SK9371Y1 - Zariadenie na výrobu uhľovodíkov vo forme kvapaliny metódou termickej dekompozície a reformingu polymérnych surovín - Google Patents

Abstract

Opísané je zariadenie na dekompozíciu a reforming polymérnych surovín, ktoré je tvorené prípravnou komorou (2), reaktorom (3), rektifikačným blokom (4) s regulovateľným teplotným režimom, chladiacou vežou (5) a rozdeľovacou nádržou (6) vybavenou odvodom plynnej frakcie a kvapalnej frakcie. Reaktor (3) obsahuje vstupnú zónu, ktorá zároveň slúži ako zóna molekulárnej deštrukcie a vyplyňovania, zónu reformingu a zónu prechodu do rektifikačného bloku. Aspoň zóna molekulárnej deštrukcie je vybavená systémom (7) ohrevu. Celý reaktor (3) je vnútri pozdĺž celej svojej pozdĺžnej osi vybavený špirálovým dopravníkom na dopravu tuhých zvyškov zo zóny molekulárnej deštrukcie do pripojeného chladeného dopravníkového systému (8). .

Description

SK 9371 Υ1

Oblasť techniky

Navrhované technické riešenie sa týka zariadenia na výrobu uhľovodíkovej kvapaliny (umelej ropy) metódou termickej dekompozície a reformingu polymémych surovín s použitím reaktívnej destilácie.

Doterajší stav techniky

Termická dekompozícia alebo termolýza (z historického dôvodu sa častejšie používa termín pyrolýza) je chemický rozklad spôsobený teplom.

Reaktívna destilácia je proces, kedy horúce pyrolytické pary môžu kondenzovať a vracať sa do hlavnej pyrolýznej komory - reaktora, pokiaľ nie je dosiahnutá správna dĺžka uhlíkového reťazca, a tým sa značne zvýši kvalita výstupnej kvapalnej frakcie.

Proces, pri ktorom sa vo zvislom vežovom aparáte spolu stretáva stekajúca vriaca kvapalina a para prúdiaca opačným smerom (protiprúd oboch fáz), sa nazýva rektifikácia, v podstate rektifikácia je protiprúdová destilácia.

Reaktívna destilácia sa realizuje tým, že vo vertikálnej rovine sa spojí rektifikačná veža s telesom reaktora, a týmto spôsobom sa gravitačné zaistí vrátenie kondenzátov z rektifikačnej veže do reaktora do zóny molekulárnej dekompozície (deštrukcie).

Reforming je v chémii technológia, ktorá upravuje molekulárnu štruktúru uhľovodíkov tak, aby sa pozmenili jeho vlastnosti. Obvykle sa reforming používa na výrobu aromatických uhľovodíkov z niektoiých ropných frakcií.

S razantným nárastom polymémych odpadov (plasty, pneumatiky ) vo svete a ako dôsledok vzostupu množstva druhotných polymémych surovín sa stáva ekonomicky výnosným vyrábať kvapalné uhľovodíky z tý chto materiálov. Takto vy robená surovina je nasýtená aromatickými uhľovodíkmi viac než ropné frakcie (môže byť aj 70 %), a preto je veľmi cennou surovinou pre rafinérsky a chemický priemysel.

Ekonomicky a ekologicky veľmi priaznivou metódou podľa stavu techniky sa javí obnova uhľovodíkov z plastového odpadu. To znamená, že dôjde k jeho zahriatiu na vysokú teplotu bez prístupu vzduchu (kyslíka). Kondenzáciou splyneného plastového odpadu vznikne kvapalná frakcia, ktorú je možné použiť napríklad ako palivo do dieselových spaľovacích motorov alebo surovinu pre rafinérsky a chemický priemysel, napríklad na vý robu riedidiel.

Zariadenie a proces recyklácie plastov metódou obnovy uhľovodíkov sú opísané napr. v patentovom spise JP2015057500. Nevýhodou tu opísaného zariadenia je najmä jeho nízka prevádzková bezpečnosť, ktorá vyplýva z jeho konštrukcie. Preto sú z praxe známe prípady, kedy v neštandardných prevádzkových režimoch došlo k vzplanutiu roztaveného plastového odpadu a plastových plynov.

Opísané nedostatky rieši zariadenie na kontinuálnu recykláciu plastov známe z českého úžitkového vzoru č. 29890. Toto zariadenie je prevádzkovo bezpečné, jeho konštrukcia však umožňuje jednoduchú destiláciu splyneného plastového odpadu. Vzhľadom na to, že plastový odpad zo svojej podstaty máva premenlivé zloženie, tak aj vzniknutý olej môže mať premenlivé zloženie alebo kvalitu.

Podstata technického riešenia

Podstatou technického riešenia je zariadenie na výrobu uhľovodíkov vo forme kvapaliny metódou termickej dekompozície a reformingu polymémych surovín s použitím reaktívnej destilácie, ktoré má nad zónou reformingu k reaktoru pripojený rektifikačný blok s regulovateľným teplotným režimom. Rektifikačný blok je vybavený v hornej časti najmenej jedným odvodom paroplynovej zmesi s vopred definovanou teplotou, pričom odvod je cez kompenzačnú spojku prepojený s hornou časťou nadväzujúcej chladiacej veže, ktorej spodný koniec je vybavený sifónovým prestupom. Pod sifónovým prestupom je na potmbie pripojená rozdeľovacia nádrž vybavená odvodom plynnej frakcie a kvapalnej frakcie, ktorej podstatou je, že obsahuje prípravnú komoru na privedenie vstupnej polymémej suroviny. Reaktor obsahuje vstupnú zónu, ktorá zároveň slúži ako zóna molekulárnej deštrukcie a vyplyňovania, zónu reformingu a zónu prechodu do rektifikačného bloku, pričom aspoň zóna molekulárnej deštrukcie je vybavená systémom ohrevu. Celý reaktor je vnútri pozdĺž celej pozdĺžnej osi reaktora vybavený špirálovým dopravníkom s regulovateľnými otáčkami na dopravu tuhých zvyškov zo zóny molekulárnej deštrukcie do pripojeného chladeného dopravníkového systému uspôsobeného na zamedzenie prieniku uhľovodíkov paroplynovej zmesi do ovzdušia a naopak.

Výhodné uskutočnenie opisuje zariadenie, ktorého rektifikačný blok je vertikálne spojený s telesom reaktora na zaistenie gravitačného návratu kondenzátu z rektifikačného bloku do reaktora, konkrétne do zóny molekulárnej dekompozície.

V ďalšom výhodnom uskutočnení je poskytnuté zariadenie, ktorého prípravná komora obsahuje od dvoch

SK 9371 Υ1 do piatich tepelných zón na riadené predbežné ohriatie vstupnej suroviny a špirálový dopravník na pohyb suroviny od vstupu k výstupu, pričom jeho priemer k výstupnej časti sa zväčšuje.

Podstatou navrhovaného technického riešenia je konštrukcia zariadenia na výrobu kvapalných uhľovodíkov termickou dekompozíciou (molekulárnou deštrukciou) a reformingom polyméru. Zariadenie obsahuje násypný otvor na vsadenie vstupnej polymémej suroviny do prípravnej komory a ďalej do reaktora. Volba prvku na vsadenie vstupnej polymémej suroviny je daná jej zložením. Pod vstupnou polymémou surovinou sa predpokladajú drvené plastové alebo gumové odpady.

Reaktor má zónu molekulárnej deštrukcie a splynovania uhľovodíkovej zmesi (vzniku paroplynovej zmesi - PPS) a zónu reformingu, pričom ich hranica je neostrá a môžu sa navzájom čiastočne prelínať v závislosti od aktuálneho prevádzkového režimu zariadenia. Teploty zaisťujúce kondenzáciu paroplynovej zmesi vo vstupnej časti prípravnej komory zaisťujú hermetickosť vnútorného prostredia reaktora proti ovzdušiu, takže paroplynové zmesi neprichádzajú do styku s vonkajšou atmosférou. V prípravnej komore prebieha homogenizácia zmesovej suroviny, zmiešame s katalyzátorom/neutralizátorom (pre plasty), odstraňovanie vzduchu. Prípravná komora na gumu (pneumatiky) bude mať malý náklon k reaktoru, aby do reaktora stekal roztavený plastifikátor, ktoiý sa začína taviť od 150 °C.

Od vstupnej zóny prípravnej komory je surovina dodávaná otáčajúcou sa závitovkou na výstup z prípravnej komory so súčasným ohrevom, a keď už má určitú teplotu, gravitačné padá cez otvor do reaktora.

Vnútorný prierez tohto násypného otvoru smerom k zóne molekulárnej deštrukcie sa zväčšuje. To je z dôvodu zamedzenia zablokovania vsadenej vstupnej polymémej suroviny.

Celý reaktor je vnútri vybavený závitovkovým dopravníkom s regulovateľnými otáčkami na dopravu tuhých zvyškov zo zóny molekulárnej deštrukcie a zóny reformingu do chladeného dopravníkového systému. Chladený dopravníkový systém je uspôsobený na zamedzenie prieniku uhľovodíkovej paroplynovej zmesi do ovzdušia a naopak. Spravidla obsahuje sifónový prestup s tuhou zátkou vzniknutou ochladenými tuhými zvyškami, takže je zamedzené prístupu vonkajšej atmosféry do vnútorného priestoru reaktora, resp. k úniku paroplynovej zmesi do ovzdušia. Chladený dopravníkový systém môže byť vybavený dvojitým, aktívne chladeným plastom.

Zóna molekulárnej deštrukcie je vybavená systémom ohrevu. Systém ohrevu môže byť vybavený aktívnym odťahom spalín, čím je možné (okrem intenzity vlastného ohrevu) účinne riadiť výkon zariadenia. Nad zónou reformingu je k reaktora pripojený rektifikačný blok (blok reaktívnej destilácie) s regulovateľným teplotným režimom. Najmä môže byť vybavený dvojitým plastom, ktoiý je aktívne chladený. Rektifikačný blok je v hornej časti vybavený najmenej jedným odvodom paroplynovej zmesi s vopred definovanou teplotou. Odvod je potrubím cez kompenzačnú spojku prepojený s hornou časťou nadväzujúcej chladiacej veže. Kompenzačná spojka slúži na kompenzáciu tepelného rozpínania/zmršťovanie potrubia. Spodný koniec chladiacej veže je vybavený sifónovým prestupom, kde je dočasne zachytená skondenzovaná kvapalná frakcia. Sifónový prestup zaisťuje udržanie určitého pretlaku v celom zariadení. Pod sifónovým prestupom je na potrubie pripojená rozdeľovacia nádrž vybavená odvodom plynnej frakcie a kvapalnej frakcie. Z rozdeľovacej nádrže plyn postupuje do práčky plynu, kde prebieha jeho očistenie od mechanických prímesí, kondenzačných a halových prvkov.

Jedno z možných konkrétnych uskutočnení zariadenia môže byť využiteľné najmä na spracovanie polymémej suroviny, ktorá má teplotu tavenia nižšiu než 400 °C. Takouto surovinou bude v praxi najmä plastový odpad.

Výstupný otvor prípravnej komory je vyústený do hlavného telesa reaktora. Pozdĺžna os hlavného telesa reaktora, zodpovedajúca osi otáčania závitovkového dopravníka situovaného v zóne molekulárnej deštrukcie a v zóne reformingu, je v uhle medzi horizontálou a vertikálou.

Horná časť hlavného telesa reaktora je na svojom bočnom plášti na strane priľahlej k zemi vybavená otvorom s rozširujúcim sa vedením tuhých zvyškov do chladeného dopravníkového systému. Rozširovanie prierezu vedenia je z dôvodu zamedzenia zablokovania tuhých zvyškov a jeho upchatia. Horná časť hlavného telesa reaktora je na strane odľahlej od zeme vybavená najmenej jedným otvorom na pripojenie rektifikačného bloku.

Ďalšie z možných konkrétnych uskutočnení zariadenia môže byť najmä využiteľné na spracovanie nadrvených pneumatík. V takomto prípade vstupná surovina padá do reaktora na špirálový dopravník vnútri reaktora. Tento špirálový dopravník má os otáčania spoločnú s dlhšou osou hlavného telesa reaktora. Táto os je takmer horizontálna, ide trochu nahor k výstupnému koncu reaktora.

V prípravnej tepelnej zóne na začiatku reaktora je zhora situovaná priehradka na určenie maximálnej hrúbky vrstvy spracovávanej polymémej suroviny a aspoň na čiastočné zamedzenie spätného prieniku polymémej paroplynovej zmesi do vstupného otvoru prípravnej tepelnej zóny.

Hlavné teleso má oválny prierez s horizontálnym dnom, pričom konce hlavného telesa majú nižšiu výšku a menšiu plochu prierezu než stredná časť hlavného telesa. Zadná časť hlavného telesa reaktora je vybavená otvorom s rozširujúcim sa vedením tuhých zvyškov do chladeného dopravníkového systému. Tento otvor môže byť tak priľahlý k zemi v obvodovom plášti, ako aj v mieste podstavy (zadného veka) hlavného telesa

SK 9371 Υ1 reaktora. V najvy ššom bode plášťa hlavného telesa je situovaný najmenej jeden otvor na pripojenie rektifikačného bloku.

V závislosti od projektovaného miesta použitia zariadenia môže byť rozdeľovacia nádrž vybavená technickým prostriedkom na reguláciu teploty vnútorného objemu. Chladením alebo ohrevom vnútorného objemu je zaistená stála definovaná teplota plynnej frakcie a kvapalnej frakcie. Táto teplotná stabilita zabraňuje nežiaducemu prechodu plynnej frakcie do kvapalnej frakcie (a naopak) bez ohľadu na teplotu mimo rozdeľovače) nádrže. Spomínaný technický prostriedok môže byť napríklad v podobe vyhrievaného alebo chladeného dvojitého plášťa rozdeľovacej nádrže alebo tepelného výmenníka vnútri jej objemu.

Systém ohrevu je výhodne uskutočnený tak, že obsahuje rozvody horúceho vzduchu bez priameho kontaktu plameňa so stenou reaktora. Tým je zabránené lokálnemu prehriatiu a prepaľovaniu polymémej taveniny vnútri reaktora. Toto sa môže dosiahnuť tak, že v rozvodoch horúceho vzduchu je medzi zdrojom plameňa a stenou reaktora situovaná plameň zrážacia priehradka. Plameň zrážacou priehradkou sa najmä rozumie bežne známa priehradka s otvormi, resp. mriežka alebo sieťka.

Zariadenie vďaka svojej konštrukcii umožňuje bezpečné a účinné uskutočňovanie opísaného spôsobu v zóne mierneho pretlaku. Toto je dosiahnuté tuhou zátkou vstupnej polymémej suroviny v prípravnej komore na strane vstupu a sifónovými prestupnú na strane výstupu. Ide o nízkotlakové zariadenie, kde je pretlak 0,1-0,3 bar (10-30 kPa).

Medzi výhody opísaného zariadenia patrí najmä bezpečnosť, vysoká výťažnosť koncových produktov zo vstupnej polymémej suroviny, jednoduchá obsluha a nízke prevádzkové náklady.

Na opísanom zariadení môže byť uskutočňovaný spôsob výroby uhľovodíkovej kvapaliny s použitím termickej dekompozície (molekulárnej deštrukcie) a reformingu polymérov. Molekulárnou deštrukciou sa myslí rozklad (roztrhanie) ťažkých polymérnych molekúl. Reforming polymérov tu znamená zmenu štruktúry viac než 65 % uhľovodíkov paroplynovej zmesi na aromatické uhľovodíky. Spôsob zahŕňa proces ohrevu vstupnej polymémej suroviny, proces termickej dekompozície - molekulárnej deštrukcie polyméru a proces rektifikácie. Polymémou surovinou tu môže byť najmä druhotne spracovávaný plastový alebo gumový odpad.

V prvom kroku spôsobu sa vstupná polyméma surovina známeho chemického zloženia, s definovanou maximálnou frakciou, vsadí do reaktora. Vsadenie sa môže, v závislosti od konkrétneho uskutočnenia vyplývajúceho zo zloženia vstupnej polymémej suroviny, uskutočniť cez prípravnú komora a/alebo gravitačným spôsobom. Polyméma vstupná surovina môže byť zmiešaná s maximálne 10 % hmotn. katalyzátora/neutralizátora, vztiahnuté na celkovú hmotnosť spracovávanej vstupnej polymémej suroviny. To znamená, že na každých 100 kg polymémej vstupnej suroviny môže byť použitých až 10 kg katalyzátora. Účelom katalyzátora, pokiaľ je použitý, je zlepšenie fýzikálnych aj chemických procesov uskutočňovaného spôsobu. Voľba prípadného použitia a množstva katalyzátora závisí od zloženia polymémej vstupnej suroviny.

Vsadenie sa uskutoční do reaktora majúceho prípravnú zónu, zónu molekulárnej deštrukcie a zónu reformingu. Zaisťuje sa hermetickosť vnútorného prostredia reaktora proti ovzdušiu, takže polyméma tavenina neprichádza do styku s vonkajšou atmosférou.

V zóne molekulárnej deštrukcie reaktora v prípade plastov sa tepelne pripravená vstupná polyméma surovina rýchlo ohrieva na teplotu maximálne 600 °C. Následne vzniká paroplynová zmes, pričom proces tu prebieha s prípadnou účasťou katalyzátorov.

V prípravnej tepelnej zóne reaktora na pneumatiky sa vstupná polyméma surovina ohrieva na teplotu maximálne 450 °C rýchlosťou ohrevu 4 až 15 °C/min. Voľba rý chlosti ohrevu je daná najmä zložením vstupnej polymémej suroviny a požadovaným výsledkom celej výroby. Následne sa vzniknutá polyméma tavenina ďalej ohrieva v zóne molekulárnej deštrukcie pri teplote maximálne 600 °C, pričom tu prebieha, za prípadnej účasti katalyzátorov, proces molekulárnej deštrukcie.

Molekulárnou deštrukciou vzniknutá paroplynová zmes so zvýšeným tlakom vstupuje do zóny reformingu, ktorá sa nachádza nad tuhými zvy škami z molekulárnej deštrukcie. Tuhé zvyšky sa pomocou závitovkového dopravníka dopravujú zo zóny molekulárnej deštrukcie do chladeného dopravníkového systému. Tuhými zvyškami sú najmä uhlíkaté tuhé zvyšky, polyméme náplne alebo cudzie telesá, ako kamene, piesok, kovové časti a podobne. Chladený dopravníkový systém je uspôsobený na zamedzenie prieniku uhľovodíkovej paroplynovej zmesi do ovzdušia a naopak. Spravidla obsahuje sifónový prestup s tuhou zátkou vzniknutou ochladenými tuhými zvyškami, takže je zamedzené prístupu vonkajšej atmosféry do vnútorného priestoru reaktora, resp. k úniku paroplynovej zmesi do ovzdušia. Chladený dopravníkový systém môže byť vybavený dvojitým, aktívne chladeným plášťom.

Uhľovodíková paroplynová zmes vstupuje zo zóny reformingu do rektifikačného bloku s regulovateľným teplotným režimom, z hornej časti ktorého sa odvádza paroplynová zmes s vopred definovanou teplotou. Skvapalnená frakcia steká späť do zóny reformingu na opätovné spracovanie.

V nadväzujúcej chladiacej veži, ktorej spodný koniec je vybavený sifónovým prestupom, paroplynová zmes čiastočne kondenzuje. V nadväzujúcej rozdeľovacej nádrži dochádza k rozdeleniu plynnej frakcie a kvapalnej frakcie. Z rozdeľovacej nádrže sú plynná frakcia a kvapalná frakcia uhľovodíkov, akoby finálny

SK 9371 Υ1 produkt celého procesu, odčerpávané na ďalšie spracovanie.

Opísaná technológia:

- vyrába priemyslom požadovaný produkt;

- recykluje prírodou nerecyklovateľné polyméry, čím chráni životné prostredie.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Príkladné uskutočnenie navrhovaného riešenia je opísané s odkazom na výkresy, na ktoiých je na obr. 1 - schematický pohľad na zariadenie s hlavným telesom majúcim naklonenú dlhšiu os;

obr. 2 - schematický pohľad na zariadenie zo strany rozdeľovacej nádrže;

obr. 3 - schematický pohľad na zariadenie zhora.

Príklady uskutočnenia

Príklad 1

Príkladné uskutočnenie zariadenia znázornené na obr. 1, 2 a 3 obsahuje prípravnú komoru 2 so závitovkou na vsadenie vstupnej polymémej suroviny do reaktora 3. Reaktor 3 má vnútri špirálový dopravník na premiestnenie tuhých častí vstupnej suroviny. Os otáčania závitovkového dopravníka zodpovedá pozdĺžnej osi reaktora. Reaktor 3 má vstupnú zónu, ktorá ihneď prechádza do zóny molekulárnej deštrukcie. Ďalej reaktor 3 má zónu reformingu.

Zóna molekulárnej deštrukcie je vy bavená systémom 7 ohrevu. Systém 7 ohrevu obsahuje rozvody horúceho vzduchu bez priameho kontaktu plameňa so stenou reaktora 3. V rozvodoch horúceho vzduchu je medzi zdrojom plameňa a stenou reaktora 3 situovaná priehradka zrážacia plameň v podobe bežne známej mriežky.

Nad zónou reformingu je k reaktoru 3 na strane odľahlej od zeme pripojený rektifikačný blok 4 s regulovateľným teplotným režimom. Rektifikačný blok 4 je vybavený v hornej časti najmenej jedným odvodom paroplynovej zmesi s vopred definovanou teplotou. Tento odvod je cez kompenzačnú spojku prepojený s hornou časťou nadväzujúcej chladiacej veže 5. Spodný koniec chladiacej veže 5 je vy bavený sifónovým prestupom. Pod sifónovým prestupom je na potrubie pripojená rozdeľovacia nádrž 6 vy bavená odvodom plynnej frakcie a kvapalnej frakcie. Rozdeľovacia nádrž 6 je vybavená technickým prostriedkom na reguláciu teploty vnútorného objemu, tu vo forme bežne známeho chladiaceho zariadenia. Tuhé uhlíkaté zvyšky sa zo zóny molekulárnej deštrukcie dopravujú pomocou závitovkového dopravníka do chladeného dopravníkového systému 8. Vzniká surovina - zmes (polo koks a popol), obohatená uhlíkom, ktorá sa po spracovaní (triedenie a peletovanie) dá použiť ako ekologické palivo.

SK 9371 Υ1

Zoznam vzťahových značiek

- Vstupný otvor

- Prípravná komora

3 - Reaktor

- Rektifikačný blok

- Cldadiaca veža

- Rozdeľovacia nádrž · Systém ohrevu

8 - Chladený dopravníkový systém

- Práčka vzniknutého plynu

Claims (3)

1. SK 9371 Υ1

   NÁROKY NA OCHRANU

   1. Zariadenie na výrobu uhľovodíkov vo forme kvapaliny metódou termickej dekompozície a reformingu polymémych surovín s použitím reaktívnej destilácie, ktoré má nad zónou reformingu k reaktoru (3) pripojený rektifikačný blok (4) s regulovateľným teplotným režimom, kde rektifikačný blok (4) je v hornej časti vybavený najmenej jedným odvodom paroplynovej zmesi s vopred definovanou teplotou, pričom odvod je cez kompenzačnú spojku prepojený s hornou časťou nadväzujúcej chladiacej veže (5), ktorej spodný koniec je vybavený sifónovým prestupom, kde pod sifónovým prestupom je na potrubie pripojená rozdeľovacia nádrž (6) vybavená odvodom plynnej frakcie a kvapalnej frakcie, vyznačujúce sa tým, že obsahuje prípravnú komoru (2) na privedenie vstupnej polymémej suroviny, pričom reaktor (3) obsahuje vstupnú zónu, ktorá zároveň slúži ako zóna molekulárnej deštrukcie a vyplyňovania, zónu reformingu a zónu prechodu do rektifikačného bloku, kde aspoň zóna molekulárnej deštrukcie je vybavená systémom (7) ohrevu a kde celý reaktor (3) je vnútri pozdĺž celej svojej pozdĺžnej osi vybavený špirálovým dopravníkom s regulovateľnými otáčkami na dopravu tuhých zvyškov zo zóny molekulárnej deštrukcie do pripojeného chladeného dopravníkového systému (8) uspôsobeného na zamedzenie prieniku uhľovodíkov paroplynovej zmesi do ovzdušia a naopak.
2. 2. Zariadenie podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že rektifikačný blok (4) je vertikálne spojený s telesom reaktora (3) na zaistenie gravitačného návratu kondenzátu z rektifikačného bloku do reaktora, konkrétne do zóny molekulárnej dekompozície.
3. 3. Zariadenie podľa nároku 1, vyznačujúce sa tým, že prípravná komora (2) obsahuje od dvoch do piatich tepelných zón na riadené predbežné ohriatie vstupnej suroviny a špirálový dopravník na pohyb suroviny od vstupu k výstupu, pričom jeho priemer k výstupnej časti sa zväčšuje.

   2 výkresy