SK2072002A3

SK2072002A3 - Absorbent structure in an absorbent article

Info

Publication number: SK2072002A3
Application number: SK207-2002A
Authority: SK
Inventors: Shabira Abbas; Eva Strombom; Camilla Bemm; Asa Ostman; Jeanette Annergren
Original assignee: Sca Hygiene Prod Ab
Priority date: 1999-08-30
Filing date: 2000-08-23
Publication date: 2002-07-02
Also published as: CO5170428A1; SE9903072D0; EP1217978B1; WO2001015649A1; EP1217978A1; SE9903072L; ATE290843T1; PL353573A1; DE60018772D1; AU6885300A; JP2003508123A; MXPA02001632A; PL204923B1; DE60018772T2; SE515689C2

Description

Absorpčná štruktúra v absorpčnom výrobku

Oblasť techniky

Predložený vynález sa týka absorpčnej štruktúry v absorpčnom výrobku ako je plienka, plienkové nohavičky, inkontinenčná vložka, hygienická vložka, a pod. a obsahujúcej stlačený penový materiál, ktorý expanduje pri zmáčaní. Vynález sa ďalej týka spôsobu výroby absorpčného výrobku obsahujúceho absorpčnú štruktúru podlá vynálezu.

Doterajší stav techniky

Absorpčné výrobky vyššie uvedených druhov sa používajú na absorpciu telesných kvapalín ako je moč a krv. Zvyčajne obsahujú priepustnú· vrchnú vrstvu, ktorá počas použitia čelí nositeľovmu telu. Ďalej majú zadnú vrstvu neprepúšťajúcu kvapalinu, napr. plastický film, netkanú textíliu alebo hydrofóbnu netkanú textíliu potiahnutú plastickou hmotou, a absorpčnú štruktúru vloženú medzi vrchnú vrstvu prepúšťajúcu kvapalinu a zadnú vrstvu neprepúšťajúcu kvapalinu. Absorpčná štruktúra tiež môže obsahovať dve alebo viacero vrstiev ako je napr. vrstva pohlcujúca kvapalinu, zadržiavacia vrstva a distribučná vrstva.

Je vhodné, aby absorpčné výrobky vyššie uvedeného typu boli tenké a diskrétne pri použití. Je ďalej významné, aby absorpčné výrobky vyššie uvedeného typu mali vysokú schopnosť pohlcovať kvapalinu ako aj schopnosť rozviesť a zadržať kvapalinu.

Na získanie dobrej schopnosti pohltiť kvapalinu je dôležité, aby vrstva pohlcujúca kvapalinu mala vysokú okamžitú schopnosť pohlcovať kvapalinu. Otvorené objemné štruktúry s veľkými kapilárami majú vysokú okamžitú schopnosť pohlcovať kvapalinu a príkladmi takých materiálov je celulózová vlákenná buničina termomechanického alebo chemotermomechanického typu (CTMP), chemicky spevnené celulózové vlákna, štruktúry zo syntetických vlákien rôzneho typu a pórovité penové materiály.

Z dokumentov US-A-3 512 450, EP-A-0 293 208 a EP-A-0 804 913 je známe použitie stlačeného penového materiálu z regenerovanej celulózy, napr. viskózy, ako absorpčnej štruktúry v absorpčnom výrobku vyššie uvedeného druhu, ako je napr. hygienická vložka. Výrobok môže byť potom velmi tenký, pričom ešte stále má vysokú absorpčnú schopnosť. Stlačená viskózová pena rýchlo expanduje v smere z, pri absorpcii kvapaliny materiálom pri zmáčaní. Z EP-A-0 293 208 je ďalej známe, že taká absorpčná štruktúra môže obsahovať superabsorpčný materiál.

Ako zadržiavacia vrstva sa bežne používa celulózová vlákenná buničina s prímesou superabsorbentov, t. j. zosieťovaných polymérov so schopnosťou absorbovať kvapalinu v množstve niekoľkokrát väčšom ako je ich vlastná hmotnosť. Na získanie tenkej plienky so zachovanou celkovou absorpčnou schopnosťou je potrebné zvýšiť množstvo superabsorpčného materiálu v sieti vlákennej buničiny. Na umožnenie zvýšenia množstva superabsorpčného materiálu je napríklad z EP 0 532 002 známe v superabsorpčných štruktúrach použiť superabsorpčný materiál majúci dobrú schopnosť rozvádzať kvapalinu.

Z EP 0 212 618 a EP 0 478 011 je známe použitie absorpčnej štruktúry, ktorá má v smere svojej hrúbky postupný nárast koncentrácie superabsorpčných častíc, pričom vyššia koncentrácia superabsorpčného materiálu je umiestnená v časti absorpčnej štruktúry, ktorá je počas použitia umiestnená najbližšie k zadnej vrstve neprepúšťajúcej kvapalinu. Použitím takej štruktúry sa dosahuje blokovanie gélom a zlepšené rozvádzanie kvapaliny. Avšak jeden problém pri použití takej štruktúry spočíva v ťažkostiach pri nanášaní, superabsorpčných častíc tak, aby postupne rástla koncentrácia častíc v smere hrúbky štruktúry.

Podstata vynálezu

Problém poskytnutia absorpčného výrobku, ktorý je pohodlný a diskrétny pre nositeľa, a ktorý má súčasne vysokú pohlcovaciu a rozvádzaciu schopnosť, sa v podstate vyriešil predloženým vynálezom.

Podľa vynálezu je poskytnutá absorpčná pórovitá štruktúra na použitie v plienke, plienkových nohavičkách, inkontinenčnej vložke, hygienickej vložke atď., a ktorá je vybavená s časťou pohlcujúcou kvapalinu a časťou zadržujúcou kvapalinu, pričom časť pohlcujúca kvapalinu obsahuje stlačenú polymérnu penu s otvorenými pórmi, ktorá expanduje pri zmáčaní, a ktorá sa vyznačuje tým že, obsahuje časť pohlcujúcu kvapalinu a časť zadržujúcu kvapalinu v integrovanej jednotke, v ktorej časť zadržujúca kvapalinu obsahuje polymérnu penu s otvorenými pórmi, ktorá môže byť tá istá alebo rôzna od peny v časti pohlcujúcej kvapalinu, pričom časť zadržujúca kvapalinu tiež obsahuje superabsorpčný materiál. V oblasti časti zadržujúcej kvapalinu, ktorá je umiestnená najbližšie k časti pohlcujúcej kvapalinu je množstvo superabsorpčného materiálu menšie ako je v oblasti časti zadržujúcej, ktorá je umiestnená ďalej od časti pohlcujúcej kvapalinu. Jednou výhodou vynálezu je, že celková absorpčná kapacita absorpčnej štruktúry je využitá na vyšší stupeň, pričom množstvo superabsorpčného materiálu je to isté ako v celej vrstve zadržujúcej kvapalinu. Vo vrchnej oblasti časti zadržujúcej kvapalinu je dôležité, aby kvapalina mala možnosť byť rozvádzaná v pozdĺžnom smere štruktúry od strednej pozdĺžnej oblasti štruktúry, ktorá sa zhoduje s oblasťou zmáčania, smerom k pozdĺžnemu koncu časti absorpčnej štruktúry. V spodnej oblasti časti zadržujúcej kvapalinu je však tiež dôležité, schopnosť presakovania.

že absorpčná kapacita je tak vysoká, že zadržať toľko kvapaliny ako je výrobok má možné bez

Takto sa dá absorpčná štruktúra, ako aj zadržiavaciu integrovaná rozvádzaciu Integrovaná absorpčná štruktúra predmetným vynálezom získať ktorá má vysokú pohlcovaciu, schopnosť.

je výhodnejšia ako absorpčná štruktúra obsahujúca rôzne vrstvy, pretože sa vynecháva krok spájania. To umožňuje lacnejšiu výrobu štruktúry. Ďalej sa v integrovanej štruktúre eliminuje problém súvisiaci so zlým prenosom kvapaliny medzi vrstvami. Dôvod pre obvykle horší prenos kvapaliny medzi rôznymi vrstvami ako je v integrovanej štruktúre závisí od skutočnosti, že je ťažké dosiahnuť dostatočne dobrý kontakt medzi rôznymi vrstvami. Inou výhodou penovej absorpčnej štruktúry, je, že je ohybnejšia a poddajnejšia ako vlákenná štruktúra. Iná výhoda spojená s tvarovanou penovou štruktúrou spočíva v tom, že je ľahšie získať jednotnú plošnú hmotnosť v pozdĺžnom a priečnom smere štruktúry. Avšak je dokázané, že je ťažké dosiahnuť plošne lisovanú vlákennú štruktúru s dostatočne jednotnou plošnou hmotnosťou.

Podlá výhodného uskutočnenia množstvo superabsorpčného materiálu narastá postupne v smere z časti zadržujúcej kvapalinu smerom od oblasti časti zadržujúcej kvapalinu, ktorá je umiestnená najbližšie k časti pohlcujúcej kvapalinu, k oblasti časti zadržujúcej kvapalinu, ktorá je umiestená ďalej od časti pohlcujúcej kvapalinu. Také uskutočnenie je výhodné, pretože sa ďalej znižuje riziko blokovania gélom.

Podľa jedného uskutočnenia oblasť časti zadržujúcej kvapaliny, ktorá ako sa javí v smere z je umiestnená vzdialenejšie od časti pohlcujúcej kvapalinu obsahuje iba superabsorpčný materiál.

Podľa jedného uskutočnenia je superabsorpčným materiálom pórovitá penová štruktúra s otvorenými pórmi. Výhoda superabsorpčného materiálu vo forme peny spočíva v tom, že je možné prenášať kvapalinu medzi pórmi v superabsorpčnom materiáli. Je najmä významné, že superabsorpčný materiál sám o sebe má schopnosť prenášať kvapalinu, keď množstvo superabsorbentu je vysoké, t. j. v dolnej oblasti časti zadržujúcej kvapalinu. Keď je superabsorpčný materiál vo forme penovej štruktúry s otvorenými pórmi, je tiež možné, aby absorpčný materiál podľa vynálezu pozostával iba zo superabsorpčného materiálu. Je tiež možné, aby superabsorpčný materiál obsahoval filmotvorný polymér, ktorý vytvára filmové pokrytie na stenách pórov peny. Inou výhodou superabsorpčného materiálu vo forme peny alebo filmotvorného pokrytia spočíva v tom, že taká štruktúra sa ľahko vyrába, pretože sa eliminujú ťažkosti s nanášaním superabsorpčných častíc v hrúbkovom gradiente. V takej štruktúre je eliminovaný problém pri výrobe týkajúci sa prášením, ktoré je zapríčinené najmenšími superabsorpčnými časticami.

Superabsorpčný materiál môže byť napríklad založený na báze polyakrylátu. Je tiež možné, že superabsorpčný materiál je založený na celulóze alebo škrobe.

Podía výhodného uskutočnenia stlačená penová štruktúra obsahuje štruktúru z regenerovanej celulózy, tzv. viskózovú penu. Výhoda peny z regenerovanej celulózy spočíva v tom, že takáto pena má pri 'zmáčaní velmi vysokú napučiavaciu schopnosť v smere z štruktúry. Toto umožňuje, aby bol výrobok veľmi tenký pred zmáčaním. Je tiež výhodným materiálom pre výrobky, ktoré majú byť tvarované do trojrozmerného tvaru pri zmáčaní, ako sú napríklad anatomicky usporiadané hygienické vložky. Skutočnosťou, že pri zmáčaní sa zachová trojrozmerné usporiadanie, je možné vyrobiť výrobky, ktoré sú ešte stále tenké a diskrétne pred použitím.

Podľa jedného uskutočnenia penová štruktúra z regenerovanej celulózy tiež zahŕňa vlákna. Zavedením vlákenných prvkov do regenerovanej penovej štruktúry sa dosiahne zlepšená distribučná kapacita.

Podľa jedného uskutočnenia penová štruktúra v časti pohlcujúcej kvapalinu je v suchých podmienkach stlačenejšia ako penová štruktúra v časti zadržujúcej kvapalinu.

Vynález sa tiež týka spôsobu výroby absorpčnej štruktúry podľa vynálezu. Táto štruktúra sa získa tvarovaním penového materiálu, ktorý sa stlačí a potom suší. Po vysušení štruktúry sa pridá roztok monoméru superabsorpčného materiálu na jednu z protiľahlých strán penového materiálu, ako sa javí v smere z, pričom časť stlačenej peny, ktorá sa zmáča roztokom monoméru, expanduje. Roztok polyméru sa potom polymerizuje a sieťuje. Štruktúra sa môže prípadne stlačiť a potom sa konečne suší.

Vynález sa tiež týka inkontinenčná vložka, plienka, vložka a priepustnú štruktúru obsahuje štruktúru opísanú pod. a vrstvu, nanesenú druhu zadnú medzi absorpčného plienkové obsahujúceho nepriepustnú ne, takáto vyššie.

výrobku nohavičky, vrchnú pre vrstvu a absorpčná ako je hygienická kvapalinu absorpčnú štruktúra

Stručný prehľad obrázkov na výkresoch

Obr. 1 znázorňuje schematický priečny prierez absorpčnej štruktúry podľa vynálezu v stlačenej forme, v ktorej štruktúra obsahuje v smere z časť pohlcujúcu kvapalinu a časť zadržujúcu kvapalinu.

Obr. 2 znázorňuje absorpčnú štruktúru podía obrázku 1 v expandovanej forme.

Obr. 3 znázorňuje pohľad	zhora	na absorpčný	výrobok vo
forme inkontinenčnej vložky.
Obr. 4 znázorňuje obrázok z	elektrónového	mikroskopu
(ESEM) viskózovej peny superabsorbentom.	bez	filmotvorného	pokrytia
Obr. 5 znázorňuje obrázok z	elektrónového	mikroskopu
(ESEM) viskózovej peny	s	filmotvorným	pokrytím

superabsorbentom.

Opis uskutočnení

Integrovaná absorpčná štruktúra 1 obsahuje pohľad v smere z na časť 3 pohlcujúcu kvapalinu a časť 4 zadržujúcu kvapalinu. Časť 3 pohlcujúca kvapalinu a časť 4 zadržujúca kvapalinu obsahuje stlačený penový materiál, ktorý pri kontakte s kvapalinou silno expanduje za súčasnej absorpcie kvapaliny. Príkladom takého penového materiálu je regenerovaná celulóza. Penový materiál v časti 4 zadržujúcej kvapalinu tiež obsahuje superabsorpčný materiál. Pri výrobe absorpčnej štruktúry sa pridá roztok monoméru superabsorbentu na jednu stranu stlačenej peny. Pri nanášaní roztoku monoméru na stlačenú penu bude pena expandovať v oblasti, ktorá sa zmáčala roztokom monoméru. Toto umožňuje, že penový materiál v časti zadržujúcej kvapalinu v suchých podmienkach nie je tak silno stlačený ako penový materiál v časti pohlcujúcej kvapalinu. Množstvo superabsorpčného materiálu v časti 4 zadržujúcej kvapalinu je najmenšie v oblasti najbližšej k časti pohlcujúcej kvapalinu a najvyššie v oblasti vzdialenejšej od časti pohlcujúcej kvapalinu. Časť 4 pohlcujúca kvapalinu v absorpčnej štruktúre v obr. 1 obsahuje, ako sa javí v smere z, dve rôzne oblasti 5, 6. Prvá oblasť 5 je umiestnená v blízkosti časti 3 pohlcujúcej kvapalinu a druhá oblasť je umiestnená ďalej od časti 3 pohlcujúcej kvapalinu. Prvá oblasť 5 obsahuje stlačenú penu, pričom superabsorpčný materiál je umiestnený v otvorených bunkách 7 jednej oblasti pórovitej stlačenej peny. Druhá oblasť 6 pozostáva z iba superabsorpčného materiálu. Superabsorpčný materiál je výhodne vo forme peny, ale je tiež možné, aby bol vo forme filmotvorného gélu. Časť zadržujúca kvapalinu môže tiež prirodzene pozostávať z iba jednej časti 5, pričom množstvo superabsorpčného materiálu klesá smerom k časti pohlcujúcej kvapalinu.

Obr. 2 tiež ukazuje absorpčnú štruktúru podlá obr. 1 v expandovanej forme, t.j. keď bola absorpčná štruktúra zmáčaná počas použitia absorpčnej štruktúry v absorpčnom výrobku. Časť 3 pohlcujúca kvapalinu a časť 4 zadržujúca kvapalinu expandujú v smere z. Časť 3 pohlcujúca kvapalinu, ktorá je v suchých podmienkach viac stlačená ako časť 4 zadržujúca kvapalinu, preto viac expanduje ako časť 4 zadržujúca kvapalinu.

Množstvo superabsorpčného materiálu v časti zadržujúcej kvapalinu je viac ako 20 % hmotn., vztiahnuté na celkovú hmotnosť časti zadržujúcej kvapalinu v suchých podmienkach. Výhodne je množstvo superabsorpčného materiálu v časti zadržujúcej kvapalinu, viac ako 50 % hmotn.

Pri výrobe absorpčnej pórovitej štruktúry sa vytvorí penový materiál, ktorý sa stlačí a potom suší. Potom sa roztok monoméru nanáša na jednu z protiľahlých strán penového materiálu, ako sa javí v smere z. Potom sa roztok monoméru polymerizuje a sieťuje. Časť stlačenej peny, ktorá sa zmáča roztokom monoméru je mierne expandovaná, zatiaľ čo časť stlačenej peny, ako sa javí smere z, umiestnená ďalej od strany zmáčanej roztokom monoméru, nie je zmáčaná a preto neexpanduje. Pretože časť pohlcujúca kvapalinu pozostáva z časti stlačenej peny, ktorá, ako sa javí v smere z, je umiestnená ďalej od strany zmáčanej roztokom monoméru, a teda je viac stlačená, získa sa rýchlejšie pohlcovanie kvapaliny v časti pohlcujúcej kvapalinu ako v časti rozvádzajúcej kvapalinu. Je tiež možné ďalej stlačiť štruktúru po nanesení superabsorpčného materiálu.

Roztok monoméru môže byť vo forme roztoku, ktorý pri nanesení na stlačenú penu preniká do vnútra otvorených pórov stlačenej peny a vytvára pokrytie podobné filmu. Skutočnosťou, že časť roztoku monoméru presakuje do vnútra a preniká do časti systému s otvorenými pórmi stlačenej peny, sa získa postupný pokles množstva superabsorpčného materiálu v časti zadržujúcej kvapalinu penového materiálu v smere od strany, na ktorú sa naniesol roztok monoméru, t.j. bude postupne stúpať množstvo superabsorpbentu v časti 4 zadržujúcej kvapalinu v smere od časti 3 pohlcujúcej kvapalinu. Roztok monoméru tiež môže byť vo forme napeneného disperzného roztoku, ktorý sa po nanesení na jednu stranu stlačenej peny polymerizuje a sieťuje. Výhodou nanášania superabsorpčného materiálu vo forme napeneného disperzného roztoku je, že sa vytvorí pórovitá štruktúra tiež zo superabsorpčného materiálu, čím sa zlepší prenos kvapaliny v časti zadržujúcej kvapalinu. Nanesením superabsorpčného materiálu vo forme napeneného disperzného roztoku je tiež možné poskytnúť časť zadržujúcu kvapalinu, ktorá zo 100 % pozostáva zo superabsorpčného materiálu.

Je ďalej možné, aby celá absorpčná pórovitá štruktúra, t.j. časť zadržujúca ako aj časť pohlcujúca kvapalinu pozostávala zo 100 % zo stlačenej superabsorpčnej peny. Na získanie dobrých pohlcovacích vlastností vo vrstve pohlcujúcej kvapalinu je superabsorpčný materiál v tejto vrstve vysoko zosieťovaný. Veľmi vysoko zosieťovaný superabsorpčný materiál nemôže prijať tak veľa kvapaliny ako superabsorbent majúci nižší stupeň zosieťovania, ale na druhej strane vysokozosieťovaný superabsorbent je lepší na zachovanie kvapaliny pod tlakom. Časť zadržujúca kvapalinu v takej štruktúre je zosieťovaná na nižší stupeň.

Podľa výhodného uskutočnenia je penový materiál z regenerovanej celulózy, ako napr. z viskózy, pričom je penou obsahujúcou kostru z celulózy. Výhoda penového materiálu z regenerovanej celulózy spočíva v tom, že takáto štruktúra je tuhšia ako štruktúra zo superabsorpčného materiálu na báze polyakrylátu. Penové materiály z regenerovanej celulózy tu vytvárajú tuhú časť zadržujúcej kvapalinu.

Podstata výroby pórovitej viskózovej peny je už dlho známa a v stručnosti sa uskutočňuje takto. Celulóza, zvyčajne sulfitová buničina, sa nechá napučať v hydroxide sodnom. Pridá sa sírouhlík, pričom sa celulóza úplne rozpustí. Na zlepšenie mechanickej pevnosti sa môžu do materiálu pridať napríklad bavlnené vlákna. K tomuto celulózovému roztoku sa pridá a disperguje soľ vo forme síranu sodného. Keď sa roztok zahrieva celulóza sa regeneruje (sírouhlík sa odparuje) a sol (síran sodný) sa rozpustí premytím materiálu s vodou, pričom sa získa pórovitá špongii podobná štruktúra. Materiál sa suší a stlačí, ak je to potrebné.

Je tiež možné poskytnúť absorpčnú štruktúru, ktorá vo svojom smere hrúbky má gradient veľkosti pórov. Na získanie želaného gradientu veľkosti pórov sa použijú rôzne viskózové roztoky, ktoré sa aplikujú navzájom na vrchnú časť každého z nich a potom sa celulóza regeneruje. V rôznych vrstvách sa použije síran sodný s rôznou veľkosťou Častíc, pričom sa získa rôzna veľkosť pórov peny. Skutočnosťou, že sa rôzne vrstvy umiestnia vzájomne na seba pred tým ako sa vysušia, sa dosiahne sa integrovaná štruktúra, v ktorej vrstvy navzájom čiastočne prenikajú.

Po regenerácii celulózy a premytí na odstránenie častíc soli sa materiál suší a stlačí na želanú hustotu, ktorá má byť v intervale 0,1 až 2,0 g/cm³. Materiál pri absorpcii kvapaliny rýchlo expanduje na objem 2 až 20 krát, výhodne 2 až 15 krát, väčší ako je objem v stlačených podmienkach. Nárast objemu pri absorpcii najmä prebieha v smere stlačenia t. j. v smere z materiálu.

Na poskytnutie viskózovej peny obsahujúcej určité množstvo vlákien, ktoré sú ukotvené v stenách pórov peny, sa môžu pridať vlákna k roztoku viskózy pred tvarovaním peny. Je tiež možné prerušiť rozpúšťanie celulózových vlákien pri pridaní sírouhlíka, pričom sa všetky vlákna nerozpustia. Rozpúšťanie sa napríklad môže prerušiť, keď sa rozpustilo 50 % hmotn. celulózových vlákien, vztiahnuté na celkovú suchú hmotnosť celulózových vlákien.

Penou môže byť prirodzene polymérny materiál a je možné vytvoriť rôznu priemernú veľkosť pórov príslušných penových vrstiev inými spôsobmi ako sú opísané vyššie pomocou kryštálov solí s rôznou veľkosťou častíc. Jednou z alternatív je použitie rôznych typov penotvorných činidiel pri tvorbe rôznych vrstiev peny, ktoré poskytuje rôzne priemerné veľkosti pórov. Inou cestou je ovplyvnenie penotvorných procesov napr. zahrievaním rôznych vrstiev na rôzne teploty počas vytvárania peny. V tomto prípade by bolo možné použiť to isté penotvorné činidlo v rôznych vrstvách.

Penové materiály vo časti 3 pohlcujúcej kvapalinu a časti 4 zadržujúcej kvapalinu môžu byť tie isté. Je však tiež možné použiť rôzne penové materiály v rôznych častiach, v ktorých sa napríklad môže vytvoriť gradient hydrofility v smere z pri použití pien s rôznou hydrofóbnosťou/hydrofilnosťou v rôznych častiach 3 alebo 4.

Na obr. 3 je znázornený absorpčný výrobok 30 vo forme inkontinenčnej vložky obsahujúcej vrchnú vrstvu 31 prepúšťajúcu kvapalinu, zadnú vrstvu 32 neprepúšťajúcu kvapalinu a absorpčnú štruktúru 33 podlá vynálezu umiestnenú medzi ne. Vrchná vrstva 31 prepúšťajúca kvapalinu môže byť z netkaného materiálu, napr. materiál z tkanej väzby zo syntetických vlákien, termoviazaný materiál, napr. viazaný mykaný vlákenný materiál alebo perforovaný plastický film. Zadná vrstva 32 neprepúšťajúca kvapalinu obvykle pozostáva z plastickej fólie, netkaného materiálu pokrytého s materiálom neprepúšťajúcim kvapalinu alebo hydrofóbneho netkaného materiálu, ktorý odoláva prenikaniu kvapaliny. Vrchná vrstva 31 a zadná vrstva 32 o niečo prečnievajú v rovine absorpčnej štruktúry 33 a prečnievajú za jej okraje. Vrstvy 31 a 32 sú vzájomne prepojené vo vnútri prečnievajúcich častí, napríklad lepením alebo ultrazvukovým alebo tepelným zváraním.

Je potrebné poznamenať, že inkontinenčná vložka podľa vynálezu nie je obmedzená na uskutočnenie znázornené na obrázku, ale tvar výrobku ako aj jeho celkové usporiadanie sa môže meniť. Absorpčným výrobkom tiež môže byť plienka, plienkové nohavičky, hygienická vložka, ochrana lôžok a pod.

Absorpčná štruktúra podľa vynálezu môže byť tiež usporiadaná nad iba časťou z celkového povrchu absorpčného telesa absorpčného výrobku, t.j. nad zamýšľanou oblasťou zmáčania, kde sa ukladajú vychádzajúce telesné tekutiny, a ktorá je obvykle umiestnená smerom k čelu výrobku. Časti absorpčného telesa umiestnené mimo zamýšľanej oblasti zmáčania môžu potom byť pripadne z iného materiálu. Je tiež možné, aby časť pohlcujúca kvapalinu bola iba umiestnená nad oblasťou, ktorá má byť zmáčaná, zatiaľ čo časť zadržujúca kvapalinu je •usporiadaná nad celým povrchom absorpčnej štruktúry. Také uskutočnenie sa najmä uprednostňuje pri použití absorpčnej štruktúry v hygienickej vložke. Časť pohlcujúca kvapalinu napučiava pri výtoku kvapaliny v smere z a vytvára hrbol.

Vynález nie je prirodzene obmedzený na vyššie uvedené uskutočnenia, ale môže sa tiež použiť v iných uskutočneniach v rámci rozsahu nasledujúcich nárokov.

Claims

PATENTOVÉ NÁROKY

1. Absorpčná pórovitá štruktúra v absorpčnom výrobku ako je plienka, plienkové nohavičky, inkontinenčná vložka, hygienická vložka a pod., ktorá obsahuje časť pohlcujúcu kvapalinu a časť zadržujúcu kvapalinu, pričom časť pohlcujúca kvapalinu obsahuje stlačenú polymérnu penu s otvorenými pórmi, ktorá expanduje pri zmáčaní, a kde časť pohlcujúca kvapalinu a časť zadržujúca kvapalinu sú integrovaná jednotka, v ktorej časť zadržujúca kvapalinu obsahuje polymérnu penu s otvorenými pórmi, ktorá je tá istá alebo rôzna od časti pohlcujúcej kvapalinu, vyznačujúca sa tým, že časť zadržujúca kvapalinu tiež obsahuje superabsorpčný materiál vo forme filmotvorného polyméru alebo peny, ktorý preniká časťou zadržujúcou kvapalinu, pričom množstvo superabsorpčného materiálu v smere z časti zadržujúcej kvapalinu postupne narastá od oblasti časti zadržujúcej kvapalinu, ktorá je umiestnená najbližšie k časti pohlcujúcej kvapalinu, k oblasti časti zadržujúcej kvapalinu, ktorá je umiestnená ďalej od časti pohlcujúcej kvapalinu.
2. Absorpčná štruktúra podľa nároku 1, vyznačujúca sa tým, že oblasť časti zadržujúcej kvapalinu v smere z absorpčného výrobku, ktorá je umiestnená ďalej časti pohlcujúcej kvapalinu, pozostáva iba zo superabsorpčného materiálu.
3. Absorpčná štruktúra podľa niektorého z nárokov 1 alebo 2, vyznačujúca sa tým, že superabsorpčný materiál je na báze polyakrylátu.
4. Absorpčná štruktúra podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, -vyznačujúca sa tým, že superabsorpčný materiál je na báze celulózy alebo škrobu.
5. Absorpčná štruktúra podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že stlačená penová štruktúra je štruktúra z regenerovanej celulózy.
6. Absorpčná štruktúra podľa ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že štruktúra z regenerovanej celulózy tiež obsahuje vlákna.
7. Absorpčná štruktúra podlá ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúca sa tým, že penová štruktúra v časti pohlcujúcej kvapalinu v suchých podmienkach je viac stlačená ako penová štruktúra v časti zadržujúcej kvapalinu v suchých podmienkach.
8. Spôsob výroby absorpčnej pórovitej, štruktúry ako je plienka, plienkové nohavičky, inkontinenčná vložka, hygienická vložka, obväz, ochrana lôžok a pod., vyznačujúci sa tým, že sa tvaruje penový materiál, ktorý sa stlačí a potom vysuší, potom sa roztok monoméru nanesie na jednu z protiľahlých strán penového materiálu, ako sa javí v smere z, pričom časť stlačenej peny, ktorá je zmáčaná roztokom monoméru, expanduje, potom sa roztok polyméru polymerizuje a sieťuje a potom sa penová štruktúra sa vysuší.
9. Absorpčný výrobok ako je inkontinenčná vložka, plienka, plienkové nohavičky, hygienická vložka a pod. a druhu obsahujúceho vrchnú priepustnú vrstvu, zadnú nepriepustnú vrstvu a absorpčnú štruktúru umiestnenú medzi ne, vyznačujúci sa tým, že obsahuje absorpčnú štruktúru podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 8.