CS249884B1 - Kvapalné alebo pastovité viaczložkové hnojivo - Google Patents

Description

249884

Vynález sa týká kvapalného alebo pasto-vitého viaczložkového hnojivá, vhodnéhopredovšetkým na preventivné a kuratívneprihnojovanie kukuřice.

Kukurica (Zea mays L.j sa pestuje najmana siláž a na zrno, ale v niektorých oblas-tiach (predovšetkým v zemiakovej) sa vy-užívá aj celá nadzemná část na priame skř-movanie v zelenom stave, alebo vo forměúsuškov, resp. tvarovaných krmív. Podstat-ná část kukuřičného zrna sa využívá nakřmenie (viac ako 70 % celosvetovej pro-dukcie). Na priamy konzum sa spotřebová-vá asi 20 % (krupica, kukuřičná múka,„Corn-flakes“) a přibližné 5 % z celosve-tovej výroby zrna sa využívá na priemysel-né spracovanie (alkohol, kukuřičný škrob,pivo).

Vo výživě 1'udí má velký význam aj olejzískávaný z kukuřičných klíčkov, ktorý ob-sahuje viac ako 50 % kyseliny linolovej aje preto z fyziologického hladiska vel'midůležitý. Kukuřičný výluh sa používá privýrobě antibiotik (penicilín). Hlavně v po-sledných rokoch sa čoraz viac rozvíja ipriemyselné spracovanie vedlajších produk-te v (kukuřičnéj slamy, kukuřičných vretientzv. šúlkov), ktoré sa buď chemicky spra-covávajú (izolácia sacharidov, najma pen-tóz a hydrolytické štiepenie polysacharidov),alebo sa priamo využívajú pri výrobě růz-ných medziproduktov výroby nábytku a růz-ných stavebných izolačných panelov.

Kukurica má v porovnaní s ostatnými o-bilninami odlišný charakter — nevytváraodnože a tiež z hladiska agrotechniky máviaceré vlastnosti okopaniny. Kukurica máschopnost vytvárať velké množstvo sušinyna jednotke plochy (až 2,2.104 kg/104 m2).To je jednou z hlavných příčin oprávněnýchsnáh o ďalšie rozširovanie pestovatelskýchploch kukuřice. K svojmu zdravému rastukukurica preto potřebuje značné množstvázákladných, sekundárných i stopových ži-vin.

Literatura udává, že na tvorbu 1 t zrnaa příslušného množstva kukuričia v prie-mere potřebuje 25 až 30 kg N, 4,5 až 7,0 kgP, 23 až 29 kg K, 4,5 až 7,5 kg Ca a 3,5 až6 kg Mg.

Nedostatok živin alebo nedostatok vodyvýrazné znižuje výnosy kukuřičného zrna.

Kukurica v našich pestovatelských pod-•mienkach zvlášť intenzívně rastie od dru-hej polovice juna, kedy dosahuje výšku asi40 cm, pričom maximum biomasy sa vy-tvára v priebehu júla a augusta. V tomtoobdobí je tiež najintenzívnejší příjem rast-linných živin a vody.

Zo sekundárných rastlinných živin má ku-kurica značné vysoké nároky hlavně nahořčík, síru a vápnik. Nedostatok hořčíkusa prejavuje vačšinou na 1'ahších kyslejšíchpůdách, ktoré nie sú dostatočne hnojenéorganickými hnojivami.

Nedostatok horčíka sa prejavuje predo-všetkým na starých listoch kukuřice, na ktorýdh sa objavuje tzv. mramorovanie po-zdíž žil, pričom žily ostávajú obvykle zele-né. Listy sú bledozelené, červenkasté až fia-lové, žltnutie začína od listových vrcholov,neskůr sa objavuje nekróza s nasledujúcimodumieraním.

Nedostatok síry sa prejavuje u kukuřicepodobné ako nedostatok dusíka. Rastliny súnízké a křehké. Listy sú žité, žltozelené ažhnědé.

Pri nedostatku vápnika rastový vrchol ačasto i mladé výhonky odumierajú a můžesa objaviť aj chloróza. V priebehu uplynulých štyridsiatich rokovsa podstatné změnil sortiment a dávky zá-kladných rastlinných živin vzrástli viac akodesaťnásobne. Postupným zavádzaním výro-by čoraz koncentrovanějších priemyselnýcthhnojív sa stávajú prirodzené zdroje sekun-dárných a hlavně stopových rastlinných ži-vin, ktoré tvořili často prirodzenú súčasťzriedenejších priemyselných hnojív. Súčasne sa výrazné zvýšili výnosy pěsto-vaných plodin a tým významné vzrástol tiež„odliv“ týchto, obvykle nekontrolovaných,biogénnych prvkov úrodou. Aj v důsledkutýchto zmien sa začali čoraz častejšie ob-javovať poruchy v zdravotnom stave pěsto-vaných rastlín, vyvolané deficienciou tzv.vedfajších rastlinných živin.

Je známe, že pri nedostatku zinku sa za-stavuje rast kukuřice. Internódiá sú skrá-tené, na listoch sa rozšiřuje chloróza a ne-skůr až nekróza. Listy sú svetložlté, zriedkafialové až bronzové. Nedostatok mangánumá tiež za následok spomalenie rastu. Nastredne starých listoch sa medzi žilami ob-javujú sivé až hnedosivé škvrny. Často do-chádza tiež k „lámaniu“ listov v ich ihornejtretine.

Pri deficiencii bóru rastový vrchol, vrcho-ly listov a výhonky odumierajú. Listy súžltozelené a předčasné odumierajú. Kvitpu-tie kukuřice je len velmi slabé, klasy sú ne-dostatočne vyvinuté, zastúpenie zrn na vré-tenách je nerovnoměrné a objavuje sa tiežsterilita. Nedostatok médi má za následok,že mladé listy kukuřice sú žltkasté, zasý-chají!, skracujú sa a ohýbajú. Neskůr listya i celé rastliny odumierajú. Rast kukuřiceje spomalený, klasy sú malé a zrno je ob-vykle nevyvinuté. V ČSSR a v zahraničí sa v súčasnosti vy-rába viacero priemyselných hnojív určenýchna mimokoreňovú-foliárnu aplikáciu. Tietohnojivá majú obvykle univerzálny charak-ter a preto len čiastočne a už vůbec nieoptimálně můžu plnit špecifické požiadavkykukuřice na přísun pre túto plodinu potřeb-ných biogénnych prvkov. Vyrábané foliárnehnojivá obvykle obsahujú všetky základnéa připadne i niektoré sekundárné rastlinnéživiny v relativné vysokej koncentrácii, a-však nezabezpečujú požadovaný přísun dal-ších pre zdravý vývoj kukuřice nevyhnutnépotřebných živin. Zastúpenie mikroživín je 240884 v nich často nevhodné čo do zastúpenia biogénnych prvkov a ich koncentrácia je obvykle až niekolkonásobne nižšia než by bolo potřebné.

Dnes sú už pře vačšinu velkoplošné pěs-tovaných pofnohospodárskych kultur zná-me optimálně koncentrácie jednotlivýchrastlinných živin a tiež ich tzv. „prchavé“hodnoty, t. j. najnižšie a najvyššie koncent-rácie biogénnych prvkov, pri ktorej rastli-ny odumierajú.

Uvedené údaje, ako aj výsledky dlhodobé-ho sledovania úbytku rastlinných živin úro-dou kukuřice umožňujú zabezpečit, abyoptimálně volenou skladbou i koncentráciounielen základných, ale i sekundárných astopových biogénnych prvkov k tejto plo-dině sa dosahovalo popři zvýšení úrod ku-kuřice i významné zlepšenie jej nutričnejhodnoty. Z odbornej literatúry i z agrochemicko--agronomickej praxe je známe, že čím skóra čím výraznejšie sa objavia příznaky ne-dostatku akéhokofvek biogénneho prvku,tým významnejšie a vo vačšej miere sa zni-žuje úroda, jej nutričná a technologickáhodnota.

Ako je vidieť z popisu príznakov vyvola-ných nedostatkom živin u kukuřice, viaceréz nich je možno určit vizuálnou diagnosti-kou už v neskorších fázach vývoja rastlín,kedy na základe výsledkov analýzy rastlínmůžeme upřesnit a potvrdit druh deficitné-ho prvku a tiež rozsah jeho nedostatku. Vtomto období však už často ani operatívnaaplikácia nedostatkového prvku nestačí nato, aby sa následné kuratívne ošetřené rast-liny vyrovnali porastom pěstovaným bez vý-skytu nedostatku niektorého, pre zdravývývoj rastliny nevyhnutného biogénnehoprvku.

Okrem toho je známe, že úspěch kuratív-neho prihnojovania závisí od celého radučinitelov, z ktorých možno· uviesť napříkladtieto: — rozpustnost použitého hnojivá, — hlbka jeho zapracovania do půdy, — množstvo vláhy v pdde, — klimatické podmienky a podobné.

Je tiež známe, že hlavně v případe sekun-dárných a stopových rastlinných živin jeich mikrokoreňová aplikácia vo všeobecnos-ti účinnejšia a z htadiska aplikovanéhomnožstva biogénneho prvku i podstatné e-fektívnejšia než aplikácia do půdy. V záujme dosahovania optimálnych úrod,ako i s cietom zabezpečenia a stabilizáciepotrebnej akosti pestovanej kukuřice je vý-hodné predchádzať vzniku deficiencií opti-malizáciou jej výživy preventivnou apliká-ciou aspoň najvýznamnejších sekundárnýcha stopových rastlinných živin v množstváchzabezpečujúcich aspoň ich „nízký“ až „stred-ný“ obsah z htadiska výživy rastlín týmitohomogénnymi prvkami. 0

Takéto· preventivné — paušálně prihno-jovanie kukuřice (bez nevyhnutnosti zisťo-vania obsahu sekundárných a stopovýchbiogénnych prvkov v pode a rastline) jeúčelné robit najma formou mimokoreňovej— foliárnej aplikácie, čo možno v záujmeminimalizácie prevádzkových nákladov s vý-hodou realizovat vhodným spojením s apli-káciou prípravkov určených na ochranurastlín, alebo v spojitosti so zavlažovánímporastov kukuřice.

Teraz sa zistilo, že na preventivné i ku-ratívne prihnojovanie porastov kukuřice,hlavně formou mimokoreňovej — foliárnejaplikácie, je výhodné použit kvapalné alebopastovité viaczložkové hnojivá podl'a vyná-lezu.

Podstata vynálezu spočívá v tom, že viac-zložkové hnojivá podlá vynálezu obsahujúpopři základných a/alebo sekundárnýchrastlinných živinách aj mikroživiny, a topredovšetkým zinok a mangán a připadneaj bór a/alebo med, pričom sa každý hmot-nostný diel zinku hnojivo obsahuje 5.10-2až 2,2 hmotnostného dielu mangánu, pričomv 100 hmotnostných dieloch viaczložkové-ho hnojivá je 0,1 až 5,7 hmotnostných die-lov zinku.

Je tiež výhodné, ak hnojivo ako· sekundár-né rastlinné živiny obsahuje najma hořčíka síru v rastlinami dobré přípustné] formě.

Zistilo sa tiež, že obvykle je výhodné, akkvapalné alebo pastovité viaczložkové hno-jivo podlá vynálezu s výhodou obsahuje nakaždý hmotnostný diel zinku 8.10 “2 až 0,6hmotnostného dielu mangánu, pričom v 100hmotnostných dieloch viaczložkového hno-jivá, v případe zachovania roztokového cha-rakteru produktu, je 0,8 až 2,1 hmotnosnýchdielov zinku.

Je výhodné, ak viaczložkové hnojivo pó-dia vynálezu obsahuje mikroživiny — pre-doveštkým zinok, mangán, med a bór, via-zané chelátovou a/alebo komplexnou vaz-bou a připadne tiež, ak popři biogénnychprvkoch obsahuje ešte aj niektoré z látokmajúcich vlastnosti rastových regulátorov,látok povrchovo aktívnych, ktoré zlepšujúamáčanie povrchu listov rastlín, látok ad-hezívne účinných alebo tiež niektoré z vita-mínov (hlavně skupiny B, najmá Bi a B6,vitamín C, vitamín H, tzv. biotín a podob-né).

Nasledujúce příklady ilustrujú, ale v žiad-nom případe neobmedzujú predmet vynále-zu. Příklad 1 K 42,41 hmot. dielu, tzv. základného N--Mg-S roztoku připraveného rozpuštěním37,54 hmot. dielu močoviny a 44,25 hmot.dielu kryštalického MgSO4.7 H2O v 18,21hmot. idielu vody, ktorý obsahoval 17,5 hmot.percent amidického dusíka, 7,23 hmot. %MgO a 5,76 hmot. % síry (měrná hmotnost

I 249384 takto připraveného, tzv. základného N-Mg--S roztoku pri 20 °C bola 1 371,5 kg . m-3 ajeho acidita bola v nariedenom stave rovnápH 5,2) sa postuipne přidalo: 8,33 hmot. dielu vodného roztoku manga-natého chelátu etyléndiamínotetraoctovejkyseliny (Mn-EDTA), obsahu júceho 2,4hmot. °/o Mn; 45,0 hmot. dielu vodného roztoku zinoč-natého chelátu etyléndiamínotetraoctovejkyseliny (Zn-EDTA), ohsahujúceho 4,0hmot.percent Zn; a 4,26 hmot. dielu vodného roztoku imeďna-tého chelátu etyléndiamínotetraoctovej ky-seliny (Cu-EDTA), ohsahujúceho 4,7 hmot.percent Cu.

Homogenizáciou vyššie uvedených zložieksa připravilo 100 hmot. dielov kvapalnéhoviaczložkového hnojivá roztokového typu(bleido modrej farby), určeného pre preven-tívne-profylakčné prihnojovanie porastu ku-kuřice formou foliárnej aplikácie (po zrie-dení vodou v pomere 1 : 50 až 150). Takým-to sposobom připravený hnojivý koncentrátobsahoval: 8,37 hmot. % celkového dusíka, 3,07 hmot. % MgO, '3,54 hmot. % síry, 1,80 hmot. % zinku, 0,2 hmot. % mangánu a 0,2 hmot. % médi.

Kvapalné hnojivo v koncentrovanom sta-ve málo slabo kyslú chemická reakciu(pH 6,2). Příklad 2 V roku 1983 bol založený na pokusnýchpozemkoch Výskumného ústavu kukuřiceTrnava, v lokalitě Farský mlýn, hon č. 10preisný maloparcelkový pokus, ktorého cie-tom bolo porovnat agronomickú účinnostvývojového kvapalného foliárneho hnojiváv zmysle vynálezu (pracovně označené ako„Fytovit-kukurica“) so špeciálnym foliárnymkvapalným hnojivom maďarskej výroby, o-značeným ako „BHF 41“. Pódny typ představoval degradovaná čer-nozem na spraši, charakter hlinitý s nasle-dujúcimi výsledkami podnych analýz: ílové částice 41,5 % ipH v KC1 (150 až 250 mim) 6,0 pH V KC1 (400 až 500 mm) 6,4 humus (150 až 250 mm] 2,76 % humus (400 až 500 mm) 1,71 N-hydrolyzova- tefný 72,8 ,mg . 1 000 g"1 N-NO3 8,0 mg . 1 000 g_1 P 24,0 mg . 1 000 g_1 K 115,0 mg . 1 000 g'1 Mg 225,0 mg . 1 000 g"1 CaCO3 0 mg . 1 000 g_1 B 0,7 mg . 1 000 g_1 Cu 10,0 mg . 1 000 g_1 Mo 0,064 mg . 1 000 g' Mn 303,0 mg . 1 000 g"1 Zn 8,3 mg . 1 000 g_1 T 16,0 mval. 100 g“1 S 13,5 mval. 100 g"1 V 84,4 % V rámci tohoto pokusu sa pracovalo shybridom kukuřice CE 330. Pokus bol zalo-žený dňa 29. 4. 1983. Pracovalo sa s týmitovariantami:

Variant č. Hnojenie (ošetrenie) 1 Kontrola bez ošetrenia 2 „Fytovit-kukurica“ na začiatku metania 3 „BHF 41“ na začiatku metania 4 „BHF 41“ na začiatku metania (dvojnásobná dávka)

Hnojivá sa aplikovali, postrekom, pričompostrek sa realizoval 7. júla 1983.

Priebeh počasia znázorněný formou kli-madiagramu poidla Waltera je zachytený napriloženom diagrame (obr. 1). Každý variantpředstavoval 4 parcelky po 49 m2.

Vyhodnotením pokusu sa dosiahli tietovýsledky: 248884 f) 10

Va- riant č. Hnojenie(ošetrenie j Úroda(t/104 mz) Poradie 1 000-zrnováhmotnost (g) Poradie 1 kontrola 5,85 4 287,05 4 2 „Fytovit-kukurica“ 6,28 1 306,00 1 3 „BHF 41“ 5,94 3 291,77 3 4 „BHF 41“ (dvojitá dávka) 6,03 2 296,63 2

Na klimadiagrame podl'a Waltera (obr. 1)je znázorněný priebeh teploty, ako aj daž-ďových, resip. sněhových zrážok v obdobímajúcom vplyv na podmienky pokusu. Pře-rušovaná — čiarkovaná časová závislostznázorňuje priebeh teploty.

Priebeh zrážok je na klimadiagraime vy-značený plnou — spojitou čiarou. Zvislošrafovaná plocha diagramu reprezentuje„vlhké“ a čistá — nevyšrafovaná plochazodpovedá „suchému“ obdobiu. Příklad 3

Za účelom přípravy kvapalného komplex-ného foliárneho hnojivá podlá vynálezu ur-čeného pre velkoplošné agronomické skú-šanie sa v miešanom smaltovanom reaktorekotlového typu postupné nechalo za stálé-ho miešania reagovat: 45,94 hmot. °/o základného N-Mg-S roztokutypu 13,8-0-0-5,7 MgO-4,5 S připrave-ného na bázet ternárneho systému:MgS04-C0(NH2)2-voda; 7,80 hmot. % Syntronu C, t. j. vodného,cca 30 %-ného roztoku sodnej soliDTPA; 1,41 hmot. % čpavkovej vody obsahujúcejcca 25 % NH3; 0,58 hmot. % mletého CuSCk . 5H2Oa po 15 minútovej homogenizácli sa ďalejpostupné přidalo: 38,78 hmot. % vodného roztoku lignosulfo-nátu zinočnatého, připraveného spo-sobom podlá Gs. AO 211 287, ktorýobsahoval 3,05 hmot. % komplexněvlaženého zinku; 5,37 hmot. % vodného roztoku lignosulfo-nátu manganatého, připraveného spo-sobom podlá Os. AO 211287, ktorýobsahoval 2,75 hmot. % komplexněviazanéiho mangánu a 0,12 hmot. % alkoholického cca 0,5 %-né-ho roztoku rastového stimulátora —kyseliny /J-irodolyoctovej.

Uvedeným sposobom sa získal produkt ob-sahujúci: 6,83 hmot. % celkového dusíka, 2,62 hmot. % MgO, 2,14 hmot. % S, 1,18 hmot. % komplexně viazaného Zn, 0,16 hmot. % komplexně viazaného Mn, a0,15 hmot. °/o komplexně viazanej médi.

Komplexně foliárne hnojivá dalej obsaho-valo účinný rastový stimulátor—hetoroau-xín, ako aj adhezívum a povrchovo-aktívnulátku natívneho původu (lignosulfonáty).

Prípravok mal slabo kyslú chemická re-akciu (pH — neriedeného produktu: 6,8),jeho měrná hmotnost pri teplote imisstnostibola 1 260 kg. m~3 a na 1 hmotnostný dielZa obsahoval 0,13 hmotnosíného dielu Mn. Příklad 4 V 333 g vodného roztoku lignosulfonátuhorečnatého, oibsahujúceho 3,1 hmot. % Mgsa postupné rczmiešalo: 54,5 g práškovéholignosulfonátu zinočnatého obsahujúceho5,5 hmot. % Zn, 3,4 g práškového lignosul-fonátu meďnatého obsahujúceho 5,8 hmot.% Cu a 5,0 hmot. % lignosulfonátu manga-natého obsahujúceho 6 hmot. % Mn. Nakaždých 100 hmotnostných dielov takto zís-kaného viskóznsho koloidného roztoku saďalej přidalo· a za účinného miešania roz-dispergovalo 42,86 ihmot. 'dielov jemne mle-íej močoviny.

Uvedeným sposobom sa připravilo kom-plexně viaczložkové hnojivo pastovitej kon-zistencie vhodné po rozriedení vodou napreventivné a kuratívne prihnojovanie ku-kuřice formou mimokoreňovej aplikácie,ktoré obsahovalo v nezriedenom stave: 13,9 hmot. % amidického dusíka, 1,83 hmot. % komplexně viazaného hor- číka, 0,53 hmot. % koplexne viazaného zinku,0,035 hmot. % komplexně viazanej médi,0,053 hmot. % komplexně viazaného man- ganu, ako aj vysoko účinné adhezíva a povrcho-vo-aktívne látky natívneho původu. Připra-vené pastovité komplexně hnojivo —- kon-centrát pre přípravu aplikačných roztokovobsahoval na 1 hmotnostný diel komplexněviazaného zinku 1.10"1 hmotnosíného die-lu komplexně viazaného mangánu. Příklad 5 100 hmot. dielov vodného roztoku1 ligno-sulfonátu zinočnatého, připraveného sposo-bom podfa Čs. AO 211 287 obsahujúceho3,05 hmot. % Zn, sa zhomogenizovalo s 55hmot. dielml voidného roztoku lignosulfo-nátu manganatého připraveného analogic-kým sposobom konverziou zahuštěných sul-fitovýclh výpalkov so síranom manganatým,

Claims (3)

12 24S 11 který obsahoval 2,75 hmot. % komplexněviazaného manganu. V zmesnom roztoku lignosulfonátov sa zaúčinného miešania rozdispergovalo 65 hmot.dielov jemne mletého síranu horečnatého(MgS04.7H2O), ktorý obsahoval 9,8% Mga ďalej sa přidalo 25 g sušených pivovar-ských kvasnic stabilizovaných přídavkem ky-seliny sorbovej. Pivovarské kvasnice v pri-pravovanom pastovitom komplexnomi foliár-nom hnojivé boli zdrojom vitainínov skupi-ny B. Takto připravené pastovité komplexněhnojivo vhodné predovšetkým na preventiv-né — iprofylakčné, ako i kuratívne prihno-jovanie kukuřice obsahovalo 4,3 hmot. %MgO, 1,24 hmot. % Zn, 0,62 hmot. % Mn,vysoko účinné adhezívá a povrchovo-aktív-ne látky. Koncentrát určený pre přípravuvodných aplikačných roztokov je tiež zdro-jom komplexu vitamínov skupiny B. PŘEĎMET

1. Kvapalné alebo pastovité viaczložkovéhnojivo vhodné predovšetkým na preven-tivné a kuratívne prihnojovanie kukuřiceformou mimokoreňovej aplikácie, obsahu-júce popři základných a/alebo sekundár-ných rastlinných živinách aj mikroživinyvyznačujúce sa tým, že na každý hmotnost-ný diel zinku obsahuje 0,05 až 2,2 hmot-nostného dielu mangánu, pričom v 100hmolnostných idieloch víaczložkového hno- γ n A i, e z u jíva je 0,1 až 5,7 hmotnostnýclh dielov zin-ku.

2. Kvapalné, alebo ipastovité viaczložkovéhnojivo pódia bodu 1, vyznačujúce sa tým,že obsahuje i ďalšie biologicky aktivně lát-ky, ako rastové regulátory h vitamíny.

3. Kvapalné alebo pastovité viaczložkovéhnojivo podlá bodu 1, vyznačujúce sa tým,že obsahuje ,povrchovo-aktívne látky a ad-hezíva.