CS218606B1 - Spósob antistatickej úpravy polyamidových vlákien a textilných výrobkov - Google Patents

Description

3

Predmetom tohto vynálezu je antistatická úpra-va polyamidových vlákien a textilných výrobkov.

Usilie po dosiahnutí komfortu odievania vyúsťu-je k vývojů nových druhov polymérov a vlákieni k úpravě vlastností existujúcich vlákien modifi-kačnými pochodmi so zjavnými zámermi zlepšit’v prvom radě súhrn vlastností zohFadňujúcichfyziologické požiadavky Tudského organizmu naodievanie. V súhrne fyziologických vlastností dólQ-žité miesto patří antistatickým vlastnostiam vlá-kien.

Dosiahnutie žiadúceho antistatického efektusyntetických vlákien sa sleduje viacerými cestami.Rozhodujúce postupy sa opierajú o aplikáciupolárných látok do hmoty, alebo na povrch vlákien,schopných odvádzať elektrostatický náboj zvýše-ním elektrickej vodivosti vlákien.

Jedným zo spósobov povrchovej antistatickejúpravy je úprava hotových výrobkov, ktorá spočíváv tom, že tieto sa navlhčia roztokom příslušnéhoantistatického prostriedku a nechajú sa vysušiť.Prakticky sa to prevádza najčastejšie pri praní tak,že antistatický prostriedok sa přidá do vody preposledné plákania odevov. Tento spósob je velmijednoduchý a v nákladoch na jeho uskutočnenievystupuje iba cena použitého antistatického pro-striedku. Nevýhodou prakticky všetkých doporu-čovaných postupov a prostriedkov pre takýtospósob úpravy je jednorázová účinnost’, ktorá saviaže na obdobie medzi dvoma praniami výrobku.Z tohto dóvodu sa s týmto spósobom antistatickejúpravy počítá prakticky výlučné iba u spotrebitefatextilných výrobkov. Ak uvažujeme súhrn úpravyza celé obdobie životnosti výrobku, potom sumár-ně náklady sú dosť vysoké.

Krátkodobé účinky uvedenej antistatickej úpra-vy a z toho vyplývajúca nutnost’ opakovanýchúprav majú okrem toho, že samy osebe sú značnoutechnickou nevýhodou, za následok dalšie nevýho-dy predovšetkým s ohladom na ochranu životnéhoprostredia. Ak pri povrchovej úpravě zohfadnímecyklus nanesenia antistatického prostriedku a jehoopátovné vypranie, je zřejmé, že všetok použitýantistatický prostriedok sa dostává do pracích voda tým prakticky do vodných tokov.

Uvedené skutočnosti sú jedným z mnohýchpodnetov pre technické a technologické zvládnutietrvanlivej antistatickej modifikácie syntetickýchvlákien. Táto je přidáváním a zabudováním modi-fikátorov do hmoty polyméru v značnej mierezvládnutá, ovšem postupy jej prevedenia sú po-měrně zložité a kladů značné nároky na technolo-gické zariadenia.

Nanesenié antistatických prostriedkov na povrchvlákien je sice velmi jednoduché, ovšem bezzložitých dodatočných úprav, viditelných len nanespracovaných vláknach, neviedlo doteraz k zvý-šeniu trvanlivosti účinkov.

Zistili sme, že vhodnou voTbou antistatickéhoprostriedku a nenáročnou úpravou nožno i prinanesení modifikátora na povrch vlákien, alebotextilných výrobkov dosiahnuť značnú stálost’ 218606 a odolnost’ antistatickej úpravy pri praní. Přitom možno postupovat’ dvojakým spósobom.Pódia PV-179-81 sa móže koncentrovaný roztokmodifikátora — polyéteramidu nanášať na vláknov priebehu jeho výroby. Uplatnenie tohoto postu-pu napriek viacerým prednostiam, sa viaže navýrobců vlákien.

Univerzálnějším sa ukázal postup antistatickejúpravy hotových výrobkov modifikátorom o nižšejkoncentrácii, polyéteramidového typu, ktorýmóžebyť uplatněný v textilnej výrobě i u spotrebitefa.

Ukázalo sa, že vhodným spósobpm antistatickejúpravy polyamidových vlákien a tpxtilných výrob-kov so zvýšenou odolnosťou voči píraniu je nanese-me vodného roztoku alebo disperzie s obsahom 0,5až menej ako 3 % polyéteramidu, ktorý představu-je polykondenzát zmesi 50—80 % hm. diamínode-rivátov polyetylénglykolov s priemernou moleku-lovou hmotnosťou 800—2000, dikarboxylovej ky-seliny so 4 až 8 atómami uhlíka alebo jej esteruv množstve 1 až 1,2 ekvivalentu na použitiediamínopolyetylénglykol a zbytku do 100 % kap-rolaktámu. Vlákna sa potom vysušia a pósobí sa nane 0,2 až 5 minút teplotou do 170 °C. Antistatickýprostriedok sa móže použit’ aj ako prídavok dovody pre posledné plákanie pri praní textilnýchvýrobkov.

Prevedenie modifikácie podfa navrhnutého spó-sobu je jednoduché ako pri běžných povrchovýchúpravách, alebo úpravách pri praní s podobnoupočiatočnou účinnostem.

Odolnost’ voči praniu je však podstatné vyššiaa ešte po 9 praniach sa antistatický účinok zretefneprejavoval. Relativná odolnost’ antistatickéhoúčinku spočívá v tom, že ako antistatický prostrie-dok sa používá polyéteramid, v ktorého polymér-nom reťazci vystupuj ú segmenty s povahou poly-amidu, ktoré spósobujú relativné vysokú afinitumodifikátora k polyamidom a v tom, že nanesenýmodifikátor sa zahriatím vlákien, alebo výrobkovzakotví v ich povrchovej vrstvě.

Dosiahnutý efekt má ďalekosiahly dopad vo-viacerých smeroch. Predovšetkým v tom, že pristálosti účinku pri opakovaných praniach sa navr-hovaná modifikácia móže prvýkrát prevádzaťv textilnej výrobě, čím sa zaistí antistatický efekt naobdobie značnej časti životnosti výrobkov.

Pri takomto převedení modifikácie sa móžezaistiť cirkulácia nanášacích roztokov s úplnýmvyužitím modifikátora a s vylúčením znečisťovaniavodných tokov jeho roztokmi.

Aplikácia modifikátora spotrebitefmi tým, že honetřeba používat’ pri každom praní sa tiež premiet-ne v znížení odpadu povrchovo aktívnych látokv komunálnych vodách.

Analogicky s vyššie uvedeným sa predíženieživotnosti povrchovej modifikácie premieta dozníženia celkových nákladov na udržiavanie anti-statických vlastností textilných výrobkov v priebe-hu ich životnosti. Podobné priaznivé je aj porovná-me navrhnutého postupu s přípravou v hmotěmodifikovaných polyamidových vlákien i pri od-

Claims (1)

1. 4 hliadnutí od rozdielnej náročnosti prevedenia obi-dvoch postupov. Množstvo potřebného modifikátora pre povr-chová úpravu je aj pri zoHadnení potřeby opako-vania úpravy podstatné menšie, ako množstvopotřebné pre modifikáciu v hmotě. Příklad 1 Experimentálně úplety z polyamidových vlákiensa na 1 minútu ponořili do 1 % hmotn. disperziepolyéteramidu vo vodě pri 40 °C. Úplety sa poslabom odžmýkaní 30 minút sušili pri 50 °C. Potomsa 40 sekúnd fixovali na 168 °C. Úplety sa potomprali, klimatizovali a hodnotili sa změny ich antista-tických vlastností v porovnaní s neupravenýmiúpletmi. Po 1. praní málo povrchové elektrostat.napátie upravených vlákien len 7,6 % hodnotuoproti nábojů neupravených vlákien a táto po 90sekundách klesla na nulovú hodnotu oproti ne-upraveným vláknam, ktorých napátie po 90 sekun-dách kleslo len na 96,6 % póvodnej hodnoty. Po 6.praní má počiatočný náboj praných vlákien 58,5 %hodnoty neupravených vlákien a po 90 sekundáchjeho hodnota klesne na 27 % póvodnej hodnotyoproti 79,5 % nábojů neupravených vlákien. Disperzia polyéteramidu sa připravila stekute- PREDMET Spósob antistatickej úpravy polyamidových vlá-kien a textilných výrobkov so zvýšenou odolnosťouvoči praniu vyznačený tým, že sa na textilie alebovlákna nanesie vodný roztok alebo disperzia s ob-sahom 0,5 až menej ako 3 % polyéteramidu,ktorým je polykondenzát zmesi 50 až 90 % hm.diamínoderivátov polyetylénglykolov s priemer- 218606 ním polykonďenzátu zmesi 16 g diamínopolyety-lénglykolu s priem. mol. hmotnosťou cca 1600, 1,6 g kyseliny adipovej a 3 g ε-kaprolaktámu,Stekutenie sa previedlo varom zmesi polyéterami-du a vody za stálého miešania. Alternativně sa pretento účel používal aj polyéteramid, v ktorom sa pripřípravě nahradila v reakčnej zmesi kyselina adi-pová dimetylftalátom. Příklad 2 Štandardné vzorky polyamidových úpletova textilných výrobkov sa upravovali postupom Jpódia příkladu 1. Výsledky sa přibližné zhodovalis predchádzajúcimi. Praktické skúšky nošenímjednoznačné potvrdili zlepšenie vlastností vý-robkov. Příklad 3 Štandardné polyamidové úplety a výrobky saupravovali zhodne s príkladom 1 s tým rozdielom,že namiesto fixácie sa úprava obmedzila na jedno-duché žehlenie. Odolnost’ antistatického účinku jeoproti vzorkám z příkladu 1 znížená. Po 5. praní sazistila hodnota elektrostat. náboja zodpovedajúca65 % hodnoty neupravených vlákien. Po 90 sekun-dách táto poklesla na 34 % póvodnej hodnoty. VYNÁLEZU nou mol. hmotnosťou 800 až 2000, dikarboxylovejkyseliny so 4 až 8 atómami uhlíka alebo jej esteruv množstve 1 až 1,2 ekvivalentu na použitýdiamínopolyetylénglykol a zbytku do 100 % ε--kaprolaktámu a vlákna sa potom vysušia a pósobísa na ne počas 0,2 až 5 minút teplotou do 170 °C. Cena: 2,40 Kčs Vytiskly Moravské tiskařsko závody, provoz 12, Leninova 21, Olomouc