SK284405B6 - Integrovaný reaktor na biologické čistenie odpadových vôd - Google Patents

Abstract

Integrovaný reaktor na biologické čistenie všetkých druhov odpadových vôd s biologicky odstrániteľným znečistením je kompaktne riešený v jednej nádrži. Medzi denitrifikačnú zónu (1) a nitrifikačnú zónu (3) je vložená sedimentačná nádrž (2) v tvare písmena V, ktorá uvedené zóny oddeľuje a slúži na odseparovanie biologického kalu od vyčistenej vody protiprúdovou sedimentáciou. Odpadová voda je privádzaná do denitrifikačnej zóny (1), v ktorej je umiestnené miešadlo (10) slúžiace na dokonalé premiešanie aktivovaného vratného kalu s odpadovou vodou. Odtiaľ nateká zmes denitrifikovaného kalu a vody cez potrubie (8) až k protiľahlej stene reaktora, do nitrifikačnej zóny (3). Potrebné množstvo kyslíka je do nitrifikácie dodávané prostredníctvom prevzdušňovacieho systému (9). Nitrifikačná zóna (3) je spojená so sedimentačnou nádržou (2) cez upokojujúcu zónu (4), ktorej spodná časť zároveň slúži ako kumulačný priestor usadeného kalu. V tejto časti je umiestnené zariadenie na odsávanie kalu (7), na ktoré je napojené čerpadlo (16) vratného kalu, ktorého výtlak je vyústený bezprostredne nad hladinu denitrifikačnej zóny (1). Vyčistená voda zmiešaná s aktivovaným kalom preteká zbavená kyslíka do sedimentačného priestoru, kde dochádza k sedimentácii kalu za súčasnej tvorby vrstvy kalu vo vznose, cez ktorý je vyčistená voda cedená. Vyčistená voda odteká cez odtokový žľab. V prípade potreby je možné využiť lomené norné steny na intenzifikáciu celého procesu.ŕ

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka integrovaného reaktora slúžiaceho hlavne na čistenie biologicky znečistených odpadových vôd, ktorý je tvorený nitrifikačným, sedimentačným a denitrifikačným priestorom.

Doterajší stav techniky

Dnes známe biologické čistiarne klasického typu už nevyhovujú súčasným požiadavkám na kvalitu vyčistenej vody. Uvedené čistiarne boli vytvorené predovšetkým na odstránenie organického znečistenia. Ale vypúšťanie vôd vyčistených v takýchto čistiarňach do tokov spôsobuje kumuláciu dusíka a fosforu, ktoré sú odstraňované z odpadových vôd len minimálne. Výsledkom tohto procesu je, že v povrchových vodách dochádza k eutrofizácii, ktorá sa už dostala aj do svetových morí a spôsobuje devastáciu celých oblastí, kde už kumulácia týchto prvkov dosiahla bod zvratu, za ktorým je možné zastaviť tento proces už len veľmi nákladnými metódami, a to aj za predpokladu, žc prítok dusíka a fosforu do morí z riek bude úplne odstránený. Z uvedených príčin je preto sústredené značné úsilie výskumníkov v oblasti čistenia odpadových vôd smerujúce k vytvoreniu dokonalejších systémov čistenia odpadových vôd, ktoré tento problém vyriešia.

Jeden zo spôsobov riešenia tohto problému v súčasnosti predstavujú napríklad oxidačné priekopy alebo aktivácia typu CARROUSEL. V tomto prípade ide o riešenie na báze cirkulačného okruhu, v ktorom dochádza na jednej strane k prevzdušňovaniu odpadovej vody a jej intenzívnemu miešaniu. Takáto prevzdušnená voda tečie ďalej do zóny s nedostatkom kyslíka, kde je biodegradáciou a nitrifikáciou znížený obsah kyslíka až pod hranicu nitrifikácie a dochádza k denitrifikácii. Uvedený proces je cyklicky opakovaný, pričom kal usadený v dosadzovacích nádržiach je spätne vracaný do procesu. Toto riešenie, napriek svojej účinnosti (odstránenie dusíkatých látok na 70 až 85 %), má mnohé nedostatky. Mechanické aerátory vyžadujú ploché nádrže, čo má negatívny vplyv na celkovú plochu čistiarne. Značnou nevýhodou obehových aktivácii je ich náchylnosť na vznik vláknitého napučaného kalu. Samostatne budované dosadzovacie nádrže jednak zvyšujú zastavanú plochu a taktiež zvyšujú investičné náklady náročným technickým riešením. Oddelená separácia s nútenou recirkuláciou je vo vzťahu k nitrifikácii málo účinná a spôsobuje nízku koncentráciu kalu v aktivačnej zmesi. Z toho potom pri potrebe nízkeho zaťaženia aktivovaného kalu vyplývajú veľké objemy nitrifíkačného priestoru. Umiestnenie denitnfikačného procesu bezprostredne za nitrifikáciu spôsobuje, že dochádza k zníženiu účinnosti denitrifikácie odpadových vôd s vyšším obsahom dusíkatého znečistenia, a to v dôsledku nedostatočného zdroja uhlíka potrebného na denitrifikačné procesy. Napriek úprave celého procesu zavedením vratného kalu na začiatok procesu a jeho miešania s odpadovou vodou, ktorá zvýšila účinnosť procesu, je toto riešenie nedostatočné a nákladné.

Podstatne progresívnejšie sú reaktory na čistenie odpadovej vody podľa CZ patentov č. 280 354 č. 280 284, ale aj tieto riešia uvedené problémy iba do určitej miery. Podstata riešenia podľa CZ patentu č. 280 354 spočíva v tom, že reaktor obsahuje nitrifikačný priestor prepojený pasážou so smerom nahor sa rozširujúcim sedimentačným priestorom, pričom v jeho spodnej častí sa nachádza zberné potrubie so vstupmi na zahustenú aktivačnú zmes, ktorá sa privádza spätne do nitrifíkačného priestoru. V dôsledku zvoleného konštrukčného riešenia, ktoré neobsahuje denitrifikačný priestor, je však v danom reaktore možné čistiť na požadovanú kvalitu iba odpadové vody s nízkym obsahom dusíkatých látok a aj v takom prípade dochádza v dôsledku vírenia vody v sedimentačnej nádrži k prieniku kalu do odtokovej vody. Ďalej nie je optimálne vyriešený odvod aktivačnej zmesi, ktorý je v prípade čistenia väčších objemov odpadovej vody nerovnomerný, t. j. aktivačná zmes sa môže hromadiť v sedimentačnom priestore, kde dochádza k jej zahnívaniu a následne vyplavovaniu na hladinu vody a odvodu do odtoku.

Riešenie podľa CZ patentu č. 280 284 je už možné charakterizovať ako integrovaný reaktor, pretože obsahuje v jednej nádobe sedimentačný priestor a aktivačný priestor (s nitrifikačnou a denitrifikačnou časťou), ktorý je spojený aspoň jedným priechodom pri dne nádoby so sedimentačným priestorom obsahujúcim v spodnej časti vstup prečerpávacieho agregátu, ktorého výstup je zaústený do nitrifíkačnej časti aktivačného priestoru. Takýto reaktor je určený na použitie iba v domových čistiarňach odpadových vôd a z toho vyplývajú aj jeho funkčné obmedzenia (napríklad nemožnosť regulovania množstva kalu privádzaného do aktivačného priestoru) znemožňujúce jeho použitie na čistenie odpadových vôd s vyšším obsahom nečistôt. Okrem toho -

- a toto platí aj pre riešenie podľa CZ patentu č. 280 354 -

- obsahuje rotačný agregát, ktorý je v prevádzke častým zdrojom porúch, konštrukcia reaktora je značne komplikovaná s ťažkým prístupom k jednotlivým prvkom pri údržbe alebo oprave a celkove obsahuje množstvo konštrukčného materiálu, ktorý je však využitý neefektívne, čo má za následok zbytočné investičné náklady.

Cieľom tohto vynálezu je výrazne zefektívniť proces biologického čistenia a zároveň znížiť investičné a prevádzkové náklady na tento proces. Zároveň je cieľom tohto vynálezu výrazne zjednodušiť a zefektívniť rekonštrukciu a intenzifikáciu klasických čistiarní s ohľadom na odstraňovanie dusíku a fosforu, ako aj vyššiu účinnosť redukcie BSK₅ jednoduchou adaptabilnou integrovaného biologického reaktora.

Podstata vynálezu

Podstata vynálezu spočíva v tom, že integrovaný reaktor pozostáva z nitrifikačnej zóny s prevzdušňovacím systémom, denitrifikačnej zóny a nahor sa rozširujúcej sedimentačnej nádrže, pod ktorou je umiestnené aspoň jedno zariadenie na odsávanie kalu, pričom sedimentačná nádrž je tvorená stenami zbiehajúcimi sa smerom ku dnu nádoby reaktora a vytvárajúcimi tak nátokovú štrbinu ústiacu v upokojujúcej zóne, ktorá je podstatná na zabezpečenie vysokej účinnosti čistiaceho procesu, pretože eliminuje vnikanie vzduchových bublín do sedimentačnej nádrže. Sedimentačná nádrž pritom separuje denitrifíkačnú zónu od nitrifíkačnej zóny, v ktorej je zaústený prívod vody z denitrifikačnej zóny prechádzajúci aspoň cez jednu stenu sedimentačnej nádrže a/alebo aspoň cez jednu stenu upokojujúcej zóny. Steny sedimentačnej nádrže sú výhodne rovinné, pričom s horizontálnou rovinou zvierajú uhol od 40° do 80°, čím je zabezpečené, že usadzovanie kalu na stenách sedimentačnej nádrže bude minimalizované. Očkovanie aktivovaného kalu do denitrifikačnej zóny je zabezpečené čerpadlom, ktoré je napojené na zariadenie na odsávanie kalu, vyhotovené napr. perforovaná rúra, ktorá je položená na dne upokojujúceho priestoru a prebieha po celej dĺžke tohto priestoru. Pre malé čistiarne postačuje mamutkové čerpadlo, ale pre väčšie čistiarne, t. j. pre dlhšiu perforovanú rúru, ktorá je na čerpadlo pripojená, je potrebné použiť nízkotlakové ponorné čerpadlo. V prípade, keď sú vedľa seba umiestnené dva integrované reaktory, je vhodné inštalovať pre každý samostatné recirkulačné čerpadlo. Jedno spoločné čerpadlo by mohlo spôsobiť nerovnomerný odťah kalu z jednej jednotky, čo by malo za následok zhoršenie kvality čistiaceho procesu. Použitie dúchadiel s viacstupňovými otáčkami, prípadne so spojitým (napr. frekvenčným) meničom otáčok v kombinácii s jemnobublinovým prevzdušňovaním zabezpečuje úsporu elektrickej energie počas prevádzky a zároveň zvyšuje účinnosť procesu.

Sedimentačná nádrž nachádzajúca sa v reaktore môže byť v princípe vyhotovená dvoma spôsobmi. Prvé konštrukčné riešenie spočíva v tom, že jedna stena sedimentačnej nádrže dosadá na dno nádoby reaktora a upokojujúca zóna je vytvorená stenou vychádzajúcou zo dna nádoby reaktora a končiacou pri stene sedimentačnej nádrže tak, že vytvára vtokovú štrbinu zo strany nitrifikačnej zóny. Druhé konštrukčné riešenie spočíva v tom, že obe steny sedimentačnej nádrže končia v podstate v rovnakej výške nad dnom nádoby reaktora a upokojujúca zóna je vytvorená stenami vychádzajúcimi zo dna nádoby reaktora, pričom jedna z uvedených stien je vo svojej hornej časti spojená s jednou stenou sedimentačnej nádrže a druhá stena upokojujúcej zóny končí pri druhej stene sedimentačnej nádrže opäť tak, že vytvára vtokovú štrbinu zo strany nitrifikačnej zóny.

Prívod vody do nitrifikačnej zóny je výhodne vyhotovený ako potrubie, ktoré je umiestnené v dolnej tretine nádoby reaktora a jeho ústie sa nachádza pri stene nitrifikačnej zóny ležiacej protiľahlo k sedimentačnej nádrži, ktoré privedie vodu z denitrifikačnej zóny až k protiľahlej stene nitrifikačnej zóny, čím sa zabráni možnému hydraulickému skratu a zároveň sa na účely čistenia efektívne využije celý objem nitrifikačnej zóny. Pretože v nitrifikačnej zóne sa nenachádzajú žiadne iné konštrukčné prvky, je možné jednoducho inštalovať prevzdušňovači systém, ktorý môže byť súčasne tak stabilný, ako aj jednoducho vyberateľný počas prevádzky reaktora.

Ďalej je výhodné, ak je odtok vyčistenej vody zo sedimentačnej nádrže vyhotovený ako odtokový žľab, okolo ktorého sú umiestnené nomé steny siahajúce - v závislosti od hĺbky sedimentačnej nádrže - od 20 do 100 cm pod dolnú hranu odtokového žľabu a vzdialené od odtokového žľabu minimálne 5 cm. Pri hydraulickom preťažení reaktora sa touto úpravou zabezpečí, že kal vyplavovaný na hladinu vody v sedimentačnej nádrži sa vo výrazne menšej miere môže dostať do odvádzanej vyčistenej vody.

Ďalej je výhodné, ak je v sedimentačnej nádrži umiestnené aspoň jedno čerpadlo, ktorého nasávací otvor sa nachádza tesne pod hladinou vody v sedimentačnej nádrži a výtlačný otvor tesne nad hladinou vody v sedimentačnej nádrži. Uvedeným riešením sa zabezpečuje čistenie hladiny v sedimentačnej nádrži od vyflotovaného kalu a súčasne vznikajúcim miernym vlnením sa zamedzuje usadzovaniu jemných častíc kalu na stenách sedimentačnej nádrže v blízkosti hladiny, pričom nedochádza k hydraulickému zaťaženiu sedimentačnej nádrže.

Pretože v reaktore sa okrem ponorného miešadla v denitrifikačnej zóne a vo veľkých čistiarňach recirkulačného ponorného čerpadla nenachádzajú žiadne otáčavé zariadenia, je zaručená vysoká spoľahlivosť jeho prevádzky.

Prehľad obrázkov

Vynález je bližšie opísaný v neobmedzujúcich príkladoch uskutočnenia a niektoré jeho varianty sú znázornené na pripojených vyobrazeniach, kde na:

obr. 1 je znázornené pôdorysné usporiadanie reaktora podľa prvého variantu uskutočnenia, obr. 2 je znázornený pozdĺžny rez reaktorom podľa obr. 1, obr. 3 je znázornený priečny rez reaktorom podľa obr. 1, obr. 4 je znázornený pozdĺžny rez reaktorom podľa druhého variantu uskutočnenia, obr. 5 je znázornené pozdĺžny rez reaktorom podľa tretieho variantu uskutočnenia.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Príklad I

Na obr. 1, 2 a 3 je znázornený integrovaný reaktor obsahujúci v nádobe 11 sedimentačnú nádrž 2 v tvare písmena V, oddeľujúca denitrifikačnú zónu 11 od nitrifikačnej zóny 3. Steny 51, 52 tejto sedimentačnej nádrže 2 končia v určitej výške nad dnom nádoby 11 reaktora a vytvárajú nátokovú štrbinu 19, pričom jedna stena 51 je vo svojej spodnej časti spojená so stenou 61 upokojujúcej zóny 4. Zároveň je ďalšou stenou 62, situovanou medzi nitrifikačnou zónou 3 a spodnou časťou sedimentačnej nádrže 2, vymedzená upokojujúca zóna 4 obsahujúca vo svojej spodnej časti odsávanie usadeného kalu čerpadlom 16 spojeným s perforovanou rúrou 7. Prítok vody do nitrifikačnej zóny 1 je zabezpečený potrubím 8, ktoré je umiestnené v spodnej časti nádrže 11a privádza vodu z denitrifikačnej zóny 1 k protiľahlej stene nitrifikačnej zóny 3. V prípade potreby intenzifikácie celého procesu je možné to dosiahnuť jednoduchým vybudovaním nomých stien 17 okolo odtokového žľabu 13. V prípade, že dôjde ku vyflotovaniu aktivovaného kalu v sedimentačnej nádrži 2 na hladinu, je možné ho odsávať z hladiny pomocou mamutkového čerpadla 18, ktorého nasávací otvor 20 sa nachádza tesne pod hladinou vody v sedimentačnej nádrži 2 a výtlačný otvor 21 sa nachádza tesne nad hladinou vody v sedimentačnej nádrži 2, a vracať tento kal do procesu, t. j. do denitrifikačnej zóny 1.

V nitrifikačnej zóne 3 môže byť prevzdušňovanie vody zabezpečené tak prevzdušňovacími elementmi, ako aj podpovrchovou turbínou. V znázornenom prípade je prívod kyslíka do nitrifikačnej zóny 3 riešený pomocou jemnobublinového prevzdušňovacieho systému 9, ktorého samostatnými vervami je možné regulovať rozdeľovanie vzduchu v nitrifikačnej zóne 3. Použitie dúchadiel s viacerými otáčkami, prípadne s frekvenčným meničom otáčok v kombinácii s jemnobublinovým prevzdušňovacím systémom 9 umožňuje ľubovoľne nastaviť intenzitu prevzdušňovania podľa potreby biologického procesu a v závislosti od množstva znečistenia privádzanej vody. V prípade použitia podpovrchovej turbíny je možné túto umiestniť do stredu nitrifikačnej zóny 3 na dno nádoby 11 reaktora.

Mechanicky predčistená odpadová voda je privádzaná do denitrifikačnej zóny 1, kde je premiešavaná pomocou ponorného miešadla 10 s vratným aktivovaným kalom, ktorý je očkovaný do denitrifikačnej zóny 1. Očkovanie aktivovaného kalu do denitrifikačnej zóny 1 je zabezpečené čerpadlom 16, ktoré je napojené na perforovanú rúru 7, ktorá je položená na dne upokojujúceho priestoru 4 a prebieha po celej dĺžke tohto priestoru.

Denitrifikovaná zmes nateká cez potrubie 8 až k protiľahlej stene nitrifikačnej zóny 3, kde potom dochádza k prestupu kyslíka z bubliniek vzduchu do biomasy. Zároveň so zabezpečením prísunu kyslíka do procesu nitrifíkácie je plnená aj ďalšia dôležitá funkcia, a to udržiavanie aktivovanej zmesi vo vznose a jej transport do upokojujúceho priestoru 4.

Aktivovaná zmes nateká do upokojujúceho priestoru 4 cez vtokovú štrbinu 14, ktorá sa tiahne po celej dĺžke sedimentačnej nádrže 2. Stena 62 upokojujúcej zóny 4, nachádzajúca sa medzi nitrifikačnou zónou 3 a sedimentačnou nádržou 2, je vyhotovená tak, že je znemožnený prienik bublín vzduchu do sedimentačnej nádrže 2 a zároveň dochádza k úniku bublín vzduchu z aktivovanej zmesi pred jej natekaním do sedimentačnej nádrže 2.

V homej časti upokojujúcej zóny 4 nateká aktivačná zmes zbavená voľných vzduchových bublín do sedimentačného priestoru, kde dochádza k usadzovaniu aktivovaného kalu a odtoku vyčistenej vody. Vyčistená voda pri stúpaní do odtokového žľabu 13 je cedená cez vrstvu kalu, ktorá sa vytvorí prirodzenou cestou v sedimentačnej nádrži

2.

Oddelený aktivovaný kal sa zhromažďuje v spodnej časti sedimentačnej nádrže 2 a padá do upokojujúcej zóny 4, odkiaľ je kontinuálne odsávaný čerpadlom 16 (mamutkové alebo ponorné čerpadlo), ktoré je napojené na perforovanú rúru 7 tiahnucu sa po celej dĺžke upokojujúcej zóny pri dne. Prebytočný aktivovaný a úplne stabilizovaný kal je z procesu odsávaný a odvádzaný do (neznázomenej) zásobnej nádrže na kal.

Z opisu funkcie reaktora je zrejmé, že je možné ho modifikovať podľa druhu, kapacity a množstva odpadových vôd a ich znečistenia. Veľkou výhodou integrovaného reaktora podľa vynálezu je jeho vysoká prispôsobivosť, čo umožňuje aplikovať ho aj do jestvujúcich čistiarní odpadových vôd, a tak výrazne zlepšiť ich efektívnosť čistenia pri súčasnom výraznom znížení nárokov na investície. Zaručená vysoká kvalita čistenia, a to nielen vysoká účinnosť na odstránenie BSK₅, ale aj vysoká redukcia dusíka a fosforu pri znížených nákladoch na prevádzku, je veľmi významným prínosom pre investora. Tvar sedimentačnej nádrže a spôsob nátoku do nej je veľmi výhodný z hľadiska hydraulického zaťaženia a v kombinácii s nomými stenami okolo odtokových žľabov môže výrazne pomôcť tam, kde je nedostatok plochy na vybudovanie napríklad vyrovnávacej nádrže pri prítoku do čistiarne odpadových vôd.

Príklad 2

V prípade zvýšených nárokov na plochu sedimentačnej nádrže 2 (pri vysokom hydraulickom zaťažení), je možné stenu 61 upokojujúcej zóny 4, na ktorú dosadá stena 51 sedimentačnej nádrže 2, výrazne znížiť až úplne vynechať. Pozdĺžny rez reaktorom prispôsobeným požiadavke vyššieho hydraulického zaťaženia je znázornený na obr. 4, z ktorého jc zrejmé, že od konštrukcie znázornenej na obr. 1,2 a 3 sa líši tým, že jedna stena 51 sedimentačnej nádrže 2 dosadá na dno nádoby 11 reaktora a upokojujúca zóna 4 je vytvorená stenou 62 vychádzajúcou zo dna nádoby 11 reaktora a končiacou pri stene 52 sedimentačnej nádrže 2 tak, že vytvára vtokovú štrbinu 14 zo strany nitrifikačncj zóny. Súčasne je prívod vody z denitrifikačnej zóny 1 riešený ako rúra 8 prechádzajúca oboma stenami 51, 52 sedimentačnej nádrže 2.

Príklad 3

Konštrukčné riešenie integrovaného reaktora podľa obr.

sa od konštrukcie znázornenej na obr. 1, 2 a 3 sa líši tým, že steny 51, 52 sedimentačnej nádrže 2 nie sú rovinné, ale konvexne prehnuté a prívod 8 vody do nitrifikačnej zóny 3 prechádza jednou stenou 51 sedimentačnej nádrže 2 a jednou stenou 62 upokojujúcej zóny 4.

Príklad 4

Integrovaný reaktor je v podstate zhodný s riešením znázorneným na obr. 5, líši sa však tým, že steny 51, 52 sedimentačnej nádrže 2 sú konkávne prehnuté, prívod 8 vody do nitrifikačnej zóny 3 je riešený ako dve potrubia 8 a zariadenie na odsávanie kalu je vyhotovené ako dve perforované potrubia 7.

Priemyselná využiteľnosť

Integrovaný reaktor je určený hlavne na čistenie odpadových vôd biologicky znečistených, a to v akýchkoľvek množstvách. Malými úpravami je možné tento reaktor prispôsobiť pre malé až mikro čistiarne, alebo aj na čistenie odpadových vôd z veľkých územných celkov.

Claims (7)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Integrovaný reaktor na biologické čistenie odpadových vôd pozostávajúci z aspoň jednej nitrifikačnej zóny s prevzdušňovacim systémom, aspoň jednej denitrifikačnej zóny a aspoň jednej nahor sa rozširujúcej sedimentačnej nádrže, pod ktorou je umiestnené aspoň jedno zariadenie na odsávanie kalu, vyznačujúci sa tým, že sedimentačná nádrž (2) je tvorená stenami (51, 52) zbiehajúcimi sa smerom ku dnu nádoby (11) reaktora a vytvárajúcimi nátokovú štrbinu (19) ústiacu v upokojujúcej zóne (4), pričom sedimentačná nádrž (2) oddeľuje denitrifikačnú zónu (1) od nitrifikačnej zóny (3), v ktorej ústi aspoň jeden prívod (8) vody z denitrifikačnej zóny (1) prechádzajúci aspoň cez jednu stenu (51, 52) sedimentačnej nádrže (2) a/alebo aspoň cez jednu stenu (61, 62) upokojujúcej zóny ⁽⁴⁾.
2. 2. Integrovaný biologický reaktor podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, žc steny (51, 52) sedimentačnej nádrže (2) sú rovinné a s horizontálnou rovinou zvierajú uhol (ct, j3) od 40° do 80°.
3. 3. Integrovaný biologický reaktor podľa nárokov 1 alebo 2, v y z n a č u j ú c i sa tým, že jedna stena (51) sedimentačnej nádrže (2) dosadá na dno nádoby (11) reaktora a upokojujúca zóna (4) je vytvorená stenou (62) vychádzajúcou zo dna nádoby (11) reaktora a končiacou pri stene (52) sedimentačnej nádrže (2) tak, že vytvára vtokovú štrbinu (14) zo strany nitrifikačnej zóny (3).
4. 4. Integrovaný biologický reaktor podľa nárokov 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že obe steny (51, 52) sedimentačnej nádrže (2) končia v podstate v rovnakej výške nad dnom nádoby (11) reaktora a upokojujúca zóna (4) je vytvorená stenami (61, 62) tak, že obe steny (61, 62) vychádzajú zo dna nádoby (11) reaktora, pričom jedna stena (61) je vo svojej hornej časti spojená so stenou (51) sedimentačnej nádrže (2) a druhá stena (62) končí pri stene (52) sedimentačnej nádrže (2) tak, že vytvára vtokovú štrbinu (14) zo strany nitrifikačnej zóny (3).
5. 5. Integrovaný reaktor podľa nárokov 1 až 4, vyznačujúci sa tým, že prívod (8) vody do nitriŕikačnej zóny (3) je vyhotovený ako potrubie, ktoré je umiestnené v dolnej tretine nádoby (11) reaktora a jeho ústie sa nachádza pri stene nitrifikačnej zóny (3) ležiacej protiľahlo k sedimentačnej nádrži (2).
6. 6. Integrovaný reaktor podľa nárokov 1 až 5, vyznačujúci sa tým, že odtok (13) vyčistenej vody v sedimentačnej nádrži (2) je vyhotovený ako odtokový žľab, okolo ktorého sú umiestnené nomé steny (17) siahajúce od 20 cm do 100 cm pod dolnú hranu odtokového žľabu (13) a vzdialené od neho minimálne 5 cm.
7. 7. Integrovaný reaktor podľa nárokov 1 až 6, vyznačujúci sa tým, že obsahuje aspoň jedno čerpadlo (18), ktorého nasávací otvor (20) sa nachádza tesne pod hladinou vody v sedimentačnej nádrži (2) a výtlačný otvor (21) sa nachádza tesne nad hladinou vody v sedimentačnej nádrži (2).