CS207237B1

CS207237B1 - Method of determination of optimal arrangement of detectors in the probe of measuring the neutron flow

Info

Publication number: CS207237B1
Application number: CS596479A
Authority: CS
Inventors: Stefan Figedy
Original assignee: Stefan Figedy
Priority date: 1979-09-03
Filing date: 1979-09-03
Publication date: 1981-07-31

Description

ČESKOSLOVENSKÁ SOCIALISTICKÁ REPUBLIKA (19) POPIS VYNALEZU K AUTORSKÉMU OSVEDČENIU ! 207237 (11) Ol) i s i (22) Přihlášené 03 09 79(21) (PV 5964-79) i (h) Int.Cl.3jťgWt i/oo ÚÁAD PRO VYNÁLEZYAOBJEVY (40) Zverejnené 15 09 80 (45) Vydané 01 10 82 (75)THE CZECHOSLOVAK SOCIALIST REPUBLIC (19) DESCRIPTION FOUND TO COPYRIGHT CERTIFICATE! 207237 (11) Ol) isi (22) Submitted 03 09 79 (21) (PV 5964-79) i (h) Int.Cl.3jtgWt i / oo DEPOSIT FOR INVENTORIES (40) Published 15 09 80 (45) Released 01 10 82 (75) \ t

j Autor vynálezu FIGEDY ŠTEFAN prom. fyz., TRNAVA (54) Sposob určenia optimálneho rozmiestnenia detektorov v sondě meranianeutrónového tokuThe inventor FIGS. phys., TRNAVA (54) The method of determining the optimal detector placement in the meranianeutron flow probe

Vynález sa týká spósobu určenia optimálnehorozmiestnenia detektorov v sondě merania neutro-nového toku, alebo toku gama žiarenia v aktívnejzóně jádrového reaktora.The invention relates to a method for determining the optimum location of detectors in a neutron flux measurement probe, or gamma radiation flux in an active core reactor core.

Meranie neutrónového toku, připadne toku ga-ma žiarenia po výške aktívnej zóny reaktorapředpokládá určiť rozmiestnenie detektorov povýške aktívnej zóny tak, aby bolo možné pomocoutakto umiestnených detektorov čo najvemejšievypočítat neutrónový tok, alebo tok gama žiareniav danom mieste. Dosial známy přístup k riešeniutohto problému bol empirický připadne intuitivný,čo málo za následok, že pomocou takto určenéhorozmiestnenia detektorov nebolo možné dostateč-né presne určiť hodnoty meraných veličin, t. j.neutrónového toku připadne toku gama žia-renia.Measurement of neutron flux, eventual flow of radiation at the height of the active zone, requires the detector to determine the distribution of detectors by the elevation of the active zone so as to calculate as much as possible the neutron flux or the gamma radiation flux of the site. The previously known approach to this problem has been empirical and intuitive, with little consequence that, with the aid of such a detector arrangement, it has not been possible to determine precisely the values of the measured variables, i.e. the neutron flow falls to the gamma radiation flow.

Vyššie uvedené nedostatky sú odstránené spóso-bom určenia optimálneho rozmiestnenia detekto-rov v sondě merania neutrónového toku, alebotoku gama žiarenia, kterého podstata spočíváv nasledujúcom. Priebeh neutrónového toku, ale-bo toku gama žiarenia po výške aktívnej zónyreaktora sa předpokládá v tvare funkcie 0 (z), kdez je súradnica. Typ funkcie možno voliť podíapotřeby. Integrál toku na úseku detektora jeúměrný signálu detektora. Za předpokladu znalos-tí skutečného rozloženia toku v danom reaktore, 207237 zisteného experimentálně, alebo teoreticky, mož-no integráciou tohto toku na úseku každéhodetektora určiť relatívnu hodnotu signálu I® j-téhodetektora. Obdobné, integráciou funkcie 0 (z) na ' úseku každého detektora možno určiť předpoklá-dané hodnotu signálu I? j-tého detektora.Jednotlivé hodnoty:The aforementioned drawbacks are eliminated by the method of determining the optimum positioning of the detectors in the neutron flux measurement probe, or the gamma radiation, which is based on the following. The course of the neutron flux or gamma-ray flux along the height of the active zone of the reactor is assumed to be 0 (z), where the coordinate is. The function type can be used to select the cost. Flow integral on detector section is proportional to detector signal. Assuming the knowledge of the actual flow distribution in a given reactor, 207237 detected experimentally or theoretically, the relative value of the signal of the I-thetector can be determined by integrating this flow in the region of each detector. Similarly, by integrating the function 0 (z) on the section of each detector, the predicted value of the signal I can be determined? j-th detector.

I/3, kde j = 1 až N kde N — počet detektorov v sondě,zaťažime náhodnými chybami merania. Týmto sa ešte viac přiblížíme ku skutečným podmienkamexperimentu. Hodnotu chyby merania predpokla-dáme na základe skúseností, získaných z prevádz-; kových meraní. Rozmiestnenie náhodných chýb na I jednotlivých detektoroch v sondě prevedieme nazáklade generácie náhodných čísiel. Týmto spóso-bom získáme nové, poopravené hodnoty I®, Metó-dou najmenších štvorcov, t.j. požadováním mini- ! málnej hodnoty výrazu f/if - ID2 možno zistiť konkrétny tvar funkcie 0 (z) a tým ajjej odlišnost od skutečného rozloženia toku. Tentopostup možno 'opakovat’ pre váčší počet náhodnéi rozmiesthených chýb na jednotlivých detektoroch! v danom konkrétnom usporiadaní detektorovI / 3, where j = 1 to N where N - the number of detectors in the probe, load with random measurement errors. This brings us closer to the real conditions of the experiment. We assume the value of the measurement error based on the experience gained from the measurements. Placing random errors on I individual detectors in the probe will be based on random number generation. In this way, we obtain new, least squares rectified I® values, i. E. of the f / if-ID2 expression, the particular form of the 0 (z) function can be determined, and thus its difference from the actual flow distribution. This procedure can be 'repeated' for a larger number of randomly spaced errors on individual detectors! in a particular detector arrangement

Claims

SUBJECT

Method of determining Optimal placement of detectors in a neutron flux or gamma flux measuring probe, characterized in that, based on the knowledge of the actual neutron flux or gamma flux, determined experimentally or theoretically, the neutron flux or gamma flux is determined by a method of approximating accuracy of neutron flux or gamma flux determination.

An example of a specific embodiment of the above procedure is the use of the function 0 (z) in the form of Fourier development. The distribution of ± 5% errors on individual detectors is performed by using a random number of random numbers provided by a functional procedure in the computer software. The error value was determined based on operational measurements. Depending on which part of the interval (0; 1) the generated random number is found, the value of I ^{E was} multiplied by 1.05 or 0.95. This procedure was repeated over each individual detector in the probe. The least squares method was used to determine coefficients of Fourier development. In a similar way we determine the function 0 (z) for a different detector layout.

for each individual design of the detectors in the probe, where ^{E Ε} , where I ^E denotes the j-detector's signal value in the probe, are randomized and randomly determined by the difference of the flow thus determined from the actual flow.