CS201114B1 - Betonové dlaždice - Google Patents

Description

Vynález sa týká dlaždic na spevňovanie zatrévnených rovinných pldch. Spevnené zatrévnené plochy je možné využit ako parkoviská, príjazdné cesty lokálneho významu v sídliskách, k sanatóriém a klinikám, garážam, skladom atá., štartovacie a rolovacie plochy pře helikoptéry a áportové lietadlé, pre opevnenie brehov prirodzených tokov, kanélov a hrádzí, zhromažáovacie plochy na športoviskéch, dětských ihriskách atá.

Zlepáovanie životného prostredia hlavně v mestách, ale aj v extraviláne si vyžaduje -neustále rozširovanie zelených pldch. V případe, že tieto plochy sa přechodné alebo občas využívá jú ako účelové, například parkoviská, komunikácie lokálneho významu, štartovacie plochy atá., samotná vegetácia nestačí vzdorovat opakovanému pdsobeniu vonkajších sil, najmS zataženiu chodcami, vozidlami, vyplavovaniu humusu dažáovou vodou, pdsobeniu vodného prúdu atá., a preto ich třeba spevňovat. Súvislé asfaltové alebo betonové plochy okrem toho, že sú neestetické, fádně, sú v rozpore s ekologickými princípmi modernej urbanistiky. Výhodným kompromisom, výhovu júcim požiadavkám ekologie a utilizécie súčasne, je kombinácia vegetácie s betonovou dlažbou. Najúspešnejšie vegetačno-betónové spevnenie pozostáva z dlaždic z betonu, prestúpených otvormi. Dlaždice sa ukládájú na urovnaný terén. Došky sú přirazené k sebe v zvislých šksréch čelo na čelo. Na povrch opevněného priestranstva vystupuje siet malých betonových plošiek, zbytok plochy je vyplněný humusom a zatrávnený. Vzéjomnú vazbu medzi jednotlivými doakami vytvérajú kořene rastlín. Pri vačších zaťaženiach, pdsobením némrazkov, dochádza k porušeniu takejto vSzby, a to najmS v určitých ročných obdobiach koncom jesene, v zimě a skoro na jar, keá pev201 114 nosť a pružnost koreňovej sústavy už, alebo ešte nie je dostatočné. Poruáenie vzájomnej vfizby došiek má obvykle za následok deformáciu spevnených plĎch, poruáenie koreňovej sústavy a vysýchanie vegetácie najmfi po obvode doslek.

Podstata vynálezu spočívá v tom, že jej teleso tvoří prienik dvoch hranolov s prierezml rovnoramenných lichobežníkov s tvoriacimi priamkami hranolových plčch kolmými na roviny přeložené ich lichoběžníkovými prierezmi, pričom tvoriace priamky, prechádzajúce užšími základnami lichoběžníkových prierezov, splývajú u prvého hranola s vodorovnou lícnou plochou dlaždice a u druhého hranola s vodorovnou rubovou plochou dlaždice a tvoriace priamky, prechádzajúce širšími základnami lichoběžníkových prierezov, splývajú u prvého hranola s rubovou plochou dlaždice a u druhého hranola s lícnou plochou dlaždice. Tvoriace priamky otoch hranolových plech sú na seba kolmé. Priesečnice átyroch bočných stien s lícnou plochou dlaždice sú zhodné rovrako ako aj uhly medzi ramenami a kratšími základnami lichoběžníkových prierezov oboch hranolov; ak má dlaždica po obvode vybrania, sú prieniky zvislých stien vybraní, situovaných v štyroch toč ných stěnách dlaždice, navzájom zhodné, pričom roviny symetrie každého z dvoch protilehlých vybraní sú zhodné so zvislými rovinami symetrie dlaždice.

Tvar dlaždic zabezpečuje ich vzéjomnú vazbu v opevňovacom systéme, ktorý obmedzuje v dostatoČnej miere pohyb dlaždic v lubovoTnom smere a bráni vzniku deformácií bez ohladu na vlastnosti koreňovej sústavy vegetécie.

ť

Lokálně sily, pdeobiace na lubovolnú dlaždičů podl’a vynálezu, sa prenéšajú obvodovými plášťovými stěnami, nakloněnými k lícnej, respektívne rubovej ploché dlaždice aj na susedné prvky epevnenia, čím sa zváčší roznášacia plocha sily a zmenší sa lokálně naméhanie koreňovej sústavy a podložia.

Na připojených výkresoch sú znázorněné dva příklady dlaždic, z ktorých je možné vytvořit epevnenie zelených pldch podl’a vynálezu.

Na obr. 1 je pčdorys betónovej dlaždice, na obr. 2 je nakreslený rez dlaždice podlá čiary I-I* z obr. 1 a na obr. 3 je rez podlá čiary H-Il’ z obr. 1. Na obr., 4 je nakreslený pčdorys inej betonovej dlaždice, u ktorej podiel plochy s vegetáciou oproti dlaždici zobrazenej na obr. 1 až 3 aa zváčší o bočné vybrania. Na obr. 5 je znázorněný rez gpdl’á čiary III-IIl' z obr. 4 a na obr. 6 je rez podl’a čiary IV-IV z obr. 4.

Teleso betónovej dlaždice, zobrazenej na obr. 1 až 3 tvoří prienik dvoch hranolov s prierezmi rcvnoramenných lichobežníkov s tvoriacimi priamkami hranolových pldch kolmými na roviny přeložené ich lichoběžníkovými prierezmi, pričom tvoriace priamky prechádzajúce užšími základnami lichoběžníkových prierezov splývajú u prvého hranola s lícnou plochou 2 dlaždice a u druhého hranola s rubovou plochou tS dlaždice. Tvoriace priamky prechádzajúce širšími zékladňaml lichoběžníkových prierezov splývajú u prvého hranolu s rubovou plochou j/ dlaždice a u druhého hranolu s lícnou plochou 2 dlaždice. Tvoriace priamky oboch hranolových pldch sú na seba kolmé. Priesečnice štyroch bočných stien 1, l'_t 3, 3* dlaždice s lícnou plochou 2 dlaždice sú zhorné rovnako ako aj uhly medzi ramenami 1 kratšími zakladňami lichoběžníkových prierezov oboch hranol ov.

Teleso inej dlaždice zobrazenej na obr. 4 až 6 tvoří prienik dvoch hranolov prierezmi

201 114 rovnoramenných lichobežníkov. Tvar hranolov a ich poloha v priestore je rovnaké ako u dlaždice zobrazenej na obr. 1 až 3. Bočné steny 1, l”, 3, 3* dlaždice sú opatřené vybraniami ohraničenými zvislými stěnami 6. Bočné vybrania rozáirujú plochu vegetácie zakorenenej v základové j škáre. Erieniky zvislých stien 6 vybraní s lícnoú plochou 2 dlaždice sú zhodné, pričom roviny symetrie každého z dvoch protiiahkých vybraní sú zhodné so zvislými rovinami symetrie dlaždice.

Dlaždice zobrazené na obr. 1 až 6 sú prestupené otvormi 4 obdížnikového prierezu a opatřené na licnej ploché 2 ploškými výstupkami 5.

Claims (2)

1. Betonové dlaždica, prestúpenó obdížnikovými otvormi, prechádzajúcimi lícnou i rubovou plochou dlaždice, opatřené na licnej vodorovnej ploché, rovnobežnej s rubovou plochou, ploskými výstupkami, vyznačujúca sa tým, že jej teleso tvoří prienik dvoch hranolov s prierezmi tvaru rovnoramenných lichobežníkov., s tvoriacimi priamkami hranolových pl8ch kolmými na prierezy hranolov, pričom tvoriace priamky, prechádzajúce užšími základnami lichoběžníkových prierezov, splývajú u prvého hranolu s lícnou plochou /2/ dlaždice a u druhého hranolu s rubovou plochou /2*/ dlaždice a tvoriace priamky, prechádzajúce širšími základnami lichoběžníkových prierezov, splývajú u prvého hranolu s rubovou plochou /2*/ dlaždice au druhého hranolu s lícnou plochou /2/ dlaždice, pričom tvoriace priamky oboch hranolových plóch sú na seba kolmé a priesečnice štyroch bočných stien /1, 1*, 3, 3 / a lícnou plochou /2/ dlaždice sú zhodné rovnako ako aj uhly medzi ramenami a kratšími základnami lichoběžníkových prierezov oboch hranolov.

2. Betonová dlaždica podTa bodu 1 vyznačujúca sa tým, že bočné šikmé steny /1, l', 3, 3*/ sú opatřené symetrickými vybraniami so zvislými stěnami /6/ a roviny symetrie každého z dvoch protilehlých vybraní sú zhodné so zvislými rovinami symetrie dlaždice.