SK8573Y1

SK8573Y1 - Umelý rekultivačný substrát na rekultiváciu environmentálnych záťaží a vyľahčovanie ťažkých pôd na báze odpadov a spôsob jeho prípravy a použitia

Info

Publication number: SK8573Y1
Application number: SK9-2019U
Authority: SK
Inventors: Emília Hroncová; Juraj Ladomerský
Original assignee: Hroncova Emilia Doc Ing Phd; Ladomersky Juraj Prof Mgr Csc
Priority date: 2019-02-07
Filing date: 2019-02-07
Publication date: 2019-10-02
Also published as: SK92019U1

Abstract

Opísaný je umelý rekultivačný substrát na báze odpadov, pričom obsah vlastného materiálu environmentálnej záťaže tvorí 10 až 50 % hmotn., zemina do 80 % hmotn., organické kaly do 40 % hmotn. alebo kompost na báze odpadov do 60 % hmotn. a drevené alebo iné pyrolýzne uhlie, alebo rašelina do 30 % hmotn. v prepočte na suchú hmotnosť, ako aj spôsob jeho výroby buď priamo na ploche environmentálnej záťaže so zmenou kvality od povrchu k podložiu zmiešavaním jej povrchovej vrstvy s ostatnými zložkami substrátu, alebo prípravou kompletného umelého rekultivačného substrátu s následným navezením a rozvrstvením po povrchu environmentálnej záťaže. Substrát sa využíva na prevenciu prašnosti environmentálnej záťaže, vrátane uzatvorenej skládky odpadov, na pestovanie energetických plodín alebo zatrávnenie, a tým začlenenie environmentálnej záťaže do krajiny, ako aj alternatívne denné prekrytie prevádzkovanej skládky odpadov alebo na vyľahčovanie ťažkých pôd.

Description

Techu ické riešenie sa týka zloženia umelého rekultivačného substrátu vyrobeného na. báze odpadov a jeho použitia na rekultiváciu veľkoplošných environmentálnych záťaží a vyľahčovanie ťažkých pôd. Na uvedenú činnosť rekultivácie rozsiahlych plôch je potrebné veľké množstvo zeminy, ktorá je nedostatková a vyžaduje vysoké náklady na. jej zabezpečenie. Technické riešenie je zamerané na nové zloženie umelého anlropogénneho rekultivačného substrátu so zníženým podielom zeminy alebo pôdy, ale s dosahovaním požadovanej úrodnosti. Environmentálne bezpečné a ekonomicky efektívne využitie odpadov bude významným predpokladom minima] izácie s klád kovania odpadov a úspory prírodných surovín.

Doterajší stav techniky

Samotná povrchová vrstva zemskej kôry významne prispieva k zvýšenej koncentrácii PM?.y v ovzduší. Ak je povrchová vrstva zeme degradovaná, alebo na. povrchní je uložený prašný materiál, príspevok povrchu k znečisteniu ovzdušia sa výrazne zvyšuje. Z toho dôvodu je potrebné rekuitivovať rozsiahle degradované plochy v okolí závažných zdrojov znečisťovania povrchov prašným spadom alebo v dôsledku skládkovama rôznych kalov, popolčekov a iných odpadov.

Na rekultiváciu degradovaných pôd sa okrem triviálneho riešenia navozenia zeminy (ornice, podomičnej vrstvy, rašeliny) s určitou hrúbkou navrhujú rôzne variantné riešenia. Cittadino, A. et ak 2016 (6th International Symposium on Energy Írom Biomass and Waste. Venice, Italy. 14-17 November 2016), zistili rovnakú úrodnosť zeminy, ktorá bola použitá na rekultiváciu skládky odpadov ako zeminy, ktorá z nej bola odobraná. Čiže veľká hrúbka pôdy navozená na starej záťaži poskytne dobré výsledky, ak je zabránené eróznym vplyvom. Je však výhodné kombinovať zeminu s organickými odpadmi. Liebbard, P. a Wriessnig, K. 2005 (Eänfluss Unterschiediicher Kuitursubs trate und Pííanzenarten au f Siekerwassermenge und Sickerwasserquaíität hei der Schliessung on Deponäeán (Gefassversuch); 11. Gumpensteiner Lysimetertagung, 5. und 6. Apríl 2005, Hô'nere Bundeslebr - und Forscbungsanstalí fúr Landwirtsebaft, A-8952 Itdning) použili na výskum rekultivácie skládky odpadov záhradnícku zeminu a jej zmes s kompostom alebo čistiarenskými kalmi s hrúbkou 70 cm. Konštatujú dobrú úrodnosť' a možnosť pestovania energeticky využiteľných rastiín. Podobne dobré výsledky dosiahli Safari, E. et al. 2017 (Journal of Environmental Engineering, 143(5), 2017). Stabilizované kaly z čistiarní bioplynových staníc alebo komposty na ich báze sú zdrojom dôležitých živín pre rastliny. Komposty všeobecne v znieš i so zeminou ako krycia vrstva na skládkach odpadov znižujú plošné emisie skleníkových plynov.

Na rekultiváciu starých záťaží sa s dobrými výsledkami použil kompost z kompostovania komunálnych odpadov po primárnej (mechanickej) separácii organickej frakcie (Zahanev, A., Kostadinova, S., Aladjadjjyan. A.: Tntemational Journal of Plánt & Soil Science 3(2), 178-185, 2014), Podľa IJS Patent 2006/0120807 Al (Method to produce landfiti daily Cover 6om sewer sludge and MSW) sa komunálny odpad po odseparovaní kovov a plastov použije spolu s vláknitými celulózovými odpadmi (drevné piliny, kôra, poľnohospodárske odpady, slama, záhradnícke odpady a i.) a nestabilizovanými čistiarenskými kalmi a ich prešušení na denný prekryv na skládkach odpadov, čím sa ušetrí veľké množstvo zeminy.

Je známe, že biouhlie výrazne zlepšuje kvalitu pôdy (hlavne jej štruktúru, vodný režim a úrodnosť') a dynamiku uhlíka v silne narušených pôdach (Harley, A.: Bioehar fbr reclamation in: The Role of Bioehar in the Carbon Dynamics in Drasticaliy Disiurbed Soils; Colorado, USA, 2010). Ale na kontaminovaných alebo degradovaných plochách môže svojim sorpčným potenciálom znižovať prienik kontamin auto v do životného prostredia alebo aj znižovať emisie skleníkových plynov do ovzdušia. Zároveň biouhlie splňuje úlohu sekvesrrácie uhlíka lieh viazanie na stovky rokov). Drevené uhlie vyrobené zo zvyškového dreva vyseparovanébo z kompostu sa osvedčilo na skvalitňovanie pôdy, podobne ako rašelina (Visser, H.J.M., Fryda, L.: 6th Tntemational Symposium on Energy trom Biomass and Waste, Venice - italv, 14-17 November 2016). Hu a. L., et al. 2009 (Environmental Science Pollution Resesearch 16, 1-9, 2009) využili rastlinné uhlie na kompostovanie čistiarenskýeh katov a prídavkom tohto kompostu do pôdy sa minimalizovali straty dusíka z pôdy a znižiia mobilita katiónov medi a zinku. Z toho dôvodu môže aplikácia biouhlia na kantamänovaných podložiach pomáhať na podporu rastu vegetácie.

V experimentoch sa na rekultiváciu osvedčil aj anorganický odpad. Zmiešanie troch dielov kompostu s jedným dielom jemnej frakcie zrecyklácie stavebného odpadu (tehlové murivo) vytvorilo vhodný substrát, zrejme aj v dôsledku aikality stavebného odpadu na osev a rast travín (lienková, S.: Czech Journal of Civil Engineering, 2015, httpsyZdocpfayer.cz/16186835-Cze-ch-joumal-oTcivil-engineering.htmi).

iným riešením je, že na odkalisko popolčeka bolo navozené 20 cm vrstvy zeminy a následne pôdnou frézou premiešané, ale nepodarilo sa rovnomerné premiešanie zeminy s popolčekom (Vopravil, J. et al: Rekuliivaee a revitalizace krajiny; Zpravodaj Hnedé uhlí 3/2018). Na to nadväzovala biologická rekultivácia, ktorá spočívala vo vysiatí na povrch zmesou na zelené hnojenie, jej zapravením do povrchovej vrstvy a nakoniec

S K 8573 Υί vysiatím povrchu trávnym porastom Z dôvodu potreby obrovských objemov pôd na rekultiváciu sa zabezpečuje len stabilizácia povrchu environmentálnej záťaže, napr. biopolymérmi (Das, S. K. et ak: Precedia Earth and Planetary Science, 11, 254-259, 2015),

PoíSstata technického riešenia

Podstatou tohto vynálezu je umelý rekultivačný substrát na rekultiváciu environmentálnych záťaži a vyľahčovanie ťažkých pôd na báze odpadov, ktorý je zložený zo znes i pôdy alebo zeminy a vlastného odpadu environmentálnej záťaže, s prídavkom organicky bohatých kalov alebo kompostu vyrobeného na báze odpadov alebo maštaľného hnoja a pyrolýzneho uhlia alebo rašeliny na viazanie či spomaľovanie vylúhovania celého radu pólu!autov,ktoré by sa moh li vyskytovať v telese environmentálnej záťaže.

Ako organicky bohaté kaly sa označujú biologicky, termicky alebo chemicky stabilizované kaly s minimálnym obsahom organických látok v sušine 18 %. Najčastejšími organicky bohatými kalím sú kaly z čistenia komunálnych odpadových vôd, bioplynových staníc aiebo iné výrobné kaly, napr. celulózovo -papierenský kal, ktorý pochádza z mechanického čistenia odpadových vôd priamo v podniku výroby celulózy a papiera, ďalej kaly z priemyselných čistiarní odpadových vôd a iné, neobsahujúce nebezpečné látky, ktoré svojím zložením spínajú požiadavky na aplikáciu do pôdy. Pyrolýzne uhlie je tuhý ublíkatý zvyšok z termickej úpravy organických látok za neprístupu vzduchu.

Pri doteraz, používaných jednoduchých zmesiach odpadu aiebo materiálu s pôdou na rekultiváciu degradovaných alebo kontaminovaných plôch sa musí používať vysoký podiel pôdy, pričom sa zlepšujú len niektoré parametre rekultivovaného povrchu a navyše takto navozená pôda podlieha vodnej a veternej erózii. Uvedené nedostatky odstraňuje pod ľa našich experimentov synergický efekt zmesi vybraných odpadov alebo materiálov spolu s vlastným odpadom environmentálnej záťaže a zeminou.

Zistilo sa, že zmes vytvorená zo zeminy, organických kalov z bioplynových staníc či čistiarni odpadových vôd aiebo iných organicky bohatých kalov, alebo kompostu na báze odpadov a prachového dreveného uhlia alebo iného pyrolýzneho uhlia, alebo rašeliny s vlastnými odpadmi environmentálnej záťaže priamo z degradovaného podložia, resp. sädádkovaného odpadu, ktoré majú byť rekultivované, má komplexný príspevok ku kvalite rekultivačnej vrstvy a ekonomike rekultivácie.

Výhodou úžitkového vzoru je, že na výrobu rekultivačného substrátu je možné použiť priamo anorganický' odpad z plochy, ktorá má byť rekultivovaná. Umelý rekultivačný substrát nahradí značný podiel nedostatkovej pôdy/zerniny na. rekultivácie veľkorozmerových plôch,. Použitie vlastného materiálu environmentálnej záťaže zvyšuje objem umelého rekultivačného substrátu a znižuje podiel nedostatkove j zeminy, ktorá je potrebná na veľkoplošné rekultivácie. Okrem toho anorganický odpad, aiebo v niektorých prípadoch organický odpad, v zmesi rekultivačného substrátu uľahčuje pripojenie rekultivačnej vrstvy k degradovanému podložiu environmentálnej záťaže alebo skládkovaným odpadom a zvyšuje jej odolnosť proti dlhodobej erózii a znižuje riziko odplavovania rekultivačnej vrstvy pri prudkých dažďoch.

Č’istiareuský kal aiebo kompost na báze odpadov zabezpečuje biologické oživenie rekultivačnej vrstvy a dostatok živín. Drevené uhlie, iné pyrolýzne uhlie alebo rašelina zlepšujú vodný režim rekultivačnej vrstvy, znižujú rýchlosť vysychania, znižujú straty dusíka a adsorbujú rizikové kovy.

Spôsob výroby umelého rekultivačného substrátu podľa nárokov je realizovaný buď priamo na ploche environmentálnej záťaže s využitím jej povrchovej vrstvy, alebo mimo plochu s následným navezeniin a rozvrstvením umelého rekultivačného substrátu po povrchu environmentálnej záťaže. V prvom jiripadc odpad z povrchovej vrstvy environmentálnej záťaže sa premiešava (hlbokou orbou alebo frézovaním) s navezeoými ostatnými zložkami rekultivačného substrátu. Výhodou uvedeného spôsobu je, že sa tým dosiahne gradient zmeny kvality od povrchu k podložiu a intenzívne prepojenie s odpadom environmentálnej záťaže.

V druhom prípade sa najprv odťaží z povrchovej vrstvy environmentálnej záťaže potrebné množstvo odpadu a zmieša sa s ostatnými zložkami rekultivačného substrátu, a potom sa vyrobený umelý rekultivačný substrát navezie na povrch environmentálnej záťaže. Výhodou druhého spôsobu je jednoduchšia príprava, pretože nie je potrebné frézovanie. Nevýhodou druhého spôsobuje, že umelý rekultivačný substrát nie je tak organicky prepojený s povrchom environmentálnej záťaže.

Umelý rekultivačný substrát má viac možností použitia, v prvom rade na prevenciu prašnosti. Rekultivačný substrát umožňuje pestovať vegetáciu (trávnej alebo krovinovej biomasy), ktorá je najlacnejším opatrením na znižovasiie emisií tuhých znečisťujúcich látok.

Umelý rekultivačný substrát je taktiež možné využiť na pestovanie energetických plodín, okrem toho aj ako alternatívny denný prekryv prevádzkovanej skládky odpadov,ale aj na vyľabčovanie ťažkých pôd.

S K 8573 Υί

Príklady uskutočnenia

Nasledujúce príklady uskutočnenia uvádzajú princípy možných zložení umelých antropogénnych rekultivačných substrátov, postupov ich výroby a použitia, ale nevyčerpávajú všetky možné varianty.

Prikiad i

Umelý rekultivačný substrát bol vytvorený zo zmesi ílovitej zeminy, granulovanej trosky (GT) z výroby sivej liatiny (Hronec), rôznych druhov kompostu a prachového dreveného uhlia (DU) zo vsádzkovej výroby (Adidovce). Boh použité dva druhy kompostov:

• kompost (KSĽ) s využitím vedľajšieho produktu po výrobe penicilínu (Slovenská Ľupča), • kompost (KR) z rýchleho (10 dní) spolukompostovania zelenej štiepky, odvodneného kalu zbioplynovej stanice na spracovanie poľnohospodárskych odpadov (Ľudravá),

Bolí uskutočnené nádobové skúšky úrody pokusnej rastliny (2 nádoby pre každý variant) v piatich variantoch (hmotnosti sa uvádzajú v prepočte na sušinu):

V 0 - čistá ítovitá zemina (porovnávací variant),

V GT -zmes čistej ílovitej zeminy s 20 % hmotu, granulovanej trosky z výroby sivej liatiny,

V KSĽ - zmes čistej ílovitej zeminy s 20 % hmotu, granulovanej trosky a 20 % hmotn. Kompostu,

V KR -zmes čistej ílovitej zeminy s 20 % hmotu, granulovanej trosky a 20 % hmotu, kompostu z rýchleho (10 dní) spolukompostovania zelenej štiepky, odvodneného kalu z bioplynovej stanice na spracovanie poľnohospodára ky cit o d p ad o v,

V DU - zmes čistej ílovitej zeminy s 20 % hmotu, granulovanej trosky a 20 % hmotn. prachového dreveného uhlia.

Na skúšky vhodnosti rekultivačných substrátov bolo použité semeno žeruchy záhradnej (Hornbaeh) v množstve 40 g.nr². Experiment sa realizoval vo vonkajších podmienkach. Čas trvania pokusu 21 dní. Po tomto čase dobe boli rastliny zrezané íí zvážené.

Tab. Výsledky relatívne j produkcie hmotnosti rastlín

Variant	V 0	V Gľ	V KSĽ	V KR	V DU
Relatívna hmotnosť	1	1,4	2,9	2,2	2,6

Pri všetkých variantoch s prídavkami substrátov bolo podstatne viac vyklíčených rastlín ako v porovnávacom variante so samotnou čistou íiovitou ženinou. Z výsledkov ďalej vyplýva, že všetky definované rekultivačné substráty a ich zložky' - granulovaná troska z výroby sivej liatiny a jej zmesí s rôznymi druhmi koupostov alebo dreveného uhlia, sú vhodné aj na vyľahčovarueťažkých pôd.

Príklad 2

Umelý antropogénny substrát bol vytvorený zo zmesi záhradníckej zeminy, popola zo spaľovania odpadov z. drevotrieskových a polotvrdýcb drevovláknitých dosák pri výrobe nábytku v 1 MW kotle (Kostolné Kračany), rastlinného uhlia z experimentálnej pyralýzy (pyralyzér s objemom 2 ní jačmenisko Zvolen) pýru (skúšobne pestovaného na energetické účely Michalovce).

Boli uskutočnené nádobové skúšky úrody pokusnej rastliny' (3 nádoby' pre každý variant) v troch variantoch (hmotnosti sa uvádzajú v prepočte na sušinu):

V 0 - záhradnícka zenána (porovnávací variant),

V 1 - zmes záhradníckej zeminy 50 % hmotu., uvedeného popola 30 % hmotu, a 20 % hmotu, rastlinného uhlia,

V 2 - zmes záhradníckej zeminy 40 % hmotn., uvedeného popola 30 % hmotu., 15 % hmotn. aeróbne stabilizovaný kal z komunálnej čistiarne odpadových vôd a 15 % hmotn. rastlinného uhlia.

Na skúšky vhodnosti rekultivačného substrátu bolo použité semeno žeruchy záhradnej (Bombách) v množstve 40 g.nr². Experiment sa realizoval v laboratórnych podmienkach. Čas trvania pokusu 2i dní. Po tomto čase boli rastliny zrezané a zvážené.

Tab. Výsledky relatívnej produkcie hmotnosti rastlín

Variant	V 0	V 1	V 2
Relatívna h ti® t no s ť	1	1.1	1,4

Tieto substráty sú zároveň využiteľné ako hnojivé substráty na pôdu. Pri použití na rekultiváciu predstavujú až 60 % úsporu zeminy.

S K 8573 ΥΙ

Príklad 3

Umelý antropogénny rekultivačný substrát bol vytvorený zo zmes i hlinitej pôdy, popolčeka zo spaľovania čierneho uhlia (EVO) a uhlia z kopyrolýzy dreva s čistiareň s kým kalom z experimentálnej pyrolýzy (pyrolyzér s objemom 2 m³ jačmenisko Zvolen) alebo rašeliny (Mountfield), alebo kompostu z vytriedenej zložky komunálnych odpadov vyrobený na skládke odpadov a nevhodný na poľnohospodárske účely (Zvolenská Slatina),

Boli uskutočnené nádobové skúšky* úrody viacerých druhov tráv v priebehu (3 nádoby* pre každý variant) v troch variantoch (hmotnosti sa uvádzajú v prepočte na sušinu):

V 0 - hlinitá pôda (porovnávacívariant),

V 1 - zmes hlinitej pôdy 70 % hmotu., popolčeka zo spaľovania čierneho uhlia 20 % hmotu, a uhlia zkopyrolýzy' 10 % hmotn.,

V 2 - zmes hlinitej pôdy* 70 % hmotn., popolčeka zo spaľovania, čierneho uhlia 20 % hmotn. a rašeliny 10 % hmotn.,

V3 - zmes hlinitej pôdy 70 % hmotn., popolčeka zo spaľovania čierneho uhlia 20 % hmotn. a kompostu 10 % hmotu.

Na skúšky vhodnosti rekultivačného substrátu boli použité trávnikové semená trávna zmes Aros EKOpíus do sucha (I-Iombach) v množstve 45 g.m**². Bol realizovaný poľný experiment vo vonkajších podmienkach v podhorskej oblasti na upravenej ploche Q,75 x 0,75 m² (izolovanej do hĺbky 40 cm) a rovnako veľkej ploche na porovnávacipokus. Čas trvania pokusu 30 dní. Po tomto čase boli rastliny zrezané a zvážené.

Vo všetkých variantoch boli prírastky hmotnosti rastlín, približne rovnaké (±15 %) po celé vegetačné obdobie. Pri použití týchto substrátov n a rekultiváciu sa ušetrilo približne 30 % hrnoin. hlinitej pôdy.

Príklad 4

Umelý antropogénny rekultivačný substrát bol vytvorený zo zmesi záhradníckej zeminy, povrchovej trusty z okolia výroby magnezitu (Jelšava), anaeróbne stabilizovaného čistiarenského kalu (Vilcauová) a prachového dreveného uhlia (pyrolyzér s objemom 2 rn³ jačmenisko Zvolen).

Realizovali sme nádobové skúšky pestovania viacerých druhov tráv v priebehu 3 rokov. Pri týchto skúškach 50 % hmotnosti substrátu tvorila krusta a rôzne pomery zeminy, kalu a dreveného uhlia.

Postup prípravy umelého antropogénuelio rekultivačného substrátu bol nasled ujúci: prachové drevené ub lie sa zmiešalo s anaeróbne stabilizovaným čistiarenským kalom z komunálnej čistiarne odpadovej vody, potom sa vzniknutá zmes premiešala so záhradníckou zeminou a nakoniec s podivenou hmotou z krusíy povrchu okolia, výroby magnezitu tak, že vznikla zmes, ktorá poskytla najlepšie výsledky, v tomto hmolnostnom pomere (hmotnosti sa vzťahujú na vzduchosuché zložky): 50 % hmotn. krusta : 20 % hmotn. zemina : 20 % hmotn. anaeróbne stabilizovaný kat: 10 % hmotn. drevené uhlie.

Na skúšky vhodnosti rekultivačného substrátu boli zasadené semienka rastliny Kostrava. t rste triko vitá KÔRA (VUTPaHP v Banské! Bystrici) v množstve 50 g.m**².

Schádzavosť rastlín v substrátoch s krustou bola pomalšia v porovnaní s čistou záhradníckou zeminou, ale prírastky hmotnosti rastlín pestovaných na umelých rekultivačných substrátoch sa rýchlejšie zvyšovali oproti porovnávaciemu pokusu. Po 5 týždňoch prírastok len 10 %, ale už po 2 mesiacoch od výsevu boli prírastky na uvedenom umelom rekultivačnom substráte 2-krát vyššie ako v porovnávacom pokuse. Po 9 mesiacoch boli prírastky na uvedenom umelom rekultivačnom substráte viac než 5-uásobné oproti prírastkom v porovnávacom pokuse a ρο 15 mesiacoch viac než 7-násobné.

Pri použití tohto substrátu sa nielen vysoko zvýšili prírastky hmotnosti rastlín, ale aj ušetrilo až 80 % pôdy.

Príklad 5

Prachové pyrolýzne uhlie z pyralýzy polyetylénu a poiypropylénu (Iža) sa zmiešalo s anaeróbne stabilizovaným čistiarenským kalom z komunálnej čistiarne odpadovej vody (Zvolen), potom sa vzniknutá zmes premiešala s ílovitou zeminou a nakoniec s popolčekom zo spaľovania hnedého uhlia odobratého zodkaliska tak, že vznikla zmes v tomto bmotnostnom pomere v prepočte na sušinu: 25 % ilovitá zemina : 25 % popolček : 35 % čistiarenský kal : 15 % pyrolýzne uhlie.

Porovnávací variant bola samotná ilovitá zemina.

Na skúšky vhodnosti rekultivačného substrátu boli použité semená trávy YTVA PIANTF.LLA do tieňa (Senzačne s.r.o.) v množstve 40 g.m*². Bol realizovaný poľný experiment vo vonkajších podmienkach v podhorskej oblasti na upravenej tienenej ploche 0,75 x 0,75 m² (izolovanej do hĺbky 40 cm) a rovnako veľkej ploche na porovnávacipokus.

Prírastky hmotnosti boli s rekultivačným substrátom približne 1,3 vyššie ako na samotnej pôde po celé vegetačné obdobie jedného roka a ušetrilo sa 75 % zeminy.

S K 8573 ΥΙ

Príklad 6

Släädkovaué komunálne odpady a biologicky rozložiteľné odpady sa pri zhutňovaaí denne prekrývajú vhodným inertným odpadom, inertným materiálom alebo zeminou. Na denný prekryv prevádzkovanej skládky odpadov sa môžu použiť rôzne varianty uvedenej zmesi anorganických odpadov z environmentálnych záťaží alebo anorganických odpadov priamo z výroby a kalov, pripadne zmesi mokrého kalu so záhradným odpadom či jemnou frakciou vyseparovanou zo zmesového komunálneho odpadu, ak zmesi spiňujú právne požiadavky na inertný odpad.

Prierarys dná využiteľnos ť

Spôsob použitia umelého rekultivačného substrátu podľa nárokov je závislý od konkrétnej situácie v iokalíte environmentálnej záťaže. Umelý rekultivačný substrát tvorí najvrchnejšiu zložku povrchového utesnenia a zakrytia environmentálnych záťaži a slúži aj na jej zapojenie do okolitej krajiny tým, že umožňuje rast trávy, krov a stromov alebo aj pestovanie energetických plod in.

Každé miesto s uloženým anorganickým odpadom alebo iné kontaminované plochy by mali byť pokryté vegetáciou, pretože bez vegetácie sú zdrojom plošných emisii minimálne tuhých znečisťujúcich látok. Umelý rekultivačný substrát sa využíva ako krycia vrstva na povrchovú plochu environmentálnych záťaží, ako sú napr. odkaliská, banské a priemyselné haldy, priemyselne kontaminované plochy, skládky odpadov a iné. Dlhodobo účinné (úrodné pre vegetáciu) pokryvné vrstvy environmentálnych záťaží musia mať dostatočnú bnibku, minimálne 60 cm a pokryvná vrstva skládky odpadov jc dokonca v hrúbke najmenej 1,0 m, čo predstavuje enormne veľké objemy rekultivačnej vrstvy,ktoré je problém zabezpečiť len samotnou pôdou.

Rekult ivačné substráty popravené napr. zo zmesí anorganických odpadov a kalov alebo aj s prídavkom záhradného odpadu či organickej frakcie vyseparovancj zo zmesového konatnálneho odpadu sa môžu použiť aj na rekultiváciu uzavretých skládok odpadov alebo ako alternatívny denný prekryv prevádzkovaných skládok odpadov a pestovanie trávnej alebo krovinovej biomasy. Niektoré zrekultivačoých substrátov sú vhodné aj na vyľahčovan ic ťažkých pôd po splnení osobitných požiadaviek právnych predpisov.

Úpravy pomocou umelého rekultivačného substrátu sa uskutočňujú buď priamo na degradovanej pioche environmentálnej záťaže, a to zmesavaním jej povrchovej vrstvy s ostatnými zložkami substrátu, alebo prípravou kompletného rtmelého rekultivačného substrátu s následným navezen im a rozvrstvením po povrchu en v trón nie n táin ej záť aže.

Claims

5. Umelý rekultivačný substrát na. báze odpadov, vy z a a č a j ú c i sa í ý n;, že je zložený zo zmesi zeminy a vlastného odpadu environmentálnej záťaže, s prídavkom organických katov alebo kompostu na báze odpadov a pvrolýzneho uhlia, alebo rašeliny, pričom obsah vlastného materiálu environmentálnej záťaže tvorí 10 až 50 % bmotn., zemina do 80 % hmotn., organické kaly do 40 % hmotu. alebo kompost na báze odpadov do 60 % hmotn. a drevené aiebo iné pyrolýzne uhlie alebo rašelina do 30 % hmotn. v prepočte na suchú hmotnosť.
2. Umelý rekultivačný substrát na báze odpadov podľa nároku í, vy z a a č m j ú c i odpadom je troska z výroby železných kovov.
3. Umelý rekultivačný substrát na báze odpadov podľa nároku i, vy z a a č u j ú c i odpadom je odpadový zlievarenský piesok z výroby zlievarenskýeh foriem a. jadier.
4. Umelý rekultivačný substrát na báze odpadov podľa nároku 1, vyznačujúci odpadom je popolček zo spaľovania uhlia alebo biomasy.

.
5. Umelý rekultivačný substrát na báze odpadov podľa nároku í, vy z a a č m j ú c i odpadom je odpad obsahujúci magnezit, vápenec alebo odpady z ich výroby a spracovania, alebo povrchová krusta z okolitého terénu ich výroby' a spracovania.
6. Umelý rekultivačný substrát na báze odpadov podľa nároku í, vy z a a č a j ú c i sa odpadom je organický odpad bez nebezpečných látok.
7. Umelý rekultivačný substrát na báze odpadov podľa nároku f, vy z a a č a j ú c i sa organickým kalom je stabilizovaný kal z čistiarne odpadových vôd, bioplynových staníc, celulózovopapierenské kaly, maštaľný hnoj alebo iné organické kaly bez nebezpečných látok
8. Umelý rekultivačný substrát na báze odpadov podľa nároku f, vy z a a č a j ú e i sa t ý rn , že pyroiýzaym uhlím je prachové alebo mleté drevené uhlie, iné rastlinné uhlie z pyrolýzy aiebo uhlie z pyrolýzy a splynovania organických látok bez nebezpečných látok
9. Spôsob výroby umelého rekultivačného substrátu priamo na ploche, vyznačujúci sa tým, že sa na povrch environmentáinej záťaže navezie 10 až 30 cm vrstva zmesi zeminy s prídavkom organických kalov alebo kompostu na báze odpadov a pvrolýzneho uhlia, alebo rašeliny a nasleduje hlboké frés a s a s a

t ý K3 , že tým, že t ý m, že t ý K3 , že

t ý ru , že t ý ru , že zovatne aiebo orba do hĺbky 40 až 50 cm, potom sa opätovne navezie druhá 10 až 30 cmvrstva rekultivačného substrátu s následným hlbokým frézovaním alebo orbou do hĺbky 40 až 50 cm, prípadne rovnakým postupom aj tretia vrstva.
10. Spôsob výroby umelého rekultivačného substrátu ex situ, v y z n a č a j ú c i s a t ý m, že zahriía odťaženie povrchovej vrstvy environmentálnej záťaže, drvenie, pripadne mletie, premiešavame s ďalšími zložkami a navozenie formulovaného rekultivačného substrátu na povrch environmentálnej záťaže vo výške2.0 až 80 cm
11. Použitie umelého rekultivačného substrátu podľa niektorého z nárokov 1 až 8 na prevenciu prašnosti environmentáinej záťaže, vrátane uzatvorenej skládky? odpadov, na zatrávneníe a začlenenie environmentálnej záťaže do krajiny alebo pestovanie energetických plodín.
12. Použitie umelého rekultivačného substrátu podľa niektorého z nárokov 1 až 8 ako alternatívneho denného prekryvu prevádzkovanej skládky? odpadov.
13. Použitie umelého rekultivačného substrátu podľa niektorého z nárokov 1 až 8, využívajúceho trosku z výroby železných kovov, zlievarenský? piesok z nechemic-kej výroby? zlievarenskýeh foriem a jadier alebo popola zo spaľovania dreva v zmesi s rôznymi druhmi organicky bohatých kalov aiebo kompostov na ich báze alebo dreveného uhlia a rašeliny/ na vyľahčovanie ťažkých pôd.

Koniec dokumentu