CS260263B1 - Spflsob navárania tvrdonávarových vrstiev - Google Patents

Description

Riešenie sa týká strojárenskej technológie, ked sa robia nánosy na opotřebované súčiastky, alebo kde sa robia kvalitně činné vrstvy na nové pracovně nástroje. Podstata spočívá v tom, že základný materiál z nízkouhlíkatej, alebo nízkolegovanej oceli ša ohřeje na teplotu 150 až 200 °C, potom sa nanesie plameňopráškovým spůsobom prvá vrstva zo zliatiny nikel-bór, alebo nikel-bór-chróm o hrúbke od 0,1 až 0,2 mm, na ktorú sa nanesie druhá vrstva z přídavného materiálu na báze kobaltu. Vrstvy takto vyhotovené majú zvýšenú odolnost voči abrázll, korózli a opálu. 218263 260 3

Vynález sa týká sposobu navárania tvrdonávarových vrstiev na báze zliatin kobaltu na povrch nízkouhlíkatých alebo nízkolegovaných ocelí. ’ Ocelové materiály aj naipriek svojim dobrým vlastnostiam nevyhovujú ňiekedy požiadavkám z hladiska namáhania, například Zvýšeným teplotám, abrazívnemu opotrebefoiu, korózii v různých prostrediach a preto sa obyčajne funkčně plochy nanášajú materiální! s odpovedajúcimi vlastnosťami pre dané namáhanie. V praxi sú známe rožne spůsoby nanášania neželezných materiálov na ocelové. Pri nanášaní sa spravidla vyžaduje, aby povrch materiálu bol kovové čistý, zbavený povrchových nečistót a hruběj kysličníkovej vrstvy. Pri ohřeve materiálu a spájkovaciu alebo naváraciu teplotu dochádza k tvorbě kysličníkovej vrstvy, ktorá sťažuje a ňiekedy úplné znemožňuje spojenie základného materiálu s materiálom nanášaným. V případe, že vytvořený kysličník má vyššiu teplotu tavenia ako nanášaný materiál, tvoří tento kysličník prirodzenú bariéru pre metalické spojenie zúčastněných sa materiálov. Odstraňovanie kysličníkovej vrstvy sa robí pomocou prípravkov, obyčajne taviv, ktoré narušujú kysUčníkovú vrstvu a tak vytvárajú podmienky pre kovové spojenia materiálov. Tavívá podlá charakteru chemického zloženia móžu mať korózne účinky na spojované materiály.

Uvedené nevýhody sa do značnej miery odstraňujú spůsobom podlá vynálezu, pri ktorom sa na povrch ohriateho základného materiálu práškovo plameňovým spósobom nanesie prvá vrstva zo zliatiny nikelbór alebo nikel-bór-chróm o hrúbke od 0,1 až 0,2 mm, pričom podstata spočívá v tom, že prvá vrstva sa nanesie na základný materiál ohriaty na 150 až 200 °C a túto vrstvu sa nanesie druhá vrstva z přídavného materiálu na báze kobaltu.

Pri naváraní spósobom podlá vynálezu nie je potřebné použiť žiadne tavívá, čo robí technologický proces technicky 1'ahšie realizovatelný. Mnohé doteraz používané tavívá sú korozívneho charakteru a teda odpadajú problémy s následnou koróziou po 63 4 leh použití. Tvrdonávarové vrstvy na báze kobaltu sa velmi dobré nanášajú, nakolko prvá vrstva pri teplote nanášania druhej vrstvy neoxiduje a sú vytvořené priaznivé pomienky na difúzne spojenie materiálov. Pri tomto spósobe tavenia s medzivrstvou dochádza k minimálnemu premiešaniu základného a přídavného materiálu a tým majú návary už pri minimálnych vrstvách požadované vlastnosti.

Spósobom podlá vynálezu je možné navárať tvrdonávary na ocelové mteriály.

Spósobom podlá vynálezu boli urobené nánosy na čapy nástrojov na zemné práce ako sú dláta pri geologickom prieskume alebo ťažbe, ktoré sú z nízkouhlikatého materiálu ohriateho na teplotu 165 °C sa práškovo plameňovým spósobom naniesla 0,2 milimetrov hrubá prvá vrstva zo zliatiny na báze nikel-bór s tvrdosťou 40 HRc. Za túto vrstvu bola nanesená druhá vrstva z kobaltovej zliatiny směrného chemického zloženia, uhlík 2,0 % hmot., chróm 28 % hmot., •wolfrám 12 % hmot., železo 7 % hmot., zvyšok kobalt. Kobaltová zliatina bola nanesená metódou netaviacou sa elektródou, kde ako ochranný plyn bol použitý argón. V ďalšom případe spósobom podlá vynálezu boli urobené nánosy na čapy vrtných dlát z nízkolegovanej ocele. Základný materiál sa najprv ohrial na teplotu 190 °C a plameňovým práškovým nanášaním sa urobila prvá vrstva hrubá 0,1 mm zo zliatiny na báze nikel-bór-chróm s tvrdosťou 40 HRc. Na túto vrstvu sa netaviacou elektródou v ochraně argónu naniesla druhá vrstva z kobaltovej zliatiny směrného chemického zloženia uhlík 2,0 % hmot., wolfrám 12 % limot., železo, zvyšok kobalt.

Takto vyhotovené nánosy boli na pracovných nástrojoch realizované bez mikro a makro trhlin a mali požadované vlastnosti a to najma tvrdost a odolnost voči otěru aj za vyšších teplot.

Spósobom podlá vynálezu je možné vyhotovovat nánosy vzdorné korózii, odolné voči opálu a abrázii a na nástroje ipracujúce za stažených podmienok.

Claims (1)

1. PREDMET Spósob navárania tvrdonávarových vrstiev na báze zliatin kobaltu na povrch nízkouhlíkatých alebo nízkolegovaných ocelí najma valivých vrtných dlát, pri ktorom sa na ohriaty základný materiál plameňopráškovým spósobom nanesie prvá vrstva zo vynalezu zliatiny nikelbór, alebo nikel-bór-chróm o hrúbke od 0,1 až 0,2 mm, vyznačujúci sa tým, že prvá vrstva sa nanesie na základný materiál ohriaty na 100 až 200 °C a na ktorú sa nanesie druhá vrstva z přídavného materiálu na báze kobaltu.