SK278552B6 - Carbonaceous organic manure - Google Patents

Carbonaceous organic manure Download PDF

Info

Publication number
SK278552B6
SK278552B6 SK273491A SK273491A SK278552B6 SK 278552 B6 SK278552 B6 SK 278552B6 SK 273491 A SK273491 A SK 273491A SK 273491 A SK273491 A SK 273491A SK 278552 B6 SK278552 B6 SK 278552B6
Authority
SK
Slovakia
Prior art keywords
soil
content
ppm
lignite
organic
Prior art date
Application number
SK273491A
Other languages
English (en)
Other versions
SK273491A3 (en
Inventor
Dusan Bakos
Jozef Emrich
Lubomir Lapcik
Dusan Senko
Ludovit Zatko
Jan Kralovic
Ludovit Weismann
Original Assignee
Dusan Bakos
Jozef Emrich
Lubomir Lapcik
Dusan Senko
Ludovit Zatko
Jan Kralovic
Ludovit Weismann
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Application filed by Dusan Bakos, Jozef Emrich, Lubomir Lapcik, Dusan Senko, Ludovit Zatko, Jan Kralovic, Ludovit Weismann filed Critical Dusan Bakos
Publication of SK273491A3 publication Critical patent/SK273491A3/sk
Publication of SK278552B6 publication Critical patent/SK278552B6/sk

Links

Landscapes

  • Fertilizers (AREA)
  • Processing Of Solid Wastes (AREA)

Description

Oblasť techniky
Vynález sa týka uhlíkatého organického hnojiva na báze lignitového substrátu.
Doterajší stav techniky
Z pôdy ubúda každoročne viac humusu, ako sa do pôdy vracia pozberovými zvyškami kultúrnych plodín. 10 Ak sa rozdiel nenahradzuje organickým hnojením, zhoršuje sa štruktúra pôdy a klesá jej úrodnosť. Takýto stav nastal v posledných desaťročiach v dôsledku ekologicky nesprávne volených osevných postupov, ktoré nezabezpečili dostatok organických zvyškov, zostávajúcich v pô- 15 de, čo súčasne s nedostatočným organickým hnojením spôsobilo zníženie obsahu humusu a vyvolalo zvýšené dávkovanie umelých hnojív a pesticídov, ktoré znižujú biologickú aktivitu pôd. Prejavuje sa to v degradácii pôdneho fondu, zvyšovaním obsahu cudzorodých látok v pô- 20 de a v potravinárskom reťazci a znečisťovaním vodných tokov a zásob podzemných vôd.
Podľa Lôhnisa (Cvančara F., Zemčdčlská výroba v číslech, SZN Praha 1962, s. 118) sa každoročne odbúra asi 5 % uhlíka nachádzajúceho sa v humuse ornice, čo 25 predstavuje ročne na 1 ha 3,0 až 6,0 ton sušiny organických látok s obsahom 1,5 až 3,0 t uhlíka. Podľa iného prameňa ročná spotreba humusu predstavuje podľa druhu pôdy a všeobecných ekologických podmienok 2,5 až 3,0 t.ha’1: v teplých oblastiach a ľahkých pôdach je naj- 30 väčšia, v ťažkých pôdach najmenšia.
Aby obsah humusu v pôde zostával na priaznivej úrovni, je potrebné dodávať do pôdy organickú hmotu - v ľahkých pôdach častejšie v menších dávkach, v ťažkých pôdach jedenkrát za 4 roky. Na ľahkých a stredných pô- 35 dach pri veľkom podieli obilnín a malom podieli zelených krmív a okopanín sa dodávajú na 1 ha pôdy ročne 3 t sušiny organickej hmoty. Na lepších pôdach pri vhodnejšom osevnom postupe stačia 2 t sušiny. Do uvedených množstiev nie sú započítané pozberové zvyšky, ktoré 40 zostávajú na poli.
V súčasnosti ako organická humusotvomá hmota sa do pôdy najčastejšie dostáva:
a) Chlievska mrva. Podľa Čvančaru (ibid., s. 118), 10 t uležanej chlievskej mrvy dodá do pôdy 3 až 4 t humu- 45 su, t. j. do hĺbky 20 cm asi 0,10 až 0,13 % humusu. Množstvo 2 t sušiny organickej hmoty, ktoré je potrebné každoročne do pôdy dodať na plochu 1 ha (resp. 81 pri hnojení každý štvrtý rok), sa nachádza v 8 t chlievskej mrvy (resp. 32 t ha’1). Na vyprodukovanie 8 t.ha'1 50 chlievskej mrvy je potrebné chovať aspoň 0,8 jednotiek dobytka po 500 kg živej váhy na 1 ha ornej pôdy. Teda udržovanie úrodnosti pôdy dodávaním chlievskej mrvy je viazané na živočíšnu výrobu.
b) Komposty. Pripravujú sa z náhradných organických 55 hmôt, dobrej zeminy a pripadne očkovacej látky (mikrobiálny preparát, resp. určitý podiel dobre uležanej chlievskej mrvy). Na jeho založenie je potrebný pozemok, získanie organickej a minerálnej hmoty a očkovacej zložky, ručná práca na ošetrovanie kompostu počas dlh- 60 šieho času zrenia. Organickou náplňou kompostu bývajú rastlinné zvyšky rôzneho druhu, často s obsahom klíčiacich semien a koreňov burín, ktoré sa takto môžu dostávať do pôdy. Obsah organickej hmoty kolíše od 8 do
10%, podľa druhu použitej organickej zložky a stupňa 65 zrelosti kompostu.
Na výrobu priemyselných kompostov sa okrem rašeliny používajú i mestské kanalizačné kaly a odpadové priemyselné suroviny najrôznejšieho pôvodu. Používaním priemyselných kompostov hrozí nebezpečenstvo kontaminácie pôdy nežiaducimi cudzorodými látkami, pôvodne sa nachádzajúcimi v organickej, ale i neorganickej náplni, použitej na výrobu tohto druhu kompostu,
c) Zelené hnojenie. Používa sa v prípadoch, kde je nedostatok organickej hmoty, dodávanej do pôdy chlievskou mrvou a kompostom, pričom obsah organických látok v 10 t zelenej hmoty sa rovná približne 10 t chlievskej mrvy. V podstate sú tri spôsoby zeleného hnojenia: podsevný, stmiskový, celovegetačný. Sú to obyčajne najdrahšie spôsoby dodávania organickej hmoty do pôdy, pretože každý z nich sa uskutočňuje na úkor pestovania inej plodiny, najčastejšie zelených krmív. Okrem toho úspech hlavne stmiskového hnojenia je závislý od úhrnu dažďových zrážok po zbere plodiny.
V súčasnosti veda rozvíja i ďalšie spôsoby obohacovania pôdy organickou hmotou s cieľom udržovať obsah humusu na požadovanej úrovni a tak vytvárať podmienky na zabezpečenie racionálneho využívania aplikovaných minerálnych hnojív.
Steiner H. (ved. predn. „Ekologické systémy rastlinnej výroby“, JZD Práče, máj 1987) vyvinul ekologický systém hospodárenia na ornej pôde, ktorý je založený na výseve špeciálneho druhu ďateliny medzi riadky pestovaných plodín. V priebehu 6 rokov sa mu podarilo aplikovaním tohto systému zvýšiť obsah humusu v pôde o 0,9 %. Zalom A. J., Liebkard W.C. (Proceed. Bilateral Workshop Agricult. Dev. and Environ. Res.: Američan and Czechosl. Perspectives 1987, pp.80-88) vysieva medzi riadky obilnín sóju. V tomto prípade sa ako úroda zbierajú len obilné klasy, zatiaľ čo ostatná biomasa sa zaoráva do pôdy.
Obidva uvedené systémy, používané na tvorbu humusu v pôde, si vyžadujú zmeny v úprave pôdy (napr. podrývame namiesto obvyklej orby, spojené s následným kyprením ornice do hĺbky 15 až 20 cm) a tiež zmeny pestovateľskej zberovej technológie. To si vyžaduje i špeciálne stroje, ktoré naše poľnohospodárstvo nemá k dispozícii.
Na Slovensku sa vyvinuli ďalšie dva modely obohacovania pôdy o humusotvomú organickú hmotu, založené na ekologicky volených osevných postupoch, t. j. zaradením vyššieho podielu trvalých trávnych porastov (zanechávajú v pôde až 60 % vytvorenej fytomasy) alebo silážnej kukurice. Oba systémy umožňujú zachovanie dostatočného množstva aktívneho uhlíka v pôde pre následné plodiny (Zelenský K., Záv. správa Geogr. ústavu SAV, nov. 1987, s. 8). Nevýhodou dodávania organickej hmoty zvyškami po silážnej kukurici je, že tieto sú veľmi tuhé a čas, potrebný na ich rozklad v pôde od zberu do prípravy pôdy na ďalšiu plodinu je pomerne krátky. Ak sa neurýchli ich rozklad pomocou mikrobiálneho prostriedku, organické zvyšky po kukurici sťažujú obrábanie a kultiváciu pôdy.
Podstata vynálezu
Uvedené nevýhody odstraňuje uhlíkaté hnojivo na báze lignitu podľa vynálezu, ktoré je tvorené lignitovým substrátom s priemernou zrnitosťou zložiek 0,1 až 10,0 mm, ľ I
I s obsahom 79 až 88 % hmotn. organických látok v sušine, z čoho je minimálne 20 % hmotn. humínových kyselín, s minimálnym obsahom vápnika 0,7 % hmotn. a minimálnym obsahom horčíka 0,2 % hmotn., s obsahom chrómu do 24 ppm, arzénu do 5 ppm, olova do 3 ppm a 5 kadmia do 1 ppm. Obzvlášť vhodný je lignitový substrát s veľkosťou 80 % častíc do 5 mm.
Lignitový substrát obsahuje humínové kyseliny, ktorých chemická kvalita je veľmi podobná tým, ktoré vznikajú rozkladom organickej hmoty v rašeline. Nemožno 10 ich zrovnávať s humínovými kyselinami, ktoré vznikajú oxidáciou hnedého uhlia (kapucíny). Na využitie v pôdnom komplexe sú zvlášť výhodné vo forme vápenatých a horečnatých solí, ako je to napr. u lignitu z Bane Záhorie.
Bolo zistené, že zrnitosť zložiek lignitového substrátu 15 v rozmedzí 0,1 až 10,0 mm má dobrý vplyv na konečnú štruktúru pôdy, umožňuje jej dobrú spracovateľnosť a pri manipulácii nepráši. Umožňuje postupný prechod uhlíkatých zlúčenín, obzvlášť humínových kyselín do pôdy v období 3 až 4 rokov. Pri väčších časticiach by bol rozklad 20 veľmi pomalý. Humínové kyseliny sa správajú ako povrchovoaktívne látky a na medziťázovom rozhraní živný roztok a koreň rastlín znižuje povrchové napätie, čím stimuluje rast celej rastliny. Humínové kyseliny, nachádzajúce sa v lignite, majú vplyv na zvýšenú fixáciu vzdušného 25 dusíka a na kvantitatívne využitie dusíka v pôde.
S ťažkými kovmi vytvárajú humínové kyseliny, nachádzajúce sa v lignite, nerozpustné kovové komplexy. Túto vlastnosť možno využiť v oblastiach, kde sú pôdy znečistené ťažkými kovmi z umelých hnojív alebo z 30 ovzdušia spádom priemyselných odpadov. Preto je dôležité, aby lignitový substrát mal čo najvyššiu sorpčnú mohutnosť na ťažké kovy a jeho vlastný obsah týchto kovov bol čo najnižší.
Použitím uhlíkatého organického hnojiva podľa vy- 35 nálezu, odpadá riziko kontaminácie pôdy nežiaducimi cudzorodými látkami, ako je to pri používaní priemyselných kompostov. Pri náhrade kompostov uhlíkatým organickým hnojivom podľa vynálezu odpadajú problémy so zakladaním, prípravou, udržovaním a používaním 40 kompostu. Obsah organickej hmoty v 1 t uhlikatcho organického hnojiva podľa vynálezu sa vyrovná 8 t dobrého kompostu.
Použitím uhlíkatého organického hnojiva podľa vynálezu je možné vykompenzovať nedostatok chlievskej 45 mrvy. Obsahom organických látok sa 2 t uhlíkatého organického hnojiva podľa vynálezu vyrovnajú 8 t čerstvej chlievskej mrvy.
Pri náhrade zeleného hnojenia sa 1 t uhlíkatého organického hnojiva podľa vynálezu vyrovná 4 t zelenej 50 hmoty. Možno nim nahradiť okrem stmiskového hlavne celovegetačné zelené hnojenie, používané na zúrodnenie piesčitých a panenských pôd, ktoré sa nedajú iným spôsobom zúrodniť.
Použitím uhlíkatého organického hnojiva podľa vy- 55 nálezu, v dávke 3 až 5 t.ha'1, je možné dosiahnuť jednoduchším spôsobom takého eťektu ako pri novovyvinutých ekologických systémoch hospodárenia na ornej pôde podľa prof. Steinera a prof. Zalomu.
Ďalšou výhodou uhlíkatého organického hnojiva 60 podľa vynálezu je skutočnosť, žc samotné je vynikajúcim rekultivačným materiálom, vhodným na zasolené pôdy so zvýšeným obsahom látok, ktoré pôsobia toxicky tak, že prechádzajú do potravinového reťazca. Ekologický význam tohto materiálu spočíva vo vytvorení bariéry proti 65 prieniku toxických zložiek do spodných vôd. Aplikácia uhlíkatého organického hnojiva podľa vynálezu je preto vhodná na využitie v ochranných pásmach zdrojov pitnej vody. Okrem toho, že uhlíkaté organické hnojivo podľa vynálezu neobsahuje draslík, je jeho použitie v porovnaní s ostatnými formami organických substrátov výhodné na pôdach prehnojených draslíkom, (viac ako 130 mg.kg1)
Príklady uskutočnenia vynálezu
Príklad 1
Vplyv uhlíkatého organického hnojiva podľa vynálezu na fotosyntetickú aktivitu hrachu siateho a kukurice.
Tab. č. 1
Dávkovanie t.ha'1 0 6 12 2448
Účinok mg.dm^.h'1 hrach 8,64 8,31 8,50 8,698,69 kukurica 4,11 4,06 4,40 4,004,28
Získané výsledky ukazujú, že po aplikácii organického hnojiva podľa vynálezu neboli zaznamenané preukázateľné rozdiely na fotosyntetickej aktivite hrachu siateho a kukurice. Existujúce rozdiely vyplývajú z biologickej variability pestovaných rastlín.
Možno konštatovať, že organické hnojivo podľa vynálezu pôsobí neutrálne na fyziologické procesy pestovaných rastlín, čo sa z hľadiska úrodotvomého procesu považuje za veľmi priaznivé.
Príklad 2
Vplyv pridávania organického hnojiva podľa vynálezu na produkciu biomasy bol odskúšaný na kukurici. Kukurica bola vysiata dňa 14 . 4. 1991 do kvetináčov s priemerom 20 cm, do jedného kvetináča 5 rastlín. Bola použitá štandardná pôda, v prvom kvetináči bez pridania hnojiva podľa vynálezu, v ďalších prípadoch boli pridané 4 resp. 8 g hnojiva podľa vynálezu na 1 000 g štandardnej pôdy. Po uplynutí 5 týždňov boli vyhodnotené: výška rastlín, dĺžka koreňového systému, hmotnosť biomasy nadzemnej a podzemnej častí rastlín a hmotnosť sušiny podzemnej i nadzemnej časti rastlín.
Vplyv dávkovania organického uhlíkatého hnojiva podľa vynálezu na produkciu biomasy je uvedený v tab. č. 2 a č. 3.
Tab. č. 2
Dávkovanie výška dĺžka hmotnosť čerstvých rastlín g/lOOOg rastlín koreňov nadzemná časť podzemná časť pôdy cm % cm % g % g %
33,4 100,0 39,6 100,0 3,04 100,0 2,66100,0
39,1 117,1 42,0 105,9 3,58 117,8 2,92109,1
43,3 129,6 49,0 123,0 5,62 184,8 3,84144,3
Tab. č. 3
Dávka hmotnosť hmotnosť celg/100 g čerstvej bio- kovej sušiny pôdy masy celkom g ' % g % hmotnosť sušiny nadzemnej podzemnej časti časti g % g %
5,7 100,0 0,6068100,0
6,0 105,3 0,6806112,6
9,46 165,9 0,9805161,5
0,3268 100,0 0,2782 100,0
0,3884 118,2 0,2922 105,0
0,5672 172,6 0,4133 148,5
Príklad 3
Schopnosť lignitového substrátu viazať cudzorodé látky ako sú rezíduá pesticídov a ťažké kovy dokumen3
SK 278552 Β6 tuje poloprevádzkový pokus. Upravený lignit bol dávkovaný v dvoch lokalitách, zamorených emisiami ťažkých kovov. Výsledky stanovenia obsahu ťažkých kovov v zemiakoch a ďateline z týchto lokalít sú dokumentované v tab. č. 4 5
Tab. č. 4
Dávkovanie Obsah Pb Cd Cu Cr Hg
lignitu mg/g mg/g mg/g mg/g mg/g
0 pod hranicou 19,4 6,44 0,280 2,78
5 t/ha slepého 18,46 3,18 0,198 1,19
10 t/ha pokusu 17,95 3,01 0,143 0,93
0 pod hranicou 5.59 3,32 0,096 3,82
5 t/ha slep, pokusu 4,81 2,35 0,094 1,45
Tab. č. 7
kontrola hnojené lignitom T-test
počet klasov/m2 326 328
dĺžka klasu 6,62+3.0,079 7,35+3.0,115 5,207
poč. ster. klasov 1,75+3.0,133 1,04+3.0,104 4,201
poč. zm v klase 37,31+3.1,152 40,51+3.1,703 1,556
hmotn. klasu 1,64+3.0,064 1,83+3.0,076 1,929
hmotn. zŕn v klase 1,35+3.0,057 1,50+3.0,073 1,609
biologická úroda 4,40 4,92
na 1 ha
Príklad 4
Lignit podľa vynálezu má vplyv na zníženie obsahu dusičnanov a draslíka a na zvýšenie vápnika a horčíka v rastlinách. Výsledky z dvoch lokalít sú uvedené v tabuľke č. 5. Dokumentujú zníženie obsahu dusičnanov v zemiakoch a v ďateline a vplyv na tvorbu škrobu v zemiakoch.
Tab. č. 5
Lokalita Plodina Dávkovanie Obsah KNO3 Obsah škrobu lignitu mg/kg % hmotn.
1 zemiaky 0 5 t/ha 194 63 19,05 20,7
2 zemiaky 0 194 10,6
5 t/ha 95 17,7
ďatelina 0 10,965 x
5 t/ha 8,913 x
x hodnota sa vzťahuje na 1 kg sušiny
Príklad 5
Uhlikaté organické hnojivo na báze lignitu bolo použité v lokalite Michalovce. Hnojivo obsahovalo 70 % hmotn. častíc s veľkosťou do 4 mm, 23 % hmotn. častíc s veľkosťou 4 až 8 mm a 7 % hmotn. s veľkosťou 8 až 10 mm. Obsah humínových kyselín bol 22 % hmotn., obsah chrómu 22 ppm, olova 3 ppm, kadmia 1 ppm a ortuti 0 ppm a arzénu 5 ppm. Hnojivo bolo dávkované v množstve 10 t/ha.
Priemyselná využiteľnosť
Uhlikaté organické hnojivo podľa vynálezu je vhodné na aplikáciu do orných pôd s nízkym obsahom humusu a/alebo vysokým obsahom škodlivých rezíduí z umelých hnojív.

Claims (2)

  1. L Uhlikaté organické hnojivo na báze lignitu, vyznačujúce sa tým, že je tvorené lignitovým substrátom s priemernou zrnitosťou zložiek 0,1 až 10 mm, s obsahom 79 až 88 % hmotn. organických látok v sušine, z čoho je minimálne 20 % hmotn humínových kyselín, s minimálnym obsahom vápnika 0,7 % hmotn. a minimálnym obsahom horčíka 0,2 % hmotn., s obsahom chrómu do 24 ppm, arzénu do 5 ppm, olova do 3 ppm a kadmia do 1 ppm.
  2. 2. Uhlikaté hnojivo podľa nároku 1, vyznačujúce sa t ý m , že 80 % častíc lignitového substrátu má veľkosť do 5 mm.
SK273491A 1991-09-06 1991-09-06 Carbonaceous organic manure SK278552B6 (en)

Applications Claiming Priority (1)

Application Number Priority Date Filing Date Title
CS912734A CZ280062B6 (cs) 1991-09-06 1991-09-06 Uhlíkaté organické hnojivo

Publications (2)

Publication Number Publication Date
SK273491A3 SK273491A3 (en) 1994-10-05
SK278552B6 true SK278552B6 (en) 1997-09-10

Family

ID=5365269

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
SK273491A SK278552B6 (en) 1991-09-06 1991-09-06 Carbonaceous organic manure

Country Status (2)

Country Link
CZ (1) CZ280062B6 (sk)
SK (1) SK278552B6 (sk)

Also Published As

Publication number Publication date
CZ273491A3 (en) 1994-07-13
CZ280062B6 (cs) 1995-10-18
SK273491A3 (en) 1994-10-05

Similar Documents

Publication Publication Date Title
US10737987B2 (en) Fluid ionized compositions, methods of preparation and uses thereof
Apori et al. Effect of co-applied corncob biochar with farmyard manure and NPK fertilizer on tropical soil
Jensen Animal manure fertiliser value, crop utilisation and soil quality impacts
Chatterjee et al. Recycling of organic wastes for sustainable soil health and crop growth
Litardo et al. Effect of mineral and organic amendments on rice growth and yield in saline soils
Mittra et al. Fly ash—a potential source of soil amendment and a component of integrated plant nutrient supply system
Vasilyev et al. The effectiveness of the use of alternative fertilizers in the conditions of the Chuvash Republic
Akanbi et al. Suitability of composted maize straw and mineral nitrogen fertilizer for tomato production
US10975303B2 (en) Additive for soil conditioning and an agricultural composition containing said additive for plant growth
Kuepper Manures for organic crop production
AU2019100208B4 (en) An additive for soil conditioning and an agricultural composition containing said additive for plant growth
Shakywal et al. Role of organic manure for improving soil health
EP0566721B1 (de) Biologisch reines drei-phasen-naturstoff-düngemittel und verfahren zu seiner herstellung
Olle The effect of vermicompost and K+ amino on the winter rape growth
SK278552B6 (en) Carbonaceous organic manure
Ndung’u et al. Producing fortified compost from crop residues
Singh et al. Organic Methods of Enhancing Soil Fertility
Singh Earthworms: An important ingredient for organic farming
Masaka et al. Rate and Yield of Rape (Brassica napus)
Arifin et al. Application of biological organic fertilizers towards P dosage reduction in shallot cultivation
Kumari et al. Chapter-5 Role of Fertilizers for Sustainable Crop Production
Mäder et al. Yield of a grass-clover crop rotation and soil fertility in organic and conventional farming systems
WO1996033960A1 (en) A method of improving the chemical, physical and biological processes in agriculture, horticulture and animal husbandry and in humans
Gelderman et al. Fertilizing Gardens in South Dakota
Bore et al. The Effects of Malasses Wastewater on Common Bean Yields in Acid Soils of Kenya