Vynález sa týká sposobu izolácie fytoste-rolov, najma beta sitostero-lu a kampeste-rolu, z talového oleja.
Fytosteroly, které sú významnou surovi-nou pre kozmetiku ako emulgátory, ale naj-ma pre farmáciu pre výrobu steroidnýchhormónov a iných farmaceutických prepará-tov, sa nachádzajú v talovcm oleji v množ-stve 1,5 až 3 % hmot. vo formě esterov a sú-streďujú sa v talcvej smole, ktorá je desti-lačným zbytkom po vákuovej rektifikáciitalového oleja. Pódia doteraz 'známých po-stupov, například pódia spisu *ZSSR AO č.189 845, sa pri izolácii fytosterolov postu-puje tak, že talová smola sa zmydelní v al-koholickom roztoku alkalického lúhu, vol-né fytosteroly, vyššie mastné alkoholy akolignocerol a ďalšie neutrálně látky sa z re-akčnej zrnesi získajtí viacnásobnou extralt-cicu nepolárným rozpúšťadlom, napříkladbenzínom. Sú vypracované tiež postupy na-příklad pod?a U. S. pat. 2 715 638 a U. S. pat.3 691 211, ktoré využívajú kryštalizačnúschopnost fytosterolov zo zmesi reakčnéhoproduktu po zmydelnení s vodou, alkohol-rni alebo ketónmi. Známy je tiež postup sospracovaním talového mýdla, vznikajúcehopri sulfátovom spnsobe výroby celulózy, kto-ré po okyselení minerálnou kyselinou po-skytuje talový olej.
Podlá DD pat. 26 42 414 sa talové mýdlodestiluje na odparek so stieraným filmom,zmes alkoholov, sterolov a dalších neutrál-nych látok sa získá ako destilát, tento sarozpustí v zmesi izopropanol — voda, přidása kyselina fosforečná a bieliaca hlinka,filtruje sa, a z filtrátu získané krystaly saprečistia rekrystalizáciou. Nevýhodou po-stupov, využívajúcich extrakciu, sú problé-my s oddělováním fáz, nízkou účinnostmi,vysokou spotřebou rozpúšťadiel a energe-tickou náročnosťou pri ich regenerácii, da-lej problémy s bezpečnosťou práce a iné.Pri postupe s destiláciou talového mýdlavznikají! problémy, súvisiace s tuhou kon-zistenciou destilovanej látky na odparnejploché a vo výstupných členoch odparky,pracovně teploty sú vysoké až okolo 320 °C,čo vedře k tepelnému rozkladu zložiek. Spo-ločnou nevýhodou spomínaných postupovje, že produkujú málokvalitný farebný kon-centrát fytosterolov s nízkým obsahorn ste-rolov. Charakter přítomných nečistot si vy-žaduje kryštalizáciu z metanolu, čo je spo-jené so zdravotnými rizikami, připadne dal-šie dočisfovanie je značné stažené a prob-lematické. Všetky tieto nevýhody sú odstraněné přisposobe izolácie fytosterolov z talového ole-ja podlá vynálezu, ktorého podstatou je,že talový olej sa kontinuálně vyhřeje v ten-kom stieranom filme s hrubkou 0,01 až 0,5mm v krátkocestnej odparek so vzdialenos-tou odparovač — chladič 20 až 50 mm priteplote ohrevného média 195 až 230 °C pritlaku neskondenzovateíných plynov 1 až 50Pa počas 3 až 50 s, pričom sa získá destilá- tová frakcia v innožstve 60 až 80 °/o hmot.z hmotnosti nástreku a talová smola v množ-stve 20 až 40 % hmot. z hmotnosti nástre-ku a talová smola sa v násadě zmieša vhmotnostncm' pomere 1 : 1,8 až 1 : 2,2 s95 %-ným etylalkoholom, v ktorom sa roz-pustil hydroxid sodný v množstve 15 až 25pere. hmot. z množstva talovej smoly, zmessa vyhřeje na teplotu 78 až 80 CC a pri tej-to teplote sa udržuje pod spatným chladi-čem pri intenzívnom miešaní po dobu 60až 240 min., potom sa zmieša s 4 až 6 %hmot. vodným roztokom chlorovodíka v po-mere 1 : 4 až 1 : 6 k množstvu talovej smo-ly, organická vrstva sa premyje vodou apo oddělení zbytkov prchavých zložiek pritlaku 0,1 až 1 kPa pri teplote 80 až 120 °Csa spracuje na krátkocestnej odparke sovzdialenosťou odparovač — chladič 20 až 50milimetrcv v tenkom stieranom filme s hrúb-kou 0,01 až 0,5 mm postupné tak, že priteplote ohrevného média 175 až 210 CC pritlaku 1 až 50 Pa sa získá prvá destilátováfrakcia v množstve 40 až 50 % hmot. z vý-chodiskového množstva talovej smoly a pr-vá zbytková frakcia v množstve 50 až 60 %hmot. z východiskového množstva talovejsmoly, z prvej zbytkovej frakcie pri teplo-te ohrevného média 245 až 280 CC a tlaku1 až 20 Pa sa získá druhá destilátová frak-cia v množstve 15 až 25 % hmot. a druházbytková frakcia v množstve 30 až 40 %hmot. z východiskového množstva talovejsmoly, z prvej destilátovej frakcie pri tep-lote ohrevného média 155 až 190 CC a tlaku1 až 20 Pa ša získá tretia destilátová frak-cia v množstve 25 až 45 % hmot. a zbytko-vá frakcia v množstve 5 až 15 % hmot., zvýchodiskového množstva talovej smoly,ďalej tretia zbytková frakcia a druhá des-tilátová frakcia sa zmiešajú a z tejto zme-si pri teplote ohrevného média 245 až 280stupňov Celzia a tlaku 1 až 20 Pa sa získáštvrtá destilátová frakcia v množstve 23 až35 % hmot. a štvrtá zbytková frakcia vmnožstve 2 až 10 % hmot. z východiskové-ho množstva talovej smoly, štvrtá destilá-tová frakcia sa rozpustí v 95 %-nom eta-nole v pomere. 1 : 6 až 1 : 8 pri teplote va-ru rozpás fa dla, schladí sa a ponechá sa vkfude 120 až 240 min,, matečný lúh sa odkryštalickej fázy oddělí filtráciou pri 20 až25 °C, kryštalická fáza sa opatovne rozpus-tí v 95 %-nom etanole v pomere 1 : 10 až1 : 12 za teploty varu rozpúšťadla a poschladení a postát! 120 až 240 min. sa vy-lúčené fytosteroly v množstve 6 až 8 %hmot. vzhfadom na východiskové množstvotalovej smoly oddolia filtráciou pri 20 až25 :'C.
Sposob izolácie fytosterolov z talovéhooleja podlá vynálezu má celý rad výhod.Fytosteroly, získané týmto postupom, sú vy-soko čisté, obsahujú prakticky iba beta si-tosterol a kampesterol v tvare snehobielychdlhých ihlíc. Farebnosť zapríčiňujúce lát- 256092 ky, které při extrakčných postupoch v do-sledku podobného chovania sa voči roz-púšťadlám ako fytosteroly čiastočne pre-chádzajú spolu s fytosterolmi do produkto-vej frakcie, pri destilačnom postupe podl'avynálezu v dosledku ich vyššej mólovejhmotnosti sú menej prchavé, ostávajú vdestilačnom zbytku a do produktovej frak-cie neprechádzajú. Výťažnosť fytosterolovpri postupe podTa vynálezu je v porovnanís d^teraz známými postupmi vyššia a dosa-huje 80 až 90 % hmot. Dóležitou přednos-tou postupu podl'a vynálezu je, že je vytá-čená prevádzkovo komplikovaná a energe-ticky náročná viaestupňová extrakcia, keď-že hlavnou separačnou metodou je moleku-lová deštil ácla zo stieraného filmu v krát-kocestných odparkách, ktorá umožňuje dě-lit a čistit zmesi tepelne nestálých látok alátok s nízkou tenziou pár bez ich tepel-ného rozkladu pri nízkých pracovných tep-lotách. Aj tento fakt významné prispieva kvyšším výťažkom fytosterolov, keďže nedo-chádza k ich úbytku tepelnou degradáciou.
Dalším významným momentom, vplývajú-cim na výťažnosť a kvalitu fytosterolov, jetiež skutočnosť, že už primárné delenie tu-lového oleja na zmssnú frakciu živičnýcha mastných kyselin a na talcvú smolu pre-bieha v molekulovej odparek pri maximál-ně šetrných podmienkacli, kým pri klasic-kom sposobe frakcionácie talového olejavakuovou rektifikáciou dochádza pečas tej-to dlhodobej vysokoteplotnej cperácie krozkladným a polymeračným reakciám. 13C NMR studium frakcií talovej smoly u-kázalo, že fytosteroly s priemernou molo-vou hmotnosťou nad 400 g.mok1 sú pří-tomné v talovej smole vo formě esterov smastnými kyselinami olejovou a linolovou, spriemernou molovou hmotnosťou okolo 280gramov . mol-1. S týmto významným rozdie-lom v mólovej hmotnosti súvisí aj podstat-ný rozdiel v tenziách pár oboch skupin lá-tok, takže reakčná zraes po sapcnifikáciia převedení alkalických mydíel na volnémastné kyseliny je destilačne delite”ná sdostatočnou ostrosfou aj na krátkocestnejodparke, ktorej deliaca schopnost’ zodpo-vedá asi jednej teoretickej etáži. Malémnožstvo živičných kyselin, najma kyseli-ny abietovej, s molovou hmotnosťou 302 g . . mol-1, ktoré ostává v talovej smole po od-dělení zmesi mastných a živičných kyselinv destilátovej frakcii, sa tiež dostatočne od-lišuje svojou tenziou pár od fytosterolov aseparuje sa spolu s mastnými kyselinami amastnými alkoholmi do spoločnej frakcie.Charakter sprievodných látok v koncentrá-te fytosterolov z molekulovej destilácie po-stupom podta vynálezu dovoluje použitpře kryštalizáciu menej polárný alifatickýalkohol etanol, ktorý je v porovnaní s me-tanolom menej toxický. Konečne pri sposo-be izolácie fytosterolov postupom podl'a vy-nálezu ostávajú všetky zložky talového ole- ja chemicky nenarušené k dispozícii na kom-plexně využitie. Příklad 1 200 g talového oleja s číslom kyslosti139 mg KOH/g, s obsahom mastných kyse-lin 46 % hmot., živičných kyselin 42 %hmot., nezmydelnitefných látok asi 12 %hmot. zbavený vody a prchavějších přímě-sí pri teplote 100 °C a tlaku 0,4 kPa sa vkrátkocestnej odparke so· vzdialenostou od-psrovač — chladič 20 mm vyhrial v síiera-nom filme s priemernou hrubkou 0,05 mmza čas 8 s pri teplote ohrevného média 195stupňov Celzia a tlaku neskondenzovatef-ných plynov 7 Pa, pričom sa získala des-tilátová frakcia s hmotnosťou 790 g, před-stavu júca 68 % z nástreku, a talová smolaako destilačný zbytok 405 g, čo představu-je 34 % z nástreku. V 810 g etanolu 95 %sa rozpustilo 81 g NaOH a k tomuto rozto-ku sa přidala talová smola. Poměr hmot-nosti talovej smoly a etanolu bol 1 : 2,hmotnost použitého lúhu 20 % z hmotnostitalovej smoly. Reakčná zmes sa udržiava-la pri teplote 79 °C pri vare za intenzívne-ho miešania pod spatným chladičem po do-bu 120 min, potom sa zmiesala s 2 000 g5 %-ného vodného roztoku HC1. Vylúčenáorganická vrstva sa premyla vodou, pri 100stupňcch Celzia a tlaku 0,4 kPa sa zbavilaprchavých zložiek. jej hmotnost bola 390 g. Pri teplote o-Iirevného média 175 °C a tlaku 6 Pa sa zís-kala prvá deštilátová frakcia s hmotnosťou162 g a prvá zbytková frakcia s hmotnosťou222 g, čo představuje 42 °/o, resp. 57 % zvýchodiskového množstva talovej smoly posaponifikácii na destiláciu. Následnou des-tiláciou prvej zbytkovej frakcie pri teploteohrevného média 250 CC a tlaku 6 Pa sazískala druhá destilátovň frakcia s hmot-nosťou 85 g a druhá zbytková frakcia 136gramov, čo je 22 %, resp. 35 % z východis-kového množstva talovej smoly. Spracova-ním prvej destilátovej frakcie na krátko-cestnej odparke při teplote ohrevného ole-ja 160 ‘C a tlaku 5 Pa sa získala tretia des-tilútová frakcia s hmotnosťou 120 g, a. tre-iia zbytková frakcia 39 g, tvoriace 31 %,resp. 10 % z povodnej talovej smoly. Spo-jením druhej destilátovej frakcie a tretejzbytkovej frakcie a destiláciou tejto zmesina krátkocestnej odparke pri teplote ohrev-ného média 245 °C a tlaku 5 Pa sa získalaštvrtá d.estilátová frakcia 109 g, která akokoncentrát fytosterolov představuje 28· %z povodnej talovej smoly, a štvrtá zbytko-vá frakcia 15 g, ktorá tvoří 4 %. Zo štvrtejdestilátovej frakcie po rozpuštění v 700 getanolu 95 % pri teplote 78 CC po postátí150 min. a po filírácii pri 22 °C sa získalo38 g kryštalickej fázy, z ktorej pa opátov-nom rozpuštění v 450 g etanolu pri 78 °C,schladení a statí 150 min. sa získalo 28 g