CS239390B1 - Sposob výroby prostriadku na postrek čestných korounikácií proti zamřzaniu - Google Patents

Description

239390 4

Vynález sa týká sposobu výroby prostried-ku na postrek čestných komunikácií protizamřzaniu z odpadu, tvoriaceho sa pri vý-robě aditív pre motorové oleje z ropných petrosulfonátov. V zimnom období sa čestné komunikácieudržujú v zjazdnosti různými spůsobmi. Jeto jednak posyp škvárou alebo pieskom, jed-nak posyp roznymi anorganickými sofami, zktorých převahu má chlorid sodný, drasel-ný alebo ich zmes. Je známe, že hlavně chlo-rid sodný sa vyznačuje velkým korozívnymúčinkom na prostriedky cestnej dopravy aúčinnost tohto chemického posypu je lendo teploty —5 až —7 °C. Známe sú i ta-ké udržiavania zjazdnosti čestných komuni-kácií, že sa tieto postrekujú roztokmi anor-ganických solí. Ich účinkom sa podstatnézníži bod tuhnutia zmesi lad — roztok so-li. Postreková kvapalina může byť napr. ved-1'ajší produkt z výroby sódy solvayovým spo-sobom, čo je v podstatě roztok chloridu vá-penatého a chloridu sodného, alebo i zvýroby iných produktov, ktoré sú predme-tom výroby hlavně podnikov so zameranímna anorganická toclinológiu.

Zistiio sa, že zdrojoin vedlajšielio produk-tu, ktorý sa může použit na výrobu pro-striedku na postrek vozoviek proti zamřza-niu, móže byť i petrochemická výroba.

Pri výrobě bielych olejov, elektroizolač-ných olejov a iných špeciáluych olejov sapoužívá ako raíinačné činidlo kyselina sí-rová. Vedla nežiadúcich kyselinových smolvznikají! i sulfonáty, ktoré nachádzajú u-platnenie napr. ako aditíva pre motorovéoleje. Tieto sa vyrábajú zo sodných petro-sulfonátov rozpustných v oleji tak, že poich oddělení z oleja sa okrem iných úpravna ne pósobí anorganickou sofou alebo oxi-dom kovu II a skupiny Mendelejevovej pe-riodickej sústavy prvkov, najčastejšie anor-ganickou sofou, oxidom alebo hydroxidomvápnika, baria, horčíka. Tak sa změní pe-trosulfonát sodný na petrosulfonát vápena-tý, bárnatý alebo horečnatý. Sol' alebo oxidalkalického kovu sa používá v značnoinnadbytku, aby konverzia prebehla v čo naj-vačšej miere, Nezreagovaná sol alebo oxidalkalického kovu a sodná sol' alebo hydro-xid vysedimentuje z reakčnej zmesi, při-padne sa odstránia odstředěním. Táto zmessolí tvoří nežiadúci odpad a obsahuje ešteznačné množstvo oleja a petrosulfonátu.

Například petrosulfonát vápenatý sa vy-rába z petrosulfonátu sodného, ktorý obsa-huje ešte i síran sodný a hydroxid sodný,působením roztoku s vápenatými iónmi. Vy-sedimentované soli okrem petrosulfonátu aoleja obsahujú nezreagovanú sol’ s vápena-tými iónmi, síran vápenatý, hydroxid vápe-natý, síran sodný, chlorid sodný, hydroxidsodný. Ich ďalšie využitie je problematické.Spalovat sa nedajú pre problémy spojené supchávaním trysiek a koróziou a preto saskladajú na skládkách, čo z ekologickéhohladiska nie je najšťastnejšie riešenie.

Navrhol sa postup rozrážania týchto ka-lov s anorganickými kyselinami najlepšie skyselinou chlorovodíkovou alebo kyselinousírovou a organická vrstvu v krajnom pří-pade spalovat. Týmto postupom však vzni-ká další odpad — roztok kyseliny a jej solí.

Zistiio sa, že ak sa kaly z výroby petro-sulfonátu vápenatého rozrazia s kyselinouchlorovodíkovou, pri správnej volbě pra-covného režimu vznikne číra anorganickávrstva, ktorá po zneutralizovaní tuhne priteploto —30 °C až maximálně —20 °C. To jupředurčuje k tomu, aby sa použila na po-strek čestných komunikácií proti zamřza-niu. Běžný chemický posypový materiál jeúčinný iba do teploty —5 až —7 °C.

Najvýhodnejšie je používat na výrobu po-lievacieho prostriedku proti zamřzaniu an-organická vrstvu z rozrážania kalov z vý-roby petrosulfonátu vápenatého s kyselinouchlorovodíkovou. Táto anorganická vrstvasa může zneutralizovať s vodným roztokou]hydroxidu sodného' s koncentráciou do 52,2pere. hmotnostných, uhličitanu sodného skoncentráciou do 22,2 % hmotnostných, čosú ich nasýtené roztoky pri 20 °C, alebopráškovým uliličitanom sodným, hydroxi-dom vápenatým, oxidom vápenatým alebovápencom. Z energetického hladiska je najvýhod-nejšie použiť mletý vápenec. Ak sa anorga-nická vrstva z rozrážania kalov z výrobypetrosulfonátu vápenatého s kyselinou chlo-rovodíkovou neutralizuje sodnými zlúčeni-nami, musí sa kontrolovat pH, aby nedoš-lo k velkému prealkalizovaniu, alebo abyreakčná zmes neostala kyslá. Výhodnejšieje použit spoinínané vápenaté zlúčeniny. Kprealkalizácii nemůže důjsť, lebo tieto súvo vodě nerozpustné a okrem toho chloridvápenatý ;'e z hladiska korózie podstatnélepší ako' chlorid sodný.

Ked sa kaly z výroby petrosulfonátu vá-penatého rozrážajú kyselinou chlorovodíko-vou zriedenou na patřičná koncentráciunajvýhodnejšiu pre tento účel, získá sa an-organická vrstva s obsahom chloridovýchiónov v priemere okolo' 18 % hmot., síra-nových iónov okolo 0,2 % hmot., organic-ký podiel je nepřítomný, alebo len v sto-pových množstvech.

Pri rozrážaní kalov z výroby petrosulfo-nátu vápenatého s kyselinou sírovou do-chádza k nepříjemnému úkazu — tvorbě ne-rozpustného síranu vápenatého. Na neutra-lizáclu sa potom můžu použiť len sodné zlú-čeniny, ktoré sa v prírode volné nevysky-tuji! a ich výroba je energeticky náročná.

Pri použití kyseliny chlorovodíkovej narozrážanie kalov z výroby petrosulfonátu anáslednej neutralizácii anorganickej vrstvys vápenatými zlúčeninami sa vyrobí pro-striedok na postrek vozoviek proti zamřza-niu s podstatné lepšími vlastnosťami z hl'a-diska korózie, pretože obsahuje okolo 50pere. hmot. chloridu vápenatého vzhfadom

Claims (3)

1. 239390 S na anorganické látky, takže obsah chlori-du sodného oproti klasickým posypom jepodstatné znížený právě o chlorid sodný,ktorý sposobuje koróziu. Okrem toho i ú-činnosf polievacieho prostriedaku sa po-súva až ku teplotám —30 °C, čo je oproti—5 až —7 °C při posype značná výhoda. Příklad 1 Kysla anorganická vrstva z rozrážania ka-lov z petrosulfonátu vápenatého so zriede-nou kyselinou chlorovodíkovou sa zneutra-lizovala přidáním koncentrovaného rozto-ku hydroxidu sodného. Polievací prostrie-dok má bod tuhnutia —20 °C a obsahuje 18,5 °/o hmot. chloridu sodného, 4,7 % hmot.chloridu vápenatého, 0,2 % hmot. síranusodného a alkalitu 0,1 mg NaOH/g. Příklad
2. 2 Kyslá anorganická vrstva z rozrážania ka-lov z petrosulfonátu vápenatého so zriede-nou kyselinou chlorovodíkovou sa zneutra-lizovala přidáním práškovej sody. Polieva-cí roztok má bod tuhnutia —28 °C a obsa- huje 5,8 % hmot. chloridu vápenatého, 20,7pere. hmot. chloridu sodného, 0,5 % hmot.síranu sodného, alkalitu 0,024 mg NaOH/g. Příklad
3. 3 Kyslá anorganická vrstva z rozrážania ka-lov z petrosulfonátu vápenatého so zriede-nou kyselinou chlorovodíkovou sa zneutra-lizovala přidáním práškového hydroxidu vá-penatého. Polievací prostriedok má bod tuh-nutia —30 °C, obsahuje 12,8 % hmot. chlo-ridu vápenatého^, 12,8 % hmot. chloridu sod-ného, 0,1 %- hmot. síranu sodného, je neu-trálny. Přikládá Kyslá anorganická vrstva z rozrážania ka-lov z petrosulfonátu vápenatého s kyseli-nou chlorovodíkovou sa zneutralizovala mle-tým vápencom. Polievací prostriedok ob-sahuje 13 % hmot. chloridu vápenatého,13 % hmot. chloridu sodného, 0,2 % hmot.síranu sodného, bod tuhnutia má —28 °Ca je neutrálny. p R E D M E τ Sposob výroby polievacieho prostriedkuna postrek čestných komunikácií proti za-infzaniu so zníženou korozívnosťou a s ú-činnosťou do —30 °C vyznačujúci sa tým, žeanorganická vrstva z rozrážania kalov z vý-roby petrosulfonátu vápenatého s kyseli-nou chlorovodíkovou sa zneutralizuje vod- YNÁLEZU ným roztokoin hydroxidu sodného s kon-centráciou do 52,2 % hmotnostných, alebos vodným roztokom uhličitanu sodného skoncentráciou do 22,2 % hmotnostných, čosú ich nasýtené roztoky pri 20 °C, alebopráškovým oxidom vápenatým, hydroixidomvápenatým, s výhodou mletým vápencom.