CS207237B1 - Spósob určenia optimálneho rozmiestnenia detektorov v sondě merania neutrónového toku - Google Patents

Description

(54) Spósob určenia optimálneho rozmiestnenia detektorov v sondě merania neutrónového toku

Vynález sa týká spósobu určenia optimálneho rozmiestnenia detektorov v sondě merania neutronového toku, alebo toku gama žiarenia v aktívnej zóně jádrového reaktora.

Meranie neutrónového toku, připadne toku gama žiarenia po výške aktívnej zóny reaktora předpokládá určiť rozmiestnenie detektorov po výške aktívnej zóny tak, aby bolo možné pomocou takto umíestnených detektorov čo najvemejšie vypočítat neutrónový tok, alebo tok gama žiarenia v danom mieste. Dosial známy přístup k riešeniu tohto problému bol empirický připadne intuitivný, čo málo za následok, že pomocou takto určeného rozmiestnenia detektorov nebolo možné dostatečné presne určiť hodnoty meraných veličin, t. j. neutrónového toku připadne toku gama žiarenia.

Výššie uvedené nedostatky sú odstránené spósobom určenia optimálneho rozmiestnenia detektorov v sondě merania neutrónového toku, alebo toku gama žiarenia, ktorého podstata spočívá v nasledujúcom. Priebeh neutrónového toku, alebo toku gama žiarenia po výške aktívnej zóny reaktora sa předpokládá v tvare funkcie 0 (z), kde z je súradnica. Typ funkcie možno voliť podra potřeby. Integrál toku na úseku detektora je úměrný signálu detektora. Za předpokladu znalostí skutečného rozloženia toku v danom reaktore, zisteného experimentálně, alebo teoreticky, možno integrádou tohto toku na úseku každého detektora určiť relatívnu hodnotu signálu I® j-tého detektora. Obdobné, integrádou funkde 0 (z) na ' úseku každého detektora možno určiť předpokládaná hodnotu signálu I? j-tého detektora. Jednotlivé hodnoty:

I/³, kde j = 1 až N kde N — počet detektorov v sondě.

I zaťažíme náhodnými chybami merania. Týmto sa ešte viac přiblížíme ku skutečným podmienkam experimentu. Hodnotu chyby merania predpokla• dáme na základe skúsenosti, získaných z prevádz; kových meraní. Rozmiestnenie náhodných chýb na I jednotlivých detektoroch v sondě prevedieme na základe generáde náhodných čísiel. Týmto spósobom získáme nové, poopravené hodnoty I®, Metodou najmenších štvorcov, t.j. požadováním mini! málnej hodnoty výrazu f/if - ί]² možno zistiť konkrétny tvar funkcie 0 (z) a tým aj jej odlišnost od skutečného rozloženia toku. Tento postup možno 'opakovat’ pre váčší počet náhodné i rozmiesthených chýb na jednotlivých detektoroch ! v danom konkrétnom usporiadaní detektorov

207 237 v sondě, pričom tento počet je volený podTa potřeby. Obdobné postupujeme aj pre ďalšie navrhnuté usporiadania detektorov v sondě, čím v konečnom dósledku určíme odlišnost vypočítaného toku, t. j. funkcie 0 (z) pre dané rozmiestnenie detektorov v sondě od skutočného toku. Nakoniec vyberieme to rozmiestnenie detektorov v sondě, ktoré vykazuje najmenšiu odlišnost vypočítaného toku od skutočného toku.

Uvedený postup možno použít nielen na určenie optimálneho rozmiestnenia detektorov po výške aktivněj zóny v sondě merania toku neutrónov alebo toku gama žiarenia, ale možno pomocou tohto postupu stanovit aj optimálny počet detektorov v sondě, vplyv dížky detektora, ako aj vplyv změny toku počas kampaně na přesnost určenia ‘ toku, vplyv poruchy jedného alebo viacerých !

Claims (1)

1. PREDMET

   Spósob určenia Optimálneho rozmiestnenia detektorov v sondě merania neutrónového toku alebo toku gama žiarenia vyznačujúci sa tým, že na základe znalosti skutočného neutrónového toku alebo toku gama žiarenia, určeného experimentálně alebo teoreticky, sa neutrónový tok alebo tok gama žiarenia určí metódou aproximácie funkcii detektorov v sondě na presnosť stanovenia toku neutrónov alebo toku gama žiarenia.

   Príkladom konkrétného prevedenia uvedeného postupu móže slúžif použitie funkcie 0 (z) v tvare Fourierovho rozvoja. Rozmiestnenie ±5%-ných chýb na jednotlivých detektorech prevedieme využitím generáde náhodných čísiel zabezpečenej funkčnou procedúrou v programovom vybavení počítača. Hodnota chyby bola určená na základe prevádzkových meraní. Podlá toho, v ktorej časti intervalu (0; 1) sa vygenerované náhodné číslo nachádza, bola hodnota I^E násobená číslom 1,05 alebo 0,95. Tento postup bol opakovaný pře každý jednotlivý detektor v sondě. Metódou najmenších štvorcov boli určené koefidenty Fourierovho rozvoja. Obdobným spósobom určíme funkdu 0 (z) pre iné rozmiestnenie detektorov.

   pre každé jednotlivé navrhnuté rozmiestnenie detektorov v sondě, pričom hodnoty Ι^Ε, kde I^E označuje hodnotu signálu j-tého detektora v sondě, sú zatažované náhodnými chybami a na základe odlišnosti takto určeného toku od skutočného toku sa určí optimálně rozmiestnenie detektorov v sondě.