CS198849B1 - Method of the chemical modification of oxidized isotactic polypropylene - Google Patents

Method of the chemical modification of oxidized isotactic polypropylene Download PDF

Info

Publication number
CS198849B1
CS198849B1 CS476478A CS476478A CS198849B1 CS 198849 B1 CS198849 B1 CS 198849B1 CS 476478 A CS476478 A CS 476478A CS 476478 A CS476478 A CS 476478A CS 198849 B1 CS198849 B1 CS 198849B1
Authority
CS
Czechoslovakia
Prior art keywords
weight
parts
polymerization
polypropylene
water
Prior art date
Application number
CS476478A
Other languages
English (en)
Slovak (sk)
Inventor
Pavol Citovicky
Darina Mikulasova
Viera Chrastova
Jiri Mejzlik
Original Assignee
Pavol Citovicky
Darina Mikulasova
Viera Chrastova
Jiri Mejzlik
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Application filed by Pavol Citovicky, Darina Mikulasova, Viera Chrastova, Jiri Mejzlik filed Critical Pavol Citovicky
Priority to CS476478A priority Critical patent/CS198849B1/cs
Publication of CS198849B1 publication Critical patent/CS198849B1/cs

Links

Landscapes

  • Addition Polymer Or Copolymer, Post-Treatments, Or Chemical Modifications (AREA)
  • Polymerisation Methods In General (AREA)

Description

POPIS VYNÁLEZU
K AUTORSKÉMU OSVEDČENIU ČESKOSLOVENSKÁSOCIALISTICKÁREPUBLIKA( 19 ) 198 849 (11) (Bl)
¢1) (23) Výstavná priorita (22) Přihlášené lg Qy yg (21) PV 4764 - 78 (51) IntCI. 3 C 08 F 25P/O2
ÚŘAD PRO VYNÁLEZY
A OBJEVY (40) Zverejnené(45) Vydané 17 09 7901 7 82 (75)
Autor vvnálezn (54) CITOVICKÝ Pavol ing. CSc.,MIKULÁŠOV Á Darina doc.ing.DrScCHRÁSTOVÁ Viera ing. CSc., Μ E J Z L í K Jiří ing. CSc.,
BRATISLAVA
BRNO
Sposob chemickej modifikácie oxidovaného izotaktického polypropylénu 1
Vynález sa týká spdsobu chemickej modifikácie polypropylénových vlákien, folií aprášku polárnými monomérmi vo vodnéj emulzii. Při doterajšej chemickej modifikácii polypropylénu sa zvačša iniciačné centrá modifi-kácie vytvárali radiačně, prídavkom nízkomolekulového peroxidu, oxidáciou ozonom alebokyslíkom pri zvýšenej teplote, připadne elektrickým výbojom. Prostredie reakcie bolo závis-lé od formy pomymérného materiálu a pracovalo sa zvačša v bloku, suspenzii, s monomérom vplynnéj fáze alebo i v roztoku. Niektoré z uvedených spósobov chemickej modifikácie majúznačný rad nevýhod, z ktorých najvačšou je súčasná tvorba značného množstva homopolyméru. Z iných třeba uviesť nutnost’ použivania komplikovaných polymerizačných systémov a častonákladnú přípravu iniciačných centier, vysoká teplotu reakcie a dlhé polymerizačné Časy,připadne nízku aktivitu používaných polymerizačných aktivátorov. Závažným nedostatkem bývátiež obtiažna separácia modifikovaného polypropylénu od homopolyméru, připadne čistenieproduktu od zyyškov polymerizačného systému. Výhodná chemická modifikácie polypropylénupolárnými monomérmi vo vodnéj emulzii za přítomnosti polymerizačného aktivátora, použitel’ -ného ako pře polypropylénové folie, vlákna, tak i pře prášok, nebola popísaná. Je všakznáme podlá autorského osvedčenia č.191042 z 27.12.1978, že je možné v emulzii modifikovatvodorozpustnými monomérmi polypropylénový prášok, nie však vlákna a folie. 198 849 2 198 849
Nevýhody doterajáieho stavu techniky sú odstránené podl'a vynálezu sposobom chemickéjmodifikácie oxidovaného izotaktického polypropylénu vo formě folie, vlákna alebo prášku sobsahom hydroperoxidického kyslíka 0,002 až 0,02 hmotnostných % očkováním polárnými mono-mérmi zvolenými zo skupiny obsahujúcej kyselinu akrylovú, akrylamid, 2- resp. 4-vinylpyri-din a 2,3- epoxipropylmetakrylát vo vodnom emulznom systéme a odfiltrováním produktu odemulzie, vyznačujúci sa tým, že s<. modifikácia prevádza při teplotách do 30 °C po dobu 1až 5 hodin při potnere 50 až 200 hmotnostných dielov oxidovaného izotaktického. polypropylé-nu na 100 hmotnostných dielov vyšáie definovaného polárného mopoméru, pričom émulzný sys-tém je vytvořený 1,9 až 22,9 hmotnostnými dielmi ionového alebo neionového emulzátora, 730 až 1410 hmotnostnými dielmi vody, za přítomnosti, v případe vodorozpustných monómérov,vodonerozpustnej organickej fázy ako například n-heptánu alebo etylacetótu v množstve 273až 756 hmotnostných dielov a reakeia je aktivovaná 0,4 až 1,9 hmotnostnými dielmi hepta-hydrátu síranu železnatého a 0,0 až 2,5 hmotnostnými dielmi ďvojsodnej soli kyselinyetyléndiamíntetraoctovej, resp. 0,9 až 1,1 hmotnostnými dielmi trietyléntetramínu.
Izotaktický polypropylén podlá vynálezu je oxidovaný při izbovej teplote kyslíkomobsahujúcim ozón /12 mg 0^ dm-^/, pričom obsah hydroperoxidického kyslíka pre práškovýmateriál je minimálně poriadku 2.10 , pře vlákna 1,10 a pře folie 2.10 %. Nízkooxido- vaný polypropylénový prášok, a tak isto z něho připravený modifikovaný polymér, sú v 3al-šom tepelmechanicky spracovatelné bez uvolňovania plynných produktov. Naoxidovaný polypro-pylén v polymerizačnom systéme pdsobí ako heterogénny iniciátor polymerizácie polárnéhomonoméru vo vodnej emulzii /pričom v případe použitia vodorozpustného monoméru je potřebnásúčasná přítomnosť pomocnéj vodonerozpustnej organickej fázy/ za přítomnosti polymerizač-ného aktivátora chelátového typu, zloženého z FeSO^ a dvojsodnej soli kyseliny etyléndia-míntetraoctovej resp. trietyléntetramínu, pričom sa pracuje při teplotách do 30 °C. Úlohouchelátu, którěho zloženie představuje koordinačně nasýtenú zlúčeninu, je rozkládat’peroxi-dy viazané na polypropyléne, pričom vzniklé radikály, viazané na tuhú fázu sú iniciačnýmicentrami chemickéj modifikácie. V systéme sa nachádzajiíci emulgátor je relativné níakejkoncentrácie, keáže jeho úlohou V systéme je sprostredkovať kontakt reagujúcich látok napovrchu polypropylénu. Za takýchto podmienok polymerizácia smeruje hlavně k tvorbě póly-méru naviazaného na polypropylén. Tuhú fázu, obsahujúcu nezmenený polypropylén a polypro-pylén modifikovaný, možno oddělit’ od emulzie odfiltrováním ; vo filtráte sa nachádzahomopolymér a ostatně zložky polymerizačného systému. Zvyšky železa možno z tuhej fázy .jednoducho vymyt’, ak sa použije polymerizačný aktivátor zložený z FeSO^ S dvojsodnej Solikyselinýietyléndiamíntetraoctovej, ktorý udržuje io'n železa v roztoku i vo vyššom oxidač-nom stupni. Při použití alkalického aktivátora zloženého z FeSO^ a trietyléntetramínumožno železo Viazať přidáním štvorsodnej soli kyseliny etyléndiamíntetraoctovej do systé-mu; na konci reakcie.
Sposob .ťhemickej modifikácie izotaktického polypropylénu vo formě folie, vlákna a prášku polárnými monomérmi podlá vynnálezu je bližie uvedený v nasledujúcich príkladoch. 3 198 949 Příklad 1
Do polymerizačnej nádoby sa v inertnej atmosféře dávkujú komponenty v uvádzanomporadí : 100 hm.d. polypropylénovéj fólie /hrúbka 0,17 mm, 0,02 % aktívneho kyslíka/, 0,4 hiji.d. PeSO^.7 HgO, 0,6 hm.d. Chelatonu lil /dvojsodná sol’kyseliny etyléndiamíntetra-octovej/, 2,5 hm.d. iónového emulgátora /Mersol H/, 730 hm.d. vody, 100 hm.d. destiláciouprečistenej kyseliny akrylovej a 273 hm.d. n-heptánu. Po uzavretí sa polymerizačná nádobaotáča vo vodnom termostate.
Polymerizácia prebieha pri 30 °C. Po určenom čase sa na sklenenom filtri zachytítuhá fáza, obsahujúca nezměněný polypropylén a polypropylén modifikovaný kyselinou akrylo-vou, premyje sa vodou a vysuší. Jej zloženie sa vyjádří v percente naviazanej kyselinypolyakrylovej v tuhéj fáze. Po 1 hodinovéj polymerizácii sa izoluje tuhá fáza s obsahom14,5 % kyseliny polyakrylovej. Z celkového množstva zreagovaného monoméru 7,5 % tvoříhomopolymér. Příklad 2
Do polymerizačnej nádoby sa v inertnej atmosféře dávkujú komponenty v poradí : 50 hm.d. polypropylénového vlákna /2,5 den/38 mm, 0,01 % aktívneho kyslíka/, 0,7 hm.d.FeSO^.7 HgO, 1,0 hm.d. Chelatonu III, 5,7 hm.d. neiónového emulgátora /Slovasol 2430/, 760 hm.d. vody, 100 hm.d. rekryštalizáciou přečištěného akrylamidu a 576 hm.d. etylacetátu.
Polymerizácia a spracovanie sa robí tým istým postupem ako v příklade 1. Po 5 hodi-nové j polymerizácii izolovaná tuhá fáza obsahuje 16,7 % polyakrylamidu. Z celkového množ-stva zreagovaného monoméru 4,2 % tvoří homopolymér. Příklad 3
Do polymerizačnej nádoby sa v inertnej atmosféře dávkujú komponenty v poradí : 200 hm.d. práškového polypropylénu /0,002 % aktívneho kyslíka/, 1,1 hm.d. FeS04.7H20, 0,9 hm.d. triatyléntetramínu, 22,9 hm.d. neiónového emulgátora /Slovasol 2430/, 1000 hm.d.vody a 100 hm.d. destiláciou přečištěného 4-vinylpyridínu.
Polymerizácia a spracovanie sa robí tým istým postupem ako v příklade 1, s tým rozdie-lom, že sa na konci polymerizácia pridajú do reakčnej zmesi 4 hm.d. štvorsodnej soli kyse-liny etyléndiamíntetraoctovej. Po 1,5 hodinovej polymerizácii izolovaná tuhá fáza obsahuje11,2% poly-4-vinylpyridínu . Z celkového množstva zreagovaného monoméru 12,4 % tvoří homo-polymér. Příklad 4
Do polymerizačnej nádoby sa v inertnej atmosféře dávkujú komponenty v poradí : 200 hm.d. polypropylénovéj fólie /hrúbk.a 0,17 mm, 0,02 % aktívneho kyslíka/, 1,1 hm.d.
FeSO^.THgO, 0,9 hm.d. trietyléntetramJínu, 3,9 hm.d. iónového emulgátora /myristan dra- selný/, 1200 hm.d. vody a 100 hm.d. destilácioi přečištěného 2-vinylpyridínu. 4 198 949
Polymerizácia a spracovanie sa robí tým istým postupom ako v přiklade 3'. Po 1,5 hodi-nové j polymerizácii izolovaná tuhá fáza obsahuje 14,2 % poly-2-vinylpyridínu. Z celkovéh§množstva zreagovaného monoméru 13,0 % tvoří homopolyaár. Příklad 5
Do polymerizačnej nádoby ea ’ inertnej atmosféře dávkujú komponenty v poradí : 50 hm.d. polypropylénového vlákna /2,5 den/38 mm, 0,01 % aktívneho kyelíka/, 1,4 hm.d.]?eS04.7H20, 1,1 hm.d. trietyléntetramínu, 6,3 hm.d. ionového emulgátora /líersol H/, 1410 hm.d,vody a 100 hm.d. destiláciou přečištěného 4-vinylpyridínu.
Polymerizácia a spracovanie sa robí tým istým postupom ako v příklade 1, s tým roz-dielom, 2* sa na konci polymerizácie přidá do reakčnej zmesi 5 hm.d. Stvorsodnej soli ky-seliny etyléndiamíntetraoctovej. Po 4 hodinovéj polymerizácii izolovaná tuhá fáza obsahuje 26,5 % póly-4-vinylpyridínu. Z celkového množstva zreagovaného monoméru 11,7 % tvoří homo-polymér. Příklad 6
Do polymerizačnej nádoby sa v inertnej atmosféře dávkujú komponenty v poradí : 200 hm.d.práékového polypropylénu /0,002 % aktívneho kyelíka// 1,9 hm.d. FeSO^.THgO, 2,5hm.d. Chelatonu III, 1,9 hm.d. ionového emulgátora Zlfersol H/ , 1000 hm.d. vody a 100 hm.d. destiláciou přečištěného 2,3-epoxypropylmetakrylátu.
Fplymerizácia a spracovanie sa robí tým istým postupom ako v příklade 1. Po 5 hodino-vé j polymerizácii izolovaná tuhá fáza obsahuje 16,2 % naviazaného póly-2,3-epoxypropylmeta-krylátu. Z celkového množstva zreagovaného monoméru 8,2 % tvoří homopolymér. Připravený modifikovaný polypropylén uvádzaným sposobom možno jednoducho zbavit’,zvySkov polymerizačného systému, čo má význam najma v případe práékového materiálu,' ktořýje určený na Saléie spracovanie. Práškový materiál je minimálně paoxidovaný, pričom popolymerizácii obsah aktívneho kyslíku v ňom podstatné poklesne. Keňže nedochádza anikzosieteniu naviazanych vetiev, sú vytvořené podmiehky pře áalšiu uvažovaná operáciu s ním.vlákna a folie možu mat vyšší obsah peroxidov, keiže sa áalšia tepelná úprava neuvažuje.
Na možnosti bezprostředného technicky a ekonomicky výhodného použitia vynálezu okrem uve-deného poukazuje viacero skutočností : Ide o jednoduchý málokomponentný polymerizačnýsystém s relativnou necitlivootou na stopy kyslíka na začiatku reakcie /vplyvem přítom-nosti reaktívneho chelátu kovu/, v ktorom sa dosahujú vysoké polymerizačné rýchlosti prinízkej teplote, pričom produkt je lahko, vo formě heterogénnej fázy, izolovatelný od ostat-ných zložiek polymerizačného systému, vrátane malého množstva vznikájúceho homopolyméru.Naviazané vetvy polárného monoméru hydrofilizujú povrch polypropylénu, čím ovplyvnujú pria-mo jeho vyfarbovaciu schopnost’a zlepáujú jeho antistatické vlastnosti. MÍžu byť i cantromáalších polyméranalogickýoh premjLen vedúcich k viazaniu látok so stabilizačným, biologickýma iným účinkom. Takto fixované látky na práškový polypropylén sa možu vo formě koncentrátumiešať do polypropylénu, vlákna a folie možno použit priamo. So zavedením vynálezu nie sú

Claims (2)

  1. 5 19« 949 spojené το výrobě nákladné investície a nevyžaduje sa ani změna v oblasti výrobných reži-mov, používaných pri výrobě komerčných polymérov emulznou polymerizáciou. PŘEĎME T VYNÁLEZU Spoaob chemickéj modifikácie oxidovaného izotaktického polypropylénu vo formě folii,vlákien a prášku a obsahem hydroperoxidického kyslíka 0,002 až 0,02 hmotnostných % očková-ním polárnými monoméřmi zvolenými zo skupiny obsahujilcej kyselinu akrylovů, akrylamid,2-resp. 4- vinylpyridín a 2,3-epoxipropylmetakrylát vo vodnom emulznom systéme a odfiltro-váním produktu od emulzie, vyznačujúci sa tým, že sa modifikácie prevádza pri teplotách do30 °C po dobu 1 až 5 hodin pri pomere 50 až 200 hmotnostných dielov oxidovaného izotaktic-kého polypropylénu na 100 hmotnostných dielov vyššie definovaného polárného monoméru, pri-čom emulzný systém je vytvořený 1,9 až 22,9 hmotnosinými dielmi ionovéhc alebo neiónovéhoemulzátora, 730 až 1410 hmotnostnými dielmi vody, za přítomnosti, v případe vodorozpust-ných monomérov, vodonerozpustných organických fáz, ako například n-heptánu alebo etylace-tátu v množstve 273 až 7% hmotnostných dielov a reakcia je aktivovaná 0,4 až 1,9 hmotnost-nými dielmi heptahydrátu síranu železnatého a 0,7 až 2,5 hmotnostnými dielmi dvojsodnejsoli kyseliny etyléndiamíntetraoctovej, resp. 0,9 až 1,1 hmotnostnými dielmi trietylén-tetramínu.
CS476478A 1978-07-18 1978-07-18 Method of the chemical modification of oxidized isotactic polypropylene CS198849B1 (en)

Priority Applications (1)

Application Number Priority Date Filing Date Title
CS476478A CS198849B1 (en) 1978-07-18 1978-07-18 Method of the chemical modification of oxidized isotactic polypropylene

Applications Claiming Priority (1)

Application Number Priority Date Filing Date Title
CS476478A CS198849B1 (en) 1978-07-18 1978-07-18 Method of the chemical modification of oxidized isotactic polypropylene

Publications (1)

Publication Number Publication Date
CS198849B1 true CS198849B1 (en) 1980-06-30

Family

ID=5391127

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
CS476478A CS198849B1 (en) 1978-07-18 1978-07-18 Method of the chemical modification of oxidized isotactic polypropylene

Country Status (1)

Country Link
CS (1) CS198849B1 (cs)

Similar Documents

Publication Publication Date Title
Lagos et al. Grafting onto chitosan. I. Graft copolymerization of methyl methacrylate onto chitosan with Fenton's reagent (Fe2+− H2O2) as a redox initiator
ES2217804T3 (es) Procedimiento para reducir la cantidad de monomeros residuales en las dispersiones acuosas de polimeros.
Mansour et al. Grafting of synthetic polymers to natural polymers by chemical processes
Smets et al. Synthesis of graft copolymers
Misra et al. Grafting onto wool. III. Graft copolymerization of poly (vinyl acetate) by use of fenton's reagent as initiator
Hebeish et al. Graft polymerization of methyl methacrylate on poly (ethylene terephthalate) fibers using H2O2 as initiator
US3887650A (en) Process for preparing block copolymers of olefins and vinylic monomers
US4139688A (en) Preparation of insoluble polyvinylpyrrolidone
Misra et al. Graft copolymerization of poly (ethyl acrylate) onto wool in the presence of ceric ammonium nitrate as redox initiator
EP0066332A2 (en) Aqueous phase polymerization of water miscible monomers
Shah et al. Ceric‐induced grafting of ethyl‐acrylate onto sodium alginate
CS198849B1 (en) Method of the chemical modification of oxidized isotactic polypropylene
AU647250B2 (en) Process for reducing the residual monomer content in aqueous plastics dispersions based on polyvinyl ester
GB2037302A (en) Copolymers having peroxy bonds in the molecule
CS198848B1 (en) Method for the chemical modification of oxydized polyethylene
DE2230561A1 (de) Maleinsaeureanhydridmischpolymere
US4180633A (en) Preparation of insoluble polyvinylpyrrolidone
CS211071B1 (en) Method of chemical modification of polyvinyl chloride
Misra et al. Grafting onto wool. IV. Effect of amines upon ceric ion‐initiated grafting of poly (methyl acrylate)
George et al. Grafting of acrylonitrile onto gelatin in zinc chloride medium
Chauhan et al. Graft copolymers of poly (methyl methacrylate) on cellulose and their use as supports in metal ion sorption
Kimura et al. Vinyl polymerization by metal complexes, 20. Initiation by vinylamine/vinyl alcohol copolymer· copper (II) systems
Samal et al. Acidic peroxo salts. A new class of initiators for vinyl polymerization. I. Kinetics of polymerization of acrylonitrile initiated by potassium monopersulfate catalyzed by Ag (I)
Mishra Radical vinyl polymerization by chemical initiation
DE3048081A1 (de) Verfahren zur herstellung von polymeren und mischpolymeren aethylenisch ungesaettigter monomerer