CS219585B1 - Sposob určenia bezvýkonovej opravy merania rozdielu teplot chladivá pomocou určenia minimálněj odchýlky - Google Patents

Abstract

Podstatou sp osobu je, že počas horúceho bezvýkonového stavu jádrového energetického reaktora sa zmerajú údaje skupin snímačov teploty s vývodným, vedením a z nich sa vyberie z horúcej a studenej vetvy cirkulačnej slučky po jednom snímači s vývodným vedením s rovnakým alebo najbližším údajom pre účely prevádzkového merania rozdielu teplot. Doraz je kladený najma na skutočnosť, aby sa merali údaje teplotných snímačov spolu s vývodným vedením a to priamo na mieste zabudovania a v podmíenkach, ktoré sa z hladiska teplot, tlakov a prietokov blížia prevádzkovým a ■aby teploty chladivá v oboch vetvách holi rovnaké. Takto sa odstránia systematické chyby prevádzkového merania rozdielu teplot, podlá ktorého sa riadi výkon reaktora.

Description

Vynález sa týká sposobu určenia bezvýkonovej opravy merania rozdielu teplot chladivá pomocou určenia minimálně] odchýlky snímačov teplot v horúcej a studenej vetve cirkulačně] slučky jádrového energetického reaktora a rieši otázku vylúčenia systematických chýb tohto merania v bezvýkonovom stave.

Na vodo-vodných jádrových energetických reaktorech sa odvádza teplo, vyvíjané palivovými kazetami šiestimi oirkulačnými slučkami do parogenerátorov. Kontrola odvádzaného výkonu sa uskutečňuje v každéj cirkulačnej slučke snímačmi teplot v ho;rúcej a studenej vetve, čo je vlastně prevádzikové meranie rozdielu teplot chladivá. Nakolko pri plnom výkone reaktora, dosahuje rozdiel teplot chladivá v horúcej a studenej vetve asi 27 °C, je snahou prevádzkovatel'a poznat případné systematické odchýlky a znížiť ich na minimum. K tomuto účelu slúži i naladenie prevádzkového merania rozdielu teplot chladivá pomocou určenia minimálnej odchýlky snímačov teplot v horúcej a studenej vetve cirkulačnej slučky počas horúceho- bezvýkonového stavu, keď chladivo, cirkulujúce cez všetkých šest slučiek, má teplotu přibližné 260 °C a keď sa v reaktore nevyvíja žiadne teplo. Doterajší sposob ladenia a sposob určovania výslednej odchýlky vychádzal len z údajov laboratórneho ciachovania samotných teplotných snímačov. Pre termoelektrické články to nie je správné, vzhíadom na najnovšie poznatky z technickéj literatúry z dvoch důvodov. Prvý spočívá v tom, že výsledné napátie obvodu termoelektrického článku zloženého z vlastného snímača a kompenzačného vedenia pozostáva z elektromotorickéj sily (EMS) termoelektrického článku a EMS kompenzačného vedenia. Velkost zložiek EMS závisí od rozsahu teplot, v ktorých sa termoelektrický článek a kompenzačně vedenie nachádzajú. Teda například na cirkulačných slučkách reaktora VVER-440 vyrába termoelektrický článok EMS v rozpátí od 290 °C (260 °G) do cca 100 °C, kompenzačně mdenie od teploty cca 100 °C do teploty zrovnávacieho spoja. Druhý důvod vychádza z faktu, že pre reálny termoelektrický článok nie je možné výsledky laboratórneho ciachovania preniesť pre sne do prevádzkových podmienok a to z toho důvodu, že miesto a velkost teplotného gradientu pri ciachovaní v laboratóriu a v preprevádzkcvých podmienok, a to z toho dototožné. Nie je to správné ani pre odporové teploměry, a preto sa vyžaduje meranie snímačov teploty s vývodným vedením priamo na miesle v prevádzkových podmienkach.

Uvedené nedostatky odstraňuje sposob určenia bezvýkonovej opravy merania rozdielu teplot chladivá pomocou určenia minimálnej odchýlky snímačov teplot horúcej a studenej vetvy clrkulačnej slučky jádrového energetického reaktora, kterého* podstatou je, že sa počas horúceho bezvýkonového režimu zmerajú analogovo-číslicovým prevoďníkom údaje absoilútných teplot na výstupe z troch teplotných snímačov s vývodným vedením na horúcej vetve a troch teplotných snímačov s vývodným vedením na studenej vetve, z trojice snímačov s vývodným vedením na jednotlivých vetvách sa vyberie po jednom z každéj vetvy s rovnakou alebo najbližšou absolútruo-u teplotou, pričom rozdiel teplůt tehto vybraného páru snímačov teploty zodpovedá minimálnej odchýlke príslušnej cirkulačnej slučky a minimálně odchýlka je zároveň bezvýkonovou opravou príslušnej cirkulačnej slučky.

Nový, váčší účinok sa dosahuje tým, že počas horúceho-bezvýkonového stavu sa nachádzajú snímače teplůt s vývodným vedením v prevádzkových podmienkach, ktoré sú charakterizované zabudováním na mieste, spádom teplot na termoelektrických článkoch, kompenzačných vedeniach, vývodných vedeniach a dalšími vplyvmi. Horúcl bezvýkonový stav je východzím i pre výkonové režimy, a preto je důležité právě v tento moment naladit nulu prevádzkového merania rozdielu teplot chladivá. Pre tento účel je najvhodnejší režim experimentu určovanía tepelných strát a tepelnej kapacity primárného okruhu, počas kterého je v prevádzke šest cirkulačných čerpadiel, teplo sa z parogenerátorov neodvádza a teplota v primárnom okruhu sa postupné zvyšuje. Přitom teploty chladivá v rovnakom časovom okamžiku v studenej a horúcej vetve sú rovnaké alebo sa líšia len o hodnotu, ktorá je daná konštrukčným riešením. konkrétného primárného okruhu a zostáva takouto i počas výkonových režimov. Může sa teda s vysokou pravdepodobnosťou přijat předpoklad, že teplotně snímače s vývodným veidením majú ukazovat nulové hodnoty rozdielu teplot a ak tomu tak nie je, potom je to důsledek systematických chýb. Ak sa v týchto podmienkach zmeria analógovo-číslicovým převodníkem výstupné napátie zo snímačov teplot s vývodným vedením je možné vybrat z horúcej a studenej vetvy také snímače s vývodným vedením, ktorých údaj je rovnaký alebo blízky a tieto využívat pre trvalé meranie. Případný rozdiel údajov představuje minimálnu odchýlku prevádzkového- merania rozdielu teplot chladivá v príslušnej cirkulačnej slučke.

Konkrétny postup pri realizácii sposobu

219 585 naladenia prevádzkového merania rozdielu teplQt chladivá pomocou určenia minimálnej odchýlky je nasledovný: najprv sa analógovo-číslicovým prevodníkom zmerajú údaje absolutných teplot na výstupe z troch teplotných snímačov s vývodným vedením na horúcej vetve a troch na studenej vetve. Z trojice snímačov s vedením na jednotlivých vetvách sa vyberte po jednom z každej vetvy s rovnakou alebo najbližšou absolútnou teplotou. Případný rozdiel údajov z analógovo-číslicového prevodníka ie minimálnou odchýlkou příslušnéj cirkulačnej slučky.

Například slučku holi:	výsledky merania	pre jednu
snímač č.	1	2	3
studená vetva	258,9 °C	257,4 °C	258,7 °C
horúca vetva	258,1 °C	259,4 °C	259,0 °C

Z kombinácií roz-dielov jednotlivých údajov vetiev sa určia odchýlky, ktoré sú následovně:

1—1: 258,9 — 258,1 = +0,8 °C

1—2: 258,9 — 259,4 = —0,5 °C

1— 3: 258,9 — 259,0 = —0,1 °C

2— 1: 257,4 — 258,1 = —0,7 °C

2—2: 257,4 — 259,4 = —2,0 °C

2— 3: 257,4 — 259,0 = —1,6 °C

3— 1: 258,7 — 258,1 = +0,6 °G

3—2: 258,7 — 259,4 = —0,7 °C

3—3: 258,7 — 259,0 = —0,3 °C

Z příkladu, je vidieť, že minimálnu odchýlku má snímač s vývodným vedením č. 1 zo studenej vetvy v páre s č. 3 z horúcej vetvy. Údaje týchto dvoch snímačov s vývodným vedením budú využívané následné pre prevádzkové meranie rozdielu teplot s tým, že oprava na údaj pri výkonovej prevádzke na uvažovanú cirkulačnú slučku z bezvýkonového režimu je —0,1 °C. Analogicky sa postupuje na všetkých cirkulačných slučkách. Pri výbere snímačov s vývodným vedením sa odporúča, aby súčet minimálnych odchýlok všetkých cirkulačných slučiek bol nulový, nakolko technologický proces sa riadi podlá strednej hodnoty rozdielu teplot všetkých cirkulačných slučiek. Navrhovaný sposob bol odskúšaný na druhom bloku jadrovej elektrárně V-l a znamenal úsporu pracovného času pri ladění systému prevádzkového merania rozdielu teplot a napomohol zisteniu systematických chýb systému.

Uvedený sposob naladenia rozdielu teplot pomocou určenia minimálnej odchýlky je možné použit i na iných technologických objektoch, kde je potřebné merať presne rozdiel teplot chladivá na určitých teplotných hladinách snímačmi teplot. Tento spóso-b je možné použit pre naladenie merania rozdielu teplot chladivá s pomocou odporových teplomerov, u ktorých sa rozdiel teplot počítá z absolútnych hodnot teploty v horúcej ,a studenej vetve cirkulačnej slučky alebo termoelektrických článkov v diferenciálnom zapojení.

Claims (1)

1. PREDMET

   SpSsob určenia bezvýkonovej opravy merania rozdielu teplot chladivá pomocou určenia minimálně] odchýlky snímačov teplot horúcej a studenej vetvy cirkulačnej slučky jádrového energetického reaktora, vyznačujúci sa tým, že sa počas horúceho bezvýkonového režimu zmerajú analógo-číslicovým. prevodníkom údaje absolútnych teplot na výstupe z troch teplotných snímačov s vývodným vedením na horúcej vetve a troch teplotných snímačov s vývodným veVYNÁLEZU děním na studenej vetve, z trojice snímačov s vývodným vedením na jednotlivých vetvách sa vyberie po jednom z každej vetvy s rovnakou alebo najbližšou absolútnou teplotou, pničom rozdiel teplot tohto vybraného páru snímačov teploty zodpovedá minimálnej odchýlke príslušnej cirkulačnej slučky a minimálna odchylka je zároveň bezvýkonovou opravou príslušnej cirkulačnej slučky.