CS254652B1 - Fertilizing method for winter wheat during vegetation - Google Patents
Fertilizing method for winter wheat during vegetation Download PDFInfo
- Publication number
- CS254652B1 CS254652B1 CS84450A CS45084A CS254652B1 CS 254652 B1 CS254652 B1 CS 254652B1 CS 84450 A CS84450 A CS 84450A CS 45084 A CS45084 A CS 45084A CS 254652 B1 CS254652 B1 CS 254652B1
- Authority
- CS
- Czechoslovakia
- Prior art keywords
- nitrogen
- dry weight
- dry
- weight
- plants
- Prior art date
Links
Landscapes
- Breeding Of Plants And Reproduction By Means Of Culturing (AREA)
- Cultivation Of Plants (AREA)
Description
254652
Vynález sa týká spůsobu prihnojovania o-zimín dusíkom počas vegetácie. ; ,
Stanovení dávok dusíka v pofnohospodár-ske] praxi sa uskutečňuje na základe vy-pracovaných systémov pestovania obilnin(vypracované Výskumným ústavom rastlin-nej výroby Piešťany], respektive miestnychskúseností. Pričom potřeba prihnojovaniaporastov dusíkom je spravidla robená na zá-klade výsledkov anorganických rozborov ve-getačně] hmoty podl'a metodiky vypracova-nej Baierom (1979), alebo Škopikom— (rok1974). Uvedené metody majú následovně ne-dostatky: — v zásadě ide o jednorázová kontroluviazanú na konkrétnu rastovú fázu (začia-tok tvorby 6. listu), — určenie dávky N pre prihnojovanie jeviazané na predchádzajúcu intenzitu hnoje-nia (priemer za posledných 5 rokov), čoznačné sťažuje objektivně posúdenia dávkyN (podlá Skopika, 1974), — vzhladom na rozdielnu rýchlosť v příj-me a akumulácii N a P počas vegetácie, alei odrodových vlastností paušálně stanovenépoměry N : P nemůžu byť objektívnym kri-tériom stavu N výživy pře jednotlivé odro-dy, — rozdielna rýchlosť v příjme, akumulá-cii N a rýchlosť nárastu sušiny vegetačnejhmoty počas vegetácie spůsobuje rozdielnyobsah N vo vegetačnej hmotě nezávisle odpodmienok N-výživy (za předpokladu, že vý-sledky sú vyjádřené v mgN . kg-1 sušiny ve-getačnej hmoty, eventuálně % N). V důsled-ku uvedeného dochádza k tzv. zrieďovacie-mu efektu sposobeného rýchlejšou tvorboubiomasy v porovnaní s rýchlosťou příjmuN. Tento fenomén nie je zohladený doteraj-šími diagnostikačnými metodami.
Uvedené nedostatky možno v podstatnejmiere odstrániť spůsobom podlá vynálezu,ktorého podstata spočívá v tom, že po sta-novení celkového množstva dusíka v suši-ně nadzemnej hmoty a hmotnosti sušiny storastlín u vysokostebelných odrod ozimnejpšenice pri obsahu stanoveného dusíka vsušině 4,75 až 5,0 % hmot. a hmotnosti su-šiny sto rastlín do 6 g je množstvo aplikova-ného dusíka 45 kg. ha-1 pri hmotnosti su-šiny 6,1 až 11 g je 30 kg. ha“1 a pri hmot-nosti sušiny 11,1 až T5 g 20 kg. ha“1, u níz-kostebelných odrod ozimnej pšenice prihmotnosti sušiny do 8 g je množstvo apliko-vaného dusíka 45 kg. ha-1, pri hmotnostisušiny 8,1 až 19 g 30 kg.ha-1 a hmotnostisušiny 19,1 až 24 g je 20 kg. ha“1, u ozim-ného jačmeňa pri hmotnosti sušiny do 7 gje množstvo aplikovaného dusíka 45 kg. . ha“1, pri hmotnosti sušiny 7,1 až 22 g je30 kg. ha“1 a hmotnosti sušiny 22,1 až 27 gje 20 kg. ha“1, pričom uvedené množstvádusíka sa aplikujú počas vegetácie aspoň3-krát do zníženia obsahu dusíka v sušiněna 1,0 až 1,25 % hmot. a nárastu nadzem-nej hmoty do 577 g u vysokostebelných a 619 gramov nízkostebelných odrod pšenice a 425,1 g u oziiftwio jačmeňa.
Keďže obsah N vo vegetačnej hmotě je,vztahovaný na hmotnost sušiny rastlín (%Ňjg.lOo rastlín-1], uvedená metoda zo-hladňuje zrieďovací efekt. Na základe viac-ročných experimentálnych polných pokusovbolí exaktne stanovené pre odrody ozimnejpšenice a ozimného jačmeňa kritéria potře-by prihnojovania dusíkom počas celého ob-dobia vegetácie (tab. 1 — 3).
Navrhnutá metoda vo svojej podstatě zo-hledňuje chemický a biologický postup hod-notenia stavu N výživy. Přesnost chemickejmetody (stanovenie N podlá Kjeldahla) sapohybuje do 5 % a biologickej metody urče-nia hmotnosti sušiny biomasy dO' 1 %. Na-vrhnutá metoda umožňuje sledovat vzájom-nú interakciu medzi obsahom N a hmotnos-ťou biomasy počas celého obdobia vegetá-cie. Tento vztah je definovaný expenciálnoufunkciou.
Odběr vzoriek sa realizuje priebežne po-čas vegetácie (odnožovanie — kvitnutie),odoberú sa vzorky nadzemnej hmoty 100rastlín z reprezentatívnej plochy cca 30 ha.Z odobraných rastlín spolu s kořenovouhmotou sa oddelia jednotlivé rastliny včí-tane odnoží a nadzemná hmota sa oddělí odkoreňovej hmoty vo výške 1 cm od koreňo-vého křčka. Nadzemná hmota sa zbaví ne-čistot, ako sú zvyšky půdy, hnojivá a pod.Takto připravená vzorka sa vysuší při 105 QCdo konštantnej hmotnosti alebo sa zlyofili-zuje. Vypočítá sa hmotnost sušiny 100 rast-lín. Po homogenizácii sušiny 100 rastlín saodoberie priemerný vzorok pre stanoveniecelkového dusíka Kjeldahlovou metodou. Vsušině vegetačnej hmoty sa stanoví obsahcelkového dusíka běžnou Kjeldahlovou me-todou a vypočítá sa obsah % N v přepočtena sušinu vegetačnej hmoty.
Na obr. 1 je znázorněná závislost vplyvudiferencovanej výživy na akumuláciu dusí-ka v súvislosti s nárastom sušiny nadzem-nej hmoty vysokostebelných odrod ozimnejpšenice.
Na obr. 2 je znázorněný vplyv diferenco-vanej výživy na tvorbu úrody zrna vysoko-stebelných odrůd ozimnej pšenice.
Na obr. 3 je znázorněná závislost vplyvudiferencovanej výživy na akumuláciu dusí-ka v súvislosti s nárastom sušiny nadzem-nej hmoty nízkostebelných odrůd ozimnejpšenice.
Na obr. 4 je znázorněný vplyv diferenco-vanej výživy na tvorbu úrody zrna nízkoste-belných odrůd ozimnej pšenice.
Na obr. 5 je znázorněná závislost vplyvudiferencovanej výživy na akumuláciu dusí-ka v súvislosti s nárastom sušiny nadzem-nej hmoty ozimného jačmeňa.
Na obr. 6 je znázorněný vplyv diferenco-vanej výživy na tvorbu úrody zrna ozimné-ho jačmeňa. Křivka 1 představuje akumuláciu dusíka 2 S 4 8 5 2 v nadzemné] hmotě rostlin při nulové] ap'i-kácii dusíka — kontrólny uobnojrný variar Křivka 2 představuje akumulaciu dusíkav nadzemné] hmotě rastlín při aplikaci! du-síka v dávke 110 kg N.hc"1, pričom celko-vá dávka dusíka bola delená následovně: '55 kg N . ha"1 při predsejbove] přípravěpódy, 27,5 kg N. ha"1 v III. etape organo-genézy pódia Kuppermanove] a 27,5 kg N .. ha"1 v V. etape organogenézy. Křivka 3 představuje akumuláciu dusíkav nadzemné] hmotě rastlín pri aplikácií du-síka v dávke 140 kg N . ha"1, pričom cel-ková dávka dusíka bola rozdělená následov-ně: 70 kg N . ha"1 pri predsejbovej prípravepůdy, 35 kg N . ha"1 v III. etape organoge-nézy a 35 kg N. ha-1 v V. etape organoge-nézy. Křivka 4 představuje akumuláciu dusíkav nadzemnej hmotě rastlín pri aplikácii du-síka v dávke 170 kg N. ha"1, pričom celko-vá dávka dusíka bola rozdělená následovně: 85 kg N . ha-1 pri predsejbovej přípravěpůdy, 42,5· kg N . ha-1 v III. etape organoge-nézy a 42,5 kg N . ha"1 v V. etape organo-genézy.
Stípcový diagram a znázorňuje výšku úrody zrna a zodpovedá úrovni výživy na kon-trolnom variante — křivka 1.
Stípcový diagram b znázorňuje výšku úro-dy zrna a zodpovedá úrovni výživy, ktorúvyjadřuje křivka 2.
Stípcový diagram c znázorňuje výšku úro-dy zrna a zodpovedá úrovni výživy, ktorúvyjadřuje křivka 3.
Stípcový diagram d znázorňuje výšku úro-dy zrna a zodpovedá úrovni výživy, ktorúvyjadřuje křivka 4.
Nižšie uvedené příklady konkrétné uka-zujú sposob určovania stavu dusíkatej vý-živy porastov ozimín a následnú dávku du-síka na hektár. Příklad 1
Ak sa stanoví v nadzeminej hmotě vysoko-stebelných odrůd oz. pšenice obsah dusíka4,32 °/o, hmotnost' sušiny 100 rastlín činí 8,3gramov, potom z tabulky č. 1 vyplývá, žetakýto porast má hlboký deficit dusíka. Do-poručuje sa porast přihnojit dávkou 45 kgN. ha"1. Druhů [resp. ďalšiej konkrétnoanalýzy stavu dusíkatej výživy sa uskutoč-ňujú najskor po 30-tich dňoch od aplikáciehnojivá. Na základe zisteného stavu dusíka-tej výživy z opátovnej kontroly sa robia tie-to hnojárske opatrenia: uk N =-= S,J5 /ó a hmotnost sušiny 100rastlín = 31 7 g, porůst má stredný deficitdusíku r dojWfučuja sa přihnojit dávkou 30kilogramov N. ha"1, b) ak N --- 3,35 % a hmotnost sušiny 100rastlín = 52,2 g, porast má malý deficit du-síka d doporučuje sa přihnojit dávkou 20 kgN .ha"1, c) ak N 3,35 % a hmotnost sušiny 100rastlín — 75,5 g, porast má optimálny stavdusíka a nedoporučuje sa ho v súčasnej do-bě přihnojovat s dusíkom. Příklad 2
Ak sa stanoví v nadzemnej hmotě nízko-síebclných odrod ozimnej pšenice obsah du-síka 4,65 % >a hmotnost sušiny 100 rastlínje 15,2 g, potom z tabulky č. 2 vyplývá, žetakýto porast má stredný deficit dusíka. Do-poručuje sa použit dávku 30 kg N, ha"1.Pri následných kontrolách sa určí stav N--výživy a dávka prihnojenia s dusíkom ob-dobné ako v příklade 1, len sa používajúkritéria z tabulky č. 2. Příklad 3
Ak sa stanoví v nadzemnej hmotě u ozim-ného jačmeňa obsah dusíka 5,0 % a hmot-nost' sušiny 100 rastlín je 20,8 g, potom ztabulky č. 3 vyplývá, že porast ozimnéhojačmeňa má stredný deficit dusíka. Doporu-čuje sa porast přihnojit dávkou 30 kg N. . ha"1.
Pri následných kontrolách sa určuje stavN-výživy a dávka prihnojenia s dusíkom ob-dobné ako v příklade 1, len sa používajúkritéria z tabulky 3.
Spósobom pod á vynálezu sa zabezpečí ra-cionálna a eíektívna intenzifikácia pestova-nia obilnin. Je přínosům z hJadiska apliká-cie vědeckých metod pre zabezpečenie opti-malizácie dusíkatej výživy počas celého ob-debia vegetácie z hradiska zabezpečenia vy-sokých úrod, šetrenia hnojivami a obmedze-nia negativného vplyvu N a jelm derivátovna životné prostredie.
Claims (1)
- 2548^2 PREDMET Sposob prihnojovania ozimín dusíkom po-čas vegetácie aplikováním dusíka do podyalebo na porast vyznačujúci sa tým, že postanovení celkového množstva dusíka v su-šině nadzemnej hmoty a hmotnosti sušinysto rastlín u vysokostebelných odrod ozim-nej pšenice pri obsahu stanoveného dusíkav sušině 4,75 až 5,0 % hmot. a hmotnostisušiny sto rastlín do 6 g je množstvo apliko-vaného dusíka 45 kg. ha1, pri hmotnostisušiny 6,1 až li g je 30 kg. ha-1 a pri hmot-nosti sušiny 11,1 až 15 g 20 kg . ha"1, u níz-kostebelných odrod ozimnej pšenice prihmotnosti sušiny do 8 g je množstvo apliko- VYNÁLEZU váného dusíka 45 kg. ha1, pri hmotnostisušiny 8,1 g 30 kg. ha"1 a hmotnosti sušiny 19,1 až 24 g je 20 kg . ha"1, u ozimného jač-meňa pri hmotnosti sušiny do 7 g je množ-stvo aplikovaného dusíka 45 kg. ha-1, prihmotnosti sušiny 7,1 až 22 g je 30 kg . ha-1a hmotnosti sušiny 22,1 až 27 g je 20 kg . . ha-1, pričom uvedené množstvá dusíka saaplikujú počas, vegetácie aspoň 3-krát dozníženia obsahu dusíka v sušině na 1,0 až1,25 % hmot. a nárastu nadzemnej hmotydo 577 g u vysokostebelných a 619 g nízko-stebelných odrod pšenice a 429,1 g u ozim-ného jačmeňa. 3 listy výkresov
Priority Applications (1)
| Application Number | Priority Date | Filing Date | Title |
|---|---|---|---|
| CS84450A CS254652B1 (en) | 1984-01-19 | 1984-01-19 | Fertilizing method for winter wheat during vegetation |
Applications Claiming Priority (1)
| Application Number | Priority Date | Filing Date | Title |
|---|---|---|---|
| CS84450A CS254652B1 (en) | 1984-01-19 | 1984-01-19 | Fertilizing method for winter wheat during vegetation |
Publications (2)
| Publication Number | Publication Date |
|---|---|
| CS45084A1 CS45084A1 (en) | 1987-06-11 |
| CS254652B1 true CS254652B1 (en) | 1988-01-15 |
Family
ID=5336581
Family Applications (1)
| Application Number | Title | Priority Date | Filing Date |
|---|---|---|---|
| CS84450A CS254652B1 (en) | 1984-01-19 | 1984-01-19 | Fertilizing method for winter wheat during vegetation |
Country Status (1)
| Country | Link |
|---|---|
| CS (1) | CS254652B1 (cs) |
-
1984
- 1984-01-19 CS CS84450A patent/CS254652B1/cs unknown
Also Published As
| Publication number | Publication date |
|---|---|
| CS45084A1 (en) | 1987-06-11 |
Similar Documents
| Publication | Publication Date | Title |
|---|---|---|
| Senaratne et al. | Estimation of residual N effect of faba bean and pea on two succeeding cereals using15N methodology | |
| Ledgard et al. | Nitrogen fixation by white clover in pastures grazed by dairy cows: Temporal variation and effects of nitrogen fertilization | |
| Khismatullin et al. | Comparative evaluation of productivity of ryegrass and ryegrass-goatling grass stands affected by different mineral and organomineral nutrition | |
| Rerkasem et al. | Measurement of N2 fixation in maize (Zea mays L.)—ricebean (Vigna umbellata [Thunb.] Ohwi and Ohashi) intercrops | |
| Vinther et al. | Estimating legume N2 fixation in grass-clover mixtures of a grazed organic cropping system using two 15N methods | |
| Hafner et al. | Long‐term nitrogen balance for pearl millet (Pennisetum glaucum L.) in an acid sandy soil of Niger | |
| Nikiforov et al. | Efficiency of multifunctional chelate complexes used during spring wheat cultivation | |
| Liebman et al. | Impacts of composted swine manure on weed and corn nutrient uptake, growth, and seed production | |
| Rouse | Soil test theory and calibration for cotton, corn, soybeans and coastal bermudagrass | |
| Tiwari et al. | Effect of biofertilizers and micronutrients on nutrient uptake, growth, yield and yield attributes of lentil (Lens culinaris L.) | |
| Dawar et al. | The impact of urease inhibitor on the bioavailability of nitrogen in urea and in comparison with other nitrogen sources in ryegrass (Lolium perenne L.) | |
| Smika et al. | Chemical properties and moisture extraction in rangeland soils as influenced by nitrogen fertilization. | |
| Thibaud et al. | Contribution of phosphorus issued from crop residues to plant nutrition | |
| Wheatley et al. | Influence of tillage treatments on N2 fixation of soybean | |
| Longnecker et al. | Effects of manganese deficiency on the pattern of tillering and development of barley (Hordeum vulgare cv galleon) | |
| CN109089503A (zh) | 一种提高水稻肥料利用率的方法 | |
| CS254652B1 (en) | Fertilizing method for winter wheat during vegetation | |
| Sacchidanand et al. | Response of soybean (Glycine max) to sulphur and phosphorus | |
| Robinson et al. | Dallisgrass yield, quality and nitrogen recovery responses to nitrogen and phosphorus fertilizers | |
| Rosser et al. | Cereal diseases and their effects on intensive wheat cropping in the East Midland region, 1963–65 | |
| Terman et al. | Losses of nitrogen and mineral nutrients from corn grown in greenhouse pot experiments | |
| Samanta et al. | Withdrawal of nutrients by weed biomass aggravates soil nutritional deficiencies in young tea plantations of Sub Himalayan West Bengal | |
| Brennan et al. | The effect of successive crops of wheat on the availability of copper fertilizers to plants | |
| Vertès et al. | Grassland resowing and grass-arable crop rotation in France: agricultural and environmental issues | |
| Tolera et al. | The effect of nitrogen fertilization and cutting age on dry matter yield and protein content of Rhodes grass at Awassa, southern Ethiopia |