CS222603B1 - Vodné disperzie plastomérov stabilně vo zmesi s produktami na báze Škrobu a spósob ich výroby - Google Patents

Description

222603

Vynález sa týká vodných disperzií plasto-mérov stabilných vo zmesi s produktami nabáze škrobu, například pre lepenie vlnitejlepenky, vinuté] kartonáže a impregnáciutextilu.

Pod pojmom stabilita disperzií plastomé-rov vo zmesi s produktami na báze škroburozuimieme koloidnú stabilitu, to jest nepří-tomnost tvorby aglomerátov a koagulátov zčiaetočiek plastoméru vo zmesi týchto látokpři pomere sušin produktu na báze škrobua plastoméru rovnom minimálně 0,25.

Patent Vel. Británia 1 160 790 popisuje sub-stráty s nánosom zmesi škrobu alebo škro-bových látok iných než dextrín alebo derivá-ty škrobu, v ktorých sú hydroxylové skupi-ny škrobu éterifikované alebo esterifikova-né s polymérmi vinylacetátu, ktorý sa pozvlhčení stane lepkavý. Realizácia týchto ná-nosov je značné obtiažna v důsledku toho,že vyžaduje použitie špeciálnych, ťažko do-stupných látok ako ochranných koloidov vpolyméroch vinylacetátu použitých vo forměvorlnej disperzie, čo je zapříčiněné nestabili-tou bežne dostupných disperzií plastomérov,najma disperzií polymérov vinylacetátu vozmesi s produktami na báze škrobu, a to vdůsledku toho, že tieto disperzie obsahujúako ochranný koloid, pričom pod pojmomochranný koloid rozumieme hydrofilné mak-romolekulové látky, ktoré zvyšujú stabilitunevratných koloidov, v danom případe dis-perzií plastomérov, spravidla polyvinylalko-hol, hydroxyetylclulózu alebo metylcelulózu,teda látky, ktoré spůsobujú koaguláciu dis-perzií plastomérov vo zmesi s vodnými roz-tokmi produktov na báze škrobu. Dalším ne-dostatkom popisovaných náncsov je obmed-zenie využitelných typov škrobových látok,najma z hlediska ich rozpustnosti a špeci-fickej zdanlivej viskozity ich vodných roz-tokov.

Problém miešatefnosti vodných rozlokovškrobu s poly.vinylalkoholom, ktoré je spra-vidla jadrom problému nestability disperziíplastomérov vo zmesi s produktami na bázeškrobu je v patente NSR 2 165 897 riešenýpomocou karboxylácie škrobu, tento sposobje však nutné pckladať za ekonomicky itechnicky nevýhodný z důvodu nutnosti pod-robenia škrobu viacerým zložitým chemic-kotechnologickým operáciam.

Patent USA 3 951 890 popisuje lepivé zmesitvořené modifikovaným škrobom, polyetylé-novou živicou vo formě disperzie a vodou,nevýhodou týchto však je, že pre ich přípra-vu je nutná technologicky i energeticky ná-ročná sekundárná dispergácia polyetyléno-vé] živice a skutočnosť, že stabilita zmesisekundárných disperzií s vodnými roztokmimodifikovaného škrobu je rovnako ako v pří-pade disperzií připravených emulznou po-lymerizáciou funkciou ochranných koloidovpoužitých na stabilizáciu týchto disperzií, otýchto však v danom patente nie je žiadnazmienka.

Patent USA 2 808 381 rieši stabilitu zmesi disperzií homopolymérov a polymérov vi-nylacetátu s dextrínom, určených pře ná-těry, ktoré sa po aktivácii vodou stanů lep-kavé a pre impregnáciu textilu, pomocoupoužitia špeciálnych ochranných koloidov vprocese výroby daných polymérov emulznoupolymerizáciou, například polymérov kar-boxylových kyselin a ich solí s alkalickýmikovmi, alkalických solí sulfonovaného poly-styrénu a polyvinylmetyléteru. Nedostatkomtohoto riešenia je nutnost použitia náklad-ných a nedostupných látok ako ochrannýchkoloidov v procese emulznej polymerizácie. V oblasti natierania papiera pigmentový-mi nátermi, kde je taktiež nutná stabilitadiperzií plastomérov vo zmesi s vodnýmiroztokmi škrobu, kazeínu ako i boraxu, po-užívaného spravidla při přípravě ich roz-tokov, možno zaznamenat riešenie tejto sta-bility pomocou zabudovania monomérov,ktorých polymery tvoria ochranné koloidymiešatefné s produktami na báze škrobu,do polymérneho reťazca výsledných plasto-mérov. V patente Francúzsko 2 074 034, res-pektive USA 3 746 671 ide konkrétné o tér-polymér vinylacetátu, etylakrylátu a vinyl-sulfónovej kyseliny, v patente NSR 2 356 626o zabudovanie kyseliny akrylovej alebo ak-rylamidu, připadne oboch do reťazca plas-toméru a v patente USA 3 632 425, kde ide ozvýšenie olejuvzdornosti náterov papiera a-lebo lepenky tvořených zmesou škrobu aplastoméru, o térpolymér etylénu, vinylchlo-ridu a akrylamidu. Nedostatkom týchto rie-šení je nutnost použitia nákladných a nedo-stupných látok ako komonomérov v proce-se přípravy výsledných disperzií plastomé-rov emulznou polymerizáciou, ako 1 vysokáchemickotechnologická náročnost' výrobykopolymérov a najmá térpolymérov.

Surovinová a energetická kríza ako ivzrast znečistenia životného prostredia súpodnetmi pre vzrast záujmu o výrobu syn-tetických polymérov emulznou polymerizá-ciou ako i pře využitie prírodných, připadneupravených prírodných látok v procese tej-to výroby. Ak například patent USA 3 769 248popisuje použitie derivátov škrobu, konkrét-né karboxyetyl, hydroxypropyl, karboxyme-tyl derivátov a metyl-a-O-glukozidu ako o-chranných koloidov v procese emulznej po-lymerizácie. Patent NSR 2 513 866 popisu-je sposob výroby polymérnych disperzií sta-bilných v zmesiach so sofami a pigmentamicharakterizovaný použitím pululánu, pro-duktu odbúrania škrobu hubami Pullulariapullulans, ako dispergačného prostriedku aochranného koloidu. Patent USA 3 632 535popisuje polymerizáciu vinylacetátu v pří-tomnosti oxidovaného škrobu ako ochranné-ho koloidu. Nedostatkami týchto riešení sújednak nedostupnost a nákladnost uvedenýchných derivátov škrobu, jednak znečistenievelkého množstva odpadných vód v proceseodbúrania škrobu hubami ako i chlórnanmi,připadne peroxidmi používanými na oxidá-ciu škrobu. 5 222G03

Uvedené nedostatky disperzií plastomérova spósobov ich výroby sú odstránené rieše-ním podl'a vynálezu, ktorého podstatou súvodné disperzie plastomérov stabilně vo zme-si s produktami na báze škrobu, napříkladpre lepenie vlnité] lepenky, vinutej karto-náže a impregnáciu textilu pripraviterné e-mulznou polymerizáciou vlnylacetátu a/ale-bo vlnylacetátu a alkylakrylátov v systémepomocných látok obsahujúcom rozpuštěnýjeden alebo v'ac produktov na báze škrobu vovzájomnom pomere monomeru alebo zmesimonomérov k produktu na báze škrobu rov-nom 2 : 1 až 20 : 1. Tým, že disperzie plastomérov stabilně vozmesi s produktami na báze škrobu sú tvo-řené čiastočkami plastoméru a vodným roz-tokom pomocných látok a jedného alebo via-cerých produktov na báze škrobu sa zabez-pečí stabilita týchío disperzií vo zmesi sproduktami na báze škrobu a to pri pod-statnom, připadne i úplnom odstránení nut-nosti použitia nedostupných a nákladnýchochranných koloidov nutných doposiaf predosiahnutie stability disperzií plastomérovvo zmesi s produktami na báze škrobu.

Pod pojmom pomocné látky rozumieme lát-ky bežne přítomné v disperziách plastomé-rov a taktiež bežne používané v procese e-mulznej polymerizácie, například emulugáto-ry, ochranné koloidy, iniciátory, látky spó-sobujúce přenos rastového reťazca a pufre.Výběr druhov i množstiev látok, přítomnýchako pomocné látky v disperziách plastomé-rov vo zmesi s produktami na báze škrobupódia vynálezu a použitých v procese ichvýroby emulznou polymerizáciou spůsobompodlá vynálezu je skutočne rozsiahly a ria-di sa požiadavkami procesu emulzne] poly-merizácie a najma požiadavkami kladenýmikonkrétným konečným použitím daných dis-perzií. Třeba sa však vyhnúť použitiu takýchlátok, ktorých produkty vzájomného póso-benia s produktami na báze škrobu by vied-li, najma v případe dodatočne vytvořenýchzmesi daných disperzií s produktami na bá-ze škrobu k nežiadúcemu zníženiu ich kolo-idnej stability, například poiyvinylalkoholu,hydroxyetylcelulózy, metylcelulózy, metyl-hydroxypropylcelulózy a podobné. Přítomnost jedného alebo viacerých pro-duktov na báze škrobu v týchto disperziáchplastomérov taktiež zabezpečí pseudoplas-tický charakter ich toku, vhodný jednak zhradiska ich strojového nanášania na nej-róznejšie substráty uskutočňovaného spra-vidla systémom valcov, a to najma v přípa-de, ak sú nanášané priamo tieto disperziebez toho, že by holi dodatočne miešané sroztokmi produktov na báze škrobu, jednakz hiadiska ich koloidnej stability počas ichskladovania. Tým, že výroba daných disperzií plastomé-rov sa uskutočňuje emulznou polymerizáciouodpovedajúcich monomérov v systéme po-mocných látok obsahujúcom jeden aleboviac produktov na báze škrobu sa zabezpečí možnost získania disperzií plastomérov sta-bilných vo zmesi s produktami na báze škro-bu a to pri podstatnom, připadne i úplnomodstránení nutnosti uskutočňovania emulz-nej polymerizácie v přítomnosti nedostup-ných a nákladných ochranných koloidovnutných doposial pre výrobu disperzií plas-tomérov stabilných vo zmesi s produktamina báze škrobu a taktiež sa zabezpečí mož-nost priameho obdržania zmesi disperziíplastomérov s produktami na báze škrobuurčených pre konečné použitie, a to bez nut-nosti dodatočnej přípravy roztoku jednéhoalebo viacerých produktov na báze škrobua miešania tohoto roztoku s disperziou plas-toméru. Příklad 1

Bola připravená vodná disperzia polyvi- nylacetátu nasledovného zloženia uvedené-ho vo váhových dieloch: Monomér — vinylacetát 40 Škrob pšeničný Emulgátor — sodná sol alkylpoly- 6 glykoléter fosfátu Iniciátor — K2S2O8 (4%-ný vodný 1,5 roztok) 10 Pufer — Na2CO3 0,2 Voda 42,3 Postup: K vodnému roztoku škrobu pri- pravenému zmazovatením škrobu pri teplo-tě 80 °C počas 20 min. sa přidal emulgátora pufer. Pri teplote 65 °C sa k daným látkámumiestneným v reakčnej nádobě vybavenejmiešadlom a spatným chladičom přidalo priintenzívnom miešaní 10 % uvedeného množ-stva monoméru a 70 % iniciátora. Zvyšokmonoméru sa kontinuálně přidával při tep-lote 70 °C počas 2,5 hod. Po přidaní zvyškuiniciátora sa polymerizácia uskutočňovalaešte 60 min. pri teplote 80 °C. Po ochladenína teplotu miestnosti sa získala vodná dis-perzia polyvinylacetátu s obsahom monomé-ru 0,5 °/o, vetkosťou častíc 0,5 — 1 um, vis-kozitou 3500 mPa. s a koeficientem tixo-tropie charakterízujúcim jej pseudoplastici-tu rovným 0,6.

Po přidaní boraxu v množstve 0,6 váho-vých dielov na 100 váhových dielov disper-zie a dibutylftalátu v množstve 2 váhovýchdielov na 100 váhových dielov disperzie saz pripravenej disperzie získalo disperzně le-pidlo skladovatelné počas niekolkých me-siacov bez pozorovatelných zmien v jehovlastnostíach, ktoré sa osvědčilo v procesevýroby 7-vrst7ovui v’n'tej lepenky. K 100 váhovým dielom uvedenej disperziebolo přidané 45 váhových dielov 30 %-néhovodného roztoku bieleho dextrínu s rozpust-nosťou vo vodě rovnou 40 % stabilizované-ho prídavkom benzoátu sodného v množstve1000 ppm. V získanej zmesi sa počas sklado-vania v priebehu 6 mesiacov nepozorovalatvorba aglomerátov alebo koagulátov z čia- 222603 stočiek polyvinylacetátu. Táto zmes bola po-užitá ako lepidlo na lamináciu dvojvstrvo-vej vlnitej lepenky s kartónom na kryciuvrstvu vlnitej lepenky.

Pomocou vyššie uvedeného postupu bolapřipravená iná vodná disperzia polyvinylace-tátu, pričom pšeničný škrob bol nahradenýrovnajkým množstvom hydroxyetylcelulózycharakterizovanéj viskozitou jej 2°/o-náhovodného roztoku při 20 °C rovnou 20 mPa.. s.

Obdobné bola pomocou vyššie uvedenéhopostupu připravená iná vodná disperzia po-lyvinylacetátu, pričom pšeničný škrob bolnahradený dvojtretinovým množstvom me-tylhydroxypropylcelulózy charakterizované]viskozitou jej 2%-ného vodného roztoku pri20 °C rovnou 300 mPa . s. Žiadna z týchto disperzi! neumožnila pří-pravu vyššie popísaného lepidla použitéhov procese výroby 7-vrstvovej vlnitej lepenky,ani přípravu vyššie popísaného lepidla po-užitého na lamináciu 2-vrsívovej vlnitej le-penky s kartónom na kryciu vrstvu vlnitejlepenky z důvodu nestabilnosti týchto dis-perzi! vo zmesiach s roztokom bieleho dex-trínu, respektive vo zmesiach s boraxoin. Příklad 2

Postupom uvedeným v predchádzajúcompříklade bola připravená vodná disperziapolyvinylacetátu nasledovného zloženia:

Monomér — vinylacetát 45 Žitý zemiakový dextrín (rozpustnost 85 %) 8

Emulgátor — sodná sof álkylpoly- glykoléter fosfátu 2,5

Iniciátor K2S2O3 (4°/o-ný vodný roztok] 10

Pufer Na2CO3 0,3

Voda 33,2 Získaná disperzia polyvinylacetátu s ob-sahom vinylacetátu 0,5 o/o a priemernou vef-kosťou častíc 0,4 μπι bola stabilná i pri při-daní 65 % roztoku žitého zemiakového dex-trínu s rozpustnosfou v studenej vodě rov-nou 100 % v množstve 30 váhových dielovna 100 váhových dielov disperzie. Výslednázmes bola po přidaní glukózy v množstve8 % na obsah dextrínu použitá ako lepidlona přeložky obálok. K 100 váhovým dielom získanej disperziebolo přidané 50 váhových dielov 55 % roz-toku žitého dextrínu s rozpustnosťou 85 %stabilizovaného kyselinou salicylovou vmnožstve 500 ppm bez toho, že by sa počasniekofkomesačného skladovania pozorova-la tvorba aglomerátov z přítomných čiasto-čiek polyvinylacetátu. Táto zmes sa osvěd-čila ako lepidlo na vinutu kartonáž. Příklad 3

Bola připravená vodná disperzia polyvi-nylacetátu nasledovného zloženia:

Monomér — vinylacetát 45

Ochranný koloid — 10%-ný vodný roztok sodnej soli kyselinypolyakrylovej 10

Biely zemiakový dextrín (rozpustnost 40 %] 7,5

Emulgátor — sodná sof alkylpoly- glykoléter fosfátu 1,5

Iniciátor — K2S2O3 (4%-ný vodný roztok] 10

Voda 26

Postup: K vodnému roztoku bieleho dex-trínu připraveného zmazovatením bielehodextrínu pri 80 °C počas 20 min. sa po úpra-vě pH tohto roztoku pomocou NaOH na hod-notu 7,5 přidal při uvedenej teplote ochran-ný koloid a emulgátor. Pri Intenzívnom mie-šaní boli do vzniknutej zmesi kontinuálněpřidávané monomér a iniciátor tak, aby sateplota reakčnej zmesi pohybovala od 78do 82 °C. Po přidaní celého množstva mo-noméru sa ešte počas 0,5 hod. udržlavalateplota reakčnej zmesi na hodnotě 85 °C, abysa získala čo najvyššía konverzía monoméruna polymér. Po ochladení sa získala stabilnávodná disperzia polyvinylacetátu s vefkos-ťou častíc priemerne 0,2 um, obsahom mono-méru 0,5 % a hodnotou tixotrópneho koefi-cientu rovnou 0,74. Získaná disperzia bola po přidaní benzoá-tu sodného v množstve 300 ppm, močovinyv množstve 0,5 váhových dielov na 100 die-lov disperzie a dioktylftalátu v množstve 5váhových dielov na 100 dielov disperzie po-užitá v oblasti impregnácie textilu na vytvo-renie dočasných apretúr.

Pri použití získanej disperzie v pigmento-vej náterovej zmesi obsahujúcej kaolín, dls-pergátor kaolínu na báze polyakrylovej ky-seliny, NaOH a pšeničný škrob v takom po-měre, že hodnota poměru sušin škrobu apolyvinylacetátu v náterovej zmesi bola rov-ná 2,1 sa nepozorovala tvorba koagulátovalebo aglomerátov z přítomných čiastočlekpolyvinylacetátu.

Pomocou vyššie popísaného postupu bolatíež připravená iná vodná disperzia polyvi-nylacetátu, pričom biely zemiakový dextrínbol nahradený trojsedminovým množstvomamónnej soli kyseliny polyakrylovej vo for-mě 22%-ného vodného roztoku a nebola po-užitá sodná sof kyseliny polyakrylovej. Získaná vodná disperzia polyvinylacetátuvykazovala sice dostatočnú koloidnú stabili-tu v jej zmesiach s roztokmi žitého dextrínupři pomeroch sušin dextrínu a polyvinylace-tátu váčšich ako 0,6, doba jej skladovater-nosti však činila len 40 % doby skladova-teTnosti vyššie popísanej disperzie polyvinyl-acetátu obsahujúcej biely zemiakový dextrínkonzervovanej organickou sofou cínu, pri-čom surovině náklady na túto disperziu bo-li o 14 % vyššie ako surovinové náklady navyššie popísanú disperziu polyvinylacetátuobsahujúcu biely zemiakový dextrín. 222GC3 Příklad 4 Připravila sa vodná dlsperzia kopolymé-ru vlnylacetát-2-etylhexylakrylát nasledov-ného zloženía:

Monomér — vlnylacetát 30

Monomér-2-etyIhexylacetát 15

Ochranný koloid — polyakrylamld (viskozita 2%-ného vodného roztoku 70 mPa . s) 1

Biely zemlakový dextrín (rozpustnost 40 %) 7

Emulgátor — nonylfenolpolyglykoléter 2Iniciátor K2S2O8 (4%-ný vodný roztok) 10Voda 35

Postup: Do roztoku bieleho dextrínu při-praveného zmazovatením pri 80 °C počas20 min. sa pri uvedenej teplote přidal 0-chranný koloid a emulgátor. Pri intenzívnommiešaní sa přidávala zmes uvedených mo-nomérov súčasne s iniciátorom počas 3 ho-din takou rýchlosťou, aby teplota reakčnejzmesi neklesla pod 75 °C a nepřevýšila 82 °C.Polymerizácia nezreagovaných zvyškov po-lymérov sa uskutečňovala ešte dalších 45min. pri teplote 85 °C. Po ochladení sa zís-kala vodná disperzia kopolyméru vinylace-tát-2-etylhexylakrylát s obsahom vofnýchmonomérov nižším ako 0,5 %, vefkosťou čas-tíc prevažne v rozsahu od 0,3 ,«m do 1 um,zdánlivou viskozltou rovnou 3000 mPa. s ahodnotou koeficientu tixotropie rovnou 0,68. Získaná disperzia sa osvědčila v procesevýroby skladačiek z lakovanej natieracejchromonáhrady lepením. V oblasti výroby papierenských výrobkovzlepovaním papiera je tiež z hlfadiska stá-le rastúceho významu využitia týchto výrob-kov ako zberového papiera pre získanie se-kundárných vláknin výhodné, ak lepený spojtýchto výrobkov vytvořený spravidla suchýmzvyškom disperzie plastoméru je do určitejmiery rozpustný vo vodě používanej na roz-vláknenie zberového papiera, čo možno vý-hodné dosiahnuť právě pomocou disperziíplastomérov podlá vynálezu, pře ktoré jecharakteristické, že sú okrem čiastočiekplastoméru a vodného roztoku pomocnýchlátok tvořené tiež jedným alebo viacerýmiproduktami na báze škrobu, ktorých rozpust-nost vo vodě je v pomere k samotnému plas-toméru značné vyššia. Z hladiska ochrany životného prostrediaje důležité, že filmy vytvořené disperziamiplastomérov pódia vynálezu sú už samotné,t. j. bez ich dodatečného miešania s vodný-mi roztokmi produktov na báze škrobu, bio-logicky odbúrateíné, a to právě v důsledkupřítomnosti produktov na báze škrobu v nicha leh biologickej odbúratetnosti. Táto sku-tečnost je výhodná najma v oblastí lepeniaa natierania krátkodobé užívaných obalov,a iste dostatečné ju dokumentujú snahy vý-robcov polyetylénu dosiahnuť jeho biologič- tí kú odbúratelnosť pomocou jeho plneniaškrobom.

Dalšou doteraz neuvedenou disperzií plas-tomérov stabilných vo zmesi s produktamina báze škrobu pódia vynálezu je skuteč-nost, že sú stabilně vo zmesi s roztokom bo-raxu, ktorý je často používaný ako aditívumpre přípravu roztokov na báze škrobu ako iroztokov kazeínu.

Uvedené popisy konkrétného uskutočne-n!a vynálezu třeba chápat ako ilustrácie preobjasnenie vynálezu, ktorý týmto nie je zda-leka ohraničený. Čiastočky plastoméru, ktoré sú přítomnév disperziách plastoméru pódia vynálezu aktorých prlemerná verkosť může v závislostiod podmienok polymerizácie byť v rozsahuod 0,1 μτα do 2,5 μχη, najvýhodnejšie od0,2 μιη do 2 μΐη, můžu byť okrem uvedenýchpríkladov tvořené tiež homopolymérmi a ko-polymármi alkylmetakrylátov, nižších alkyl-styrénov, alkylakrylátov a alkylmaleinátov,homopolymérmi a kopolymérmi styrénu, vi-nylchloridu a dalších monomérov používa-ných pre přípravu plastomérov emulznoupolymerizáciou. Výběr produktov na báze škrobu, ktorétvoria neoddeliteřnú súčasť disperzií plasto-mérov stabilných vo zmesi s produktami nabáze škrobu podlá vynálezu je najmá čo doich rozpustnosti v studenej vodě a zdanli-vej špecifickej viskozíty ich vodných rozto-kov skutočne rozsiahly a je prirodzene pri-márné funkciou konkrétného použitia da-ných disperzií.

Veíkosť podielu jedného alebo viacerýchproduktov na báze škrobu, přítomného v da-ných disperziách plastomérov vo formě vod-ného roztoku a čiastočiek plastoméru v dis-perziách plastomérov podlá vynálezu je opatprimárné funkciou konkrétného použitiatýchto disperzií, požadovaný komplex vlast-ností daných disperzií podlá vynálezu akoi spůsobu ich výroby emulznou polymerizá-ciou spůsobom pódia vynálezu však spravid-la nemožno dosiahnuť pri váhovom pomeresušin týchto látok nižšom ako 0,03 a vyššomako 3.

Možnosti uskutočnenia výroby daných dis-perzií emulznou polymerizáciou spůsobompodřa vynálezu sú rožne. Možno postupovattak, že celé množstvo odpovedajúceho mo-noméru alebo zmesi monomérov je přítom-né vo formě emulzie v systéme pomocnýchlátok a roztoku jedného alebo viacerých pro-duktov na báze škrobu před začatím polyme-rizačnej reakcie alebo, čo je spravidla vý-hodnejšie, tak že požadované množstvo od-povedajúceho monoméru alebo zmesi mono-mérov je přidávané k systému pomocnýchlátok a jedného alebo viacerých produktovna báze škrobu postupné v priebehu poly-merizačnej reakcie tak, že v každom časo-vom okamžiku jestvuje v systéme pomocnýchlátok a roztoku jedného alebo viacerýchproduktov na báze škrobu len poměrně ma-

Claims (1)

1. 222603 11 lé množstvo nezreagovaného monoméru ale-bo monomérov. Možno použit tiež kombiná-ciu týchto základných postupov, a to v zá-vislostí od konkrétných požiadavlek klade-ných na výsledné disperzie plastomérov sta-bilných vo zmesi s produktaml na báze škro-bu, napr. čo do ich priemernej velkosti čas-tíc alebo distríbúcie verkosti častíc, ako iod požiadaviek technológie .uskutočňovaniaemulznej polymerizácle spůsobom podlá vy-nálezu, napr. čo do rýchlosti odvodu vzni-kajúceho polymerizačného tepla. Možnostíuskutočnenia disperzi! plastomérov stabil- U ných vo zmesi s produktami na báze škrobua spůsobu ich výroby emulznou polymeri-záciou sú různé, pre předložený vynález jevšak charakteristické a podstatné, že dis-perzie plastomérov stabilně vo zmesi s pro-duktami na báze škrobu sú tvořené člastoč-kami plastoméru a vodným roztokom po-mocných látok a jedného alebo viacerýchproduktov na báze škrobu a výroba týchtodisperzi! sa uskutočňuje emulznou polyme-rizáciou odpovedajúcich monomérov v systé-me pomocných látok obsahujúcom jeden ale-bo viac produktov na báze škrobu. PREDMET Vodné disperzie plastomérov stabilně vozmesi s produktami na báze škrobu, napří-klad pre lepenie vlnitej lepenky, vinutej kar-tonáže a impregnácie textilu, pripravitelnéemulznou polymerizáciou vinylacetátu a/ale-bo vinylacetátu a alkyiakrylátov v systéme vynalezu pomocných látok obsahujúcom rozpuštěnýjeden alebo viac produktov na báze škrobuvo vzájomnom hmotovom pomere monomé-ru alebo zmesi monomérov k produktu nabáze škrobu rovnom 2:1 až 20:1.