CS264961B1 - Spůsob odvodňovánía a odsolovánía ropy - Google Patents

Abstract

Postup je založený na využití upravených slopových materiálov, najma z petrochemických prevádzok spracovania ropy, ktoré z velkej časti vytvárajú emulziu typu olej vo vodě v důsledku zreagovania v nich obsiahnutých látok kyslého i alkalického charakteru. Upravené slopy, přidávané do ropy v regulovaných množstvách, spoločné so syntetickými deemulgátormi pozitivně ovplyvňujú proces odvodňovania a odsolovania ropy v jeho termochemiokom i elektrostatickom stupni.

Description

264961 2

Vynález sa týká spůsobu odvodňovania a odsolovania ropy poraocou upravených materiálovz tažkorozrazitelných slopov, pochádzajúcich z různých prevádzok závodov na spracovanieropy. Z priemyselnej praxe sú známe případy, kedy sa slopy v malých množstvách pridávajúk ropě před jej odvodňováním a odsolovanim alebo priamo před vstupom do ohrievacej pecejednotky atmosférickej destilácie. Takto sa dajú spracovávať iba slopy z niektorých prevádzokzákladného spracovania ropy s malým obsahom vody, nečistůt a látok ovplyvňujúcich medzi-povrchové napátie. Pri spracovaní ropy v rafinérskych a petrochemických prevádzkach sa dostá-vají! do odpadných vůd rózne uhlovodíkové podiely, dalšie chemické látky kyslej, zásaditeji neutrálněj povahy, často látky s povrchovoaktívnymi vlastnosťami a mechanické nečistoty,vrátane granúl plastických látok a ílcív. Odpadné vody sá střetávají v zbernom kanalizačnomsystéme a vedú sa na dalšie spracovanie, pri ktorom sa z nich oddělí část uhlovodíkov. Spolu-působením látok v odpadných vodách vznikají! aj íažkorazrazitelné slopy, ktorých priamespracovanie v čističke odpadných vůd je.komplikované, často nemožné, a preto sa ťažkoro-zrazitelné slopy zhromaždujú v uskladňovacích nádržiach, kde sa pri dlhodobom skladovanía působení dalších faktorov oddělí část uhlovodíkov ako samostatná vrstva, avšak značnáčást emulzie ostává nerozdělená. Ťažkorozrazitelné slopy takto mesiace i roky obsadzujii částnádrží v závodoch a vo formě emulzií sú v slopoch blokované ropné podiely i dalšie uhlovo-díkové materiály z petrochemických výrob, ktoré by mohli mat efektívnejšie využitie. Ťažko-rozrazitelné slopy sú nehomogénnym materiálom so štruktúrnou viskozitou, majú premenlivýobsah vody vo velmi širokom rozsahu, niekedy až do 90 % hmot., ako aj mechanických nečistůt.Ropné a uhlovodíkové podiely, nachádzajúce sa v tažkorozrazitelných slopoch, destilujúz prevážnej časti, obyčajne viac ako z 3/4, do teploty 350 °C, čo znamená, že pri vhodnompostupe bolo by možné získat z nich aj tzv. světlé produkty. Příčinou tažkorozrazitelnostislopov sú velmi stabilně emulzie, ktoré vznikli působením povrchovoaktívnych látok, vysokéhopH a stabilizátorov emulzií. Jedným zo spůsobov zúžitkovania tažkorozrazitelných slopovje ich miešanie s vykurovacími olejmi a ich následné spalovanie pri výrobě energií. Je tomenej efektívna cesta zúžitkovania slopov. Neddstatkom postupu, okrem nevyužitia lahkýchuhlovodíkových podielov zo slopov pre výrobu světlých produktóv je zvyšovanie obsahu různýchnežiadúcich látok ako sú alkálie, mechanické nečistoy a pod. vo vykurovacích olejoch. Inémožnosti spracovania tažkorozrazitelných slopov uvádzajú čs. ňO 212 353, 256 170, 256 171 a 256 175,ktoré vyžadujú okyselenie slopov různými anorganickými a/alebo organickými kyselinami, na-chádzajúcimi sa predovšetkým vo vedlajšleh produktoch z organochemických výrob. Samotnápotřeba kyselin a ich následná možnost dostat sa pri dalšom spracovaní tažkorozrazitelnýchslopov do ropných produktov vymedzuje použitie postupov spojených s okyselením slopov, Priamepridávanie najma vačšieho množstva tažkorozrazitelných slopov do ropy před jej spracovanímobyčajne bývá bez úspěchu. SpŮsobuje vysoký obsah vody v odvodnenej ropě, ropa je nedostatoč-ne odsolená, vyskytujú sa poruchy na elektrodehydrátoroch, emulzia může prenikať až do destilač-něho zariadenia, destilačné produkty můžu mat neštandartnú, zhoršenú kvalitu a v destilačnýchzvyškoch sa nachádzajú granuly polyolefínov. Ťažkorozrazitelné slopy obsahujú časti různýchtypov emulzií, avšak daleko najvSčší ich podiel tvoria emulzie typu olej vo vodě, navýšesú stabilizované hlínami, ktoré sa dostávajú do odpadných vůd. Neupravené slopy vzhladomna charakter ich emulzie, vysoký obsah vo vo'de rozpustných emulgátorov pri spoločnom spracova-ní s ropou spůsobujú uvedené problémy.

Naproti tomu podlá tohoto vynálezu sa ropa odvodňuje a odsoluje pomocou upravenýchmateriálov z tažkorozrazitelných slopov, s prevládajúcim obsahom emulzie typu olej vo vodě,pochádzajúcich z různých prevádzok závodov na spracovanie ropy, s velmi premenlivým obsahomuhlovodíkov a vody tak, že k 100 hmot. dielom ropy sa přidá 0,1 až 10 hmot. dielov upravené-ho slopu, obsahujúceho zvyškové vodorozpustné emulgátory v množstve 3 až 1 500 ppm, vzniklévzájomnými reakciami produktov spracovania ropy s použitými látkami, najmS alkalickéhocharakteru a najviac 5 % hmot. vody, dalej sa k ním přidá 1 až 8 hmot. dielov vody počítanéna ropu a po zmiešaní sa spoločne vedú na termochemický a/alebo elektrostatický stupeňodvodňovania a odsolovania ropy. 3 264961 Výhodou spósobu podlá vynálezu je využitie zvyškového obsahu emulgátorov v upravenýchslopoch, tvoriacich typ emulzie olej vo vodě na rozrážanie ropných emulzi! typu voda v oleji.

Ak sa slopy upravia postupom podlá vynálezu ostane v nich ešte malá část povrchovoaktivnychlátok, ktoré pri odvodňovaní a odsolovaní ropy plnia funkciu doplňujúcioh deemulgátorov.Kvalitně syntetické deemulgátory sa pridávajú do ropy v koncentráciách 1:5 000 až 100 000.

Zmesi deemulgátorov mSžu byt účinnejšie ako každý osobitne. Niekedy sa deemulgátory pridávajúdo ropy pri jej odvodňovaní a odsolovaní už na tažobných poliach- a v rafinériách sa móževystačit s ich zvyškami v ropě. Opravené ťažkorozrazitelné slopy v ropách v menších množstvách(napr. do 10 % hmot.) zosilňunú deemulgačný efekt. Příliš vysoký obsah slopov v ropě i upra-vených by naopak mohol spósobit vytvorenie novej emulzie. Ďalšou výhodou postupu podlá vynálezuje možnost spoločného spracovania slopov s ropou bez negativných dopadov na technológiua kvalitu produktov, poplsaných v prechádzajúcej časti. Skutočnosť, že slopy obsahujú obyčajneviac ako 75 %, nezriedka až 90 % hmot. podielov destilujúcich za atmosférického tlaku doteploty 350 °C a na úpravu slopov riedením sa m6žu použit rdzne i neštandardné polotovarysvětlých podielov z ropy alebo uhlovodíkové materiály z destilačného rozsahu světlých podielov,ktoré sa obyčajne dávajú do lahkých vykurovacích olejov, priaznivo ovplyvní výtažky frakci!z atmosférickej destilácie ropy.

Podrobnosti o postupoch a vlastnostiach použitých materiálov sú zřejmé z príkladov. Příklad 1

Upravoval sa slop, ktorý po dlhšiu dobu uskladnenia v nádrži sa iba čiastočne rozdělil.Priemerná vzorka slopu obsahovala 32 % hmot. vody, 17,8 % hmot. mechanických nečistdt azvyšok ropné podřely predestilujúce 83 i obj. do teploty 360 °C. K uvedenému slopu sa přidaldestilačný zvyšok z výroby izopropylbenzénu, obsahujúci hlavně diizopropylbenzéňy v množstve0,2 hmot. dielu na 1 hmot. diel slopu. Slop spoločne s uvedeným destilačným zvyškom sa v ná-drži premiešal za ohrievania, pri ktorom sa dosiahla teplota 60 °C. Kedže podstatnú částmechanických nečistčt v slope tvořili granuly polyolefínov, tieto hrubé nečistoty sa odstránilina rotačnom bubnovom filtri. Viskozita zriedeného slopu (po odstránení mechanických nečistčt)meraná pri 60 °C bola 6,1 mms'\ Riedený slop, ktorý po filtrácii obsahoval ešte 12 % hmot.vody sa dalej zriedil posledným bočným odťahom z atmosférickej destilačnej kolony, obsahu-júcim 56 % obj. podielov destilujúcich do 350 °C. Na riedenie sa ho použilo 0,15 hmot. dielunal hmot. diel už predtým riedeného a přefiltrovaného slopu. Přečerpaný materiál sa v 3alše.jnádrži zohrial a pri teplote 75 °C sa usadzovaním rozděloval. Oddělená voda spolu s malýmmnožstvom emulzie (medzivrstvou) sa vypustili do kanalizácie odpadných vód. Oddělená uhlo-vodíková vrstva (upravený slop), ktorá obsahovala 0,25 % hmot. vody, 0,08 % hmot. mechanickýchneěistót a 23 ppm vodno-alkoholickým roztokom (1:1) extrahovatelného podielu s vlastnosťamipovrchovo-aktívnej látky sa přidala v množstve 4 % hmot. k sírno-parafinickej ropě (vlastnos-ti ropy:hustota pri 20 °C = 861 kg.m , obsah vody z mechanických nečistót = 0,10 i, obsahsolí = 28 mg NaCl/1, obsah světlých produktov 53 % hmot., obsah síry = 1,62 i hmot., viskozitapri 20 °C = 11,7 mm^s ^) a sa s ňou spoločne odvodňovala a odsolovala bez přídavku deemulgá-tora. Odvodněná a odsolená zmes ropy a upraveného slopu obsahujúca 6 mg NaCl/1 a stopy vodysa dalej spracovávala na destilačnej jednotke.

Príklad2

Pri dlohodobom uskladňovaní ťažkorozrazitelného slopu sa v nádrži oddělila vrchná vrstvaobsahujúca 2 % hmot. vody a 0,12 % hmot. mechanických nečistót bez granúl polyolefínov. Z laboratorně odvodenej vzorky tejto vrstvy slopu predestilovalo 90 % obj. do teploty 351 °C.Uvedená vrchná vrstva slopu sa odčerpala do ínej nádrže, kde sa pri teplote 80 °C rozsadzovalapo dobu 72 hodin. Po oddělení vody upravený slop obsahoval 0,15 % hmot. vody a 0,02 % hmot.mechanických nečistĎt. Extrakciou 50 %-ným vodným roztokom etylalkoholu sa z upravenéhoslopu získali vo vodě rozpustné povrchovoaktívne látky v množstve 185 ppm počítané na upravenýslop. Pri testovaní tenzidných vlastností izolovaných podielov sa zistilo, že po ich přidaník ropě v množstve 0,01 % hmot. sa znížilo medzipovrchové napStie ropa-voda na hodnotu

Claims (1)

1. 264961 4 12 mN.ra . K ropě o vlastnostiach uvedených v příklade 1 sa přidal upravený slop v množstve6 % hmot. a čtalej sa s ňou spoločne odvodňoval a’ odsoloval. Přiklad 3 Ťažkorozrazitelné slopy, ktoré sa nedali inakšie využit iba ako případným spálenímv spalovni odpadov, sa přečerpali cez sviečkový filter do samostatnej nádrže cca do 2/3jej objemu. V SalŠom sa k ťažkorozrazitelným slopom přidalo 15 % obj. tzv. lahkých slopov,skladajúcich sa z plynového kondenzátu a hlavového produktu z hydrogenačnej rafinácie paliv. Pri přečerpávaní lahkých slopov sa obsah nádrže súčasne premiešaval a následné sa ohrialna teplotu 60 °C. Po hodinovom usadzovaní sa nádrž vzorkovala a vo vzorkách sa stanovilobsah vody. Spodná vodná vrstva sa z nádrže vypustila do kanalizácie odpadných vĎd. Strednúvrstvu v nádrži tvořila nerozdělená emulzia ťažkorozrazitelného slopu, ktorá sa přidalak iným ťažkorozrazitelným slopom a v dalšom sa spolu s nimi podrobila popisaným úpravám. Vrchná vrstva, ktorá obsahovala 4 % obj. vody a v nej rozpuštěné látky s povrchovoaktívnymi·vlastnosťami v množstve 350 ppm, v přepočte na upravený slop, sa přidala k ropě o vlastnostiachuvedených v přiklade 1 před jej odvodňováním a odsolovaním v hmotnostnom pomere 3 dielyupraveného slopu na 100 dielov ropy. PREDMET VYNÁLEZU SpĎsob odvodňovania a odsolovania ropy pomocou upravených materiálov z ťažkorozrazitel-ných slopov s prevládajúcim obsahom emulzie typu olej vo vodě pochádzajúcich z rĎznych pre-vádzok závodov na spracovanie ropy, s velmi premenlivým obsahom uhlovodíkov a vody vyznačenýtým, že k 100 hmot. dielom ropy sa přidá 0,1 až 10 hmot. dielov upraveného slopu, obsahujúce-ho zvyškové vodorozpustné emulgátory v množstve 3 až 1 500 ppm, vzniklé vzájomnými reakciamiproduktov spracovania ropy a použitými pomocnými látkami, najma alkalického charakteru,a najviac 5 % hmot. vody, 3alej sa k nim přidá 1 až 8 hmot. dielov vody počítané na ropua po zmiešaní sa spoločne vedú na termochemický a/alebo elektrostatický stupeň odvodňovaniaa odsolovania ropy. Severografia, n. p., MOST Cena 2,40 Kčs