SK500242018U1 - Solárny obkladový modul a solárny obkladový systém - Google Patents

Abstract

Solárny obkladový modul určený najmä na obkladanie fasád budov obsahuje najmenej dve časti, z toho najmenej jedna časť je fotovoltická časť (1) a obsahuje fotovoltický článok (14) a najmenej jedna časť je chladiaca časť (2) na chladenie fotovoltickej časti (1), pričom aspoň časť plochy chladiacej časti (2) je tvorená materiálom s vyššou svetelnou odrazivosťou, ako je svetelná odrazivosť plochy fotovoltickej časti (1), a fotovoltická časť (1) je prepojená s chladiacou časťou (2) tepelným vodičom (3) a fotovoltická časť (1) je vybavená prvkom (4) na elektrické prepojenie s ďalšími fotovoltickými časťami (1). Solárny obkladový systém určený najmä na obkladanie fasád budov obsahujúci solárne obkladové moduly podľa tohto technického riešenia, ktoré sú prispôsobené na umiestnenie priamo na fasády budov bez prevetrávacej medzery, pričom fotovoltické časti (1) sú prepojené elektricky, výhodne elektrickým vodičom, a vytvárajú fotovoltické pole; pomer fotovoltických častí (1) a chladiacich častí (2) je 0,5 : 1 až 1,5 : 1, výhodnejšie 0,75 : 1 až 1,25 : 1 a najvýhodnejšie 1 : 1 a fotovoltické časti (1) sú prepojené s chladiacimi časťami (2) tepelným vodičom (3).

Description

Oblasť techniky

Technické riešenie sa týka solárneho obkladového modulu určeného najmä na obkladanie fasád budov a solárneho obkladového systému a spadá do oblasti energetiky a stavebníctva a patrí medzi tzv. fotovoltiku integrovanú do stavebnej konštrukcie (BIPV - Building integrated photovoltaics).

Doterajší stav techniky

V súčasnosti sa venuje veľká pozornosť využívaniu obnoviteľných zdrojov energie. S tým súvisí snaha zvýšiť účinnosť získavania tzv. čistej energie bez negatívneho dopadu na životné prostredie, najlepšie v blízkosti miest spotreby, čím sa eliminujú prenosové straty a odbúrava sa závislosť od centralizovaný ch elektrární umiestnených vo veľkých vzdialenostiach od miest spotreby.

Medzi dlhodobo využívané obnoviteľné zdroje energie patrí energia zo slnka. Solárne kolektory umožňujú využitie termálneho potenciálu slnečného žiarenia a fotovoltické články umožňujú získavanie elektrickej energie prostredníctvom veľkých solárnych elektrární ako aj malých systémov umiestnených v blízkosti obydhí.

V súčasnosti sa do popredia dostávajú fotovoltické systémy integrované priamo do plášťa budovy. Okrem primárnej funkcie získavania energie zo slnka sa často kladie dôraz aj na splnenie estetických požiadaviek a otvára sa priestor pre originálne a kreatívne spôsoby prirodzeného začlenenia fotovoltických systémov do budov.

So zvýšením teploty fotovoltických článkov sa znižuje ich účinnosť. Preto je potrebné zabezpečiť ich dostatočné chladenie, čo sa v súčasnosti najčastejšie rieši zabezpečením prietoku vzduchu na zadnej strane článku či chladením chladiacim médiom

V prípade riešení využívajúcich chladenie vzduchom je vo všeobecnosti potrebný špeciálny nosný systém zabezpečujúci medzeru medzi budovou a fotovoltickým článkom. Takéto chladenie sa ukazuje ako nedostatočné najmä pri menších stavbách, kde výška stavby nevyvoláva dostatočne silný komínový efekt. Navyše, samotná konštrukcia môže meniť zamýšľaný vzhľad budovy. Takisto chladenie chladiacim médiom vyžaduje prítomnosť ďalších vrstiev vo fotovoltickom systéme, a tým sa zvyšuje zložitosť samotnej konštrukcie ako aj nároky na čerpanie a zásobník média.

V niektorých prípadoch sa plne upúšťa od vzduchovej medzery na zadnej strane, čo má za následok nižší výkon panela spôsobený jeho prehrievaním a tiež jeho nižšiu životnosť. Patentový dokument US 6061978 opisuje zariadenie s prevzdušňovacou dutinu medzi fotovoltickým modulom a povrchom budovy, pričom aspoň časť výstupu dutiny je umiestnená vyššie ako vstup dutiny a zabezpečuje tak prúdenie chladiaceho vzduchu dutinou.

Patentový dokument CZ 305632 opisuje chladenie fotovoltického modulu pomocou vrstvy s priechodmi pre chladiace médium umiestnenej pod vrstvou obsahujúcou solárne články. Priechody sú tvorené radmi dutých organických vlákien na konci zaústených do vstupného alebo výstupného kolektora a medzi vrstvou solárnych článkov a dutých vlákien je umiestnená vrstva z tepelne vodivého materiálu.

Patentový dokument GB 2504802 opisuje spôsob chladenia fotovoltického článku pomocou kapilárnych vlákien umiestnených za týmto článkom napájaných vodou, pričom počas chladenia dochádza k vyparovaniu vody z vlákien.

Patentový dokument WO 2009/018016 opisuje systém, zariadenie a spôsob regulácie teploty fotovoltického článku pomocou priameho kontaktu článku s materiálom meniacim skupenstvo počas prevádzky, pričom nastáva premena z kvapalnej na plynnú fázu po prijatí tepla z fotovoltického článku, ktorý je týmto spôsobom chladený.

Vžďadom na priemyselnú využiteľnosť BIPV a rastúci dopyt po týchto technológiách je žiadané využívať premenu slnečného žiarenia na elektrickú a termálnu energiu a súčasne zachovať estetický vzhľad budovy. Preto je potrebné hľadať technické riešenia, ktoré umožnia umiestnenie fotovoltických systémov priamo na podklad, pričom toto umiestnenie nebude na úkor účinnosti premeny energie, práve naopak, je žiadané, aby technické riešenie zabezpečilo vyššiu účinnosť fotovoltických článkov. Zároveň je vhodné v rámci trhovej konkurencie predstaviť originálne estetické riešenie a nové možnosti kombinácie stavebných prvkov a fotovoltických článkov.

Podstata technického riešenia

Uvedené nedostatky do značnej miery odstraňuje solárny obkladový modul určený najmä na obkladanie fasád podľa tohto technického nešenia, ktorého podstata spočíva v tom, že obsahuje najmenej dve časti, z toho najmenej jedna časť je fotovoltická časť a obsahuje fotovoltický článok a najmenej jedna čas ť je chladiaca

SK50024-2018 U1 časť určená na chladenie fotovoltickej časti. Aspoň časť plochy chladiacej časti je tvorená materiálom s vyššou svetelnou odrazivosťou ako je svetelná odrazivosť plochy fotovoltickej časti. Fotovoltická časť je prepojená s chladiacou časťou tepelným vodičom a fotovoltická časť je vybavená prvkom na elektrické prepojenie s ďalšími fotovoltickými časťami.

Fotovoltická časť obsahuje fotovoltický článok umožňujúci výrobu elektrickej energie. Chladiaca časť slúži ako rozptylová plocha pre teplo z fotovoltickej časti, t. j. je chladičom fotovoltickej časti. Plocha chladiacej časti má vyššiu svetelnú odrazivosť ako plocha fotovoltickej časti (t. j. plocha fotovoltického článku). Preto väčšia časť slnečného žiarenia je odrazená od plochy chladiacej časti a iba menšia časť slnečného žiarenia je pohltená materiálom chladiacej časti. Naopak je to vo fotovoltickej časti, kde väčšia časť slnečného žiarenia je pohltená fotovoltickým článkom Na základe toho má chladiaca časť nižšiu teplotu ako fotovoltická časť. V dôsledku prepojenia fotovoltickej časti a chladiacej časti tepelným vodičom je odvedené teplo z teplejšieho na chladnejší materiál, teda z fotovoltickej časti na chladiacu časť, čím sa zabráni prehrievaniu fotovoltického článku, zlepší sa účinnosť výroby elektrickej energie a tiež sa zvýši životnosť fotovoltických článkov. Teplo sa na chladiacej časti rozptýli, takže chladiaca časť môže nepretržite prijímať teplo z fotovoltickej časti.

Solárny obkladový modul podľa tohto technického riešenia môže byť rozdelený na dva a viac samostatných prvkov, čo je výhodné najmä z výrobných, technologických dôvodov a tiež z dôvodu jednoduchšej a variabilnejšej aplikácie. Rozdelením solárneho obkladového modulu vzniknú najmenej dva samostatné prvky, z čoho jeden prvok je fotovoltický prvok obsahujúci fotovoltickú časť a jeden prvok je chladiaci prvok obsahujúci chladiacu časť a/alebo jeden prvok je fotovolticko -chladiaci prvok obsahujúci fotovoltickú časť a tiež určitý diel chladiacej časti a jeden prvok je chladiaci prvok obsahujúci zvyšný diel chladiacej časti solárneho obkladového modulu.

Výššiu svetelnú odrazivosť plochy chladiacej časti zabezpečuje grafická vrstva. Grafická vrstva tvorí aspoň 30 % plochy chladiacej časti. Grafická vrstva môže pokrývať aj celú plochu chladiacej časti.

Na základe výberu materiálu grafickej vrstvy, jeho farby, svetelnej odrazivosti, t. j. pohltivých vlastností a plochy modulu, ktorú tvorí grafická vrstva, je možné nastaviť požadované parametre chladenia fotovoltických článkov. Grafická vrstva môže spĺňať aj dizajnovú funkciu a zabezpečovať aj estetické požiadavky na vzhľad modulov a tým aj na vzhľad fasády, nakoľko môže byť usporiadaná do rôznych tvarov a tvorená rôznymi farbami a vzormi. Môže byť jednofarebná aj viacfarebná. Čím vyššia je svetelná odrazivosť použtej grafickej vrstvy, tým je účinnosť modulu a tiež systému vyššia.

Fotovoltická časť zahŕňa nasledovné vrstvy: kryciu vrstvu, laminačnú fóliu, fotovoltický článok, druhú laminačnú fóliu, izolačnú fóliu, tepelný vodič a nosnú vrstvu. Tieto vrstvy sú usporiadané v uvedenom poradí pod krycou vrstvou. Všetky vrstvy sú navzájom spojené lamináciou. Izolačná fólia plní funkciu elektrického izolantu.

Za izolačnou fóliou môže byť umiestnená tretia laminačná fólia. Použitie tretej laminačnej fólie je výhodné najmä z dôvodu, že fotovoltická časť je takto štrukturálne pevnejšia.

Chladiaca časť zahŕňa nasledovné vrstvy: kryciu vrstvu, farebnú grafickú vrstvu, lammačim fóliu alebo namiesto laminačnej fólie môže byť použité lepidlo, tepelný vodič a nosnú vrstvu. Chladiaca časť slúži ako rozptylová plocha pre teplo.

Je výhodné, ak ako nosná vrstva je použitý tepelne-vodivý materiál. Tento materiál musí byť dostatočne pevný, aby spĺňal funkciu nosnej vrstvy, ale súčasne musí byť tepelne -vodivý, aby súčasne plnil aj funkciu tepelného vodiča. Takýmto materiálom môže byť napr. plech, ktorý je dostatočne pevný a súčasne tepelne vodivý. Ak je použitá nosná vrstva z materiálu, ktorá nespĺňa súčasne aj požiadavku tepelnej vodivosti, potom musí byť v konštrukcii modulu použitý aj tepelný vodič.

Na nosnú vrstvu je s výhodou prilepený dištančný prvok, ktorým môže byť tehla alebo iný porézny materiál. Týmto dištančným prvok sa vytvorí priestor pre elektrické káble, ktorými sú elektricky pospájané fotovoltické články. Je to výhodné najmä z dôvodu zjednodušenia aplikácie modulov na fasády budov.

Na povrchu fotovoltickej časti a/alebo chladiacej časti sa výhodne nachádza krycia vrstva zo svetlo priepustného materiálu. Týmto svetlo -priepustným materiálom je výhodne sklo. Krycia vrstva chráni modul pred vplyvom počasia a znečistením. Je výhodné, ak sa grafická vrstva nachádza na spodnej strane krycej vrstvy.

Vo výhodnom uskutočnení je grafická vrstva tvorená keramickou farbou, výhodne keramickou tlačou na sklo. Táto farba môže byť nanesená na krycie sklo pomocou techniky keramickej tlače („ceramic in -glass printing“), pri ktorej sa pigmenty keramickej farby nanesú na sklo, nechajú sa vyschnúť a pod vplyvom vysokej teploty sa stanú súčasťou skla.

Nad krycou vrstvou fotovoltickej časti sa môže nachádzať antireflexná vrstva zabraňujúca nechcenému odrážaniu žiarenia a zvyšujúca množstvo pohlteného slnečného žiarenia.

Solárny obkladový systém určený najmä na obkladanie fasád budov obsahujúci solárne obkladové moduly podľa tohto technického riešenia, pričom solárne obkladové moduly sú prispôsobené na umiestnenie na fasády budov a to priamo na podklad fasády bez prevetrávacej medzery, pričom fotovoltické časti sú prepojené

SK50024-2018 U1 elektricky, výhodne elektrickým vodičom, a vytvárajú fotovoltické pole; počet fotovoltických a chladiacich častí v solárnom obkladovom systéme by mal byť približne rovnaký na dosiahnutie potrebných účinkov chladenia a zvýšenia výkonu fotovoltických článkov. Výhodný je pomer fotovoltických častí a chladiacich častí 0,5 : 1 až 1,5 : 1, výhodnejšie 0,75 : 1 až 1,25 : 1 a najvýhodnejšie 1 : 1.

Je výhodné, ak fotovoltické časti a chladiace časti sú navzájom usporiadané striedavým spôsobom

V závislosti od estetického zámeru môžu mať solárne obkladové moduly rôzne veľkosti a tvary, podmienkou je ich tepelné spojenie a vhodný pomer plochy fotovoltických častí a grafickej vrstvy na chladiacich častiach.

Chladiace a fotovoltické časti vytvárajú fotovoltické pole, ktoré môže pokrývať úplne aleb o čiastočne fasádu alebo strechu budovy alebo ďalších zariadení a inštalácií využívaných ľuďmi. Pri súvislom pokrytí fotovoltické pole súčasne zabezpečuje tepelnú a zvukovú izoláciu budov ako aj ochranu stavby proti vplyvom počasia.

Opísaný solárny obkladový systém predstavuje efektívne a zároveň vysoko estetické riešenie vyrábania energie zo slnečného žiarenia. Možnosti rôzneho kombinovania tvarov, veľkostí a usporiadania jednotlivých modulov ako aj premenlivý dizajn grafickej vrstvy otvárajú priestor pre kreatívne vytvorenie vzhľadu budov podľa špecifických požiadaviek. Chladenie fotovoltických článkov pomocou susediacich chladnejších častí s vyššou odrazivosťou materiálu zabezpečuje lepšiu účinnosť získavania elektrickej energie zo slnečného žiarenia pri nižších investičných nákladoch vynaložených na samotné fotovoltické články. Vďaka konštrukcii solárneho obkladového modulu a z neho vytvoreného systému sa znižujú aj náklady vynaložené na zložité chladiace systémy a konštrukcie potrebné na vytvorenie prevetravacej medzery ako aj celkové náklady pri konštrukcii budov spojené napr. s omietnutím, tepelnou a zvukovou izoláciou, nakoľko aplikácia solárneho obkladového systému nahrádza spomenuté stavebné prvky.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Na obr. 1 je znázornený fotovoltický obkladový modul pri pohľade spredu.

Na obr. 2 je znázornený fotovolticko -chladiaci prvok fotovoltického obkladového modulu pri pohľade spredu.

Na obr. 3 je znázornený fotovolticko -chladiaci prvok pri pohľade zozadu.

Na obr. 4 je schematicky znázornená fotovoltická časť fotovoltického obkladového modulu v priečnom reze. Detail „A“ je podrobnejšie znázornený v bočnom pohľade na obr. 8.

Na obr. 5 je znázornený chladiaci prvok fotovoltického obkladového modulu pri pohľade spredu.

Na obr. 6 je znázornený chladiaci prvok fotovoltického obkladového modulu pri pohľade zozadu.

Na obr. 7 je schematicky znázornený chladiaci prvok fotovoltického obkladového modulu v priečnom reze. Detail „A“ je podrobnejšie znázornený v bočnom pohľade na obr. 8.

Na obr. 8 je s chematicky znázornené prepojenie tepelných vodičov fotovoltickej časti a chladiacej časti fotovoltického obkladového modulu pri pohľade zboku.

Na obr. 9 je znázornená distribúcia tepla z fotovoltickej časti do chladiacej časti fotovoltického obkladového modulu.

Na obr. 10 je znázornená schéma distribúcie tepla medzi fotovoltickými časťami a chladiacim časťami v rámci solárneho obkladového systému.

Na obr. 11 je schematicky znázornený fotovoltický obkladový modul v priečnom reze. Detail „A“ je podrobnejšie znázornený v bočnom pohľade na obr. 8.

Príklady uskutočnenia

Technické riešenie je bližšie vysvetlené pomocou nasledujúcich neobmedzujúcich príkladov uskutočnenia.

Príklad 1

Solárny obkladový modul podľa predloženého technického riešenia je znázornený na obr. 1, obr. 2 a obr.

11. Obsahuje ffUí^^^aolln^Jkí časť J_ a chladiacu časť 2. Fotovoltická časť J_ obsahuje fotovoltický článok 14. Chladiaca časť 2 je určená na chladenie fotovoltickej časti 1. Aspoň časť plochy chladiacej časti 2 je tvorená materiálom s vyššou svetelnou odrazivosťou, ako je svetelná odrazivosť plochy fotovoltického článku 14 na báze kryštalického kremíka (c- Si) na výrobu elektrickej energie, a fotovoltická časť 1 je prepojená s chladiacou časťou 2 tepelným vodičom 3. Fotovoltická časť 1 je vybavená prvkom 4 na elektrické prepojenie s ďalšou fotovoltickou časťou 2. Prvkom 4 na elektrické prepojenie fotovoltických častí v solárnom obkladovom systéme je zabezpečované prepojenie elektrickým káblom

SK50024-2018 U1

Materiál s vyššou svetelnou odrazivosťou, ktorým je tvorená aspoň časť plochy chladiacej časti 2, je grafická vrstva Γ2.

Fotovoltická časť 1 solárneho obkladového modulu zahŕňa nasledovné vrstvy: kryciu vrstvu 11, laminačnú fóliu 13, fotovoltický článok 14, druhú laminačnú fóliu 15, izolačnú fóliu 16, tretiu laminačnú fóliu 17 a plech, ktorý je súčasne tepelným vodičom 3 a tiež nosnou vrstvou 18. Tieto vrstvy sa nachádzajú v uvedenom poradí pod krycou vrstvou 11, pričom všetky vrstvy sú navzájom spojené laminovaním. Na nosnej vrstve 18 je lepidlom 19 pripevnený dištančný prvok 5, ktorým je v tomto príklade uskutočnenia tehla.

Chladiaca časť 2 solárneho obkladového modulu zahŕňa nasledovné vrstvy: kryciu vrstvu 11, farebnú grafickú vrstvu 12, ktorá je rozptylovou plochou pre teplo, laminačnú fóliu 13, namiesto ktorej môže byť použité lepidlo. Ďalej zahŕňa plech, ktorý je súčasne tepelným vodičom 3 a tiež nosnou vrstvou 18. Tieto vrstvy sa nachádzajú v uvedenom poradí pod krycou vrstvou 11, pričom všetky vrstvy sú navzájom spojené laminovaním Na nosnej vrstve 18 je lepidlom 19 pripevnený dištančný prvok 5.

Farebná grafická vrstva 12 je tvorená keramickou farbou a usporiadanie farebnej grafickej vrstvy 12 chladiacej časti 2 je prispôsobené požadovanému estetickému vzhľadu fasády. Grafická vrstva 12 je jednofarebná.

Krycia vrstva 11 chladiacej časti 2 a krycia vrstva fotovoltickej časti 1 sú zo skla. Krycia vrstva 11 a farebná grafická vrstva 12 chladiacej časti 2 sú tvorené sklom s potlačou. Grafická vrstva 12 je tvorená keramickou farbou, ktorá je nanesená na spodnú stranu krycej vrstvy 11 technikou keramickej tlače na sklo.

Grafická vrstva 12 chladiacej časti 2 tvorí viac ako 50 % plochy chladiacej časti 2.

Fotovoltický článok 14 pohlcuje slnečné žiarenie, pričom časť tohto žiarenia je použitá na výrobu elektrickej energie a zvyšná časť predstavuje odpadové teplo, ktoré je z fotovoltického článku 14 odvádzané do chladiacej časti 2 fotovoltického obkladového modulu s grafickou vrstvou 12, ktorá slúži ako rozptylová plocha pre teplo.

Príklad 2

Je žhodný s príkladom uskutočnenia 1 s tým rozdielom, že nie je použitá tretia laminačná fólia 17.

Príklad 3

Je zhodný s príkladom uskutočnenia 1 s tým rozdielom, že nosná vrstva 18 je tvorená tepelne nevodivým materiálom a preto solárny obkladový modul obsahuje samostatný tepelný vodič 3.

Príklad 4

Solárny obkladový modul podľa predloženého technického riešenia obsahuje fotovoltickú časť 1 a chladiacu časť 2. Fotovoltická časť 1 obsahuje fotovoltický článok L4. Fotovoltický článok 14 je typu SunPower® C60. Chladiaca časť 2 je určená na chladenie fotovoltickej časti 1

Solárny obkladový modul je rozdelený na dva samostatné prvky, a to na fotovoltický prvok (obr. č. 4) obsahujúci fotovoltickú časť 1 a na chladiaci prvok (obr. č. 5, č. 6, č. 7) obsahujúci chladiacu časť 2. Obidva prvky sú opatrené tepelným vodičom Na každej strane obidvoch prvkov je umiestnený tepelný vodič 3 so šírkou 0,5 cm

Usporiadanie vrstiev jednotlivých častí je ďalej zhodné s príkladom uskutočnenia L

Príklad 5

Solárny obkladový modul podľa predloženého technického riešenia obsahuje fotovoltickú časť 1 a chladiacu časť 2. Fotovoltickú časť 1 obsahuje fotovoltický článok 14. Chladiaca časť 2 je určená na chladenie fotovoltickej časti 1

Solárny obkladový modul je rozdelený na dva samostatné prvky, a to na fotovolticko -chladiaci prvok obsahujúci fotovoltickú časť 1 a tiež určitý diel chladiacej časti 2 a na chladiaci prvok obsahujúci zvyšný diel chladiacej časti 2 solárneho obkladového modulu. Fotovolticko -chladiaci diel pri pohľade spredu je znázornený na obr. 2 a obr. 9 a pri pohľade zozadu na obr. 3. Okraje obidvoch dielov v mieste rozdelenia sú opatrené tepelným vodičom Grafická vrstva 12 tvorí 100 % plochy chladiaceho dielu.

Usporiadanie vrstiev jednotlivých častí je ďalej zhodné s príkladom uskutočnenia 1.

Príklad 6

Solárny obkladový systém podľa tohto technického riešenia je znázornený na obr. 10. Na vytvorenie systému ako obkladu fasády sú solárne obkladové moduly rozdelené na dva prvky podľa príkladu uskutočnenia č. 5. Rozdelenie je na fotovolticko -chladiaci prvok obsahujúci fotovoltickú časť 1 a tiež diel chladiacej časti 2 a na chladiaci prvok obsahujúci zvyšnú časť chladiacej časti 2 solárneho obkladového modulu. Solárne obkladové moduly sú prilepené lepidlom alebo lepiacim tmelom na fasády budov a to priamo na podklad fasády bez prevetrávacej medzery. Fotovoltické články 14 sú prepojené elektricky, a to elektrickým vodičom 4, a vytvárajú fotovoltické pole. Elektrickým vodičom 4 sú fotovoltické články spojené s akumulátorom elektric

SK50024-2018 U1 kej energie, prípadne iným zariadením na odber elektrickej energie. Pomer fotovolticko -chladiacich prvkov a chladiacich prvkov je 1 : 1. Fotovolticko-chladiace prvky sú prepojené s chladiacimi prvkami tepelnými vodičmi 3. Na obr. 10 je znázornené prúdenie tepla z fotovoltických častí 1 do chladiacich častí 2 systému.

Fotovoltické časti 1 a chladiace časti 2 sú navzájom usporiadané striedavým spôsobom

Príklad 7

Solárny obkladový systém opísaný v príklade uskutočnenia č. 6 s tým rozdielom, že pomer fotovolticko chladiacich prvkov a chladiacich prvkov je 0,75 : 1 až 1,25 : 1.

Príklad 8

Solárny obkladový systém opísaný v príklade uskutočnenia č. 6 s tým rozdielom, že pomer fotovolticko chladiacich prvkov a chladiacich prvkov je 0,5 : 1 až 1,5 : 1.

SK50024-2018 Ul

Zoznam vzťahových značiek

- Fotovoltická časť

- Krycia vrstva

12 - Grafická vrstva

- Laminačná fólia

- Fotovoltický článok

- Druhá laminačná fólia

- Izolačná fólia

17 - Tretia laminačná fólia

- Nosná vrstva

- Lepidlo

- Chladiaca časť

- Tepelný vodič

4 - Prvok na elektrické prepojenie (elektrický vodič)

- Dištančný prvok

Claims (15)

1. NÁROKY NA OCHRANU

   1. Solárny obkladový modul určený najmä na obkladanie fasád budov, vyznačujúci sa tým, že obsahuje najmenej dve časti, z toho najmenej jedna časť je fotovoltická časť (1) a obsahuje fotovoltický článok (14) a najmenej jedna časť je chladiaca časť (2) na chladenie fotovoltickej časti (1), pričom aspoň časť plochy chladiacej časti (2) je tvorená materiálom s vyššou svetelnou odrazivosťou, ako je svetelná odrazivosť plochy fotovoltickej časti (1) a fotovoltická časť (1) je prepojená s chladiacou časťou (2) tepelným vodičom (3) a fotovoltická časť (1) je vybavená prvkom (4) na elektrické prepojenie s ďalšími fotovoltickými časťami (1).
2. 2. Solárny obkladový modul podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že je rozdelený aspoň na dva samostatné prvky, a to na fotovoltický prvok obsahujúci fotovoltická časť (1) a na chladiaci prvok obsahujúci chladiacu časť (2) a/alebo na fotovolticko -chladiaci prvok obsahujúci fotovoltická časť (1) a tiež diel chladiacej časti (2) a na chladiaci prvok obsahujúci zvyšný diel chladiacej časti (2).
3. 3. Solárny obkladový modul podľa ktoréhokoľvek nároku z nárokov 1 a 2, v y z n a č u j ú c i s a tým, že materiál s vyššou svetelnou odrazivosťou, ktorým je tvorená aspoň časť plochy chladiacej časti (2), je grafická vrstva (12), pričom grafická vrstva (12) je jednofarebná alebo viacfarebná.
4. 4. Solárny obkladový modul podľa ktoréhokoľvek nároku z nárokov 1 až 3, v y z n a č u j ú c i s a tým, že fotovoltická časť (1) zahŕňa nasledovné vrstvy: kryciu vrstvu (11), laminačnú fóliu (13), fotovoltický článok (14), druhú laminačnú fóliu (15), izolačnú fóliu (16), tepelný vodič (3) a nosnú vrstvu (18), pričom tieto vrstvy sa nachádzajú v uvedenom poradí pod krycou vrstvou (11) a všetky vrstvy sú navzájom spojené lammáciou.
5. 5. Solárny obkladový modul podľa nároku 4, v y z n a č u j ú c i s a t ý m , že za izolačnou fóliou je umiestnená tretia laminačná fólia (17).
6. 6. Solárny obkladový modul podľa ktoréhokoľvek nároku z nárokov 4 až 6, vyznačujúci sa tým, že chladiaca časť (2) zahŕňa nasledovné vrstvy: kryciu vrstvu (11), farebnú grafickú vrstvu (12), laminačnú fóliu (13) alebo lepidlo, tepelný vodič (3), nosnú vrstvu (18), pričom tieto vrstvy sa nachádzajú v uvedenom poradí pod krycou vrstvou (11) a všetky vrstvy sú navzájom spojené lamimiciou.
7. 7. Solárny obkladový modul podľa nárokov 4 až 6, vyznačujúci sa tým, že tepelný vodič (3) a nosná vrstva (18) sú tvorené jednou vrstvou a to nosnou vrstvou (18) tepelne -vodivou, zhotovenou z tepelne-vodivého materiálu.
8. 8. Solárny obkladový modul podľa nárokov 3 až 7, vyznačujúci sa tým, že na nosnú vrstvu (18) je prilepený dištančný prvok (19), ktorým môže byť tehla alebo iný porézny materiál.
9. 9. Solárny obkladový modul podľa ktoréhokoľvek nároku z nárokov 3 až 8, vyznačujúci sa tým, že grafická vrstva (12) chladiacej časti (2) tvorí aspoň 30 % plochy chladiacej časti (2).
10. 10. Solárny obkladový modul podľa ktoréhokoľvek nároku z nárokov 4 až 9, vyznačujúci sa tým, že krycia vrstva (11) je zo svetlo -priepustného materiálu, výhodne zo skla.
11. 11. Solárny obkladový modul podľa nároku 10, vyznačujúci sa tým, že krycia vrstva (11) a farebná grafická vrstva (12) chladiacej časti (2) sú tvorené sklom s potlačou.
12. 12. Solárny obkladový modul podľa ktoréhokoľvek nároku z nárokov 6 až 11, v y z n a č u j ú c i s a t ý m , že farebná grafická vrstva (12) je tvorená keramickou farbou.
13. 13. Solárny obkladový modul podľa ktoréhokoľvek nároku z nárokov 4 až 12, v y z n a č u j ú c i s a tým, že nad krycou vrstvou (11) fotovoltickej časti (1) sa nachádza antireflexná vrstva.
14. 14. Solárny obkladový systém určený najmä na obkladanie fasád budov obsahujúci solárne obkladové moduly podľa ktoréhokoľvek nároku z nárokov 1 až 13, vyzna čujúci sa tým, že solárne obkladové moduly sú prispôsobené na umiestnenie priamo na fasády budov bez prevetrávacej medzery, pričom fotovoltické časti (1) sú prepojené elektricky, výhodne elektrickým vodičom, a vytvárajú fotovoltické pole; pomer fotovoltických častí (1) a chladiacich častí (2) je 0,5 : 1 až 1,5 : 1, výhodnejšie 0,75 : 1 až 1,25 : 1 a najvýhodnejšie 1 : 1 a fotovoltické časti (1) sú prepojené s chladiacimi časťami (2) tepelným vodičom (3).
15. 15. Solárny obkladový systém podľa nároku 14, vyznačujúci sa tým, že fotovoltické časti (1) a chladiace časti (2) solárnych obkladových modulov sú navzájom usporiadané striedavým spôsobom