CS249884B1 - Kvapalné alebo pastovité viaczložkové hnojivo - Google Patents

Abstract

Riešenie sa týká kvapalného alebo pastovitého viaczložkového hnojivá vhodného predovšetkým na ipreveutívne a kuratívne prihnojovanie kukuřice formou mimokoreňovej aplikácie. Hnojivo obsahuje popři základných a/alebo sekundárných rastlinných živinách aj mikroživiny, a to predovšetkým zinok a mangán a připadne med' a/alebo bór. Hnojivo na každý hmotnostný diel zinku obsahuje 0,05 až 2,2 hmotnostného dielu mangánu. V 100 hmotnostných dieloch kvapalného alebo pastovitého viaczložkového hnojivá je 0,1 až 5,7 hmotnostných dielov zinku. Viaczložkové hnojivo připadne obsahuje ešte aj ďalšie biologicky aktivně látky a připadne obsahuje tiež povrchovo- -aktívne látky a adhezíva.

Description

Vynález sa týká kvapalného alebo pastovitého viaczložkového hnojivá, vhodného predovšetkým na preventivné a kuratívne prihnojovanie kukuřice.

Kukurica (Zea mays L.J sa pestuje najma na siláž a na zrno, ale v niektorých oblastiach (predovšetkým v zemiakovej) sa využívá aj celá nadzemná časť na priame skřmovanie v zelenom stave, alebo vo formě úsuškov, resp. tvarovaných krmív. Podstatná časť kukuřičného zrna sa využívá na křmenie (viac ako 70 % celosvetovej produkcie). Na priamy konzum sa spotřebovává asi 20 % (krupica, kukuřičná múka, „Corn-flakes“) a přibližné 5 % z celosvetovej výroby zrna sa využívá na priemyselné spracovanie (alkohol, kukuřičný škrob, pivo).

Vo výživě 1'udí má velký význam aj olej získávaný z kukuřičných klíčkov, ktorý obsahuje viac ako 50 % kyseliny linolovej a je preto z fyziologického hladiska velmi důležitý. Kukuřičný výluh sa používá pri výrobě antibiotik (penicilín). Hlavne v posledných rokoch sa čoraz viac rozvíja i priemyselne spracovanie vedlajších produktov (kukuřičnéj slamy, kukuřičných vretien tzv. šúlkov), ktoré sa bud chemicky spracováva jú (izolácia sacharidov, najma pentóz a hydrolytické štiepenie polysacharidov), alebo sa priamo využívajú pri výrobě různých medziproduktov výroby nábytku a různých stavebných izolačných panelov.

Kukurica má v porovnaní s ostatnými obilninami odlišný charakter — nevytvára odnože a tiež z hladiska agrotechniky má viaceré vlastnosti okopaniny. Kukurica má schopnosť vytvárať velké množstvo sušiny na jednotke plochy (až 2,2.10⁴ kg/10⁴ m²j. To je jednou z hlavných příčin oprávněných snáh o dalšie rozširovanie pestovatelských plůch kukuřice. K svojmu zdravému rastu kukurica preto potřebuje značné množstvá základných, sekundárných i stopových živin.

Literatúra udává, že na tvorbu 1 t zrna a příslušného množstva kukuričia v priemere potřebuje 25 až 30 kg N, 4,5 až 7,0 kg P, 23 až 29 kg K, 4,5 až 7,5 kg Ca a 3,5 až 6 kg Mg.

Nedostatek živin alebo nedostatek vody výrazné znižujé výnosy kukuřičného zrna.

Kukurica v našich pestovatelských podmienkach zvlášť intenzívně rastie od druhej polovice júna, kedy dosahuje výšku asi 40 cm, pričom maximum biomasy sa vytvára v priebehu júla a augusta. V tomto období je tiež najintenzívnejší příjem rastlinných živin a vody.

Zo sekundárných rastlinných živin má kukurica značné vysoké nároky hlavne na hořčík, síru a vápnik. Nedostatok hořčíku sa prejavuje vačšinou na 1'ahších kyslejších půdách, ktoré nie sú dostatočne hnojené organickými hnojivami.

Nedostatok horčíka sa prejavuje predovšetkým na starých listech kukuřice, na ktorých sa objavuje tzv. mramorovanie pozdíž žil, pričom žily ostávajú obvykle zelené. Listy sú bledozelené, červenkasté až fialové, žltnutie začína od listových vrcholov, neskor sa objavuje nekróza s nasledujúcim odumieraním.

Nedostatok síry sa prejavuje u kukuřice podobné ako nedostatok dusíka. Rastliny sú nízké a křehké. Listy sú žité, žltozelené až hnědé.

Pri nedostatku vápnika rastový vrchol a často i mladé výhonky odumierajú a může sa objaviť aj chloróza.

V priebehu uplynulých štyridsiatich rokov sa podstatné změnil sortiment a dávky základných rastlinných živin vzrástli viac ako desaťnásobne. Postupným zavádzaním výroby čoraz koncentrovanějších priemyselných hnojív sa stávajú prirodzené zdroje sekundárných a hlavne stopových rastlinných živin, ktoré tvořili často prirodzenú súčasť zriedenejších priemyselných hnojív.

Súčasne sa výrazné zvýšili výnosy pěstovaných plodin a tým významné vzrástol tiež „odliv“ týchto, obvykle nekontrolovaných, biogénnych prvkov úrodou. Aj v důsledku týchto zmien sa začali čoraz častejšie objavovať poruchy v zdravotnom stave pěstovaných rastlín, vyvolané deficienciou tzv. vedlajších rastlinných živin.

Je známe, že pri nedostatku zinku sa zastavuje rast kukuřice. Internódiá sú skrátené, na listoch sa rozšiřuje chloróza a neskůr až nekróza. Listy sú svetložlté, zriedka fialové až bronzové. Nedostatok mangánu má tiež za následok spomalenie rastu. Na stredne starých listoch sa medzi žilami objavujú sivé až hnedosivé škvrny. Často dochádza tiež k „lámaniu“ listov v ich hornej tretine.

Pri deficiencii bóru rastový vrchol, vrcholy listov a výhonky odumierajú. Listy sú žltozelené a předčasné odumierajú. Kvitputie kukuřice je len velmi slabé, klasy sú nedostatečné vyvinuté, zastúpenie zrn na vrétenách je nerovnoměrné a objavuje sa tiež sterilita. Nedostatok médi má za následok, že mladé listy kukuřice sú žltkasté, zasýchají!, skracujú sa a ohýbajú. Neskůr listy a i celé rastliny odumierajú. Rast kukuřice je spomalený, klasy sú imalé a zrno je obvykle nevyvinuté.

V CSSR a v zahraničí sa v súčasnosti vyrába viacero priemyselných hnojív určených na mimokoreňovú-foliárnu aplikáciu. Tieto hnojivá majú obvykle univerzálny charakter a preto len čiastočne a už vůbec nie optimálně můžu plniť špecifické požiadavky kukuřice na přísun pre túto plodinu potřebných biogénnych prvkov. Vyrábané foliárne hnojivá obvykle obsahujú všetky základné a připadne i niektoré sekundárné rastlinné živiny v relativné vysokej koncentrácii, avšak nezabezpečujú požadovaný přísun dalších pre zdravý vývoj kukuřice nevyhnutné potřebných živin. Zastúpenie mikroživín je

240884 v nich často nevhodné čo do zastúpenia biogénnych prvkov a ich koncentrácia je obvykle až niekotkonásohne nižšia než by bolo potřebné.

Dnes sú už pre vačšinu velkoplošné pěstovaných polnhhospodárskych kultúr známe optimálně koncentrácie jednotlivých rastlinných živin a tiež ich tzv. „prchavé“ hodnoty, t. j. najnižšie a najvyššie koncentrácie biogénnych prvkov, pri ktorej rostliny odumierajú.

Uvedené údaje, ako aj výsledky dlhodobého sledovania úbytku rostlinných živin úrodou kukuřice umožňujú zabezpečit, aby optimálně volenou skladbou i koncentráciou nielen základných, ale i sekundárných a stopových biogénnych prvkov k tejto plodině sa dosahovalo popři zvýšení úrod kukuřice i významné zlepšenie jej nutričnej hodnoty.

Z odbornej literatúry i z agrochemicko-agronomickej praxe je známe, že čím skór a čím výraznejšie sa objavia příznaky nedostatku akéhokotvek biogénneho prvku, tým významnejšie a vo· vačšej miere sa znižuje úroda, jej nutričná a technologická hodnota.

Ako je vidieť z popisu príznakov vyvolaných nedostatkom živin u kukuřice, viaceré z nich je možno určit vizuálnou diagnostikou už v neskorších fázach vývoja rastlín, kedy na základe výsledkov analýzy rastlín móžeime upřesnit a potvrdit druih deficitného prvku a tiež rozsah jeho nedostatku. V tomto období však už často ani operotívna aplikácia nedostatkového prvku nestačí na to, aby sa následné kuratívne ošetřené rostliny vyrovnali porastom pěstovaným bez výskytu nedostatku niektorého, pre zdravý vývoj rostliny nevyhnutného biogénneho prvku.

Okrem toho je známe, že úspěch kuratívneho prihnojovania závisí od celého rodu činitelův, z ktorých možno uviesť například tieto:

— rozpustnost použitého hnojivá, — híbka jeho zapracovania do pódy, — množstvo vláhy v póde, — klimatické podmienky a podobné.

Je tiež známe, že hlavně v případe sekundárných a stopových rostlinných živin je ich mikrokoreňová aplikácia vo všeobecnosti účinnejšia a z hladiska aplikovaného množstva biogénneho prvku i podstatné efektívnejšia než aplikácia do půdy.

V záujme dosahovania optimálnych úrod, ako i s cietom zabezpečenia a stabilizácie potrebnej akosti pestovanej kukuřice je výhodné predchádzať vzniku deficiencií optimalizácíou jej výživy preventivnou aplikáciou aspoň najvýznamnejších sekundárných a stopových rastlinných živin v množstvách zabezpečujúciclh aspoň ich „nízký“ až „stredný“ obsah z hladiska výživy rastlín týmito homogénnymi prvkami.

S

Takéto· preventivné — paušálně prihnojovanie kukuřice (bez nevyhnutnosti zisťovania obsahu sekundárných a stopových biogénnych prvkov v póde a rastline) je účelné robit najma formou mimokoreňovej — foliárnej aplikácie, čo možno v záujme minimalizácie prevádzkových nákladov s výhodou realizovat vhodným spojením s aplikáciou prípravkov určených na ochranu rastlín, alebo v spojitosti so zavlažováním porastov kukuřice.

Teraz sa zistilo, že na preventivné i kuratívne prihnojovanie porastov kukuřice, hlavně formou mimokoreňovej — foliárnej aplikácie, je výhodné použit kvapalné alebo pastovité viaczložkové hnojivá podfa vynálezu.

Podstata vynálezu spočívá v tom, že viaczložkové hnojivá podfa vynálezu obsahujú popři základných a/alebo sekundárných rastlinných živinách aj mikroživiny, a to predovšetkým zinok a mangán a připadne aj bór a/alebo med', pričom sa každý hmotnostný dlel zinku hnojivo obsahuje 5.10^-2 až 2,2 hmotnostného dielu mangánu, pričom v 100 hmotnostných dieloch viaczložkového hnojivá je 0,1 až 5,7 hmotnostných dielov zinku.

Je tiež výhodné, ak hnojivo ako· sekundárné rastlinné živiny obsahuje najma hořčík a síru v rostlinami dohře prípustnej formě.

Zistilo sa tiež, že obvykle je výhodné, ak kvapalné alebo pastovité viaczložkové hnojivo podlá vynálezu s výhodou obsahuje na každý hmotnostný diel zinku 8.10 “² až 0,6 hmotnostného dielu mangánu, pričom v 100 hmotnostných dieloch viaczložkového hnojivá, v případe zachovania roztokového charakteru produktu, je 0,8 až 2,1 hmotnosných dielov zinku.

Je výhodné, ak viaczložkové hnojivo podlá vynálezu obsahuje mikroživiny — predoveštkým zinok, mangán, med a hór, viazané chelátovou a/alebo komplexnou vazbou a připadne tiež, ak popři biogénnych prvkoch obsahuje ešte aj niektoré z látok majúcich vlastnosti roštových regulátorov, látok povrchovo aktívnych, ktoré zlepšujú amáčanie povrchu listov rostlin, látok adhezívne účinných alebo tiež niektoré z vitamínov (hlavně skupiny B, najmá Bl a B6, vitamín C, vitamín H, tzv. biotín a podobné).

Nasledujúce příklady ilustrujú, ale v žiadnom případe neobmedzujú predmet vynálezu.

Příklad 1

K 42,41 hmot. dielu, tzv. základného N-Mg-S roztoku připraveného rozpuštěním 37,54 hmot. dielu močoviny a 44,25 hmot. dielu kryštalického MgSO4.7 H2O v 18,21 hmot. dielu vody, ktorý obsahoval 17,5 hmot. percent amidického dusíka, 7,23 hmot. % MgO a 5,76 hmot. % síry (měrná hmotnost

I takto připraveného, tzv. základného N-Mg-S roztoku pri 20 °C bola 1 371,5 kg . m^-3 a jeho acidita bola v nariedenom stave rovná pH 5,2) sa postupné přidalo:

8,33 hmot. dielu vodného roztoku manganatého chelátu etyléndiamínotetraoctovej kyseliny (Mn-EDTA j, obsahujúceho 2,4 hmot. °/o Mn;

45,0 hmot. dielu vodného roztoku zinočnatého chelátu etyléndiamínotetraoctovej kyseliny (Zn-EDTA), obsahujúceho 4,0hmot. percent Zn; a

4,26 hmot. dielu vodného roztoku imeďnatého chelátu etyléndiamínotetraoctovej kyseliny (Cu-EDTA), obsahujúceho 4,7 hmot. percent Cu.

Homogenizáciou vyššie uvedených zložiek sa připravilo 100 hmot. dielov kvapalného viaczložkového hnojivá roztokového typu (bleido modrej farby), určeného pre preventívne-profylakčné prihnojovanie porastu kukuřice formou foliárnej aplikácie (po zriedení vodou v pomere 1 : 50 až 150). Takýmto sposobom připravený hnojivý koncentrát obsahoval:

8,37 hmot. % celkového dusíka,

3,07 hmot. % MgO, '3,54 hmot. % síry,

1,80 hmot. % zinku,

0,2 hmot. % manganu a

0,2 hmot. % médi.

Kvapalné hnojivo v koncentrovanom stave málo slabo kyslú chemická reakciu (pH 6,2).

Příklad 2

V roku 1983 hol založený na pokusných pozemkoch Výskumného ústavu kukuřice Trnava, v lokalitě Farský mlýn, hon č. 10 preisný maloparcelkový pokus, ktorého ciel'om bolo porovnat agronomickú účinnosf vývojového kvapalného foliárneho hnojivá v zmysle vynálezu (pracovně označené ako „Fytovit-kukurica“) so špeciálnym follárnym kvapalným hnojlvom maďarskej výroby, označeným ako „BHF 41“.

Pódny typ představoval degradovaná černozem na spraši, charakter hlinitý s nasledujúcimi výsledkami podnych analýz:

ílové částice	41,5 %
pH v KC1
(150 až 250 mim)	6,0
pH V KC1
(400 až 500 mm)	6,4
humus
(150 až 250 mm]	2,76 %
humus
(400 až 500 mm)	1,71
N-hydrolyzova-
tefný	72,8 ,mg . 1 000 g1
N-NO3	8,0 mg . 1 000 g_1
P	24,0 mg . 1 000 g_1
K	115,0 mg . 1 000 g'1
Mg	225,0 mg . 1 000 g1
CaCO3	0 mg . 1 000 g_1
B	0,7 mg . 1 000 g_1
Cu	10,0 mg . 1 000 g_1
Mo	0,064 mg . 1 000 g'
Mn	303,0 mg . 1 000 g1
Zn	8,3 mg . 1 000 g_1
T	16,0 mval. 100 g“1
S	13,5 mval. 100 g1
V	84,4 %

V rámci tohoto pokusu sa pracovalo s hybridom kukuřice CE 330. Pokus bol založený dňa 29. 4. 1983. Pracovalo sa s týmito variantami:

Variant č. Hnojenie (ošetrenie)

Kontrola bez ošetrenia „Fytovit-kukurica“ na začiatku metania „BHF 41“ na začiatku metania „BHF 41“ na začiatku metania (dvojnásobná dávka)

Hnojivá sa aplikovali, postrekom, pričom postrek sa realizoval 7. júla 1983.

Priebeh počasia znázorněný formou klimadiagramu podlá Waltera je zachytený na priloženom diagrame (obr. 1). Každý variant představoval 4 parcelky po 49 m^{1 2 3 4}.

Vyhodnotenim pokusu sa dosiahli tieto výsledky:

248884

f) 10

Va- riant č.	Hnojenie (ošetrenie j	Úroda (t/104 mzj	Poradie	1 000-zrnová hmotnost (g)	Poradie
1	kontrola	5,85	4	287,05	4
2	„Fytovit-kukurica“	6,28	1	306,00	1
3	„BHF 41“	5,94	3	291,77	3
4	„BHF 41“ (dvojitá dávka]	6,03	2	296,63	2

Na klimadiagrame podl'a Waltera (obr. 1) je znázorněný priebeh teploty, ako aj dažďových, resp. sněhových zrážok v období majúcom vplyv na podmienky pokusu. Přerušovaná — čiarkovaná časová závislost znázorňuje prieheih teploty.

Priebeh zrážok je na klimadiagrame vyznačený plnou — spojitou čiarou. Zvislo šrafovaná plocha diagramu reprezentuje „vlhké“ a čistá — nevyšrafovaná plocha zodpovedá „suchému“ obdobiu.

Příklad 3

Za účelom pripravy kvapalného komplexného foliárneho hnojivá podta vynálezu určeného pre velkoplošné agronomické skúšanie sa v miešanom smaltovanom reaktore kotlového typu postupné nechalo za stálého miešania reagovat:

45,94 hmot. °/o základného N-Mg-S roztoku typu 13,8-0-0-5,7 MgO-4,5 S připraveného na házet ternárneho systému: MgSO4-CO(NH2)2-voda;

7,80 hmot. % Syntronu C, t. j. vodného, cca 30 %-ného roztoku sodnej soli DTPA;

1,41 hmot. % čpavkovej vody obsahujúcej cca 25 % NH3;

0,58 hmot. % mletého CuSOt . 5H2O a po 15 minútovej homogenizácii sa dalej postupné přidalo:

38,78 hmot. % vodného roztoku lignosulfonáťu zinočnatého, připraveného sposobom podta Čs. AO 211 287, ktorý obsahoval 3,05 hmot. % komplexně viazaného zinku;

5,37 hmot. % vodného roztoku lignosulfonátu manganatého, připraveného sposobom podta Os. AO 211287, ktorý obsahoval 2,75 hmot. % komplexně viazanéiho mangánu a

0,12 hmot. % alkoholického cca 0,5 %-ného roztoku rastového stimulátora — kyseliny /J-irodolyoctovej.

Uvedeným sposobom sa získal produkt obsahujúci:

6,83 hmot. % celkového dusíka,

2,62 hmot. % MgO,

2,14 hmot. % S,

1,18 hmot. % komplexně víazaného Zn,

0,16 hmot. % komplexně viazaného Mn, a 0,15 hmot. % komplexně viazanej médi.

Komplexně foliárne hnojivá dalej obsahovalo účinný rastový stimulátor—heteroauxín, ako aj adhezívum a povrchovo-aktívnu látku natívneho původu (lignosulfonáty).

Prípravok mal slabo kyslú chemickú reakciu (pH — neriedeného produktu : 6,8), jeho měrná hmotnost pri teplote imisstnosti bola 1 260 kg . m~³ a na 1 hmotnostný diel Za obsahoval 0,13 hmotnostného dielu Mn.

Příklad 4

V 333 g vodného roztoku lignosulfonátu horečnatého, ohsahujúceho 3,1 hmot. % Mg sa postupné rozmiešalo: 54,5 g práškového lignosulfonátu zinočnatého ohsahujúceho 5,5 hmot. % Zn, 3,4 g práškového lignosulfonátu mednatého ohsalhujúceho 5,8 hmot. % Cu a 5,0 hmot. % lignosulfonátu manganatého ohsahujúceho 6 hmot, % Mn. Na každých 100 hmotnostných dielov takto získaného viskóznsho koloidného roztoku sa dalej přidalo a za účinného miešania rozdispergovalo 42,86 ihmot. dielov jemne mleíej močoviny.

Uvedeným sposobom sa připravilo komplexně viaczložkové hnojivo pastovltej konzistencie vhodné po rozriedení vodou na preventivné a kuratívne prihnojovanie kukuřice formou mimokoreňovej aplikácie, ktoré obsahovalo v nezriedenom stave:

13,9 hmot. % amidického dusíka,

1,83 hmot. % komplexně viazaného horčíka,

0,53 hmot. % koplexne viazaného zinku, 0,035 hmot. % komplexně viazanej médi, 0,053 hmot. % komplexně viazaného mangánu, ako aj vysoko účinné adhezíva a povrchovo-aktívne látky natívneho původu. Připravené pastovité komplexně hnojivo — koncentrát pre přípravu aplikačných roztokov obsahoval na 1 hmotnostný diel komplexně viazaného zinku 1.10¹ hmotnostného dielu komplexně viazaného mangánu.

Příklad 5

100 hmot. dielov vodného roztoku¹ lignosulfonátu zinočnatého, připraveného sposobom podta Čs. AO 211 287 obsahujúceho 3,05 hmot. % Zn, sa zhomogenizovalo s 55 hmot. dielmi vodného roztoku lignosulfonátu manganatého připraveného analogickým sposobom konverziou zahuštěných sulfitovýclh výpalkov so síranorm manganatým,

24S ktorý obsahoval 2,75 hmot. % komplexně viazaného mangánu.

V zmesnom roztoku lignosulfonátov sa za účinného miešania rozdispergovalo 65 hmot. dielov jemne mletého síranu horečnatého (MgSO4.7H2O), ktorý obsahoval 9,8% Mg a ďalej sa přidalo 25 g sušených pivovarských kvasnic stabilizovaných prídavkom kyseliny sorbovej. Pivovarské kvasnice v pripravovanom pastovitom komplexnomi foliárnom hnojivé boli zdrojom vitamínov skupiny B.

Takto připravené pastovité komplexně hnojivo vhodné predovšetkým na preventivné — profylakčné, ako i kuratívne prihnojovanie kukuřice obsahovalo 4,3 hmot. % MgO, 1,24 hmot. % Zn, 0,62 hmot. % Mn, vysoko účinné adhezívaf a povrchovo-aktívne látky. Koncentrát určený pre pripravu vodných aplikačných roztokov je tiež zdrojom komplexu vitamínov skupiny B.

Claims (3)

1. Kvapalné alebo pastovité viaczložkové hnojivo vhodné predovšetkým na preventivné a kuratívne prihnojovanie kukuřice formou mimokoreňovej aplikácie, obsahujúce popři základných a/alebo sekundárných rastlinných živinách aj mikroživiny vyznačujúce sa tým, že na každý hmotnostný diel zinku obsahuje 0,05 až 2,2 hmotnostného dielu mangánu, pričom v 100 hmotnostných dieloch viaczložkového hnoY M A I, E Z ti jíva je 0,1 až 5,7 hmotnostných dielov zinku.

2. Kvapalné, alebo pastovité viaczložkové hnojivo pódia bodu 1, vyznačujúce sa tým, že obsahuje i ďalšie biologicky aktivně látky, ako rastové regulátory h vitamíny.

3. Kvapalné alebo pastovité viaczložkové hnojivo podlá bodu 1, vyznačujúce sa tým, že obsahuje povrchovo-aktívne látky a adhezíva.