CS240310B1 - Roztok pre vytváranie elektrotechnických povlakov na amorfně kovové magnetické materiály - Google Patents

Description

240310

Vynález sa týká roztoku pre vytváranieelektrotechnických povlakov ma amorfně ko-vové magnetické materiály.-

Magnetické vlastnosti amorfných kovovýchferomagnetík sú v podstatné] miere určova-né chemickým zložením a fyzikálnou struk-turou kovového magnetika a fyzikálno-che-mickými vlastnosťami povrchu kovovéhomagnetika. Oba tieto faktory vo svojich ú-činkoch se prekrývajú a určujú výslednémagnetické vlastnosti, teda aj premagneti-začné straty kovového feromagnetika, pri-čom fyzikálnochemické vlastnosti povrchukovového feromagnetika sú v podstatné]miere ovplyvnitefné zložením elektrotech-nického povlaku. Pri štúdiu chemickéhozloženia amorfných kovových pások připra-vených extrémně rýchlym ochladzovaním,metodou Augerovej elektronovej spektroskó-pie bolo zistené, že na povrchu a smerom dovnútra amorfnej. kovověj páskyf. sa nachá-dzajú segregované zóny jednotlivých prvkov.Leptáním povrchu amorfných kovových pá-sok různými agresívnymi rozpúšťadlami sazistd vplyv -leptania ha velkosť premagneti-začných strát. Taktiež pri sledovaní postup-ného odleptávania povrchu amorfných ko-vových pások agresívnymi rozpúšťadlamipotenciometrickou metodou sa zistilo, že napovrchu áíhóffnýčh'kovových pások sa na-chádzajú nie len segregované zóny, ale ajoxidické vrstvy, rktoré v procese vytváraniaelektrotechnických povlakov reagujú s na-nášacími roztokmi a na rozhraní povlakovvytvárajú zlúčeniny o vhodných fyzikálno--chemických vlastnostiach, ktoré ovplyvňu-jú merané magnetické vlastnosti kovovýchferomagnetík. V čs. AO č. 221 182 fosforečnanové a fos-forečnanoborátové nanášacie roztoky na a-morfné kovové materiály obsahovali len iónys malými ičnovými polomermi.

Zloženie doslal' popísaných dihydrofosfo-rečnanových a dihydrofosforečnano-boráto-vých nanášacích roztokov neposkytovalomožnost použitia iónov s vačšími iónovýmipolomermi a nedávalo odpověď na vplyv pří-tomnosti dalších látok v nanášacích rozto-koch, připadne aj dalších látok, kterých pří-tomnost v nanášacích roztokoch je potřebnápre zamedzeriie vzniku hrubých zrazenín, napremagnetizačné straty v amorfných kovo-vých feťomagnetikách.

Uvedené nedostatky sú odstránené rozto-kom pre vytváranie elektrotechnických po-vlakov na amorfně kovové magnetické ma-teriály, kterého podstatou je, že pozostávaz 0,05 až 5 hmot. dielov tenzidu na báze al-kylbenzensulfenátov a/alebo na báze alkynfe-nelov a/alebo na báze dusíkatých etylénoxi-dových kondenzátov s trietanolamínom a/ale-bo na báze solí organických fosfátových es-terov a z 5 až 80 hmot. dielov organickéhorozpúštadla miešatefného s vodou ako me-tylalkohol a/alebo etylalkohol a/alebo n-pro-pylalkohol a/alebo izopropylalkohol a/aleboaceton a/alebo dioxan a z 1 až 4 hmot. dielov kyseliny fosforečnej vo formě vodného roz-toku a dihydrofosforečnanu sodného a/alebodraselného v množstve 1 až 600 hmot. dielova/alebo dihydrofosforečnanu zinočnatého vmnožstve 1 až 200 hmot. dielov a/alebo di-hydrofosforečnanu horečnatého a/alebo hli-nitého v množstve 1 až 100 hmot. dielov, pri-čom všetky fosforečnany sú vo formě vodné-ho roztoku. Roztok může ešte obsahovat dal-šie zložky, a to 0,01 až 5 hmot. dielov štvor-boritanu sodného a/alebo lítneho a/aleba 0,01až 1 hmot. diel kyseliny boritej, a/alebo 0,005až 10 hmot. dielov nitrometánu a/alebo nitro-etánu, a/alebo 0,005 až 2 hmot. diely (ormal-dehydu a/alebo acetaldehydu, a/alebo 0,005až 7,5 hmot. dielov kyseliny sírovej a/alebojej solí a/alebo 0,01 až 3 hmot. dielov kyse-liny siřičitej a/alebo jej solí a/alebo kyselinychlorovodíkové] a/alebo jej solí v množstve0,01 až 5 hmot. dielov a/alebo kyseliny du-sičné j a/alebo jej solí v množstve 0,1 až 1,5hmot. dielov, pričom soli uvedených kyselinsú chromité, železnaté, železité, kohaltnaté,nikelnaté, manganaté, titanité, sodné, drasel-né, amónne, a/alebo 0,01 až 5 hmot. dielovkyseliny mravčej a/alebo octovej a/alebo ichsoli amónne, draselné, hlinité, horečnaté, lít-ne a sodné, a/alebo 0,01 až 0,5 hmot. dielovkomplexonu I. a/alebo III. a/lebo! IV., a/alebo0,01 až 5 hmot. dielov menoetanolamínu a//alebo dietanolamínu a/alebo trietanolamínu,a/alebo 0,01 až 4 hmot. diely chromanova/alebo dvojchromanov amonných drasel-ných, lítnych a sodných, a/alebo uhličitanova/alebo hydrouhličitanov amonných, drasel-ných a sodných v množstve 0,001 až 3 hmot.diely, a/alebo 0,001 až 3 hmot. diely hydro-xidpv amonných, draselných, lítnych, sod-ných, horečnatých.

Roztok pre vytváranie elektrotechnickýchpovlakov na amorfně kovové materiály spo-sobuje, že povlaky súčasne zvyšujú magne-tická indukciu nasýtenia, zvyšujú počiatočnúči maximálnu permeabilitu a znižujú pre-magnetizačné straty pri ich striedavom pre-magnetovávaní elektromagnetickým polom.

Medzi ďalšie výhody roztoku pre vytvára-nie elektrotechnických povlakov na amorfněkovové magnetické materiály je, že elektro-technické povlaky vytvořené z roztokov po-dlá vynálezu, najma pri ich dvojfázovom vy-palovaní, majú dobr ú přilnavost k materiá-lu a můžu vyvárať kvaliné filmy vzhfadomna ich mechanické vlastnosti, pričom ichhrúbka je rovnoměrná, zvyšujú chemickáodolnost povrchu amorfných kovových pá-sok oproti vonkajším vplyvom a súčasne jemožné nimi stimulovat elektrické vlastnosti(elektrický odpor) vytvořených povlakov.

Predmet vynálezu je popísaný v nasledujú-cich príkladoch. Příklad 1

Povrch kovového materiálu sa zbavil ost-rých hrotov ich zaoblením válcováním me- 240310 6

S dzi kovovými valcami, odmastil sa v metyl-alkohole a naniesla sa naň zmes pozostáva-júca z 1 hmotnostného dielu kyseliny o-fos-forečnej a z 300 hmotnostných ďelov dihyd-rofosforečnanu sodného s prídavkom 0,5hmotnostných dielov tenzidu. na báze fosfá-.tových esterov a 50 hmotnostných dielovmetylalkcholu. Potom sa materiál dvojíázo-vo vypaloval pri teplote 240 °C 5 minút a priteplote 330 °C 2 minúty. P r í k 1 a d 2

Povrch kovového materiálu sa odmastilv acetone a naniesla sa naň zmes pozostáva-júca z 1 hmotnostného dielu kyseliny o-fos-forečnej a z 200 hmotnostných dielov dihyd-rofosforečnanu draselného s prídavkom 2hmotnostných dielov tenzidu na báze alkyl-benzénsulfonanov a 30 hmotnostných dielovacetcnu. Potom sa materiál jednofázovo vy-pařoval pri teplote 240 °C 30 minút. Příklad 3

Povrch kovového materiálu sa zbavil ost-rých hrotov ich zbrúsením, odmastil sa etyl-alkoholom a naniesla sa naň zmes pozostá-vajúca zo 4 hmotnostných dielov kyseliny o--fosforečnej a 5 hmotnostných dielov dihyd-rofosforečnanu sodného s prídavkom 3 hmot-nostných dielov íenzidu na báze sodné] solifosfátových esterov a 60 hmotnostných die-lov etylalkoholu. Potom sa materiál dvojfá-zovo vypaloval pri teplote 240 °C 5 minúta pri teplote 330 %C 2 minúty. P r í k la d 4

Povrch kovového materiálu sa odmastilv acetóne a nawesla sa naň zmes pozostáva-júca zo 4 hmotnostných dielov kyseliny o--fosforečnej, z 5 hmotnostných dielov dihyd-rofosforečnanu draselného s prídavkom 3hmotnostných dielov tenzidu na báze pro-pylénoxidu a etylénoxidu a 40 hmotnostnýchdielov izopropylalkoholu. Potom sa materiáldvojfázovo vypaloval pri teplote 240 °C 5minút a pri teplote 360 °C 1 minútu. P r í k 1 a d 5

Povrch kovového magnetika sa odmastilv dioxáne a naniesla sa naň zmes pozostáva-júca z 3 hmotnostných dielov kyseliny o-fos-forečnej a 1 hmotnostného dielu dihydrofos-forečnanu hlinitého s prídavkom 0,2 hmot-nostných dielov tenzidu na báze adičnýchproduktov propylénoxidu na tioly a 40 hmot-nostných dielov n-propylalkoholu. Potom samateriál dvojfázovo vypaloval pri teplote240 °C 5 minút a pri teplote 360 °C 1 minútu. Příklad 6

Povrch kovového materiálu sa zbavil ost-rých hrotov ich válcováním, potom sa od- mastil v acetone a naniesla sa naň zmespozostávajúca z 1 hmotnostného dielu kyse-Lny o-fosforečnej a 10 hmotnostných dielovdihydrofosforečnanu hlinitého a prídavkom2 hmotnostných dielov tenzidu na báze dusí-katých etyléftoxidových kondenzátov s tri-etanolamínom a 30 hmotnostnými dielmimethylalkoholu. Materiál sa vypaloval-dvoj-fázovo pri 240 °C 5 minút a při 360 ° 1 mi-nútu. P r í k 1 a d 7

Povrch kovového materiálu sa upravil po-dlá příkladu 1 a naniesla sa naň zmes pozo-stávajúca z 3 hmotnostných dielov kyselinyo-fosforečnej a 1 hmotnostného dielu dihyd-rofosforečnanu zinočnatého s prídavkom0,8 hmotnostných dielov tenzidu na báze du-síkatých etylénoxidových kondenzátov s tri-etanolaminom a 60 hmotnostnými dielmi ace-tonu. Materiál sa vypaloval jednofázovo 2minúty pri 330 OC. Příklade

Povrch kovového materiálu sa upravil po-dlá příkladu 1 a naniesla sa naň zmes pozo-stávajúca z 1 hmotnostného dielu kyselinyo-fosforečnej a 50 hmotnostných dielov di-hydrofosforečnanu zinočnatého s prídavkom0,5 hmotnostných dielov tenzidu. na bázesodných solí organického fosfátového esterua 30 hmotnostnými dielmi metylalkoholu.Materiál sa vypaloval dvojfázovo pri teplote250 °C 5 minút a pri teplote 360 °C 1 minútu. P r i kla d 9

Povrch kovového materiálu sa upravil po-dlá příkladu 2 a neniesla sa naň zmes pozo-stávajúca z 3 dielov kyseliny o-fosforečnej az 5 hmotnostných dielov dihydrofosforečna-nu horečnatého s prídavkom 0,5 hmotnost-ných dielov tenzidu na báze alkylbenzénsul-fananov a 40 hmot. dielmi etylalkoho-lu. Materiál sa vypaloval dvojfázovo pri 240stupňov Celsia 5 minút a pri 360 °C 1 minútu. Přikladlo

Povrch kovového materiálu sa upravil pó-la, příkladu 2 a naniesla sa naň zmes pozo-stávajúca z 1 hmotnostného dielu kyselinyo-fosforečnej a 10 hmotnostných dielov di-hydrofosforečnanu horečnatého, s prídav-kom 1 hmotnostného dielu tenzidu na bázeorganického fosfátového esteru a 50 hmot-nostnými dielmi etylalkoholu. Materiál savypaloval dvojfázovo pri teplote 240 °C 5 mi-nút a pri teplote 360 °C 1 minútu. Příklad 11

Povrch kovového materiálu sa upravil po-dlá příkladu 1 a naniesla sa naň zmes pozo- 240310 stávajúca z 3 hmotnostných dielov kyselinyo-fosforečnej a 1 hmotnostného dielu dihyd-rofosforečnanu lítneho s prídavkom 2 hmot-nostných dielov tenzidu na báze sodnýchsolí organických fosfátových esterov a 20hmotnostných dielov dioxánu, MateriáJ sa vy-pařoval dvojfázovo. při teplote 240 °C 5 mi-nút a při teplote 360 °.C 1 minútu. . Příklad 12

Povrch kovového materiálu sa upravil po-dlá příkladu 3 a naniesla sa naň zines pozo-stávajúca z 1 hmotnostného dielu kyselinyo-fosforečnej a 10 hmotnostných dielov di-hydrofosforečnanu lítneho s prídavkom 1hmotnostného dielu tenzidu na báze alkyn-benzšnsulfonanov a 40 hmotnostnými dielmietylalkoholu. Materiál sa vypaloval dvojfá-zovo pri teplote 240 °C 5 minút a při teplote300 °C 1 minutu. P r í k la d 1 3

Povrch kovového materiálu sa upravil po-dlá příkladu 4 a naniesla sa naň zmes pozo-stávaiúca z 9 hmotnostných dielov nanáša-cieho roztoku podlá příkladu 1 a 1 dielu na-nášacieho roztoku podlá příkladu 2. Materiálsa vypaloval dvojfázovo pri teplote 240 °C 5minút a pri teplote 330 °C -2 minuty. Příklad 14

Povrch kovového materiálu sa upravil po-dlá příkladu 5 a naniesla sa naň zmes pozo-stávajúca z 9 hmotnostných dielov nanáša-cieho roztoku podlá příkladu 1 a 1 dielu na-nášacieho roztoku podlá příkladu 4. Materiálsa vypaloval dvojfázovo pri teplote 240 °C 5minút a pri teplote 330 °C 2 minúty. Příklad 15

Povrch kovového materiálu sa upravil po-dlá příkladu 6 a naniesla sa naň zmes pozo-stávajúca z 8 hmotnostných dielov nanáša-cieho roztoku podlá příkladu 1 a 2 hmotnost-ných dielov nanášacieho roztoku podlá pří-kladu 5 s prídavkom 0,9 hmotnostných die-lov tenzidu na báze adičných produktov pro-pylénoxidu na tioly a 40 hmotnostných die-lov n-propylalkoholu. Potom sa materiáldvojfázovo vypaloval pri teplote 250 °C a priteplote 360 °C 1 minutu. Příklad 16

Povrch kovového materiálu sa upravil po-dlá příkladu 2 a naniesla sa naň zmes pozo-stávajúca z 2 hmotnostných dielov nanáša-cieho roztoku podlá příkladu 4 a 8 hmot-nostných dielov nanášacieho roztoku podlápříkladu 6. Materiál sa vypaloval dvojfázovopri teplote 250 °C 5 minút a pri teplote 260 °C1 minútu. Příklad 17 rjvjxh kovového materiálu sa upravil po-dlá příkladu 2 a naniesla sa naň zmes pozo-stáv-ajúca z 1 hmotnostného d!elu nanášacie-ho roztoku podlá příkladu 6 a z 9 hmotnost-ných dielov nanášacieho roztoku podlá pří-kladu 7. Materiál sa vypaloval -dvojfázovopri teplote 290 °C 5 minút a pri teplote 390stupňov Celzia 20 sekúnd. Příklad 18

Povrch kovového materiálu sa upravil po-dlá příkladu 2 a naniesla sa naň zmes pozo-stávajúca z 3 hmotnostných dielov nanáša-cieho roztoku podlá příkladu 4 a zo 7 hmot-nostných dielov nanášacieho roztoku podlápříkladu 7. Materiál sa vypaloval dvojfázovopri teplote 290 °C 5 minút a pri teplote 390stupňov Celzia 20 sekúnd. Příklad 19

Povrch kovového materiálu sa upravil po-dlá příkladu 2 a namesla sa naň zmes pozo-stávajúca z 1 hmotnostného dielu nanáša-cieho roztoku podlá příkladu 4 a z 9 hmot-nostných dielov nanášacieho roztoku podlápříkladu 9. Materiál sa vypaloval dvojfázovopři teplete 240 °C 5 minút a pri teplote 360stupňov Celzia 1 minútu. P r í k 1 a d 2 0

Povrch kovového materiálu sa upravil po-dlá příkladu 2 a naniesla sa naň zmes pozo-stávajúca z 1 hmotnostného dielu nanášacie-ho roztoku podlá příkladu 2 a z 9 hmotnost-ných dielov nanáčacieho roztoku podlá pří-kladu 11. Materiál sa vypaloval dvojfázovopri teplote 240 °C 5 minút a při teplote 360stupňov Celzia 1 minútu. Příklad 21

Povrch kovového materiálu sa upravil po-dlá příkladu 2 a naniesla sa naň zmes pozo-stávajúca z 1 hmotnostného dielu nanášacie-ho roztoku podlá příkladu 3, z 2 hmotnost-ných dielov nanášacieho roztoku podlá pří-kladu 4 a zo 7 hmotnostných dielov nanáša-cieho roztoku podlá příkladu 6. Materiál savypaloval dvojfázovo pri teplote 240 °C 5 mi-nút a pri teplote 360 °C 1 minútu. Příklad 22

Povrch kovového materiálu sa upravil po-dlá příkladu 2 a naniesla sa naň zmes pozo-stávajúca zo 4 hmotnostných dielov nanáša-cieho roztoku podlá příkladu 2 a z 3 hmot-nostných dielov nanášacieho roztoku podlápříkladu 7. Materiál sa vypaloval dvojfázo-vo pri teplote 240 °C 5 minút a pri tepliote360 °C 1 minútu. 240310 10 Příklad 23 5.'..vfch kovového materiálu sa upravil po-dlá příkladu 2 .a naniesla sa naň zmes pozo-stávajúca zo 4 hmotnostných dielov nanáša-cieho roztoku pódia příkladu 1, z 1 hmút-nostného d ělu nanášaci ho roztoku podlápříkladu 5, z 3 hmotnostných dielov nanása-cieho roztoku podlá příkladu 10 a z 2 hmot-nostných dielov nanášacieho roztoku pódiapříkladu 12. Materiál sa vypaloval dvojfázo-vo při teplot j 280 °C 4 mmúty a pri teploto360 "C 50 sekůnd. P r í klad 24

Povrch kovového materiálu sa upravil pó-dia pr'kladu 2 a naniesla sa naň zmes pozo-stávajúca z 2 hmotnostných dielov nanáša-cieho roztoku pódia příkladu 1, z 1 hmot-nostního ďelu nanášacteho roztoku pódiapříkladu 2, z 2 hmotuostných dielov nanéša-cieho roztoku pódia příkladu 5, z 3 hrnot-rostných dielov nanášaďeho roztoku pódiapříkladu 7 a z 2 hmotnostných dielov naná-šacieho roztoku pódia příkladu 10. Materiálsa vypaloval dvojfázovo pri teplote 240 °C 5m nut a pri teplote 360 °C 1 minutu. Příklad 25

Povrch kovového matordlu sa upravil pó-dia přikladu 2 a naniesla sa naň zmes pOzo-stávajúca z 1 hmotnostného d;elu nanášaGie-ho roztoku pódia příkladu 3, z 1 hmotnost-ného dielu nanášacieho roztoku pódia pří-kladu 4, z 2 hmotnostných dielov nanášacie-ho roztoku pódia příkladu 6, z 1 hmotnost-ného dielu nanášoceho rozteku pódia pří-kladu 7, z 3 hmotnostných dielov nanášacie-ho roztoku pod' a příkladu 9 a z 2 hmotnost-ných dielov nanášacieho roztoku pódia pří-kladu 11. Materiál sa vyploval dvojfázovopri teplote 240 °C 5 mínút a pri teplote 360stupňov Celzia 1 minútu. Příklad 26

Povrch kovového materálu sa upravil pó-dia příkladu 1 a naniesla sa naň zmes pozo-stávajúea z rovnakých hmotnostných dielovnanášacích roztokov pódia příkladu 1, 2, 3,5, 8, 9 a 11. Materiál sa vypaloval dvojfázovopři teplete 240 °C 5 minút a pri teploto 360stupňov Celzia 1 minútu. Příklad 27

Povrch kovového materiálu sa upravil po-dlá příkladu 1 a naniesla sa naň zmes pozo-stávajúcá z 9 hmotnostných dielov nanáša-c eho roztku pódia příkladu 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8. 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20,21, 22, 23, 24, 25 alebo 26 a z 0,1 hmotnost-ného dielu kyseliny bořítej. Materiál sa vy-paloval jednorézovo pri teplote 320 °G 4 mi-nuty. Příklad 2 8

Povrch kovového materiálu sa upravil po-dlá přikladu 2 a nantesia sa naft zmes pozo-stávajdeá z 9 hmotnostných dielov nanáša-cieho roztoku pódia příkladu 1, 2, 3, 4, 5, 6,7,8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20,21, 22, 23, 24, '25 alebo 26 a z 9,8 hmotnost-ných d eiov kyseliny horitej. Materiál sa vy-paloval dvojfázovo pri teplote 220 °C 5 mi-nút a pri teplote 320 °C 2 minúty. F Γ í k 1 a d 2 9 •Povrch kovového materiálu sa upravil pó-dia příkladu 2 a naniesla sa naň zmes pozo-stávajúca z 9 hmotnostných dielov nanáša-cieho roztoku podlá příkladu l, 2, 6, 8, 10,.12, 15, 22, 23 alebo 25 a 2 hmotnostnýchdielov štvorhoritanu sodného. Materiál sa vy-paloval dvojfázovo pri teploto 220 ”C 5 mi-nut a pri teplote 320 °C 2 minúty. P r í k 1 a d 3 0

Povrch kovového materiálu sa upravil po-dlá příkladu 2 a naniesla sa naň zmes pozo-stávajúca z 9 hmotnostných dielov nanáša-c eho roztoku pódia příkladu 1, 2, 3, 4, 5, 6,7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 18, 17, 18, 19, 20,21, 22, 23, 24, 25 alebo 28 a z 0,04 hinotnost-nýmí dlelmi štvorhoritanu lítneho. Materiálsa vypařoval pri teplote 230 ®G 5 minút a priteplote 390 °C 30 sekund. F r í k 1 a d 3 1 povrch kovového materálu sa upravil po-dlá příkladu 1 a nantesla sa naň zmes pozo-stávajúca z 9 hmotnostných dielov nanáša-cieho roztoku podlá příkladu 1, 2, 6, 8, 10,12, 15, 22, 23 alebo 25 a z 1 hmotnostnéhodielu Štvorbořitanu lítneho. Materiál sa vy-paloval dvojfázovo pri 230 °c 5 minút a prí390 °C 30 sekůnd. Příklad 32

Povrch kovového materiálu sa upravil po-dlá příkladu 2 a naniesla sa naň zmes pozo-stávajúca z 9 hmotnostných dielov nanáša-cieho roztoku podlá příkladu 1, 2, 3, 4, 5, 8,7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20,21, 22, 23, 24, 25 alebo 26 a z 0,03 hmotnost-ných dielov štvor bor lanu sodného. Materiálsa vypařoval jednofázovo pri teplete 333 °G4 minúty. F r í k 1 a d 3 3

Povrch kovového materiálů sa upravil po-dlá příkladu 1 a nantesla sa naň zmes pozo-stávajúca z 9 hmotnostných dielov nanáša-cieho roztoku podlá příkladu 1, 2, 3, 4, 5, 6,7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 18, 17, 18, 19, 20,21, 22, 23, 24, 25 alebo 26 a z 0,05 hmotnost-

2 4D 31 O 11 12 ných dielov borátového nanášacieho roztokupozostávajúcebo z 1 hmotnostného dielu ky-seliny boritej, 3 hmotnostných dielov štvor-boritanu lítneho a 7 hmotnostných dielovštvorboritanu sodného vo vodo s prídavkom0,5 hmotnostných dielov tenzidu na báze al-.kylbenzénsuifonanov a; 30 hmotnostných die-lov etylalkoholu. Materiál, sa-vypaloval jed-nofáziovo pri teplote 330 °C 5 minut.. Příklad 34

Postupovalo sa tak, ako v příklade 1, 2,·3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17,18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29,30, 31, 32 alebo 33- s tým rozdielom, že do na-,nášacieho roztoku sa přidalo tol'ko nitroe-tánu, aby jeho koncentrácia bola 0,1 ďelovhmotnosti, vsťáhované ku hmotnosti celéhoroztoku. Materiál sa . vypaloval dvojfázovopri teplote 240 °C a 330 °C, doba výpalovaniabola vždy rovnaká 5 minút. : ; P r í k 1 a d 3 5

Postupovalo sa tak, ako v příklade 1, 2,3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17v18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28,-29,30, 31, 32, 33, stým rozdielom, že do nanáša-cieho roztoku sa přidalo tol'ko nhrometánu,aby jeho koncentrácia bola 4 diely hmotnosti,vsťahované ku hmotnosti celého roztoku. Ma-teriál sa vypaloval dvojfázovo pri teplote240 °C a 330 °C, doba výpalovania bola vždyrovnaká 5 minut. Příklad 36

Postupovalo sa tak, ako v příklade 1, 2,3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17,18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29,30, 31, 32, 33, 34, 35 alebo 36 s tým rozdie-lom, že do nanášacieho roztoku se přidalotolko acetaldehydu, aby jeho koncentráciabola 0,08 dielov hmotnosti, vsťahované kuhmotnosti celého roztoku. Materiál sa vypa-loval dvojfáziovo pri teplote 280 °C 5 minúta pri teplote 360 °C 1 minútu. Příklad 37

Postupovalo sa tak, ako v příklade 1, 2,3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11· 12, 13, 14, 15, 16, 17,18, 19, 20, 21. 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29,30, 31, 32, 33, 34, 35 alebo 36 s tým rozdielom,že do nanášacieho roztoku sa přidalo tolkoíiormaldehydu, aby jeho koncentrácia bola 1,5 dielov hmotnost', vsťahované ku hmot-nosti celého roztoku. Materiál sa vypalovaldvojfázovo pri teplote 280 °C 5 minút a priteplote 360 °C 1 minútu. P-r iklad 38 '

Postupovalo sa tak, ako v příklade 1, 2,..:... 36 alebo 37 s tým rozdielom, že do naná-šacieho roztoku sa přidalo tolko acetamidu. aby jeho koncentrácia bola 0,01 dielov hmot-nosti, vsťahované ku hmotnosti celého roz-teku. Materiál, sa vypaloval jednofázovo pri330 °C 5 minút. P r í kla d 3 9

Postupovalo sa tak, ako v příklade 1, 2,...... 37 alebo 3.8 s tým rozdielom, že do naná-šacieho roztoku sa přidalo tolko formamidu,aby jeho koncentrácia bola .1 dlel hmotnosti,vsťahované ku hmotnosti celého roztoku.Materiál sa vypaloval dvojfázovo pri teplote240 °C a 360 °C, doba výpalovania bola vždyrovnaká, 5 minút. Příklad 40

Postupovalo sa tak, ako v příklade 1, 2,...... 38 alebo 39 s tým rozdielom, že do naná-šac eho roztoku sa přidalo tolko kyseliny sí-rovej, aby jej koncentrácia bola 0,6 dmlovhmotnosti, vsťahované ku hmotnosti celéhoroztoku. Materiál sa vypaloval dvojfázovopri teplote 240 °C a pri teplote 360 °C, dobavýpalovania bola vždy rovnaká 5 minút. P r i k 1 a d 4 1

Postupovalo sa tak, ako v příklade 1, 2, . . .... 38 alebo 39 s tým rozďelom, že do naná-šaďeho roztoku sa přidalo tolko síričitanusodného, aby jeho koncentrácia. bola 1 hrnot-nostný dlel, vsťahované ku hmotnosti síriči-tanovýeh. iómov a ku hmotnosti celého roz-toku, Materiál sa vypaloval dvojfázovo přiteplote 240 °C a pri teplote 360 °C, doba vy-palovania bola vždy rovnaká 5 minút. P r, í k 1 a d 4 2

Postupovalo sa tak, ako v příklade 1, 2,.... . ... 40 alebo 41 s tým rozdielom, že do naná-šacieho roztoku sa přidalo tolko kyselinydusičnej, aby jej koncentrácia bola 0,9 die-lov hmotnosti vsťahované ku hmotnosti ce-lého roztoku. Materiál sa vypaloval dvojfá-zovo pri teplote 240 °C 5 minút a pri teplote390 °C 20 sekúnd. P r í k 1 a d 4 3 : Postupovalo sa tak, ako v příklade 34,35, ... 41 alebo 42 s tým rozdielom, že donanášacieho roztoku sa přidalo^ tolko chlo-ridu amonného, aby jeho koncentrácia bola 1,5 dielov hmotnosti, vsťahované ku hmot-nosti i chloridových iónov a ku hmotnosticelého roztoku. Materiál sa vypaloval jedno-fázovo pri teplote 330 °C 5 minút. P r í k 1 a d 4 4 . Postupovalo sa tak, ako v příklade 34, 35,... 42 alebo 43 s tým rozdielom, že donanášacieho roztoku sa přidalo tolko octanu 240310 13 hlinitého, aby jeho koncentrácia bola 2 dielyhmotnosti vsfahované ku hmotnosti acetá-tových iónov a ku hmotnosti celého roztoku.Materiál sa vypaloval dvojfázovo při tepláte240 °C 5 minut a pri teplote 390 °C 2 minuty. Příklad 45

Postupovalo sa tak. eko v přiklade 34, 35,... 42 alebo 43 s tým rozdielom, že do na-nášacieho roztoku sa přidalo toíko kyselinymravčej, aby jej koncentrácia bola 0,5 dielovhmotnosti, vstahované ku hmotnosti celéhoroztoku. Materiál sa vypaloval dvojfázovopri teplote 240 °C a pri teplote 390 °C, dobavypaíovania bola. vždy rovnaká, 4 minuty. Příklad 46

Postupovalo sa tak, ako v příklade 34, 35,... 44 alebo· 45 s tým rozdlelom, že donanášacieho roztoku sa přidalo toíko kom-plexónu lil, aby jeho koncentrácia. bola 0,5dielov hmotnosti, vstahované ku hmotnosticelého roztoku. Materiál sa vypaloval dvoj-fázovo pri teplote 240 °C a pri teplote 380 °C,doba vypaíovania bola (vždy rovnaká, 5 mi-nut . P r í k 1 a d 4 7

Postupovalo sa. tak, ako v příklade 34, 35,... 45 alebo 48 s .tým rozdielom, že donanášacieho roztoku sa přidalo toíko trieta-nolamínu, aby jeho koncentrácia bola 2 die-ly hmotnosti, vstahované ku hmotnosti ce-lého roztoku. Materiál se vypaloval dvojfá-zovo pri teplote 289 °C a pri teplote 380 °C,doba vypaíovania bola vždy rovnaká, 4 mi-núty. P r í k 1 a d 4 8

Postupovalo sa tak, ako v příklade 34, 35,... 48 alebo 47 s tým rozdielom, že do na-nášacieho roztoku sa přidalo toíko chloriduchrómitého, aby jeho koncentrácia bola 0,5dielov hmotnosti, .vsfahované ku hmotnostichrómitých iónov a ku hmotnosti celéhoroztoku. Materiál sa vypaloval dvojfázovopri teplote 240 °C a pri teplote 360 °C, dobavypaíovania bola vždy rovnaká, 5 minút. P r í k 1 a d 4 9

Postupovalo sa tak, ako v příklade 1, 2,...... 47 alebo 48 s tým rozd:e!.om. že do na-nášacieho roztoku sa přidalo toíko chróma-nu amonného, aby jeho koncentrácia bola0,8 d:e'cv hmotnosti, vstahované k hmot-nosti chrómanových iónov a ku hmotnosticelého roztoku. Materiál sa vypaloval dvoj-fázovo pri teplote 280 °C 5 minút a pri tep-lotě 390 °C 2 mtnúty. 14 P r í k 1 a d 5 0

Postupovalo sa tak, ako v příklade 46, 47alebo 48 s tým rozdielom, že do nanášaciehorozteku sa přidalo toíko chloridu železnaté-ho, aby jeho koncentrácia bola 0,5 dielovhmotnosti, vsfahované ku -hmotnosti želez-natých iónov a ku hmotnosti celého roztoku.Materiál sa vypaloval dvojfázovo pri teplote240 °C a. při teplote 330 °'C, doba vypalova-ná bola. vždy rovnaká 5 minút. Příklad 51

Postupovalo sa tak, ako v příklade 33, 34,... 48 alebo 49 s tým rozďelom, že donanášac'eho roztoku sa přidalo toíko chlori-du železitého, aby jeho koncentrácia bola0,035 dielov hmotnosti., vstahované ku hmot-nosti· železitých iónov a ku hmotnosti celého·roztoku. Materiál sa vypaloval dvojfázovopri teplote 210 °C a pri teplote 330 °C, dobavypaíovania bola vždy rovnaká, 5 minút. P r í k1ad 5 2

Postupovalo sa tak, ako v příklade 33,34, ... 50 alebo 51 s tým rozdielom, že donanášacieho roztoku sa přidalo toltoo chlori-du kobaitného, aby jeho koncentrácia bola1 diel hmotnosti, vsfahované ku hmotnostikobaltnatých iónov a ku hmotnosti celéhoroztoku. Materiál sa vypaloval dvojfázovopri teplote 240 °C a pri teplete 360 °Ó, dobavypaíovania bola vždy rovnaká, 5 minút. Příklad 53

Postupovalo sa tak, ako v příklade 33,34, . . . 51 alebo 52 s tým rozdielom, že donanášacieho roztoku.sa přidalo toíko chlori-du nikelnatého, aby jeho koncentrácia bola1 5 dielov hmotnosti, vstahované ku hmot-nosti nikelnatých iónov a ku hmotnosti ce-lého roztoku. Materiál sa vypaloval dvojfá-zovo pri teplote 240 °C a pri teplote 380 °C,doba vypaíovania bola vždy rovnaká, 5 mi-nút. P r í k1 a d 5 4

Postunovalo sa tak, ako v příklade 33,34, ... 52 alebo 58 s tým. rozdielom, že donanášacieho roztoku sa přidalo toíko chlo-ridu mang sňatého, aby jeho koncentráciab-u,a 0,01 dielov hmotnosti, vsfahované kuhmotnost’ 1 manganatých iónov a ku hmot-nosti celého roztoku. Materiál sa vypalovaldvoifázovo pri teplote 240 °C a®pri teplote360 °C, doba výpale van la bola vždy rovnaká,5 minút. Příklad 55

Postupovalo sa tak, ako v příklade 33,

Claims (10)

1. 240310 15 34, ... 53 alebo 54 s tým rozdielom, že donanášacíeho roztoku sa přidalo taťko dihyd-rofosforečnanu titanitého, aby jeho koncen-trácia bota 0,3 dielov hmotnosti, vsťahovanéku hmotnosti titanitých iónov a ku hmotnosticelého roztoku. Materiál sa vypaloval dvoj-fázovo pri teplote 280 °C 4 minuty a při tep-lota 390 °C 1 minútu. P r í k 1 a d 5 6 Postupovalo sa tak, áko v příklade 3, 4, 5,7, 9, alebo 11 s tým rozdielom, že do nanáša-ifeho roztoku sa přidalo tolko hydrouhliči-tauu sodného, aby jeho koncentrácia bola1 ďel hmotnosti, vstahovaná ku hmotnostiuhličitanového iónu a ku hmotnosti celéhoroztoku. Materiál sa vypaloval dvojfázovopri teploto 240 °C a pri teplote 330 °C, dobavypalovania bola vždy rovnaká, 5 minút. P r í k ba d 5 7 Postupovalo sa tak, ako v příklade 3, 4, 5,7, 9, alebo 11 s tým rozdielom, za do naná-šacieho roztoku sa přidalo tolko uhličitanusodného, aby jeho koncentrácia bola 0,5 die-lov hmotnosti, vsťahované ku hmotnosti u-hlič'lanového iónu a ku hmotnosti celéhoroztoku. Materiál sa vypaloval dvojfázovopri teplote 240 °C a pri teplote 360 °C, dobavypařovania bola vždy rovnaká, 5 minut, P r i k 1 a d 5 8 Postupovalo sa tak, ako v příklade 3,.4, 5,7, 9. alebo 11 s tým rozdielom, že do naná-šacieho roztoku sa přidalo tolko hydroxiduamonného, aby jeho koncentrácia bola 0,3(Polev hmotnosti, vsťahované ku hmotnostihydroxylových iónov a ku hmotnosti celéhoroztoku. Materiál sa vypaloval dvojfázovopri teplote 240 °G a pri teplote 360 °Č, dobavypalOvania bola vždy rovnaká, 5 minut. 16 Příklad 5 9 Postupovalo sa tak, ako v příklade 1, 2,...... 11 alebo .12 s tým rozdielom, že do na-nášacieho roztoku sa přidalo tolko hydroxi-du sodného, aby jeho koncentrácia bola 0,01dielov hmotnosti, vsťahované ku hmotnostihydroxilových iónov a ku hmotnosti celéhoroztoku. Materiál sa vypaloval dvojfázovopri teplote 240 °C a při teplote 360 °C, dobavypařovania bola vždy rovnaká, 5 minút. Postup vytvarovávania elektrotechnickýchpovlakov sa vyskúšal na amorfných kovo-vých páskách připravených extrémně rých-lym ochladzovaním o roznom chemickomzložení. Pri chemickom zložení amorfných kovo-vých pások Fe4oNi4oB2o bolo dosiahnuté zní-ženie premagnetizačných strát viac ako o50 %, pri chemickom zložení amorfných ko-vových pások {Co85Fe5Cr9)78SieBi4 a CoseFee-NiioSinBi5 bolo dosiahnuté zníženie premag-netizačných strát viac ako· o 55 % a u amorf-ných pások o chemickom zložení FesoNija-CrioMo2S!5Bi5 dosiahio sa zníženie premagne-tizačných strát viac ako o 60 % v porovnanís výcbodz m stavoro. Toto rozdielne znížen e premagnetizač-ných strát, ktoré sa meralo pri leh shledá-vám premagnetovani elektromagnetickýmpolem 50, 145 a 190 Hz, ako aj rozdielnesfarbeďe vzniknutých elektrotechnickýchpovlakov pri použití tých istých nanášacích, oz.tokí v a postupu leh vypalOvania při jed-notlivých materiál och potvrdzuje, že v pro-cese vytvářeni·! sa elektrotechnických po-vlakov na rozhraní povlakov, vznlkajú che-mická zlúčeniny o vhodných fyzikálno-che-mických vlastnosťach, ktoré vplývajú namagnetické vlastnosti kovových materlálov. Elektrický odpor izolačných vrstíev, ktorýje tiktiež závislý od zloženia nanášacích roz-tokov a technologie spracovania týchto na-nášacích rozťokov na elektrotechnické po-vlaky, meraný medzi dvorná kovovými elekt-rodami přiloženými k povrchu pásky vovzdialenosti 1,5 cm’ móže· byť vačší akoIQ-ďQ. přeďmeτ

   1, Roztok pre vytváranie elektrotechickýchpovlakov na smorfné kovová magnetickémateriály, vyznačujúci sa tým, že pozostáv-az 0,05 až 9 hmot. dielov tenzidu na báze al-kylbenzensulfonátov a/alebo na báze alkyl-fenolov a/alpbo na báze dusíkatých etylén-oxidových kondenzátov s trietanolainínoma/alebo na báze adičných produktov propy-lénoxidov a ťolov a/alebo na báze solí orga-nických fosfátových esterov a z 5 až 80 hmot.dielov organického rozpúšťadla miešatefnéhos vodou ako metylalkohol a/alebo etýlalkohola/alebo n-propylalkohol a/alebo izopropylal-kohol a/alebo aceton a/alebo dioxan a z, 1 VYNALEZU •až 4 hmot. dmlov kyseliny o-fosforečnej voforma volného roztoku a dlhydrofosforeč-nanu sodného a/alebo draselného v množ-stvo 1 až 603 hmot. dielov a/alebo dihydro-fosforečnanu zinočnatého v množstve 1 až200 hmot, dielov a/alebo dihydrofosforečna-nu horečnatého a/alebo hlinitého v množstve1 až 109 hmot. dielov, pričom všetky fosfo-rečnany sú vo formě vodného roztoku.
2. 2. Rostok pódia bodu 1, vyznačujúci satým, že obsahuje 0,01 až 5 hmot. dielov štvor-boritanu sodného a/alebo lítneho a/alebo 0,01až 1 hmot. diel kyseliny boritej. 17
3. 3. Roztok podlá bodov 1 a 2, vyznačujúci satým, že obsahuje 0,005 až 10 hmot, dielov ni-trometánu a/alebo nitroetánu.
4. 4. Roztok podlá bodov 1, 2 a 3, vyznačujúcisa tým, že obsahuje 0,005 až 2 hmot. dielyform,aldehydu a/aleba acetaldehydu.
5. 5. Roztok podl'a bodov 1 až 4, vyznačujúci satým, že obsahuje 0,005 až 7,5 hmot. dielovkyseliny sírovej a/alebo jej solí a/alebo 0,01až 3 hmot. dielov kyseliny siričitej a/alebojej solí a/alebo kyseliny chlorovodíkovej a//alebo jej solí v množstve 0,01 až 5 hmot.dielov a/alebo kyseliny dusičnéj a/alebo jejsolí v množstve 0,01 až 1,5 hmot dielov pri-čom soli uvedených kyselin, sú chromíte, že-leznaté, železité, kobaltnaté, nikelnaté, man-ganaté, titanité, sodné, draselné, amonné.
6. 6. Roztok podlá bodov 1 až 5, vyznačujúcisa tým, že obsahuje 0,01 až 5 hmot. dielovkyseliny mravčej a/alebo octovej a/alebo ich 18 soli amonné, draselné, hlinité, horečnaté,lítne a sodné.
7. 7. Roztok podlá bodov 1 až 6, vyznačujúcisa tým, že obsahuje 0,01 až 0,5 hmot. dielovkomplexonu I, a/alebo III a/alebo IV.
8. 8. Roztok podlá bodov 1 až 7, vyznačujúcisa tým, žs obsahuje 0,01 až 5 hmot. dielovmonoetanolamínu a/alebo dietanolamínu a//alebo trietanolamínu.
9. 9. Roztok podlá bodov 1 až 8, vyznačujúcisa tým, že obsahuje 0,01 až 4 hmot, dielychrómov a/alebo dvojchromanov amonných,draselných, lítnych a sodných, a/alebo uhli-čitanov a/alebo hydrouhličitanov amonných,draselných a sodných v množstve 0,001 až3 hmot. diely.
10. 10. Roztok podlá bodov 1 až 9, vyznaču-júci sa tým, že obsahuje 0,001 až 3 hmot.diely hydroxidov amonných, draselných lít-nych, sodných, horečnatých.