SK57196A3 - Elastomer organopolysiloxane composition heat stabilized by metallic nanoparticles and gained transparent elastomer - Google Patents

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka organopolysiloxánových kompozícií, ktoré v prípade že sú zosieťované, poskytujú elastoméry, ktoré majú zvýšenú tepelnú stabilitu, ako aj vulkanizovaných elastomérov, ktoré sa z nich získajú. Vynález sa taktiež týka spôsobov ich prípravy.

Doterajší stav techniky

Organopolysiloxánové kompozície poskytujúce elastoméry sú veľmi dobre známymi komerčne dostupnými materiálmi. V porovnaní s organickými elastomérmi majú organopolysiloxány alebo silikóny vyššiu odolnosť voči pôsobeniu tepla. Avšak pri teplotách vyšších ako 200 ’C a predovšetkým pri teplotách v rozmedzí od 220 do 300 ’C môžu i organopolysiloxánové elastoméry stratiť svoje elastomérne vlastnosti a stávajú sa po určitom čase, ak sú vystavené účinku tepla, tvrdými a krehkými .

Už dlhý čas sa uskutočňujú pokusy, ktorých účelom je zlepšiť tepelnú stabilitu silikónov a ktoré zatial spočívali v pridaní zlúčenín určitých typov do matrice organopolysiloxánových kompozícií.

V britskom patente sa takto opisuje pridanie aspoň 3 hmotnostných % dýmavého oxidu titaničitého do základnej elastomérnej kompozície, pričom sa tu súčasne opisuje zlepšené chovanie (kompresia a odolnosť voči reverzii) vytvrdeného elastoméru pri teplote 232 a 315 ’C udržiavanej počas 16 resp. 24 hodín.

Podľa francúzskeho patentu FR-A-2 308 664 sa zlepšenie tepelnej stability vytvrdených elastomérnych kompozícií na báze siloxánov dosahuje zabudovaním oxidu titaničitého (ktorý má velkosť predovšetkým častíc medzi 15 a 40 mikrometrami) a oxidu ceričitého alebo/a hydroxidu ceričitého. Tieto dve prísady dovedna majú byť účinnejšie ako samotný oxid titaničitý a majú umožniť zlepšenie chovania vytvrdeného elastoméru pri teplotách v rozmedzí od 220 do 270 ’C.

V európskej patentovej prihláške EP-A-0 595 078 sa ako tepelný stabilizátor uvádza zmesný oxid na báze oxidu titaničitého, ktorý obsahuje 1 až 30 hmotnostných % oxidu hlinitého alebo oxidu kremičitého, pričom tento zmesný oxid má špecifický povrch BET v rozmedzí od 10 a 150 m³/g. Uvedené oxidy majú stabilitu svojho špecifického povrchu voči teplu vyššiu ako je stabilita samotného oxidu titaničitého P25 (špecifický povrch BET 50 m³/g).

Žiadne z doteraz známych riešení však neumožňuje zaručiť silikónovým elastomérom významnú stabilitu v prípade, že sú vystavené vysokým teplotám, najmä teplotám vyšším ako 250 ’C a predovšetkým teplotám v rozmedzí od 275 do 300 ’C, počas relatívne dlhého časového obdobia. Preto tu i naďalej jestvuje potreba ďalšieho zlepšenia tepelnej stability uvedených elastomérov spôsobom, ktorý by umožnil zachovanie podstatnej miery aspoň ich elastomérnych vlastností a teda aj ich schopnosti použitia na účely, na ktoré sú určené a to i v prípade, opakovaného alebo/a prolongovaného vystavenia účinku tepla.

Ďalšou nevýhodou doteraz navrhnutých riešení je to, že zabudovaním stabilizátorov typu oxidu titaničitého je znemožnené získanie transparentných elastomérov, pretože nestačí len zachovať pôvodnú transparenciu, ale je predovšetkým potrebné zachovať túto vlastnosť vytvrdeného elastoméru v podstatnej miere i potom, ako sa elastomér vystavil účinku vysokých teplôt.

Preto je cielom vynálezu poskytnúť organopolysiloxánové kompozície, z ktorých sa po zosieťovaní získajú transparentné elastoméry s vysokou tepelnou stabilitou.

Podstata vynálezu

Teraz sa znova zistilo, že vyššie uvedený ciel je možné dosiahnuť tak, že sa v elastomérnej kompozícii dispergujú organofilné častice oxidu kovu, na ktorých sú navrúblované organokremičité skupiny. Toto opatrenie umožňuje získať častice s vysokým špecifickým povrchom, ktoré sú vysoko dispergovatelné v základnej elastomérnej kompozícii a ktoré umožňujú zabezpečenie stabilizácie finálneho elastoméru voči teplu (inhibíciou tepelnej oxidácie deaktiváciou radikálov CH₂ a prevenciou oxidačných mostíkov) a súčasne umožňujú výrobu transparentných a stabilných elastomérov v prípade, že základ’ná elastomérna kompozícia neobsahuje zlúčeniny alebo pigmenty, ktoré sú určené na neskoršie dosiahnutie nepriehľadného charakteru elastoméru.

Predmetom vynálezu je teda elastomérna organopolysiloxánová kompozícia poskytujúca po zosieťovani tepelne stabilný elastomér a obsahujúca v dispergovanej forme organofilné častice aspoň jedného oxidu kovu vo forme polykryštalitových nanočastíc, s výhodou tvorených 4 až 6 nm kryštalitmi, s veľkosťou najviac 50 nm a so špecifickým povrchom BET aspoň 250 m²/g, s výhodou medzi 250 a 300 m²/g, ktoré by boli vystavené povrchovému spracovaniu s cieľom získania organofilného charakteru spočívajúceho v navrúbľovaní organokremičitých skupín.

Tepelne stabilným elastomérom sa v rámci vynálezu rozumie predovšetkým elastomér, ktorý si zachováva svoje elastomérne vlastnosti a ktorý sa nestane ani tvrdým ani krehkým v prípade, že je vystavený teplote vyššej ako 200 ’C, predovšetkým teplote medzi 275 a 300 ’C, udržiavanej počas niekoľkých dní, najmä počas 3 dní. S výhodou sa výraz tepelne stabilný elastomér týka elastomérov, ktoré sú takto odolné voči teplote vyššej ako 250 ’C, predovšetkým teplote medzi 275 a 300 ’C, udržiavanej dlhšie ako 3 dni, najmä počas 10 dní alebo dlhšie.

V skutočnosti sa v rámci vynálezu celkom pozoruhodne získal napríklad elastomér, ktorý si zachováva prijatelné elastomérne vlastnosti a ktorý sa teda nestáva krehkým, po vystavení teplote 275 ’C počas 10 dní. Pritom tvrdosť, pružnosť, pevnosť v ťahu, predĺženie pri pretrhnutí a pevnosť v pretrhnutí elastoméru zostali počas uvedenej expozície v celkom prijatelných medziach, to znamená v medziach, ktoré umožňujú zamýšľané použitie elastoméru. Okrem toho si elastomér, ktorý bol pôvodne transparentný, s prekvapením zachoval výraznou mierou pôvodnú trasparenciu a to ako po pridaní stabilizátora, tak i počas starnutia pri uvedenej teplote.

S výhodou sa používajú organofilné častice oxidu kovu zvoleného z množiny zahrňujúcej oxid hlinitý, oxid kremičitý, oxidy prechodových kovov, najmä oxid titaničitý, a oxidy kovov vzácnych zemín, najmä oxid ceričitý.

Organofilné častice sa s výhodou získajú tak zvanou kompatibilizačnou alebo vrúbľovacou reakciou organosi1ikonových skupín, pri ktorej sa vodno/alkoholová suspenzia (častice oxidu kovu) uvedie do reakcie s bezvodým alkoholovým roztokom b) obsahujúcim aspoň jeden alkoxysilán všeobecného vzorca 1

SiíOR^R'^ (1) v ktorom

R znamená alkylovú skupinu obsahujúcu 1 až 6 uhlíkových atómov,

R' znamená uhľovodíkovú skupinu zvolenú z množiny zahrňujúcej alkylovú, cykloalkylovú, arylovú, alkylarylovú, arylalkylovú, alkenylovú a alkinylovú skupinu obsahujúcu aspoň jeden uhlíkový atóm a x znamená celé číslo od 1 do 3, pričom uvedené alkoholy, ktoré sú rovnaké alebo odlišné, obsahujú 1 až 5 uhlíkových atómov.

Polykryštalitové nanočastice oxidu kovu môžu byť vystavené povrchovému predbežnému spracovaniu s cieľom získania uvedených základných polykryštalitových nanočastíc, predovšetkým spracovaniu pomocou tetraalkoxysilánu všeobecného vzorca 2. Uvedené oxidové častice sú predovšetkým suspendované vo vodno/alkoholovom prostredí, pričom alkohol s výhodou obsahuje 1 až 5 uhlíkových atómov, následne sa takto získaná suspenzia c) uvedenie do reakcie s aspoň jedným tetraalkoxysilánom všeobecného vzorca 2

Si (OR (2) v ktorom R' ’ znamená alkylovú skupinu obsahujúcu 1 až 5 uhlíkových atómov.

Uvedený tetraalkoxysilán sa k uvedenej suspenzii s výhodou pridáva po malých množstvách. Na konci uvedeného spracovania sa získa stabilná vodno/alkoholová suspenzia a) častíc, pričom táto suspenzia sa môže potom priamo uviesť do reakcie s alkoxysilánom všeobecného vzorca 1, ako to bolo uvedené vyššie v súvislosti s vlastnou kompatibilizáciou.

Uvedený alkoxysilán vzorca 1 hydrolyzuje vo vodno/alkoholovom prostredí suspenzie a) na silanol, ktorý je schopný kondenzácie s jednou alebo niekolkými hydroxylovými funkčnými skupinami prítomnými na povrchu oxidu kovu.

Celková kompatibilizačná (vrúbľovacia) reakcia sa môže takto zjednodušene opísať ako sled dvoch nasledujúcich reakcií:

1) hydrolýza alkoxysilánu =SÍOR + H O -> sSiOH + ROH

2) kondenzácia získaného silanolu s povrchom oxidu kovu =MOH + =SiOH -> =M-O-Si= + H 0

Na uskutočnenie takejto vrúbľovacej reakcie mechanizmom hydrolýzy a následnej koncentrácie prichádzajú do úvahy mnohé zlúčeniny kremíka, avšak nie všetky z nich sa môžu použiť v rámci kompozícií podlá vynálezu.

Veľmi vhodné na tento účel sú alkoxysilány všeobecného vzorca 1, pretože sú rozpustné vo vrúbľovacom prostredí a nehydrolyzujú príliš rýchle v tomto prostredí.

Zlúčenina kremíka, ktorá by prejavovala značnú tendenciu voči hydrolýze by preferovala kondenzáciu svojich vlastných molekúl a nie kondenzáciu s povrchovými hydroxylovými skupinami minerálov. K tomuto dochádza v prípade disilazánu.

Tento nedostatok sa eliminuje voľbou alkoxysilánov všeobecného vzorca 1, ktoré majú miernejšiu reaktivitu.

Výhodnými zlúčeninami sú zlúčeniny všeobecného vzorca 1, v ktorom všeobecný symbol R znamená metylovú alebo etylovú skupinu.

Rovnako tak je výhodné, ak všeobecný symbol R' znamená vo všeobecnom vzorci 1 oktylovú skupinu, dodecylovú skupinu alebo oktadecylovú skupinu.

Okrem toho sú výhodnými zlúčeninami trialkoxysilány, t.j. zlúčeniny všeobecného vzorca 1, v ktorom x znamená 3.

Ako výhodné príklady je možné uviesť oktyltrimetoxysilán (OTMS), dodecyltrimetoxysilán (DTMS) alebo n-oktadecyltrimetoxysilán (ODTMS).

Z oxidov kovov je možné uviesť predovšetkým oxid titaničitý, používaný vo forme rutilu alebo anatasu. Môže ísť najmä o šošovkovitý alebo doštičkovitý anatas. S výhodou sa môžu tiež použiť oxidy titaničité, opísané v patentových prihláškach EP-A-0 335 773 a EP-A-0 351 270.

Pomer zlúčeniny 1 a 2 sa s výhodou pohybuje medzi 4 a 40 hmotnostnými %. Organofilné častice s výhodou obsahujú 60 až 90 % oxidu titaničitého a 40 až 10 % oxidu kremičitého.

V nasledujúcej časti opisu bude opísaný výhodný spôsob prípravy organofilných oxidových častíc, ktoré sa môžu použiť v rámci vynálezu.

S cieľom realizácie tohto spôsobu sa pripraví vodno/alkoholová suspenzia a) základných častíc kovu. Uvedené oxidové častice sa v uvedenom prostredí ľahko dispergujú. Hmotnostný pomer vody k alkoholu v tejto skupine sa s výhodou pohybuje medzi 0,2 a 0,8. S výhodou sa pracuje pri použití zriedenej suspenzie, pričom hmotnostná koncentrácia častíc v tejto suspenzii sa s výhodou pohybuje medzi 5 a 200 g/1. Vodno/alkoholovou suspenziou a) môže byť kyselina alebo zásada a pH tejto suspenzie sa mení podľa použitého oxidu kovu.

V prípade, že sa pracuje pri použití zásaditého prostredia, potom sa pH vo všeobecnosti s výhodou pohybuje medzi 9 a 12. Použitou zásadou na adjustáciu pH môže byť zásada zvolená z hydroxidov alkalických kovov, akými sú najmä hydroxid sodný, hydroxid lítny a hydroxid draselný, uhličitanov alkalických kovov, akými sú predovšetkým uhličitan sodný a uhličitan draselný, a z ďalších látok z množiny zahrňujúcej amoniak a primárne, sekundárne a terciárne amíny, ako napríklad monoetylamín alebo dietylamín. Predovšetkým je výhodné, ak pH je vyššie ako IEP + 2, kde IEP je izoelektrický bod použitého oxidu.

V prípade, že sa pracuje v kyslom prostredí, potom sa pH vo všeobecnosti s výhodou pohybuje medzi 1 a 5. Kyselina použitá na adjustáciu hodnoty pH sa môže zvoliť z množiny zahrňujúcej kyselinu dusičnú, kyselinu chlorovodíkovú, kyselinu octovú a ďalšie organické kyseliny. Predovšetkým je δ

výhodné, ak pH je nižšie ako IEP - 2, kde IEP je izoelektrický bod použitého oxidu.

Potom sa pomaly prileje bezvodý alkoholový roztok b), ktorý obsahuje aspoň jeden alkoxysilán všeobecného vzorca 1, pričom sa dbá na to, aby bol pevný podiel stále dispergovaný v reakčnom prostredí. To umožňuje vyvarovať sa rizika autokondenzácie alkoxysilánu alebo alkoxysilánov.

Alkohol obsiahnutý v roztoku b) je s výhodou rovnaký ako alkohol obsiahnutý vo vodno alkoholovej suspenzii a).

Množstvo pridaného alkoxysilánu sa mení podľa veľkosti spracovaných častíc, pričom hmotnostný pomer celkového množstva alkoxysilánu 1 k množstvu oxidu sa môže pohybovať od 1 do 60 %, s výhodou od 2 do 30 I.

Teplota reakčného prostredia počas uvedeného prídavku s výhodou predstavuje 15 až 70 ’C a výhodne sa rovná teplote prostredia.

Počas uvedeného prídavku dochádza v suspenzii ku flokulácii, čo indikuje zmenu medzifázových vlastností oxidových častíc. Po ukončení tohto prídavku je výhodné nechať reakciu pokračovať počas jednej alebo dvoch hodín.

Po ukončení reakcie sa sa môžu kompatibilizované častice izolovať v práškovej forme.

Pre získanie prášku sa reakčná zmes podrobí oddeleniu kvapalnej fázy od pevnej fázy, s výhodou odstredením. Oddelený pevný podiel sa premyje alkoholom a potom sa vysuší pri nízkej teplote, napríklad pri teplote 60 ’C.

V prípade, že sa vrúbľovanie alkoxysilánu všeobecného vzorca 1 uskutočňuje v amoniakálnom prostredí, potom sa reakčná zmes s výhodou podrobí nízkoteplotnému destilačnému stupňu pre odstránenie amoniaku a alkoholu ešte pred oddelením pevného od kvapalného podielu.

Podľa špecifického uskutočnenia sa môžu hydrofóbne častice dispergovať v organickej kompozícii fázovým prevodom. V tomto prípade sa organická kompozícia pridá k vodnej alebo vodno/alkoholovej suspenzii. Prevod častíc z vodnej fázy do organickej fázy sa môže uskutočniť jednoduchým miešaním a následnou separáciou alebo destiláciou.

Bez toho aby sa postupovalo mimo rozsahu vynálezu, môžu sa organofilné častice priamo previesť do alfa,omega-dihydroxylovaného polydiorganosiloxánového oleja, ktorý sa následne použije v kompozícii silikónového elastoméru.

V organopolysiloxánovej kompozícii je možné dispergovať od 0,1 do 5 %, predovšetkým od 0,2 do 3 % a s výhodou od 0,3 do 1 % organolítnych častíc podľa vynálezu (napríklad častíc oxidu titaničitého spracovaných podľa vynálezu), vztiahnuté na celkovú hmotnosť kompozície.

Vo všeobecnosti majú organofilné častice podľa vynálezu v dispergovanej forme v kompozícii špecifický povrch BET medzi 50 a 160 m³/g alebo/a veľkosť medzi 10 a 50 nm.

Je potrebné uviesť, častice podľa vynálezu Predovšetkým môžu mať 0,5 ppm, obsah vanádu a a cínu nižší ako 5 ppm.

že kompozície obsahujúce organofilné majú zvyčajne vysoký stupeň čistoty, obsah chrómu a antimónu nižší ako niklu nižší ako 1 ppm a obsah olova

Ďalším predmetom vynálezu je spôsob stabilizácie organopolysiloxánových elastomérov alebo prípravy takýchto stabilných elastomérov, ktorého podstata spočíva v práve opísanom zabudovaní do základnej elastomérnej kompozície stabilizátora, opísaného jeho charakteristikami, vlastnosťami alebo/a spôsobom jeho prípravy.

Ešte ďalším predmetom vynálezu je transparentný organopolysiloxánový elastomér, ktorý sa dá získať vytvrdením vyššie uvedenej kompozície podľa vynálezu.

Posledným predmetom vynálezu je transparentný a tepelne stabilný organopolysiloxánový elastomér, čo znamená, že si zachová základ svojich elastomérnych vlastností po vystavení teplote v rozmedzí medzi 275 a 300 ‘C, počas niekoľkých dní, predovšetkým počas 3 dní, a najmä počas aspoň 3 dní, predovšetkým počas 10 dní a dlhšie.

V nasledujúcej časti opisu bude vynález podrobnejšie opísaný pri použití príkladných a neobmedzujúcich kompozícií, ktoré sa použiť v rámci vynálezu, čo znamená, že v týchto kompozíciách sa môžu dispergovať organofilné častice podľa vynálezu. V tejto časti opisu budú tiež opísané neobmedzujúce príklady prípravy týchto nukleofilných častíc a jednak príklad uvádzajúci kompozície stabilizované podľa vynálezu a príklad uvádzajúci kompozície stabilizované doteraz známymi komerčne dostupnými zlúčeninami, pričom tieto kompozície sú tu vystavené značnému tepelnému namáhaniu.

Základné elastoméme kompozície

Vynález sa predovšetkým aplikuje na teplom vulkanizovateľnú organopolysiloxánovú kompozíciu, ktorá obsahuje:

A) 100 dielov aspoň jednej organopolysiloxánovej gumy, ktorá má viskozitu vyššiu ako 1 000 000 mPa.s pri teplote 25 ’C,

B) 5 až 150 dielov vystužovacieho plnidla,

C) 0,1 až 7 dielov organického peroxidu a

F) antištruktúrnu zlúčeninu.

Vyššie uvedené gumy A sú veľmi dobre známymi výrobkami uvádzanými na trh výrobcami silikónov. Tieto gumy sa môžu vyrobiť už známymi metódami.

Diorganopolysiloxánové gumy A s viskozitou vyššou ako 1 000 000 mPa.s pri teplote 25 ’C, s výhodou vyššej ako

000 000 mPa.s pri teplote 25 ’C, sú vysokomolárnymi lineárnymi polymérmi, v ktorých je diorganopolysiloxánový reťazec tvorený hlavne jednotkami vzorca R^SiO. Tento reťazec je na každom konci blokovaný jednotkami všeobecného vzorca R₃SíO_{q b} alebo radikálom všeobecného vzorca OR'. V uvedených vzorcoch R a R’ znamenajú organické skupiny, predovšetkým alkylové skupiny. Nie je však vylúčené, že sa v organopolysiloxánovom reťazci nebudú vyskytovať malé množstvá jednotiek odlišných od jednotiek všeobecného vzorca R^SiO, napríklad jednotky všeobecného vzorca RSiO^ _s alebo/a SiO₂, a to množstvo najviac 2 %, vztiahnuté na počet jednotiek všeobecného vzorca R^SiO. I keď budú významy všeobecných symbolov R a R’ podrobnejšie opísané v ďalšom texte, malo by sa tu uviesť, že alkylovou skupinou sa rozumie alkylová skupina obsahujúca 1 až 4 uhlíkové atómy a predovšetkým metylová skupina, etylová skupina a n-propylová skupina.

Ako konkrétne príklady jednotiek vzorcov R SiO a

R₃SiO_{o s} a skupín OR’ je možné uviesť skupiny vzorcov;

(CH₃)₂SiO,

CH₃(CH₂=CH)SÍO,

CH (C H )SÍO, (C_eH_s)₂SiO,

CH (C H )SÍ0, (CH CH CH )CH SiO, CH (n-c H )SÍO, (CH ) SiO , (CH ) CH=CHSÍO o , s ’ (CH₃)(C₆H_s)(CH_a=CH)SiO CF CH CH Si ,

2 2 O , S '

-OH,

-OCH , ’

-OC H ,

-O-n-C H ,

-O-izo-C H ,

-O-n-C H ,

0,5'

-OCH CH OCH

2 3

Výhodnými gumami A sú gumy tvorené sekvenciou siloxyjednotiek všeobecného vzorca R^SiO, blokované na koncoch ich reťazcov siloxy-jednotkou R₃SíO_q alebo/a radikálom vzorca R’, pričom v týchto vzorcoch všeobecné symboly R, ktoré sú rovnaké alebo odlišné, znamenajú metylovú skupinu, etylovú skupinu, n-propylovú skupinu, fenylovú skupinu, vinylovú skupinu a 3,3,3-trifluórpropylovú skupinu a aspoň 60 % z celkového počtu týchto skupín je tvorené metylovými skupinami a najviac 3 mol.% siloxy-jednotiek je organovinylsiloxy-jednotkami, a všeobecný symbol R' znamená atóm vodíka, alkylovú skupinu obsahujúcu 1 až 4 uhlíkové atómy alebo beta-metoxyetylovú skupinu.

V rámci vynálezu je predovšetkým východné použitie vinylovanej dimetylpolysiloxánovej gumy, to znamená gumy obsahujúcej vinylové skupiny viazané k atómom kremíka v reťazci alebo/a ku koncom reťazca, pričom molárny obsah vinylmetylsiloxy-jednotiek predstavuje najviac 1 %.

Plnidlá B, s výhodou vystužovacie oxidy kremičité (siliky) B, sa používajú v množstve 5 až 150 dielov, s výhodou v množstve 8 až 100 dielov, na 100 dielov diorganopolysiloxánových gúm A. Tieto oxidy kremičité sú zvolené z množiny zahrňujúcej oxidy kremičité získané spaľovaním a oxidy kremičité získané zrážaním. Tieto oxidy majú špecifický povrch, meraný metódami BET a CTAB, aspoň 50 m^a/g, s výhodou vyšší ako 70 m^a/g, strednú veľkosť primárnych častíc menšiu ako 80 nanometrov a sypnú hustotu menšiu ako 200 g/1.

Tieto oxidy kremičité sa môžu zabudovať ako také, to znamená bez spracovania, alebo potom, ako sa spracovali organokremičitými zlúčeninami, ktoré sa na tento účel zvyčajne používajú. Z týchto zlúčenín možno uviesť: metylpolysiloxány, ako hexametyldisiloxán alebo oktametylcyklotetrasiloxán, metylpolysilazány, ako hexametyldisilazán alebo hexametylcyklotrisilazán, chlórsilány, ako dimetyldichlórsilán, trimetylchlórsilán, metylvinyldichlórsilán alebo dimetylvinylchlórsilán, alebo alkoxysilány, ako dimetyldimetoxysilán, dimetylvinyletoxysilán alebo trimetylmetoxysilán. Počas tohto spraco13 vania môže pri oxidoch kremičitých prísť ku zvýšeniu ich východiskovej hmotnosti až o 20 Š, s výhodou približne o 18 %.

Okrem vystužovacích oxidov kremičitých B sa môžu zaviesť i polovýstužné anorganické plnidlá B. Tieto plnidlá B sú hrubšie a majú stredný priemer častíc väčší ako 0,1 mikrometra. Tieto plnidlá sú reprezentované mletým kremeňom, kalcinovanými hlinkami, rozsievkovými zeminami, uhličitanom vápenatým a oxidmi železa, titánu, horčíka a hliníka, síranom zinočnatým a síranom bárnatým. Tieto plnidlá sa zavádzajú v množstve 5 až 120 dielov, s výhodou 10 až 50 dielov, na 100 dielov gumy A. Tieto anorganické plnidlá sa môžu použiť ako také, to znamená bez akéhokolvek spracovania, alebo po spracovaní organokremičitými zlúčeninami, ktoré boli uvedené vyššie v súvislosti s vystužovacími oxidmi kremičitými B.

Organické peroxidy sa používajú v množstve od 0,1 do 7 dielov, s výhodou od 0,2 do 5 dielov, na 100 dielov gumy A. Tieto organické peroxidy sú veľmi dobre známymi produktmi pre technicky kvalifikované osoby a zahrňujú predovšetkým benzoylperoxid, 2,4-dichlórbenzoylperoxid, dikumylperoxid, 2,5-bis-(t-butylperoxy)-2,5-dimetylhexán, terc.butylperbenzoát, terc.butylperoxyizopropylkarbonát, di-terc.butyl-peroxid alebo 1, l-bis- (terc. butylperoxy) - 3,3,5-trimetylcyklohexán. Tieto látky môžu byť priamo zosieťované platinou (zlúčeninou platiny) .

Tieto jednotlivé peroxidy sa rozkladajú spravidla pri rôznych teplotách a rôznou rýchlosťou. Ich použitie sa riadi požadovanými vytvrdzovacími podmienkami. V prípade použitia vinylových gúm je predovšetkým vhodným peroxidom 2,5-bis-(terc.butylperoxy)-2,5-dimetylhexán.

Kompozície podľa vynálezu môžu dodatočne obsahovať 0,1 až 10 dielov, s výhodou 0,3 až 5 dielov, aspoň jedného diorganopolysiloxánového oleja (F) s viskozitou najviac rovnou 5000 mPa.s pri teplote 25 ’C, tvoreného sekvenciou jednotiek všeobecného vzorca R''SiO a blokovaného na každom konci svojho reťazca skupinou všeobecného vzorca OR', pričom v uvedených všeobecných vzorcoch všeobecné symboly R'', ktoré sú rovnaké alebo odlišné, znamenajú metylovú skupinu, fenylovú skupinu alebo vinylovú skupinu a aspoň 40 % z celkového počtu týchto skupín je tvorené metylovými skupinami, a všeobecný symbol R' má význam, ktorý bol uvedený vyššie v súvislosti s diorganopolysiloxánovými gumami A.

Významy všeobecných symbolov R'¹ a R· boli vysvetlené už v predchádzajúcom texte.

Ako konkrétne príklady jednotiek všeobecného vzorca R'^SiO a skupín všeobecného vzorca OR· možno uviesť:

(CH ) SiO, ' 3^z2 '

CH₃(CH₂==CH)SiO,

CH (C H )SÍ0, (C₆H_s)₂SiO,

C H (CH =CH)SiO,

5' 2 ^z ’ “OH,

-OCH , '

-OC H ,

-O-n-C H a

V

-OCH CH OCH .

2 3

S výhodou sa používajú nasledujúce oleje:

- dimetylpolysiloxánové oleje blokované na každom konci ich reťazca hydroxylovou skupinou, metoxyskupinou alebo beta-metoxyetoxyskupinou, ktoré majú viskozitu 10 až 200 mPa.s pri teplote 25 ’C,

- metylfenylpolysiloxánové oleje, tvorené CH (C H )-SiO2 6 5

-jednotkami, blokované na každom konci ich reťazca hydroxy-skupinou alebo/a metoxyskupinou , ktoré majú viskozitu 40 až 2000 mPa.s pri teplote 25 ’C.

Účelom použitia olejov F je zabrániť kompozíciám podľa vynálezu, aby v nich prišlo počas skladovania k akejkoľvek zmene, a predovšetkým zabrániť kompozíciám v ich štrukturova15 ní a ich tvrdnutí. Tieto látky sú teda antištruktúrnymi činidlami. Ich použite je možné odporučiť predovšetkým v prípade, kedy sa použije značné množstvo vystužovacích oxidov kremičitých B, napríklad množstvo 30 až 40 dielov na 100 dielov gumy A.

Oleje F sa môžu v celom rozsahu alebo iba čiastočne nahradiť ďalšími antištruktúrnymi činidlami, ktorými sú napríklad difenylsilándiol a silány všeobecných vzorcov:

(CH₃)₂-C—ΟΙ (CH₃)₂-C_ o3'2

(CH₃)₂-C

I (CH₃)₂-C

Tieto činidlá sú však často drahšie ako uvedené oleje F alebo/a je ich zapracovanie do kompozícií podía vynálezu náročnejšie ako v prípade olejov F.

Ku kompozíciám podía vynálezu sa môžu pridať i ďalšie prísady, predovšetkým:

- platina alebo zlúčeniny platiny podía údajov uvedených v patentovom dokumente US-A-3 514 424, pre zlepšenie odolnosti kompozícií proti ohňu,

- mastná kyselina (kyselina steárová, kyselina laurová, kyselina oleová alebo kyselina palmitová) alebo jej sol s kovom pre zlepšenie spracovatelnosti kompozícií podía údajov uvedených v japonskej prihláške Kokai 58/027 749,

- tepelný stabilizátor zvolený z množiny zahrňujúcej soli organických kyselín s kovmi, napríklad oktoát železnatý, v množstve 20 až 50 ppm železa, vztiahnuté na celkovú hmotnosť kompozície, oxid titaničitý podía inštrukcií uvedených v patentových dokumentoch US-A-3 647 741 a US-A-3 692 737, a tiež zlúčeniny D alebo/a E podlá francúzskeho patentového dokumentu FR-A-2 592 656.

Kompozície podlá vynálezu sa pripravujú pri použití známych mechanických prostriedkov, akými sú napríklad lopatkové miesiče, valcové miešacie a závitovkové miesiče. Jednotlivé zložky kompozície sa môžu zaviesť do uvedených zariadení v ľubovoľnom poriadku. Doporučuje sa však predložiť do uvedených zariadení najskôr gumy A a vystužovacie oxidy kremičité a až na konci procesu miešania zaviesť peroxidy C.

Získané kompozície sú počas skladovania stabilné. Tieto kompozície sú vhodné predovšetkým na tvárnenie vo formách a na tvárnenie vytláčaním.

Tieto kompozície sa dajú vytvrdiť na elastoméry zahriatím pri zvýšenom tlaku alebo atmosférickom tlaku pri teplote asi 100 až 350 'C alebo/a ožiarením žiarením gama pri použití dávok medzi 8 a 20 Mrad. Dĺžka zahrievania kompozície pre účely jej vytvrdenia zvyčajne závisí od použitej teploty, použitom tlaku a od charakteru použitého peroxidu. Tento čas vo všeobecnosti predstavuje niekoľko minút pri teplote približne 100 až 200 ’C a niekoľko sekúnd pri teplote 250 až 350 ’C. Expozícia žiarením umožňuje zlepšiť tiež chovanie elastomérov voči olejom, ako je to opísané vo francúzskom patentovom spise FR-A-2 057 433.

Takto vytvorené elastoméry sa môžu následne zahriať, a to najmä elastoméry získané tvárnením vo forme, na teplotu 200 až 280 ’C počas aspoň jednej hodiny pre dokončenie ich zosieťovania a odstránenia prchavých látok, ktoré tieto elastoméry ešte obsahujú.

Vynález sa môže pochopiteľne použiť tiež v prípade za chladu vulkanizovateľných kompozícií, ktoré zosieťujú polyadíciou alebo polykondenzáciou.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad 1

Syntéza tepelného stabilizátora, ktorý je v danom prípade tvorený stabilizátorom na báze oxidu titaničitého, sa uskutočňuje vo dvoch stupňoch.

a) Syntéza koloidnej suspenzie na báze oxidu titaničitého

V tomto prípade sa koloidnou suspenziou rozumie systém tvorený jemnými časticami koloidnej veľkosti oxidu titaničitého alebo/a hydroxidu titaničitého. Elementárne častice oxidu titaničitého podľa vynálezu vo forme aglomerátov alebo individuálnych častíc sa môžu získať ľubovoľným vhodným známym spôsobom.

Tieto častice sa môžu získať spôsobom opísaným v európskom patentovom dokumente EP-A-0 335 773, ktorý spočíva v hydrolýze zlúčeniny titánu a izolácii pevného podielu, ktorý sa vytvoril počas tejto hydrolýzy.

Zlúčenina titánu vhodná na uvedenú hydrolýzu sa môže zvoliť z množiny zahrňujúcej halogenidy, oxyhalogenidy, dusičnany, alkoxidy a sírany titánu.

Uvedená hydrolýza sa môže uskutočniť zahrievaním roztoku zlúčeniny titánu. V niektorých prípadoch sa môže hydrolýza uskutočniť v prítomnosti zárodočných častíc oxidu titaničitého s vysokou čistotou, ako je to opísané v európskom patentovom dokumente EP-A-0 351 270.

Získaný produkt sa môže tiež izolovať tak, že sa premyje a opätovne disperguje v kyslom prostredí pre získanie koloidnej suspenzie.

b) Povrchové spracovanie nanomérnych častíc (veľkosť 40 nm a špecifický povrch 290 m²/g) koloidnej suspenzie

250 g koloidnej suspenzie (50 g oxidu titaničitého) sa zriedi 250 ml vody a zmes sa zavedie do kadičky.

Pre adjustovanie hodnoty pH na 10 sa pridá približne 100 ml 20 % NH^OH a na zriedenie roztoku sa pridá 1250 ml absolútneho etanolu.

Získaný roztok sa vystaví účinku ultrazvuku z dôvodu deaglomerácie častíc. Potom sa regulovanou rýchlosťou zavedie 61 g etylsilikátu (35 % SiO₂) v 395 ml absolútneho alkoholu.

Potom sa znova regulovanou rýchlosťou (rýchlosť zavádzania je 2 ml/min) zavedie 25,6 g trimetoxyoktylsilánu (38,2 % vzhľadom k oxidu titaničitému a oxidu kremičitému) v 75 ml etanolu. Zmes sa mieša počas ďalších 4 hodín. Produkt sa ponechá v kľude, následne sa premyje alkoholom a oddelí sa odstredením, a potom vysuší pri nízkej teplote a rozomelie.

Príklad 2

V tomto príklade sú časticami určenými na spracovanie častice oxidu titaničitého v šošovkovitej anatasovej forme (získané tepelnou hydrolýzou oxychloridu titaničitého v prítomnosti kyseliny citrónovej). Tieto polykryštalické častice (veľkosť kryštalitov = približne 6 nm) majú priemer 40 nm, špecifický povrch BET 290 m²/g a sú dobre individualizované.

V reaktore s rýchlosťou otáčania miešadla 500 otáčok za minútu sa za miešania pri teplote 25 ’C pripraví suspenzia miešaním 240 ml deionizovanej vody, 500 ml čistého etanolu, 260 ml vodného roztoku amoniaku obsahujúceho 25 % NH₃ a 10 g oxidu titaničitého.

Povrchové predspracovanie sa uskutočňuje pridaním (rýchlosťou 15 ml/h) roztoku obsahujúceho 12 g tetraetylortosilikátu v 50 ml etanolu. Po ukončení prídavku sa získa stabilná suspenzia.

Následná kompatibilizácia sa potom uskutoční pridaním (rýchlosťou 15 ml/h) roztoku obsahujúceho 5 g oktyltrimetoxysilánu v 10 ml etanolu. Po ukončení reakcie sa získa vyvločkovaná suspenzia, ktorej pevný podiel sa usadí na dne reaktora. Produkt sa premyje, oddelí odstredením, vysuší pri nízkej teplote a rozomelie.

Príklad 3

V tomto príklade sú časticami určenými na spracovanie častice oxidu titaničitého v šošovkovito anatasovej forme (získané tepelnou hydrolýzou oxychloridu titaničitého v prítomnosti kyseliny citrónovej). Tieto polykryštalické častice (veľkosť kryštalitov = približne 6 nm) majú priemer 40 nm, povrch BET 290 m²/g a sú veľmi dobre individualizované.

V reaktore s rýchlosťou otáčania miešadla 500 otáčok za minútu sa za miešania pri teplote 25 ’C pripraví suspenzia miešaním 240 ml deionizovanej vody, 500 ml čistého etanolu, 260 ml vodného roztoku amoniaku obsahujúceho 25 % NH^ a 10 g oxidu titaničitého.

Povrchové predspracovanie sa uskutočňuje pridaním (rýchlosť prídavku 15 ml/h) roztoku obsahujúceho 12 g tetraetylsilikátu v 50 ml etanolu. Po ukončení prídavku sa získa stabilná suspenzia.

Následná kompatibilizácia sa potom uskutočňuje pridaním (rýchlosť pridania 15 ml/h) roztoku obsahujúceho 5 g oktyltrimetoxysilánu v 10 ml etanolu. Po ukončení reakcie sa získa vyvločkovaná suspenzia, ktorej pevný podiel sa usadí na dne reaktora.

Získaná suspenzia nechá zrieť počas 2 hodín za miešania.

Potom sa uskutoční destilácia vo vákuu s účelom odstránenia etanolu a amoniaku pri teplote 70 až 80 ’C pri tlaku približne 8 kPa. Keď sa získalo 200 ml destilátu, reaktor sa nechá vychladnúť, nastaví sa v ňom normálny tlak a do reaktora sa pridá voda na obnovenie pôvodného objemu. Tieto operácie sa potom opakujú, aby sa odstránil zvyšný alkohol a zvyšný amoniak.

Keď objem kvapalného podielu v reaktore dosiahne iba 500 až 600 ml, zmes začne peniť a disperzia má mydlový a perleťový vzhľad. Obsah reaktora sa nechá vychladnúť.

Celý obsah reaktora sa potom rozdelí odstredením. Získaný koláč na dne odstredivkovej kyvety sa resuspenduje v 100 ml absolútneho etanolu, dobre sa premieša a znova sa odstredí. Získaný koláč na dne odstredivkovej kyvety je dostatočne kompaktný a pevný. Nechá sa vyschnúť na vzduchu, pričom sa získa práškový produkt.

Príklad 4

V rámci tohto príkladu uskutočnenia sa kompatibilizujú častice oxidu ceričitého s veľkosťou častíc 8 nm a špecifickým povrchom rovným 200 m²/g.

V reaktore s rýchlosťou otáčania miešadla 500 otáčok za minútu sa za miešania pri teplote 25 ’C pripraví suspenzia miešaním 500 ml deionizovanej vody, 500 ml čistého etanolu, a 5 g koloidného hydroxidu ceričitého, pH vodno/alkoholovej suspenzie sa adjustuje na hodnotu 3,5 potrebným množstvom octanu sodného.

K suspenzii v reaktore sa potom pridá (rýchlosť prídavku 15 ml/h) roztok obsahujúci 1 g oktyltrimetoxysilánu y 50 ml etanolu. Získa sa vyvločkovaná suspenzia, ktorej pevný podiel sa usadí na dne reaktora.

Príklad 5

Kompozícia so stabilizátorom - porovnávací príklad

0,3 hmotnostného % oxidu titaničitého z rôznych zdrojov sa zavedie do konvenčnej HVE (hot-vulcanižabie elastomer = teplom vulkanizovateľný elastomér) kompozície, pričom ide o oxid kremičitý podía vynálezu a o dva komerčne dostupné oxidy kremičité.

Uvedená konvenčná kompozícia HVE obsahuje:

- 100 hmotnostných dielov na reťazci vinylované polymetylvinylsiloxánové gumy, ktoré majú viskozitu 20 x 10⁶ mPa.s,

- 2,5 hmotnostných dielov alfa,omega-dihydroxylovaného polydimetylsiloxánového oleja s viskozitou 50 mPa.s, hmotnostných dielov pyrogénneho oxidu kremičitého s cieľom hydrofobizácie povrchových silanolových miest a

- 0,7 hmotnostných dielov 2,4-dichlórbenzoylperoxidu.

Celá táto zmes tvorená konvenčnou kompozíciou HVE a oxidom titaničitým sa potom zosieťuje počas 8 minút pri teplote 115 ’C.

Získané elastoméry sa potom zahrievajú počas 4 hodín pri teplote 200 ’C, potom sa podrobia testovacej expozícii, zahrňujúcej pôsobenie teploty 275 ’C počas 3 dní a pôsobenie rovnakej teploty počas 10 dní.

Získané výsledky sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľke, z ktorej je jednoznačne zrejmé, že iba vzorka HVE č. 2, ktorá sa stabilizovala oxidom titaničitým podľa vynálezu (pripraveným v príklade 1), je odolná voči teplote a zachováva si svoje elastomérne vlastnosti. Taktiež si treba povšimnúť, že napriek miernemu zažltnutiu po žíhaní pri teplote 200 ’C, si elastomér podľa vynálezu zachováva svoju priehľadnosť dokonca i po vystavení účinku teploty 275 ’C počas 10 dní.

Naopak, po zabudovaní častíc komerčného oxidu titáničitého sa získajú elastoméry (š. 3 a č. 4), ktoré sú biele a netransparentné a ktoré rovnako ako transparentný základný elas22 tomér č. 1 sa stávajú krehkými po trojdennom vystavení teplote 275 ’C.

Skratky použité v tabulke majú nasledujúce významy:

SAH tvrdosť (DIN norma 53 505),

RZ pružnosť (DIN norma 53 512, hodnoty v %),

T/S pevnosť v ťahu (ISO norma R 37, hodnoty v MPa),

E/B predĺženie pri pretrhnutí (ISO norma R 37, hodnoty v %),

R/T odolnosť proti roztrhnutiu (ASTM norma D 624/A,

0,5 mm, hodnoty v kN/m).

í

Kompozícia HVE...100 Vynález TiCL· UF01 Tioxid TiCL· P25 Degussa m

o * o o • *

>1 r-i

Φ •H

Ä r-l

Φ •H

XI '>1

C

JQ

Φ iu (0

Qu

N

Φ '>4

C

Λ

Φ

M

Λ

M-i

φ c

k

OJ

Ή ε

Φ

C

S-i

Φ

Ή ε

Φ

H q

<c •H

0	0
q φ	a
S-i	φ	•H
(0	•H	•H
a	44	0
w	3	MO
q	q	—4
(0	4->	Φ
Su	1-4	q
Em	>N	(0

x o

•H

S4

Φ e

o

C io c	o m
>,	Φ
c	C
>o
k	cn -h
Φ n ε o	CC —M U XI «5 --4
0 ·Η	C lu
44 &u	«3 G.

Ifl a\ σι (0

O (C m —t i >

CO

Ifl

N· ω c •«r '>4

U •H

S-i

Φ

E

C m

c '>1 c

>0 u

Φ ε

o

O

Ή

Ε-»

CM

4J lu r~ m n· co n 'r TT tn cf)

- n co r- líl Π· θ'

CN O •H	3 N
E*	Φ
	r-l
'>»	MO
44 O uU	C >1
Su	>
-U
Φ	(0 03 co
e	r-l Φ
C	-i -U >N X (0 (0
(0	S c
C	Λ Π3

o σ σι in m tt ch co m

Ifl

- r* r» r*- h Ifl TJ· <34 lŕ) »»

CO CO o Ifl 'T >—

S

q	&4
			M
	>		CQ
	0
	44	ε	Ä
	•—1	c	0
	-4
CO	CO	0	>
·—1	44	M-1	0
<w	>W	44	a
<0	>4	cn
M	U	(0	'>4
σ>	44	>o	44
o			0
r-l	+J	+4	*—1
(0	cn	cn	Uu	dP	rt>
X»	0	0	•H	'—P
»10	44	44	0	04	CH
>4	fM	r-l	Φ
q	Φ >	Φ >	a	C Ή e-»	O •lU cn

N

CO

Pl

Eu

•H	o
Su	0
a	in P*
(0 •rl	CM	JC
0	Φ	Ν'
M	44
N	0	cn
0	r-l	<0
a	a	>0
x	φ	0
w	44	a

CN m

kO. kO m cn >— CO m cm ca ca h <

ca « ca < m cn ca os w < u! cn

Tabulka (pokračovanie)

CO n ko m cm rP

CM M· n CM a e-i § >

tn » m rp m f— «· m *p kc m ko .— «— ca ca ia <

*r»	N	«
Š	K
cn		E-·

ω

Ή	a
P	0
Č4	m	M
	>	c
(0	CN	Ό
•H
□	ω	n
Ή	P
N	0	W
0	rH	(0
a	a	>0
x	φ	0
w	P	a

cn rr o

CN in - CH CM r·'· in in ca ca m < « cn s s < < <

cn t? w k

•H	o
P	0	Ή
a	in	C
	r·	Ό
<0	CN
•H		O
□	Φ	rH
Ή	P
N	O	U1
0	rH	(0
a	a	>o
x	φ	o
w	-P	a

?!/ 7£·

Claims (14)

1. PATENTOVÉ

   NÁROKY

   1. Elastomérna organopolysiloxánová kompozícia, vyznačená t ý m, že po zosieťovaní poskytuje tepelne stabilný elastomér a že obsahuje v dispergovanej forme orga» nofilné častice, tvorené aspoň jedným oxidom kovu vo forme polykryštalitových nanočastíc tvorených 4 až 6 nm ’ kryštalitmi s veľkosťou najviac 50 nm a špecifickým povrchom BET aspoň 250 m²/g, s výhodou 250 až 300 m²/g, ktoré sa vystavili povrchovému spracovaniu s cielom získania organofilného charakteru, spočívajúceho v navrúbľování organokremičitých skupín.
2. 2. Elastomérna organopolysiloxánová kompozícia podľa nároku 1, vyznačená tým, že oxid kovu alebo oxidy kovu sú zvolené z množiny zahrňujúcej oxid hlinitý, oxid kremičitý, oxidy prechodových kovov, predovšetkým oxid titaničitý, a oxidy kovov vzácnych zemín, predovšetkým oxid ce• ričitý.

   *
3. 3. Elastomérna organopolysiloxánová kompozícia podľa nároku 1 alebo 2,vyznačená tým, že organofilné častice sa dajú získať reakciou vodno/alkoholovej suspenzie a) základných nanokryštalitových nanočasíc s bezvodým alkoholovým roztokom b) obsahujúcim aspoň jeden alkoxysilán všeobecného vzorca

   SifORJJR·^ (1) v ktorom

   R znamená alkylovú skupinu obsahujúcu 1 až 6 uhlíkových atómov, R' znamená uhľovodíkovú skupinu zvolenú z množiny zahrňujúcej alkylovú, cykloalkylovú, arylovú, alkylarylovú, arylalkylovú, alkenylovú a alkinylovú skupinu obsahujúcu aspoň jeden uhlíkový atóm a x znamená celé číslo od 1 do 3, pričom uvedené alkoholy, ktoré sú rovnaké alebo odlišné, obsahujú 1 až 5 uhlíkových atómov.
4. 4. Elastomérna organopolysiloxánová kompozícia, vyznačená tým, že R znamená metylovú skupinu alebo etylovú skupinu.
5. 5. Elastomérna organopolysiloxánová kompozícia podlá jedného z nárokov 3 alebo 4, vyznačená tým, že R’ znamená oktylovú skupinu, dodecylovú skupinu alebo oktadecylovú skupinu.
6. 6. Elastomérna organopolysiloxánová kompozícia podľa jedného z nárokov 3 až 5, vyznačená tým, že x má hodnotu 3.
7. 7. Elastomérna organopolysiloxánová kompozícia podľa jedného z nárokov 3 až 6, vyznačená tým, že základné polykryštalitové častice sa dajú získať reakciou vodno/alkoholovej suspenzie c) polykryštalitových nanočastíc oxidu kovu s aspoň jedným tetraalkoxysilánom všeobecného vzorca 2

   Si(OR)₄ (2) v ktorom R’’ znamená alkylovú skupinu obsahujúcu'1 až 5 uhlíkových atómov, s cieľom získania vodno/alkoholovej suspenzie a), základných polykryštalitových nanočastíc.
8. 8. Elastomérna organopolysiloxánová kompozícia podľa jedného z nárokov 3 až 7,vyznačená tým, že oxidom kovu je oxid titaničitý.
9. 9. Elastomérna organopolysiloxánová kompozícia podľa nároku 7, vyznačená tým, že pomer zlúčenín všeobecných vzorcov 1 a 2 sa pohybuje medzi 5 a 40 hmotnostnými %.
10. 10. Elastomérna organopolysiloxánová kompozícia podľa jedného z nárokov 1 až 9, vyznačená tým, že obsahuje 0,1 až 5 %, s výhodou 0,3 až 1 % inkorporovaných organofilných častíc, vztiahnuté na hmotnosť kompozície.
11. 11. Elastomérna organopolysiloxánová kompozícia podľa jedného z nárokov 3 až 10,vyznačená tým, že organofilné častice obsahujú 60 až 90 % oxidu titaničitého a 40 až 10 % oxidu kremičitého.
12. 12. Elastomérna organopolysiloxánová kompozícia podľa jedného z nárokov 1 až 11,vyznačená tým, že organofilné častice dispergované v kompozícii majú špecifický povrch medzi 50 a 160 m²/g a veľkosť medzi 10 a 50 nm.
13. 13. Transparentný organosiloxánový elastomér získateľný vytvrdením kompozície podľa niektorého z nárokov 1 až 12.
14. 14. Transparentný a tepelne stabilný organopolysiloxánový elastomér zachovávajúci si aspoň základ svojich elastomérnych vlastností po vystavení teplote vyššej ako 200 ‘C, predovšetkým teplote asi 275 ’C, počas aspoň 3 dní.