265544 2
Vynález sa týká prstencovej ionizačnej komory so sústrednými elektrodami určenej nabezdotykové nedestruktivně meranie prietoku gama-rádioaktívneho média v potrubí. Nehomogénneaktivované médium, napr. chladivo po přechode jádrovým reaktorom, pri svojom pohybe okoloionizačnej komory spósobuje, že elektrický signál z ionizačnej komory obsahuje okrem jedno-smernej aj šumovú zložku. Koreláciou signálov dvoch ionizačných komór umiestnených na potrubívo vhodnej vzdialenosti od seba možno určit rýchlosť pohybu média v potrubí a teda aj jehoprietok.
Dosial známe riešenia korelačného merania prietoku média ionizačnými komorami používajúdve prstencovité ionizačně komory obopýnajúce tesne potrubie, pričom komory obsahujú dveprstencovité navzájom paralelné elektrody. Komory nie sú z boku tienené, čo spósobuje, ževýstupný signál z komory vzniká pri pohybe média nielen v bezprostrednom okolí komory, alev dlhšom úseku potrubia, čo nepriaznivo vplýva na přesnost merania. Okrem toho u oinozačnejkomory tohto druhu je nutná poměrně velká medzera medzi elektrodami kvóli zabezpečeniu dosta-točne velkého objemu ionizovaného plynu, čo nepriaznivo vplýva na dynamičnost komory av konečnom dósledku na přesnost merania. Iný spósob korelačného merania prietoku média ionizač-nými komorami nahrádza každú prstencovité komoru štyrmi válcovitými ionizačnými komoramiumiestnenými obkročmo okolo potrubia v olovených kolimátoroch. Toto riešenie je nevýhodnéz dóvodov velkej spotřeby olova na kolimátory a značného počtu ionizačných komór, t. j. osemkusov.
Vyššie uvedené nedostatky sú odstránené prstencovou ionizačnou komorou so sústrednýmielektrodami podlá vynálezu, ktorého podstatou je, že elektrody, ktorých počet je vačší akodve, sa navzájom v radiálnom smere prekrývajú a sú striedavo elektricky vodivo spojené. Puzdrokomory je v axiálnom smere obklopené tienením z materiálu pohlcujúceho gama žiarenie, vytvára-júcim v smere detekcie žiarenia kolimačnú medzeru. VSčším počtom elektrod ako dve sa dosiahne vSčšej absorbcie snímaného gama žiareniav materiáli elektrod a striedavým elektrickým přepojením elektrod sa dosiahne vyššej efektiv-nosti zberu iónov vznikajúcich v ionizovanom objeme plynu medzi elektrodami. Tým sa dosiahnepri rovnakej intenzitě snímaného gama žiarenia vačší výstupný signál, čo umožňuje zmenšitgeometrickú šířku komory s priaznivým účinkom na přesnost merania. Okrem toho zvýšenie počtuelektrod spósobuje zvačšenie objemu ionizovaného plynu medzi elektrodami, čo má za následokSalšie zvačšenie výstupného signálu komory. To umožňuje zúžit medzeru medzi elektrodami,čo priaznivo vplýva na dynamické vlastnosti komory, nakolko šumivá zložka signálu obsahujevo svojom spektre aj vyššie frekvencie, čo zvyšuje přesnost merania. Zúženie medzery medzielektrodami má za následok aj zvačšenie intenzity elektrického póla medzi elektrodami, čotiež zvyšuje citlivost komory. Použitie tienenia po stranách komory a vytvorenie kolimačnejmedzery medzi povrchom potrubia a puzdrom komory zužuje výřez, z ktorého ionizačně komorasnímá gama žiarenie z pohybujúceho sa média v potrubí, čo taktiež zvyšuje přesnost meraniaprietoku. Příklad prevedenia ionizačnej komory podlá vynálezu je zobrazený na výkrese kde naobr. 1 je znázorněný v náryse pozdlžny rez B-B jedným polprstencom komory a na obr. 2v bokoryse priečny rez A-A jedným polprstencom komory. V puzdre 2 v tvare děleného prstenca sú umiestnené elektrody 2i ktoré sú prostředníctvomdržiakov a dištančných keramických izolátorov J_ připevněné k puzdru J. komory. Držiaky 2zároveň zabezpečujú striedavé elektrické prepojenie elektrod 2· Elektrody 2 sú prostredníctvomvývoďov 2 elektricky vyvedené von z komory. Z oboch stráň k puzdru 2 tesne prilieha tienenie2, ktoré nesie puzdro 2 komory centricky voči potrubiu 2 a vytvára medzi povrchom potrubia2 a puzdrom 2 kolimačnú medzeru 6.
Ionizačnú komoru podlá vynálezu je možno použit zvlášť pri bezdotykovom nedeštruktívnom meraní prietoku chladivá v primárnom potrubí jádrového reaktora.