SK7742Y1 - Spôsob odstraňovania nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne a zariadenie na jeho vykonávanie - Google Patents

Abstract

Pri odstávke reaktora je z tlakovej nádoby (9) reaktora odložené jeho veko a reaktor je zatopený chladiacim médiom primárneho okruhu. Pod hladinou chladiaceho média, v hĺbke 2 až 25 m je umiestnené ponorné čerpadlo (2) s filtračnou jednotkou (3), chladiace médium sa ponorným čerpadlom (2) nasáva a tlačí do filtračnej jednotky (3) a následne chladiace médium vystupuje naspäť do prostredia pod hladinou chladiaceho média, pričom sa nečistoty zadržujú vo filtri (4). Aspoň jedno čerpadlo primárneho okruhu cirkuluje chladiace médium v tlakovej nádobe (9) reaktora, vírenie unáša nečistoty usadené na dne reaktora, resp. na dne bazénov (10, 11) výmeny alebo skladovania paliva. Zariadenie má rám (1), na ktorom je umiestnené ponorné čerpadlo (2) s nasávaním (5) a filtračná jednotka (3) s výstupom (6) chladiaceho média. Zariadenie môže mať snímač prietoku, snímač tlaku, kameru a snímač (7) dávkového príkonu. Zariadenie môže mať zdvojenú konštrukciu s dvomi ponornými čerpadlami (2) v jednom ráme (1). Zariadenie môže pracovať v bazéne (11) skladovania paliva aj počas prevádzky reaktora.

Description

Technické riešenie sa týka spôsobu a zariadenia na odstraňovanie nečistôt, najmä pevných častíc koróznych produktov z chladiaceho média jadrovej elektrárne, ktoré sa vytvárajú počas prevádzky jadrovej elektrárne. Odstraňovaním nečistôt najmä počas odstávky reaktora, keď je z tlakovej nádoby reaktora odložené jeho veko, sa zamedzí nežiaducemu pôsobeniu nečistôt v primárnom okruhu počas prevádzky reaktora. Nečistoty z chladiaceho média sa môžu odstraňovať aj počas prevádzky reaktora, a to napríklad v bazéne uskladnenia paliva.

Doterajší stav techniky

Napriek použitiu ušľachtilých ocelí sa pri prevádzke reaktora jadrovej elektrárne na vnútorných povrchoch primárneho okruhu vytvárajú korózne produkty, napríklad zmesové oxidy železa, chrómu a niklu. Oxidové vrstvy sa v podmienkach primárneho okruhu postupne oddeľujú a cirkulujú s chladivom podobne ako malé čiastočky kovov, plastov, skla, izolačných a spojových materiálov, prípadne aj drobné súčiastky ponechané v obehu pri údržbe strojov primárneho okruhu. Tieto nečistoty na seba viažu rádionuklidy kobaltu, mangánu, striebra a ďalšie rádioaktívne látky, čo zvyšuje kontamináciu povrchov, zvyšuje radiačnú záťaž personálu jadrovej elektrárne pri údržbových prácach, zvyšuje nároky na dekontamináciu a zvyšuje množstvo rádioaktívnych odpadov pri dekontaminácii. Hromadenie nečistôt, najmä v priestore palivových kaziet, môže spôsobiť prevádzkové ťažkosti pri prevádzke jadrovej elektrárne.

Počas prevádzky reaktora nečistoty cirkulujú s chladiacim médiom primárneho okruhu. Oxid železnatoželezitý, nazývaný tiež ako magnetit, má magnetické vlastnosti, dobre priľne na kovových povrchoch palivových kaziet. Usadenie magnetitu a iných nečistôt na povrchu palivových kaziet znižuje prestup tepla do chladiaceho média primárneho okruhu a to spôsobuje lokálne zvýšenie teplôt, ktoré si následne vyžaduje znižovanie výkonu reaktora.

V priemysle sú známe rôzne filtračné systémy na zachytenie malých pevných častíc pri cirkulácii kvapalín, ale existujúci primárny okruh jadrovej elektrárne nie je možné z bezpečnostných dôvodov jednoducho doplniť o filtračné zariadenie. Akékoľvek dodatočné zapojenie filtračného zariadenia nad rámec pôvodného projektu primárneho okruhu predstavuje neakceptovateľné bezpečnostné riziká. Je preto vhodné odstraňovať nečistoty počas odstávky reaktora, keď nie je chladiace médium primárneho okruhu pod tlakom a nemá vysokú teplotu. Pri údržbe, po odstavení reaktora nečistoty sedimentujú v chladiacom médiu a hromadia sa v málo pohyblivých zónach, v reaktore, v bazénoch výmeny paliva, v bazéne skladovania paliva, v zásobných nádržiach a podobne. Všeobecné riešenia filtrácie kvapalín známe z príbuzných odvetví, keď sa filtrované médium privádza do separátne umiestenej filtračnej jednotky, vedú v prípade nasadenia v primárnom okruhu k problémom s vysokým radiačným zaťažením obsluhujúceho personálu.

Zverejnenie úžitkového vzoru SK 7166, PUV 50100-2014 opisuje čistenie vnútorných plôch na dne tlakovej nádoby reaktora jadrovej elektrárne. Spôsob a zariadenie je určené najmä na čistenie zaobleného dna tlakovej nádoby pri vybraných palivových kazetách, kde odstraňuje sedimentované nečistoty, neodstraňuje jemné nečistoty rozptýlené počas odstávky reaktora v chladiacom médiu primárneho okruhu. Podobne patent SK 286704 opisuje dekontamináciu vnútorných plôch kompenzátora objemu jadrovej elektrárne, ale nerieši jemné nečistoty v chladiacom médiu primárneho okruhu.

S ohľadom na špecifickosť problému a jeho previazanosť s konkrétnym typom reaktora nie sú dostupné žiadne staršie publikácie objasňujúce spôsoby čistenia chladiaceho média primárneho okruhu. Pri veľkej odstávke reaktora, predovšetkým typu WER (WWER, PWR - tlakovodný systém voda/voda), sa odloží veko tlakovej nádoby reaktora a chladiacim médiom primárneho okruhu sa zatopí bazén výmeny paliva nad tlakovou nádobou, ktorý spolu s bazénom skladovania paliva vytvoria spojené nádoby. Je žiadaný a nie je známy postup odstraňovania nečistôt počas tohto stavu zatopenia reaktora, pričom sa má dosiahnuť nielen vysoká účinnosť a rýchlosť odstraňovania nečistôt, ale aj vysoká bezpečnosť a nízka radiačná záťaž. Odstraňovanie nečistôt z primárneho okruhu sa stáva postupne nevyhnutným najmä pri dlhodobo používaných reaktoroch, pričom zásah do primárneho okruhu v prevádzkovom režime je z dôvodov požadovanej vysokej bezpečnosti v podstate nemožný.

Podstata technického riešenia

Uvedené nedostatky v podstatnej miere odstraňuje spôsob odstraňovania nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne, predovšetkým z chladiaceho média primárneho okruhu počas odstávky reaktora, keď je z tlakovej nádoby reaktora odložené jeho veko a reaktor je zatopený chladiacim médiom primárneho okruhu tak, že jeho hladina je nad úrovňou horného okraja otvorenej tlakovej nádoby reaktora alebo nečistôt z chla2

SK 7742 Υ1 diaceho média v bazéne skladovania paliva podľa tohto technického riešenia, ktorého podstata spočíva v tom, že pod hladinou chladiaceho média je umiestnené ponorné čerpadlo s filtračnou jednotkou, chladiace médium sa čerpadlom nasáva a tlačí do filtračnej jednotky a z filtračnej jednotky chladiace médium vystupuje naspäť do prostredia pod hladinou chladiaceho média. Chladiace médium primárneho okruhu je zvyčajne voda, resp. upravená voda, vodný roztok alebo vodná zmes, vodný roztok kyseliny boritej. Takáto ľahká voda slúži ako chladivo aj ako moderátor. Pod nečistotou si je potrebné predstaviť akúkoľvek pevnú cudziu časticu v chladiacom médiu.

Filtračný postup podľa tohto technického riešenia odstraňuje nečistoty z tekutiny chladiaceho média, tým sa však v podstate odstraňujú nečistoty z povrchov primárneho okruhu, nečistoty z povrchu palivových kaziet, nečistoty z bazénov, resp. z nádrží, ktoré aspoň v niektorej fáze prevádzky alebo odstávky reaktora obsahujú chladiace médium použité v primárnom okruhu. Širším cieľom odstraňovania nečistôt z chladiaceho média je teda čistenie primárneho okruhu a hydraulicky s ním prepojených častí.

Ponorné čerpadlo s filtračnou jednotkou sa dostane pod hladinu chladiaceho média tak, že je spustené nadol do zatopeného bazéna výmeny paliva alebo zatopeného bazéna skladovania paliva alebo je umiestnené do bazéna výmeny paliva ešte pred jeho zatopením.

Dôležitým znakom predloženého technického riešenia je, že filtrácia prebieha pod hladinou chladiaceho média primárneho okruhu. Pod pojmom primárny okruh sa má v tomto spise na mysli nielen chladiaci okruh zabezpečujúci odvod tepla počas prevádzky reaktora, ale má sa na mysli ktorákoľvek časť jadrovej elektrárne, ktorékoľvek zariadenie jadrovej elektrárne, ktoré obsahuje alebo nakladá s chladiacim médiom určeným na odvod tepla z palivových kaziet alebo na ich tienenie v ktorejkoľvek etape činnosti jadrovej elektrárne.

Filtrácia pod hladinou znižuje radiačnú záťaž v priestore nad reaktorom, kde sa pohybuje obsluha. Chladiace médium pritom slúži ako tienenie. Zvyčajne je priestor nad reaktorom, teda nad horným okrajom otvorenej tlakovej nádoby reaktora zatopený do takej výšky, aby bolo možné pod hladinou chladiaceho média primárneho okruhu presúvať palivové kazety do bazénov výmeny alebo uskladnenia paliva. Ponorné čerpadlo s filtračnou jednotkou môže zostať zavesené v potrebnej výške, resp. hĺbke pod hladinou, napríklad aspoň 2 m pod hladinou. Hĺbka ponorenia môže dosiahnuť až 25 m podľa konkrétnych stavebných dispozícií reaktora. Nečistoty z primárneho okruhu môžu byť odstraňované počas odstávky reaktora alebo aj počas jeho činnosti, keď bude filtrácia prebiehať v bazéne uskladnenia paliva.

Výhodne sa ponorné čerpadlo s filtračnou jednotkou položí na horizontálnu plochu pri dne bazéna výmeny - vedľa deliacej roviny reaktora, napríklad v úrovni okraja otvorenej tlakovej nádoby reaktora. Nie je teda nutné vkladať čerpadlo s filtračnou jednotkou až do tlakovej nádoby reaktora. Takýto postup nebráni vykonávať ostatné naplánované činnosti pri odstávke reaktora, ani sa pritom nevytvárajú riziká poškodenia vnútorných častí reaktora pri manipulácii s cudzím zariadením vnútri reaktora.

Pri filtrácii pomocou ponorného čerpadla s filtračnou jednotkou v jeho bezprostrednej blízkosti sa dosiahne krátka dopravná cesta, pričom vhodnou geometriou nasávacieho a výstupného otvoru, resp. potrubia sa dá dosiahnuť podpora prúdenia chladiaceho média, pričom sa môže na efektívnejšiu filtráciu využiť prúdenie chladiaceho média v okolí.

Je vhodné, ak počas odstraňovania nečistôt podľa tohto technického riešenia prúdi chladiace médium primárneho okruhu pomocou prevádzkového čerpadla, resp. viacerých prevádzkových čerpadiel primárneho okruhu. Cirkulácia chladiaceho média pri odstavenej a otvorenej tlakovej nádobe reaktora vyvoláva turbulentné vírenie chladiaceho média, ktoré vhodne vynáša nečistoty do blízkosti ponorného čerpadla s filtračnou jednotkou. Na dosiahnutie tohto cieľa sa môžu využiť viaceré čerpacie kapacity primárneho okruhu vrátane napríklad havarijných čerpadiel, ktorých riadna činnosť sa týmto tiež odskúša. Vznos nečistôt do úrovne nasávania ponorného čerpadla je dôležitou súčasťou procesu podľa tohto technického riešenia, zabezpečuje dopravu nečistôt k miestu filtrácie. Pri otvorenom reaktore dochádza k samovoľnému vznášaniu nečistôt, keď palivové kazety produkujú teplo a to spôsobuje prúdenie chladiaceho média. Môže sa to prejaviť opticky napríklad tým, že sa sfarbí priehľadné chladiace médium v bazéne výmeny paliva po zmiešaní s chladiacim médiom z otvoreného reaktora, ktoré obsahuje rôzne nečistoty. Okrem využitia tohto prirodzeného vznosu je výhodné podporiť ho pomocou aspoň jedného čerpadla primárneho okruhu.

Na spustenie ponorného čerpadla s filtračnou jednotkou pod hladinou chladiaceho média primárneho okruhu sa zvyčajne použije žeriav alebo navijak, pričom ponorné čerpadlo s filtračnou jednotkou je položené alebo zavesené na lane alebo reťazi. Ak sa zariadenie spúšťa na dno suchého bazéna výmeny paliva, postačuje, ak je zariadenie zavesené na jednom lane alebo na jednej reťazi. Presné položenie zariadenia môže byť vtedy sprevádzané personálom, ktorý je na dne bazéna. Ak sa zariadenie spúšťa pod hladinu zatopeného bazéna výmeny paliva alebo bazéna skladovania paliva, je výhodné, ak sa použijú aspoň dve laná alebo dve reťaze, ktorými sa dá zhora lepšie kontrolovať natáčanie a polohovanie zariadenia.

Je výhodné, ak čerpadlo nasáva kvapalinu chladiaceho média v jednom smere a prefiltrované chladiace médium vystupuje v druhom smere, ktorý je v podstate kolmý na prvý smer. Prvý smer môže zodpovedať dotyčnici k obvodu bazéna a druhý smer bude orientovaný dovnútra bazéna alebo tiež opačne, keď prvý smer, teda smer nasávania, zodpovedá nasávaniu zo stredu bazéna a smer výstupu zodpovedá dotyčnici k ob3

SK 7742 Υ1 vodu bazéna. Takéto usporiadanie nasávania a výstupu umožňuje použiť zdvojenú zostavu, keď sú vedľa seba zrkadlovo umiestnené dve ponorné čerpadlá s filtračnými jednotkami. Je ale tiež možné usporiadanie, pri ktorom je nasávanie aj výstup orientované v rovnakom smere, na opačných koncoch zostavy ponorného čerpadla s filtračnou jednotkou. Orientácia nasávania a výstupu má uhol 80 až 190 stupňov, výhodne 90 alebo 180 stupňov.

Nasávanie a výstup môžu byť umiestnené v rôznych výškach v rámci zostavy ponorného čerpadla a filtračnej jednotky.

Opísané priestorové vzťahy nasávania a výstupu chladiaceho média majú za úlohu zabezpečiť efektívne nasávanie bez nasávania chladiaceho média, ktoré práve vystupuje z filtračnej jednotky. Opísané usporiadanie nasávania a výstupu zároveň podporuje vírenie chladiaceho média v bazéne tak, aby postupne všetka kvapalina chladiaceho média prešla filtráciou.

Pri odstraňovaní nečistôt je výhodné, ak sa zároveň meria prietok ponorného čerpadla. To umožní hodnotiť, aká časť kvapaliny chladiaceho média primárneho okruhu prešla filtráciou. Zároveň je veľmi vhodné, ak sa meria tiež tlakový rozdiel na vetvách filtračnej jednotky. Zvyčajne sa bude merať tlak pred filtrom a za filtrom, čím sa zistí stupeň zanesenia príslušného filtra. Filtračná jednotka môže pritom pozostávať z jedného filtra alebo aj z viacerých za sebou zapojených filtrov s rôznou veľkosťou otvorov. Výhodne sa budú pri filtrovaní z chladiaceho média odstraňovať nečistoty väčšie ako 0,3 μιη až 20 μιη.

Aby sa následne bezpečne spracovali odstránené nečistoty, je výhodné, ak sa pri postupe podľa tohto technického riešenia meria tiež dávkový príkon žiarenia na filtračnej jednotke, resp. na samotnom filtri. Na spracovanie, uchovávanie rádioaktívneho odpadu platia limity žiarenia, ktoré určujú, akým spôsobom sa s odpadom nakladá. Aby sa vhodne využila kategorizácia rádioaktívnych odpadov, môže sa odstraňovanie nečistôt podľa tohto technického riešenia prerušiť pri dosiahnutí nastaveného dávkového príkonu na filtračnej jednotke, resp. na danom filtri vo filtračnej jednotke. Zastaví sa nasávanie ponorného čerpadla, vytiahne sa spolu s filtračnou jednotkou nad hladinu, kde obsluha vymení filter, ponorné čerpadlo s filtračnou jednotkou s novým filtrom sa naspäť ponorí pod hladinu a pokračuje sa vo filtrácií.

Je možný tiež postup, keď filtračná jednotka zahrňuje viacero filtrov s rovnakou charakteristikou a tie sú postupne zapájané do toku prúdiaceho chladiaceho média potom, čo predchádzajúci filter dosiahne nastavenú hodnotu dávkového príkonu žiarenia. Tým sa ušetrí čas prerušenia filtrácie, kedy sa filter vymieňa nad hladinou.

Meranie prietoku na čerpadle, tlakov na filtri, meranie nárastu dávkového príkonu na filtri umožní zachytiť optimálne množstvo rádioaktívnych látok z chladiaceho média pri zohľadnení dávkovej záťaže personálu pri následnej manipulácii s filtrami, ako aj z pohľadu prípustných maximálnych množstiev rádionuklidov na uloženie v jednej nádobe, napríklad v štandardnom 200 1 sude. Výsledkom je, že sa netvorí zbytočne veľa rádioaktívneho odpadu, teda napríklad zbytočne veľký počet použitých filtrov s malým dávkovým príkonom, ale netvorí sa ani odpad, ktorý by svojím vysokým dávkovým príkonom žiarenia sťažoval manipuláciu a uskladnenie. Okrem merania prevádzkových hodnôt v rámci zariadenia sa môže postup odstraňovania nečistôt doplniť aj o meranie vektorov pohybu chladiaceho média v rôznych častiach reaktora a/alebo bazéna, aby sa mohlo kontrolovať alebo aspoň vyhodnocovať prúdenie v bazéne. Filtrovanie chladiaceho média neprebieha ako plnoprietoková alebo odbočková filtrácia, ktoré sú známe z bežných filtračných úloh v iných priemyselných aplikáciách, je preto dôležité poznať prúdenie, aby sa zabránilo stavu, keď sa dookola filtruje rovnaká časť chladiaceho média, pokým ostatné časti chladiaceho média by neprešli filtračnou jednotkou. Postup podľa tohto technického riešenia môže byť ešte na začiatku procesu doplnený výpočtom, ktorý pri známej geometrii reaktora a bazénov a pri známom dostupnom výkone čerpadiel primárneho okruhu namodeluje hydraulické prietoky, určí miesto umiestnenia zariadenia podľa tohto technického riešenia, prípadne určí časy jednotlivých požadovaných režimov prúdenia, ktoré sa potom nastavujú na čerpadlách primárneho okruhu.

Hodnotenie a zobrazovanie nameraných hodnôt bude prebiehať nad hladinou, v mieste bezpečnom pre obsluhujúci personál. Dáta sa môžu zároveň archivovať na neskoršiu analýzu priebehu odstraňovania nečistôt, keď je možné hodnotiť vplyvy rôznych zapojení a rôznych nastavení zariadenia.

Zariadenie môže byť podobne použité aj pri filtrácii chladiaceho média v iných bazénoch a nádržiach jadrovej elektrárne, napríklad v bazéne skladovania vyhoreného paliva. Nečistoty sa môžu odstraňovať aj mimo reaktora a mimo bazéna výmeny paliva, filtračný proces môže prebiehať aj počas prevádzky reaktora, t. j. mimo jeho odstávku.

Nový spôsob odstraňovania nečistôt výrazne zjednodušuje čistenie odstaveného reaktora, nevytvára žiadne riziká pre poškodenia reaktora, na vírenie chladiaceho média výhodne využíva prevádzkové čerpadlá primárneho okruhu. Predložené technické riešenie skracuje čas potrebný na prípravu aj likvidáciu pracoviska, znižuje personálne nároky, optimalizuje tvorbu a rozdelenie rádioaktívnych odpadov a znižuje kolektívnu dávku ožiarenia personálu počas čistenia.

Nedostatky opísané v stave techniky v podstatnej miere odstraňuje aj samotné zariadenie na odstraňovanie nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne, najmä z chladiaceho média primárneho okruhu, ktoré

SK 7742 Υ1 zahrňuje filtračnú jednotku s aspoňjedným filtrom na zachytávanie nečistôt z chladiaceho média podľa tohto technického riešenia, ktorého podstata spočíva v tom, že má rám, na ktorom je umiestnené ponorné čerpadlo s nasávaním chladiaceho média a filtračná jednotka s výstupom chladiaceho média. Filtračná jednotka je pripojená k výtlaku ponorného čerpadla, pričom ponorné čerpadlo spolu s filtračnou jednotkou, s nasávaním a s výstupom je prispôsobené na ponorenie pod hladinu chladiaceho média do hĺbky aspoň 2 m.

Ponorné čerpadlo aj filtračná jednotka sú vyhotovené tak, aby mohli bezpečne pracovať ponorené pod hladinou chladiaceho média primárneho okruhu, resp. pod hladinou chladiaceho média bazéna skladovania paliva. Zvyčajne budú pracovať v hĺbke 2 až 25 metrov. Tomu bude zodpovedať tlaková odolnosť, stupeň elektrickej izolácie ponorného čerpadla a dĺžka napájacieho elektrického vedenia. Pri činnosti zariadenia je nasávanie a výstup chladiaceho média umiestnený pod jeho hladinou. Orientácia nasávania a výstupu má vzájomný uhol 80 až 190 stupňov, výhodne 90 alebo 180 stupňov. Orientácia nasávania a výstupu v uhle 180 stupňov znamená, že vektor rýchlosti chladiaceho média na nasávaní a na výstupe majú rovnakú orientáciu. Výškovo sú nasávanie a výstup umiestnené v rôznych úrovniach v rámci výšky rámu zariadenia.

S ohľadom na objemy chladiaceho média v primárnom okruhu je výhodné, ak ponorné čerpadlo má výkon 4 až 40 m³/hod. Aby sa dosiahol plynulý rozbeh motora ponorného čerpadla a tiež aby sa výkon mohol jednoducho regulovať, je elektrické napájanie ponorného čerpadla zabezpečené cez frekvenčný menič, ktorý je umiestnený nad hladinou, napríklad na postamente alebo v reaktora vej sále. Výtlak ponorného čerpadla by mal dosahovať 2 až 6 barov, aby sa dosiahol dostatočný prietok aj pri zvýšenej tlakovej strate vo filtračnej jednotke. Filtračná jednotka má vo výhodnom usporiadaní účinnú veľkosť otvorov filtračnej vložky 0,3 pm až 20 pm. Filtračná jednotka má aspoň jeden vymeniteľný filter.

Pri vynaliezaní sa ukázalo ako výhodné, ak zariadenie má zdvojenú konštrukciu, keď v jednom spoločnom ráme má zariadenie dve ponorné čerpadlá a dve filtračné jednotky, výhodne sú tieto vzájomne zrkadlovo orientované. Podlhovastý pôdorys rámu, ktorý vyplýva zo zdvojenej konštrukcie, sa jednoducho umiestňuje na vodorovný okraj bazéna s chladiacim médiom a zdvojená konštrukcia poskytuje vyšší filtračný výkon. Riadenie ponorných čerpadiel pri zdvojenej konštrukcii môže byť samostatné alebo spoločné.

Rám má vo výhodnom usporiadaní priestorovú štruktúru kvádra, má spodnú základňu, ktorá nesie ponorné čerpadlo a filtračnú jednotku a po okrajoch základne má nahor vedené stojky, ktoré sú po okrajoch kvádra v hornej časti spojené priečnikmi. V hornej časti má rám aspoň dve príchytky na pripojenie lana alebo reťaze alebo podobného ťažného prostriedku. Z hľadiska manipulačnej voľnosti je výhodné, ak rám má príchytky pri každej stojke, to znamená v rohoch a v prípade zdvojenej konštrukcie aj pri stredových stojkách. Priestorová štruktúra rámu so stojkami a priečnikmi chráni ponorné čerpadlo, filtračnú jednotku a ich príslušenstvo, najmä meracie prístroje, pred poškodením pri manipulácii a pri prevádzke.

Ako už bolo opísané pri definovaní spôsobu, je výhodné, ak sa pri odstraňovaní nečistôt merajú prietoky, tlaky, rozdiely tlakov a dávkový príkon žiarenia. Z uvedených dôvodov má zariadenie aspoň jeden snímač prietoku chladiaceho média, ktorý je umiestnený na nasávaní a/alebo na výstupe chladiaceho média, a/alebo na potrubí medzi ponorným čerpadlom a filtračnou jednotkou.

Snímače tlaku sú vo výhodnom usporiadaní umiestnené pred filtrom filtračnej jednotky a za ním. Filtračná jednotka môže zahrňovať jeden filter alebo viacero postupne zapojených filtrov. Je výhodné, ak filtračná jednotka má vonkajší tieniaci obal, napríklad olovený alebo oceľový obal, aby sa po vytiahnutí zariadenia nad hladinu chladiaceho média bránilo ožarovaniu obsluhujúceho personálu z rádioaktívnych nečistôt zachytených vo filtri.

Je výhodné, ak v blízkosti filtra je umiestnený snímač dávkového príkonu žiarenia, napríklad snímač gama žiarenia. To umožní riadiť prevádzku zariadenia tak, aby sa do filtra uložilo optimálne množstvo nečistôt s príslušným dávkovým príkonom žiarenia. Takýto snímač dávkového príkonu žiarenia môže byť umiestnený medzi tieniacim obalom a vyberateľnou časťou filtra, alebo na vonkajšej strane tieniaceho obalu.

Filter je uložený pri filtrácii v jednoduchom alebo zdvojenom tieniacom obale. Tieniaci obal môže byť na zvýšenie tieniacej účinnosti z ocele, olova, volfrámu a ich vhodných kombinácií.

Aby sa zjednodušila dekontaminácia zariadenia po vytiahnutí nad hladinu chladiaceho média, je vhodné, ak vonkajší povrch zariadenia je kovový a hladký, aby sa mohol účinne opláchnuť. Na dosiahnutie tohto cieľa môže mať ponorné čerpadlo, filtračná jednotka, ako aj ostatné prvky opláštenie z nehrdzavejúcej ocele, ktorá sa ľahko čistí. Vnútorné dutiny zariadenia vrátane komory ponorného čerpadla a potrubia sú navrhnuté tak, aby po vytiahnutí zariadenia nad hladinu došlo k odvodneniu týchto dutín bez zostatkov.

Súčasťou zariadenia môže byť aj kamerový systém, ktorý sleduje priestor v okolí zariadenia, čo uľahčí najmä bezpečnú manipuláciu pri vkladaní zariadenia do bazénu a pri vyberaní z bazénu.

Okrem už uvedených výhod má nový spôsob a zariadenie na odstraňovanie nečistôt výhodu v nízkych nákladoch na inštaláciu, postačuje spustenie zariadenia pod hladinu chladiaceho média. Výhodne sa pri odstraňovaní nečistôt využije turbulentné prúdenie nad úrovňou otvorenej tlakovej nádoby reaktora, ktoré je vyvolané vysokým prietokom čerpadiel primárneho okruhu. Turbulencii napomáha stav, kedy je z tlakovej nádoby reaktora sňaté veko s clonkami, ktoré inak pri prevádzke usmerňujú tok chladiaceho média a snažia sa vytvoriť rovnomerný a laminárny tok popri palivových kazetách. Po odstránení veka a spustení čerpadiel

SK 7742 Υ1 primárneho okruhu dochádza v zatopenej nádobe reaktora k silnej turbulencii, ktorá vynáša nečistoty do úrovne ponoreného zariadenia podľa tohto technického riešenia. Zariadenie je pritom objemovo málo rozmerné, neprekáža vykonávaniu ostatných operácií pri odstávke reaktora jadrovej elektrárne.

Výhodou predloženého technického riešenia je tiež zjednodušené a bezpečné nakladanie s nazbieranými nečistotami. Tie sa zhromažďujú vo vyberateľnom filtri, ostatné časti zariadenia po dekontaminácii nevyžarujú nebezpečný dávkový príkon. Filter je objemovo relatívne malý a jeho dávkový príkon žiarenia je plánovaný, môže sa teda ukladať napríklad do 200 1 sudov s vhodným tienením. Spôsob aj zariadenie prinášajú tiež výhodu v tom, že nemôžu mať žiaden negatívny vplyv na bezpečnosť primárneho okruhu, a preto si nevyžadujú osobité schvaľovanie alebo zmeny projektu jadrovej elektrárne.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Technické riešenie je bližšie vysvetlené pomocou obrázkov 1 až 9. Použitá mierka a pomer medzi veľkosťou reaktora, jeho výškou, veľkosťou zariadenia a veľkosťou ostatných častí zariadenia je nezáväzný, informatívny alebo bol priamo upravený na zvýšenie prehľadnosti. Na obrázkoch nie sú znázornené ťažné prostriedky na manipuláciu so zariadením, rovnako nie sú znázornené ani napájacie a dátové vedenia medzi ponoreným zariadením a miestom obsluhy.

Zvolené pomery a zvolené tvary nemajú byť vysvetľované ako zužujúce rozsah ochrany.

Na obrázku 1 a 2 je schematicky zobrazené zapojenie ponorného čerpadla s filtračnou jednotkou. Na obrázku 1 je bočný pohľad, na obrázku 2 pohľad zhora, kde je vidieť 90° orientáciu medzi nasávaním a výstupom chladiaceho média.

Obrázok 3 v čiastočnom reze zobrazuje vzájomné priestorové vzťahy medzi otvorenou tlakovou nádobou reaktora a bazénmi výmeny a skladovania paliva. Nad tlakovou nádobou reaktora je bazén výmeny paliva, ktorý sa zavodňuje pri odstávke reaktora. Priechod medzi bazénom výmeny paliva (nad reaktorom) a bazénom uskladnenia paliva slúži na presúvanie palivových kaziet pod hladinou chladiaceho média primárneho okruhu. Na obrázku 3 je znázornený príklad položenia zariadenia podľa tohto technického riešenia pri úrovni horného okraja otvorenej tlakovej nádoby reaktora. Keďže reaktor s bazénmi majú vysokú konštrukčnú výšku, na obrázku 3 a 6 sú vyznačené dve prerušenia, jedno v úrovni tlakovej nádoby a druhé v úrovni bazéna výmeny paliva.

Obrázok 4 vyobrazuje priestorový pohľad na zariadenie so zdvojenou konštrukciou.

Obrázok 5 je bočný pohľad na zariadenie.

Na obrázku 6 je rez tlakovou nádobou reaktora, nad ktorým je bazén. Zavodnenie nie je pre prehľadnosť znázornené.

Na obrázku 7 a 8 je pohľad na bazén výmeny paliva, kde na vodorovnej rímse je položené zariadenie podľa tohto technického riešenia.

Obrázok 9 vyobrazuje polohou tieniaceho obalu a umiestnenie snímača dávkového príkonu žiarenia.

Príklady uskutočnenia

Príklad 1

V tomto príklade podľa obrázkov 3 až 6 a 9 zariadenie má zdvojenú konštrukciu. Kovový zváraný rám X má plochú spodnú základňu, na ktorej je zrkadlovo umiestnená dvojica ponorných čerpadiel 2 a filtračných jednotiek 3. Po rohoch a v stredovej rovine má rám X stojky prepojené v hornej časti priečkami, ktoré uzatvárajú priestorovú konštrukciu rámu X do vonkajšieho obrysu kvádra. V hornej časti konštrukcie rámu X je šesť príchytiek na pripojenie lana alebo reťaze.

Ponorné čerpadlo 2 má v tomto príklade krátke nasávacie potrubie, ktoré je vytvarované tak, aby sa dosiahla úroveň nasávania 5 vyššia, než je úroveň spodnej základne rámu X. Nasávanie 5 je pritom orientované kolmo na pozdĺžnu hranu rámu X, po položení zariadenia do bazénu 10 výmeny paliva smeruje nasávanie 5 smerom dovnútra bazénu 10 výmeny paliva. Výstup 6 je orientovaný kolmo k nasávaniu 5 a je umiestnený v hornej časti filtračnej jednotky 3.

Obe trojfázové ponorné čerpadlá 2 majú výkon regulovaný frekvenčným meničom v rozmedzí 4 až 40 m³/hod a majú na svojom výstupe výtlak 2 až 6 barov. Opláštenie ponorných čerpadiel 2 je z nehrdzavejúcej ocele a má hladký povrch, ktorý zjednodušuje oplach pri dekontaminácii. Na spojovacom potrubí medzi výtlakom ponorného čerpadla 2 a filtračnou jednotkou 3 je umiestnený prietokomer.

Filtračná jednotka 3 má filter 4 s oceľovým plášťom, ktorý tvorí valcovú tlakovú nádobu. V tomto príklade vyhotovenia môže mať filter 4 vonkajší priemer 160 mm až 450 mm a výšku 400 až 1200 mm, čo umožňuje neskôr filter 4 vcelku uložiť do štandardného 200 1 suda. Filter 4 je vložený do tieniaceho obalu 8, ktorý

SK 7742 Υ1 je v tomto príklade vyrobený z oloveného plechu. Medzi plášťom filtra 4 a tieniacim obalom 8 je umiestnený snímač 7 dávkového príkonu, ktorým sa priebežne meria gama vyžarovanie filtra 4.

Na vstupe a výstupe filtra 4 sú umiestnené snímače tlaku, ktorými sa zisťuje tlakový rozdiel. Ten vyjadruje stupeň mechanického zanesenia filtra 4. Snímanie tlakového rozdielu slúži tiež na ochranu proti poškodeniu filtra 4, ktorý by bol natoľko zanesený nečistotami, že by hrozilo vytrhávanie filtračného materiálu a jeho vynášanie do chladiaceho média v bazéne 10 výmeny paliva.

Postup v tomto príklade začína modelovaním prúdenia chladiaceho média pri odokrytom veku tlakovej nádoby 9 reaktora. Pri modelovaní sa použijú stavebné výkresy reaktora, zapojenia primárneho okruhu a špecifikácie čerpadiel. Podľa modelovania sa určí vhodné miesto na umiestnenie zariadenia tak, aby sa v danom mieste zabezpečil prietok postupne všetkej hmoty chladiaceho média s nadnesenými nečistotami primárneho okruhu.

Rám X sa ukotví na konce lana a spustí sa pod hladinu chladiaceho média, v tomto príklade sa umiestnil na vodorovnú plochu pri dne bazéna 10 výmeny paliva, ktorý je nad tlakovou nádobou 9 reaktora. Pri odstávke reaktora je sňaté a premiestnené jeho veko. Bazén 10 výmeny paliva má dno v tvare medzikružia, vnútorný otvor bazéna 10 výmeny paliva je tvorený otvorom reaktora. Zariadenie sa pomaly spúšťa popri bočnej stene bazéna 10 výmeny paliva a položí sa tak, aby nasávanie 5 oboch ponorných čerpadiel 2 smerovalo približne do stredu bazéna 10 výmeny paliva. Po položení zariadenia je nasávanie 5 svojou výškou mierne nad úrovňou hornej hrany otvoreného reaktora.

Po kontrole správnej polohy zostáva zariadenie ukotvené na lanách a spustia sa obe ponorné čerpadlá 2. Pritom sa sníma prietok na výtlaku ponorného čerpadla 2. Údaje sú zasielané po dátovom kábli, ktorý je pripojený k napájaciemu káblu. Nečistoty, najmä magnetit a ďalšie korózne produkty s rôznou veľkosťou častíc, sú vírením pri zapnutých čerpadlách primárneho okruhu rozvírené a vynášané do bazéna 10 výmeny paliva nad zatopeným reaktorom. Tu sú nasaté nasávaním 5 a častice väčšie ako 0,3 pm sú zachytené vo filtri 4 filtračnej jednotky 3. Chladiace médium potom z filtračnej jednotky 3 vychádza smerom po obvode bazéna 10 výmeny paliva. Podľa stupňa mechanického zanesenia filtra 4 sa mení tlakový rozdiel, ktorý sa priebežne meria a hodnotí v centrále obsluhy nad bazénom 10 výmeny paliva. Ovládanie, hodnotenie stavov a uchovávanie nazberaných údajov v centrále obsluhy môže prebiehať v manuálnom režime alebo v automatickom režime podľa vopred namodelovaných predpokladov. Hodnoty a stavy sa pritom v tomto príklade zobrazujú na prenosnej riadiacej jednotke, ktorá je k zariadeniu pripojená cez kábel s dĺžkou 40 m.

V centrále obsluhy sa zároveň hodnotí množstvo dávkového príkonu gama žiarenia z filtra 4. Po dosiahnutí limitného množstva na dočasné uloženie na špeciálnom úložisku vyššie aktívnych rádioaktívnych odpadov sa zastaví činnosť ponorných čerpadiel 2 a zariadenie sa vytiahne nad bazén 10 výmeny paliva, kde obsluha vyberie filtračnú jednotku 3 spolu s tieniacim obalom 8 a premiestni ju do 200 1 suda, kde následne oddelí tieniaci obal 8. Tieniaci obal 8 sa namontuje s novým filtrom 4 naspäť do zapojenia k ponornému čerpadlu 2. Následne sa zariadenie spustí pod hladinu a pokračuje sa v odstraňovaní nečistôt až do dosiahnutia požadovaného parametra, napríklad do dosiahnutia stanoveného sumárneho prietoku alebo do dosiahnutia stavu, keď sa už nezvyšuje zanesenie filtra 4.

Po ukončení odstraňovania nečistôt sa zariadenie dekontaminuje oplachom a po vyňatí filtra 4 je zariadenie skladované bez nebezpečenstva ožarovania okolia.

Príklad 2

Zariadenie podľa tohto príkladu na obrázkoch 7 a 8 je umiestnené v bazéne 11 skladovania paliva. Bazén 11 skladovania paliva má v tomto príklade lichobežníkový pôdorys a je s bazénom 10 výmeny paliva nad tlakovou nádobou 9 reaktora prepojený priechodom. Prúdenie v tomto priechode nezasahuje dostatočne do celého objemu bazéna 11 skladovania paliva, a tak je zariadenie s ponornými čerpadlami 2 a filtračnými jednotkami 3 umiestnené do bazéna 11 skladovania paliva, a to na vodorovnú plochu na medziposchodí. Medziposchodie v tomto príklade je v bazéne 11 skladovania paliva vo výške približne zodpovedajúcej výške palivových kaziet. Umiestnením zariadenia do bazénu 11 skladovania paliva sa odstránia aj nečistoty usadené pri dne bazéna 11 skladovania paliva.

Príklad 3

Zariadenie podľa obrázku 1 a 2 má jedno ponorné čerpadlo 2 a jednu filtračnú jednotku 3. Nasávanie 5 je orientované v smere pozdĺžnej strany zariadenia, výstup 6 je orientovaný kolmo na smer nasávania 5.

Zariadenie je spustené na rošty alebo horizontálne štruktúry bazéna 11 skladovania paliva, pričom je stále pripojené na lanách a je kontrolované kamerou umiestnenou pod hladinou chladiaceho média v bazéne XX skladovania paliva.

Filtračná jednotka 3 v tomto príklade má viacero za sebou zapojených filtrov 4 s odstupňovanou veľkosťou filtračných otvorov. Meranie tlakových rozdielov prebieha medzi jednotlivými filtrami 4.

SK 7742 Υ1

Príklad 4

Zariadenie je spustené na dno bazénu 10 výmeny paliva ešte v čase pred jeho zatopením. V bazéne 10 výmeny paliva sa pohybuje obsluhujúci personál, ktorý asistuje pri spúšťaní a polohovaní zariadenia. Neskôr je priestor bazéna 10 výmeny paliva zatopený chladiacim médiom primárneho okruhu.

Príklad 5

Zariadenie je spustené na rošt v bazéne 11 skladovania paliva počas riadnej prevádzky jadrovej elektrárne. Proces odstraňovania nečistôt prebieha opäť v beztlakovom režime, ale aj mimo samotnej odstávky reaktora.

Priemyselná využiteľnosť

Priemyselná využiteľnosť je zrejmá. Podľa tohto vynálezu je možné opakovane odstraňovať nečistoty z chladiaceho média primárneho okruhu jadrovej elektrárne pri odstavenom reaktore v bezpečnom beztlakovom režime alebo počas prevádzky v bazéne skladovania paliva. Tiež je možné vyrábať zariadenie na vykonávanie opísaného spôsobu.

NÁROKY NA OCHRANU

Claims (31)

1. Spôsob odstraňovania nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne, najmä z primárneho okruhu, a to počas odstávky reaktora, keď je z tlakovej nádoby (9) reaktora odložené jeho veko a reaktor je zatopený chladiacim médiom primárneho okruhu tak, že hladina chladiaceho média je nad úrovňou horného okraja otvorenej tlakovej nádoby (9) alebo mimo odstávky reaktora, keď je chladiacim médiom zatopený bazén (11) skladovania paliva, vyznačujúci sa tým, že pod hladinou chladiaceho média je umiestnené ponorné čerpadlo (2) s filtračnou jednotkou (3) s aspoň jedným filtrom (4), chladiace médium sa ponorným čerpadlom (2) nasáva a tlačí do filtračnej jednotky (3), z filtračnej jednotky (3) chladiace médium vystupuje naspäť do prostredia pod hladinou chladiaceho média, pričom sa nečistoty zadržujú vo filtri (4).

2. Spôsob odstraňovania nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že z vnútra reaktora sú vyňaté aspoň niektoré vnútorné časti reaktora, predovšetkým veko reaktora a/alebo horný blok reaktora.

3. Spôsob odstraňovania nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa nároku 1 alebo 2, vyznačuj ú ci sa tým, že ponorné čerpadlo (2) s filtračnou jednotkou (3) je umiestnené v hĺbke 2 až 25 m pod hladinou chladiaceho média.

4. Spôsob odstraňovania nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že ponorné čerpadlo (2) s filtračnou jednotkou (3) je položené na horizontálnej ploche na dne alebo pri dne bazéna (10) výmeny paliva nad tlakovou nádobou (9) reaktora.

5. Spôsob odstraňovania nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že ponorné čerpadlo (2) s filtračnou jednotkou (3) je položené na horizontálnej ploche na dne alebo pri dne bazéna (11) skladovania paliva.

6. Spôsob odstraňovania nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa nároku 5, vyznačuj ú c i sa tým, že filtrácia chladiaceho média prebieha v bazéne (11) skladovania paliva pri aktívnom reaktore, výhodne je pritom uzavretý priechod medzi bazénom (10) výmeny paliva a bazénom (11) skladovania paliva.

7. Spôsob odstraňovania nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 6, vyznačujúci sa tým, že zostatkovým teplom z jadrového paliva sa vytvára zvislé prúdenie chladiaceho média, a prúdením sa vynášajú nahor nečistoty zo spodných vrstiev.

8. Spôsob odstraňovania nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 7, vyznačujúci sa tým, že aspoň jedno čerpadlo primárneho okruhu, výhodne viaceré čerpadlá primárneho okruhu, cirkulujú chladiace médium v tlakovej nádobe (9) reaktora.

9. Spôsob odstraňovania nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 8, vyznačujúci sa tým, že ponorné čerpadlo (2) s filtračnou jednotkou (3) je zavesené a/alebo pripojené na aspoňjednom lane alebo aspoň jednej reťazi.

10. Spôsob odstraňovania nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa nároku 9, vy značujúci sa tým, že ponorné čerpadlo (2) nasáva kvapalinu chladiaceho média v prvom smere a prefiltrované chladiace médium vystupuje v druhom smere, ktorý je kolmý na prvý smer.

11. Spôsob odstraňovania nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa nároku 10, vyznačujúci sa tým, že prvý smer zodpovedá dotyčnici k obvodu bazéna (10, 11) výmeny alebo skladovania paliva a druhý smer je orientovaný dovnútra tohto bazéna.

SK 7742 Υ1

12. Spôsob odstraňovania nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa nároku 10, vyznačujúci sa tým, že prvý smer je orientovaný dovnútra bazéna (10, 11) výmeny alebo skladovania paliva a druhý smer zodpovedá dotyčnici k obvodu tohto bazéna.

13. Spôsob odstraňovania nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 12, vyznačujúci sa tým, že sa meria prietok ponorného čerpadla (2).

14. Spôsob odstraňovania nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 13, vyznačujúci sa tým, že sa meria tlakový rozdiel na vetvách filtračnej jednotky (3), výhodne na stanovenie stupňa zanesenia filtra (4).

15. Spôsob odstraňovania nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 14, vyznačujúci sa tým, že sa meria dávkový príkon žiarenia na filtračnej jednotke (3) a filter (4) sa vymení po dosiahnutí stanovenej hodnoty dávkového príkonu žiarenia.

16. Spôsob odstraňovania nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 15, vyznačujúci sa tým, že sa analyzujú vektory pohybu chladiaceho média v aspoň dvoch rôznych častiach reaktora a/alebo bazéna (10, 11) výmeny alebo skladovania paliva.

17. Spôsob odstraňovania nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 16, vyznačujúci sa tým, že ponorné čerpadlo (2) s filtračnou jednotkou (3) sa umiestňujú pod hladinou chladiaceho média v mieste vypočítanom podľa modelu prúdenia, ktorý zohľadňuje parametre príslušného reaktora a parametre prúdenia chladiaceho média v danej etape odstávky alebo prevádzky reaktora.

18. Zariadenie na odstraňovanie nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne, najmä počas odstávky reaktora, ktoré zahrňuje filtračnú jednotku (3) s aspoňjedným vymeniteľným filtrom (4) na zachytávanie nečistôt z chladiaceho média primárneho okruhu, vyznačujúce sa tým, že má rám (1), na ktorom je umiestnené ponorné čerpadlo (2) s nasávaním (5) chladiaceho média a filtračná jednotka (3) s výstupom (6) chladiaceho média, kde filtračná jednotka (3) je pripojená k výtlaku ponorného čerpadla (2), pričom ponorné čerpadlo (2) spolu s filtračnou jednotkou (3), s nasávaním (5) a s výstupom (6) je prispôsobené na ponorenie pod hladinu chladiaceho média primárneho okruhu do hĺbky aspoň 2 m.

19. Zariadenie na odstraňovanie nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa nároku 18, vyznačujúce sa tým, že orientácia nasávania (5) a výstupu (6) má vzájomný uhol 80 až 190 stupňov, výhodne 90 alebo 180 stupňov.

20. Zariadenie na odstraňovanie nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa nároku 18 alebo 19, vyznačujúce sa tým, že ponorné čerpadlo (2) má výkon 4 až 40 m³/hod.

21. Zariadenie na odstraňovanie nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa ktoréhokoľvek z nárokov nároku 18 až 20, vyznačujúce sa tým, že ponorné čerpadlo (2) je riadené frekvenčným meničom.

22. Zariadenie na odstraňovanie nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa ktoréhokoľvek z nárokov 18 až 21, vyznačujúce sa tým, že filtračná jednotka (3) má účinnú veľkosť otvorov v rozsahu 0,3 pm až 20 pm.

23. Zariadenie na odstraňovanie nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa ktoréhokoľvek z nárokov 18 až 22, vyznačujúce sa tým, že má zdvojenú konštrukciu, keď v jednom spoločnom ráme (1) má dve ponorné čerpadlá (2) a dve filtračné jednotky (3), výhodne sú tieto vzájomne zrkadlovo orientované.

24. Zariadenie na odstraňovanie nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa ktoréhokoľvek z nárokov 18 až 23, vyznačujúce sa tým, že rám (1) má priestorovú štruktúru kvádra, má spodnú základňu, ktorá nesie ponorné čerpadlo (2) a filtračnú jednotku (3) a po okrajoch základne má nahor vedené stojky, ktoré sú po okrajoch kvádra v jeho hornej časti spojené priečnikmi, pričom v hornej časti má rám (1) aspoň dve prípojné príchytky.

25. Zariadenie na odstraňovanie nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa ktoréhokoľvek z nárokov 18 až 24, vyznačujúce sa tým, že má snímač prietoku chladiaceho média.

26. Zariadenie na odstraňovanie nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa ktoréhokoľvek z nárokov 18 až 25, vyznačujúce sa tým, že má snímač tlaku, výhodne aspoň dva snímače tlaku na meranie tlaku pred filtrom (4) filtračnej jednotky (3) a za ním.

27. Zariadenie na odstraňovanie nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa ktoréhokoľvek z nárokov 18 až 26, vyznačujúce sa tým, že filtračná jednotka (3) zahrňuje tieniaci obal (8).

28. Zariadenie na odstraňovanie nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa ktoréhokoľvek z nárokov 18 až 27, vyznačujúce sa tým, že v blízkosti filtra (4) je umiestnený snímač (7) dávkového príkonu žiarenia, najmä gama žiarenia, výhodne je snímač (7) dávkového príkonu umiestnený medzi filtrom (4) a tieniacim obalom (8) alebo je umiestnený na vonkajšej strane tieniaceho obalu (8).

29. Zariadenie na odstraňovanie nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa ktoréhokoľvek z nárokov 18 až 28, vyznačujúce sa tým, že ponorné čerpadlo (2) a/alebo filtračná jednotka (3) majú opláštenie z nehrdzavejúcej ocele.

SK 7742 Υ1

30. Zariadenie na odstraňovanie nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa ktoréhokoľvek z nárokov 18 až 29, vyznačujúce sa tým, že má kameru.

31. Zariadenie na odstraňovanie nečistôt z chladiaceho média jadrovej elektrárne podľa ktoréhokoľvek z nárokov 18 až 30, vyznačujúce sa tým, že má riadiacu jednotku káblom prepojenú s po5 norným čerpadlom (2).

6 výkresov