Riešenie spadá do odboru stavby výkonových transformátorov a týká sa vyhotovenia mízikonapaťového vinutia, (ktoré pozostáva z dvoch paralelných vetiev umiestnených do dvoch vrstiev tak, že medzi prvou častou prvej vetvy a prvou častou druhej vetvy je prvý axiálny kanál a medzi druhou častou druhej vetvy a druhou častou prvej vetvy je druhý axiálny kanál. Podfa vynálezu šířka prvého axiálneho kanála je rovná 2 až 5 násobku hrůbky vodiča vinutia a šířka druhého axiálneho kanála se rovná 0,1 až 1 násobku hrůbky vodiča vinutia. 2
OBR 2 252883 252883
Vynále sa týká nízkonapaťového vinutia obzvlášť pre transformátory, iktoré pozostáva z dvoch paralelných vetiev umiestnených do dvoch vrstiev tak, že závity jednej vetvy sa nachádzajú medzi závitmi druhej vetvy, pričom medzi prvou časťou pirvej vetvy a prvou časťou druhej vetvy je prvý axiálny kanál a medzi druhou časťou druhej vetvy a druhou časťou prvej vetvy je druhý axiálny kanál. Vinutia tohoto usporiadania sú určené na prúdy radové do 10 kA a na ich zhotoivovanie sa používajú vodiče z plochých tyčí talk, že sa vyhotovia zkrušením jednotlivé závity, ktoiré sa zvaria 'do celkov tvoriacich časti vetiev vinutia. Medzi jednotlivými časťami vetiev vinutia sú vyhotovené axiálně kanály o rovnakej šírike hlavně z dovodov chladenia vinutia. Paralelné vetvy takto vyhotoveného vinutia sa nachádzajú v různem magnetiokom poli, v důsledku čoho majú odlišné impedancie a tým dochádza medzi nimi k vzniku vyrovnávacích prúdov, iktoré spůsoibujú značné zvýšenie přídavných strát nakrátko. V súčasnosti je známe riešenie na zníženie vyrovnávacích prúdov prestriedaním jednotlivých paralelných vetiev v střede výšky vinutia. Toto prestriedanie vodičov je však po stránke technologickej poměrně komplikované, čím sa zvyšujú výrobně náklady a naviac dochádza ik zníženiu skratovej odolnosti vinutia.
Uvedené nevýhody v súčasnosti známého riešenia na zníženie vyrovnávacích prúdov sú v podstatnej miere odstránené riešením podfa předloženého vynálezu. Podstatou vynálezu je, že šířka prvého axiálneho kanála je rovná 2 až 5 násobku hrůbky vodiča vinutia a šířka druhého axiálneho kanála sa rovná 0,1 až 1 násobku hrůbky vodiča vinutia, pričom medzi šířkou prvého axiálneho kanála a šířkou druhého axiálneho kanála platí vztah di = 2a -h 3d3, kde di — šířka prvého axiálneho kanála, d3 — šírlka druhého axiálneho kanála, a — šířka vodiča.
Riešením podfa vynálezu sa dosahuje nerovnakou šířkou axiálnych kanálov medzi časťami vetiev vinutia vyrovnáivania velkosti impedanci! jednotlivých vetiev vinutia. Týmto dochádza aj k znižovaniu přídavných strát nakrátko' vyvolaných vyrovnávacími prúdmi. Pri ivhodne zvolenej šírike axiálnych kanálov tak, aby neholá překročená šířka vinutia voči súčasnému vyhotoveniu, sa docieli rovnaká velkost přídavných strát nakrátko tak, ako Ikeby paralelné vetvy vinutia boli prestriedané. Riešením podlá vynálezu sa znížia výrobně náklady a zvýši sa skratová odolnost u vinutí, kde bolo použité prestriedanie větví. U tých vinutí, kde vetvy neboli prestriedané, sa docieli zníženia strát nakrátko.
Na přiložených obrázkoch je znázorněný přiklad vyhotovenia vinutia podlá vynálezu. Na ohr. 1 je znázorněná schéma zapojenia vinutia a na ohr. 2 je znázorněný rez nízikonapaťovým vinutím, ktoré je umiestnené na jádře magnetického obvodu. Nízikonapáťové vinutie pozostáva z dvoch paralelných vetiev, a to prvej vetvy 1 a druhej vetvy 2, iktoré sú usporiadané do dvoch vrstiev, a to· prvej vrstvy 3 a druhej vrstvy 4. Závity druhej vetvy 2 sa nachádzajú medzi závitmi prvej vetvy 1 a imedzi prvou častou 5 prvej vetvy 1 a prvou časťou 6 druhej vetvy 2 je prvý axiáliny kanál 7 a medzi druhou časťou 8 druhej vetvy 2 a druhou, časťou 9 prvej vetvy 1 je druhý axiálny kanál 10. Medzi prvou vrstvou 3 a druhou vrstvou 4 je středový axiálny ikanál 11. Podlá vynálezu šírlka dt prvého axiálneho kanála 7 je rovná 2 až 5 násobku hrůbky a vodiča 12 vinutia a šířka ds druhého axiálneho kanála 10 je rovná 0,1 až 1 násobku hrůbky a vodiča 12. Sirka dz středové! o axiálneho kanála 11 nemá vplyv ina velkost vyrovnávacích prúdov. Zváčšovaníím šířky di prvého1 axiálneho kanála 7 sa znižujú vyrovnávacie prúdy medzi prvou vetvou 1 a druhou vetvou 2 až do optimálnej hodnoty, pre ktorú platí di = 2a + 3d3. Preto pri reálnom návrhu vinutia je výhodné volit šířku d3 druhého axiálneho· kanála 10 čo najmenšiu, aby ani zvačšenou šířkou di prvého axiálneho kanála 7 nehol překročený vonkajší priemer v súčasnosti vyrábaného vinutia.