SK13399A3 - Method of hammer forging a couple of connecting rods - Google Patents

Description

Vynález sa týka spôsobu voľného kovania dvojice ojnie z kovárenského ingotu, pri ktorom polotovary ojnie priliehajú k sebe hlavicami s najväčšími obdĺžnikovými prierezmi.

Doterajší stav techniky

Doteraz sa voľne kovali ojnice tak isto v dvojiciach, ale z kovárenského ingotu, ktorý sa po zohriatí na kovaciu teplotu zhutnil v smere pozdĺžnej osi ingotu. Následne sa potom z takto vykovaného polotovaru vykoval polotovar, ktorého os bola rovnobežná s osou ingotu. Polotovar mal obdĺžnikový prierez zodpovedajúci najväčšiemu obdĺžnikovému prierezu hlavíc. Následne sa vykovali súmerne podľa priečnej osi obidve dvojice driekov zakončené hlavicami. Celý výkovok mal dostatočné prekovanie v každej časti. Dvojica výkovkov sa buď kovárenským spôsobom rozdelila na dva výkovky samostatných ojníc, alebo sa rozdelila na páliacom stroji. Polokruhové otvory v hlavách na obidvoch koncoch sa tak isto vypálili na páliacich strojoch. Uvedený spôsob výroby je charakterizovaný väčším počtom ohrevov a zvýšenou váhou vstupného ingotu, ktorá musí pokryť tak isto straty opálením pri väčšom počte ohrevov a prídavok na materiál odstránený z väčších hlavíc vypálením. Tak isto kladie väčší počet operácií vyššie nároky na manipuláciu s výkovkom. Konečnou operáciou je pálenie polokruhových otvorov v hlavách, ktoré sa uskutočňuje za studená a preto nemôže byť konečnou operáciou kovárenská operácia. Pri pálení dochádza v blízkosti rezu plameňom vo výkovku k neštandardným premenám štruktúry materiálu. Preto je nutné výrobok následne v niektorej jeho fáze, napr. po hrubovaní, ešte tepelne spracovať na konečnú hodnotu pevnosti materiálu.

Podstata vynálezu

Spôsob voľného kovania dvojice ojníc z kovárenského ingotu podľa vynálezu vychádza tak isto z polotovaru ojníc, ktoré na seba priliehajú hlavicami s najväčšími obdĺžnikovými prierezmi. Z kovárenského ingotu sa najskôr vykuje polotovar, ktorého pozdĺžna os je zhodná s osou ingotu a obdĺžnikový prierez zodpovedá najväčšiemu obdĺžnikovému prierezu hlavíc polotovaru ojnice. V stredovej časti sa v takto vykovanom polotovare protismerne vydieruje protismernými tŕňmi otvor. Z polotovaru sa ďalej obvyklým postupom vykuje dvojica driekov, z ktorých každý je zakončený hlavicou s menším prierezom. Medzi hlavicami a driekom sú kužeľové prechody. Celý polotovar vykovaný z ingotu má pozdĺžnu os zhodnú s osou ingotu. Polotovar má pomerne nízky stupeň prekovavania, ktorý by na finálny výrobok nepostačoval. Následným prekovaním, pri ktorom sa vytvoria drieky s hlavami sa v týchto častiach dosiahne potrebné prekovanie. Stredová časť však potrebné parametre dosiahne až pri protismernom vydierovaní rovnými tŕňmi. Týmto postupom sa získa potrebné prekovanie celého výkovku s optimálnym počtom ohrevov a kovárenských operácií pri maximálnom využití materiálu východiskového ingotu.

Na zníženie deformácie ^polotovaru je vhodné vymedziť stredovú časť tvoriacu polotovar k sebe priliehajúcich hlavíc kovárenským zahraním a to najlepšie zásekom.

Po protismernom dierovaní sa stredová časť prekuje na pôvodný rozmer polotovaru pri prítomnosti tŕňov vo vydierovanom otvore. Tým sa nielen vráti polotovaru pôvodný rozmer, ale súčasne sa v tejto časti zvýši stupeň prekovania.

Pri dierovaní vybraní v hlaviciach s menšími obdĺžnikovými prierezmi dutými tŕňmi sa minimalizujú prípadné deformácie. Tu je už materiál dostatočne prekovaný a preto nie je potrebné ďalej zvyšovať stupeň prekovania. Pretože sa volí ingot s optimálnou hmotnosťou, nebýva na týchto hlaviciach dostatok materiálu, ktorý by dostatočne obklopoval budúci otvor, aby bolo možné použiť pri dierovaní rovné tŕne.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Celkový pohľad na polotovar s pozdĺžnou osou zhodnou s osou ingotu znázorňuje obr. 1, polotovar po vydierovaní z vyznačeným zahraním znázorňuje obr. 2 a obr. 3 konečný tvar výkovku pred rozdelením.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Obvyklým spôsobom sa po ohriatí na kovaciu teplotu vykuje z ingotu polotovar obdĺžnikového prierezu, ktorý zodpovedá najväčšiemu obdĺžnikovému prierezu hlavíc polotovaru ojnice. Stredová časť polótovaru, tvoriaca dvojicu k sebe priliehajúcich hlavíc s najväčšími obdĺžnikovými prierezmi, sa vymedzí kovárenským zahraním Z v tvare záseku. Tým sa vymedzuje miesto prípustnej deformácie, ktorá vznikne pri následnom dierovaní otvoru Q rovnými tŕňmi. Deformácia polotovaru sa prejaví pri tejto operácii predovšetkým vydutím bokov polotovaru obdĺžnikového prierezu a to len v stredovej časti vymedzenej zahraním Z. Po tejto operácii sa stredová časť za prítomnosti tŕňov vo vydierovanom otvore O prekuje na pôvodný rozmer polotovaru. Následne sa obvyklým postupom vykuje dvojica driekov D zakončených hlavicami s menším obdĺžnikovým prirezom spolu s kužeľovými prechodmi medzi driekmi D a hlavicami. V hlaviciach s menšími obdĺžnikovými prierezmi sa vydierujú vybrania V dutými tŕňmi. Následne sa odkroja vonkajšie časti hlavíc pri zachovaní potrebného prídavku. Zdvojený polotovar sa tak isto kovárensky rozdelí v deliacej rovine R. Pretože sa jedná o poslednú kovárenkú operáciu je možné kovaciu teplotu s výhodou použiť ako východiskovú teplotu na následné tepelné spracovanie finálneho výkovku.

Claims (4)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Spôsob voľného kovania dvojice ojnie z kovárenského ingotu, kde polotovary ojnic k sebe priliehajú hlavicami s najväčšími • obdĺžnikovými prierezmi, vyznačujúci sa tým, že z kovárenského ingotu sa vykuje polotovar, ktorého pozdĺžna os je zhodná s osou ingotu a obdĺžnikový prierez zodpovedá najväčšiemu obdĺžnikovému prierezu hlavíc polotovaru ojnice a na to sa v stredovej časti polotovaru protismerne vydieruje

   I rovnými tŕňmi otvor a z polotovaru sa obvyklým postupom vykuje dvojica driekov, z ktorých každý je zakončený hlavicou s menším obdĺžnikovým prierezom, spolu s kuželovými prechodmi medzi driekmi a hlavicami.
2. 2. Spôsob podlá nároku 1, vyznačujúci sa tým, že stredová časť polotovaru sa pred protismerným dierovaním vymedzí kovárenským zahraním.
3. 3. Spôsob podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že po protismernom dierovaní sa stredová časť prekuje na pôvodný rozmer polotovaru za prítomnosti tŕňov vo vydierovanom otvore.
4. 4. Spôsob podľa niektorého z nárokov 1, 2 alebo 3, vyznačujúci sa tým, že sa v hlaviciach s menšími obdĺžnikovými prierezmi vydierujú vybrania dutými tŕňmi.

   p|ŕ W