SK285017B6 - Spôsob spracovania odpadového materiálu - Google Patents

Spôsob spracovania odpadového materiálu Download PDF

Info

Publication number
SK285017B6
SK285017B6 SK1756-97A SK175697A SK285017B6 SK 285017 B6 SK285017 B6 SK 285017B6 SK 175697 A SK175697 A SK 175697A SK 285017 B6 SK285017 B6 SK 285017B6
Authority
SK
Slovakia
Prior art keywords
biomass
aeration
zone
reactor
last zone
Prior art date
Application number
SK1756-97A
Other languages
English (en)
Other versions
SK175697A3 (en
Inventor
Mervyn Charles Goronszy
Original Assignee
Bisasco Pty.Limited
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Priority claimed from AUPN3711A external-priority patent/AUPN371195A0/en
Priority claimed from AUPN6207A external-priority patent/AUPN620795A0/en
Application filed by Bisasco Pty.Limited filed Critical Bisasco Pty.Limited
Publication of SK175697A3 publication Critical patent/SK175697A3/sk
Publication of SK285017B6 publication Critical patent/SK285017B6/sk

Links

Classifications

    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C02TREATMENT OF WATER, WASTE WATER, SEWAGE, OR SLUDGE
    • C02FTREATMENT OF WATER, WASTE WATER, SEWAGE, OR SLUDGE
    • C02F3/00Biological treatment of water, waste water, or sewage
    • C02F3/02Aerobic processes
    • C02F3/12Activated sludge processes
    • C02F3/1205Particular type of activated sludge processes
    • C02F3/121Multistep treatment
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C02TREATMENT OF WATER, WASTE WATER, SEWAGE, OR SLUDGE
    • C02FTREATMENT OF WATER, WASTE WATER, SEWAGE, OR SLUDGE
    • C02F3/00Biological treatment of water, waste water, or sewage
    • C02F3/02Aerobic processes
    • C02F3/12Activated sludge processes
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C02TREATMENT OF WATER, WASTE WATER, SEWAGE, OR SLUDGE
    • C02FTREATMENT OF WATER, WASTE WATER, SEWAGE, OR SLUDGE
    • C02F3/00Biological treatment of water, waste water, or sewage
    • C02F3/006Regulation methods for biological treatment
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C02TREATMENT OF WATER, WASTE WATER, SEWAGE, OR SLUDGE
    • C02FTREATMENT OF WATER, WASTE WATER, SEWAGE, OR SLUDGE
    • C02F2209/00Controlling or monitoring parameters in water treatment
    • C02F2209/02Temperature
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C02TREATMENT OF WATER, WASTE WATER, SEWAGE, OR SLUDGE
    • C02FTREATMENT OF WATER, WASTE WATER, SEWAGE, OR SLUDGE
    • C02F2209/00Controlling or monitoring parameters in water treatment
    • C02F2209/04Oxidation reduction potential [ORP]
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C02TREATMENT OF WATER, WASTE WATER, SEWAGE, OR SLUDGE
    • C02FTREATMENT OF WATER, WASTE WATER, SEWAGE, OR SLUDGE
    • C02F2209/00Controlling or monitoring parameters in water treatment
    • C02F2209/08Chemical Oxygen Demand [COD]; Biological Oxygen Demand [BOD]
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C02TREATMENT OF WATER, WASTE WATER, SEWAGE, OR SLUDGE
    • C02FTREATMENT OF WATER, WASTE WATER, SEWAGE, OR SLUDGE
    • C02F2209/00Controlling or monitoring parameters in water treatment
    • C02F2209/10Solids, e.g. total solids [TS], total suspended solids [TSS] or volatile solids [VS]
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C02TREATMENT OF WATER, WASTE WATER, SEWAGE, OR SLUDGE
    • C02FTREATMENT OF WATER, WASTE WATER, SEWAGE, OR SLUDGE
    • C02F2209/00Controlling or monitoring parameters in water treatment
    • C02F2209/16Total nitrogen (tkN-N)
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C02TREATMENT OF WATER, WASTE WATER, SEWAGE, OR SLUDGE
    • C02FTREATMENT OF WATER, WASTE WATER, SEWAGE, OR SLUDGE
    • C02F2209/00Controlling or monitoring parameters in water treatment
    • C02F2209/18PO4-P
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C02TREATMENT OF WATER, WASTE WATER, SEWAGE, OR SLUDGE
    • C02FTREATMENT OF WATER, WASTE WATER, SEWAGE, OR SLUDGE
    • C02F2209/00Controlling or monitoring parameters in water treatment
    • C02F2209/20Total organic carbon [TOC]
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C02TREATMENT OF WATER, WASTE WATER, SEWAGE, OR SLUDGE
    • C02FTREATMENT OF WATER, WASTE WATER, SEWAGE, OR SLUDGE
    • C02F2209/00Controlling or monitoring parameters in water treatment
    • C02F2209/22O2
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C02TREATMENT OF WATER, WASTE WATER, SEWAGE, OR SLUDGE
    • C02FTREATMENT OF WATER, WASTE WATER, SEWAGE, OR SLUDGE
    • C02F2209/00Controlling or monitoring parameters in water treatment
    • C02F2209/44Time
    • YGENERAL TAGGING OF NEW TECHNOLOGICAL DEVELOPMENTS; GENERAL TAGGING OF CROSS-SECTIONAL TECHNOLOGIES SPANNING OVER SEVERAL SECTIONS OF THE IPC; TECHNICAL SUBJECTS COVERED BY FORMER USPC CROSS-REFERENCE ART COLLECTIONS [XRACs] AND DIGESTS
    • Y02TECHNOLOGIES OR APPLICATIONS FOR MITIGATION OR ADAPTATION AGAINST CLIMATE CHANGE
    • Y02WCLIMATE CHANGE MITIGATION TECHNOLOGIES RELATED TO WASTEWATER TREATMENT OR WASTE MANAGEMENT
    • Y02W10/00Technologies for wastewater treatment
    • Y02W10/10Biological treatment of water, waste water, or sewage

Landscapes

  • Life Sciences & Earth Sciences (AREA)
  • Organic Chemistry (AREA)
  • Environmental & Geological Engineering (AREA)
  • Biodiversity & Conservation Biology (AREA)
  • Engineering & Computer Science (AREA)
  • Microbiology (AREA)
  • Water Supply & Treatment (AREA)
  • Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Hydrology & Water Resources (AREA)
  • Molecular Biology (AREA)
  • Health & Medical Sciences (AREA)
  • Purification Treatments By Anaerobic Or Anaerobic And Aerobic Bacteria Or Animals (AREA)
  • Activated Sludge Processes (AREA)
  • Biological Treatment Of Waste Water (AREA)
  • Treatment Of Water By Oxidation Or Reduction (AREA)
  • Separation Using Semi-Permeable Membranes (AREA)
  • Micro-Organisms Or Cultivation Processes Thereof (AREA)
  • Chemical Treatment Of Metals (AREA)

Abstract

Spôsob spracovania odpadového materiálu, ktorý zahrnuje odstraňovanie zvolených zložiek z odpadu a zariadenia na uskutočňovanie tohto spôsobu, ktoré obsahuje reaktor alebo rad reaktorov vzájomne prepojených rovnakou kvapalinou na príjem odpadu, ktorý má byť spracovaný, vo forme prítoku. Pritom je tvorený biomasou obsahujúcou odpad a mikroorganizmy, ktorá je akineticky zmiešavaná bez prevzdušňovania alebo mechanického prostriedku na posilnenie biologického vločkovania a agregácie a je aeróbne zmiešavaná a spracovaná vďaka riadenej metabolickej aktivite mikroorganizmov, pričom na riadenie aktivity mikroorganizmov sa použije monitorovanie miery spotreby kyslíka alebo miery potenciálnej spotreby kyslíka biomasou, ktoré určí požadované množstvo kyslíka, ktoré má byť dodané do biomasy, a toto množstvo sa v reaktore udržuje, ďalej určí periódu prevzdušňovania biomasy a koncentráciu rozpusteného kyslíka potrebnú na zachovanie vopred stanovenej rýchlosti spotreby kyslíka alebo hodnoty zodpovedajúcej zachovaniu POUR/OUR pomeru biomasy tak, aby sa vytvorili podmienky, za ktorých bude prebiehať účinné odstraňovanie zvolených zložiek z odpadu. Výhodnými zvolenými zložkami, ktoré je potrebné odstrániť z odpadu, sú dusíkaté materiály, uhlíkaté materiály a/alebo materiály obsahujúce biologický fosfor alebo ich deriváty.

Description

Oblasť techniky
Vynález sa všeobecne týka zlepšenia spôsobu ošetrenia odpadovej vody a predovšetkým metodológie ošetrenia odpadovej vody využívajúcej mikroorganizmy a prostriedky na kontrolu metabolickej aktivity týchto mikroorganizmov v aktivovanom kalovom reaktore s variabilným objemom, ktorý je pretržite prevzdušňovaný a dckantovaný. Vynález sa týka predovšetkým spôsobov kontroly metabolickej aktivity dispergovaných rastúcich mikroorganizmov, ktoré by priniesli uspokojivé výsledky pokiaľ ide o odstránenie uhlíka a uhlíkatého materiálu (merané CHSK, BSK a TOC), odstránenie dusíka (merané TKN, NH3-N, NO2-N, NO3-N) a odstránenie fosforu (merané PO4) z odpadovej vody reguláciou dodávky kyslíka, v závislosti od nameranej spotreby kyslíka biomasou obsiahnutou v nádrži reaktora a zariadenia na uskutočňovanie týchto spôsobov. Vynález nachádza uplatnenie predovšetkým pri spracovaní odpadových vôd vznikajúcich v domácnostiach, odpadových vôd vznikajúcich v priemysle alebo zmesí obidvoch týchto typov. Vynález sa zameriava predovšetkým na maximalizáciu odstraňovania biologicky degradovateľných materiálov obsiahnutých vo vode pomocou mikroorganizmov, pričom táto maximaiizácia sa realizuje optimalizáciou metabolickej aktivity mikroorganizmov, ktoré sa použijú v jednokrokovom kalovom reakčnom spôsobe.
Doterajší stav techniky
Je nutné si uvedomiť, že v celkovom biologickom spoločenstve, ktoré je potrebné udržať v reaktore, by mali existovať aspoň štyri hlavné druhy alebo rodiny mikroorganizmov. Týmito mikroorganizmami sú mikroorganizmy, ktoré zvyčajne vyvolávajú selektívne odstránenie zlúčenín uhľovodanového typu, mikroorganizmy, ktoré zvyčajne oxidujú dusíkové zlúčeniny na dusičnanový dusík, mikroorganizmy, ktoré zvyčajne denitrifikujú dusičnan na plynný dusík a mikroorganizmy, ktoré sa zvyčajne zúčastňujú obohacovania biologického fosforu a celkovej hydrolýzy degradovateľných prchavých pevných látok, z ktorých takto vzniká rozpustný, degradovateľný substrát. Spoločenstvo tvoriace biomasu môže obsahovať až 20 000 druhov mikroorganizmov.
Aj keď bude vynález opísaný s dôrazom na spracovanie priemyselnej odpadovej vody a odpadovej vody z domácnosti a na metodológiu týchto spracovaní. Je zrejmé, že sa neobmedzuje len na tieto aplikácie a je možné ho využiť pri spracúvaní ľubovoľného typu biologicky degradovateľnej odpadovej vody a ľubovoľného typu odpadu obsahujúceho vodu alebo odpadu obsahujúceho špecifický druh nečistôt alebo tu opísaných kontaminujúcich látok.
Konvenčné aktivované kalové spracovanie vyžaduje detailné informácie o kalovej aktivite, na ktorých základe je možné riadiť spracovanie tak, aby sa dosiahli požadované výsledky. Potrebné informácie poskytnú v danom odbore známe analýzy, zvyčajne analýza BSK (celková), CHSK (celková), BSK (rozpustný), CHSK (rozpustný), TKN, ORG-N, NO2-N, ortofosforefčnanu, celkového fosforečnanu, pH a alkalinity tak prítoku, ako aj odtoku. Merania, uskutočňované priamo v nádrži reaktora, zahrnujú meranie koncentrácie rozpusteného kyslíka, koncentrácie zmesi pevných látok suspendovaných v kvapaline, koncentrácie zmesi prchavých látok suspendovaných v kvapaline, objemu usadeného kalu, degradovateľnej frakcie biomasy (pomocou aeróbneho trávenia biomasy počas 20 dní). Pre automatickú kontrolu a riadenie jediného aktivovaného kalového reaktora s variabilným objemom, ktoré by viedlo k dosiahnutiu vysokej úrovne odstránenia uhlíka, dusíka a fosforu bez zvyšovania objemu kalov, sa použijú jednoduché parametre, akými sú potenciálna spotreba kyslíka (POUR) a okamžitá spotreba kyslíka.
Vynález sa týka základného aktivovaného kalového reaktora na spracovanie odpadovej vody, ktorý je konfigurovaný pre dokonalé zmiešavame. Napriek tomu, že výhodná realizácia používa vsádzkový spôsob využívajúci pretržite prevzdušňovaný a dekantovaný reaktor s variabilným objemom, je možné opísanú technológiu takisto aplikovať na spôsob využívajúci nepretržite prevzdušňovaný reaktor s konštantným objemom, určený na dokonalé zmiešavame. Kľúčovými slovami sú vsádzkovo plnený, prerušovane prevzdušňovaný, dokonale zmiešavajúci a nádrž reaktora. V rámci vynálezu je možné rad aktivovaných kalových reaktorov prepojených pomocou potrubí alebo iných prostriedkov, prípadne doplnených prostriedkami na prerušenie prúdenia medzi jednotlivými reaktormi. Posledný reaktor v každom rade reaktorov je označený ako hlavný reaktor, z ktorého odteká biologicky ošetrený odtok. V danom odbore je známe, že reaktor môže mať formu kalojemov so zošikmenými stenami, pričom týmito stenami sú pórovité, cementom stabilizované steny alebo cementové zádržné steny, alebo formu konvenčnej nádoby so spevnenými cementovými stenami alebo formu štruktúrnej oceľovej nádoby. Aj keď môžu byť výhodné rôzne tvary a rozmerové pomery nádrží, je dôležité povedať, že spôsobom podľa vynálezu môže pracovať nádoba s ľubovoľným geometrickým tvarom (štvorcová, obdĺžniková alebo kruhová).
Odborníkom v danom odbore jc známe, že aby bola dosiahnutá uspokojivá biologická nitrifikácia a denitrifikácia a aby sa zvýšilo množstvo biologicky odstraňovaného fosforu, je nutné dodržať mnohé reakčné podmienky. Predovšetkým nitrifikačná reakcia vyžaduje príslušnú dodávku anorganického uhlíka. Odstránenie fosforu biologickými prostriedkami vyžaduje selektívne reakčné podmienky, ktoré sú nevyhnutné pre život mikroorganizmu. Medzi tieto požiadavky patrí substrát obsahujúci prchavé mastné kyseliny, častejšie označovaný ako ľahko degradovateľný rozpustný substrát. Okrem toho vyžaduje reakčné podmienky, ktoré predstavuje cyklicky sa meniace, tzv. oxické, a anaeróbne prostredie. V prípade použitia týchto výrazov je potrebné podmienky ešte ďalej podrobnejšie definovať, napríklad stupňom anaerobicity, ktorá spúšťa určité biologické reakcie. Neprítomnosť kyslíka a dusitanu-dusičnanu nie je v súčasnej terminológii dostatočná definícia pre opis anaeróbneho prostredia, pri ktorom bude prebiehať biologické odstraňovanie fosforu. Ďalšie anaeróbne reakčné podmienky vyžadujú v prípade, že sa aplikujú na fázové aktivované kalové spracovanie, presnejšiu definíciu, pričom oxické, anoxické a anaeróbne reakčné podmienky je možné realizovať na jedinej kalovej kultúre relatívne jednoduchou manipuláciou s náplňou a sekvencovaním prevzdušnenia. Selektívne tlaky sú dosiahnuté vystavením kultúry tlakom spôsobeným vysokým obsahom acetátového substrátu pri sekvencovaných anaeróbnych, anoxických a oxických reakčných podmienkach. Neprítomnosť dusičnanu a hodnota koncentrácie rozpusteného kyslíka nie sú dostatočné na definovanie anaeróbnych podmienok, ktoré spôsobia, že príslušné druhy mikroorganizmov uvoľnia svoj obsah polyfosforu. V súčasnosti je bežne opisovať vhodné reakčné podmienky pomocou oxidačno-redukčného potenciálu surovej kvapaliny (hodnota EMF označuje štandardné elektródové meranie použitím referenčnej elektródy tvorenej vodíkom alebo chloridom strieborným). Táto hodnota musí byť, aby sa zaistil stupeň definovateľnej anaerobicity, ktorá zaisti fosfát uvoľňujúci mechanizmus, silne záporná (-150 mV, vodíková referenčná elektróda). Ukázalo sa, že pokles hodnoty oxidačno-redukčného potenciálu smerom od kladných (oxidačných) podmienok k negatívnym (redukčným) podmienkam je priamo úmerný metabolickej aktivite biomasy pri spúšťacom oxidačno-redukčnom potenciáli. Rovnaká metabolická aktivita je funkciou množstva reziduálnych intracelulámych zásobných zlúčenín udržiavaných v kultúre. Biomasa, majúca vysokú hodnotu spotreby kyslíka v oxidačnom prostredí, dosiahne rýchlejšie zápomejšie hodnoty oxidačno-redukčného potenciálu v prípade, ak sa oxidačná reakčná zložka (kyslík) odstráni. Biomasa, majúca nižšiu hodnotu spotreby kyslíka, bude teda znižovať svoj oxidačno-redukčný potenciál pomalšie. Biologické uvoľňovanie fosforu bude prebiehať pri hodnote, ktorá je približne o 250 mV kladnejšia ako hodnoty, ktoré zodpovedajú redukcii síranu na sulfid. Pri použití ďalších konvenčných spracovaní pri konštantnom objeme je nevyhnutné takisto definovať hydraulický retenčný čas ako prostriedok zaisťujúci vhodné reakčné podmienky. Na základe výskumu pokusov a omylov bolo zistené rozmedzie parametrov týkajúcich sa uvedeného spôsobu, pričom na špecifikáciu reakčných podmienok, ktoré zaistia spoľahlivé a kontinuálne požadované prevádzkové výsledky, sa použila hodnota okamžitej spotreby kyslíka v biomase obsiahnutej v jedinom kalovom reaktore. Aplikácia týchto kontrolných parametrov na prevádzku výhodnej realizácie poskytne spôsob, ktorý bude lacnejší ako všeobecne prijaté konvenčné metódy a ktorý bude oveľa jednoduchší, pokiaľ ide o riadenie a realizáciu tohto spôsobu. Základný parameter sa týka celkovej úrovne aktivity biomasy, ktorú je možné odvodiť na základe merania okamžitej spotreby kyslíka (OUR) a potenciálnej spotreby kyslíka (POUR) touto biomasou. Prevádzková kontrola, používajúca tieto parametre, umožní použiť nastavené hodnoty, ktoré umožnia spoľahlivo odstrániť nečistoty a živiny a súčasne produkovať biomasu, ktorá má vynikajúcu separačnú vlastnosť, pokiaľ ide o separáciu pevných látok a kvapaliny.
Cieľom vynálezu je teda poskytnutie spôsobu spracovania odpadov, ktorý bude riešiť aspoň jeden z problémov súčasne používaných metód a zariadení a ktorý by presnejšie monitoroval prevádzkové podmienky a parametre súvisiace s účinnosťou biomasy, napríklad spotrebu kyslíka vrátane potenciálnej spotreby kyslíka.
Podstata vynálezu
Predmetom vynálezu je poskytnutie spôsobu spracovania odpadu využívajúceho kontrolovanú metabolickú aktivitu mikroorganizmov biomasy s obsahom odpadu na odstraňovanie zvolených zložiek odpadu pred likvidáciou spracovaného odpadu, pričom tento spôsob je charakteristický tým, že zahrnuje monitorovanie aspoň jednej hodnoty spotreby kyslíka biomasou na ktorého základe sa určí množstvo kyslíka, ktoré je potrebné dodať do biomasy a monitorovanie doby, počas ktorej je biomasa okysličovaná, ktorého cieľom je zachovať dopredu stanovenú mieru spotreby kyslíka, ktorá umožňuje odstránenie zvolených zložiek.
Spôsob spracovania odpadového materiálu, ktorý zbavuje tento materiál zložiek obsahujúcich organický uhlík, dusík a fosfor, riadením metabolickej aktivity mikroorganizmov jedinej aktivovanej kalovej biomasy, riadeným prevzdušňovaním kombinovaným s cyklickým prerušovaním prevzdušňovania a prerušovanou dekantáciou spracovaného prúdu v reaktore (1), ktorý pracuje s premenlivým objemom, je otvorený do atmosféry a obsahuje prvú zónu (3) majúcu neprevzdušňovaný reakčný objem a čiastočne oddelene od prvej reakčnej zóny v sériovom zapojení druhú alebo poslednú zónu (4), ktorá má cyklicky prevzdušňovaný objem a ktorá obsahuje prostriedky na zavádzanie rozpusteného kyslíka riadeným prevzdušňovaním, pričom obidve zóny majú spoločnú maximálnu vodnú hladinu (7), spočíva v tom, že sa
- do reaktora (1) zavádza odpadový materiál;
- aspoň časť obsahu druhej alebo poslednej zóny sa prevedie do prvej zóny (3), kde sa zmiešava a reaguje so zavádzaným nespracovaným odpadovým materiálom a následne prúdi z prvej zóny (3) do druhej alebo poslednej zóny (4), pričom toto prevedenie prebieha, zatiaľ čo je aspoň druhá alebo posledná zóna (4) prevzdušňovaná; a
- preruší sa prúdenie odpadového materiálu do prvej zóny (3) , zatiaľ čo sa tvorí supematant a zatiaľ čo sa spracovaný prúd odvádza z druhej alebo poslednej zóny (4); vyznačujúci sa tým, že sa
- monitoruje koncentrácia rozpusteného kyslíka v biomase,
- monitoruje koncentrácia biomasy v druhej alebo poslednej zóne (4) a
- monitoruje hladina vrstvy prekrývajúcej kal v druhej alebo poslednej zóne (4), pričom koncentrácia rozpusteného kyslíka v biomase sa monitoruje v oblasti ležiacej v zmesi odpadového materiálu a mikroorganizmov v druhej alebo poslednej zóne (4) alebo v trubici, cez ktorú je biomasa z tejto druhej alebo poslednej zóny (4) čerpaná a stanoví sa rýchlosť využívania rozpusteného kyslíka, po ukončení odstraňovania spracovaného prúdu prebehne sekvencia prevzdušňovania, počas ktorej sa odpadový materiál zavádza do druhej alebo poslednej zóny (4) a ktorá nastaví koncentráciu rozpusteného kyslíka na hodnotu nižšiu ako 3 mg/l za súčasného zachovania súbežne prebiehajúcej nitrifikácie a denitrifikácie, pričom rýchlosť využitia rozpusteného kyslíka biomasou v druhej alebo poslednej zóne (4) sa meria na konci prevzdušňovacej sekvencie, nameraná rýchlosť sa porovná s potenciálnou rýchlosťou využitia kyslíka, ktorá sa urči meraním spotreby kyslíka aktivovanou biomasou pri prebytku rozpustného substrátu, a na základe tohto porovnania s reguláciou doby trvania prevzdušňovacej sekvencie a/alebo prúdu vzduchu počas prevzdušňovacej sekvencie a reguláciou koncentrácie biomasy v druhej alebo poslednej zóne (4) sa nastaví rýchlosť využitia kyslíka na hodnotu kritickej respiračnej rýchlosti, ktoráje nižšia ako potenciálna rýchlosť využitia kyslíka.
Vynález sa ďalej týka zariadenia na spracovanie odpadového materiálu zbavujúce tento odpadový materiál zložiek obsahujúcich uhlík, dusík a fosfor riadením metabolickej aktivity mikroorganizmov jedinej aktivovanej kalovej biomasy, pričom uvedené zariadenie zahrnuje
- reaktor (1) pracujúci s premenlivým objemom otvorený do atmosféry a obsahujúci prvú zónu (3) majúcu neprevzdušňovaný reakčný objem a čiastočne oddelene od prvej zóny (3) v sériovom zapojení druhú alebo poslednú zónu (4) , ktorá má cyklicky prevzdušňovaný objem a ktorá obsahuje prostriedky na zavádzanie rozpusteného kyslíka riadeným prevzdušňovaním, pričom obidve zóny majú spoločnú maximálnu vodnú hladinu (7) a sú vzájomne prepojené cez prúd tekutiny prúdiaci z prvej zóny (3) do druhej alebo poslednej zóny (4), zatiaľ čo sa aspoň druhá alebo posledná zóna (4) prevzdušňuje;
- prostriedok na príjem odpadu v reaktore (1) prispôsobený na prerušenie prúdu odpadového materiálu privádzaného do
SK 285017 Β6 prvej zóny (3) počas sekvencie separácie zmiešanej kvapaliny a odstraňovania spracovaného prúdu;
- prostriedok (10) na prenos aspoň časti obsahu druhej alebo poslednej zóny (4) do prvej zóny (3);
- prostriedok (6) na prenos vzduchu do druhej alebo poslednej zóny (4);
- riadiaci prostriedok na riadenie prevádzkových sekvencií vybavenia zariadenia; pričom, uvedené zariadenie je charakteristické tým, že ďalej obsahuje:
prístroj (13) na monitorovanie koncentrácie biomasy v druhej alebo poslednej zóne (4);
- detektor (15) na monitorovanie polohy kalovej vrstvy v druhej alebo poslednej zóne (4);
- snímač (12) na monitorovanie koncentrácie rozpusteného kyslíka v biomase v mieste vnútri zmesi odpadového materiálu a mikrobiálneho materiálu v druhej alebo poslednej zóne (4) alebo v potrubí, ktorým sa biomasa z druhej alebo poslednej zóny (4) odčerpáva; pričom riadiaci prostriedok na riadenie prevádzkových sekvencií vybavenia zariadenia je prispôsobený na stanovenie rýchlosti spotreby rozpusteného kyslíka, na riadenie sekvencie prevzdušňovania nasledujúce na ukončení sekvencie odstránenia spracovaného prúdu, počas ktorej sa do druhej alebo poslednej zóny (4) zavádza odpadová voda, koncentrácia rozpusteného kyslíka sa upraví na hodnotu menšiu ako 3 mg/1 a súčasne prebiehajú nitrifikácia a denitrifikácia, a na porovnanie rýchlosti spotreby rozpusteného kyslíka biomasou v druhej alebo poslednej zóne (4), merané na konci prevzdušňovacej sekvencie, s potenciálnou rýchlosťou spotreby kyslíka určenou na základe merania spotreby kyslíka kalom s prebytkom rozpustného substrátu, a pre následnú úpravu hodnoty rýchlosti spotreby kyslíka na kritickú respiračnú rýchlosť, ktorá je nižšia ako potenciálna rýchlosť spotreby kyslíka, úpravou doby trvania prevzdušňovania a/alebo prúdu vzduchu v prevzdušňovacej sekvencií a úpravou koncentrácie biomasy v druhej alebo poslednej zóne (4).
Vynález sa týka dimenzovania aktivovaného kalového reaktora (reaktorov), spôsobu jeho prevádzky a automatickej optimalizácie množstva kyslíka dodávaného do reaktora (reaktorov), konkrétne optimalizácie veľkosti dávky a doby aplikácie na základe sledovania metabolickej aktivity biomasy v hlavnom reaktore. Táto metabolická aktivita je sledovaná vo forme okamžitej spotreby kyslíka biomasou v hlavnom reaktore ku koncu alebo na konci prevzdušňovacej sekvencie. Po prerušení dodávky vzduchu do hlavného reaktora zostane obsah reaktora ešte aspoň 10 minút v pohybe, pričom prirodzený miešací pohyb sa spolu s časom postupne ustaľuje. Hodnoty koncentrácie rozpusteného kyslíka sa sledujú a monitorujú v intervaloch 10 alebo 20 sekúnd. S cieľom zostavenia krivky, ktorá by najpresnejšie vyjadrovala začiatočný pokles koncentrácie rozpusteného kyslíka a teda nominálnej hodnoty okamžitej spotreby kyslíka, sa odčíta a matematicky spracúva minimálne 10 hodnôt. Tieto dáta, ktoré sa vynášajú do grafu v závislosti od cyklického objemu, volumetrického zaťaženia, sa týkajú merania miery aktivity a maximálnej koncentrácie rozpusteného kyslíka, monitorovaných počas cyklu. Takisto sa zaznamenáva rýchlostný profil ventilátora a koncentrácia rozpusteného kyslíka. Vynález sa týka údržby biomasy (zmesovej kultúry mikroorganizmov) majúcej voliteľnú biologickú účinnosť, ktorá sa meria na základe jej spotreby kyslíka, frakcie prchavých suspendovaných pevných látok a frakcie degradovateľných prchavých suspendovaných pevných látok, ktoré budú definované neskôr, pomocou optimalizácie prívodu kyslíka. Receptor na meranie rozpusteného kyslíka meria mieru spotreby kyslíka biomasou in situ a nameraná hodnota sa použije na kontrolu a regulá ciu prívodu kyslíka z čerpadla alebo kompresora určeného pre vháňaný vzduch do reaktora. Pri výhodnej realizácii reakčné podmienky v hlavnom reaktore tvoria rôzne sledy odvzdušnenia a prevzdušnenia. Prevzdušňovači a sekvencia bude zvyčajne kontinuálna a bude prebiehať v dobe, kedy sa do nádrže (nádrží) privádza nespracovaná odpadová voda. Potom sa prevzdušňovanie ukončí a dôjde k usadeniu biomasy v hlavnom reaktore a k následnému odstráneniu čírej supematantovej kvapaliny z hlavného reaktora. Hneď ako sa ukončí odstraňovanie odtoku, opäť sa do reaktora začne zavádzať vzduch a nespracovaná odpadová voda a celý cyklus sa opakuje. Tento cyklus môže zvyčajne trvať 4 hodiny, pričom prevzdušňovanie trvá zvyčajne 2 hodiny. Ale jc možné použiť aj ďalšie časové kombinácie. Počas cyklu sa uskutočnia dve merania. Prvé meranie stanovuje pokles koncentrácie rozpusteného kyslíka počas začiatočných minút po ukončení prevzdušňovania. Je možné odčítať aj ďalšie medzihodnoty súvisiace s množinou prevzdušňovacej sekventácie. Druhá hodnota sa meria v okamihu, kedy sa opäť spustí prívod vzduchu, pri ktorom priteká do reaktora alebo časti reaktora maximálny prúd kyslíka a dopredu nastavený čas (to je premenná, ktorá sa nastavuje pre každé zariadenie a to nie príliš často pomocou kalibračnej metódy). Zmena koncentrácie rozpusteného kyslíka (dO?)/dt rastie a klesá a spôsob, ktorým sa biomasa usadzuje d(MLSS)/dt, sú premenné, v ktorých O2 označuje koncentráciu rozpusteného kyslíka a (MLSS) označuje jednoduchú koncentráciu aktivovaného kalu. Obidve tieto premenné sa menia v závislosti od času, hneď ako sa zastaví zavádzanie vzduchu do nádrže. Podobne sa tieto parametre menia v závislosti od času počas začiatočnej periódy prevzdušňovania. Pri výhodnej realizácii vynálezu je hlavný reaktor systému vybavený rozptylovými mriežkami a prívodným potrubím, ktoré poskytujú viac ako jednu reakčnú zónu, v ktorej dochádza v dôsledku zavádzania vzduchu k účinnému premiešavaniu. Minimálne jedna časť hlavného reaktora bude na začiatku prevzdušňovacej sekvencie prevzdušňovaná. Biomasa z tejto zmiešavacej zóny, prevzdušňovanej na začiatku prevzdušňovacej sekvencie, sa použije na stanovenie miery zmeny koncentrácie kyslíka (prírastku kyslíka) na začiatku prevzdušňovacej sekvencie. Pri výhodnej realizácii vynálezu je možné časovo zvoliť jednotlivé mriežkové zóny na prevzdušnenie. Pri tých realizáciách, ktoré majú jedinú mriežkovú zostavu, sa rovnaké výsledky dosahujú prevzdušňovaním celého objemu hlavného reaktora.
Časť vynálezu spočíva v meraní miery spotreby kyslíka vnútri nádrže, ktorého úlohou je stanoviť množstvo kyslíka, ktoré jc potrebné dodať do biomasy a dobu trvania periódy prevzdušňovania, potrebnej na udržanie nastavenej spotreby kyslíka, ktorá zase určuje reakčné podmienky na spracovanie odpadovej vody vsádzkovou jednokrokovou technológiou využívajúcou jediný kalový reaktor. Ale meranie a kontrola sú len jednou časťou vynálezu. Spracovanie v nádrži reaktora, ktoré je opísané ako výhodná realizácia, úzko súvisí s týmto meraním. Odborníkom v danom odbore je známe, že príliš dlhé prevzdušňovanie hlavného reaktora v postupných sekvenciách rýchlo povedie k strate metabolickej aktivity biomasy obsiahnutej v tomto reaktore a následnej neschopnosti tejto biomasy správne denitrifikovať a odstraňovať fosfor. Dlhodobé prevzdušňovanie biomasy takisto povedie k redukcii vločkovej agregácie a teda k nežiaducemu zvýšeniu koncentrácie pevných látok suspendovaných v odtoku. Kontinuálna prevádzka prestarnutého kalu bude mať podobný dopad. Meranie miery spotreby kyslíka biomasou sa použije na vymedzenie rozsahu prevádzkového veku kalu.
Prehľad obrázkov na výkresoch
Vynález bude teraz podrobnejšie opísaný pomocou príkladov a v ňom obsiahnutých odkazov na sprievodné výkresy, na ktorých:
obr. 1 schematicky znázorňuje jednu formu reaktora podľa vynálezu, kde je jediný reaktor rozdelený na dve oddelenia;
obr. 2 schematicky predstavuje ďalšiu formu reaktora podľa vynálezu, majúcu jednu nádrž s hlavným reaktorom a samostatnými pomocnými reaktormi;
obr. 3 schematicky znázorňuje vločkovacie anoxickodenitrifikačný model použitý v rámci vynálezu;
obr. 4 znázorňuje graf závislosti spotreby kyslíka od pomeru koncentrácie ľahko degradovateľného rozpustného substrátu a koncentrácie účinných mikroorganizmov;
obr. 5 schematicky znázorňuje graf zobrazujúci oxické, anoxickc a anaeróbne reakčné podmienky vyjadrené ako nameraný oxidačno-redukčný potenciál objemovej fázy; a obr. 6 (A) až 6 (g) schematicky znázorňujú alternatívne formy reaktora, majúce rôzne usporiadania prívodných otvorov a výpustných otvorov vrátane viacbodového prítoku a odtoku.
Aj keď je zrejmé, že reakčná realizácia môže mať mnohé formy, bude teraz pre ciele vysvetlenia vynálezu použitá jednoduchá realizácia.
Obr. 1 schematicky znázorňuje jednu z foriem jednoduchého nádržového reaktora podľa vynálezu. Reaktor na obr. 1 je znázornený v reze, priečka, čiže deliaca stena 2, rozdeľuje takisto nádrž reaktora vymedzenú stenami 1 aspoň na dve reakčné zóny 3 a 4. Tieto reakčné zóny vzájomne prepája spoločná tekutina, pričom toto prepojenie je realizované pomocou trubíc alebo pomocou čiastočne otvorenej plochy, vytvorenej zavedením deliacej priečky. Prostriedok na rozptýlenie vzduchu pre reaktívnu oxidačnú zložku, výhodne mriežka membránových difuzérov 5, prijíma prúd stlačeného vzduchu z mechanického motora 6. Prostriedok na prepravu obsahu zóny 4 hlavného reaktora využíva regulačné prepravné čerpadlo na uvedenie tohto obsahu do kontaktu s prívodným prúdom odpadu, privádzaným potrubím 11 a na dopravu tejto zmesi do reakčnej zóny 3. Spodná hladina vody je označená vzťahovou značkou 8 a horná hladina vzťahovou značkou 7. Zatiaľ čo dochádza k prúdeniu v potrubí 10 a 11, to znamená zatiaľ čo stúpa hladina vody z úrovne spodnej hladiny 8 na úroveň hornej hladiny 7, prebieha pri tejto realizácii, prevzdušňovanie. Hneď ako je táto sekvencia ukončená, zastaví sa prevzdušňovanie, čím sa ukončí miešanie a preprava kyslíka a dôjde k usadeniu miešaných pevných látok a k vzniku supematantovej čistej kvapaliny nad vrstvou usadených pevných látok. Vo vhodnom okamihu sa aktivuje dekantér a dôjde k odstráneniu volumetrickej hĺbky tekutiny, ležiacej medzi hladinami 8 a 7. Pri tejto realizácii môže byť prítok 11 kontinuálny alebo prerušovaný, pričom odtok je vďaka prevádzke dekantéru 9 nutne diskontinuálny. Receptor 12 na stanovenie koncentrácie rozpusteného kyslíka je umiestený buď vnútri zóny 4 hlavného reaktora, alebo vnútri potrubia 14, vedúceho biomasu z hlavného reaktora do prítoku 11. Zariadenie 13, ktoré je možné použiť na monitorovanie koncentrácie biomasy v nádrži (zmes pevných látok suspendovaných v kvapaline) je možné použiť pri výhodnej realizácii. Na automatické kalové čistenie odpadov je možné takisto použiť vnútorný detektor 15 kalového mraku. Dvojpodlažné difúzne mriežkové zostavy 16 a 17 sú tvorené viac ako dvoma spádovými trubicami vybavenými ventilmi. Je zrejmé, že nádrž hlavného reaktora môže byť vybavená viac ako dvoma spádovými trubicami vybavenými ventilmi v zá vislosti od celkového obsahu nádrže reaktora a dosahu prostriedkov, určených na difúzne miešanie a prepravu kyslíka. Pri jednotlivých realizáciách reaktora sa použije buď selektívne prevzdušňovanie určitých oblastí, alebo prevzdušňovanie celej oblasti.
Realizácia reaktora (reaktorov) podľa vynálezu znázornená na obr. 2 má podobné súčasti ako reaktor znázornený na obr. 1. pričom na identifikáciu podobných znakov reaktora sú použité rovnaké vzťahové značky.
Vynález sa týka metodológie spracovania odpadových vôd a prostriedkov na riadenie celkovej metabolickej aktivity dispergovaných rastových mikroorganizmov vnútri jedinej kalovej hmoty, ktorá je potrebná na dosiahnutie požadovaných výsledkov pri súbežnom odstraňovaní uhlíkatých zlúčenín (meranie CHSK,BSK a TOC), dusíka (meranie TKN, NH3-N. NOj-N a NO3-N) a fosforu (meranie PO4) z odpadovej vody počas vymedzeného časového úseku opakujúcich sa cyklických spracovateľských operácií. Vynález sa týka prostriedkov na meranie spotreby kyslíka v nádrži a na reguláciu prívodu kyslíka, ktoré sú potrebné na udržanie stanoveného režimu reakčných podmienok, umožňujúcich odstránenie uhlíka a/alebo dusíka, a/alebo účinnejšie odstránenie biologického fosforu pomocou jednokrokového kalového spracovania používajúceho jedinú nádrž. Tieto reakčné podmienky závisia od nastavenej hodnoty spotreby kyslíka, ktorá určuje životnosť mikrobiálnej populácie pri nastavenom prevádzkovom veku kalu a sú stanovené na základe usadzovania tohto kalu. Odpadovou vodou môže byť v podstate odpadová voda z domácnosti alebo priemyslová odpadová voda alebo zmes obidvoch týchto typov odpadových vôd.
Odpadová voda vznikajúca v domácnostiach je odpadová voda, ktorá obsahuje predovšetkým ľudský odpad (fekálie, moč), odpadovú vodu vznikajúcu pri kúpaní, praní a príprave jedla. Priemyselná odpadová voda je predovšetkým odpadová voda, ktorá vzniká pri výrobe produktov a predovšetkým odpadová voda, ktorá je biologicky degradovateľná. Technológie, používajúce na čistenie odpadových vôd reakcie dispergovaného rastového mikrobiologického materiálu, sú v literatúre dobre opísané; pozri napríklad:
* Quirk T., Eckenfelder W. W. a Goronszy M. C., „Activated Sludge; State-of-the-Art“. Critical Reviews in Environmental Control, CRC Press zv. 15, 2. vydanie, 1985.
* Eckenfelder W. Wesley, Jr. „Industrial Wastewater Treatment“ McGraw Hill, 1991.
* Eckenfelder W. Wesley, Jr. „Industrial Wastewater Treatment“ McGraw Hill, 1991.
* Eckenfelder W. Wesley, Jr. „Principles of Water Quality Management“ C. B. I. Publishing Company, Inc., 1980.
Uvedené dokumenty opisujú frakčné zložky odpadovej vody a uvádzajú, že relatívne frakcie týchto zložiek v priemyselných odpadových vodách a v odpadových vodách z domácností môžu byť odlišné. Je potrebné zobrať do úvahy, že tieto frakcie existujú a ich relatívne hodnoty môžu mať dopad na metodológiu použitia vynálezu a prevádzkovú konfiguráciu spôsobu podľa vynálezu.
Je nutné zobrať do úvahy, že odpadové vody zvyčajne obsahujú rozpustné a nerozpustné zložky, ktoré zahrnujú ľahko degradovateľné rozpustné biologické látky; degradovateľné rozpustné organické látky, ktorých degradácia neprebieha tak rýchlo; nedegradovateľné rozpustné organické látky; ľahko hydrolyzovateľný a degradovateľný časticový substrát; pomaly degradovateľný časticový substrát a nedegradovateľný časticový substrát. Tieto substráty, ich relatívne koncentrácie a ich relatívne koncentrácie v závislosti od ďalších zložiek, napríklad od TKN, NH3-N, NO3-N,
SK 285017 Β6 celkového fosforu a ortofosforu, môžu mať veľký vplyv na množstvo a generovanie určitých dispergovateľných druhov rastových mikroorganizmov.
* Goronszy M. C. a Eckenfelder W. W. „The rate of the degradation of primary solids in activated sludge plants“ Proceedings Water Pollution Control Federation Conference. Toronto, Canada. október 1991.
Metodológia spracovania odpadových vôd metódou aktivovaného kalu, to znamená dispergovaným rastom mikroorganizmov, zvyčajne zahrnuje vytvorenie oxického, anoxického a anaeróbneho reakčného prostredia a mechanizmy určené na znižovanie koncentrácie organických zlúčenín (merané pomocou BSK, CHSK a TOC), dusíka a fosforu, vďaka ktorým dochádza k prenosu energie, vrátane elektrónových akceptorov, (pozri obr. 5).
Tieto režimy spracovania je možné zvyčajne opísať použitím koncentrácie rozpusteného kyslíka, dusitanového a dusičnanového dusíka, síranu a fosforečnanu a pri použití hodnoty oxidačno-redukčného potenciálu (ORP), vztiahnutého na štandardnú dusíkovú elektródu. Kladné hodnoty ORP zvyčajne označujú oxidačné podmienky, zatiaľ čo záporné hodnoty ORP zvyčajne označujú redukčné podmienky. Aj keď nie je definovaný vzťah medzi ORP a koncentráciou rozpusteného kyslíka, spôsobí prívod kyslíka, ako chemický zdroj kyslíka, posunutie hodnoty oxidačno-redukčného potenciálu ku kladnejším hodnotám. Teplota môže ovplyvniť relatívnu hodnotu ORP a relatívnu hustotu mikroorganizmov. Predovšetkým odstránenie uhlíkatých zlúčenín a TKN zlúčenín vyžaduje aeróbne podmienky; odstránenie NO3-N vyžaduje anoxické až anaeróbne podmienky, odstránenie fosforu vyžaduje cyklické vystavenie biomasy alebo špecifických frakcií biomasy v prevzdušňovanej nádrži oxickým, anoxickým a anaeróbnym podmienkam; na dosiahnutie reakčných podmienok (ORP sa pohybuje približne v rozmedzí od 50 mV do -150 mV, vztiahnuté na vodíkovú referenčnú elektródu), ktoré umožnia všetkým spracovateľským reakciám, aby prebehli. Pochopenie jednotlivých mechanizmov je dôležité pre dané spracovateľské výsledky, ale nie pre opis výhodnej realizácie vynálezu.
Stačí len uviesť, že tu použité režimy využívajú súbor technických dát, ktoré sú nevyhnutné na odstránenie už opísaných zložiek v jedinej kalovej nádrži. Ako typická odpadová voda v domácnosti sa použili odvážené 24 hodinové vzorky, v ktorých bolo namerané až 1000 mg/1 CHSK, až 80 mg/1 TKN a až 15 mg/1 fosforu.
Tabuľka I
Koncentrácia zvolených zložiek v územných odpadových vodách
Zložka Koncentrácia (mg/1), vztiahnuté na hodnotu znečistenia odpadové vody
Silné Stredné Slabé
(a) BSK 400 220 110
(b) CHSK 1000 500 250
(c) SS (d) Dusík 350 220 100
Celkovo 85 40 20
Organický 35 15 8
V čpavku 50 25 12
V dusitane 0 0 0
V dusičnane (e) Fosfor 0 0 0
Celkovo 15 8 4
Organický 5 3 1
Anorganický 10 5 3
(f) Alkalinita (ako CaCOý) 150 100 50
Relatívne množstvá uhlíka, dusíka a fosforu uvedené v tabuľke I sa značne líšia od množstva, ktoré vyžaduje normálny biologicky rast. Túto disproporciu odrážajú proporcionálne množstvá uhlíka a dusíka, stanovené empirickou analýzou bunkového materiálu -C5H7NO2- a skutočnosť, že bunky obsahujú približne 1 až 2 hmotn. % fosforu. To znamená, že pri krátkej dodávke odpadu sa do systému dostane podstatne vyššie množstvo uhlíka v porovnaní s množstvom dusíka a fosforu (pozri tabuľka 2), čo je nepriaznivé pre usadzovanie odpadu. Navyše približne 50 % organického uhlíka je pri týchto podmienkach pri biologickom spracovaní zoxidovaných na CO2.
Dusík a fosfor, ak sú obsiahnuté v prebytku oproti biologickým požiadavkám, zvyčajne zostanú v biologicky spracovanom odpade. Forma, v ktorej sa tieto živiny nachádzajú v danom odpade, sa môže podstatne líšiť od formy, v ktorej sa nachádzali v nespracovanom prítokovom prúde.
Dusík je v surovej odpadovej vode prítomný predovšetkým ako organický dusík a čpavok, čo je výsledok hydrolýzy močoviny a tá predstavuje hlavnú zložku moču. Pri biologickom spracovaní sa časť dusíka zabuduje do novej bunky a tento dusík je odstránený ako biologický kal, zatiaľ čo väčšina zvyšného dusíka môže mať formu čpavku, alebo, v závislosti od prevádzkových podmienok, formu dusičnanu a v menšom rozsahu dusitanu. Časť organického dusíka je takisto obsiahnutá v odtoku.
Tabuľka II
Nerovnováha živín v stredne znečistenej územnej odpadovej vode
Zložka Relatívny pomer živín
Uhlíka (mg/1) Dusík (mg/1) Fosfor (mg/1)
Typická bioma-
sa (C5H7NO2, & P = N/5) 60 14 2,8
Odpadová voda BSKS = 220 NH4-N = 25
Spotreba pri bunkovom raste BSK,u=323 c = 120 Org.-N = 15 Celkový N = 40 10
(čistý výťažok = = 0,5) g uhlíka v bunke/g uhlíka v odpade Zvyšková koti- 60 14 2,8
centrácia v odtoku (mg/1) Celkové odstrá- 26 7,2
nenie (96) 100% 35 % 28 %
Fosfor je prítomný v surovej, nespracovanej odpadovej vode v dvoch hlavných formách, organickej a anorganickej. V nespracovaných odpadových vodách sa v skutočnosti nachádza mnoho foriem fosforových zlúčenín a to buď v roztoku alebo v suspenzii. Anorganické rozpustené formy tvoria predovšetkým ortofosforečnany a kondenzované fosforečnany, zatiaľ čo rozpustené organické formy predstavujú organické ortofosforečnany.
Jeden zo špecifických mechanizmov sa zameriava na vytvorenie reakčných podmienok, ktoré maximalizujú začiatočnú rýchlosť odstraňovania a skladovania ľahko degradovateľnej rozpustnej frakcie prítokového prúdu odpadovej vody, zavádzanej do spracovateľského zariadenia. Spracovateľské zariadenie jc tu opísané ako prostriedok na príjem odpadovej vody, ako prostriedok na uvedenie prítokového prúdu odpadovej vody do kontaktu s priemyselne aktivovanými mikroorganizmami, ako prostriedok na udržanie odpadovej vody v kontakte s degradačnými mikroor
SK 285017 Β6 ganizmami a ako prostriedok na separovanie spracovanej vody od degradačných mikroorganizmov. Prevádzkový rozsah sa týka generovania alebo prítomnosti dostatočnej koncentrácie účinných mikroorganizmov (Xo) potrebnej na rýchly priebeh enzymatických reakcií, pri ktorých dochádza k prenosu ľahko degradovateľného rozpustného substrátu (So) z prítokového prúdu odpadovej vody, ktorý sa dostane do bezprostredného kontaktu s uvedenými mikroorganizmami, do bakteriálnej kultúry a ktorý je potom sprevádzaný generovaním PHB, glykogénu a/alebo ďalších medziproduktov (zásobných zlúčenín) v bunkovej štruktúre reakčných mikroorganizmov a potom generovaním glykokalyxu (koagulačnej polysacharidovcj zlúčeniny). Prenos substrátu z kvapalnej fázy do pevnej fázy vyžaduje dodávku energie. Pri merateľných oxických reakčných podmienkach sa rýchlo zvyšuje dopyt po rozpustenom kyslíku. Rovnovážnu koncentráciu kyslíka je možné ľahko merať zavedením určitého množstva rozpusteného kyslíka do biomasy, pričom spotreba sa meria ako koncentrácia rozpusteného kyslíka v závislosti od času. S rastom relatívnej hodnoty pomeru So:Xo rastie maximálna spotreba kyslíka, až do dosiahnutia maximálnej alebo konštantnej hodnoty. To je prvý reakčný rozsah, ktorý takisto špecifikuje množstvo odstráneného, ľahko degradovateľného, rozpustného substrátu a rýchlosť odstraňovania tohto substrátu. Rýchlosť spotreby kyslíka takisto zodpovedá rýchlosti odstraňovania substrátu rozpusteného v kvapalnej fáze, čo umožňuje formulovať vzájomnú energetickú závislosť.
Meranie degradácie odpadovej vody pri použití rovnovážnej koncentrácie kyslíka predpokladá, že všetky reakcie konzumujúce kyslík zahrnujú rozpustný substrát pod biologické rastové reakcie.
V dispergovanej rastovej kultúre na jednej strane vznikajú nové mikroorganizmy a na druhej strane sa žijúce bunky strácajú v dôsledku endogénneho metabolizmu, lýzy a preddatovania. Čistá aktívna frakcia biokultúry je závislá od obmedzenia frakcie nedegradovateľných zložiek, veku kalu (MCRT) a straty životnosti buniek. Zníženie dostupnosti potravy (začiatočné plnenie) alebo dlhodobé prevzdušňovanie kultúry majúcej obmedzenú dostupnosť potravy bude spôsobovať stratu mikrobiálnej životnosti.
Presun rozpusteného kyslíka do kvapalnej fázy pri plnení požiadavky zmesi odpadovej vody a biokultúry na dodanie kyslíka je veľmi náročný a zložitý. Medzi najdôležitejšie faktory, ktoré je nutné zobrať do úvahy, patrí chémia vody, špecifická geometria a mechanizmus prepravného zariadenia, geometria nádrže (šírka, dĺžka a hĺbka vody), prívod energie na jednotku objemu zavodnenej nádrže, celková koncentrácia rozpustených pevných látok, zvyšková koncentrácia rozpusteného kyslíka, teplota, povrchové napätie, stredný priemer vzduchových bublín, retenčný čas vzduchových bublín v kvapalnom médiu, dopyt obsahu nádrže po kyslíku, prietok vzduchu jedným zariadením na prenos kyslíka, pomer plochy zariadenia privádzajúceho kyslíka k celkovej ploche dna nádrže, koncentrácia biokultúry, vek kalu, aktívne frakcie biokultúry, stredná veľkosť častíc biokultúry a objem rozpusteného kyslíka odstráneného pomocou biomasy (ďalej označovaný ako BIORATE).
Kyslík a jeho spotreba pri všetkých prebiehajúcich reakciách vrátane adsorpcie a absorpcie živín, ich metabolizmu na biologické pevné látky a následného rozpadu biomasy, sú veľmi dôležité. Poskytnutie kyslíka v príslušnom množstve je teda kľúčovým prvkom na použitie technológie, ktorá spracúva odpad pomocou mikroorganizmov v cyklicky vytváranom aeróbnom a anaeróbnom prostredí tak, že účinne odstraňuje živiny oxidačnými a redukčnými prostriedkami, účinne akumuluje biologické pevné látky a účinne odstraňuje fosforečnany biologickými prostriedkami. Množstvo dodávaného kyslíka, jeho zvyšková koncentrácia a množstvo rozpusteného kyslíka odstráneného biomasou (BIORATE) závisiace od distribúcie So/Xo všeobecne určujú účinné rastové faktory pre rôzne skupiny mikroorganizmov, všeobecne opísaných ako prevažne s vločkujúcou alebo prevažne s vláknitou formou. Nadmerný rast vláknitých foriem je v rozpore s cieľmi ošetrenia, pretože spôsobuje prerušenie prevádzkového časového rozvrhu pre separáciu pevných látok a kvapaliny. Preto je dôležité, aby boli na biologicky rast použité prevažne vločkujúce mikroorganizmy. Spojenie výhodnej realizácie spôsobu a riadiaceho prostriedku, pracujúceho na báze účinného nastavenie spotreby kyslíka, sa snaží riešiť tento problém, spočívajúci v nadmernom raste mikroorganizmov.
Odstraňovanie živín jednotlivými mechanizmami adsorpcie, biosorpcie, oxidácie a asimilácie, spojené s maximálnym rozpadom biologických pevných látok, vyžaduje rôzne kyslíkové frakcie. Užitočné využitie kyslíka je priamo závislé od pomerných množstiev živín, odstraňovaných jednotlivými mechanizmami.
BIORATE je funkciou stavu biomasy a povahy rozpusteného substrátu, ktorý sa nachádza v kontakte s touto biomasou. Kalový systém je možné pripraviť tak, aby mal maximálnu a minimálnu hodnotu BIORATE so závislosťou od času prevzdušňovania a začiatočného pomeru So/Xo. Aktívna frakcia biomasy ovplyvňuje rozsah BIORATE, ktorý táto biomasa má. Údaje odobraté z päťradového reakčného systému s konštantným objemom a dokonalým zmiešavaním demonštrujú typické hodnoty a zmeny, ku ktorým dochádza.
Tabuľka III
Biorate a súvisiace parametre
mg So/Xo mg1 MCRT d Biorate I mg O2gvsshoď'
4,0 1 147
1,0 2 90
0,5 3 66
0,25 8 56
0,21 15 43
0,21 40 35
Tieto hodnoty boli získané pri použití 70 minútovej reziduálnej doby prvého reaktora a 420 minútovej reziduálnej doby celkového reaktorového systému.
Tabuľka IV ____________So/Xo vs Biorate (mg O2 g'1 VSS hoď')____________ So/Xo 0.056 0,062 0,113 0,182 0,197 0,388 0,437 1,00 4,0 Biorate 35,2 33,1 43,1 57,9 56,3 74,4 70,4 90,0 147
Okamžitú spotrebu kyslíka je možné zvyčajne merať metódou využívajúcou stolnú váhu, pri ktorej sa meria koncentrácia rozpusteného kyslíka, odčerpaného zoxidovanou vzorkou aktivovaného kalu izolovaného z prevádzkového reaktora v závislosti od času, čo je jednoduchý vsádzkový test, ktorý vyžaduje odobratie vzorky aktivovaného kalu z reakčnej nádoby, prevzdušnenie a umiestenie do zmiešavacieho reaktora, do ktorého sa umiestni snímač, merajúci rozpustený kyslík a kam je znemožnený prítok kyslíka. Hodnoty koncentrácie rozpusteného kyslíka, v závislosti od času, sa odoberú hneď ako snímač na meranie rozpusteného kyslíka zaznamená, že dochádza k odčerpávaniu kyslíka.
Respiračná kontrola, ktorá sa v súčasnosti uskutočňuje pri aktivovanom kalovom spracovaní, je zložitá a nepriama.
SK 285017 Β6
Respiračné hodnoty sa merajú pomocou meracieho prístroja, ktorý je zvyčajne tvorený uzatvorenou zmiešavacou respiračnou komorou, cez ktorú prechádza aktivovaný kal, kontinuálne čerpaný z reakčného prevzdušňovacieho tanku. Koncentrácia rozpusteného kyslíka sa meria periodicky pomocou kyslíkového snímača na vstupe, rovnako ako aj na výstupe, respiračnej komory, čo sa dá, okrem iného, dosiahnuť striedaním smeru prúdenia pomocou ventilového systému. Meranie obsahu kyslíka na vstupe a výstupe respiračnej komory je spojené s problémom merania, ktorý spočíva v tom, že obsah kyslíka vnútri respiračnej komory sa podstatne odlišuje od obsahu kyslíka na vstupe a výstupe tejto komory, takže sú získané chybné merania.
Cieľom tohto vynálezu je poskytnutie závodu na spracovanie odpadových vôd (čističky) a spôsobu spracovania odpadových vôd, pri ktorom sa metabolická aktivita biomasy udržiava na úrovni zaisťujúcej biologické odstránenie maximálneho množstva živín oxidačnými a redukčnými prostriedkami, pričom udržanie tejto úrovne sa realizuje sledovaním zmien koncentrácie kyslíka na konci prevzdušňovacej sekvencie pomocou snímača, ktorý poskytne informácie o množstve rozpusteného kyslíka, odstráneného pomocou biomasy (BIORATE) v hlavnej reakčnej nádrži.
Závod na spracovanie odpadových vôd (čistička) podľa vynálezu obsahuje hlavný reaktor, ktorýje schopný udržať odpadovú vodu v kontakte s biologicky účinnými degradačnými mikroorganizmami; prostriedok na príjem odpadovej vody v reaktore; prostriedok na prepravu kyslíka, pričom vzduch je zavádzaný do hlavného reaktora; riadiaci prostriedok na riadenie uvedených sledov operácii a nevyhnutné vybavenie; prostriedok na detekciu kyslíka, detegujúci relatívne zmeny koncentrácie rozpusteného kyslíka prítomného v hlavnom reaktore; a riadiaci prostriedok na riadenie množstva kyslíka zavádzaného do hlavného reaktora tak, aby aktivita mikroorganizmov nebola neobmedzená množstvom kyslíka prítomným v hlavnom reaktore, pričom detekcia kyslíka sa uskutočňuje v hlavnom reaktore. Meranie biomasy spôsobom podľa vynálezu sa uskutočňuje v zariadení na spracovanie odpadových vôd, využívajúcom na toto spracovanie dispergovanú rastovú biologickú kultúru, ktorá obsahuje kombináciu uvedených prostriedkov: prostriedok na udržanie maximálneho potenciálneho Biorate vo vstupnej neprevzdušňovanej reakčnej zóne pre kultúru, ktorý zmiešava prítokovú odpadovú vodu s biomasou odčerpávanou z konečnej reakčnej zóny hlavného reaktora; prostriedok na zavádzanie rozpusteného kyslíka do špecifikovanej reakčnej zóny (zón) hlavného reaktora, ktorý pracuje v dopredu zvolenom dosahu a s dopredu naprogramovaným sledom prevzdušňovaní; prostriedok na prerušenie prítoku odpadovej vody do vstupnej reakčnej zóny; prostriedok na odstránenie frakcie supematantovej čírej spracovanej odpadovej vody, pričom toto odstránenie sa uskutočňuje po usadení pevných látok počas neprevzudšňovania; prostriedok na detegovanie a meranie polohy rozhrania biologického kalu; prostriedok prepájajúci hodnoty, získané pre rozhranie s programom pre biologické spracovanie odpadov, s detekciou polohy biologického kalu; prostriedok na automatické nastavenie časovej postupnosti automaticky prebiehajúcich operácii; prostriedok na riadenie hlavného reaktora ako dokonale zmiešavacej jednotky s premenným objemom; prostriedok na meranie BIORATE v konečnej reakčnej zóne hlavného reaktora pomocou snímača na meranie koncentrácie rozpusteného kyslíka správne umiestneného v tejto nádrži; prostriedok na meranie zmeny koncentrácie rozpusteného kyslíka a na realizáciu porovnania s okamžitou respiračnou hodnotou s cieľom riadenia množstva rozpusteného kyslíka, zavádzaného do spracovateľské ho systému; prostriedok na vytvorenie maximálnej hodnoty pomeru potenciálnej spotreby kyslíka (spotreba určená zmiešavaním prítokového prúdu odpadovej vody a biomasy privádzanej z hlavného reaktora) k spotrebe kyslíka v hlavnom reaktore; prostriedok na automatické nastavenie doby trvania prevzdušňovacej sekvencie, ktorá je meraná a vypočítaná pomocou okamžitej respiračnej hodnoty; prostriedok na optimalizovanie využitia prevzdušňovacej energie alebo sily pre nitrifikáciu a denitrifikáciu; prostriedok na riadenie systému pomocou riadenej hodnoty BIORATE, ktoré povedie k maximálnemu biologickému odstráneniu fosforu; prostriedok na riadenie prevádzky, pri ktorom výstupná prevzdušňovača zóna hlavného reaktora pracuje pri okamžitej respiračnej hodnote, zodpovedajúcej pokojovému stavu (upravené pre aktívnu frakciu biomasy); prostriedok, využívajúci hodnotu poklesu koncentrácie rozpusteného kyslíka, ku ktorému dôjde v dôsledku prerušenia prúdenia vzduchu do nádrže a algoritmy ustálenia koncentrácie biomasy s cieľom získania parametrov BIORATE; prostriedok na odstraňovanie supematantovej kvapaliny, umiestený približne 20 cm pod povrchom kvapaliny, pracujúci konštantnou rýchlosťou a odstraňujúci kvapalinu až do okamihu, kedy jej hĺbka vo výhodnej realizácii vynálezu, ktorej hĺbka je 5 až 6 metrov, dosiahne približne 2 metre.
Zariadenie na spracovanie odpadovej vody môže byť tvorené jedným alebo niekoľkými reaktormi a minimálne jedným hlavným reaktorom. Pri výhodnej realizácii je zariadenie na spracovanie odpadových vôd tvorené aspoň dvoma reaktormi v prostriedku, umožňujúcemu komunikáciu tekutiny. Jedna realizácia zariadenia je tvorená niekoľkými reaktormi, vzájomne prepojenými tokom tekutiny, pričom jednotlivé zložky, akými sú napríklad dusík, fosfor, uhlík a pod., sa spoločne odstraňujú v rôznych reaktoroch. Pri ďalšej realizácii sa obsah kyslíka v reaktoroch podstatne líši.
Veľmi výhodná realizácia zariadenia na spracovanie odpadových vôd obsahuje aspoň dva reaktory, pričom prvý reaktor predstavuje množinu zón, zvyčajne neprevzdušňovaných, v ktorých dochádza k absorpcii a biologickému uvoľneniu fosforu; a druhý reaktor, ktorý pracuje pri cyklicky sa striedajúcich oxických, anoxických a anaeróbnych podmienkach a v ktorom dochádza k mikrobiálnemu rozpadu uhlíkatých zlúčenín a TKN zlúčenín v odpadovej vode a mikrobiálnemu odstráneniu NO3-N, NO2-N a fosforu z odpadových vôd, pričom obidva reaktory sú prepojené prúdom tekutiny.
Ďalšia realizácia zariadenia na spracovanie odpadu obsahuje hlavný reaktor a prevádzkové podmienky vnútri tohto reaktora sa nastavia tak, aby dochádzalo k cyklickému striedaniu už definovaných aeróbnych, anoxických a anaeróbnych podmienok.
Prostriedky na detekciu kyslíka môžu byť ľubovoľné prostriedky na detegovanie rozpusteného kyslíka. Tento detekčný prostriedok výhodne deteguje rozpustený kyslík. Oxidačným detekčným prostriedkom je výhodnejšie elektronický kyslíkový snímač, ktorýje schopný namerať hodnoty zmeny koncentrácie rozpusteného kyslíka predstavujúce 4 až 20 mA základného kontrolného signálu pomocou počítača a ďalšie programovateľné logické riadiace jednotky generujúce výstupné signály, ktoré umožňujú interaktívne riadenie hodnoty vzduchu zavádzaného do reaktora na základe nastaveného koncentračného profilu. Výhodnejšie sa koncentrácia kyslíka sleduje ako výsledok prevzdušňovania zmesi odpadovej vody a mikrobiálneho kalu v hlavnom reaktore.
Koncentrácia kyslíka sa zvyčajne nastavuje počas spracovania vody. Koncentrácia kyslíka v zmesi odpadovej vo dy a mikroorganizmov sa nastavuje výhodne počas prevzdušňovania. Koncentrácia prítomného kyslíka sa riadi zvyčajne nastavením trvania prevzdušňovacej sekvencie a/alebo nastavením prítoku vzduchu počas tejto prevzdušňovacej sekvencie. Prúd vzduchu je možné regulovať, pomocou mechanizmu riadenia rýchlosti na generátore dodávajúcom vzduch alebo v prúde vzduchu pomocou takých kontrolných mechanizmov, akými je napríklad vhodný regulačný ventil alebo ďalšie prostriedky, špecifické pre zariadenie privádzajúce kyslík. Riadenie prúdu vzduchu niektorým z prostriedkov má za následok riadenie množstva rozpusteného kyslíka dopravovaného do hlavného reaktora.
Kyslíkový snímač je výhodne umiestený vnútri hlavného reaktora. Kyslíkový snímač je umiestený konkrétne vnútri zmesi odpadovej vody a biologických organizmov. Kyslíkový snímač je výhodnejšie umiestený približne 30 cm od ľubovoľného povrchu podlahy hlavného reaktora. Alternatívne je možné snímač umiestiť do trubice, ktorou je biomasa odčerpávaná z hlavného reaktora. Pri výhodnejšej realizácii vynálezu kyslíkový snímač vypočíta okamžitú spotrebu kyslíka v nádrži na základe súčtu endogénnej alebo bázickej spotreby kyslíka a spotreby kyslíka pri oxidácii ľahko biologicky degradovateľných substrátov, napríklad substrátov majúcich uhlíkovú a dusíkovú formu v závislosti od mikroorganizmov, ktoré sú prítomné a veku prevádzkového, kalu použitého v systéme, ak sa dajú do súvislosti s nadmorskou výškou a teplotou.
Experimentálne práce ukázali, že existuje vzťah medzi pomerom potenciálnej spotreby kyslíka a schopnosťou saditeľnosti kalu, pri predpoklade, že koncentrácia rozpusteného kyslíka nie jc obmedzujúca. Ďalší vzťah existuje medzi hodnotou okamžitej spotreby kyslíka a hodnotou poklesu oxidačno-redukčného potenciálu. Hodnota okamžitej spotreby kyslíka presahujúca hodnotu endogénnej spotreby kyslíka je takisto závislá od množstva zásobného, ľahko degradovateľného substrátu zostávajúceho v biomase a schopnosti tejto biomasy zúčastňovať sa kvantitatívneho zvýšenie fosforu, odstraňovaného pomocou mikroorganizmov. Vynález takisto poskytuje prostriedok na udržanie množstva privádzaného kyslíka (prevzdušňovaním) na hodnote, ktorá približne zodpovedá dopytu biomasy po kyslíku, čím spôsobí, že aeróbne degradačné mechanizmy budú prebiehať pri optimálnom využití energie generovanej prívodom kyslíka. Predmetom vynálezu je takisto poskytnutie automatických prostriedkov na nastavenie dĺžky prevzdušňovacej sekvencie, množstva mikroorganizmov, ktoré majú byť prítomné v hlavnom reaktore a požadovaného koncentračného profilu rozpusteného kyslíka na základe výslednej spotreby kyslíka, nameranej na konci prevzdušňovacej sekvencie a hodnoty POUR/OUR pomeru.
Takže cieľom vynálezu je dosiahnutie v praxi v podstate úplného súbežných prebiehajúcich nitrifikácia a denitrifikácia a kvantitatívneho zlepšenia mechanizmov odstraňovania fosforu pomocou mikroorganizmov, ktoré sú odborníkom v danom odbore dobre známe.
Jedna realizácia na spracovanie odpadu podľa vynálezu obsahuje jeden alebo viac reaktorov, pričom prvý reaktor je spojený s prívodným potrubím, v ktorom je odpadová voda zmiešavaná s mikroorganizmami obsiahnutými v kvapaline privádzanej z posledného reaktora.
Výhodnú realizáciu reaktora podľa vynálezu predstavuje vsádzkový reaktor, ktorý v podstate pracuje počas prevzdušňovacej sekvencie, kedy je do reaktora zavádzaná zmes pritekajúcej odpadovej vody z domácnosti a zmesové kvapaliny obsahujúce pevné látky z tohto vsádzkového reaktora, ako dokonale miešací reaktor, aj keď s variabilným objemom.
Ešte výhodnejšie je, ak sa zmes odpadovej vody a mikroorganizmov zavádza počas celého prevzdušňovania. Táto zmes je potom podrobená neprevzdušňovaciemu cyklu, počas ktorého dôjde k separácii vrstvy tvorenej pevnými látkami a hornej supematantovej vrstvy. Sled prevádzkových podmienok a operácií sa ukončí odstránením frakcie hornej supematantovej vrstvy z. hlavného reaktora pomocou dekantačných prostriedkov. Celý cyklus sa potom opakuje.
Riadenie a meranie respiračnej kapacity biomasy priamo v hlavnom reaktore je možné uskutočňovať použitím dokonalej zmiešavacej prevzdušňovacej a odvzdušňovacej operácie, ktorá sa uskutočňuje pri výhodných spôsoboch spracovania odpadu pri použití aktivovaného kalu, uloženého reaktore s premenlivým objemom. Takisto je možné kontrolovať vývoj spracovania v prevzdušňovacej reakčnej sekvencií prerušením prúdu vzduchu a následným meraním poklesu koncentrácie rozpusteného kyslíka.
Súčasná spriahnutá respirometria, ktorá sa zvyčajne používa pri meraní koncentrácie rozpusteného kyslíka na výstupe respirometrickej komory oddelenej od hlavného aktivovaného kalového reaktora, ktorý má rovnakú hodnotu koncentrácie rozpusteného kyslíka ako respiračná komora, pričom táto hodnota by mala byť obmedzujúca. Ak je to nevyhnutné, mal by byť aktivovaný kal pred vstupom do respiračnej komory prevzdušnený. Respiračná hodnota sa zvyčajne meria pri prietoku cez respiračnú komoru každú minútu, pričom začiatočnou hodnotou na meranie je rovnovážna hmotnostná koncentrácia kyslíka. Okamžitá respiračná hodnota je definovaná ako spotreba kyslíka v hlavnom prevzdušňovačom tanku. Aby sa namerala táto hodnota, aktivovaný kal z hlavného prevzdušňovacieho reaktora sa kontinuálne čerpá do spriahnutej separovanej respiračnej komory, ktorej okamžitá respiračná hodnota zodpovedá okamžitej respiračnej hodnote v nádrži hlavného reaktora obsahujúcej aktivovaný kal, pri predpoklade, že obsah kalu v respiračnej komore zodpovedá obsahu v prevzdušňovačom tanku. Zhodnosť obsahu kalov sa udržiava pomocou prítokového prúdu, ktorý je kontinuálne zavádzaný v určitom pomere do kalu, prúdiaceho do respiračnej komory.
Qsam = Qin Vres/Vat
Qsam = prítok privádzaný do respiračnej komory
Qin - prítok
Vres = objem respiračnej komory Vat = objem prevzdušňovacieho tanku
Vo všetkých prípadoch sa spriahnutá respirácia meria v zmenšenej verzii organického obsahu hlavného prevzdušneného reaktora aktivovaného kalového zariadenia. Počet respiračných hodnôt je teda identický, pričom endogénna respiračný hodnota je zvyčajne definovaná ako spotreba kyslíka aktivovaným kalom, ktorý bol hodinu a pol prevzdušňovaný bez plnenia. Maximálna respiračná hodnota je definovaná ako spotreba kyslíka aktivovaného kalu obsahujúceho prebytok rozpusteného substrátu (ľahko biologicky degradovateľná hmota). Táto hodnota sa nameria, ak sa do kalu prúdiaceho do respiračnej komory kontinuálne zavádza nadbytočné množstvo prívodného prúdu. Okamžitá respiračná hodnota je definovaná ako spotreba kyslíka aktivovaným kalom prúdiacim priamo z dokonale premiešaného prevzdušneného tanku cez respiračnú komoru. Táto hodnota je zvyčajne nižšia ako okamžitá respiračná hodnota v prevzdušňovačom tanku. Absolútna hodnota okamžitej respirácie závisí od doby merania v respiračnej komore. Maximálna respiračná hodnota biomasy sa takisto zhoduje s jej potenciálnou kyslíkovou spotrebou.
SK 285017 Β6
Realizácia vynálezu využíva na riadenie prevádzky aktuálnu respiračnú hodnotu, nameranú vnútri prevzdušňovacieho reaktora (hlavného reaktora) a nie hodnotu nameranú vo vloženej („in line“) samostatnej detekčnej jednotke, ako je zvykom v súčasnej praxi.
Okamžitá respiračná hodnota pri výhodnej realizácii vynálezu predstavuje súčet endogénnej respirácie a spotreby pre oxidáciu ľahko biologicky degradovateľného substrátu, tak pokiaľ ide o uhlíkovú, ako aj dusíkovú formu, pričom dusíková forma substrátu sa vyskytuje len v prípade selektívneho rastu nitrifikačnej biomasy. Pri maximálnej respiračnej hodnote dôjde k preťaženiu aktivovaného kalu, čo povedie k neúplnému odstráneniu ľahko biologicky degradovateľného substrátu. To znamená, že kritická respiračná hodnota leží medzi maximálnou a základnou respiračnou hodnotou a pri tejto hodnote sú splnené požiadavky na kvalitu odtokov a odstránenie ľahko biologicky degradovateľného substrátu je takisto dostačujúce. Nikdy by nemalo dôjsť k obmedzeniu oxidačnej kapacity. Je nevyhnutné, aby kinetické procesy, ktoré využívajú rozpustený kyslík boli ukončené počas doby, ktorá je poskytnutá na ukončenie týchto reakcií. V prípade nitrifikačných mechanizmov musí byť dopyt po kyslíku uspokojený množstvom kyslíka dodaným v čase vymedzenom na základe respiračných meraní. Najprv je potrebné stanoviť pomocou manuálnych prostriedkov obsah kalu okamžitej respiračnej hodnoty a koncentráciu rozpusteného kyslíka. Je výhodné, ak okamžitá respiračná hodnota vždy zodpovedá kritickej okamžitej respiračnej hodnote alebo sa k nej približuje. V tomto prípade nikdy nedôjde k preťaženiu aktivovaného kalu, ktorý pracuje pri maximálnej prijateľnej hodnote. Celkové množstvo aktivovaného kalu, udržiavaného v systéme je teda optimálne a metabolická aktivita biomasy môže byť udržiavaná na prijateľných hodnotách, ktoré sú takisto priaznivé pre reakcie, odstraňujúce ďalšie živiny. Manipuláciou s koncentráciou biomasy, dobou prevzdušňovania a hodnotou dodávaného kyslíka je možné dosiahnuť ideálne konštantné respiračné hodnoty.
V danom odbore je známych mnoho spôsobov riadenia systémov na spracovanie odpadových vôd využívajúcich rast dispergovaných mikroorganizmov. Tieto systémy zvyčajne zahrnujú jeden alebo niekoľko prepojených reaktorov, pričom aspoň jeden z nich, ktorým prúdi zmes odpadovej vody a mikroorganizmov, je pri konštantnom pomere kontinuálne prevzdušňovaný. Posledná nádrž tohto systému je statická neprevzdušňovaná nádrž, v ktorej dochádza k separácii pevných látok a kvapaliny, pričom číry, prietokový supematant predstavuje spracovaný (vyčistený) odtok a spodný prúd pevných látok je smerovaný do odpadu a reakčných nádob. Takisto dochádza k rôznym recyklačným prúdeniam. Napriek tomu, že je na opis vynálezu použitá práve táto konfigurácia, nie je pre aplikáciu vynálezu nijako obmedzujúca. Výhodná realizácia vynálezu používa objem vsádzkového reaktora, ktorý počas prevzdušňovacej sekvencie pracuje v podstate ako dokonale zmiešavací reaktor aj keď s variabilným objemom a počas tejto doby je do reaktora zavádzaný kombinovaný prúd pritekajúcej odpadovej vody a prúd zmiešanej prevádzkovej kvapaliny, obsahujúci pevné častice odčerpávané z tohto reaktora.
Výhodná realizácia tohto vynálezu je špecifická generovaním priaznivých reakčných podmienok a nie špecifickým počtom reaktorov a počtom zón objemov reaktorov, ktorými uvedené reakčné zložky prechádzajú. Objemová frakcia, opísaná ako vsádzkový reaktor, je počas špecifického prevzdušňovacieho cyklu podrobená dokonale zmiešavaciemu prevzdušneniu. Nasleduje špecifická sekvencia, pri ktorej neprebieha prevzdušňovanie a počas ktorej dôjde k separácii vrstvy pevných látok a hornej supematantovej vrstvy, pričom relatívne hĺbky sú závislé od histórie kontaktu prúdov prívodného prúdu odpadovej vody a koncentrácie prúdu pevných látok v zmiešanom prúde kvapaliny a pevných látok, čerpanom z hlavného dokonale zmiešavaného objemu reaktora do prítokového prúdu odpadovej vody s cieľom zmiešavania. Táto realizácia prevádzky vyžaduje prostriedok na odstránenie špecifickej frakcie supernatantovej hornej vrstvy počas pokračujúcej neprevzdušňovacej sekvencie. Hneď ako sa táto operácia skončí, bude pokračovať prevzdušňovacia sekvencia s ďalším zmiešavaním už opísaných reakčných zložiek.
Tento spôsob riadenia technológie spracovania odpadu, využívajúci vsádzkový reaktor, sa najľahšie uskutočňuje vo viac ako jednonádržovom module. Cykly prevzdušňovacích operácií je možné ľahko nastaviť po dvoch hodinách a ich násobkoch. Realizáciu vynálezu je možné ľahko vysvetliť ako dvojnádržovú operáciu, napriek tomu, že sa vynález neobmedzuje len na nádržové moduly. Odborníci v danom odbore sú schopní extrapólovať dvojnádržovú operáciu použitú v tejto diskusii.
Aj keď protiprúdové reakčné objemy majú tiež podstatný vplyv na účinnosť spracovateľskej technológie, je základnou požiadavkou, aby hlavná objemová trakcia objemu vsádzkového reaktora, tvoriaca viac ako 50 %, bola podrobená komplexným miešacím reakčným podmienkam, vytvoreným pri použití špecifického zariadenia umožňujúceho uskutočňovať kombinované prevzdušňovanie a miešanie.
Aj keď je výhodné, ak sa na prevzdušňovanie použije systém rozptýleného prevzdušňovania, neobmedzuje to nevyhnutne aplikáciu vynálezu. V príkladnej realizácii vynálezu budú opísané dve zostavy. Obidve konfigurácie vyžadujú použitie snímača na sledovanie rozpusteného kyslíka majúce prijateľnú dobu odpovede pre meranie hodnoty zmeny koncentrácie rozpusteného kyslíka (dO2/dt).
Predchádzajúca diskusia vysvetlila dôležitosť dopytu a dodávky rozpustného kyslíka v závislosti od obsahu substrátu, doby aplikácie kyslíka a životaschopnej frakcie biomasy.
Prvá konfigurácia vyžaduje použitie vhodného snímača na sledovanie koncentrácie rozpusteného kyslíka doplneného elektronikou nevyhnutnou na meranie hodnoty zmeny koncentrácie rozpusteného kyslíka, ktorá sa spracuje pomocou špecifického počítača alebo ďalšej logickej jednotky, ktorá bude zasa generovať výstupné signály ako riadiace signály na riadenie množstva vzduchu zavádzaného do dokonale premiešavaného reaktora (a/alebo ďalších objemov reaktora prepojených pomocou tekutiny) počas prevzdušňovacej sekvencie. Interaktívne riadenie používa na reguláciu koncentrácie vzduchu mechanizmus riadiaci rýchlosť prúdenia, alebo vhodný regulačný ventil ako prostriedok na obmedzenie prúdu vzduchu. Regulácia prúdu vzduchu obidvoma prostriedkami má za následok reguláciu hmotnosti rozpusteného kyslíka, preneseného do dokonale premiešavaného vsádzkového reaktora.
Prvá výhodná realizácia vynálezu vyžaduje minimálne jednu reakčnú nádobu, výhodne pracujúcu ako vsádzkový reaktor, ktorý pracuje ako aktivovaná kalová reakčná nádrž s variabilným objemom. Počas procesu plnenia a prevzdušňovania, v ktorom sa použije viac ako jedno oddelenie nádoby, budú tieto oddelenia vzájomne prepojené pomocou tekutiny.
Dôležitým znakom vynálezu je spôsob a prostriedky, pomocou ktorých sa odpadová voda, ktorá má byť spracovaná, zavedie do reakčného prostriedku. Takisto dôležitý je začiatočný hmotnostný pomer aktivovaných kalových pev
SK 285017 Β6 ných látok, ktorý je získaný uvedením týchto kalových pevných látok do kontaktu s prítokovým odpadovým prúdom. Ďalším dôležitým parametrom je doba vzájomného pôsobenia medzi týmito prúdmi a prostriedok, ktoré umožňujú nepretržitý priebeh premiešavania a miešanie uvedených dvoch prúdov. Jedným zo spôsobov používaných na tieto ciele, sú buď elektricky pracujúce vrtule s fixovaným alebo pohyblivým povrchom, ktoré usmernia pohyb prúdu a premiešavajú pevné látky a kvapalné fázy. Tento prostriedok je možné použiť v rámci vynálezu. Výhodná realizácia vynálezu obsahuje nešpecifický inštalované vybavenie označeného typu. Miešanie v tomto vynáleze je spôsobené prevažne prevádzkou prevzdušňovacieho prostriedku, ktorý je potrebný pre aeróbne degradačné procesy a anoxické degradačné rozklady alebo navrhnutím kombinovaných prúdových podmienok zavedením potrubí, kanálikov smerových priehradiek.
Ukázalo sa, že prostriedky na zavádzanie aktivovaných kalových pevných látok a odpadovej vody v dopredu určenom pomere, čas, počas ktorého tieto dva prúdy prúdia vo vzájomnom kontakte a spôsob prirodzeného kinetického miešania, ktorý sa použije počas začiatočnej kontaktnej reakčnej periódy, sú rozhodujúce a podstatné pre účinnú realizáciu spôsobu. Bez snahy obmedziť rozsah vynálezu sa kombinovaná začiatočná reakčná doba nastaví tak, aby zaistila minimálne 65 % hmotn. odstránenie frakcie ľahko degradovateľného rozpustného substrátu, obsiahnutej v odpadovej vode, obsah tejto frakcie v odpadových vodách sa môže líšiť pre každý jednotlivý prípad. Spracovanie vzorky odpadovej vody získanej z domácnosti, ktorá obsahovala približne 300 mg/1 BSK a približne 600 mg/1 príbuzných CHSK, pri ktorom došlo k spotrebe 25 % hmotn. frakcie ľahko degradovateľného rozpustného substrátu, poskytlo dobré prevádzkové výsledky. Prevádzková reakčná doba daná dvadsať až šesťdesiatminútovou hydraulickou retenčnou dobou bude zvyčajne produkovať požadovaný výsledok, pri predpoklade, že rozdelenie na jednotlivé oddelenia, ktoré vyžaduje navrhnutie vstupnej konfigurácie, poskytne správny stupeň dispergácie spoločne s vhodnou zmiešavacou energiou, ktorá zvyšuje biologickú vločkovú nukleádu a agregádu. Relatívne umiestenie prietokových a podtokových priehradiek na spodnej hladine vody a podlahe reakčnej nádrže je znakom vynálezu. Otvorená plocha podtokovej priehrady je obmedzená tak, aby generovala vysokú podtokovú energiu, ktorá bude najmenej trojnásobkom priemernej prúdovej energie v prietokovom prúde. Podtoková voľná plocha používa frakciu s dostupnou dĺžkou podtokovej priehradky. Vysokoenergetické zmiešavacie režimy sa teda generujú v blízkosti podlahových sekcií reakčnej nádrže, ktoré sú sledované redukovanými energetickými fluktuačné agregačnými zónami v hornej zóne, vytvorenej prietokovými priehradkami. Konfigurácia geometrie vstupu je navrhnutá tak, aby podporila impulzové energetické zóny, ktoré zaistia prenos vločiek a rast vločiek, spoločne s biologickými reakciami odstraňovania rozpustných BSK a konverziou na intraceluláme zásobné produkty čiastočnou denitrifikáciou a uvoľňovaním fosforu pomocou biologických fosfor maskujúcich mikroorganizmov, ktoré sú spôsobené rastom biomasy.
Napriek tomu, že všetky opísané spôsoby prebiehajú v jednonádobovej realizácii reaktora, výhodná realizácia používa štvomádržové zariadenie alebo štvormodulové zariadenie. Každý modul môže obsahovať jednu nádrž až kombináciu N nádrží (pričom N > 1). Faktoráda štyroch modulov je závislá od nastaveného (navrhnutého) štvorhodinového cyklu, na ktorého základe bola navrhnutá geometria nádrže. Odborníkom v danom odbore je zrejmé, že je mož né takisto použiť ďalšie faktoračné čísla, napríklad 3 a 5. Takýto dizajn spĺňa špecifické požiadavky kladené na (hydraulické) rozdelenie obsahu, manipuláciu s organickým obsahom, biologické spracovanie (vrátane súbežne prebiehajúcej nitrifikácie a denitrifikácie a biologického odstraňovania fosforu), uspokojenie dopytu po kyslíku automatickým riadením BIORATE, maximalizáciu kyslíkovej prenosovej účinnosti, optimalizáciu separácie pevných častíc a kvapaliny vo vzťahu k dekantačnej hĺbke a spracovanému odtoku odstránenému dekantáciou. Štvormodulová výhodná realizácia pracuje v každom prípade ako účinný kontinuálny proces s príjmom prítokového prúdu a kontinuálnym vypúšťaním odtokového prúdu zo zariadenia, pričom prietok má hodinovú konštantnú rýchlosť zodpovedajúcu aktuálnemu dekantačnému objemu, ktorý je odstraňovaný z modulu. Aj keď je možné použiť rôzne protokoly, rýchlosť vypúšťania je pri každej dekantačnej sekvencií konštantná. Výhodná realizácia je konfigurovaná pre operáciu prerušujúcu tečenie, po ktorej nasleduje štvormodulové (štvornádržové) spracovanie. Modul môže byť usporiadaný tak, aby mal prítok na jednej strane modulu (nádrže) a dekantačný odtok na protiľahlom konci alebo na vzdialenom konci modulu (nádrže), ale umiestnený na pozdĺžnych stenách nádrže (pozri obr. 6 (a) až 6 (g)). Odpadová voda z domácností zvyčajne obsahujúca 300 mg/1 TSS, 55 mg/1 TKN, ktorá má byť spracovaná prúdovým rozmedzím 6 x ADWF, bude vyžadovať, aby vstupná zóna tvorila až 8 % celkovej plochy nádoby. Táto zóna je v každom reaktore rozdelená minimálne na 5 a zvyčajne na 8 až 14 podzón, pričom každý reaktor má objemovú frakciu, ktorá najprv generuje v prvej zmiešavacej zóne spotrebu kyslíka presahujúcu 20 mg O2/gVSS/hod. Objemová frakcia zmesovej prevádzkovej tekutiny obsahujúca suspendované pevné látky čerpaná z hlavného reaktora bude zvyčajne predstavovať 20 %až 33 % priemerného prítokového odpadového prúdu. Prietokové priehradkové usporiadanie je na jednej strane reakčnej nádrže zakončené tak, že polovica zmiešaného prúdu odteká do určitého miesta, ktoré sa nachádza na druhej strane hlavnej reakčnej nádrže.
Čerpanie zmiešanej tekutiny obsahujúcej pevné látky pokračuje počas celého cyklu. Prítokový prúd odpadovej vody sa počas usadzovacej sekvencie preruší. Odpadový kal sa zhromažďuje zo zóny nasledujúcej za vstupným biologickým selektorom a odstraňuje sa počas prevzdušňovacej sekvencie alebo počas neprevzdušňovacej usadzovacej sekvencie. Rozmery nádrže reaktora sa zvyčajne zvolia tak, aby mohla dosahovať až 15 kg na m2 reakčnej plochy; a ak má byť reaktor použitý na účinné odstraňovanie živín z odpadovej vody, 0,33 až 0,40 kg BSK na m3 pri trakčnom dekantačnom objeme 0,46. Dekantačná hĺbková rýchlosť odstraňovania kvapaliny dosahuje až 38 mm/min. v prípade, že sa nepridá fosforová zrazenina. Ak sa pridá fosforová zrazenina, pre normálne suché spracovanie sa táto hĺbková rýchlosť môže zvýšiť na 44 mm/min. Obsah prúdu pevných látok v nádrži dosahuje až 15 kg MLSS/'rrr a 10 kg TKN/kg MLSS/m2/d, pričom obsah prvej nádrže tvorí 20 % a obsah nasledujúcej nádrže tvorí 30 %.
Ďalší vývoj systému je smerovaný na zabudovanie prichyteného rastového média do systému s cieľom zvýšiť objem biomasy, ktorá sa môže ukladať v systéme. V prípade tejto realizácie sa nádrž reaktora s variabilným objemom rozdelí do troch zón.
Prvou zónou je zóna biologického selektora, ktorého rozmery sú prispôsobené čisteniu odpadovej vody z domácností, ktorá bola všeobecne už opísaná. V prípade čistenia organických priemyselných odpadových vôd sa objem tejto frakcie zvýši tak, aby zaujímal približne 12 % po li vrchovej plochy nádrže. Táto zóna je rozdelená na jednotlivé oddiely už opísaným spôsobom tak, aby umožňovala postupné odstraňovanie rozpustného substrátu. Za prvou zónou nasleduje druhá zóna, ktorá je s prvou zónou prepojená pomocou spoločnej kvapaliny. Spätný prúd zmiešanej prevádzkovej tekutiny odčerpávaný zo zóny 3 do zóny 1 pre aplikácie, v ktorých prítok BOD dosahuje až 2000 mg/1, alebo zo zóny 2 do zóny 1, sa zvýši na dvojnásobok až trojnásobok priemerného prítokového prúdu.
Zóny 1 až 3 sú kontinuálne prepojené prúdom spoločnej tekutiny. Náhodné zloženie v zóne 2 sa nachádza približne 0,4 metra od dna nádrže reaktora a 0,15 metra pod vyznačenou spodnou hladinou vody. Zóna 2 je vybavená prostriedkami, ktoré sú schopné meniť intenzitu prevzdušňovania, pričom zóna 1 má prevzdušňovacie difuzéry vybavené ventilmi, ktoré umožňujú uskutočňovať obyčajné prevzdušňovanie a/alebo riadenie miešania.
Odborníkom v danom odbore je zrejmé, že rovnaký prevádzkový spôsob a spôsob kontroly je možné aplikovať aj na spracovanie odpadových vôd, v ktorých ide len o odstránenie uhlíka, uhlíka a dusíka, uhlíka, fosforu alebo uhlíka, dusíka a fosforu.
Nakoniec je nutné uviesť, že opísané realizácie majú len ilustratívny charakter a v žiadnom ohľade neobmedzujú rozsah vynálezu, ktorý je jednoznačne vymedzený priloženými patentovými nárokmi.

Claims (28)

  1. PATENTOVÉ NÁROKY
    1. Spôsob spracovania odpadového materiálu, ktorý zbavuje tento materiál zložiek obsahujúcich organický uhlík, dusík a fosfor, riadením metabolickej aktivity mikroorganizmov jedinej aktivovanej kalovej biomasy, riadeným prevzdušňovaním kombinovaným s cyklickým prerušovaním prevzdušňovania a prerušovanou dekantáciou spracovaného prúdu v reaktore (1), ktorý pracuje s premenlivým objemom, je otvorený do atmosféry a obsahuje prvú zónu (3) majúcu neprevzdušňovaný reakčný objem a čiastočne oddelene od prvej reakčnej zóny v sériovom zapojení druhú alebo poslednú zónu (4), ktorá má cyklicky prevzdušňovaný objem a ktorá obsahuje prostriedky na zavádzanie rozpusteného kyslíka riadeným prevzdušňovaním, pričom obidve zóny majú spoločnú maximálnu vodnú hladinu (7), pričom tento spôsob spočíva v tom, že sa
    - do reaktora (1) zavádza odpadový materiál;
    - aspoň časť obsahu druhej alebo poslednej zóny sa prevedie do prvej zóny (3), kde sa zmiešava a reaguje so zavádzaným nespracovaným odpadovým materiálom a následne prúdi z prvej zóny (3) do druhej alebo poslednej zóny (4), pričom toto prevedenie prebieha, zatiaľ čo je aspoň druhá alebo posledná zóna (4) prevzdušňovaná; a
    - preruší sa prúdenie odpadového materiálu do prvej zóny (3), zatiaľ čo sa tvorí supematant a zatiaľ čo sa spracovaný prúd odvádza z druhej alebo poslednej zóny (4); vyznačujúci sa tým, že sa
    - monitoruje koncentrácia rozpusteného kyslíka v biomase,
    - monitoruje koncentrácia biomasy v druhej alebo poslednej zóne (4)a
    - monitoruje hladina vrstvy prekrývajúcej kal v druhej alebo poslednej zóne (4), pričom koncentrácia rozpusteného kyslíka v biomase sa monitoruje v oblasti ležiacej v zmesi odpadového materiálu a mikroorganizmov v druhej alebo poslednej zóne (4) alebo v trubici, cez ktorú je biomasa z tejto druhej alebo poslednej zóny (4) čerpaná a stanoví sa rýchlosť využívania rozpusteného kyslíka, po ukončení odstraňovania spracovaného prúdu prebehne sekvencia prevzdušňovania, počas ktorej sa odpadový materiál zavádza do druhej alebo poslednej zóny (4) a ktorá nastaví koncentráciu rozpusteného kyslíka na hodnotu nižšiu ako 3 mg/1 za súčasného zachovania súbežne prebiehajúcej nitrifikácie adenitriflkácie, pričom rýchlosť využitia rozpusteného kyslíka biomasou v druhej alebo poslednej zóne (4) sa meria na konci prevzdušňovacej sekvencie, nameraná rýchlosť sa porovná s potenciálnou rýchlosťou využitia kyslíka, ktorá sa určí meraním spotreby kyslíka aktivovanou biomasou pri prebytku rozpustného substrátu, a na základe tohto porovnania s reguláciou doby trvania prevzdušňovacej sekvencie a/alcbo prúdu vzduchu počas prevzdušňovacej sekvencie a reguláciou koncentrácie biomasy v druhej alebo poslednej zóne (4) sa nastaví rýchlosť využitia kyslíka na hodnotu kritickej respiračnej rýchlosti, ktorá je nižšia ako potenciálna rýchlosť využitia kyslíka.
  2. 2. Spôsob podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že sa počas sekvencie prerušenia prevzdušňovania odstráni až 40 % objemu reaktora (1) rýchlosťou, ktorá vylučuje unášanie usadeného pevného podielu z druhej alebo poslednej zóny (4) reaktora (1).
  3. 3. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa t ý m , že sa celkový oxidačné redukčný potenciál kombinovaného prúdu tekutiny prechádzajúceho druhou alebo poslednou zónou (4) pohybuje od -150 mV do -200 mV, vztiahnuté k vodíkovej referenčnej elektróde.
  4. 4. Spôsob podľa nárokov 1 až 3, vyznačujúci sa tým, že sa odpadový materiál zodpovedajúci až 40 % objemu reaktora (1) zavedie do prvej zóny (3) počas sekvencie nastaveného prevzdušňovania, ktorého trvanie zodpovedá celkovému času jedného cyklu po odpočítaní doby trvania sekvencie, počas ktorej sa pri prerušení prevzdušňovania odstraňuje tekutina a odvádza spracovaný prúd.
  5. 5. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 4, vyznačujúci sa tým, že oxidačné redukčný potenciál oddeleného kalu v druhej alebo poslednej zóne (4) poklesne počas 90 min. sekvencie pozastavenia prevzdušňovania na -150 mV až -200 mV.
  6. 6. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že aspoň 10 min. po prerušení dodávky vzduchu zostáva biomasa v druhej alebo poslednej zóne (4) v pohybe.
  7. 7. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 6, vyznačujúci sa tým, že sa hodnoty koncentrácie rozpusteného kyslíka v druhej alebo poslednej zóne (4) merajú a monitorujú automaticky in situ v intervaloch 10 s až 20 s po prerušení dodávky vzduchu.
  8. 8. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 7, vyznačujúci sa tým, že sa zaťaženie celkového Kjeldahlovho dusíka (TKN) použitého v aktivovanom kale v reaktore (1) dosahuje približne až 10 kg TKN/kg MLSS/d/m2 v 30 %.
  9. 9. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 8, vyznačujúci sa tým, že sa zaťaženie celkového fosforu použité v pevnom podiele aktivovaného kalu v reaktore (1) dosahuje približne 2 kg fosforu/kg
    MLSS/d/m2.
  10. 10. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 9, vyznačujúci sa tým, že sa koncentrácia rozpusteného kyslíka v druhej alebo poslednej zóne (4) nastaví na menej ako 0,7 mg/'l, priemerne, počas 75 % prevzdušňovacej sekvencie a na 2 mg/| až 3 mg/1 po zostávajúci čas prevzdušňovacej sekvencie.
  11. 11. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 10, vyznačujúci sa tým, že sa odpadový materiál spracuje s použitím populácie mikroorganizmov aklimatizovanej na kontaminačné látky odpadového materiálu a ich koncentrácie v odpadovom materiáli, pričom uvedená populácia mikroorganizmov zahrnuje:
    - mikroorganizmy schopné odstrániť zlúčeniny uhľohydrátového typu,
    - nitrifikačnc mikroorganizmy schopné previesť dusík amoniaku aspoň na dusík dusitanu,
    - fakultatívne mikroorganizmy schopné denitrifikovať dusitan,
    - fakultatívne mikroorganizmy schopné redukovať dusík dusičnanu na dusík dusitanu až na plynný dusík a
    - mikroorganizmy odstraňujúce fosfor, ktoré sú schopné biologicky odbúrať dostupné rozpustné zlúčeniny obsahujúce fosfor.
  12. 12. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 11, vyznačujúci sa tým, že koncentrácie pevného podielu zmiešaného lúhu v druhej alebo poslednej zóne (4) sa sníma a zaznamenáva v momente ukončenia dodávky vzduchu do reaktora (1) a rýchlosť spotreby rozpusteného kyslíka sa sníma, zaznamenáva a analyzuje po ukončení dodávky kyslíka.
  13. 13. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 12, vyznačujúci sa tým, že sa snímané prevádzkové hodnoty spracujú a použijú na stanovenie:
    - doby čerpania odpadového kalu,
    - doby trvania prevzdušňovacej sekvencie pre nasledujúci cyklus,
    - prietoku vzduchu pre nasledujúci cyklus a
    - nastavenie hodnoty koncentrácie rozpusteného kyslíka, tak, aby boli prevádzkové podmienky stanovené na konci predchádzajúcej prevzdušňovacej sekvencie v druhej alebo poslednej zóne (4) dostatočné na udržanie kritickej respiračnej rýchlosti.
  14. 14. Spôsob podľa nároku 13, vyznačujúci sa tým, že sa snímané prevádzkové hodnoty spracujú a ďalej použijú na určenie rýchlosti vzrastu koncentrácie kyslíka na počiatku prevzdušňovacej sekvencie.
  15. 15. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 14, vyznačujúci sa tým, že sa uskutočňuje korekcia pH hodnoty pri prúde privádzanej odpadovej vody.
  16. 16. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 15, vyznačujúci sa tým, že rýchlosť spotreby rozpusteného kyslíka alebo nameraná rýchlosť potenciálnej spotreby rozpusteného kyslíka v počiatočnom objeme dosahuje aspoň 20 mg O2/g VSS/h.
  17. 17. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 16, vyznačujúci sa tým, že odpadovým materiálom je domáci odpad, priemyselný odpad, komunálny odpad, vrátane ľudských výkalov, odpadu vznikajúceho pri kúpaní, odpadu vznikajúceho pri praní, odpadu vznikajúceho pri príprave pokrmov a ich kombinácie.
  18. 18. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 17, vyznačujúci sa tým, že maximálna rýchlosť spotreby kyslíka biomasou v druhej alebo poslednej zóne (4), merané s použitím pomeru biologických pevných látok ku zavádzanému prúdu odpadového materiálu 80 % : : 20 %, dosahuje v priemere aspoň trojnásobok kritickej respiračnej rýchlosti spotreby kyslíka biomasou v druhej alebo poslednej zóne (4), merané a vypočítané denne s použitím snímača na meranie rozpusteného kyslíka.
  19. 19. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 18, vyznačujúci sa tým, že zaťaženie pevných látok dosahuje približne až 20 kg MLSS/m2 reakčnej plochy.
  20. 20. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 19, vyznačujúci sa tým, že oxidačné redukčný potenciál biomasy určuje kritickú respiračnú rýchlosť.
  21. 21. Zariadenie na spracovanie odpadového materiálu zbavujúce tento odpadový materiál zložiek obsahujúcich uhlík, dusík a fosfor riadením metabolickej aktivity mikroorganizmov jedinej aktivovanej kalovej biomasy, pričom uvedené zariadenie zahrnuje
    - reaktor (1) pracujúci s premenlivým objemom otvorený do atmosféry a obsahujúci prvú zónu (3) majúcu neprevzdušňovaný reakčný objem a čiastočne oddelene od prvej zóny (3) v sériovom zapojení druhú alebo poslednú zónu (4), ktorá má cyklicky prevzdušňovaný objem a ktorá obsahuje prostriedky na zavádzanie rozpusteného kyslíka riadeným prevzdušňovaním, pričom obidve zóny majú spoločnú maximálnu vodnú hladinu (7) a sú vzájomne prepojené cez prúd tekutiny prúdiaci z prvej zóny (3) do druhej alebo poslednej zóny (4), zatiaľ čo sa aspoň druhá alebo posledná zóna (4) prevzdušňuje;
    - prostriedok na príjem odpadu v reaktore (1) prispôsobený na prerušenie prúdu odpadového materiálu privádzaného do prvej zóny (3) počas sekvencie separácie zmiešanej kvapaliny a odstraňovania spracovaného prúdu;
    - prostriedok (10) na prenos aspoň časti obsahu druhej alebo poslednej zóny (4) do prvej zóny (3);
    - prostriedok (6) na prenos vzduchu do druhej alebo poslednej zóny (4);
    - riadiaci prostriedok na riadenie prevádzkových sekvencii vybavenia zariadenia;
    vyznačujúce sa ty'm, že ďalej obsahuje:
    - pristroj (13) na monitorovanie koncentrácie biomasy v druhej alebo poslednej zóne (4);
    - detektor (15) na monitorovanie polohy kalovej vrstvy v druhej alebo poslednej zóne (4);
    - snímač (12) na monitorovanie koncentrácie rozpusteného kyslíka v biomase v mieste vnútri zmesi odpadového materiálu a mikrobiálneho materiálu v druhej alebo poslednej zóne (4) alebo v potrubí, ktorým sa biomasa z druhej alebo poslednej zóny (4) odčerpáva; pričom riadiaci prostriedok na riadenie prevádzkových sekvencii vybavenia zariadenia je prispôsobený na stanovenie rýchlosti spotreby rozpusteného kyslíka, na riadenie sekvencie prevzdušňovania nasledujúce na ukončení sekvencie odstránenia spracovaného prúdu, počas ktorej sa do druhej alebo poslednej zóny (4) zavádza odpadová voda, koncentrácia rozpusteného kyslíka sa upraví na hodnotu menšiu ako 3 mg/1 a súčasne prebiehajú nitrifikácia a denitrifíkácia, a na porovnanie rýchlosti spotreby rozpusteného kyslíka biomasou v druhej alebo poslednej zóne (4), merané na konci prevzdušňovacej sekvencie, s potenciálnou rýchlosťou spotreby kyslíka určenou na základe merania spotreby kyslíka kalom s prebytkom rozpustného substrátu, a pre následnú úpravu hodnoty rýchlosti spotreby kyslíka na kritickú respiračnú rýchlosť, ktorá je nižšia ako potenciálna rýchlosť spotreby kyslíka, úpravou doby trvania prevzdušňovania a/alebo prúdu vzduchu v prevzdušňovacej sekvencii a úpravou koncentrácie biomasy v druhej alebo poslednej zóne (4).
  22. 22. Zariadenie podľa nároku 21, vyznačujúce sa tým, že reaktor (1) obsahuje difúzne prevzdušňovacie mriežky umiestnené pri dne základne druhej alebo poslednej zóny (4).
  23. 23. Zariadenie podľa nároku 22, vyznačujúce sa tým, že prevzdušňovacie mriežky sú regulované prostriedkom na obmedzovanie prúdu vzduchu, napríklad regulačným ventilom poháňaným motorom, ktorý môže byť striedavo uzavretý a otvorený alebo ktorý funguje v
    SK 285017 Β6 súlade s nastaveným programom na prevzdušňovaciu operáciu.
  24. 24. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z nárokov 21 až
    23, vyznačujúce sa tým, že snímačom (12) na monitorovanie koncentrácie rozpusteného kyslíka v biomase je elektronický snímač schopný merať rýchlosť zmeny koncentrácie rozpusteného kyslíka.
  25. 25. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z nárokov 21 až
    24, vyznačujúce sa tým, že druhá alebo posledná zóna (4) tvorí viac ako 50 % celkového objemu reaktora (1).
  26. 26. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z nárokov 21 až
    25, vyznačujúce sa tým, že reaktor (1) má formu nádrže so zvažujúcimi sa hlinenými, membránou potiahnutými a betónom stabilizovanými alebo betón zadržujúcimi stenami alebo formu nádrže s betónovými stenami alebo nádrže vyrobenej z konštrukčnej ocele.
  27. 27. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z nárokov 21 až
    26, vyznačujúce sa tým, že zaťaženie pevných látok dosahuje až približne 20 kg MLSS/m2 reakčnej plochy.
  28. 28. Zariadenie podľa ktoréhokoľvek z nárokov 21 až
    27, vyznačujúce sa tým, že priradené rastové médiá obsiahnuté ako náhodne nakombinované médiá v druhej alebo poslednej zóne (4) sú upravované prostriedky na zmenu intenzity prevzdušňovania.
SK1756-97A 1995-06-22 1996-06-21 Spôsob spracovania odpadového materiálu SK285017B6 (sk)

Applications Claiming Priority (3)

Application Number Priority Date Filing Date Title
AUPN3711A AUPN371195A0 (en) 1995-06-22 1995-06-22 Improvements in wastewater treatment
AUPN6207A AUPN620795A0 (en) 1995-10-26 1995-10-26 Improvements in wastewater treatment
PCT/AU1996/000379 WO1997000832A1 (en) 1995-06-22 1996-06-21 Controlling wastewater treatment by monitoring oxygen utilisation rates

Publications (2)

Publication Number Publication Date
SK175697A3 SK175697A3 (en) 1998-07-08
SK285017B6 true SK285017B6 (sk) 2006-04-06

Family

ID=25644977

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
SK1756-97A SK285017B6 (sk) 1995-06-22 1996-06-21 Spôsob spracovania odpadového materiálu

Country Status (13)

Country Link
EP (1) EP0854843B1 (sk)
KR (1) KR100352412B1 (sk)
CN (1) CN1204061C (sk)
AT (1) ATE313518T1 (sk)
BG (1) BG63532B1 (sk)
CA (1) CA2225456C (sk)
CZ (1) CZ294826B6 (sk)
DE (1) DE69635616D1 (sk)
EA (1) EA000912B1 (sk)
HU (1) HU224163B1 (sk)
PL (1) PL188698B1 (sk)
SK (1) SK285017B6 (sk)
WO (1) WO1997000832A1 (sk)

Families Citing this family (40)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
AUPO453897A0 (en) * 1997-01-09 1997-01-30 Bisasco Pty Limited Improvements in wastewater treatment processing
AU7788698A (en) 1997-05-31 1998-12-30 Korea Institute Of Science And Technology A process for wastewater treatment using intermittently decanted extended aeration process
FR2769306B1 (fr) * 1997-10-02 1999-11-12 Lyonnaise Eaux Eclairage Procede d'evaluation et de controle de la biomasse contenue dans les bassins biologiques de traitement d'eaux usees
BE1011687A5 (fr) * 1997-10-17 1999-12-07 Hydrotop Rech Et Dev Procede et station d'epuration d'eaux residuaires.
AU2003236421B2 (en) * 1998-03-04 2006-12-14 Mikkel G. Mandt Surge Anoxic Mix Sequencing Batch Reactor Systems
ATE407915T1 (de) * 1998-03-04 2008-09-15 Mikkel G Mandt Batch-reaktor mit anoxischer mischung
EP1072559A3 (de) * 1999-07-26 2002-04-03 INGERLE, Kurt Einrichtung zur Reinigung von Abwasser
DE10023652A1 (de) * 2000-05-13 2002-01-03 Messer Griesheim Gmbh Verfahren und Vorrichtung zur aeroben biologischen Abwasserreinigung
FR2820733B1 (fr) * 2001-02-09 2003-04-11 Vivendi Water Systems Procede et installation d'epaississement des boues issues du traitement d'eau par floculation-decantation a floc leste
US6383389B1 (en) * 2001-02-15 2002-05-07 United States Filter Corporation Wastewater treatment system and method of control
GB0105059D0 (en) * 2001-03-01 2001-04-18 Sev Trent Water Ltd Activated sludge treatment
US7262207B2 (en) 2002-09-19 2007-08-28 Abbott Laboratories Pharmaceutical compositions as inhibitors of dipeptidyl peptidase-IV (DPP-IV)
AU2004289710B2 (en) * 2003-11-14 2009-04-02 Commonwealth Scientific And Industrial Research Organisation Selective enrichiment of microorganisms for desired metabolic properties
US20070224674A1 (en) * 2003-11-14 2007-09-27 Commonwealth Scientific And Industrial Research Or Selective Enrichiment of Microorganisms for Desired Metabolic Properties
CN1309664C (zh) * 2004-12-30 2007-04-11 西安建筑科技大学 扬水曝气强化生物接触氧化水质改善装置
CZ298936B6 (cs) * 2005-05-11 2008-03-19 Microsys Brno, S.R.O. Zpusob rízení provzdušnování pri biologickém cištení odpadních vod
FR2943335B1 (fr) * 2009-03-17 2011-07-22 Degremont Procede de regulation de l'apport d'oxygene pour le traitement d'eau residuaire,et installation pour sa mise en oeuvre.
ES2340134B1 (es) * 2010-04-09 2011-01-28 Centro De Estudios E Investigaciones Tecnicas De Guipuzcoa (Ceitg) Reactor para el estudio y cultivo de biocapas.
KR101277841B1 (ko) * 2011-08-22 2013-06-21 재단법인 포항산업과학연구원 질산화 미생물 배양방법
CN102520016B (zh) * 2011-11-25 2013-06-12 清华大学 基于our的城市污水生物抑制性实时监控系统与方法
CN103092079A (zh) * 2013-01-14 2013-05-08 浙江工商大学 一种基于FCASMs机理模型和嵌入式系统智能化控制SBR工艺的方法
CN104355501B (zh) * 2014-11-18 2016-05-04 中国环境科学研究院 一种丙酮生产过程产生废水的处理方法
WO2016082007A1 (en) * 2014-11-28 2016-06-02 Private Institute For Water Technologies Ltd. Method for reconstruction and optimization of the activated sludge stage of waste water treatment plants with one suspended biomass
CN104498347B (zh) * 2014-12-22 2016-08-24 中国科学院城市环境研究所 一种可用于水中可生物降解有机物和微生物污染监测的生物氧化反应柱
CN106277383B (zh) * 2016-08-29 2020-05-15 尚川(北京)水务有限公司 一种基于耗氧速率测定仪的曝气控制系统与方法
CN106186381B (zh) * 2016-08-29 2019-06-28 尚川(北京)水务有限公司 一种曝气控制系统与曝气控制方法
CN106277299B (zh) * 2016-08-29 2020-07-31 尚川(北京)水务有限公司 一种基于耗氧速率测定仪的曝气控制系统与方法
CN106215759B (zh) * 2016-09-13 2020-01-14 深圳市天誉环保技术有限公司 一种轴搅拌废水处理装置
CN108022762B (zh) * 2016-11-11 2020-11-03 南京大学 基于花生壳制备掺氮多孔碳超级电容器电极材料的方法
CN106630153A (zh) * 2017-03-21 2017-05-10 成都冠禹科技有限公司 一种新型可实时监测的复合多功能污水处理系统
CN107512824B (zh) * 2017-08-18 2020-07-17 淮海工学院 分散式污水处理设备的智能监测控制系统
KR102008686B1 (ko) 2018-03-13 2019-08-09 강성만 하수처리시스템
CN109001435B (zh) * 2018-07-16 2022-03-29 西安建筑科技大学 采用呼吸图谱实现污水处理厂事故预警和管理优化的方法
CN110054293A (zh) * 2019-05-07 2019-07-26 大连安能杰科技有限公司 一种基于nadh控制曝气量的污水处理生化工艺
KR102239139B1 (ko) * 2020-11-05 2021-04-12 주식회사 송림 미생물의 비산소소비속도를 이용한 회분식 수처리 방법과 이를 이용한 회분식 수처리 장치
CN112573641B (zh) * 2020-11-20 2021-11-02 中国环境科学研究院 一种污水处理量确定方法及装置
CN114720202A (zh) * 2021-01-06 2022-07-08 中昊晨光化工研究院有限公司 一种检测低压腐蚀性气体中微量氧含量的方法和装置
CN113788527B (zh) * 2021-08-27 2022-10-18 同济大学 一种负荷分配污水处理系统
CN114291911B (zh) * 2021-12-20 2023-04-07 安徽泛湖生态科技股份有限公司 一种基于氧转移效率的污水曝气控制方法
CN115677015B (zh) * 2023-01-03 2023-04-07 江苏江南环境工程设计院有限公司 一种基于精准控制的废水处理工艺和回用方法

Family Cites Families (11)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
US3342727A (en) * 1965-12-06 1967-09-19 Victor A Bringle Method of and system for sewage treatment
FR1567182A (sk) * 1968-02-16 1969-05-16
AT335382B (de) * 1974-11-04 1977-03-10 Siemens Ag Oesterreich Verfahren zur ermittlung gunstiger bzw. einzustellender bedingungen fur den biologischen abbau von abwassern bei der beluftung von abwasser im belebtschlammverfahren
US3994802A (en) * 1975-04-16 1976-11-30 Air Products And Chemicals, Inc. Removal of BOD and nitrogenous pollutants from wastewaters
US4159243A (en) * 1977-08-09 1979-06-26 Envirotech Corporation Process and system for controlling an orbital system
DE2838621C2 (de) * 1978-09-05 1984-05-03 Dietmar Dipl.-Ing. 7054 Korb Heinrich Verfahren zur Bestimmung des Sauerstoffeintrags in ein Belebungsbecken
DE2852546A1 (de) * 1978-12-05 1980-06-12 Menzel Gmbh & Co Verfahren zur reinigung von abwasser
DE3126412A1 (de) * 1981-07-04 1983-01-27 Menzel Gmbh & Co, 7000 Stuttgart Verfahren zur behandlung einer fluessigkeit
HU189376B (en) * 1983-12-06 1986-06-30 Keletmagyarorszagi Vizuegyi Tervezoe Vallalat,Hu Process and apparatus for the supply of oxygen in regulated quantity into the active sludge reactor of biological sewage purifying equipment, as well as auxiliary reactor for the determination of the variation of the relative oxygen concentration of sewage sample containing active sludge, particularly for the execution of the process
JPH0665399B2 (ja) * 1986-09-09 1994-08-24 株式会社西原環境衛生研究所 間欠曝気式による活性汚泥処理方法およびその装置
DE4417259C2 (de) * 1994-05-17 2000-09-21 Rwe Umwelt Ag Verfahren zum Reinigen von Abwasser mittels Belebtschlamm

Also Published As

Publication number Publication date
PL188698B1 (pl) 2005-03-31
BG63532B1 (bg) 2002-04-30
ATE313518T1 (de) 2006-01-15
SK175697A3 (en) 1998-07-08
KR100352412B1 (ko) 2003-01-06
CN1193310A (zh) 1998-09-16
CA2225456A1 (en) 1997-01-09
HUP9900306A2 (hu) 1999-05-28
WO1997000832A1 (en) 1997-01-09
EA000912B1 (ru) 2000-06-26
EA199800076A1 (ru) 1998-10-29
CZ294826B6 (cs) 2005-03-16
BG102135A (en) 1998-08-31
CN1204061C (zh) 2005-06-01
DE69635616D1 (de) 2006-01-26
CA2225456C (en) 2007-01-09
PL324334A1 (en) 1998-05-25
EP0854843A1 (en) 1998-07-29
CZ413397A3 (cs) 1998-06-17
KR19990028315A (ko) 1999-04-15
HUP9900306A3 (en) 2001-04-28
HU224163B1 (hu) 2005-06-28
EP0854843A4 (en) 1999-07-14
EP0854843B1 (en) 2005-12-21

Similar Documents

Publication Publication Date Title
US5989428A (en) Controlling wastewater treatment by monitoring oxygen utilization rates
EP0854843B1 (en) Controlling wastewater treatment by monitoring oxygen utilisation rates
EP3288903B1 (en) Method and device for treatment of wastewater using activated sludge process with enhanced nitrogen and phosphorus removal
AU2004274400B2 (en) Single vessel multi-zone wastewater bio-treatment system
Cheng et al. Nitrification/denitrification in intermittent aeration process for swine wastewater treatment
Jiang et al. Effects of hydraulic retention time on process performance of anaerobic side-stream reactor coupled membrane bioreactors: kinetic model, sludge reduction mechanism and microbial community structures
Ip et al. Effect of alternating aerobic and anaerobic conditions on the economics of the activated sludge system
AU2018331439A1 (en) Simultaneous nitrification/denitrification (SNDN) in sequencing batch reactor applications
Soriano et al. A Comparative Pilot‐Scale Study of the Performance of Conventional Activated Sludge and Membrane Bioreactors under Limiting Operating Conditions
WO1998030504A1 (en) Aerated removal of nitrogen pollutants from biologically degradable wastewaters
AU595177B2 (en) Nitrification/denitrification of waste material
AU712746B2 (en) Controlling wastewater treatment by monitoring oxygen utilisation rates
Asadi et al. Statistical analysis and optimization of an aerobic SBR treating an industrial estate wastewater using response surface methodology (RSM)
WO2014059990A1 (en) Improved process and system for biological water purification
KR100935914B1 (ko) 2단 반응조를 갖는 고도 처리장치
Kayser Activated sludge process
Derco et al. Biological nutrient removal in an intermittently aerated bioreactor
Lee et al. Development of sequencing batch reactor with step feed and recycle
Gupta et al. Sequencing batch reactors
Radetic et al. Carbon, Nitrogen, and Phosphorous Removal, Basics and Overview of Technical Applications
UA63890C2 (en) A method for treating waste material from the effluent water and an apparatus for realizing the same
Sykes Biological wastewater treatment processes
Al-Obaidi Aeration Tank Behavior in the Activated Sludge Wastewater Treatment Plant Startup Conditions Case study;(Wastewater Treatment plant of General Mosul hospital-IRAQ)
Pause et al. Biological fixed-film systems
Casey et al. PILOT PLANT STUDY OF ENHANCED BIOLOGICAL REMOVAL OF NITROGEN AND PHOSPHORUS FROM WASTEWATER.