CS213143B1 - Sposob aditivácie středných ropných destilátor prirodzeným depresantom - Google Patents

Description

1 213 143

Vynález sa týká sposobu aditivácie středných ropných destilátor prirodzeným depresan-tom. V súčasnosti, aby sa dosiahli potřebné tokové vlastnosti středných ropných destilátorpri nízkých teplotách, sa středné ropné destiláty buá riedia lahšou ropnou frakciou, alebosa aditivujú depresantom. V poslednýoh rokoch boli vyvinuté depresanty pre středné ropnédestiláty· Charakteristické pre tieto přísady je to, že majú charakter polymeraýoh a kopo-lymeraých látok. Pri aditivácii tieto zjemňujú štruktúru vylúčených parafínov pri nízkýchteplotách. V neaditivovanýoh středných ropných destilátech sa pri nízkých teplotách vylu-čujú parafinické podiely vo formě poměrně veíkýoh tenkých doštičiek, ktoré rnajú snahu spá-jal sa do vačšíoh zhlukov, čo zhoršuje tokové vlastnosti, tuhnutia v systéme palivovéhohospodárstva. Naproti tomu pri aditivovaných středných ropných destilátech sa vyluoujú ih-licovité, stromovité krystalky parafínov, ktorých rozměr hrubky je porovnateíný s dížkou ašířkou, v dosledku čoho nedochádza k ich zhlukovaniu do vačšíoh celkov a dosahuje sa dobrátekutost i napriek tomu, že dochádza k vylučovaniu parafinických podielov. Technológia adi-tiváoie středných ropných destilátov si vyžaduje správný výběr depresantnej přísady preodpovedajúce středné ropné destiláty. Známe Syntetické depresanty pre středné ropné desti-láty možeme zařadil do dvoeh základnýoh typov podía tvaru molekuly.Prvý typ možu predsta -voval napr.alkylováné naftalény a estery polyolov s manokarboxylovými kyselinami.Druhý typsa vyznačuje dlhým lineáraym relazcom s priečne, abyčajne oez polámu skupinu naviazanýmialkylradikálmi, které majú vo svojom relazci 1 až 30 uhlíkov. Pre určitý druh strednéhoropného destilátu v závislosti od povodu répy sa musí vyhíadal experimantálnou cestou vhod-ný, účinný syntetický depresant.Toto si vyžaduje aplikačných skúšok. Vačšinou pri syntézedepresantov sa vyžadujú Speciálně tlakové, polymeračné, kopolymerizačné postupy a drahé vý-chodzie suroviny, So sa premieta vo vysokej cene komerčných syntetických depresantov.Napro-ti tomu sú známe lačné prirodzené depresanty, ktoré sa dorenan nepoužívají pre mnohé nevy-riešené problémy s ich aplikáciou.Pri ich použití doohádzalo k nehomogenite přidaného pri-rodzeného depresantu vo finálnom výrobku.Pre dosiahnutie požadovaných nízkoteplotných vlastností bolo potřebné přidával vačŠie množstvo prirodzeného depresantu, čo málo nepriaznivývplyv na Conradsonovo karbonizačné číslo, upchávanie horákov a nedokonalé spálíovanie. Keňsa použila asfaltová frakcia, nedosahovali sa požadované depresantné účinky a nizkoteplot-né vlastnosti finálneho výrobku, paliva. Pri priamej aditivácii stredného ropného destilá-tu vznikali problémy pracoval pri teplotách nad 100°0 a neúmerne dlhej doby miešania, čosi vyžadovalo veíké nároky na tepelnú a elektrická energiu.Pre tieto a áalšie nevyriešenéproblémy a lažkosti nie je známy postup aditivácie středných ropných destilátov asfaltom.

Vyššie uvedené nedostatky sú odstránené sptsobom podía vynálezu, ktorého podstata jev tom, že do zásobnej nádrže, v ktorej je předložené rozpúšádlo pri teplote 100 až 120°Csa přidá prirodzený depresant v hmotnostnom pomere k násadě rozpúšladla lil až lt2, v áal,-šom sa realizuje miešanie a získaný roztok prirodzeného depresanta sa použije na aditivá-ciu středných ropných destilátov v množstve 0,1 až 5,0% hmotnostných. Ako prirodzený depre-sant sa použije propánový asfalt s bodom maknutia KG minimálně 47°C. Ako rozpúšladlo sapoužije stredný ropný destilát, který pri destilačnej skúške má začiatok destilácie mini-málně 230°C a vykazuje bod vsplanutia podía Maroussona minimálně 130°C. Aditivujú sa střed**né ropnédestiláty, u ktorých pri destilačnej skúške predstiluje minimálně 40,0% objemovýchpri teplote 35O°C a vykazujú bod vsplanutia podía Penského a Martensa minimálně 66°C ·

Vynálezom sa dosahuje pokrok v tom, že sposob umožňuje aditiváciu středných ropných des·tilátov vo veíkoprevádzkovom meradle, dosahuje sa optimálna aditivácia s minimálnym přídav-kem prirodzeného depresanta a splňujú sa všetky akostné požiadavky na vykurovací olej íahkýpre zimné a letné použitie podía ČSN 65 7991. V porovnaní so syntetickými depresantami márovnaké a lepšie nízkoteplotné vlastnosti pri desal násobné znížených nákladech na aditi-váciu, priěom sa mSžu využil lačné a dostupné suroviny. Středné ropné destiláty aditivova-né podía uvedeného vynálezu vykazujú nezmenené požadované nízkoteplotné vlastnosti aj poviao násobnom oohladení a zohrievaní počas dopravy, skladovania, čo sa u syntetických de-presantov často nedosahovalo.Pri skúškaoh sa pozorovala lepšia tekutosl v oblasti nízkýchteplot a nežistilo sa upchávanie filrov vyléčenými parafinickými mikrokryětaimi.Sposob 4 213 143 umožňuje jednoduchá a rýohlu adltiváoiu, zrovnateínú so syntetlokými depreaantami, priSemaa dosahuje dokonalá homogenita bez zhlukov kryžtalov parařínov u flnálneho výrobku, vyku-rovaeleho oleje íahkého. SkúSky v spaíovaeom zariadení preukázall zrovnateíné a lepíie výs-ledky s palivami aditlvovanýml so syntetickými depreaantami.

Na vyhodnotenie apoaobu aditiváoie středných ropných deštilátov prirodzeným depresantomsa použilo testovaeie laboratorně zariadenie* Podmlenky skúáky umožnili adltiváoiu střed -ných ropných destilátov. Vlastnosti rurovín sú uvedená v tabuíke 8.1. Vlastnosti střednýchropných destilátov v závislosti na adltlváoll prirodzeným depresantom sú uvedené v tabulkách ? a í , Příklad t

Do zásobnéj nádrže sa předložilo rozpúíiadlo prl teplete 115°C, do ktoráho sa postupnépřidal propánový asfalt a to v množstvo lil hmotnostnom k násadě. Propánový asfalt sa při-dával prl teplote 116 °C za intenzívneho mleíania turbínkovým mieiadlom po dobu 20 minút.Získal sa tým roztok propánováho asfaltu, dobré rozpustný v středných ropných destilátech*Prirodzeným depresantom, roztokom propánováho asfaltu, sa adltlvovali středná ropná desti-láty u kterých prl destllaSnej skúike predestllevalo 40 až 85% objemových prl 35O°C. Vlast-nosti takto upravenýoh středných ropných destilátov bolí porovnaná s požadovanými akostný- mi parametraml pre vykurovací olej íahký L podlá ČSN 65 7991 · Tabulka 8.1 Vlastnosti surovin i 1« Vlastnosti propánováho asfaltu propánový asfalt A B bod máknutia KG °0 59 54 penetráola / 25°C 19 29 bod vsplanutia °C 312 310 bod lámavosti °0 +4 +2 obsah síry % hm. 3,56 3,61 parafíny ČSN % hm' 1.3 1,6 asfaltány ČSN % hm 8,3 7,9 skupinové zloženieasfaltány % hm.'. 10,07 9,58 P + N % hm u 5,12 6,02 aromáty I % hm. 51,75 51,37 aromáty II % hm. 33,06 33,03 2. Vlastnosti rozpúiíadla hustota 20°C kg/m^ 886 bod tuhnutla °C +14 bod vsplanutia °C 152 Conradsonov karbonizačný zvyěok % bm 0,007 •bsah popla % hm. 0,002 klnem.viskozita 50®C mm2/s 7,579 obsah síry % hm* 1,21 obsah mechan.nečistot % hm. 0,010 obsah vod y % hm*destilačná skúškat stopy začiatok destiláole °0 270 50 % obj.predestlluje prl teplote °0 342 při teplote 350 °C predestiluje % obj. 58 3 213 143 3. Vlastnosti stredného ropného destilátu stredný ropný destilát A B G hustota 20°C kg/rn^ 886 876 864 hod tuhnutia °C +14 +10 +8 hod vsplanutia °C 152 146 140 Coaradsonov karbon.zvyěok % hm. 0,007 0,006 0,006 obsah popla % hm. 0,002 0,001 0,001 kinem.viskpzita 50®C mm2/s 7,579 6,948 6,484 obsah siry % hm. 1,21 1,18 1,15 obsah meohan.neéisťŽt % hm. 0,010 0,012 0,011 obsah vody % hm. stopy destllaSná skúákaizačiatok destlláoie ®C 270 259 249 5096 obj.predestiluje pri teplota °C 342 338 328 pri teplete 350®C predestiluje % obj. 58 66 80 Tabuíka δ.2 Vlastnosti stredného ropného destilátu v závislosti na aditiváeii prirodzeným depresantom. pokus δ· ČSN 657991 1 2 3 4 propánový asfalt A % hm. 0,25 0,5 1,0 1,5 rozpúé-Sadlo % hm. 0,25 0,5 1,0 1,5 stred.rop.dest. A % hm. 99,5 99,0 98,0 97,0 hustota 20®0 kg/m^ max.910 8Θ7 889 890 891 bod tuhnutla ®0 léto max.+10 zima max.- 5 -12 -22 -26 -26 bod vsplanutia °C min. 66 152 152 154 152 Conrads.karb.zvySok % hm. max.0,5 '0,044 0,083 0,158 0.233 kin.visk.50°C mm2/s 2,5 -12,5 7.5Í1 7,604 7,621 7,630 obsah síry % hm. max.2,0 1,22 1,23 1,24 1,24 obsah meoh.nečist«% hm. max.0,1 0,010 0,012 0,011 0,012 obsah vody % hm.destllaSná skúčkat max.0,5 s t c > p y do 350®C predestiluje% obj. min.20 58 57 57 56 Tabuíka 6.3 Vlastnosti stredného ropného destilátu v závislosti na aditiváeii prlrodze- ným depresantom. pokus ě. ČSN 657991 5 6 7 8 propánový asfalt A % hm. 0,25 0,5 1,0 1,5 rpzpúéfadlo % hm* 0,25 0,5 1,0 1,5 stred.rop.dest.B % hm. 99,5 99,0 98,0 97,0 hustota 20®C kg/nP max.910 8ýBC 880 881 882 bod tuhnutla 0 léto max.+10 -14 -24 -28 -30 zima max.- 5 Conrads.karb.zvyiok % hm. max.0,5 0,042 0,081 0,155 0,230 kin.vlsk.50°C mm2/s 2,5-12,5 6,998 7,007 7,026 7,084 obsah síry % hm. max.2,0 1,19 1,20 1,21 1,23 obsah meoh.nečist.% hm. max.0,1 0,010 0,011 0,012 0,012 obsah vody % hm. max.0,5 8 t opy

Claims (1)

1. 213143 4 pokus č. destilačná skúška, ČSN 657991 5 6 7 8 do 350 °C predestiluje% obj. 66 66 65 64 Tabuíka δ.4 Vlastností stredného ropného destilátu v závislosti na aditiváoii prirodzeným depresantom • pokus δ. ČSN 657991 9 10 11 12 rropánový asfalt B % hm. 0,25 0,5 1.0 1,5 rozpúšíadlo % hm. 0,25 0,5 1,0 1,5 střed.rop.dest. C % hm. 99,5 99,0 98,0 97,0 hustota 20°C kg/m^ max.910 864 865 867 868 bod tuhnutia °C léto zima max.+10 max.- 5 -16 -24 -30 -30 bod vsplanutia °C min.66 138 140 140 142 Oonrads.karb.zvyšok %hm max,0,5 0,041 0,082 0,153 0,224 kin.visk.50°C mm2/s 2,5-12,5 6,488 6,501 6,518 6,531 obsah síry .% hm. max.2,0 1,16 1,17 1.19 1,21 obsah mech.nečist.% hm. max.0,1 0,011 0,010 0,010 0,012 obsah vody % hm.destilační skúška,do 350 C predestiluje max.0,5 s t 0 P y % obj. min.20 79 79 78 77 PREDMET VYNALEZU Sposob aditiváoie středných ropných destilátov prirodzeným depresantom vyznačujúcisa tým, že do rozpúšíadla tvořeného středným ropným destilátom, ktorý pri destilačnejskúške má zaéiatok minimálně 230°0 a vykazuje bod vsplanutia pódia Maroussona minimálně130°C, pri teplote 100 - 120°C sa přidá propánový asfalt s bodom maknutia KG minimálně47°C v pomere lil až 1,2, zmes sa mieša až sa docieli homogénny roztok, ktorý sa dávkujev množstve 0,1 - 5,0 % hm.do stredného destilátu, u ktorého pri destilačnej sk/^ke predes-tiluje minimálně 40,0% obj.pri 35O°C a vykazuje bod vsplanutia minimálně 66°C podía Pens -kého a Martensa. >