričom proti dalšiemu šíreniu sa nákazy fungistatickú postrekovaciu zmes bolo potřebné opakovat v trojtýždenných až jednomesačných intervaloch počas celého vegetačného obdobia. U niektorých ošetřovaných kultúr, bolo potřebné použitie postreku iba raz /j-ablone, hrušky/, ale u iných, ako u vennej révy a uhoriek, bolo ho potřebné používat častéjšie aj podlá vegetačného obdobia a stavu ošetřovaných rastlín, avšak najčastéjšie v trojdňových až týždenných intervaloch.

Příklad 15

Fungistatická postrekovacia zmes podlá příkladu 8 sa použila na chemické ošetrenie kmeňov jabloní, hrušiek, čerešní a sliviek napadnutých plesňou vo vegetačnom období, pričom zmes sa nanášala štetcom. Po dvojnásobnej aplikácii postreku v priebehu 14 dní, pleseň bola zlikvidovaná. Avšak pri vynechaní tenzidu a zvýšení oxychloridu mednatého na 0,01 % hmot, sa účinok prejavil až po piatich natieraniach čerstvo připravenou postrekovacou zmesou. Pri aplikácii skór připravených zmesi a ich premiešavaní elektrickým miešadlom před použitím, účinok sa prejavil až po 8 týždňoch.

Příklad 16

Postekovacia zmes podlá příkladu 7, sa použila na chemické ošetrenie vinnéj révy, jabloní, hrušiek, sliviek,. čerešní, broskýň, marhúl egrešov, ríbezli a ruží v období vegetačného kludu /před jarným rozpukom/. Postrek sa aplikoval jedenkrát. Na začiatku vegetačného obdobia u ošetřených rastlín bolo pozorovat podstatné menší výskyt hubovítých a plesňovitých ochorení, múčnatky a případy apoplexie ako u neošetrených rastlín. Pri vynechaní oxychloridu mednatého, obmedzenie výskytu hubovitých ochorení bolo menej výrane pozorovatelné.

-9CZ 278559 B6

PATENTOVÉ NÁROKY

Claims (5)

1. Fungistatická postrekovacia zmes aplikovatelná vo formě vodného roztoku, emulzie a/alebo disperzie, vyznačuj úca s a. t ý m, že. pozostáva z 0,005 až 5 % hmot, tymolu a/alebo karvakrolu v natívnej formě a/alebo ich aspoň z časti vodorozpustných solí, 0,000002 až 0,002 % hmot, najmenej jedného trifenylmetánového farbiva, vybraného spomedzi fuchsínu, pyrokatechinovej violeti, kryštálovej violeti, rodamínu B, tymolsulfoftalein.u, metylovéj zeleni, malachitovej zeleni, brilanthej zeleni a ich zinočnatých solí, 0,00005 až 0,5 % hmot, aniónového a/alebo neiónového tenzidu a/alebo 0,00005 až 5 % hmot, meďnatej soli.

2. Fungistatická postrekovacia zmes podlá nároku 1, vyznáčujúca sa tým, že vodorozpustnú sol tymolu a/alebo karvakrolu predstavujú ich alkalické soli, s výhodou sodné soli a/alebo amónne soli.

3. Fungistatická postrekovacia zmes podlá nároku 1 a- 2, vyzná č u j ú c a s a tým, že medhatú sol tvoří oxychlorid medhatý a/alebo síran medhatý.

4. Fungistatická postrekovacia zmes podlá nároku 1 až 3, v y značujúca sa tým, že aniónový tenzid tvoří najmenej jeden z pomedzi alkylbenzénsulfonanu sodného alebo vápenatého, alkalických solí vyšších mastných kyselin C_lo až C₂₁, parciálně estery aspoň s časti neutralizovaných, organoesterov kyseliny trihydrogénfosforečnej, ako hydroxidmi alkalických kovov alebo trietanolamínov.

5. Fungistatická postrekovacia zmes podlá nárokov 1 až 4, v y značujúca sa tým, že neiónový tenzid je vybraný spomedzi produktov polyadície etylénoxidu na alifatické alkoholy o počte uhlíkov 10 až 21 a/alebo alkylfenoly s alkylmi o počte uhlíkov 8 až 18, produktov polyadície etylénoxidu na vyššie alifatické aminy a/alebo karboxylové kyseliny, s alkylmi o počte uhlíkov 8 až 22, produktov polyadície etylénoxidu na alkanolamíny a adície a/alebo kondenzácie alkanolamínov s vyššími karboxyllovými kyselinami.

Konec dokumentu