SK2482000A3 - Methods and compositions for therapies using genes encoding secreted proteins such as interferon-beta - Google Patents

Methods and compositions for therapies using genes encoding secreted proteins such as interferon-beta Download PDF

Info

Publication number
SK2482000A3
SK2482000A3 SK248-2000A SK2482000A SK2482000A3 SK 2482000 A3 SK2482000 A3 SK 2482000A3 SK 2482000 A SK2482000 A SK 2482000A SK 2482000 A3 SK2482000 A3 SK 2482000A3
Authority
SK
Slovakia
Prior art keywords
cells
interferon
vector
cell
gene
Prior art date
Application number
SK248-2000A
Other languages
Slovak (sk)
Other versions
SK286821B6 (en
Inventor
James G Barsoum
Xiao-Qiang Qin
Original Assignee
Biogen Inc
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Application filed by Biogen Inc filed Critical Biogen Inc
Publication of SK2482000A3 publication Critical patent/SK2482000A3/en
Publication of SK286821B6 publication Critical patent/SK286821B6/en

Links

Classifications

    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C12BIOCHEMISTRY; BEER; SPIRITS; WINE; VINEGAR; MICROBIOLOGY; ENZYMOLOGY; MUTATION OR GENETIC ENGINEERING
    • C12NMICROORGANISMS OR ENZYMES; COMPOSITIONS THEREOF; PROPAGATING, PRESERVING, OR MAINTAINING MICROORGANISMS; MUTATION OR GENETIC ENGINEERING; CULTURE MEDIA
    • C12N15/00Mutation or genetic engineering; DNA or RNA concerning genetic engineering, vectors, e.g. plasmids, or their isolation, preparation or purification; Use of hosts therefor
    • C12N15/09Recombinant DNA-technology
    • C12N15/63Introduction of foreign genetic material using vectors; Vectors; Use of hosts therefor; Regulation of expression
    • C12N15/79Vectors or expression systems specially adapted for eukaryotic hosts
    • C12N15/85Vectors or expression systems specially adapted for eukaryotic hosts for animal cells
    • C12N15/86Viral vectors
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C07ORGANIC CHEMISTRY
    • C07KPEPTIDES
    • C07K14/00Peptides having more than 20 amino acids; Gastrins; Somatostatins; Melanotropins; Derivatives thereof
    • C07K14/435Peptides having more than 20 amino acids; Gastrins; Somatostatins; Melanotropins; Derivatives thereof from animals; from humans
    • C07K14/52Cytokines; Lymphokines; Interferons
    • C07K14/555Interferons [IFN]
    • C07K14/565IFN-beta
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61PSPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P35/00Antineoplastic agents
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61PSPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P35/00Antineoplastic agents
    • A61P35/02Antineoplastic agents specific for leukemia
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61PSPECIFIC THERAPEUTIC ACTIVITY OF CHEMICAL COMPOUNDS OR MEDICINAL PREPARATIONS
    • A61P43/00Drugs for specific purposes, not provided for in groups A61P1/00-A61P41/00
    • AHUMAN NECESSITIES
    • A61MEDICAL OR VETERINARY SCIENCE; HYGIENE
    • A61KPREPARATIONS FOR MEDICAL, DENTAL OR TOILETRY PURPOSES
    • A61K48/00Medicinal preparations containing genetic material which is inserted into cells of the living body to treat genetic diseases; Gene therapy
    • CCHEMISTRY; METALLURGY
    • C12BIOCHEMISTRY; BEER; SPIRITS; WINE; VINEGAR; MICROBIOLOGY; ENZYMOLOGY; MUTATION OR GENETIC ENGINEERING
    • C12NMICROORGANISMS OR ENZYMES; COMPOSITIONS THEREOF; PROPAGATING, PRESERVING, OR MAINTAINING MICROORGANISMS; MUTATION OR GENETIC ENGINEERING; CULTURE MEDIA
    • C12N2799/00Uses of viruses
    • C12N2799/02Uses of viruses as vector
    • C12N2799/021Uses of viruses as vector for the expression of a heterologous nucleic acid
    • C12N2799/022Uses of viruses as vector for the expression of a heterologous nucleic acid where the vector is derived from an adenovirus

Landscapes

  • Health & Medical Sciences (AREA)
  • Life Sciences & Earth Sciences (AREA)
  • Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Organic Chemistry (AREA)
  • General Health & Medical Sciences (AREA)
  • Genetics & Genomics (AREA)
  • Engineering & Computer Science (AREA)
  • Medicinal Chemistry (AREA)
  • Veterinary Medicine (AREA)
  • Pharmacology & Pharmacy (AREA)
  • Animal Behavior & Ethology (AREA)
  • Public Health (AREA)
  • Bioinformatics & Cheminformatics (AREA)
  • Chemical Kinetics & Catalysis (AREA)
  • General Chemical & Material Sciences (AREA)
  • Biotechnology (AREA)
  • Molecular Biology (AREA)
  • Nuclear Medicine, Radiotherapy & Molecular Imaging (AREA)
  • Zoology (AREA)
  • Biochemistry (AREA)
  • Biomedical Technology (AREA)
  • Biophysics (AREA)
  • Wood Science & Technology (AREA)
  • General Engineering & Computer Science (AREA)
  • Plant Pathology (AREA)
  • Microbiology (AREA)
  • Physics & Mathematics (AREA)
  • Proteomics, Peptides & Aminoacids (AREA)
  • Hematology (AREA)
  • Oncology (AREA)
  • Gastroenterology & Hepatology (AREA)
  • Virology (AREA)
  • Toxicology (AREA)
  • Epidemiology (AREA)
  • Medicines That Contain Protein Lipid Enzymes And Other Medicines (AREA)
  • Medicines Containing Material From Animals Or Micro-Organisms (AREA)
  • Micro-Organisms Or Cultivation Processes Thereof (AREA)
  • Peptides Or Proteins (AREA)
  • Preparation Of Compounds By Using Micro-Organisms (AREA)
  • Acyclic And Carbocyclic Compounds In Medicinal Compositions (AREA)

Abstract

Methods and pharmaceutical compositions for modifying cells of a mammalian recipient with DNA encoding a secreted protein such as human interferon in situ are provided. The methods include forming a secreted protein expression system in vivo or ex vivo and administering the expression system to the mammalian recipient. The expression system and methods are useful for the localized and systemic delivery of interferons in situ.

Description

Bunkový systém na in vivo expresiu interferónu beta a farmaceutický prípravok obsahujúci tento systémA cellular system for the in vivo expression of interferon beta and a pharmaceutical composition comprising the system

Mi 7Mi 7

Oblasť technikyTechnical field

Predkladaný vynález sa týka génovej terapie. Konkrétne sa vynález týka podávania DNA, ktorá kóduje sekretované proteíny, ako sú napr. interferónové proteíny, človeku alebo zvieraťu.The present invention relates to gene therapy. In particular, the invention relates to the administration of DNA that encodes secreted proteins, such as e.g. interferon proteins, human or animal.

Doterajší stav technikyBACKGROUND OF THE INVENTION

Interferóny (tiež označované IFN) sú proteíny s radom biologických aktivít, z ktorých niektoré sú antivírusové, imunomodulačné a antiproliferatívne. Sú to relatívne malé, druhovo špecifické jednoreťazcové polypeptidy, tvorené v bunkách cicavcov, ktoré tak odpovedajú na expozíciu rôznymi induktormi, ako sú napr. vírusy, polypeptidy, mitogény a pod. Interferóny chránia cicavčie tkanivá a bunky proti napadnutiu vírusmi a sú dôležitou súčasťou hostiteľského obranného mechanizmu. Vo väčšine prípadov poskytujú interferóny lepšiu ochranu tým tkanivám a bunkám, v ktorých sa vytvorili, ako ostatným tkanivám a bunkám, čo ukazuje, že interferóny pochádzajúce z človeka budú účinnejšie pri liečení ochorení u človeka ako interferóny z iných biologických druhov.Interferons (also called IFNs) are proteins with a number of biological activities, some of which are antiviral, immunomodulatory and antiproliferative. They are relatively small, species-specific single-chain polypeptides produced in mammalian cells and thus respond to exposure to various inducers, such as e.g. viruses, polypeptides, mitogens, and the like. Interferons protect mammalian tissues and cells from virus attack and are an important part of the host defense mechanism. In most cases, interferons provide better protection to those tissues and cells in which they are formed than to other tissues and cells, indicating that human-derived interferons will be more effective in treating human disease than interferons from other biological species.

Existuje niekoľko odlišných typov ľudských interferónov, ktoré sa všeobecne rozdeľujú na leukocytové (interferón-alfa [a]), fibroblastové (interferón-beta [β]) a imunitné (interferóngama [γ]) a celý rad ich variantov. Všeobecnú diskusiu o interferónoch možno nájsť v mnohých odborných publikáciách, napr. The Interferon Systém (W. E. Stewart, II., Springer Verlag, N.Y., 1979) a Interferon Therapy (World Health Organization Technical Reports Šerieš 676, WHO, Geneva, 1982).There are several different types of human interferons, which are generally divided into leukocyte (interferon-alpha [a]), fibroblast (interferon-beta [β]) and immune (interferonngama [γ]) and a variety of variants thereof. A general discussion of interferons can be found in many publications, e.g. The Interferon System (W.E. Stewart, II., Springer Verlag, N.Y., 1979) and Interferon Therapy (World Health Organization Technical Reports Serie 676, WHO, Geneva, 1982).

Interferóny sú potenciálne využiteľné na liečenie mnohých druhov rakoviny, pretože majú protirakovinovú aktivitu, ktorá pôsobí na mnohých úrovniach. Po prvé, interferónové proteíny môžu priamo ínhibovať proliferáciu ľudských nádorových buniek. Antiproliferatívna aktivita pôsobí synergicky s mnohými už používanými chemoterapeutickými činidlami, ako je cis-platina, 5FU a taxol. Po druhé, imunomodulačná aktivita interferónových proteínov môže indukovať protinádorovú imunitnú odpoveď. Súčasťou tejto odpovede je aktivácia NK buniek, stimulácia aktivity makrofágov a indukcia expresie MHC triedy I na povrchu, čo spôsobuje indukciu protinádorovej aktivity cytotoxických T lymfocytov. Okrem toho, niektoré štúdie ukazujú, že IFN-β má antiangiogénnu aktivitu. Angiogenéza, t.j. vytváranie nových krvných ciev, je kritická pre rast pevných nádorov. Dôkazy ukazujú, že IFN-β môže inhibovať angiogenézu tým, že inhibuje expresiu pro-angiogénnych faktorov, ako sú bFGF a VEGF.Interferons are potentially useful for the treatment of many cancers because they possess anti-cancer activity that acts at many levels. First, interferon proteins can directly inhibit proliferation of human tumor cells. The antiproliferative activity acts synergistically with many chemotherapeutic agents already in use, such as cisplatin, 5FU and taxol. Second, the immunomodulatory activity of interferon proteins may induce an anti-tumor immune response. This response involves activation of NK cells, stimulation of macrophage activity, and induction of MHC class I expression on the surface, causing the induction of antitumor activity of cytotoxic T lymphocytes. In addition, some studies show that IFN-β has anti-angiogenic activity. Angiogenesis, i. The formation of new blood vessels is critical to the growth of solid tumors. Evidence shows that IFN-β can inhibit angiogenesis by inhibiting the expression of pro-angiogenic factors such as bFGF and VEGF.

nakoniec, interferónové proteíny môžu mierniť aj invazívnosť nádorov tým, že ovplyvňujú expresiu enzýmov ako kolagenáza a elástáza, ktoré sú dôležité pri pretváraní tkanív.Finally, interferon proteins can also reduce tumor invasiveness by affecting the expression of enzymes such as collagenase and elastase, which are important in tissue reshaping.

Interferóny majú tiež antivírusovú aktivitu, ktorá je založená na dvoch odlišných mechanizmoch. Napr. interferónové proteíny typ I (a a β) priamo inhibujú replikáciu ľudského vírusu hepatitídy B (HBV) a C (HCV), a tiež stimulujú imunitnú odpoveď namierenú proti bunkám infikovaným týmito vírusmi.Interferons also have antiviral activity, which is based on two different mechanisms. E.g. Type I (a and β) interferon proteins directly inhibit replication of human hepatitis B virus (HBV) and C (HCV), and also stimulate an immune response directed against cells infected with these viruses.

Aj napriek ich potenciálnemu terapeutickému využitiu mali interferónové proteíny iba obmedzenú klinickú úspešnosť proti vírusovej hepatitíde a tuhým nádorom. IFN-α bol schválený na liečenie tak HBV, ako aj HCV, ale odpovedavosť je v obidvoch prípadoch asi približne 20 %. Zatiaľ čo interferónové proteíny boli schválené na liečenie niektorých typov rakoviny, ako sú lymfómy, leukémie,’ melanómy a karcinóm obličkových buniek, väčšina klinických skúšok, keď sa interferóny použili buď samotné, alebo v kombinácii s konvenčnými chemoterapeutikami pri liečení tuhých nádorov, nebola úspešná.Despite their potential therapeutic utility, interferon proteins have had limited clinical success against viral hepatitis and solid tumors. IFN-α has been approved for the treatment of both HBV and HCV, but the responsiveness in both cases is about 20%. While interferon proteins have been approved for the treatment of some cancers, such as lymphomas, leukemias, melanomas and renal cell carcinoma, most clinical trials using interferons either alone or in combination with conventional chemotherapeutic agents for solid tumors have not been successful.

Spôsob podávania interferónu je dôležitým faktorom pri klinickom použití tohto dôležitého terapeutického činidla.The mode of administration of interferon is an important factor in the clinical use of this important therapeutic agent.

Systémové podávanie interferónu, či už intravenóznou, intramuskulárnou alebo subkutánnou injekciou, bolo najčastejšie používaným a do istej miery úspešným spôsobom pri liečení leukémie vlasatých buniek, syndrómu získanej imunodeficiencie (AIDS) a s tým súvisiaceho Kaposiho sarkómu. Avšak je známe, že proteiny v ich purifikovanej forme sú osobitne náchylné na degradáciu. Konkrétne u interferónu-beta je primárnym mechanizmom degradácie interferónu v roztoku agregácia a deaminácia. Nedostatočná stabilita interferónu v roztoku či v iných produktoch veľmi obmedzuje možnosti využitia. Okrem toho po parenterálnom podaní interferónového proteínu (t.j. intramuskulárne, subkutánne alebo intravenózne) sa prejavuje veľmi rýchla clearance interferónu. Preto parenterálne podanie proteínu nezaisti lokalizáciu dostatočného množstva interferónu v aktív-Systemic administration of interferon, whether by intravenous, intramuscular or subcutaneous injection, has been the most commonly used and to some extent successful method in the treatment of hairy cell leukemia, acquired immunodeficiency syndrome (AIDS) and related Kaposi's sarcoma. However, it is known that proteins in their purified form are particularly susceptible to degradation. In particular, for interferon-beta, the primary mechanism of interferon degradation in solution is aggregation and deamination. Insufficient stability of interferon in solution or in other products greatly limits the possibilities of use. In addition, after parenteral administration of the interferon protein (i.e., intramuscular, subcutaneous or intravenous), a very rapid clearance of interferon occurs. Therefore, parenteral administration of the protein will not ensure the localization of sufficient interferon in the active-

nom mieste (tuhý nádor alebo site (solid tumor or pečeň liver v in prípade event hepatitídy). hepatitis). Množstvo interferónu, ktoré sa The amount of interferon to be môže can podať parenterálne, je administered parenterally, is obmedzené vedľajšími účinkami, limited by side effects, ktoré which ones sa the pozorujú observed pri vyšších at higher dávkach interferónu. Je teda doses of interferon. It is evidentne evidently potrebná needed účinnejšia effective terapia. therapy. Podstata vynálezu SUMMARY OF THE INVENTION Predkladaná prihláška smeruje The present application is directed k to riešeniu addressing toho, ako how

eliminovať problémy spojené s aplikáciou sekretovaných proteínov, ako je napr. interferón, ako liečiva. Predkladaný vynález sa preto týka spôsobu interferónovej terapie, keď sa namiesto samotného proteínu aplikuje do organizmu gén kódujúci sekretovaný proteín.eliminate problems associated with administration of secreted proteins, such as e.g. interferon as a drug. Accordingly, the present invention relates to a method of interferon therapy when a gene encoding a secreted protein is applied to an organism instead of the protein itself.

Jeden predmet predkladaného vynálezu sa teda týka spôsobu génovej terapie, ktorý je založený na použití geneticky upravených buniek a ich využití na prenos sekretovaného proteínu do príjemcu, ktorým je cicavec. Predkladaný vynález poskytuje spôsob prípravy bunkového expresného systému, takto vytvorený expresný systém a farmaceutický prípravok obsahujúci takýto expresný systém. Bunkový expresný systém exprimuje gén, ktorý kóduje jeden alebo niekoľko sekretovaných proteínov, a je užitočný ako nosič na prenos génového produktu do cicavčieho príjemcu in situ. Vo výhodnom uskutočnení je príjemcom, ktorý je cicavec, človek.Thus, one object of the present invention relates to a method of gene therapy which is based on the use of genetically engineered cells and their use to transfer a secreted protein to a mammalian recipient. The present invention provides a method of preparing a cell expression system, an expression system so formed, and a pharmaceutical composition comprising such an expression system. The cellular expression system expresses a gene that encodes one or more secreted proteins and is useful as a carrier for transferring a gene product to a mammalian recipient in situ. In a preferred embodiment, the recipient that is a mammal is a human.

Iné uskutočnenie predkladaného vynálezu opisuje bunkový expresný systém na expresiu interferónového proteínu in vivo v bunke cicavčieho príjemcu na liečenie ochorenia. Expresný systém obsahuje bunky toho istého biologického druhu ako je cicavčí príjemca a expresný vektor nachádzajúci sa v nich na expresiu interferónového proteínu. Výhodne je cicavčím príjemcom človek a expresný vektor obsahuje vírusový vektor.Another embodiment of the present invention provides a cellular expression system for expressing an interferon protein in vivo in a mammalian recipient cell for the treatment of a disease. The expression system comprises cells of the same species as the mammalian recipient and an expression vector therein for expression of the interferon protein. Preferably, the mammalian recipient is a human and the expression vector comprises a viral vector.

V inom uskutočnení vynálezu expresný systém obsahuje množstvo buniek toho istého biologického druhu ako cicavčí príjemca a expresný vektor nachádzajúci sa v týchto bunkách na expresiu sekretovaného proteínu. Pritom expresný vektor sa nachádza iba v časti z mnohých buniek. Výhodne aspoň 0,3 % z celkového počtu buniek obsahuje vektor. Výhodný sekretovaný proteín je interferón beta, gama a konvenčný interferón, najvýhodnejšie interferón beta.In another embodiment of the invention, the expression system comprises a plurality of cells of the same biological species as the mammalian recipient and an expression vector found in these cells for expression of the secreted protein. The expression vector is found only in part of many cells. Preferably, at least 0.3% of the total number of cells comprises the vector. Preferred secreted protein is interferon beta, gamma and conventional interferon, most preferably interferon beta.

V inom uskutočnení bunkový expresný systém obsahuje množstvo rakovinových buniek a aspoň časť týchto buniek obsahuje adenovírusový vektor obsahujúci izolovaný polynukleotid kódujúci expresiu interferónu. V tomto bunkovom expresnom systéme sú adenovirusové vektory vybraté zo skupiny obsahujúcej: a) adenovírusový vektor s deléciou a/alebo mutáciou v géne El, b) adenovírusový vektor s deléciou a/alebo mutáciou v géne E2, pričom vektor exprimuje ludský interferón beta, c) adenovírusový vektor s deléciou a/alebo mutáciou tak v géne El ako aj v E4 aIn another embodiment, the cell expression system comprises a plurality of cancer cells, and at least a portion of the cells comprise an adenoviral vector comprising an isolated polynucleotide encoding interferon expression. In this cell expression system, the adenoviral vectors are selected from the group consisting of: a) an adenoviral vector with a deletion and / or mutation in the E1 gene, b) an adenoviral vector with a deletion and / or mutation in the E2 gene, wherein the vector expresses human interferon beta; an adenoviral vector with a deletion and / or mutation in both the E1 and E4 a genes

d) adenovírusový vektor s deletovanými všetkými génmi, pričom vektor exprimuje ludský interferón beta.d) an adenoviral vector with all genes deleted, wherein the vector expresses human interferon beta.

Predmetom predkladaného vynálezu je tiež farmaceutický prípravok na podanie sekretovaného proteínu na určené miesto v príjemcovi, ktorým je cicavec. Prípravok obsahuje nosič a množstvo geneticky modifikovaných buniek toho istého biologického druhu ako je cicavčí príjemca, pričom aspoň časť buniek obsahuje expresný vektor na expresiu účinného množstva sekretovaného proteinu. Výhodný sekretovaný protein je interferón. .Prípravok zahrnuje prípravok tak na podávanie in vivo, ako aj na prenos in vitro.The present invention also provides a pharmaceutical composition for administering a secreted protein to a designated site in a mammalian recipient. The composition comprises a carrier and a plurality of genetically modified cells of the same biological species as the mammalian recipient, wherein at least a portion of the cells comprises an expression vector for expressing an effective amount of a secreted protein. A preferred secreted protein is interferon. The formulation includes a formulation for both in vivo and in vitro delivery.

Ďalším predmetom predkladaného vynálezu je spôsob prípravy farmaceutického prípravku ex vivo na podanie cicavčiemu príjemcovi pri génovej terapii. Tento spôsob obsahuje kroky, keď sa: a) pripraví množstvo buniek toho istého biologického druhu ako je cicavčí príjemca, b) aspoň do jednej bunky z tohto množstva buniek sa vnesie expresný vektor na expresiu sekretovaného proteinu, aby sa vytvorila aspoň jedna geneticky modifikovaná bunka a c) aspoň jedna geneticky modifikovaná bunka sa umiestni do farmaceutický prijateľného nosiča, aby sa tak získal farmaceutický prípravok, ktorý je vhodný na podávanie do miesta v cicavčom príjemcovi.Another object of the present invention is a process for preparing an ex vivo pharmaceutical composition for administration to a mammalian recipient in gene therapy. The method comprises the steps of: a) preparing a plurality of cells of the same species as the mammalian recipient, b) introducing into said cell a plurality of cells an expression vector for expression of a secreted protein to generate at least one genetically modified ac cell ) the at least one genetically modified cell is placed in a pharmaceutically acceptable carrier to provide a pharmaceutical composition suitable for administration at a site in a mammalian recipient.

Ďalším uskutočnením predkladaného vynálezu je spôsob génovej terapie, ktorý obsahuje genetickú modifikáciu aspoň jednej bunky cicavčieho príjemcu prostredníctvom nasledovných krokov: a) aspoň do jednej bunky sa vnesie expresný vektor na expresiu sekretovaného proteinu, aby sa vytvorila aspoň jedna geneticky modifikovaná bunka a b) geneticky modifikovanej bunke sa umožní, aby sa dostala do kontaktu s miestom v cicavčom príjemcovi. Spôsob môže .ďalej pripadne obsahovať krok, keď sa z cicavčieho príjemcu odstráni aspoň jedna bunka pred tým, ako sa vnesie expresný vektor. V ďalšom uskutočnení krok vnesenia vektora obsahuje vnesenie vektora iba do časti z množstva buniek.Another embodiment of the present invention is a gene therapy method comprising genetically modifying at least one mammalian recipient cell by the following steps: a) introducing into at least one cell an expression vector for expression of a secreted protein to generate at least one genetically modified cell and b) a genetically modified cell shall be allowed to come into contact with the site in the mammalian recipient. Optionally, the method may further comprise the step of removing at least one cell from the mammalian recipient before the expression vector is introduced. In another embodiment, the vector delivery step comprises introducing the vector into only a portion of the plurality of cells.

Ďalším uskutočnením génovej subjektu vírus do terapie vyberie aspoň ex vivo, množstvo predkladaného vynálezu ktorý obsahuje kroky, buniek, podá sa rekombinantný jednej bunky z tohto množstva buniek tak, že je keď spôsob sa zo adenoexistuje nadbytok buniek neobsahujúcich adenovírus. Adenovírus má deléciu v géne E1 a obsahuje izolovaný polynukleotid kódujúci sekretovaný protein. Toto množstvo buniek sa potom vnesie späť do subjektu.In another embodiment of the gene subject, the virus selects for therapy at least ex vivo, an amount of the present invention comprising the steps of cells, administering a recombinant single cell of that plurality of cells so that when the method is adeno-free. The adenovirus has a deletion in the E1 gene and contains an isolated polynucleotide encoding a secreted protein. The plurality of cells are then returned to the subject.

Kroky v spôsobe génovej terapie in vivo obsahujú podanie adenovírusového vektora, ktorý obsahuje izolovaný polynukleotid kódujúci proteín ľudského interferónu-beta (β) , priamo do buniek subjektu, pričom sa bunky predtým nevyberali zo subjektu. Spôsoby in vivo a ex vivo umožňujú topické, intraokulárne, parenterálne, intranazálne, intratracheálne, intrabronchiálne, intramuskulárne, subkutánne, intravenózne a intraperitoneálne podanie.The steps in the in vivo gene therapy method comprise administering an adenoviral vector comprising an isolated polynucleotide encoding a human interferon-beta (β) protein directly to the cells of a subject without previously removing the cells from the subject. In vivo and ex vivo methods allow for topical, intraocular, parenteral, intranasal, intratracheal, intrabronchial, intramuscular, subcutaneous, intravenous and intraperitoneal administration.

Predkladaný vynález poskytuje rad výhod. Interferónová génová terapia umožňuje aplikovať veľmi vysokú lokálnu koncentráciu interferónu s veľmi nízkymi systémovými hladinami. To spôsobuje dosiahnutie vysokej účinnosti pri minimálnych vedľajších účinkoch. Interferóny podávané génovou terapiou budú tiež prítomné v značne vyrovnanej konštantnej hladine, na rozdiel od situácie pri liečení interferónovým proteínom, keď sa pozorujú značné výrony interferónu alebo vrcholy v koncentrácii proteínov (ktoré môžu spôsobovať až toxicitu) nasledujúce po injekcii proteínu, po ktorých nasledujú veľmi nízke hladiny, keď je koncentrácia interferónu pravdepodobne príliš nízka na to, aby bola účinná.The present invention provides a number of advantages. Interferon gene therapy makes it possible to administer very high local concentrations of interferon with very low systemic levels. This results in a high efficiency with minimal side effects. Interferons administered by gene therapy will also be present at a largely steady state level, unlike the situation when treated with interferon protein, when significant interferon bursts or peaks are observed at protein concentration (which may cause toxicity) following injection of the protein followed by very low levels when the interferon concentration is likely to be too low to be effective.

Pohodlie pacienta je tiež dôležitým faktorom. Zatiaľ čo pri proteínovej terapii sú nutné časté injekcie interferónu, jediné podanie alebo niekoľko nie príliš častých podaní vektora exprimujúceho interferónový gén poskytne dlhodobo stálu produkciu požadovaného proteínu. Génová terapia umožňuje podanie interferónu riadeným spôsobom do určitého cieľového orgánu alebo do nádoru. Môže sa vytvoriť taký autokrinný systém, keď tie isté bunky exprimujú, sekretujú a prijímajú interferón. Môžu sa tiež dosiahnuť veľmi vysoké dávky interferónu. Takto vysoké dávky sa nemôžu dosiahnuť parenterálnym podávaním proteínu z dôvodov toxicity.Patient comfort is also an important factor. While frequent interferon injections are required for protein therapy, a single administration or several infrequent administrations of a vector expressing an interferon gene will provide sustained production of the desired protein over the long term. Gene therapy allows the administration of interferon in a controlled manner to a particular target organ or tumor. Such an autocrine system can be created when the same cells express, secrete and receive interferon. Very high doses of interferon can also be achieved. Such high doses cannot be achieved by parenteral administration of the protein for reasons of toxicity.

Keďže interferónové proteiny sú sekretované z buniek, každá bunka nádoru alebo hepatitídou infikovanej pečene sa nemusí transdukovať génom interferónu. Tie · bunky, do ktorých sa nedostane gén, budú pod vplyvom susedných buniek (tzv. „bystander effect), ktoré obsahujú gén a sekretujú interferónový proteín. To je veľmi významné zistenie a bude mať veľmi vážne dôsledky na liečebný režim, pretože nie je nutné, aby každá bunka z celkového masy nádoru alebo orgánu obsahovala expresný vektor.Since interferon proteins are secreted from cells, any tumor cell or hepatitis-infected liver need not be transduced with the interferon gene. Those cells that do not reach the gene will be under the influence of neighboring cells (the bystander effect) that contain the gene and secrete the interferon protein. This is a very important finding and will have very serious consequences for the treatment regimen since it is not necessary that each cell of the total tumor or organ mass contain an expression vector.

Ukázalo sa, že parenterálne podávanie interferónu spôsobuje tvorbu anti-interferónových protilátok. Je možné, že táto odpoveď potenciálne neutralizačných protilátok bude zmenšená po vnesení génu pre interferón do určitej lokálnej oblasti. Okrem toho, že sa bude interferón exprimovať lokálne, bude sa tvoriť endogénnymi ľudskými bunkami, preto budú jeho štruktúra i glykozylácia bližšie prirodzenému stavu, a preto tiež menej imunogénny ako interferón produkovaný v baktériách, kvasinkách alebo bunkách vaječníkov čínskeho škrečka, purifikovaný a podávaný parenterálne injekciou.Parenteral administration of interferon has been shown to produce anti-interferon antibodies. It is possible that this response of potentially neutralizing antibodies will be diminished after the introduction of the interferon gene into a particular local area. In addition to being expressed locally, interferon will be formed by endogenous human cells, therefore its structure and glycosylation will be closer to the natural state and therefore less immunogenic than interferon produced in Chinese hamster bacteria, yeast or ovarian cells, purified and administered by parenteral injection. .

Tieto a ďalšie výhody predkladaného vynálezu budú zreteľnejšie na základe detailného opisu výhodných uskutočnení vynálezu a priložených obrázkov.These and other advantages of the present invention will become more apparent from a detailed description of the preferred embodiments of the invention and the accompanying drawings.

Opis výhodných uskutočnení vynálezuDescription of preferred embodiments of the invention

Predkladaný vynález je založený čiastočne na vývoji metódy využíva bunky, ktoré 1) sa môžu môžu sa modifikovať in vitroThe present invention is based in part on the development of a method utilizing cells which 1) can be modified in vitro

3) môžu génovej terapie ex vivo, ktorá ľahko získať od pacienta, 2) vnesením genetického materiálu, príjemcovi, 4) nie sú trombogénne a príjemcovi vo veľkom množstve. Génová predkladaného vynálezu využíva bunky, príjemcovi a 2) môžu sa in izolovaný obsahujú materiálu, genetický materiál, regulačné prvky na ktoré sa exprimuje.3) can ex vivo gene therapy that is readily obtainable from the patient; 2) by introducing genetic material to the recipient; 4) are not thrombogenic and recipient in large quantities. The gene of the present invention utilizes the cells of the recipient and 2) can be isolated containing the material, the genetic material, the regulatory elements to which it is expressed.

sa in sú aby sa pohodlnethey are in order to be comfortable

5) môžu terapia ktoré 1) situ modifikovať,5) can treat therapies which 1) modify the situation,

Geneticky modifikované riadenie množstva implantovať implantovať vivo podľa prítomné v exprimovali bunky genetického bunky prežívajú aGenetically modified amount control implant implant in vivo according to the present in the expressed cells the genetic cells survive and

Geneticky modifikované exprimovaný materiál in situ čas nutný na to, aby produkujú exprimovaný materiál prejavil prospešný (t.j. liečebný) účinok bez nežiaduceho narušenia normálnej funkcie tkaniva, kde sú bunky lokalizované.Genetically modified expressed material in situ, the time required to produce the expressed material exert a beneficial (i.e., therapeutic) effect without unduly disrupting normal tissue function where the cells are localized.

Výhodne je exprimovaným materiálom sekretovaný proteín (ďalej podrobnejšie definovaný). Najvýhodnejšie je sekretovaným proteínom interferón. Skutočne, aj keď interferóny sú najvýhodnejším terapeutickým činidlom, našiel sa všeobecný terapeutický princíp aplikovateľný na génovú terapiu s akýmkoľvek sekretovaným proteínom. Zistilo sa, vďaka tomu, že sekretované proteíny, ako sú napr. interferóny, sú uvoľňované z buniek, v ktorých sa exprimujú, nemusí byť každá bunka z celkovej masy nádoru, alebo napr. hepatitídou infikovanej pečene, transdukovaná génom pre sekretovaný proteín. Tie bunky, do ktorých sa nedostane gén, budú pod vplyvom susedných buniek (tzv. „bystander effect), ktoré obsahujú gén a sekretujú interferónový proteín. Aj keď je opísaná génová terapia s izolovaným polynukleotidom, ktorý kóduje expresiu interferónov, akýkoľvek sekretovaný proteín (ako je definovaný ďalej) sa môže potenciálne využiť v metóde alebo prípravku podľa vynálezu. Všetky citované publikácie v tomto texte sú do prihlášky zahrnuté formou odkazov.Preferably, the expressed material is a secreted protein (further defined below). Most preferably, the secreted protein is interferon. Indeed, although interferons are the most preferred therapeutic agent, a general therapeutic principle applicable to gene therapy with any secreted protein has been found. It has been found that secreted proteins such as e.g. interferons that are released from the cells in which they are expressed need not be each cell from the total tumor mass, or e.g. hepatitis-infected liver, transduced with the secreted protein gene. Those cells that do not reach the gene will be under the influence of neighboring cells (the bystander effect) that contain the gene and secrete the interferon protein. Although gene therapy with an isolated polynucleotide that encodes the expression of interferons is described, any secreted protein (as defined below) can potentially be used in the method or composition of the invention. All publications cited herein are hereby incorporated by reference.

I. Definície „Génová terapia je postup, ktorým sa fenotyp spojený s chorobou „opraví tým, že sa vnesie genetická informácia do organizmu trpiaceho chorobou.I. Definitions 'Gene therapy is the process by which the phenotype associated with a disease' is corrected by introducing genetic information into the organism suffering from the disease.

„Génová terapia ex vivo je postup, pri ktorom sa zo subjektu vyberú bunky a kultivujú sa in vitro. Polynukleotid ako napr. funkčný gén sa vnesie do buniek in vitro, modifikované bunky sa namnožia v kultúre a potom sa implantujú späť do subjektu."Ex vivo gene therapy is a process whereby cells are removed from a subject and cultured in vitro. A polynucleotide such as e.g. the functional gene is introduced into the cells in vitro, the modified cells are expanded in culture, and then implanted back into the subject.

„Génová terapia in vivo je postup, pri ktorom sa cieľové bunky nevyberajú zo subjektu, ale prenášaný polynukleotid (napr. gén kódujúci expresiu interferónu) je vnesený do buniek príjemcovho organizmu in situ, t.j. vo vnútri príjemcu. Génová terapia in vivo sa skúmala na niekoľkých zvieracích modeloch a súčasné odborné publikácie opisujú možnosť priameho prenosu in situ do orgánov· a tkanív."In vivo gene therapy is a process in which target cells are not selected from a subject, but a transferred polynucleotide (e.g., a gene encoding the expression of interferon) is introduced into cells of the recipient organism in situ, i. inside the recipient. In vivo gene therapy has been studied in several animal models, and recent scientific publications describe the possibility of direct in situ transfer to organs and tissues.

Termín „stavy vhodné na génovú terapiu zahrnuje patologické stavy ako sú genetické choroby (t.j. choroby, ktoré sú dôsledkom jedného alebo viacerých defektov génov), získané choroby (t.j. patologické stavy, ktoré nie sú dôsledkom vrodenej chyby), rôzne typy rakovinových ochorení, a tiež príslušné profylaktické procesy (t.j. prevencii ochorení alebo nežiaducich stavov).The term "conditions suitable for gene therapy includes pathological conditions such as genetic diseases (ie, diseases that result from one or more gene defects), acquired diseases (ie, pathologies that are not due to birth defect), various types of cancer, and also appropriate prophylactic processes (ie prevention of diseases or undesirable conditions).

„Získaná choroba označuje chorobu alebo syndróm, ktoré sa prejavujú nenormálnym fyziologickým, biochemickým, bunkovým, štruktúrnym alebo molekulárnobiologickým stavom."Acquired disease refers to a disease or syndrome manifested by an abnormal physiological, biochemical, cellular, structural or molecularobiological condition.

„Polynukleotid je polymér monomérnych jednotiek nukleovej kyseliny, keď monomérne jednotky sú buď ribonukleové kyseliny (RNA) alebo deoxyribonukleové kyseliny (DNA) alebo ich kombinácie. Štyri bázy prítomné v DNA sú adenín (A), guanín (G), cytozín (C) a tymín (T). Štyri bázy DNA sú A, G, C a uracil (U).A polynucleotide is a polymer of monomeric nucleic acid units when the monomeric units are either ribonucleic acids (RNA) or deoxyribonucleic acids (DNA) or combinations thereof. The four bases present in DNA are adenine (A), guanine (G), cytosine (C) and thymine (T). The four bases of DNA are A, G, C and uracil (U).

Termín „izolovaný znamená, pokiaľ sa týka polynukleotidových sekvencií génov, ktoré kódujú interferón, RNA alebo DNA polynukleotid, časť genómového polynukleotidu, cDNA alebo syntetický polynukleotid, ktorý v dôsledku svojho pôvodu alebo zaobchádzania s ním: I) nie je spojený so všetkými polynukleotidmi s ktorými je spojený v prírode (napr. je prítomný v hostiteľskej bunke ako časť expresného vektora), II) je spojený s nukleovou kyselinou alebo inou chemickou skupinou, ktoré sa odlišujú od tých, s ktorými je spojený v prírode, alebo III) nevyskytuje sa v prírode. Ako „izolovaná sa ďalej označuje polynukleotidová sekvencia I) amplifikovaná in vitro napr. metódou polymerázovej reťazovej reakcie (PCR), II) syntetizovaná chemicky, III) purifikovaná, napr. štiepením a gélovou separáciou.The term " isolated " refers to polynucleotide sequences of genes that encode an interferon, RNA or DNA polynucleotide, a portion of a genomic polynucleotide, a cDNA, or a synthetic polynucleotide which, by reason of its origin or handling: is linked in nature (e.g., is present in the host cell as part of an expression vector), II) is linked to a nucleic acid or other chemical group that differs from those with which it is linked in nature, or III) does not occur in nature . Further, "isolated" is a polynucleotide sequence I) amplified in vitro e.g. by the polymerase chain reaction (PCR) method, II) synthesized chemically, III) purified, e.g. cleavage and gel separation.

Takže k „izolovaným interferónovým polynukleotidom patria napr. nukleové kyseliny nevyskytujúce sa prirodzene, ktoré sa môžu ľahko transkribovať do „anti-sense RNA, a tiež gén kódujúci interferónový proteín, ktorý sa v prirodzene sa vyskytujúcich bunkách neexprimuje alebo sa exprimuje v biologicky nevýznamnom množstve. Na ilustráciu, syntetický alebo prirodzený gén kódujúci ľudský interferón-beta 1A by sa považoval za izolovaný vzhľadom na mozgové bunky človeka, pretože tieto bunky prirodzene neexprimujú interferón beta 1A. Ešte ďalším príkladom izolovaného polynukleotidu je použitie iba časti interferónového génu na vytvorenie rekombinantného génu, ako je napr. kombinácia indukovateľného promótora so sekvenciou kódujúcou endogénny interferón prostredníctvom homologickej rekombinácie.Thus, "isolated interferon polynucleotides include e.g. non-naturally occurring nucleic acids that can readily be transcribed into anti-sense RNA, as well as a gene encoding an interferon protein that is not expressed in a naturally occurring cell or is expressed in a biologically insignificant amount. By way of illustration, a synthetic or natural gene encoding human interferon-beta 1A would be considered isolated with respect to human brain cells since these cells do not naturally express interferon beta 1A. Yet another example of an isolated polynucleotide is the use of only a portion of an interferon gene to generate a recombinant gene, such as e.g. combining an inducible promoter with a sequence encoding endogenous interferon by homologous recombination.

„Gén je sekvencia DNA (t.j. lineárne usporiadanie nukleotidov spojených navzájom 3'-5' pentózofosfodiesterovou väzbou), ktorá kóduje prostredníctvom mRNA aminokyselinovú sekvenciu špecifického proteínu.A gene is a DNA sequence (i.e., a linear alignment of nucleotides linked to each other by a 3'-5 'pentosophosphodiester linkage) that encodes the amino acid sequence of a specific protein via mRNA.

„Transkripcia je proces ktorým vzniká z génu mRNA.“Transcription is the process by which it is derived from the mRNA gene.

„Translácia je proces ktorým vzniká z mRNA proteín.“Translation is the process by which mRNA protein is produced.

„Expresia je proces, v ktorom zo sekvencie DNA alebo génu vzniká proteín, zahrnujúci tak transkripciu ako aj transláciu."Expression is the process by which a DNA or gene sequence produces a protein, including both transcription and translation.

Termín „inhibujúci rast sa tu používa na označenie inhibície rastu cieľových buniek (napr. nádoru) a inhibícia transformovaného fenotypu (merané napr. zmenami v morfológii).The term "growth inhibitory" is used herein to refer to the inhibition of target cell growth (e.g., tumor) and inhibition of the transformed phenotype (measured, e.g., by changes in morphology).

„Aminokyselina je monomérna jednotka peptidu, polypeptidu alebo proteínu. Existuje dvadsať L-izomérov aminokyselín. Patria tu tiež analógy aminokyselín a D-izoméry aminokyselín tvoriace proteíny a ich analógy.Amino acid is a monomeric unit of a peptide, polypeptide or protein. There are twenty L-isomers of amino acids. Also included are amino acid analogs and D-isomers of amino acids forming proteins and analogs thereof.

„Proteín je polymér zložený v podstate z ktorýchkoľvek z dvadsiatich proteínových aminokyselín, bez ohľadu na jeho veľkosť. Aj keď termín „polypeptid sa často používa na označenie relatívne veľkých polypeptidov a termín „peptid sa často používa na označenie relatívne malých polypeptidov, použitie týchto termínov v odbore sa často prekrýva a je odlišné·. V tomto texte sa používa termín „protein na označenie peptidov, proteinov aj polypeptidov, pokiaľ nie je uvedené inak."A protein is a polymer composed essentially of any of the twenty protein amino acids, regardless of its size. Although the term "polypeptide is often used to refer to relatively large polypeptides and the term" peptide is often used to refer to relatively small polypeptides, the use of these terms in the art is often overlapping and different. As used herein, the term "protein" refers to peptides, proteins, and polypeptides, unless otherwise indicated.

„Sekretovaný protein je protein, ktorý je transportovaný z vnútra bunky do okolia bunky, k sekretovaným proteínom patrí veľký počet rastových faktorov a imunomodulačných proteinov ako sú napr. rôzne interferóny (α, β, γ), interleukíny ako IL-1, -2, -4, -8 a 12 a rastové faktory ako GM-CSF a G-CSF."A secreted protein is a protein that is transported from the inside of the cell to the surrounding cell; secreted proteins include a large number of growth factors and immunomodulatory proteins such as e.g. various interferons (α, β, γ), interleukins such as IL-1, -2, -4, -8 and 12 and growth factors such as GM-CSF and G-CSF.

„Genetická fúzia označuje kolineárne kovalentné spojenie dvoch alebo viacerých proteinov prostredníctvom ich jednotlivých peptidových kostier, a to tým, že sa exprimuje polynukleotidová molekula kódujúca tieto proteíny."Genetic fusion refers to the collinear covalent association of two or more proteins through their individual peptide skeletons, by expressing the polynucleotide molecule encoding these proteins.

„Mutácia (a tiež „mutant) označuje akúkoľvek zmenu v kvalite alebo štruktúre genetického materiálu organizmu, konkrétne akákoľvek zmena (t.j. delécia, substitúcia, adícia alebo alterácia) v géne interferónu divého typu alebo akúkoľvek zmenu v interferónovom proteíne divého typu."Mutation (and also" mutant) refers to any change in the quality or structure of the genetic material of the organism, in particular any change (i.e., deletion, substitution, addition or alteration) in the wild-type interferon gene or any change in the wild-type interferon protein.

„Divý typ je prirodzene sa vyskytujúca polynukleotidová alebo aminokyselinová sekvencia interferónového génu alebo proteínu, tak ako sa vyskytuje in vivo."The wild type is the naturally occurring polynucleotide or amino acid sequence of an interferon gene or protein as it occurs in vivo.

„Štandardné hybridizačné podmienky sú podmienky určené koncentráciou solí a teplotou v podstate zhodné s podmienkami 0,5 x SSC až 5 x SSC a 65 °C tak pre hybridizáciu, ako aj pre premývanie. Termín „štandardné hybridizačné podmienky tu používaný je preto operačná definícia zahrnujúca rad hybridizácií. Podmienky s vysokou stringenciou (prísnosťou) môžu napr. zahrnovať hybridizáciu v pufri na skríning plakov (0,2 % polyvinylpyrolidón), 0,2 % Ficoll 400, 0,2 % hovädzí sérový albumín, 50 mM Tris-HCl, pH 7,5), IM NaCl, 0,1 % hydrogenfosforečnan sodný, 1 % SDS) s 10 % dextránsulfátom a 100 gg/ml denaturovanej sonikovanej DNA zo spermií lososa pri 65 °C počas 12 až 20 hodín a premývaní v 75 mM NaCl/7,5 mM citrónan sodný (0,5 x SSC)/1 %"Standard hybridization conditions are those determined by salt concentration and temperature substantially identical to 0.5 x SSC to 5 x SSC and 65 ° C for both hybridization and washing. The term "standard hybridization conditions" used herein is therefore an operational definition encompassing a series of hybridizations. High stringency conditions may e.g. include hybridization in plaque screening buffer (0.2% polyvinylpyrrolidone), 0.2% Ficoll 400, 0.2% bovine serum albumin, 50 mM Tris-HCl, pH 7.5), IM NaCl, 0.1% hydrogen phosphate sodium, 1% SDS) with 10% dextran sulfate and 100 gg / ml denatured sonicated salmon sperm DNA at 65 ° C for 12-20 hours and washed in 75 mM NaCl / 7.5 mM sodium citrate (0.5 x SSC) / 1%

SDS pri 65 °C. Podmienky s nízkou stringenciou môžu napr.SDS at 65 ° C. Low stringency conditions may e.g.

zahrnovať hybridizáciu v pufri pre skríning plakov s 10 % dextránsulfátom a 110 gg/ml denaturovanej sonikovanej DNA zo spermií lososa pri 55 °C počas 12 až 20 hodín z premývaní vinclude hybridization in plaque screening buffer with 10% dextran sulfate and 110 gg / ml denatured sonicated salmon sperm DNA at 55 ° C for 12 to 20 hours from washing in

300 mM NaCl/30 mM citrónan sodný (2 x SSC)/1 % SDS pri 55 °C.300 mM NaCl / 30 mM sodium citrate (2 x SSC) / 1% SDS at 55 ° C.

„Expresná kontrolná sekvencia je sekvencia nukleotidov, ktorá riadi a reguluje expresiu génov, keď je s génmi operatívne spojená.An expression control sequence is a nucleotide sequence that directs and regulates the expression of genes when operably linked to the genes.

„Operatívne spojená znamená, že polynukleotidová sekvencia je „operatívne spojená s expresnou kontrolnou sekvenciou, keď expresná kontrolná sekvencia riadi a reguluje transkripciu a transláciu tejto polynukleotidovej sekvencie. Termín „operatívne spojená znamená, že pred polynukleotidovou sekvenciou, ktorá sa má exprimovať, je vhodný štartovací signál (napr. ATG), a že sekvencia je v správnom čítacom rámci, ktorý umožňuje expresiu polynukleotidovej sekvencie a teda produkciu požadovaného interferónu kódovaného izolovanou polynukleotidovou sekvenciou."Operatively linked" means that a polynucleotide sequence is "operably linked to an expression control sequence when the expression control sequence directs and regulates the transcription and translation of the polynucleotide sequence. The term "operably linked" means that a suitable start signal (e.g., ATG) is in front of the polynucleotide sequence to be expressed and that the sequence is in the correct reading frame that allows expression of the polynucleotide sequence and thus production of the desired interferon encoded by the isolated polynucleotide sequence.

„Expresný vektor je polynukleotid, väčšinou DNA plazmid (ale tiež to môže byť vírus), ktorý umožňuje expresiu aspoň jedného génu, keď je vektor vnesený do hostiteľskej bunky. Vektor môže ale nemusí byť schopný replikácie v hostiteľskej bunke.An expression vector is a polynucleotide, usually a DNA plasmid (but also may be a virus) that allows expression of at least one gene when the vector is introduced into a host cell. The vector may or may not be capable of replicating in the host cell.

„Nádor označuje akúkoľvek nežiaducu proliferáciu buniek. Nádorový rast zahrnuje tak malígne ako aj nemalígne nádory, pevné alebo kvapalné nádory, karcinómy, myelómy, sarkómy, leukémie, lymfómy a ďalšie neoplázie a rakovinové a tumorogénne stavy."A tumor refers to any undesirable cell proliferation. Tumor growth includes both malignant and non-malignant tumors, solid or liquid tumors, carcinomas, myelomas, sarcomas, leukemias, lymphomas and other neoplasias, and cancer and tumorigenic conditions.

„Geneticky modifikovaná bunka (tiež nazývaná „bunkový expresný systém) obsahuje bunku a expresný vektor na expresiu interferónového proteínu. Na ex vivo účely sú geneticky modifikované bunky vhodné na podávanie cicavčiemu hostiteľovi, kde buď nahradí alebo existujú súčasne s endogénnymi bunkami príjemcu. Na účely in vivo sa modifikované bunky vytvárajú priamo v príjemcovi.A "genetically modified cell" (also called a "cell expression system") comprises a cell and an expression vector for the expression of an interferon protein. For ex vivo purposes, genetically modified cells are suitable for administration to a mammalian host where they either replace or coexist with the endogenous cells of the recipient. For in vivo purposes, the modified cells are produced directly in the recipient.

Predkladaný vynález prípravu a použitie už buniek. Konkrétne vynález poskytuje opísaných poskytuje kácie buniek cicavčieho príjemcu ex modifikovaných buniek cicavčiemu uskutočnení génovej terapie ex vivo t. j. bunky odobraté z cicavčieho znamená bunku alebo tiež rôzne spôsoby na geneticky modifikovaných spôsob genetickej modifivivo a podávanie geneticky príjemcovi. Vo výhodnom sú bunkami autológne bunky, príjemcu.The present invention preparation and use of already cells. In particular, the invention provides as described herein provide mammalian recipient cell ex-modified cells with a mammalian embodiment of ex vivo gene therapy t. j. a cell taken from a mammalian means a cell or alternatively a variety of methods for a genetically modified method, a genetic modifier, and administered genetically to a recipient. In a preferred embodiment, the cells are autologous cells of the recipient.

množstvo buniek, ktoré vybraté z miesta ich prirodzeného výskytu odoberania buniek pacientovi, a tiež spôsoby vaných buniek v kultúrach, sú odborníkovi známe (Stylianou,the number of cells selected from the site of their natural collection of cells by the patient, as well as the methods of cell culture in cultures, are known to the person skilled in the art (Styliana,

Termín „odobraté boli odobraté či v tele. Spôsoby udržiavania izoloE. a kol., Kidney Intl. 37: 1563-1570, 1992, Hjelle, J.H. a kol.,The term "taken" has been taken or in the body. Methods of maintaining isolation. et al., Kidney Intl. 37: 1563-1570, 1992; Hjelle, J.H. et al.,

Peritoneal Dialysis Intl. 9: 341-347, 1989, Heldin, P., Biochem. J. 283: 165-170, 1992, DiPaolo, N. a kol., Int. J. Art. Org. 12: 485-501, DiPaolo, N. a kol., Clinical Nephrol. 34: 1791848,Peritoneal Dialysis Intl. 9: 341-347, 1989; Heldin, P., Biochem. J. 283: 165-170, 1992; DiPaolo, N. et al., Int. J. Art. Org. 12: 485-501, DiPaolo, N. et al., Clinical Nephrol. 34: 1791848

1990, DiPaolo, N. a kol., Nephron 57: 323-331, 1991. Všetky skôr aj ďalej citované patenty, patentové prihlášky a odborné publikácie sú tu zahrnuté formou odkazov.1990, DiPaolo, N. et al., Nephron 57: 323-331, 1991. All of the foregoing patents, patent applications, and scientific publications are incorporated herein by reference.

II. Izolovanie interferónových polynukleotidov „Interferón (skrátene označovaný IFN) je malý, druhovo špecifický, jednorefazcový polypeptid, tvorený v bunkách cicavcov ako reakcia na expozíciu rôznym induktorom, ako sú vírusy, polypeptidy, mitogény a pod. Výhodne interferóny sú v rekombinantnej forme, pričom metódy prípravy proteínov technikami rekombinantnej DNA sú známe, vrátane prípravy rôznych interferónov, a nijako neobmedzujú predkladaný vynález, pozri napr. patenty U.S. č. 4 399 216, 5 149 636 a 5 179 017 (Axel a kol.) a 4 470 461 (Kaufman). Boli pripravené rekombinantné formy interferónu alfa, beta, gamma a konvenčného interferónu. Tieto formy sa môžu exprimovať z buniek, ktoré obsahujú polynukleotidové sekvencie kódujúce varianty, ako sú mutanty bez cysteínov (napr. pre interferón beta) a mutanty bez metionínu. Ďalšie modifikácie sa môžu uskutočniť prostredníctvom posttranslačného opracovania v hostiteľskej bunke. Presná chemická štruktúra konkrétneho interferónu je teda závislá od niekoľkých faktorov a nijako neobmedzuje predmet predkladaného vynálezu. Všetky takéto proteíny nachádzajúce sa v prípravkoch podľa vynálezu si udržia svoju biologickú aktivitu, pokiaľ sa dostanú do vhodného prostredia.II. Isolation of interferon polynucleotides Interferon (abbreviated as IFN) is a small, species-specific, single-chain polypeptide produced in mammalian cells in response to exposure to various inducers, such as viruses, polypeptides, mitogens, and the like. Preferably, the interferons are in recombinant form, and methods of making proteins by recombinant DNA techniques are known, including the preparation of various interferons, and do not limit the present invention, see e.g. U.S. Pat. no. Nos. 4,399,216, 5,149,636 and 5,179,017 (Axel et al.) And 4,470,461 (Kaufman). Recombinant forms of interferon alpha, beta, gamma and conventional interferon were prepared. These forms can be expressed from cells that contain polynucleotide sequences encoding variants, such as cysteine-free mutants (e.g., for interferon beta) and methionine-free mutants. Further modifications may be made by post-translational processing in the host cell. Thus, the precise chemical structure of a particular interferon is dependent on several factors and is not intended to limit the scope of the present invention. All such proteins present in the compositions of the invention will retain their biological activity as long as they enter a suitable environment.

Výhodné polynukleotidy, ktoré sa môžu použiť podľa predkladaného vynálezu, sa odvodili zo sekvencii interferónu divého typu rôznych stavovcov, výhodne cicavcov, a získali sa metódami, ktoré sú odborníkovi známe. Pozri napr. patent U. S. 5 641 656 (udelený 24.6.1997), DNA kódujúca vtáčí interferónový preprotein typ I a zrelý vtáčí interferón typ I, patent U.S. 5 605 688 (25. februára 1997 - rekombinantné psie a konské interferóny typ I), patent U.S. 5 554 513 (10. september 1996 DNA sekvencia kódujúca ľudský interferón beta2A), patent U.S. 5 541 513 (10. júl 1996 - DNA sekvencia kódujúca ľudský fibroblastový polypeptid interferónu beta2A), patent U. S. 5 231 176 (27. júl 1993 - DNA molekula kódujúca ľudský leukocytový interferón), patent U. S. 5 071 7 61 (10. december 1991 - DNA sekvencie kódujúca subsekvencie ľudských lymfoblastoidných interferónov LyIFN-alfa-2 a LyIFN-alfa-3), patent U.S. 4 737 931 (19. apríl 1988 - DNA sekvencia obsahujúca gén ľudského interferónu beta), patent U.S. 4 456 748 (26. jún 1984 - DNA sekvencie kódujúce subsekvencie rôznych prirodzene sa vyskytujúcich leukocytových interferónov) .Preferred polynucleotides that can be used according to the present invention have been derived from wild-type interferon sequences of various vertebrates, preferably mammals, and obtained by methods known to those skilled in the art. See e.g. U.S. Patent No. 5,641,656 (issued June 24, 1997), DNA encoding avian type I interferon preprotein and mature avian type I interferon; No. 5,605,688 (Feb. 25, 1997 - Recombinant Canine and Horse Interferons Type I); No. 5,554,513 (September 10, 1996, DNA sequence encoding human interferon beta2A); No. 5,541,513 (July 10, 1996 - DNA sequence encoding human fibroblast polypeptide interferon beta2A), U.S. Patent No. 5,231,176 (July 27, 1993 - DNA molecule encoding human leukocyte interferon), U.S. Patent No. 5,071,761 (December 10, 1991 - DNA sequence coding for human lymphoblastoid interferons LyIFN-alpha-2 and LyIFN-alpha-3), U.S. Pat. No. 4,737,931 (April 19, 1988 - DNA sequence comprising the human interferon beta gene); No. 4,456,748 (June 26, 1984 - DNA sequences encoding the subsequences of various naturally occurring leukocyte interferons).

Mutantní členovia rodiny interferónových génov sa tiež môžu použiť podľa vynálezu. Mutácia v polynukleotidovej sekvencii interferónu divého·typu sa pripravujú v odbore známymi metódami cielenej mutagenézy. Termín „mutant tiež zahrnuje genetické fúzie, takže za „mutantné sekvencie sa môžu považovať aj nasledujúce sekvencie interferónov:Mutant members of the interferon gene family can also be used according to the invention. Mutations in the wild-type interferon polynucleotide sequence are prepared by methods of site-directed mutagenesis known in the art. The term "mutant" also includes genetic fusions, so that the following interferon sequences can be considered as "mutant sequences":

Patent U.S. 5 273 889 (28. Decembra 1993 - DNA konštrukt obsahujúci gén interferónu gamma spojený so sekvenciou kódujúcou imunogénny leukotoxín), patent U.S. 4 959 314 (25. septemberU.S. Pat. No. 5,273,889 (Dec. 28, 1993 - DNA construct comprising an interferon gamma gene linked to a sequence encoding an immunogenic leukotoxin); 4,959,314 (25 September

1990 - gén s DNA sekvenciou, ktorá kóduje syntetický mutein biologicky aktívneho natívneho proteínu), patent U.S. 4 929 554 (29. máj 1990 - DNA kódujúca des-Cys-Tyr-Cys rekombinantný ľudský imunitný interferón), patent U. S. 4 914 033 (3. apríl 1990 - DNA molekula kódujúca modifikovaný interferón-beta obsahujúci interferón beta) a patent U.S. 4 569 908 (11. február 1986 - DNA molekula so sekvenciou, ktorá kóduje viactriedny hybrid interferónového polypeptidu).1990 - gene with a DNA sequence that encodes a synthetic mutein of a biologically active native protein); U.S. Patent No. 4,929,554 (May 29, 1990 - DNA encoding des-Cys-Tyr-Cys recombinant human immune interferon), U.S. Patent No. 4,914,033 (April 3, 1990 - DNA molecule encoding modified interferon-beta containing interferon beta) and U.S. Pat. 4,569,908 (February 11, 1986 - DNA molecule having a sequence that encodes a multi-class hybrid of an interferon polypeptide).

Okrem toho, izolované polynukleotidy opísané v uvedených patentoch sa môžu zmeniť tak, aby poskytli funkčne ekvivalentné polypeptidy. Polynukleotid je „funkčne ekvivalentný v porovnaní s polynukleotidom s už uvedenými sekvenciami pokiaľ spĺňa aspoň jednu z nasledovných podmienok:In addition, the isolated polynucleotides described in the aforementioned patents may be altered to provide functionally equivalent polypeptides. A polynucleotide is "functionally equivalent to a polynucleotide having the above sequences as long as it meets at least one of the following conditions:

a) „funkčne ekvivalentný je polynukleotid, ktorý hybridizuje s ktoroukoľvek predchádzajúcou sekvenciou pri štandardných podmienkach a/alebo je degenerovaný vzhľadom na ktorékoľvek predchádzajúce sekvencie, najvýhodnejšie kódujúce mutantný interferón s terapeutickou aktivitou interferónu divého typu,(a) "functionally equivalent is a polynucleotide which hybridizes to any of the foregoing sequences under standard conditions and / or is degenerate with respect to any of the foregoing sequences, most preferably encoding a mutant interferon with the therapeutic activity of a wild-type interferon,

b) „funkčne ekvivalentný je polynukleotid, ktorý kóduje expresiu aminokyselinovej sekvencie kódovanej polynukleotidom s ktoroukoľvek z predchádzajúcich interferónových sekvencií.b) "functionally equivalent is a polynucleotide that encodes the expression of the amino acid sequence encoded by the polynucleotide with any of the foregoing interferon sequences.

Môže sa teda zhrnúť, že termín „interferón zahrnuje, avšak nie obmedzený iba na ne, všetky činidlá uvedené v predchádzajúcom texte a ich funkčné ekvivalenty. Termín „funkčné ekvivalenty sa týka interferónového proteínu alebo polynukleotidu kódujúceho interferónový proteín, ktoré majú rovnaký alebo lepší prospešný účinok na cicavčieho príjemcu ako pôvodný interferón, ku ktorému sa funkčný ekvivalent vzťahuje. Odborníkovi je zrejmé, že funkčne ekvivalentný proteín sa môže pripraviť rekombinantnou technikou, t. j. expresiou „funkčne ekvivalentnej DNA. Teda predmetom predkladaného vynálezu sú tiež interferóny kódované prirodzene sa vyskytujúcou DNA, a tiež kódované DNA, ktorá sa prirodzene nevyskytuje, ale kóduje rovnaký proteín ako je kódovaný prirodzene sa vyskytujúcou DNA.In summary, the term "interferon includes, but is not limited to, all of the above agents and functional equivalents thereof." The term "functional equivalents" refers to an interferon protein or a polynucleotide encoding an interferon protein having the same or better beneficial effect on the mammalian recipient as the parent interferon to which the functional equivalent refers. The skilled artisan will appreciate that a functionally equivalent protein can be prepared by recombinant techniques, i. j. expression of "functionally equivalent DNA." Thus, the subject of the present invention are also interferons encoded by naturally occurring DNA, as well as encoded DNA that is not naturally occurring but encodes the same protein as encoded by naturally occurring DNA.

Vďaka degenerácii nukleotidových kódujúcich sekvencii sa môžu použiť iné polynukleotidy na kódovanie interferónov. K nim patria celé alebo časti uvedených sekvencii, ktoré sa zmenili substitúciou rôznych kodónov, ktoré kódujú rovnaký aminokyselinový zvyšok v sekvencii, ide teda o umlčanú zámenu. Takéto zmenené sekvencie sa považujú za ekvivalenty týchto sekvencii. Napr. Phe (F) je kódovaný dvoma kodónmi, TTC alebo TTT, Tyr (Y) je kódovaný TAC alebo TAT a His (H) je kódovaný CAC alebo CAT. Na druhej strane Trp (W) je kódovaný jediným kodónom TGG. Teda je jasné, že pre danú sekvenciu DNA kódujúcu konkrétny interferón existuje mnoho degenerovaných sekvencii, ktoré ho kódujú. Tieto degenerované sekvencie sú tiež zahrnuté vo vynáleze.Due to the degeneracy of the nucleotide coding sequences, other polynucleotides can be used to encode interferons. These include all or parts of the sequences that have been altered by the substitution of different codons that encode the same amino acid residue in the sequence, thus being a silenced change. Such altered sequences are considered equivalent to these sequences. E.g. Phe (F) is encoded by two codons, TTC or TTT, Tyr (Y) is encoded by TAC or TAT, and His (H) is encoded by CAC or CAT. On the other hand, Trp (W) is encoded by a single TGG codon. Thus, it is clear that for a given DNA sequence encoding a particular interferon there are many degenerate sequences that encode it. These degenerate sequences are also included in the invention.

„Konvenčný („consensus) interferón tiež patri pod uvedenú definíciu. Termín „konvenčný interferón sa tu používa na označenie polypeptidu, ktorý sa prirodzene nevyskytuje, ale ktorý prevažne obsahuje aminokyselinové zvyšky spoločné všetkým prirodzene sa vyskytujúcim interferónov, pričom obsahuje pozícií, kde nie je žiadna subtypom, aminokyselinu, ktorá ľudským sekvenciám subtypov v jednej alebo viac takýchto aminokyselina spoločná všetkým sa nevyskytuje v tejto pozícii prevažne a v žiadnom prípade neobsahuje aminokyselinu, ktorá sa v tejto pozícii nevyskytuje aspoň u jedného prirodzene sa vyskytujúceho subtypu."Consensus interferon" also falls under the above definition. The term "conventional interferon" is used herein to refer to a polypeptide that is not naturally occurring, but which predominantly contains amino acid residues common to all naturally occurring interferons, and includes a position where there is no subtype, an amino acid that human subtype sequences in one or more such. the amino acid common to all does not occur predominantly in this position, and in no way comprises an amino acid that does not occur in this position in at least one naturally occurring subtype.

konvenčné sekvencieconventional sequences

Konvenčné všetkých sekvencie interferónové sekvencie zahrnujú uvedených interferónov za predposubtypov. Príklady konvenčných uvedené v patentoch U. S. 4 695 623 kladu, že majú interferónových sekvencii sú a 4 897 471 (Amgen). DNA sekvencie kódujúce konvenčné interferónové polypeptidy sú výhodne produktmi expresie pripravených sekvencii DNA, transformovaných alebo transfekovaných do hostiteľa, ako sa opisuje v tejto prihláške. To znamená, že výhodné konvenčné interferóny sú produkované rekombinantným spôsobom. Takéto materiály sa potom môžu purifikovať štandardnými postupmi odborníkovi známymi.Conventional sequences of all interferon sequences include said interferons under preposubtypes. Examples of conventional ones cited in U.S. Pat. Nos. 4,695,623 that they have interferon sequences are α 4,897,471 (Amgen). The DNA sequences encoding the conventional interferon polypeptides are preferably expression products of the prepared DNA sequences transformed or transfected into a host as described in this application. Thus, preferred conventional interferons are produced in a recombinant manner. Such materials can then be purified by standard procedures known to those skilled in the art.

Už opísané interferóny a stavy vhodné pre génovú terapiu sú ilustratívne a nijako neobmedzujú predmet predkladaného vynálezu. Výber vhodného interferónu na liečenie známej choroby je v rámci rutinnej činnosti odborníka bez neprimeraného experimentovania.The interferons and conditions suitable for gene therapy described above are illustrative and not limiting. The selection of a suitable interferon for treating a known disease is within the skill of the art without undue experimentation.

III. Spôsoby vnášania polynukleotidových sekvencií pre sekretované proteíny do buniekIII. Methods of introducing polynucleotide sequences for secreted proteins into cells

Termín „transformovať alebo „transformácia sa týka akýchkoľvek genetických modifikácií buniek a zahrnuje tak „transfekciu ako aj „transdukciu.The term "transform or" transformation refers to any genetic modification of cells and includes both "transfection" and "transduction."

„Transfekcia buniek označuje získanie nového genetického materiálu bunkami tým, že sa do buniek vnesie dodatočná DNA. takže transfekcia sa týka vloženia nukleovej kyseliny (napr. DNA) do bunky pomocou fyzikálnej alebo chemickej metódy. Odborníkom je známych niekoľko techník transfekcie, ku ktorým patria napr.: koprecipitácia DNA s fosfátom draselným (pozri Methods in Molecular Biology, Vol. 7, Gene Transfer And Expression Protocols, ed. E. J. Murray, Humana Press, 1991), metóda s DEAE-dextránom (pozri už uvedenú citáciu), elektroporácia (pozri vyššie), transfekcia sprostredkovaná katiónovými lipozómami (pozri vyššie) a ostreľovanie mikročasticami wolfrámu (Johnston, S.A., Náture -346: 776-777, 1990) a koprecipitácia DNA s fosfátom strontnatým (Brash, D.E. a kol., Molec. Celí. Biol. 7: 3031-2034, 1987). Každá z týchto metód je v odbore dobre známa."Transfection of cells refers to the acquisition of new genetic material by cells by introducing additional DNA into the cells. thus, transfection refers to the introduction of a nucleic acid (e.g. DNA) into a cell by a physical or chemical method. Several transfection techniques are known to those skilled in the art, including: co-precipitation of DNA with potassium phosphate (see Methods in Molecular Biology, Vol. 7, Gene Transfer and Expression Protocols, ed. EJ Murray, Humana Press, 1991); dextran (see above), electroporation (see above), cationic liposome-mediated transfection (see above), and tungsten microparticle bombardment (Johnston, SA, Nature -346: 776-777, 1990), and coprecipitation of strontium phosphate DNA (Brash, DE et al., Molec. Cell. Biol. 7: 3031-2034, 1987). Each of these methods is well known in the art.

Na rozdiel od toho, „transdukcia buniek sa týka procesu prenosu nukleových kyselín do bunky pomocou RNA alebo DNA vírusov. Jedna alebo niekoľko izolovaných polynukleotidových sekvencií, ktoré kódujú jeden alebo niekoľko interferónových proteínov, sa nachádza vo víruse a môže sa vložiť do chromozómu transdukovanej bunky. Alternatívne sa bunka transdukuje vírusom, ale pritom nebude mať izolovaný polynukleotid inkorporovaný v svojich chromozómoch, ale bude schopná extrachromozomálne exprimovať interferón vo vnútri bunky.In contrast, "cell transduction refers to the process of transferring nucleic acids into a cell by RNA or DNA viruses. One or more isolated polynucleotide sequences that encode one or more interferon proteins are found in the virus and can be inserted into the chromosome of the transduced cell. Alternatively, the cell is transduced with a virus but will not have an isolated polynucleotide incorporated in its chromosomes, but will be able to extra-chromosomally express the interferon within the cell.

Podľa jedného uskutočnenia vynálezu sú bunky transformované (t.j. geneticky modifikované) ex vivo. Bunky sú izolované z cicavca· (výhodne človeka) a transformované (t. j. transdukované alebo transfekované in vitro) vektorom obsahujúcim izolovaný polynukleotid ako je napr. rekombinantný gén operatívne spojený s jednou alebo niekoľkými expresnými kontrolnými sekvenciami pre expresiu rekombinantného sekretovaného proteínu (napr. interferónu) . Bunky sa potom podajú cicavčiemu príjemcovi na to, aby tvorili proteín in situ. Výhodne je cicavčím príjemcom človek a modifikované bunky sú autológne bunky, t.j. bunky izolované z cicavčieho príjemcu. Izolácia a kultivácia buniek in vitro už boli opísané v odbornej literatúre.According to one embodiment of the invention, the cells are transformed (i.e., genetically modified) ex vivo. The cells are isolated from a mammal (preferably a human) and transformed (i.e., transduced or transfected in vitro) with a vector containing an isolated polynucleotide such as e.g. a recombinant gene operably linked to one or more expression control sequences for expression of a recombinant secreted protein (e.g., interferon). The cells are then administered to the mammalian recipient to form the protein in situ. Preferably, the mammalian recipient is a human and the modified cells are autologous cells, i. cells isolated from a mammalian recipient. In vitro cell isolation and culture has been described in the literature.

Podľa iného uskutočnenia vynálezu sa bunky transformujú alebo inak geneticky modifikujú in vivo. Bunky z cicavčieho príjemcu (výhodne človeka) sa transformujú (t.j. transdukujú alebo transfekujú) in vivo vektorom, ktorý obsahuje izolovaný polynukleotid, ako je rekombinantný gén operatívne spojený s jednou alebo niekoľkými expresnými kontrolnými sekvenciami, na expresiu rekombinantného sekretovaného proteínu (napr. rekombinantného interferónu) a proteín sa potom podáva in situ.According to another embodiment of the invention, the cells are transformed or otherwise genetically modified in vivo. Cells from a mammalian recipient (preferably a human) are transformed (ie, transduced or transfected) in vivo with a vector containing an isolated polynucleotide, such as a recombinant gene operably linked to one or more expression control sequences, to express a recombinant secreted protein (e.g., recombinant interferon). and the protein is then administered in situ.

Izolovaný polynukleotid kódujúci sekretovaný proteín (napr. cDNA kódujúcu jeden alebo niekoľko terapeutických interferónových proteínov) sa vnesie do bunky ex vivo alebo in vivo spôsobom na prenos génov, ako je napr. transfekcia alebo transdukcia, čím vznikne geneticky modifikovaná bunka. Rôzne expresné vektory (t.j. nosiče na uľahčenie prenosu izolovaného polynukleotidu do cieľovej bunky) sú odborníkovi známe.An isolated polynucleotide encoding a secreted protein (e.g., a cDNA encoding one or more therapeutic interferon proteins) is introduced into a cell ex vivo or in vivo by a gene transfer method such as e.g. transfection or transduction to produce a genetically modified cell. Various expression vectors (i.e., carriers to facilitate transfer of an isolated polynucleotide to a target cell) are known to those skilled in the art.

Vnesený genetický materiál typicky obsahuje izolovaný polynukleotid ako je napr. interferónový gén (zvyčajne vo forme cDNA obsahujúcej exóny kódujúce interferón) spoločne s promótorom na kontrolu transkripcie nového génu. Promótor má typicky špecifickú nukleotidovú sekvenciu nutnú na iniciáciu transkripcie. Prípadne môže genetický materiál obsahovať intrónové sekvencie, ktoré sa odstránia zo zrelého transkriptu zostrihomThe introduced genetic material typically comprises an isolated polynucleotide such as e.g. an interferon gene (usually in the form of a cDNA containing exons encoding the interferon) together with a promoter to control the transcription of the new gene. The promoter typically has a specific nucleotide sequence necessary to initiate transcription. Alternatively, the genetic material may contain intron sequences that are removed from the mature transcript by splicing

RNA. Na 3'-konci génu, ktorý sa má exprimovať, by mal byť prítomný polyadenylačný signál. Vnesený genetický materiál tiež môže obsahovať vhodnú signálnu sekvenciu na sekréciu produktu terapeutického génu (napr. interferónu) z bunky do medzibunkového prostredia.RNA. A polyadenylation signal should be present at the 3'-end of the gene to be expressed. The introduced genetic material may also contain a suitable signal sequence for the secretion of the therapeutic gene product (e.g., interferon) from the cell into the intercellular environment.

Izolovaný genetický materiál pripadne ďalej obsahuje ďalšie sekvencie (t.j. zosilňovače, „enhancery) potrebné na získanie požadovaného stupňa transkripčnej aktivity. „Enhancer alebo „zosilňovač je jednoducho netranslatovaná sekvencia DNA, ktorá funguje v spojitosti s kódujúcou sekvenciou (t.j. v cis) tak, že mení základnú transkripčnú hladinu určovanú promótorom.Optionally, the isolated genetic material further comprises additional sequences (i.e. enhancers) required to obtain the desired degree of transcriptional activity. An "enhancer" or "enhancer" is simply a non-translated DNA sequence that functions in conjunction with a coding sequence (i.e., cis) by altering the base transcription level determined by the promoter.

Izolovaný genetický materiál je výhodne vnesený do bunkového genómu bezprostredne „v smere („downstream) od promótora, takže promótor a kódujúca sekvencia sú operatívne spojené, čo umožňuje transkripciu kódujúcej sekvencie. Výhodné vírusové expresné vektory obsahujú exogénny promótorový element na kontrolu transkripcie vloženého interferónového génu. K takýmto exogénnym promótorom patria tak konštitutívne ako aj indukovateľné promótory.Preferably, the isolated genetic material is introduced into the cellular genome immediately downstream of the promoter so that the promoter and the coding sequence are operably linked, allowing the coding sequence to be transcribed. Preferred viral expression vectors comprise an exogenous promoter element to control the transcription of the inserted interferon gene. Such exogenous promoters include both constitutive and inducible promoters.

Prirodzene sa vyskytujúce konštitutívne promótory riadia expresiu proteínov, ktoré regulujú esenciálne bunkové funkcie. Výsledkom je, že gén kontrolovaný konštitutívnym promótorom je exprimovaný za akýchkoľvek okolností bunkového rastu. K príkladom konštitutívnych promótorov patria promótory nasledovných génov, ktoré kódujú základné „udržiavacie funkcie metabolizmu: hypoxantínfosforibozyltransferáza (HPRT), dihydrofolátreduktáza (DHFR) (Scharfmann a kol., Proc. Natl. Acad. Sci. USA 88: 46264630, 1991), adenozíndeamináza, fosfoglycerátkináza, pyruvátkináza, fosfoglycerolmutáza a ďalej promótor β-aktínu (Lai a kol., Proc. Natl. Acad. Sci. USA 86: 10006-10010, 1989) a ďalšie konštitutívne promótory odborníkom známe.Naturally occurring constitutive promoters direct the expression of proteins that regulate essential cellular functions. As a result, the gene under the control of the constitutive promoter is expressed under any circumstances of cell growth. Examples of constitutive promoters include promoters of the following genes that encode the basic "maintenance functions of metabolism: hypoxanthine phosphoribosyltransferase (HPRT), dihydrofolate reductase (DHFR) (Scharfmann et al., Proc. Natl. Acad. Sci. USA, 1991: 46264630) phosphoglycerate kinase, pyruvate kinase, phosphoglycerol mutase and the β-actin promoter (Lai et al., Proc. Natl. Acad. Sci. USA 86: 10006-10010, 1989) and other constitutive promoters known to those skilled in the art.

Okrem toho mnoho vírusových promótorov funguje v eukaryotických bunkách konštitutívnym spôsobom. K takýmto promótorom patria: skoré a neskoré promótory SV40 (pozriIn addition, many viral promoters function constitutively in eukaryotic cells. Such promoters include: the early and late SV40 promoters (cf.

Bernoist a Chambon, Náture 290: 304, 1981), promótory z dlhých terminálnych opakovaných sekvencií (LTR) vírusu Moloneyovej leukémie (MLV) a ďalších retrovírusov (pozri Weiss a kol., RNA Tumor Viruses, Cold Spring Harbor Laboratory, Cold Spring Harbor, N.Y., 1985), timidínkinázový promótor cytomegalovírusuBernoist and Chambon, Nature 290: 304, 1981), long terminal repeat sequence (LTR) promoters of Moloney leukemia virus (MLV) and other retroviruses (see Weiss et al., RNA Tumor Viruses, Cold Spring Harbor Laboratory, Cold Spring Harbor, NY, 1985), a cytomegalovirus timidine kinase promoter

IE1 (pozri Karasuymama a kol., J. Exp. Med. 169: 13, 1989), promótor vírusu Rousovho sarkómu, RSV (pozri Yamamoto a kol., Celí 22: 787, 1980), neskorý promótor adenovírusu (Yamada a kol., Proc. Natl. Acad. Sci. USA 82: 3567, 1985) a ďalšie. Teda ktorýkoľvek z už uvedených konštitutívnych promótorov sa môže použiť na kontrolu transkripcie génového inzertu v predkladanom vynáleze (pozri tiež časť B) .IE1 (see Karasuymama et al., J. Exp. Med. 169: 13, 1989), the Rous sarcoma virus promoter, RSV (see Yamamoto et al., Cell 22: 787, 1980), the late adenovirus promoter (Yamada et al. (Proc. Natl. Acad. Sci. USA 82: 3567, 1985) and others. Thus, any of the constitutive promoters mentioned above may be used to control the transcription of the gene insert in the present invention (see also section B).

Pokiaľ sa má uskutočniť prenos interferónového génu do špecifického tkaniva, môže byť žiaduce priamo zamerať expresiu tohto génu. Napr. existujú promótory opísané v odbornej literatúre, ktoré umožňujú expresiu iba v niektorých tkanivách. K príkladom takýchto promótorov patria promótory vírusu hepatitídy B špecifickej pre pečeň (Sandig a kol., Gene Therapy 3: 10021009, 1996) a albumínového génu ((Pinkert a kol., Genes andIf the transfer of an interferon gene to a specific tissue is to be performed, it may be desirable to direct the expression of that gene directly. E.g. there are promoters described in the literature that allow expression only in some tissues. Examples of such promoters include liver-specific hepatitis B virus promoters (Sandig et al., Gene Therapy 3: 10021009, 1996) and albumin gene ((Pinkert et al., Genes and

Development 1: 268-276, 1987, Guo a koľ., Gene Therapy 3: 802810, 1996) ako príklad ďalšieho promótora špecifického pre pečeň. Okrem toho existuje rad promótorov, ktoré sú opísané v odbornej literatúre, a ktoré umožňujú expresiu iba v špecifických nádoroch. K príkladom takýchto promótorov patria promótor PSA (karcinóm prostaty), promótor karcinoembryonálneho antigénu (karcinóm hrubého čreva a pľúc), promótor β-kazeínu (karcinóm prsníka), promótor tyrozinázy (melanóm), promótor c-sis (osteosarkóm) a promótor α-fetoproteínu (hepatóm).Development 1: 268-276, 1987, Guo et al., Gene Therapy 3: 802810, 1996) as an example of another liver-specific promoter. In addition, there are a number of promoters that are described in the literature and which allow expression only in specific tumors. Examples of such promoters include the PSA (prostate cancer) promoter, the carcinoembryonic antigen promoter (colon and lung cancer), the β-casein promoter (breast cancer), the tyrosinase promoter (melanoma), the c-sis promoter (osteosarcoma), and the promoter α-osteosarcoma. (hepatoma).

Gény, ktoré sú pod kontrolou indukovateľného promótora sa exprimujú, alebo sa vo väčšej miere exprimujú, iba v prítomnosti indukujúceho činidla (napr. transkripcie pod kontrolou metalotioneínového promótora sa výrazne zvyšuje v prítomnosti niektorých kovových iónov. Pozri tiež promótor indukovatelný glukokortikoidmi vyskytujúci sa v dlhej koncovej repetícii (LTR) vírusu nádoru prsnej žľazy myši (MMTV) (Klessig a kol., Mol.Genes that are under the control of an inducible promoter are expressed or more expressed only in the presence of an inducing agent (e.g., transcription under the control of a metallothionein promoter increases markedly in the presence of some metal ions. See also glucocorticoid-inducible promoter occurring in the long terminal mouse mammary tumor virus (MMTV) repeat (LTR) (Klessig et al., Mol.

Celí Biol. 4: 1354, 1984). K indukovatelným promótorom patria responzivne (odpovedajúce) elementy (RE), ktoré stimulujú transkripciu, keď sa naviaže ich indukujúci faktor. Napr. existujú RE pre sérové faktory, steroidné hormóny, kyselinu retinovú a cyklický AMP. Promótory obsahujúce konkrétny RE sa môžu vybrať preto, aby sa získala indukovateľná odpoveď a v niektorých prípadoch samotný RE sa môže pripojiť k inému promotoru, čím sa získa indukovatelnosť rekombinantného génu.Cell Biol. 4: 1354, 1984). Inducible promoters include responsive elements (REs) that stimulate transcription when their inducing factor binds. E.g. there are REs for serum factors, steroid hormones, retinoic acid and cyclic AMP. Promoters containing a particular RE can be selected to obtain an inducible response, and in some cases, the RE itself can be linked to another promoter to obtain inducibility of the recombinant gene.

Takže výberom vhodného promótora (konštitutívneho alebo indukovateľného, silného alebo slabého) je možné riadiť tak existenciu, ako aj hladinu expresie interferónu v geneticky modifikovaných bunkách. Keď je gén kódujúci interferón pod kontrolou indukovateľného promótora, podávanie interferónu in situ spustí tým, že sa geneticky modifikované bunky vystavia podmienkam, ktoré umožní expresiu interferónu, napr. tým, že sa injikujú špecifické induktory pre indukovateľné promótory, ktoré kontrolujú transkripciu činidla. Napr. expresia in situ v geneticky modifikovaných bunkách interferónového proteínu kódovaného interferónovým génom pod kontrolou metalotioneínového promótora sa zvyšuje kontaktom geneticky modifikovaných buniek s roztokom obsahujúcim vhodné (t.j. indukujúce) kovové ióny in situ.Thus, by selecting a suitable promoter (constitutive or inducible, strong or weak) it is possible to control both the existence and the level of expression of interferon in genetically modified cells. When the gene encoding the interferon is under the control of an inducible promoter, the in situ administration of the interferon is triggered by exposing the genetically modified cells to conditions that allow expression of the interferon, e.g. by injecting specific inducers for inducible promoters that control the transcription of the agent. E.g. in situ expression in genetically modified cells of the interferon protein encoded by the interferon gene under the control of the metallothionein promoter is increased by contacting the genetically modified cells with a solution containing suitable (i.e. inducing) metal ions in situ.

Nedávno sa vyvinul komplikovaný systém, ktorý umožňuje presnú reguláciu génovej expresie exogénne podávanými malými molekulami. K príkladom patrí systém FK505/Rapamycin (Rivera a kol., Náture Medicíne 2(9): 1028-1032, 1996), tetracyklínový systém (Gossen a kol., Science 268: 1766-1768, 1995), ecdysonový systém (No a kol., Proc. Natl. Acad. Sci. USA 93: 3346-3351, 1996) a progesteroňový systém (Wang a kol., Náture Biotechnology 15: 239-243,1997).Recently, a complicated system has been developed which allows precise regulation of gene expression by exogenously administered small molecules. Examples include the FK505 / Rapamycin system (Rivera et al., Nature Medicine 2 (9): 1028-1032, 1996), the tetracycline system (Gossen et al., Science 268: 1766-1768, 1995), the ecdysone system (No and et al., Proc. Natl. Acad. Sci. USA 93: 3346-3351, 1996) and the progesterone system (Wang et al., Nature Biotechnology 15: 239-243, 1997).

Množstvo interferónu, ktoré sa dodáva in situ, je teda regulované kontrolou niekoľkých faktorov ako sú: 1) povaha promótora použitého na kontrolu transkripcie vloženého génu (t.j. či ide o promótor indukovateľný alebo konštitutívny, silný špecifický), vložené do buniek, veľkosť ktoré alebo slabý . alebo tkanivovo exogénneho génu, ktoré sú transdukovaných/transfekovaných implantované) pacientovi, 4) alebo zapuzdrený expresný systém) pri implantátov pri spôsobe ných/transfekovaných buniek transdukované/transfekovanéThus, the amount of interferon that is delivered in situ is regulated by controlling several factors such as: 1) the nature of the promoter used to control the transcription of the inserted gene (ie, whether it is an inducible or constitutive, strong specific) promoter inserted into cells, . or tissue exogenous gene that are transduced / transfected implanted) to a patient, 4) or an encapsulated expression system) in implants in caused / transfected cells transduced / transfected

2) počet bunky, 3) sú podané implantátu (napr. spôsobe ex vivo, 5)2) cell number, 3) are administered to the implant (e.g. ex vivo method, 5)

6) počet in vivo, 7) čas, ktorý sú tak pri akou je v ex vivo, pri podaní bunky ponechané na mieste spôsobe ex vivo ako aj in vivo a 8) geneticky modifikovaných bunkách tvorený kópií počet (napr. štep počet transdukovarýchlosť a interferón.(6) in vivo count, (7) the time that is ex vivo for cell administration at the site of the ex vivo or in vivo method, and (8) genetically modified cells, a copy number (e.g., transducer rate and interferon count) .

Selekcia a optimalizácia týchto faktorov na podanie terapeuticky účinnej dávky určitého interferónu patria k schopnostiam priemerného odborníka, a pokial sa zoberú do úvahy už uvedené faktory a klinický stav pacienta, môže sa uskutočniť bez neprimeraného experimentovania.The selection and optimization of these factors for the administration of a therapeutically effective dose of a particular interferon is within the ability of the skilled artisan, and may take place without undue experimentation, taking into account the above factors and the patient's clinical condition.

Pretože proteín exprimovaný pri spôsobe génovej terapie podlá predkladaného vynálezu je sekretovaný proteín, okolité bunky, ktoré neobsahujú vektor pre génovú terapiu, sú tiež ovplyvnené (pozri príklady). Preto sa pri metóde podľa predkladaného vynálezu typicky nevyžaduje použitie selekčného génu. Avšak okrem aspoň jedného promótora a aspoň jedného izolovaného polynukleotidu kódujúceho interferón, môže expresný vektor pripadne obsahovať seíekčný gén, napr. gén rezistencie k neomycinu, na uľahčenie selekcie buniek, ktoré sa transfekovali alebo transdukovali expresným vektorom. Alternatívne sa bunky transfekujú dvoma alebo viac expresnými vektormi, pričom aspoň jeden vektor obsahuje gén(-y) kódujúci interferón(-y) a iný vektor obsahuje selekčný gén. Výber vhodného promótora, zosilňovača, selekčného génu a/alebo signálna sekvencia (opísané ešte ďalej) je v rámci schopností priemerného odborníka, pričom nie je potrebné neprimerané experimentovanie.Since the protein expressed in the gene therapy method of the present invention is a secreted protein, surrounding cells that do not contain a gene therapy vector are also affected (see examples). Therefore, the method of the present invention typically does not require the use of a selection gene. However, in addition to at least one promoter and at least one isolated polynucleotide encoding an interferon, the expression vector may optionally contain a securement gene, e.g. a neomycin resistance gene to facilitate selection of cells that have been transfected or transduced with an expression vector. Alternatively, cells are transfected with two or more expression vectors, wherein at least one vector comprises the gene (s) encoding interferon (s) and another vector comprises a selection gene. The selection of a suitable promoter, enhancer, selection gene, and / or signal sequence (described below) is within the ability of the skilled artisan, without undue experimentation.

IV. Spôsoby prípravy špecifických vektorov na génovú terapiuIV. Methods of preparing specific vectors for gene therapy

Môže sa použiť akákoľvek metóda v odbore známa na vloženie polynukleotidovej sekvencie do vektora. Pozri napr. Sambrook a kol., Molecular Cloning: A Laboratory Manual, Cold Spring Harbor Laboratory, Cold Spring Harbor, NY, 1989 a Ausubel a kol., Current- Protocols in Molecular Biology, John Willey & Sons, Inc., 1992. Bežné vektory obsahujú vhodné transkripčné/translačné kontrolné signály operatívne spojené s polynukleotidovou sekvenciou pre konkrétny interferón. Promótory/enhancery sa tiež môžu použit na kontrolu expresie interferónov (pozri časť III).Any method known in the art to insert a polynucleotide sequence into a vector can be used. See e.g. Sambrook et al., Molecular Cloning: A Laboratory Manual, Cold Spring Harbor Laboratory, Cold Spring Harbor, NY, 1989 and Ausubel et al., Current Protocols in Molecular Biology, John Willey & Sons, Inc., 1992. Conventional vectors include suitable transcriptional / translational control signals operably linked to the polynucleotide sequence for a particular interferon. Promoters / enhancers can also be used to control expression of interferons (see section III).

K expresným vektorom kompatibilným s cicavčími hostiteľskými bunkami na použitie v génovej terapii nádorov patria napr. plazmidy, vtáčie, myšacie a ľudské retrovírusové vektory, adenovirusové vektory, vektory z herpetických vírusov, parvovírusy a nereplikatívne vírusy kiahní. Replikačné parvovírusy sa môže pripraviť pomocou zbalovacích („packaging) bunkových línií, ktoré produkujú iba replikačne defektné vírusy. Pozri Current Protocols in Molecular Biology, kapitoly 9.10 až 9.14, Ausubel a kol. (eds.), Greene Publishing Associates, 1989.Expression vectors compatible with mammalian host cells for use in tumor gene therapy include e.g. plasmids, avian, murine and human retroviral vectors, adenoviral vectors, herpes virus vectors, parvoviruses and non-replicative smallpox viruses. Replication parvoviruses can be prepared using packaging cell lines that produce only replication defective viruses. See Current Protocols in Molecular Biology, Chapters 9.10 to 9.14, Ausubel et al. (eds.), Greene Publishing Associates (1989).

Špecifické vírusové vektory na použitie ako prenosové systémy génu sú teraz už dobre známe a používané. Podrobné informácie sa môžu nájsť napr. v publikáciách Madzak a kol., J. Gen. Virol. 73: 1533-1536, 1992 (papovavírus SV40), Berner a kol., Curr. Top. Microbiol. Immunol. 158: 39-61, 1992 (adenovírus), Moss a kol., Curr. Top. Microbiol. Immunol. 158: 25-38, 1992 (vaccinia vírus), Muzyczka, Curr. Top. Microbiol. Immunol. 158: 97-123, 1992 (adeno-asociované vírusy), Margulskee, Curr. Top. Microbiol. Immunol. 158: 67-93, 1992 (vírus Herpes simplex, HSV a vírus Epsteina-Barrovej, EBV), Miller, Curr. Top. Microbiol. Immunol. 158: 1-24, 1992 (retrovírus), Brandyopadhyay a kol., Mol. Celí. Biol. 4: 749754, 1984 (retrovírus), Miller a kol., Náture 357: 455-460, 1992 (retrovírus), Anderson a kol., Science 256: 808-813, 1992 (retrovírus).Specific viral vectors for use as gene transfer systems are now well known and used. Detailed information can be found e.g. in Madzak et al., J. Gen. Virol. 73: 1533-1536, 1992 (papovavirus SV40), Berner et al., Curr. Top. Microbiol. Immunol. 158: 39-61, 1992 (adenovirus), Moss et al., Curr. Top. Microbiol. Immunol. 158: 25-38, 1992 (vaccinia virus), Muzyczka, Curr. Top. Microbiol. Immunol. 158: 97-123, 1992 (adeno-associated viruses), Margulskee, Curr. Top. Microbiol. Immunol. 158: 67-93, 1992 (Herpes simplex virus, HSV and Epstein-Barr virus, EBV), Miller, Curr. Top. Microbiol. Immunol. 158: 1-24, 1992 (retrovirus), Brandyopadhyay et al., Mol. Cell. Biol. 4: 749754, 1984 (retrovirus), Miller et al., Nature 357: 455-460, 1992 (retrovirus), Anderson et al., Science 256: 808-813, 1992 (retrovirus).

Výhodné vektory sú DNA vektory, ku ktorým patria adenovírusy (výhodne vektor, ktorého základ sú Ad-2 alebo Ad-5), herpetické vírusy (výhodne vektory založené na víruse Herpes simplex) a parvovírusy (výhodne defektné alebo neautonómne parvovirusové vektory, výhodnejšie vektory založené na adenoasociovaných vírusoch, najvýhodnejšie založené na AAV-2), pozriPreferred vectors are DNA vectors comprising adenoviruses (preferably a vector based on Ad-2 or Ad-5), herpes viruses (preferably Herpes simplex-based vectors) and parvoviruses (preferably defective or non-autonomous parvovirus vectors, more preferably vectors based on adeno-associated viruses, most preferably based on AAV-2), see

Ali a kol., Gene Therapy 1: 367-384, 1994, patent U.S. 4 797 368 a 5 339 346 a tiež nasledujúce diskusie.Ali et al., Gene Therapy 1: 367-384, 1994; Nos. 4,797,368 and 5,339,346 as well as the following discussions.

Výber konkrétneho vektorového systému na prenos, napr. interferónovej sekvencie, závisí od radu rôznych faktorov. Jedným dôležitým faktorom je povaha populácie cielových buniek. Aj keď retrovírusy sa intenzívne skúmali a tiež sa použili v mnohých experimentoch génovej terapie, všeobecne sú nevhodné na infekciu buniek, ktoré sa nedelia, ale môžu byť užitočné na terapiu nádorov, pretože integrujú a exprimujú svoje gény iba v replikujúcich sa bunkách. Sú užitočné pri spôsoboch terapie ex vivo a z tohto hľadiska sú atraktívne vzhľadom na ich stálu integráciu do genómu cieľovej bunky.Selecting a particular vector system for transmission, e.g. interferon sequence depends on a number of different factors. One important factor is the nature of the target cell population. Although retroviruses have been extensively investigated and have also been used in many gene therapy experiments, they are generally unsuitable for infecting cells that do not divide but may be useful for tumor therapy because they integrate and express their genes only in replicating cells. They are useful in ex vivo therapy methods and are attractive in this respect because of their constant integration into the target cell genome.

Adenovírusy sú eukaryotické DNA vírusy, ktoré sa môžu modifikovať tak, aby účinne prenášali reportérový alebo terapeutický transgén do buniek rôznych typov. Všeobecné adenovírusy typ 2 a 5 (Ad2 a Ad5), ktoré spôsobujú respiračné ochorenie u človeka, sa v súčasnosti skúmajú s cieľom využiť ich na génovú terapiu Duchenneovej muskulárnej dystrofie (DMD) a cystickej fibrózy (CF) . Tak Ad2, ako aj Ad5 patria do podtriedy adenovírusov, ktoré nijako nesúvisia s ľudskými malignitami. Adenovírusové vektory sú schopné mimoriadne účinného prenosu transgénu do takmer všetkých typov buniek bez ohľadu na ich mitotický stav. Vysoké titre (1011 jednotiek tvoriacich plaky/ml) rekombinantného vírusu sa môžu ľahko pripraviť v bunkách 293 (čo je línia ľudských embryonálnych obličkových buniek transformovaných adenovirusom, ATCC CRL1573) a uložiť v zmrazenom stave bez badateľných strát. 'Účinnosť tohto systému prenosu terapeutických transgénov in vivo, ktoré doplňujú genetickú nerovnováhu, sa už dokázala na zvieracích modeloch rôznych ochorení, pozri napr. Y. Watanabe, Atherosclerosis, 36: 261-268, 1986., K. Tanzawa a kol., FEBS Letters 118: 81-84, 1980, J.L. Golasten a kol., New England J. Med. 309: 11983: 288-296, 183, S. Ishibashi a kol., J. Clin. Invest. 92: 883-8893, 1993, a S. Ishibashi a kol., J.Adenoviruses are eukaryotic DNA viruses that can be modified to efficiently transmit a reporter or therapeutic transgene to cells of various types. General types of adenoviruses type 2 and 5 (Ad2 and Ad5) that cause respiratory disease in humans are currently being investigated with a view to their use in gene therapy of Duchenne muscular dystrophy (DMD) and cystic fibrosis (CF). Both Ad2 and Ad5 belong to a subclass of adenoviruses that are in no way related to human malignancies. Adenoviral vectors are capable of extremely efficient transgene transfer into almost all cell types, regardless of their mitotic state. High titers (10 11 plaque forming units / ml) of recombinant virus can be easily generated in 293 cells (which is a line of human embryonic kidney cells transformed with adenovirus, ATCC CRL1573) and kept frozen without appreciable losses. The efficacy of this in vivo delivery system of therapeutic transgenes that complement genetic imbalances has already been demonstrated in animal models of various diseases, see e.g. Y. Watanabe, Atherosclerosis, 36: 261-268, 1986; K. Tanzawa et al., FEBS Letters 118: 81-84, 1980; JL Golasten et al., New England J. Med. 309: 11983: 288-296, 183, S. Ishibashi et al., J. Clin. Invest. 92: 883-8893, 1993, and S. Ishibashi et al., J.

Clin. Invest. 93: 1889-1893, 1994. A skutočne, rekombinantný replikačne defektný adenovírus kódujúci cDNA pre transmembránový regulátor cystickej fibrózy (CTFR) bol schválený na použitie v niekoľkých skúškach u pacientov s CF (pozri napr. J. Wilson, Náture 365: 691-692, Oct. 21, 1993) . Ďalšia skutočnosť, ktorá podporuje bezpečnosť rekombinantných adenovírusov na génovú terapiu, je značne rozsiahla skúsenosť s očkovaním ľudských populácií živými adenovírusovými vakcínami.Clin. Invest. 93: 1889-1893, 1994. Indeed, a recombinant replication defective adenovirus encoding cDNA for the transmembrane cystic fibrosis regulator (CTFR) has been approved for use in several trials in CF patients (see, e.g., J. Wilson, Nature 365: 691-692 (Oct. 21, 1993). Another fact that promotes the safety of recombinant adenoviruses for gene therapy is the vast experience of vaccinating human populations with live adenoviral vaccines.

Ľudské adenovírusy obsahujú genóm tvorený lineárnou dvoj vláknovou DNA s veľkosťou 36 kb, ktorý je rozdelený do 100 mapových jednotiek (m.u.), každá veľká 360 bp DNA obsahuje úseky s krátkymi invertovanými koncovými repetíciami (ITR) na každom konci genómu, ktoré sú nevyhnutné pre replikáciu DNA. Génové produkty sú organizované do skorých (EI a E4) a neskorých (L1 až L5) úsekov, v závislosti na expresii pred alebo po iniciácii syntézy vírusovej DNA, pozri Horwitz, Virology, 2nd. Ed., B.N. Fields, ed., Raven Press Ltd., New York, 1990.Human adenoviruses contain a 36 kb linear double stranded DNA genome divided into 100 map units (mu), each 360 bp DNA containing regions with short inverted terminal repeats (ITRs) at each end of the genome, which are essential for replication DNA. Gene products are organized into early (E1 and E4) and late (L1 to L5) regions, depending on expression before or after initiation of viral DNA synthesis, see Horwitz, Virology, 2 nd . Ed., BN Fields, eds., Raven Press Ltd., New York, 1990.

Adenovírusový genóm podlieha v priebehu životného cyklu vírusu veľmi regulovanému programu, pozri Y. Yang a kol., Proc. Natl. Acad. Sci. USA 91: 4407-4411, 1994. Virióny sú internalizované bunkami, vstupujú do endozómu a odtiaľ vírus vstupuje do cytoplazmy a začína strácať svoj proteínový obal. Virión DNA potom migruje do jadra, kde zostáva ako extrachromozómová lineárna štruktúra, pričom sa neintegruje do genómu. Bezprostredne skoré gény Ela Elb sa , exprimujú v jadre. Tieto produkty skorých génov regulujú transkripciu adenovírusu a sú nevyhnutné pre replikáciu vírusu a expresiu rôznych génov hostiteľa, ktoré pripravia bunku na produkciu vírusu, a sú centrom kaskádovej'aktivácie neskorých skorých génov (napr. E2, E3 a E4) nasledovaných neskorými génmi (L1 a L5).The adenoviral genome is subject to a highly regulated program throughout the life cycle of the virus, see Y. Yang et al., Proc. Natl. Acad. Sci. USA 91: 4407-4411, 1994. Virions are internalized by cells, enter the endosome, and from there the virus enters the cytoplasm and begins to lose its protein coat. The DNA virion then migrates to the nucleus, where it remains as an extrachromosomal linear structure without integrating into the genome. The immediate early Ela Elb genes are expressed in the nucleus. These early gene products regulate adenovirus transcription and are essential for virus replication and expression of various host genes that prepare the cell for virus production, and are the center of the cascade activation of late early genes (e.g. E2, E3 and E4) followed by late genes (L1 and L1). L5).

Prvá generácia rekombinantných replikačne adenovírusov, ktoré sa vyvinuli na génovú terapiu delécie celého úseku Ela a časti úseku defektných obsahovali defektný vírus sa pestoval v bunkách 293, úsek EI. adenovírusu, ktorý poskytuje EI rThe first generation of recombinant replication adenoviruses that developed for gene therapy deletion of the entire Ela region and portions of the defective region contained a defective virus were grown in 293 cells, EI region. adenovirus, which provides EI r

Elb. Tento ktoré obsahujú funkčný proteín in trans, čím replikačne umožňuje replikáciu adenovírusu s deletovaným El. Výsledný vírus je schopný infikovať mnoho bunkových typov a môže exprimovať vložený· gén (za predpokladu, že nesie promótor), ale nemôže sa replikovať v bunkách, ktoré neobsahujú úsek DNA El. Rekombinantné adenovírusy majú výhodu, že majú široké hostiteľské spektrum, môžu infikovať pokojové alebo už výsledné diferencované bunky, ako sú napr. neuróny a sú úplne neonkogénne. Adenovírusy sa neintegrujú do genómu hostiteľa. Keďže existujú extrachromozómovo, riziko inzerčnej mutagenézy je veľmi znížené. Rekombinantné adenovírusy tvoria veľmi vysoké titre, vírusové častice sú stredne stále, hladiny expresie sú vysoké a môže sa infikovať široké spektrum buniek.ELB. These which contain a functional protein in trans, thereby allowing replication of the deleted E1 deleted adenovirus. The resulting virus is capable of infecting many cell types and can express the inserted gene (assuming it carries a promoter), but cannot replicate in cells that do not contain the E1 DNA region. Recombinant adenoviruses have the advantage that they have a broad host spectrum, can infect resting or resultant differentiated cells, such as e.g. neurons and are completely non-oncogenic. Adenoviruses do not integrate into the genome of the host. Since they exist extrachromosome, the risk of insertional mutagenesis is greatly reduced. Recombinant adenoviruses produce very high titers, viral particles are moderately stable, expression levels are high, and a wide variety of cells can be infected.

Adeno-asociované vírusy (AAV) sa tiež použili ako vektory v somatickej génovej terapii. AAV je malý vírus tvorený jednovláknovou (ss) DNA s jednoduchou organizáciou genómu veľkéhoAdeno-associated viruses (AAVs) have also been used as vectors in somatic gene therapy. AAV is a small virus consisting of single stranded (ss) DNA with a simple organization of the large genome

4,7 kb, čo ho robí ideálnym materiálom pre génové inžinierstvo. Dva otvorené čítacie rámce kódujú sériu polypeptidov rep a cap. Polypeptid rep (rep78, rep68, rep62 a rep40) sa zúčastňuje replikácie, uvoľnenia a integrácie genómu AAV. Proteíny cap (VPI, VP2 a VP3) vytvárajú vírusový kapsidu. Otvorené čítacie rámce pre rep a cap sú tak na 5'-konci ako aj na 3'-konci ohraničené invertovanou koncovou repetíciou (ITR) veľkou 145 bp, pričom prvých 125 báz je schopných tvoriť duplexovú štruktúru tvaru Y alebo T. Pre vývoj AAV vektorov je dôležité, že celé domény rep a cap sa môžu vybrať a nahradiť terapeutickým alebo reportérovým transgénom, pozri B. J. Carter, Handbook of retroviruses, ed. P. Tijsser, CRC Press, pp. 155-168, 1990.4.7 kb, which makes it an ideal material for genetic engineering. Two open reading frames encode a series of rep and cap polypeptides. The rep polypeptide (rep78, rep68, rep62, and rep40) is involved in the replication, release, and integration of the AAV genome. Cap proteins (VP1, VP2 and VP3) form a viral capsid. The open reading frames for the rep and cap are both bounded at the 5'-end and at the 3'-end by an inverted terminal repeat (ITR) of 145 bp, the first 125 bases being able to form a Y or T-shaped duplex structure. importantly, the entire rep and cap domains can be selected and replaced by a therapeutic or reporter transgene, see BJ Carter, Handbook of Retroviruses, ed. P. Tijsser, CRC Press 155-168 (1990).

Ukázalo sa, že ITR predstavujú minimálnu sekvenciu nutnú na replikáciu, uvoľnenie, zabalenie a integráciu genómu AAV.ITRs have been shown to represent the minimum sequence required for replication, release, packaging and integration of the AAV genome.

Životný cyklus AAV je dvojfázový, zložený tak z latentnej, ako aj lytickej fázy. Počas latentnej infekcie virióny AAV vstupujú do bunky ako enkapsidované (opúzdrené) ssDNA a krátko potom sa dostávajú až do jadra, kde sa AAV DNA trvalo integruje do hostiteľského chromozómu, pričom na to netreba delenie hostiteľskej bunky. Pokiaľ nie je prítomný pomocný („helper) vírus, integrovaný genóm AAV zostáva latentný, ale schopný aktivácie a uvoľnenia. Lytická fáza je vyvolaná druhotnou infekciou herpetickým vírusom alebo adenovírusom, ktoré kódujú pomocnú („helper) funkciu, ktorú AAV potrebuje na svoje „vystrihnutie z hostiteľského chromatinu (B. J. Carter, pozri vyššie). Pôvodná jednovláknová (ss) DNA sa replikuje na dvojvláknovú replikačnú formu (RF) DNA spôsobom závislým na rep. Uvoľnené genómy AAV sú enkapsidované do dopredu vytvoreného vírusového kapsidu (proteínového obalu s ikozahedrálnou symetriou s priemerom približne 20 nm) a po lýze buniek sa uvoľňujú ako infekčné virióny, v ktorých je enkapsidovaný genóm v podobe buď +ssDNA alebo -ssDNA.The life cycle of AAV is biphasic, composed of both latent and lytic phases. During latent infection, AAV virions enter the cell as encapsulated (encapsulated) ssDNA and shortly thereafter reach the nucleus where the AAV DNA integrates permanently into the host chromosome, without the need to divide the host cell. In the absence of a helper virus, the integrated AAV genome remains latent but capable of activation and release. The lytic phase is caused by a secondary infection with a herpes virus or an adenovirus that encodes the helper function that AAV needs to "cut out from the host chromatin" (B. J. Carter, supra). The original single stranded (ss) DNA replicates to the double stranded replication (RF) form of the DNA in a rep-dependent manner. The released AAV genomes are encapsidated into a preformed viral capsid (a protein envelope with an icosahedral symmetry of approximately 20 nm diameter) and are released as infectious virions after lysis of cells in which the genome is either encoded by either + ssDNA or -ssDNA.

AAV majú významný potenciál pre génovú terapiu. Vírusové častice sú veľmi stabilné a rekombinantné AAV (rAAV) majú vlastnosti podobné liečivám v tom, že rAAV sa môžu purifikovať peletovaním alebo ultracentrifugáciou v gradiente CsCl. Sú teplotné stabilné môžu sa lyofilizovať v podobe prášku a potom sa rehydratovať opäť na plnú aktivitu. Ich DNA sa trvalo integruje do hostiteľského chromozómu, takže expresia je dlhodobá. Majú široký hostiteľský rozsah a nie je známe, že by AAV spôsobovali nejaké ochorenie, takže rekombinantné vektory sú netoxické.AAVs have significant potential for gene therapy. Viral particles are very stable and recombinant AAVs (rAAVs) have drug-like properties in that rAAVs can be purified by CsCl gradient pelleting or ultracentrifugation. They are thermally stable and can be lyophilized as a powder and then rehydrated again for full activity. Their DNA is stably integrated into the host chromosome so that expression is long-lasting. They have a wide host range, and AAV is not known to cause any disease, so recombinant vectors are non-toxic.

Ukázalo sa, že vysoká expresia génu z AAV v myši pretrváva aspoň 1,5 roka, pozri Xiao a Samulski, 1996, Journal of Virology 70, 8089-8108. Keďže nie sú známe žiadne dôkazy o toxicite vírusu alebo vyvolaní imunitnej odpovede hostiteľa, tieto obmedzenia génovej terapie boli teda prekonané.High AAV gene expression in mice has been shown to persist for at least 1.5 years. See Xiao and Samulski, 1996, Journal of Virology 70, 8089-8108. Therefore, since there is no evidence of virus toxicity or of inducing a host immune response, these limitations of gene therapy have been overcome.

Kaplitt, Leone, Samulski, Xiao, Pfaff, O'Malley a During (1994, Náture Genetics 8, 148-153) opísali dlhodobú (až 4 mesiace) expresiu tyrozinhydroxylázy v mozgu potkana po priamej intrakraniálnej injekcii AAV vektora. To je základ pre potenciálnu terapiu Parkinsonovej choroby u ľudí. Expresia bola vysoko účinná a vektor bezpečný a stály.Kaplitt, Leone, Samulski, Xiao, Pfaff, O'Malley and During (1994, Nature Genetics 8, 148-153) described long-term (up to 4 months) expression of tyrosine hydroxylase in rat brain following direct intracranial injection of AAV vector. This is the basis for potential therapy for Parkinson's disease in humans. Expression was highly efficient and the vector was safe and stable.

Fisher a kol. (Náture Medicíne, 1997, 3, 306-312) opísal stálu génovú expresiu u myši po injekcii AAV do svalu. Opäť bol vírus úplne bezpečný. Nedetegovala sa žiadna bunková alebo humorálna imunitná odpoveď ani proti vírusu ani proti cudzorodým génovým produktom.Fisher et al. (Nature Medicine, 1997, 3, 306-312) reported stable gene expression in mice after injection of AAV into muscle. Again, the virus was completely safe. No cellular or humoral immune response was detected against either virus or foreign gene products.

Kessler a kol. (Proc. Natl. Acad. Sci. USA, 1996, 93, 14082-14087) ukázali vysokú hladinu expresie erytropoetínového (Epo) génu po intramuskulárnej injekcii AAV u myši. Dokázalo sa, že proteín Epo bol prítomný v krvnom obehu a zaznamenal sa zvýšený počet červených krviniek, čo ukazuje na terapeutický potenciál. V inej práci tá istá skupina použila AAV exprimujúci gén HSV-tk na liečenie rakoviny a opísala sa vysoká hladina génovej expresie v pevných nádoroch.Kessler et al. (Proc. Natl. Acad. Sci. USA, 1996, 93, 14082-14087) showed high levels of erythropoietin (Epo) gene expression following intramuscular injection of AAV in mice. Epo protein has been shown to be present in the bloodstream and an increased number of red blood cells has been reported, indicating therapeutic potential. In another work, the same group used the AAV expressing the HSV-tk gene to treat cancer and a high level of gene expression in solid tumors has been described.

Nedávno sa ukázalo, že rekombinantný baculovírus primárne odvodený z baculovírusu Autographa californica (vírus mnohopočetnej jadrovej polyhedrózy, AcMNPV) je schopný transdukovať cicavčie bunky in vitro (Hofmann, C., Sandig, V., Jennings, G., Rudolph, M., Schlag, P., Strauss, M., 1995, „Efficient gene transfer into human hepatocytes by baculovírus vectors, Proc. Natl. Acad. Sci. USA 92: 10099-10103, Boyce,, F.M., Buchner,N.L.R., 1996, „Baculovirus-mediated gene transfer into mammalian cells, Proc. Natl. Acad. Sci. USA 93: 2348-2352).Recently, a recombinant baculovirus primarily derived from Autographa californica baculovirus (multiple nuclear polyhedrosis virus, AcMNPV) has been shown to be capable of transducing mammalian cells in vitro (Hofmann, C., Sandig, V., Jennings, G., Rudolph, M., Schlag , P., Strauss, M., 1995, "Effective gene transfer to human hepatocytes by baculovirus vectors, Proc. Natl. Acad. Sci. USA 92: 10099-10103, Boyce, FM, Buchner, NLR, 1996," Baculovirus mediated gene transfer into mammalian cells, Proc. Natl. Acad. Sci. USA 93: 2348-2352).

Rekombinantné bakulovírusy majú veľké potenciálne výhody pre génovú terapiu. Patria k nim veľmi veľká DNA inzerčná kapacita, neprítomnosť imunitnej odpovede pred podaním vírusu u človeka, ďalej to, že u cicavcov nedochádza k ich replikácii, vírusy nie sú toxické pre cicavcov, u cicavcov nedochádza k expresii vírusových génov, keďže transkripčné promótory bakulovirusov sú špecifické pre hmyz, a potenciálne neexistuje odpoveď cytotoxických lymfocytov namierená proti proteínom týchto vírusov.Recombinant baculoviruses have great potential advantages for gene therapy. These include a very large DNA insertion capacity, the absence of an immune response prior to the administration of the virus in humans, the lack of replication in mammals, the viruses are not toxic to mammals, and the expression of viral genes in mammals, since the transcriptional promoters of baculovirus are specific. insect, and potentially there is no cytotoxic lymphocyte response directed against these virus proteins.

IV. Testy účinnosti/identifikácie interferónovIV. Efficacy tests / identification of interferons

Interferónové polynukleotidy sa podávajú do bunky prostredníctvom expresného vektora. Všeobecne sa účinnosť určitého vektora pre génovú terapiu v konkrétnych bunkových podmienkach a pri určitom metabolizme testuje na I) zmeny v bunkovej morfológii, II) inhibiciu bunkovej proliferácie a III) antivírusové aktivity.Interferon polynucleotides are administered to the cell via an expression vector. In general, the efficacy of a particular gene therapy vector under particular cellular conditions and metabolism is tested for (I) changes in cell morphology, (ii) inhibition of cell proliferation, and (iii) antiviral activity.

Výber a optimalizácia konkrétneho expresného vektora na expresiu špecifického produktu interferónového génu v izolovanej bunke sa uskutoční tak, že sa získa interferónový gén, výhodne s jedným alebo niekoľkými kontrolnými úsekmi (napr. promótorom), pripraví sa vektorový konštrukt obsahujúci vektor, do ktorého je vložený interferónový gén, vektorovým konštruktom sa transfekuje alebo transdukuje bunková kultúra in vitro a potom sa určí, či produkt interferónového génu je prítomný v kultivovaných bunkách.Selection and optimization of a particular expression vector for expression of a specific interferon gene product in an isolated cell is accomplished by obtaining an interferon gene, preferably with one or more control regions (e.g., a promoter), preparing a vector construct containing the vector into which the interferon is inserted. gene, the vector construct transfects or transduces the cell culture in vitro and then determines whether the interferon gene product is present in the cultured cells.

Účinok transfekcie polynukleotidmi, ktoré kódujú interferóny, sa môže testovať in vitro pomocou celého radu dostupných bunkových línií ľudských nádorov. K takýmto bunkovým líniám patria napr. línie ľudských buniek karcinómu močového mechúra 5637 (ATCC HTB9), ľudská bunková línia karcinómu prsníka MDAMB.468 (HTB132), ľudská bunková línia karcinómu prostaty DU145 (ATCC HTB81), ľudská bunková línia osteosarkómu SAOS2 (ATCC HTB85), línia fibrosarkómovej metastázujúcej pľúcnej rakoviny Hs913T (ATCC HTB152), línia karcinómu krčka maternice HeLa (ATCC ECL2). Každá z týchto bunkových línií sa môže transfekovať vhodnými polynukleotidmi kódujúcimi interferóny a vplyv transfekcie na bunkový rast a bunkovú morfológiu sa môže testovať spôsobmi, ktoré sú v odbore známe, ako je napr. test vylučovania trypánovej modrej,· ktorý meria životaschopnosť buniek alebo počítanie buniek na zistenie množenia v závislosti od času a inkorporácie tymidínu značeného tríciom na zmeranie replikácie DNA.The effect of transfection with polynucleotides that encode interferons can be assayed in vitro using a variety of available human tumor cell lines. Such cell lines include e.g. human bladder carcinoma cell line 5637 (ATCC HTB9), human breast carcinoma cell line MDAMB.468 (HTB132), human prostate carcinoma cell line DU145 (ATCC HTB81), human osteosarcoma cell line SAOS2 (ATCC HTB85 fibrosis), 1) Hs913T (ATCC HTB152), HeLa cervical carcinoma line (ATCC ECL2). Each of these cell lines can be transfected with suitable polynucleotides encoding interferons, and the effect of transfection on cell growth and cell morphology can be assayed by methods known in the art, such as e.g. trypan blue exclusion assay that measures cell viability or cell counting to detect time-dependent multiplication and incorporation of tritium-labeled thymidine to measure DNA replication.

Vplyv sekretovaného proteínú na okolité bunky, ktoré neobsahujú vírusový vektor s polynukleotidom kódujúcim interferón, sa môže ľahko testovať metódami opísanými v príklade 3.The effect of a secreted protein on surrounding cells that do not contain a viral vector with a polynucleotide encoding an interferon can be easily assayed by the methods described in Example 3.

Ak je už raz interferónová sekvencia vložená do cieľovej bunky, môže sa identifikovať konvenčnými metódami, napr. hybridizáciou nukleových kyselín so sondou obsahujúcou sekvencie, ktoré sú homologické/komplementárne s vloženou mutovanou interferónovou sekvenciou. Transkripcia interferónu sa môže merať pomocou polymerázovej reťazovej reakcie spojenej s reverznou transkriptázou. Alternatívne sa môže merať interferónový protein v médiu po kultivácii buniek pomocou štandardných antivírusových testov alebo pomocou testu ELISA. Pri inom spôsobe je možné identifikovať sekvenciu podľa prítomnosti/absencie funkcie markerového génu (ako je napr. aktivita tymidínkinázy, rezistencia k antibiotikám a pod.) vnesenej do cieľovej bunky expresným vektorom. Napr. pokiaľ je vložený do vektora polynukleotid kódujúci interferón-beta la, pričom vektor obsahuje dominantný selekčný markerový gén, ako je gén pre neomycínfosfotransferázu pod samostatnou kontrolou skorého promótora SV40, sekvencia sa môže identifikovať podľa prítomnosti funkcie markerového génu (t.j. rezistencie k Geniticínu). Odborníkovi sú známe aj ďalšie vhodné metódy na detekciu vhodných vektorov.Once the interferon sequence has been inserted into the target cell, it can be identified by conventional methods, e.g. by hybridizing the nucleic acids to a probe containing sequences that are homologous / complementary to the inserted mutated interferon sequence. Transcription of interferon can be measured by the polymerase chain reaction associated with reverse transcriptase. Alternatively, the interferon protein can be measured in the medium after cell culture by standard antiviral assays or by ELISA. In another method, the sequence can be identified by the presence / absence of marker gene function (such as thymidine kinase activity, antibiotic resistance, etc.) introduced into the target cell by the expression vector. E.g. when inserted into a vector a polynucleotide encoding interferon-beta 1a, wherein the vector comprises a dominant selectable marker gene, such as the neomycin phosphotransferase gene under separate control of the early SV40 promoter, the sequence can be identified by the presence of marker gene function (i.e., geniticin resistance). Other suitable methods for detecting suitable vectors are known to those skilled in the art.

V. Užitočnosť vynálezuV. Usefulness of the invention

A. Interferóny a infekčné chorobyA. Interferons and infectious diseases

Interferóny sa používajú na liečenie bakteriálnych, vírusových a plesňových infekcií. Vírus chrípky a vírus vezikulárnej stomatitídy (VSV) sú osobitne citlivé na inhibíciu interferónmi a často sa používajú v testoch na meranie interferónovej aktivity a tiež vo výskume mechanizmu antivírusovej aktivity interferónov. K ďalším vírusom, ktoré sú ľudskými patogénmi a sú citlivé k interferónom, patrí vírus hepatitídy B (HBV), vírus hepatitídy C (HCV), vírus hepatitídy D, ľudský papilomavírus, vírus herpes simplex, vírus herpes zoster, cytomegalovírus (CMV), rhinovírus a vírus encefalomyokardiotídy.Interferons are used to treat bacterial, viral and fungal infections. Influenza virus and vesicular stomatitis virus (VSV) are particularly sensitive to inhibition by interferons and are often used in assays to measure interferon activity as well as in research into the mechanism of antiviral activity of interferons. Other viruses that are human pathogens and are sensitive to interferons include hepatitis B virus (HBV), hepatitis C virus (HCV), hepatitis D virus, human papillomavirus, herpes simplex virus, herpes zoster virus, cytomegalovirus (CMV), rhinovirus and encephalomyocardiotides virus.

K veľmi atraktívnym terapeutickým cieľom medzi vírusovými ochoreniami patrí hepatitída. Vírusová hepatitída, ochorenie pečene spôsobované niekoľkými vírusmi, je hlavným problémom svetového zdravotníctva. Izolovalo sa a klonovalo päť odlišných vírusov ľudskej hepatitídy. Sú to vírusy hepatitídy A, B, C, D a E. Zdá sa, že niektoré prípady akútnej a chronickej hepatitídy sú spôsobené inými vírusmi hepatitídy, ako sú doteraz opísané, ako je napr. novo objavený vírus hepatitídy G. Vírusy s * najhojnejším výskytom sú vírusy hepatitídy A, B a C. Okrem toho, že spôsobujú akútne a chronické poškodenie pečene a zápaly, infekcia HBV a HCV môžu viesť k hepatocelulárnemu karcinómu. Ukázalo sa, že interferóny prejavujú istú mieru účinnosti in vivo proti HBV a HCV z tiež proti vírusu hepatitídy D a A v bunkovej kultúre.Hepatitis is one of the most attractive therapeutic targets among viral diseases. Viral hepatitis, a disease of the liver caused by several viruses, is a major problem in world health. Five different human hepatitis viruses were isolated and cloned. These are hepatitis A, B, C, D, and E. Some cases of acute and chronic hepatitis appear to be caused by other hepatitis viruses as described so far, such as e.g. the newly discovered hepatitis G virus. The most abundant viruses are hepatitis A, B and C. In addition to causing acute and chronic liver damage and inflammation, HBV and HCV infections can lead to hepatocellular carcinoma. Interferons have been shown to exhibit some in vivo efficacy against HBV and HCV from also against hepatitis D and A in cell culture.

))

Vírusová hepatitída by sa mohla liečiť podávaním génu pre interferón. Výhodným cieľom pre prenos takéhoto génu sú hepatocyty v pečeni. Aj keď je možná ex vivo terapia (napr. vybratie buniek pečene, vloženie polynukleotidov exprimujúcich interferón a spätná transplantácia pacientovi), prenos génu in vivo je však osobitne výhodný. Uskutoční sa chirurgický zákrok, aby sa gén injikoval do vrátnice (V. portae) alebo sa gén podá infúziou pomocou katétra v tepne pečene (A. hepatica). V ideálnom prípade sa použije menej invazívny postup ako napr. intravenózna injekcia.Viral hepatitis could be treated by administering an interferon gene. Hepatocytes in the liver are a preferred target for the transfer of such a gene. While ex vivo therapy is possible (e.g., removal of liver cells, introduction of interferon-expressing polynucleotides, and re-transplantation to a patient), gene transfer in vivo is particularly preferred. Surgery is performed to inject the gene into the portal (V. portae) or to infuse the gene with a hepatic artery catheter (A. hepatica). Ideally, a less invasive procedure than e.g. intravenous injection.

Interferónový gén je vložený pod kontrolu promótora transkripcie vo vhodnom expresnom vektore. Promótor transkripcie môže byť bunkového alebo vírusového pôvodu (napr. CMV, SV40, RSV, atď.). Pokial je potrebná expresia špecifická pre pečeň, je výhodný bunkový promótor špecifický pre hepatocyty, ako je napr. albumínový enhancer/promótor, promótor al-antitrypsínu alebo enhancer/promótor HBV. V odbornej literatúre je opísaný rad promótorov špecifických pre tkanivo pečene (pozri vyššie).The interferon gene is placed under the control of the transcription promoter in a suitable expression vector. The transcription promoter may be of cellular or viral origin (e.g., CMV, SV40, RSV, etc.). Where liver-specific expression is required, a hepatocyte-specific cell promoter, such as e.g. albumin enhancer / promoter, α1-antitrypsin promoter or HBV enhancer / promoter. A variety of liver tissue-specific promoters have been described in the literature (see above).

Tiež sa môže navrhnúť vektor, v ktorom je interferónový gén, ktorý sa exprimuje iba v bunkách pečene infikovaných vírusom hepatitídy. Napr. expresia interferónu sa môže indukovať transkripčným faktorom HBx z HBV, ktorý je prítomný iba v hepatocytoch infikovaných s HBV. Okrem toho sa môže použiť nosičový systém. To môže byť nevírusový systém ako sú napr. katiónové lipozómy alebo konjugáty proteín:DNA (konjugáty DNA a asialoglykoproteíny sa môžu prenášať prednostne do pečene prostredníctvom väzby na receptory pre asialoglykoproteíny na hepatocytoch).It is also possible to design a vector in which the interferon gene is expressed only in liver cells infected with hepatitis virus. E.g. expression of interferon can be induced by HBx transcription factor from HBV, which is present only in HBV-infected hepatocytes. In addition, a carrier system may be used. This may be a non-viral system such as e.g. cationic liposomes or protein: DNA conjugates (DNA conjugates and asialoglycoproteins can preferably be transferred to the liver through binding to asialoglycoprotein receptors on hepatocytes).

Avšak súčasné najúčinnejšie systémy na prenos génov sú založené na vírusoch. Rekombinantné retrovírusy sa použili na prenos génov do ľudských hepatocytov ex vivo. Zvieracie modely ukazujú, že rekombinantné adenovírusy sa môžu účinne lokalizovať in vivo v pečeni po intravenóznom podaní. Približne 98 % adenovírusov je po intravenóznom podaní lokalizovaných v pečeni.However, today's most efficient gene transfer systems are virus-based. Recombinant retroviruses were used to transfer genes into human hepatocytes ex vivo. Animal models show that recombinant adenoviruses can efficiently localize in vivo in the liver after intravenous administration. Approximately 98% of adenoviruses are localized to the liver following intravenous administration.

Zdá sa, že tiež rekombinantné adeno-asociované vírusy (rAAV) môžu infikovať pečeň po in vivo podaní. Môžu sa použiť aj iné typy vírusov ako napr. alfa vírusy, lentivírusy alebo ďalšie cicavčie vírusy. Nedávno sa ukázalo, že aj iný ako cicavčí vírus, konkrétne baculovírus špecifický pre hmyz, je schopný preniesť gény a exprimovať ich účinne v hepatocytoch (Hofmann a kol., 1995, Boyce a Buecher, pozri vyššie).It also appears that recombinant adeno-associated viruses (rAAV) can infect the liver after in vivo administration. Other types of viruses, such as e.g. alpha viruses, lentiviruses or other mammalian viruses. Recently, non-mammalian viruses, namely insect-specific baculovirus, have been shown to be capable of transferring genes and expressing them efficiently in hepatocytes (Hofmann et al., 1995, Boyce and Buecher, supra).

Ako príklad uveďme, že rekombinantné adenovírusy sa môžu použiť tiež na prenos interferónu in vivo. Niekoľko výskumných skupín skonštruovalo replikačne defektné adenovírusy. Prvá generácia týchto vírusov je defektná vďaka delécii v úseku El. Tento defekt je komplementovaný v bunkovej línii 293, ktorá exprimuje adenovírusový úsek El. Je však výhodné použitie adenovírusu, ktorý bol „poškodený vo väčšom rozsahu, teda deléciami v génoch El, E2a a/alebo E4. Všetky deletované funkcie sa môžu exprimovať v zbalovacej bunkovej línii. Interferónový gén sa vloží so polohy „v smere („downstream) od ktoréhokoľvek z veľkého množstva možných promótorov (napr. bezprostredne skorý promótor CMV, promótor z LTR RSV, promótor bunkového aktínu, enhancer/promótor albumínu alebo iný promótor špecifický pre pečeň. Táto génová kazeta sa potom vloží do rekombinantného adenovirusu namiesto jedného z deletovaných génov, ako napr. El, čím sa vytvorí adenovírusový prenosový vektor.By way of example, recombinant adenoviruses can also be used to deliver interferon in vivo. Several research groups have constructed replication-defective adenoviruses. The first generation of these viruses is defective due to deletion in the E1 region. This defect is complemented in cell line 293 that expresses the adenoviral E1 region. However, it is preferred to use an adenovirus which has been " damaged to a greater extent, i.e., deletions in the E1, E2a and / or E4 genes. All deleted functions can be expressed in the packaging cell line. The interferon gene is inserted downstream of any of a variety of possible promoters (e.g., the immediate early CMV promoter, the LTV RSV promoter, the cell actin promoter, the albumin enhancer / promoter, or another liver-specific promoter. the cassette is then inserted into a recombinant adenovirus in place of one of the deleted genes, such as E1, to form an adenoviral transfer vector.

Rekombinantné adenovírusy obsahujúce interferónový gén sa pripravia priamou ligáciou alebo homologickou rekombináciou, po ktorej nasleduje transfekcia do zbalovacej línie štandardným spôsobom. Rekombinantný vírusový kmeň obsahujúci interferónový gén sa potom purifikuje metódou plakov niekoľko krát po sebe a potom sa namnoží vo veľkom rozsahu v zbalovacích bunkách. Vírus sa môže purifikovať ultracentrifugáciou z pásu gradientu CsCl, kolónovou chromatografiou alebo iným spôsobom a potom titrovať na enkapsidačných bunkách. Metódy prípravy adenovírusov defektných v génoch El a E2a (Engelhardt a kol., Proc. Natl. Acad. Sci. USA 91: 6196-6200, 1994) a adenovírusov defektných v génoch El a E4 (Gao a kol., J. Virology 70: 8934-8943, 1996) sa dostatočne podrobne opísali. Metódy prípravy adenovírusov defektných v El sa môžu nájsť v publikácii Graham, F.L., L. Prevec, „Methods for Construction od Adenovirus vectors, Mol. Biotech. 3: 207-220, 1995.Recombinant adenoviruses containing the interferon gene are prepared by direct ligation or homologous recombination, followed by transfection into the packaging line in a standard manner. The recombinant virus strain containing the interferon gene is then plaque purified several times in succession and then multiplied to a large extent in the packaging cells. The virus can be purified by CsCl gradient ultracentrifugation, column chromatography, or other method, and then titrated on encapsidation cells. Methods for the preparation of adenoviruses defective in the E1 and E2a genes (Engelhardt et al., Proc. Natl. Acad. Sci. USA 91: 6196-6200, 1994) and adenoviruses defective in the E1 and E4 genes (Gao et al., J. Virology 70 : 8934-8943, 1996) have been described in sufficient detail. Methods for preparing E1 defective adenoviruses can be found in Graham, F.L., L. Prevec, " Methods for Construction by Adenovirus vectors, Mol. Biotech. 3: 207-220 (1995).

V pokusoch sa testujú rôzne dávky vírusu. Veľkosť dávky je od 107 jednotiek tvoriacich plaky (pfu) do 1012 pfu. Pokiaľ je to nutné, vírus sa podáva opakovane (napr. raz za jeden až šesť mesiacov). Humorálna imunitná odpoveď v dôsledku opakovaného podania vírusu môže obmedziť účinnosť opakovaného podania. V takom prípade sa môže podať spoločne s vírusom imunosupresívne činidlo ako cyklosporín alebo protilátka namierená proti ligandu CD40.Different doses of virus were tested in the experiments. The dose size is from 10 7 plaque forming units (pfu) to 10 12 pfu. If necessary, the virus is administered repeatedly (e.g., once every six to six months). A humoral immune response due to repeated administration of the virus may limit the effectiveness of repeated administration. In such a case, an immunosuppressive agent such as cyclosporin or an antibody directed against CD40 ligand may be co-administered with the virus.

Účinok interferónovej génovej terapie proti vírusovej hepatitíde sa môže testovať na zvieracích modeloch (pozri časť C) . Napr. v prípade vírusu hepatitídy B je dostupné množstvo modelov, ku ktorým patrí svišť, kačica, piskor, potkan a myš. K myšacím modelom HBV patria myši, ktoré sú transgénne na HBV a trvalo replikujú HBV DNA v svojej pečeni, čo spôsobuje trvalú produkciu HBV do krvného obehu. Pre HCV je dostupný šimpanz! model. Adenovírusy obsahujúce interferónový gén sa môžu podávať priamo do pečene alebo sa môžu podávať intravenózne injekciou.The effect of interferon gene therapy against viral hepatitis can be tested in animal models (see section C). E.g. in the case of hepatitis B virus, a number of models are available, including marmots, ducks, whiskers, rats and mice. HBV mouse models include mice that are transgenic to HBV and consistently replicate HBV DNA in their liver, causing sustained production of HBV into the bloodstream. A chimpanzee is available for HCV! model. Adenoviruses containing the interferon gene may be administered directly to the liver or may be administered by intravenous injection.

Účinnosť sa môže stanoviť monitorovaním replikácie vírusovej DNA, vírusových častíc v obehu, pečeňových enzýmov (ALT) prípadne patológie pečene a zápalov.Efficacy can be determined by monitoring replication of viral DNA, circulating viral particles, liver enzymes (ALTs), and liver pathology and inflammation, respectively.

B. RakovinaB. Cancer

Ukázalo sa, že interferónové proteíny majú pri mnohých okolnostiach antionkogénnu aktivitu. Pozri prehľadné články Wadler a Schwarz, Cancer Research 50: 3473-3486, 1990, MartinOdegard, DN&P 4: 116-117, 1991, Spiegel, Seminars in Oncology 15(5): 41-45, 1988. Liečenie interferónom-alfa a inteferónombeta malo istú účinnosť proti niekoľkým typom rakoviny. Génová terapia sa môže uskutočňovať samostatne alebo v spojení s konvenčným chirurgickým postupom, ožarovaním alebo chemoterapiou. Nasledujúci prehľad typov rakovinových ochorení vhodných na génovú terapiu nie je úplný a je zrejmé, že interferónová génová terapia by mohla byť účinná v rade ďalších ochorení, ktoré nie sú v tomto zozname.Interferon proteins have been shown to have anti-oncogenic activity in many circumstances. See review articles Wadler and Schwarz, Cancer Research 50: 3473-3486, 1990, MartinOdegard, DN&P 4: 116-117, 1991, Spiegel, Seminars in Oncology 15 (5): 41-45, 1988. Treatment with interferon-alpha and inteferonombeta had some efficacy against several cancers. Gene therapy may be performed alone or in conjunction with conventional surgical procedure, radiation or chemotherapy. The following review of the types of cancer diseases suitable for gene therapy is not complete and it is clear that interferon gene therapy could be effective in a number of other diseases that are not on this list.

Malígne gliómy predstavujú 60 až 80 % primárnych nádorov mozgu u dospelých. Ľudské gliómové bunky sa môžu implantovať do mozgu imunodeficientnej myši (tzv. „nahé myši), aby sa vytvoril model gliómu. Ukázalo sa, že liečenie interferónom-beta zlepšilo prežívanie u týchto myší. Problémom v niektorých pokusoch s liečením gliómu proteínom interferón-beta bola vysoká toxicita interferónu-beta po parenterálnom (intravenóznom alebo intramuskulárnom) podaní. Lokalizované podanie génu interferónu-beta do mozgu, pravdepodobne priamo v okamžiku chirurgického zákroku, spôsobí dlhodobú produkciu interferónu-beta v mozgu, pričom sa neprejavia vedľajšie účinky pozorované pri systémovom podaní proteínu.Malignant gliomas account for 60 to 80% of primary brain tumors in adults. Human glioma cells can be implanted in the brain of an immunodeficient mouse (so-called "nude mice") to create a glioma model. Interferon-beta treatment has been shown to improve survival in these mice. The problem in some attempts to treat glioma with interferon-beta protein was the high toxicity of interferon-beta after parenteral (intravenous or intramuscular) administration. Localized administration of the interferon-beta gene to the brain, presumably right at the time of surgery, will cause long-term production of interferon-beta in the brain, without the side effects observed with systemic protein administration.

Melanóm je výborným cieľom pre interferónovú génovú terapiu. Prognóza je v prípade metastázujúceho malígneho melanómu veľmi zlá. Incidencia choroby sa dramaticky zvyšuje a konvenčná chemoterapia je neúčinná. Melanóm je nádor imunogénneho typu, keď pacientova odpoveď závisí od hostiteľovej imunitnej reakcie. Za týchto okolností môžu byť účinné tak antiprolifera tívne, ako aj imunomodulačné aktivity interferónu-beta. Ukázalo sa, že proteín interferón-beta má priame antiproliferatívne účinky na kultivované bunky malígneho melanómu.Melanoma is an excellent target for interferon gene therapy. The prognosis of metastatic malignant melanoma is very poor. The incidence of the disease increases dramatically and conventional chemotherapy is ineffective. Melanoma is an immunogenic-type tumor when the patient's response depends on the host's immune response. In these circumstances, both the antiproliferative and the immunomodulatory activities of interferon-beta may be effective. The interferon-beta protein has been shown to have direct antiproliferative effects on cultured malignant melanoma cells.

Hemangióm je proliferácia endotelu kapilár do zhluku mastocytov, fibroblastov a makrofágov a spôsobuje poškodenie tkaniva. Aj keď sú samotné spravidla neškodné, hemangiómy môžu ukázať, že interferón-alfa indukuje skorú regresiu hemangiómov rezistentných k steroidom u detí (Martin-Odegard, pozri vyššie).Hemangioma is the proliferation of capillary endothelium into a cluster of mast cells, fibroblasts and macrophages and causes tissue damage. Although generally harmless, hemangiomas may show that interferon-alpha induces early regression of steroid-resistant hemangiomas in children (Martin-Odegard, supra).

Ukázalo sa, že interferónové proteíny sú účinné pri liečení leukémii, lymfómov a myelómov. Účinnosť ukázaná u týchto ochorení je v rozpore s všeobecným zistením, že účinnosť in vivo je omnoho menej zvyčajná, aj keď účinnosť interferónových proteinov pri liečení rakoviny in vitro je dobre charakterizovaná. Avšak interferón-alfa je účinný v klinických pokusoch proti leukémii vlasatých buniek, chronickej myeloidnej leukémii, kožným lymfómom T buniek, Hodgkinovmu lymfómu a mnohonásobnému lymfómu. Interferón-beta inhibuje rast kultivovaných buniek renálneho bunkového karcinómu. IFN-α sa už schválil na použitie na liečenie renálneho bunkového karcinómu.Interferon proteins have been shown to be effective in the treatment of leukemias, lymphomas and myelomas. The efficacy shown in these diseases is contrary to the general finding that in vivo efficacy is much less common, although the efficacy of interferon proteins in the treatment of cancer in vitro is well characterized. However, interferon-alpha is effective in clinical trials against hairy cell leukemia, chronic myeloid leukemia, cutaneous T cell lymphoma, Hodgkin's lymphoma, and multiple lymphoma. Interferon-beta inhibits the growth of cultured renal cell carcinoma cells. IFN-α has already been approved for use in the treatment of renal cell carcinoma.

Kolorektálny karcinóm ja hlavnou príčinou úmrtí spôsobených rakovinou v USA. Existujú silné antiproliferatívne účinky proteinov IFN-α , IFN-β a IFN-γ na kultivované bunky ľudského karcinómu hrubého čreva. Karcinóm hrubého čreva tvorí časté metastázy v pečeni s veľmi zlými následkami. Adenovírusy alebo iné prenosové systémy špecifické pre pečeň sa môžu použiť na prenos interferónového génu do pečene na liečenie týchto metastáz. Hepatocelulárny karcinóm je tiež atraktívnym cieľom vzhľadom na vysokú účinnosť prenosu do pečene pri použití adenovírusu. Pozorovalo sa, že proteín IFN-β významne inhiboval proliferáciu ľudských hepatómových buniek v kultúre.Colorectal cancer is the leading cause of cancer deaths in the US. There are potent antiproliferative effects of IFN-α, IFN-β and IFN-γ proteins on cultured human colon carcinoma cells. Colon cancer produces frequent liver metastases with very bad consequences. Adenoviruses or other liver-specific delivery systems can be used to deliver the interferon gene to the liver for the treatment of these metastases. Hepatocellular carcinoma is also an attractive target because of the high efficacy of hepatic delivery using adenovirus. It was observed that IFN-β protein significantly inhibited the proliferation of human hepatoma cells in culture.

Interferónové proteíny prejavili v niektorých klinických skúškach účinnosť tiež na liečenie neoperovateľného nemalobunkového pľúcneho karcinómu, ale v iných skúškach zostali bez účinku. Zistilo sa, že dve ludské línie pľúcnej rakoviny sú citlivé na inhibíciu rastu interferónom-beta (interferón-beta bol účinnejší ako alfa). V jednej klinickej skúške sa pozorovala významná toxicita súvisiaca s interferónom po intravenóznom podaní interferónu. Lokálne podanie génu pre interferón-beta do pľúc (pravdepodobne prenosom pomocou rekombinantného adenovírusového vektora v aerosóle) bude účinné, pričom sa neprejavia vedľajšie účinky pozorované po systémovom podaní proteinu. Pozorovala sa in vitro inhibícia proliferácie buniek malobunkového pľúcneho karcinómu účinkom interferónu-beta.Interferon proteins have also shown efficacy in the treatment of non-operable non-small cell lung cancer in some clinical trials, but have remained ineffective in other trials. Two human lung cancer lines were found to be sensitive to inhibition of growth by interferon-beta (interferon-beta was more effective than alpha). In one clinical trial, significant interferon-related toxicity was observed after intravenous administration of interferon. Topical administration of the interferon-beta gene to the lung (presumably by aerosolized recombinant adenoviral vector delivery) will be effective without the side effects observed following systemic administration of the protein. In vitro inhibition of small cell lung cancer cell proliferation by interferon-beta was observed.

u „nahých myší, prsníka nielen vďaka indukciiin nude mice, breasts not only due to induction

Interferón-alfa inhibuje rast xenoštepov karcinómu prsníka Interferón-alfa môže byť účinný proti rakovine pre svoj antiproliferatívny účinok, ale tiež estrogénových receptorov a receptorov tamoxifenu. Tu sú uvedené dáta z účinok, progesterónových pokusov, keď sa použila génová terapia s IFN-β karcinómu prsníka (pozri príklady 3 na myšacom a 4) .Interferon-alpha inhibits breast cancer xenograft growth Interferon-alpha may be effective against cancer because of its antiproliferative effect, but also estrogen receptors and tamoxifen receptors. Here are data from the effect of progesterone experiments when using IFN-β breast cancer gene therapy (see examples 3 on mouse and 4).

modeli ľudskéhohuman models

Rakovina vaječníkov je tiež možným cieľovým ochorením. Interferón-beta sa zdá menej účinný ako interferón-alfa v inhibícii proliferácie kultivovaných buniek rakoviny vaječníkov. Terapia sa v tomto prípade môže uskutočňovať vložením vektora pre génovú terapiu do peritonea, keďže tento typ nádorov má tendenciu vyplňovať peritoneálnu dutinu.Ovarian cancer is also a possible target disease. Interferon-beta appears less effective than interferon-alpha in inhibiting the proliferation of cultured ovarian cancer cells. In this case, therapy may be accomplished by inserting a gene therapy vector into the peritoneum, as this type of tumor tends to fill the peritoneal cavity.

Môže sa zhrnúť, že interferónové proteíny preukázali antionkogénne vlastnosti v rade podmienok, aj keď klinické výsledky s použitím interferónového proteinu nie sú jednoznačne pozitívne. Proteíny IFN-α a IFN-β sa testovali v spojení s konvenčnými chemoterapeutikami a prejavili synergický účinok s týmito liekmi v mnohých indikáciách vrátane buniek rakoviny krčku maternice, hrtanu, leukémií, karcinómu obličiek, adenokarcinómu hrubého čreva a myelómu. Tiež sa predpokladá, že interferóny majú antiangiogénnu aktivitu. Existuje inverzná korelácia medzi lokálnou hladinou IFN-β a angiogénnou schopnosťou. Niektoré dáta ukazujú, že trvalá hladina proteinu IFN-β je nevyhnutná pre inhibiciu angiogenézu. V takomto prípade by interferónová génová terapia bola výhodnejšia ako proteínová terapia·, pri ktorej hladiny interferónového proteínu velmi rýchlo klesajú na príliš nízku alebo nedetegovateľnú hladinu.In summary, interferon proteins have demonstrated anti-oncogenic properties in a number of conditions, although clinical results using the interferon protein are not clearly positive. IFN-α and IFN-β have been tested in conjunction with conventional chemotherapeutic agents and have shown a synergistic effect with these drugs in a number of indications including cervical cancer, larynx, leukemia, kidney cancer, colon adenocarcinoma and myeloma. Interferons are also believed to have anti-angiogenic activity. There is an inverse correlation between local level of IFN-β and angiogenic ability. Some data indicate that a sustained level of IFN-β protein is necessary to inhibit angiogenesis. In such a case, interferon gene therapy would be preferable to protein therapy, in which the levels of the interferon protein drop very rapidly to too low or undetectable levels.

C. Zvieracie modelyC. Animal models

Odborníkom je známe, že existuje mnoho zvieracích modelov, ktoré sú dostupné na testovanie génovej terapie ex vivo a in vivo. Najpoužívanejším modelom, patriacim k hlodavcom, je model xenoštepov ľudských nádorov u „nahých (nu/nu) myší. Ľudské rakovinové bunky sa namnožia v kultúre a transfekujú sa alebo sa infikujú génom, ktorý kóduje interferón a je operatívne spojený s vhodnou expresnou kontrolnou sekvenciou. Tieto bunky sa potom injikujú do „nahých myší. Typicky sa nádorové bunky injikujú subkutánne do chrbta myši, čo spôsobí vytvorenie hmoty pevného nádoru (pozri príklad 1). Alternatívne sa nádorové bunky injikujú ortopicky do orgánu, v ktorom by sa prirodzene vyskytovali (bunky pľúcnej rakoviny by sa injikovali do pľúc, rakoviny hrubého čreva do hrubého čreva, atď.). Rast nádorov sa dá sledovať meraním priemeru nádorovej hmoty v závislosti na čase (pozri príklad 2).It is known to those skilled in the art that there are many animal models available for testing gene therapy ex vivo and in vivo. The most widely used rodent model is the human tumor xenograft model in nude (nu / nu) mice. Human cancer cells are propagated in culture and transfected or infected with a gene that encodes interferon and is operably linked to a suitable expression control sequence. These cells are then injected into nude mice. Typically, the tumor cells are injected subcutaneously in the back of the mouse, causing the formation of a solid tumor mass (see Example 1). Alternatively, the tumor cells are injected orthopically into the organ in which they would naturally occur (lung cancer cells injected into the lungs, colon cancer into the colon, etc.). Tumor growth can be monitored by measuring the diameter of the tumor mass over time (see Example 2).

Okada a kol. (1996, Gene Therapy 3, 957-964) vytvorili experimentálne gliómy u.myší priamou intrakraniálnou stereotaktickou injekciou ľudských gliómových buniek do mozgu. Po vytvorení sa detegovatelných nádorov sa priamo do rovnakého miesta injikoval AAV vektor exprimujúci gén tymidínkinázy (HSV tk) z vírusu herpes simplex. Enzým HSV tk premieňa netoxický analóg gancyklovir (GCV) na toxický metabolit. Po génovej terapii sa intraperitoneálne podal GCV. Myši, ktoré dostali AAV-tk a GCV, ale nedostali kontrolný AAV alebo AAV-tk bez GCV, prejavili výrazné zmenšenie veľkosti nádoru. Táto terapia bol bezpečná a účinná.Okada et al. (1996, Gene Therapy 3, 957-964) created experimental mouse gliomas by direct intracranial stereotactic injection of human glioma cells into the brain. After detection of detectable tumors, an AAV vector expressing the thymidine kinase (HSV tk) gene from herpes simplex virus was injected directly into the same site. The HSV tk enzyme converts a non-toxic analogue of ganciclovir (GCV) into a toxic metabolite. Following gene therapy, GCV was administered intraperitoneally. Mice that received AAV-tk and GCV but did not receive control AAV or AAV-tk without GCV showed a significant reduction in tumor size. This therapy was safe and effective.

Rekombinantné adenovírusy (AdV) sa tiež použili na liečenie pevných nádorov na zvieracích modeloch a v preklinických skúškach na ľuďoch. Mnohé z týchto štúdií používali podobné modely ako je ľudský xenoštep/„nahá myš. Niektoré príklady týchto modelových experimentov sú uvedené ďalej.Recombinant adenoviruses (AdV) have also been used to treat solid tumors in animal models and in preclinical tests in humans. Many of these studies used models similar to human xenograft / nude mice. Some examples of these model experiments are given below.

Clayman a kol. (1995, Cancer Research 55, 1-6) pripravili model ľudského kožného karcinómu dlaždicového epitelu v oblasti hlavy a krku na nahých myšiach. Zistili, že adenovírus exprimujúci divý typ p53 zabránil tvorbe týchto nádorov.Clayman et al. (1995, Cancer Research 55, 1-6) prepared a human model of squamous epithelial skin cancer in the head and neck region of nude mice. They found that the adenovirus expressing wild-type p53 prevented the formation of these tumors.

Hirschowitz a kol. (1995, Human Gene Therapy) vniesli bunky ľudského karcinómu hrubého čreva do nahých myší. Po vytvorení nádorov injikovali priamo do nádoru adenovírus exprimujúci gén cytozíndeaminázy (CD) z E. coli a potom podali systémovo 5-fluorcytozín (5FC) (CD a 5FC je kombinácia enzým/prekurzor lieku podobná kombinácii tk a GCV). Pozorovali 4 až 5 x menšiu veľkosť nádorov.Hirschowitz et al. (1995, Human Gene Therapy) introduced human colon carcinoma cells into nude mice. After tumor formation, they injected directly into the tumor an adenovirus expressing the cytosine deaminase (CD) gene from E. coli and then administered systemically 5-fluorocytosine (5FC) (CD and 5FC is an enzyme / drug precursor combination similar to the combination of tk and GCV). They observed 4 to 5 times smaller tumor sizes.

Zhang a kol. (1996, Proc. Natl. Acad. Sci. USA 93: 45134518) vytvorili nádor prsníka u nahých myší. Tieto nádory sa injikovali priamo adenovírusom, ktorý exprimoval interferónalfa. Pozorovali regresiu nádorov u 100 % zvierat.Zhang et al. (1996, Proc. Natl. Acad. Sci. USA 93: 45134518) created a breast tumor in nude mice. These tumors were injected directly with adenovirus that expressed interferonalpha. They observed tumor regression in 100% of the animals.

Ko a kol. (1996, Human Gene Therapy 7: 1683-1691) pripravili ľudské nádory prostaty u nahých myší a zistili, že priama intratumorová injekcia adenovírusu exprimujúceho p53 divého typu inhiboval rast nádorov. Všetky liečené myši zostali bez nádorov ešte aspoň počas 12 týždňov po ukončení liečenia.Ko et al. (1996, Human Gene Therapy 7: 1683-1691) prepared human prostate tumors in nude mice and found that direct intratumoral injection of wild-type p53 adenovirus inhibited tumor growth. All treated mice remained tumor free for at least 12 weeks after the end of treatment.

Bishoff a kol. (1996, Science 274, 373-376) vytvorili ľudský karcinóm krčku maternice a glioblastómové nádory u nahých myší. Liečili tieto myši adenovírusom, ktorý mal deléciu v géne E1B. V neprítomnosti E1B adenovírus selektívne usmrcoval nádorové bunky deficitné na p53. Pokiaľ sa injikoval priamo do nádoru, tento adenovírus spôsobil regresiu nádoru u 60 % zvierat.Bishoff et al. (1996, Science 274, 373-376) created human cervical cancer and glioblastoma tumors in nude mice. These mice were treated with adenovirus having a deletion in the E1B gene. In the absence of E1B, the adenovirus selectively killed p53 deficient tumor cells. When injected directly into the tumor, this adenovirus caused tumor regression in 60% of the animals.

Ohwada a kol. (1996, Human Gene Therapy 7, 1567-1576) injikovali bunky ľudského karcinómu hrubého čreva do pečene nahých myší, aby napodobnili pečeňové metastázy črevného karcinómu. Potom do pečene v blízkosti nádoru injikovali adenovirus exprimujúci CD. Systémové podanie 5FC potlačilo rast nádorov u týchto zvierat.Ohwada et al. (1996, Human Gene Therapy 7, 1567-1576) injected human colon carcinoma cells into the liver of nude mice to mimic liver metastasis of intestinal carcinoma. They then injected adenovirus expressing CD into the liver near the tumor. Systemic administration of 5FC suppressed tumor growth in these animals.

Modely rakoviny sa môžu vytvoriť tiež u imunokompetentných myší a potkanov. Nádory môžu byť založené z nádorových buniek syngénnych zvierat. V týchto prípadoch môžu endogénne nádory vznikať podaním karcinogénu zvieraťu alebo môžu vznikať spontánne v dôsledku genetického základu určitých myší (napr. deficitných v p53). Nasleduje niekoľko príkladov.Cancer models can also be generated in immunocompetent mice and rats. Tumors can be established from tumor cells of syngeneic animals. In these cases, endogenous tumors may arise from the administration of a carcinogen to an animal or may arise spontaneously due to the genetic basis of certain mice (e.g., p53 deficient). The following are some examples.

Elsahami a kol. (1996, Human Gene Therapy 7, 141-148) liečili endogénny mezotelióm u imunokompetentných potkanov pomocou adenovírusu exprimujúceho gén tk. Vírus sa injikoval do oblasti pleury a GCV sa podal systémovo. Ukázalo sa výrazné zníženie hmotnosti nádorov a zvýšenie času prežívania.Elsahami et al. (1996, Human Gene Therapy 7, 141-148) treated endogenous mesothelioma in immunocompetent rats with an adenovirus expressing the tk gene. The virus was injected into the pleura and GCV was administered systemically. A significant reduction in tumor weight and an increase in survival time have been shown.

Eastham a kol. (1996, Human Gene Therapy 7: 515-523) implantovali bunky nádoru prostaty syngénnej myši subkutánne so imunokompetentnej myši, Potom injikovali adenovírus-tk priamo do nádoru a podávali GCV systémovo. Autori opísali zmenšenie veľkosti nádorov a predĺženie života.Eastham et al. (1996, Human Gene Therapy 7: 515-523) implanted syngeneic prostate tumor cells subcutaneously with immunocompetent mice, then injected adenovirus-tk directly into the tumor and administered GCV systemically. The authors described the reduction of tumor size and prolongation of life.

Bramson a kol. (1996, Human Gene Therapy 7: 1995-2002) injikovali adenovirus exprimujúci cytokín IL-2 priamo so endogénneho nádoru prsníka myši. Zistili, že u 75 % myší sa prejavila regresia nádoru a 33 % myší zostalo bez nádoru aj po dlhom čase.Bramson et al. (1996, Human Gene Therapy 7: 1995-2002) injected an adenovirus expressing the cytokine IL-2 directly from an endogenous mouse breast tumor. They found that 75% of the mice showed tumor regression and 33% of the mice remained tumor free even after a long time.

Riley a kol. (1996, Náture Medicíne 2: 1336-1341) injikovali adenovirus exprimujúci gén retinoblastómu do melanotrofných nádorov štítnej žľazy, ktoré vznikli spontánne u Rb+/myši. U liečených zvierat zistili zníženie proliferácie nádorových buniek, spomalenie rastu nádoru a predĺženie dĺžky života.Riley et al. (1996, Nature Medicine 2: 1336-1341) injected an adenovirus expressing the retinoblastoma gene into melanotrophic thyroid tumors that originated spontaneously in Rb + / mice. In the treated animals, they found a reduction in tumor cell proliferation, slowed tumor growth, and increased life expectancy.

Retrovírusové vektory boli prvými vektormi, ktoré sa použili v klinických testoch génovej terapie u ľudí. Publikáciou relevantnou k predkladanej patentovej prihláške je práca Roth a kol. (1996, Náture Medicíne 2: 985-991). Autori vytvorili rekombinantný retrovírus, ktorý exprimoval gén p53 divého typu. Tento vírus sa podal deviatim pacientom trpiacim nemalobunkovým karcinómom pľúc pomocou priamej intratumorovej injekcie použitím ihly vloženej do bronchoskopu. Z týchto deviatich pacientov sa u troch prejavila regresia nádoru a u troch ďalších pacientov došlo k stabilizácii nádorového rastu.Retroviral vectors were the first vectors to be used in human gene therapy clinical trials. The publication relevant to the present patent application is the work of Roth et al. (1996, Nature Medicine 2: 985-991). The authors produced a recombinant retrovirus that expressed the wild-type p53 gene. This virus was administered to nine patients suffering from non-small cell lung cancer by direct intratumoral injection using a needle inserted into the bronchoscope. Of these nine patients, three showed tumor regression and three other patients stabilized tumor growth.

D. Ďalšie uskutočnenie vynálezuD. Another embodiment of the invention

Geneticky modifikované bunky sa podávajú napr. intraperitoneálnou injekciou alebo implantovaním buniek alebo štepu alebo tiež puzdra/tobolky obsahujúcej bunky do bunkovo kompatibilného miesta v tele príjemcu. Termín „bunkovo kompatibilné miesto znamená štruktúru, dutinu alebo telovú tekutinu príjemcu, do ktorej sa implantujú geneticky modifikované bunky, bunkový štep alebo zapuzdrený bunkový expresný systém bez vyvolania nepriaznivých fyziologických následkov. K príkladom bunkovo kompatibilných miest patria napr. peritoneálna, pleurálna alebo perikardiálna dutina, a tiež pevný nádor, z ktorého pochádzajú bunky alebo orgán, z ktorého sa odstránil nádor.Genetically modified cells are administered e.g. by intraperitoneal injection or implantation of cells or graft, or also a capsule / capsule containing the cells at a cell-compatible site in the recipient body. The term "cell-compatible site" refers to the structure, cavity, or body fluid of a recipient into which genetically modified cells, a cell graft, or an encapsulated cell expression system are implanted without causing adverse physiological consequences. Examples of cell-compatible sites include e.g. peritoneal, pleural or pericardial cavity, as well as the solid tumor from which the cells or organ from which the tumor has been removed originate.

Geneticky modifikované bunky sa implantujú do bunkovo kompatibilného miesta, samotné alebo v kombinácii s inými geneticky modifikovanými bunkami. Takže predkladaný vynález zahrnuje aj spôsob modifikácie systému príjemcu použitím zmesi geneticky modifikovaných buniek, keď prvá modifikovaná bunka exprimuje prvý interferón a druhá modifikovaná bunka exprimuje druhý interferón alebo iný sekretovariý proteín. Ďalšie typy geneticky modifikovaných buniek (napr. hepatocyty, bunky hladkého svalstva, fibroblasty, gliové bunky, endotelové bunky, keratinocyty) sa môžu pridať, spoločne s geneticky zmenenými bunkami, aby sa dosiahla expresia komplexného súboru vnesených génov. Navyše do každej geneticky modifikovanej bunky sa môže vniesť viac ako jeden rekombinantný gén, a to pomocou toho istého vektora alebo rôznych vektorov, čo umožňuje expresiu niekoľkých interferónov v jedinej bunke.The genetically modified cells are implanted in a cell-compatible site, alone or in combination with other genetically modified cells. Thus, the present invention also includes a method of modifying a recipient system using a mixture of genetically modified cells, wherein the first modified cell expresses the first interferon and the second modified cell expresses the second interferon or other secretory protein. Other types of genetically modified cells (e.g., hepatocytes, smooth muscle cells, fibroblasts, glial cells, endothelial cells, keratinocytes) may be added, along with the genetically altered cells, to achieve expression of a complex set of introduced genes. In addition, more than one recombinant gene can be introduced into each genetically modified cell, using the same vector or different vectors, allowing the expression of several interferons in a single cell.

Predkladaný vynález sa týka tiež bunkových štepov. Štep obsahuje množstvo už opísaných génovo modifikovaných buniek naviazaných na nosič, ktorý je vhodný na implantáciu do príjemcu, ktorým je cicavec. Nosič môže byť buď z prírodného, alebo syntetického materiálu. V inom uskutočnení vynálezu štep obsahuje kúsok peritonea. V takomto prípade je nosičom prirodzene sa vyskytujúci matrix, ktorý udržuje spolu množstvo geneticky modifikovaných buniek. Alternatívne obsahuje štep množstvo už uvedených geneticky modifikovaných buniek naviazaných na náhradu uvedeného prírodného matrixu, napr. Gelfoam (Upjohn, Kalamazoo, Mich.), Dacron alebo Cortex®.The present invention also relates to cell grafts. The graft contains a plurality of previously described gene-modified cells coupled to a carrier suitable for implantation into a mammalian recipient. The carrier may be either a natural or synthetic material. In another embodiment, the graft comprises a piece of peritoneum. In such a case, the carrier is a naturally occurring matrix that maintains a plurality of genetically modified cells. Alternatively, the graft comprises a plurality of genetically modified cells already linked to a replacement of said natural matrix, e.g. Gelfoam (Upjohn, Kalamazoo, Mich.), Dacron or Cortex®.

Iný aspekt predkladaného vynálezu poskytuje opuzdrený bunkový expresný systém. Opuzdrený systém obsahuje tobolky vhodné na implantáciu do cicavčieho príjemcu a množstvo už opísaných geneticky modifikovaných mezotelových buniek nachádzajúcich sa vo vnútri. Formulácia takýchto toboliek je odborníkovi známa. Na rozdiel od buniek, ktoré sú priamo implantované cicavčiemu príjemcovi (napr. implantovaným tak, že geneticky modifikované bunky sú v priamom fyzickom kontakte s bunkovo kompatibilným miestom), opuzdrené bunky ostávajú po implantácii izolované (t.j. nie sú v priamom kontakte s miestom). Opuzdrený systém nie je obmedzený len na tobolky obsahujúce geneticky modifikované bunky, ktoré neboli imortalizované, ale môže obsahovať aj geneticky modifikované imortalizované bunky.Another aspect of the present invention provides an encapsulated cellular expression system. The encapsulated system comprises capsules suitable for implantation into a mammalian recipient and a plurality of genetically modified mesothelial cells as described herein. The formulation of such capsules is known to the person skilled in the art. Unlike cells that are directly implanted in a mammalian recipient (e.g., implanted so that the genetically modified cells are in direct physical contact with a cell-compatible site), the encapsulated cells remain isolated after implantation (i.e., they are not in direct contact with the site). The encapsulated system is not limited to capsules containing genetically modified cells that have not been immortalized, but may also contain genetically modified immortalized cells.

VI. FormuláciaVI. statement

Vo výhodnom uskutočnení prípravok geneticky modifikovaných buniek obsahuje množstvo buniek dostatočné na to, aby sa preniesla terapeuticky účinná dávka interferónu do príjemcu in situ. Stanovenie terapeuticky účinnej dávky pre špecifický interferón a známy stav je v kompetencii bežného odborníka bez toho, aby bolo nutné neprimerané experimentovanie. Takže pri stanovení účinnej dávky by odborník zvážil stav pacienta, závažnosť ochorenia, a tiež výsledky klinických testov konkrétneho interferónu, ktorý sa podáva.In a preferred embodiment, the genetically modified cell preparation comprises a plurality of cells sufficient to deliver a therapeutically effective dose of interferon to the recipient in situ. Determination of a therapeutically effective dose for a specific interferon and a known condition is within the skill of the art, without undue experimentation. Thus, in determining an effective dose, one skilled in the art would consider the patient's condition, the severity of the disease, as well as the results of clinical tests of the particular interferon being administered.

Pokiaľ už gén alebo geneticky modifikované bunky nie sú prítomné vo farmaceutický prijateľnom nosiči, sú do takéhoto nosiča 'umiestnené pred podaním príjemcovi. Medzi farmaceutický prijateľné nosiče patri napr. izotonický soľný roztok alebo iné pufre v závislosti od vhodnosti pre daného pacienta a zvolenej terapie.If the gene or genetically modified cells are no longer present in a pharmaceutically acceptable carrier, they are placed in such carrier prior to administration to the recipient. Pharmaceutically acceptable carriers include e.g. isotonic saline or other buffers depending on the patient's suitability and the therapy chosen.

Termín „farmaceutický prijateľný nosič znamená jednu alebo niekoľko prísad, prírodných či syntetických, s ktorými sa izolovaný polynukleotid spája, aby sa uľahčilo jeho podávanie. Medzi vhodné nosiče patrí sterilný soľný roztok, aj keď aj iné vodné či nevodné izotonické sterilné roztoku a sterilné suspenzie, ktoré sú farmaceutický prijateľné, sú odborníkovi známe. Z tohto hľadiska termín „nosič zahrnuje tiež akýkoľvek plazmidový a vírusový expresný vektor. Termín „účinné množstvo sa týka množstva, ktoré je schopné zlepšiť stav alebo spomaliť postup choroby, degeneratívneho stavu alebo poškodenia. Účinné množstvo sa dá stanoviť na individuálnej báze a vychádza čiastočne zo zváženia symptómov, ktoré sa liečia, a výsledkov, ktoré sa majú dosiahnuť. Účinné množstvo sa môže stanoviť bežným odborníkom pri zvážení takýchto faktorov bez toho, aby bolo potrebné viac ako rutinné testy.The term "pharmaceutically acceptable carrier" means one or more ingredients, natural or synthetic, with which an isolated polynucleotide associates to facilitate its administration. Suitable carriers include sterile saline, although other aqueous or non-aqueous isotonic sterile solutions and sterile suspensions which are pharmaceutically acceptable are known to those skilled in the art. In this regard, the term "carrier" also includes any plasmid and viral expression vector. The term "effective amount" refers to an amount that is capable of ameliorating or slowing the progression of a disease, degenerative condition or injury. The effective amount can be determined on an individual basis and is based in part on consideration of the symptoms to be treated and the results to be achieved. An effective amount can be determined by those of ordinary skill in the art by considering such factors without the need for more than routine tests.

Vo výhodnom spôsobe podľa vynálezu sa účinné množstvá interferónovej polynukleotidovej sekvencie nachádzajúcej sa v sprievodnom vektore (napr. nosiči) podá priamo do cieľovej bunky alebo nádorového tkaniva pomocou priamej injekcie s ihlou alebo pomocou katétra alebo inú podávaciu trubičkou vloženou do rakovinového tkaniva, nádoru alebo krvnej cievy zásobujúcej nádor. Dávkovanie je primárne závislé na faktoroch ako je choroba, ktorá sa má liečiť, vybratý interferón, vek, hmotnosť a zdravotný stav subjektu, a je teda rozdielne pre rôzne subjekty. Keď sa používa vírusový vektor pre génovú terapiu, predpokladá sa, že účinné množstvo pre človeka je od 0,1 do 10 ml fyziologického roztoku obsahujúceho 1 x 107 až 1 x 1012 jednotiek tvoriacich plak (pfu)/ml vírusových expresných vektorov obsahujúcich interferón.In a preferred method of the invention, effective amounts of the interferon polynucleotide sequence present in the accompanying vector (e.g., carrier) are administered directly to the target cell or tumor tissue by direct injection with a needle or catheter or other delivery tube inserted into the cancerous tissue, tumor or blood vessel. supplying a tumor. The dosage is primarily dependent on factors such as the disease to be treated, the interferon selected, the age, weight and medical condition of the subject, and is therefore different for different subjects. When a viral gene therapy gene is used, an effective amount for humans is believed to be from 0.1 to 10 ml of saline containing 1 x 10 7 to 1 x 10 12 plaque forming units (pfu) / ml of viral expression vectors containing interferon .

Ako sa už diskutovalo, interferónový gén sa môže podávať priamou injekciou do pevného nádoru. Alternatívne sa podanie do nádoru môže uskutočniť prostredníctvom infúzie do krvnej cievy, ktorá zásobuje nádor. Tiež sa môže vektor podať parenterálne.As discussed, the interferon gene can be administered by direct injection into a solid tumor. Alternatively, administration to the tumor may be by infusion into a blood vessel that supplies the tumor. The vector may also be administered parenterally.

Polynukleotidy kódujúce interferón sa môžu podávať topicky, intraokulárne, parenterálne, intranazálne, intratracheálne, intrabronchiálne, intrámuskulárne, subkutánne alebo akýmkoľvek ďalším spôsobom. Medzi parenterálne podanie patria podanie intravenózne, intramuskulárne, intraperitoneálne a subkutánne. Zložitejším postupom je parenterálne podávanie vírusu alebo chemického konjugátu, ktorý sa lokalizuje do určitého typu nádoru vďaka prirodzenému tropizmu alebo vďaka prítomnosti povrchovej molekuly, ktorá sa viaže na receptor vyskytujúci sa iba na určitých typoch nádorov.Polynucleotides encoding interferon may be administered topically, intraocularly, parenterally, intranasally, intratracheally, intrabronchially, intra-muscularly, subcutaneously, or by any other means. Parenteral administration includes intravenous, intramuscular, intraperitoneal, and subcutaneous. A more complex procedure is the parenteral administration of a virus or chemical conjugate that localizes to a particular tumor type due to natural tropism or the presence of a surface molecule that binds to a receptor occurring only on certain tumor types.

Ako sa už opísalo, predkladaný vynález poskytuje spôsoby prípravy bunkového expresného systému na expresiu génového produktu (napr. interferónu) v príjemcovi, ktorým je cicavec, tento expresný systém takto pripravený a farmaceutické prípravky obsahujúce takýto systém. Cieľom nasledujúcich príkladov je demonštrovať uskutočniteľnosť bunkovej génovej terapie na zvieracom modelovom systéme.As described above, the present invention provides methods for preparing a cellular expression system for expressing a gene product (e.g., interferon) in a mammalian recipient, the expression system thus prepared, and pharmaceutical compositions comprising such a system. The following examples are intended to demonstrate the feasibility of cell gene therapy on an animal model system.

Prehľad obrázkov na výkresochBRIEF DESCRIPTION OF THE DRAWINGS

Obrázok 1 (A) Neinfikované bunky MDA-MB-468 («) alebo bunky infikované H5.110hIFN/7 v 0,01 % (Δ), 0,03 % (□) , 0,1 % (V) alebo 0,3 % (O) sa injikovali sub-kutánne do boku nahých myší a potom sa priemerná veľkosť vyniesla v závislosti na čase po implantácii nádorových buniek.Figure 1 (A) Uninfected MDA-MB-468 cells (bunky) or cells infected with H5.110hIFN / 7 at 0.01% (Δ), 0.03% (□), 0.1% (V) or 0, 3% (0) were injected subcutaneously into the flanks of nude mice and then the mean size plotted versus time after tumor cell implantation.

(B) Kaplan-Meirov graf ukazujúci percento prežívajúcich myší počas pozorovania 109 dní. Neinfikované bunky (»), bunky infikované H5. llOhlFN/? v 0,01 % (Δ), 0,03 % (□) , 0,1 % (V) alebo(B) Kaplan-Meir graph showing the percentage of surviving mice during the observation of 109 days. Uninfected cells (»), H5 infected cells. llOhlFN /? v 0,01% (Δ), 0,03% (□), 0,1% (V) or

0,3 % (O).0.3% (O).

Obrázok 2 (A) Ex vivo génová terapia s interferónom beta v (1) bunkách KM12L4A, (2) bunkách Huh7 a (3) bunkách ME180. Priemerná veľkosť nádoru sa vyniesla ako funkcia času po implantácii nádorových buniek. Myšiam sa implantovali neinfikované bunky () alebo bunky infikované H5. HQhlFNfi v 1 % (·) , 10 % (^). V tých skupinách, kde sa niektoré myši utratili, je veľkosť nádoru uvedená ako priemerná hodnota s poslednou uvedenou hodnotou pre utratené zvieratá. Prerušenie grafu odráža úhyn alebo utratenie všetkých zvierat v skupine (B) Percentá prežívajúcich myší počas pozorovania 70 dní. Panely 1, 2 a 3 ukazujú dáta získané na myšiach s implantovanými bunkami KM12L4A, Huh7 a ME180, v uvedenom poradí. Symboly predstavujú myši () alebo bunky infikované H5.llQhIFNfi v 1 % (·), 10 % (~) .Figure 2 (A) Ex vivo gene therapy with interferon beta in (1) KM12L4A cells, (2) Huh7 cells and (3) ME180 cells. The average tumor size was plotted as a function of time after tumor cell implantation. Mice were implanted with uninfected cells () or cells infected with H5. H 2 H 1 FN 2 in 1% (·), 10% (^). In those groups where some mice were sacrificed, the tumor size is shown as an average value with the latter value for the sacrificed animals. Interruption of the graph reflects the death or sacrifice of all animals in Group (B) Percentage of surviving mice during observation for 70 days. Panels 1, 2, and 3 show data obtained on mice implanted with KM12L4A, Huh7 and ME180 cells, respectively. The symbols represent mice () or cells infected with H5.IIQhIFNfi at 1% (·), 10% (~).

Obrázok 3Figure 3

Priame ošetrenie in vivo zavedených nádorov MDA-MB-468. Nádory sa injikovali H5. llOhIFN/7 v množstve 3 x 109 pfu (O), 1 x 109 pfu (□), 3 x 108 pfu (o), 1 x 108 pfu (Δ) a 3 x 107 (V) alebo PBS (c) alebo H5.1102acZ v množstve 3 x 109 pfu (ô), 1 x 109 pfu (A), 3 x 108 pfu (x), 1 x 108 pfu ( ). Veľkosť nádorov sa merala počas 14 dní po injekčnom opracovaní.Direct treatment of in vivo established tumors of MDA-MB-468. Tumors were injected with H5. 10hIFN / 7 at 3 x 10 9 pfu (0), 1 x 10 9 pfu (2), 3 x 10 8 pfu (2), 1 x 10 8 pfu (2) and 3 x 10 7 (V) or PBS (c) or H5.1102acZ at 3 x 10 9 pfu (O), 1 x 10 9 pfu (A), 3 x 10 8 pfu (x), 1 x 10 8 pfu (). Tumor size was measured for 14 days after injection.

Príklady uskutočnenia vynálezuDETAILED DESCRIPTION OF THE INVENTION

Príklad 1Example 1

Príklady zvieracích modelovExamples of animal models

Testovanie in vivo polynukleotidov schopných exprimovať interferón sa zvyčajne uskutočňuje na zvieracích modeloch. Nádory u nahých myší sa tvoria injekciou ľudských nádorových buniek do myši. Nahé myši (kmeň nu/nu) sú imunodeficientné myši a neodvrhujú cudzorodé nádorové bunky. Nádory sa vytvoria za 1 až 2 týždne po injekcii nádorových buniek, aj keď presný okamžik závisí na množstve injikovaných buniek a tumorigenicite injikovanéj bunkovej línie. Polynukleotidy exprimujúce interferón sa vnesú do nádorových buniek konvenčným postupom transfekcie v bunkovej kultúre pred injekciou do myši. Alternatívne sa vhodný polynukleotid vnesie do nádoru transfekciou alebo vírusovou transdukciou in vivo po vytvorení nádorov u myší.In vivo testing of interferon-expressing polynucleotides is usually performed in animal models. Tumors in nude mice are formed by injection of human tumor cells into the mouse. Nude mice (nu / nu strain) are immunodeficient mice and do not reject foreign tumor cells. Tumors are formed 1-2 weeks after tumor cell injection, although the exact time depends on the number of cells injected and the tumorigenicity of the injected cell line. Polynucleotides expressing interferon are introduced into tumor cells by a conventional transfection procedure in cell culture prior to injection into the mouse. Alternatively, a suitable polynucleotide is introduced into the tumor by transfection or viral transduction in vivo after tumor formation in mice.

Až na jeden príklad sú používané bunky buď línia karcinómu močového mechúra HTB9 (Huang a kol., pozri vyššie), alebo línia retinoblastómových buniek WERI-Rb27 (Takahashi a kol., Proc. Natl. Acad. Sci. USA 88: 5257-5261, 1991). Na prenos izolovaného polynukleotidu kódujúceho interferón do kultúry sa nádorové bunky transfekujú (konvenčným spôsobom ako je kalciumfosfátová precipitácia, elektroporácia alebo transfekcia s lipofectaminom) alebo priamo infikujú (retrovírusom, adenovírusom, baculovírusom alebo adeno-asociovaným vírusom). V prípade účinnej vírusovej infekcie, keď 100 % buniek úspešne inkorporovalo príslušný polynukleotid, nie je potrebná žiadna selekcia. Okrem toho sa zistilo (pozri príklad 3), že je potrebné, aby iba malé percento buniek exprimovalo interferónový gén, takže selekcia pomocou liekov sa zvyčajne nevyžaduje.For example, either the HTB9 bladder cancer cell line (Huang et al., Supra) or the WERI-Rb27 retinoblastoma cell line (Takahashi et al., Proc. Natl. Acad. Sci. USA 88: 5257-5261) are used. (1991). To transfer an isolated polynucleotide encoding interferon to culture, tumor cells are transfected (by conventional means such as calcium phosphate precipitation, electroporation or transfection with lipofectamine) or directly infected (retrovirus, adenovirus, baculovirus or adeno-associated virus). In the case of an effective viral infection where 100% of the cells have successfully incorporated the corresponding polynucleotide, no selection is required. In addition, it has been found (see Example 3) that only a small percentage of cells need to express the interferon gene, so that drug selection is usually not required.

Ak sa uskutočňuje selekcia v prípade transfekcie, ktorá nie je tak účinná ako tu opisovaná vírusová infekcia, bunky sa transfekujú expresným vektorom, ktorý kóduje ako gén rezistencie k lieku (ako je gén neo kódujúci rezistenciu k G418), tak aj polynukleotid, ako napr. interferónový gén. Kontrolná transfekcia sa uskutoční s vektorom, ktorý kóduje samotnú rezistenciu k lieku.When a selection is made for transfection that is not as effective as the viral infection described herein, cells are transfected with an expression vector that encodes both a drug resistance gene (such as the neo gene encoding G418 resistance) and a polynucleotide such as e.g. interferon gene. Control transfection is performed with a vector that encodes drug resistance alone.

Po 2 až 3 týždňoch selekcie na médiu obsahujúcom liek sa bunkové kolónie spoja a subkutánne injikujú do boku samíc myší nu/nu (tzv. nahých myši) v počte 106 buniek v objeme 100 μΐ. Vírusom infikované bunky sa injikujú priamo bez potreby uskutočňovať selekčný krok. Myši sa ďalej udržujú aspoň 2 mesiace a monitoruje sa veľkosť nádoru pomocou kalipera na týždennom základe.After 2-3 weeks of selection on the drug-containing medium, cell colonies are pooled and injected subcutaneously into the flanks of female nu / nu mice (nude mice) at 10 6 cells in a volume of 100 μΐ. Virus-infected cells are injected directly without the need for a selection step. The mice are further maintained for at least 2 months and the tumor size is monitored by calipers on a weekly basis.

Alternatívne sa netransfekované alebo neinfikované nádorové bunky subkutánne injikujú do boku myši. Po vytvorení nádoru sa priamo do nádoru injikuje DNA alebo vírus obsahujúci polynukleotid kódujúci interferón. Na tento postup sú vhodné mnohé vírusy, aj keď najúčinnejšie sú rekombinantné adenovírusy a rekombinantné retrovírusy majú výhodu, že sa trvalo integrujú do genómu nádorových buniek. DNA sa môže vniesť do buniek tak, že sa DNA zmieša s katiónovými lipozómami a potom sa injikuje táto zmes. DNA alebo vírus neobsahujúci interferónový gén sa injikujú do nádorov ďalších myší, ktoré slúžia ako kontrola. Pomocou kalipera sa potom sleduje progresia alebo regresia nádorov.Alternatively, untransfected or uninfected tumor cells are injected subcutaneously into the flank of the mouse. After tumor formation, DNA or virus containing a polynucleotide encoding an interferon is injected directly into the tumor. Many viruses are suitable for this procedure, although recombinant adenoviruses are most effective, and recombinant retroviruses have the advantage of being permanently integrated into the tumor cell genome. The DNA can be introduced into the cells by mixing the DNA with cationic liposomes and then injecting the mixture. DNA or virus lacking the interferon gene is injected into tumors of other mice as control. Tumor progression or regression is then monitored with the caliper.

Príklad 2Example 2

Príklad modelu karcinómu pľúcAn example of a lung cancer model

Ako ďalší príklad je možné uskutočniť liečenie ľudského malobunkového karcinómu pľúc in vivo pomocou izolovaného polynukleotidu kódujúceho interferón zapuzdreného v lipozóme tak, že sa polynukleotid kódujúci interferón vnesie do buniek vyžadujúcich tento zásah použitím lipozómov, konkrétne aerosólu malých lipozómových častíc. Pri podaní prostredníctvom aerosólu je polynukleotid kódujúci interferón deponovaný rovnomerne na povrchu nosohltanu, v tracheobronchiálnom trakte a v oblasti pľúc, pozri diskusia lipozómových aerosólov v Knight a Eur. J. Clin. Micro. and Inf. Dis. 7: 721-731, 1988. Na sa polynukleotid akoukoľvek zvyčajnou metódou.As another example, treatment of human small cell lung cancer in vivo with an isolated polynucleotide encoding a liposome encapsulated interferon may be performed by introducing the interferon-encoding polynucleotide into cells requiring such intervention using liposomes, particularly an aerosol of small liposome particles. When administered by aerosol, the polynucleotide encoding the interferon is deposited evenly on the nasopharynx surface, in the tracheobronchial tract and in the lung area, see the discussion of liposome aerosols in Knight and Eur. J. Clin. Micro. and Inf. Dis. 7: 721-731, 1988. Na polynucleotide by any conventional method.

interferón sa potom do nich z veľkou účinnosťou.The interferon is then put into them with great efficiency.

Gilbert, liečenie pľúcnej, rakoviny takýmto spôsobom interferón purifikuje otid kódujúci inkorporuje sa aerosólu veľmi níkmi, kódujúci pľúcnymi nazálnou ako aj interferón rakovinami inhaláciou kódujúci Polynuklezmieša s lipozómami a Keďže je podanie jemné a je dobre znášané tak normálnymi dobrovoľpacientmi, sú lipozómy obsahujúce polynukleotid podávané na liečenie pacientom trpiacim v ktoromkoľvek štádiu. Lipozómy sa podávajú alebo endotracheálnou sondou pripojenou na nebulizačné zariadenie v dávkach nádorov. Liečenie aerosólom sa týždňov, a pokiaľ je to potrebné, dostatočných na inhibíciu rastu uskutočňuje denne počas dvoch opakuje sa.Gilbert, treating lung cancer in such a way interferon purifies otid coding incorporates an aerosol with very niches, encoding pulmonary nasal as well as interferon cancers by inhalation encoding Polynucleotide mixes with liposomes and Since administration is gentle and well tolerated by normal volunteer-containing patients, liposomes are treated for polynucleotides to patients suffering at any stage. Liposomes are administered or via an endotracheal probe connected to a nebulizer at tumor doses. Aerosol treatment is carried out daily for two weeks and, if necessary, sufficient to inhibit growth.

pľúcneho inj ikuj e (nahých) neskôr salung injections (nude) later on

Štúdie in vivo s použitím ortotopického malobunkového karcinómu sa môžu uskutočňovať tak, že sa nádor beztýmusových nu/nu zviera) . 0 tri dni do pravého hlavného bronchu myší (1,5 x 106 začne liečenie (denne cich dní) tým, že sa inokulujú génom zapuzdreným v lipozóme a interferónového génu. Vytváranie sledujú u obidvoch skupín meraním pomocou hodnotením prežívania myší.In vivo studies using orthotopic small cell carcinoma can be performed by tumor-free nu / nu animal). Three days into the right main bronchus of the mice (1.5 x 10 6 treatment (daily days)) by inoculation with a liposome encapsulated gene and an interferon gene, and formation is monitored in both groups by measuring the survival of the mice.

buniek na jedno počas troch po sebe nasledujúendobronchiálne interferónovým kontroly nádorov neobsahujú sekvenciu a ich veľkosť sa posuvného meradla acells per one for three consecutive endobronchial interferon controls of tumors do not contain a sequence and their size is caliper and

Príklad 3Example 3

Génová terapia ex vivo s génom interferónu-beta laEx vivo gene therapy with interferon-beta 1a gene

V tomto príklade sa použila bunková línia ľudského karcinómu prsníka MBA-MD-468 (získaná mikroorganizmov ATCC). Bunky sa buď infikovali adenovírusom exprimujúcim gén beta la. V tomto prípade mal adenovírus z Americkej zbierky neinfikovali, alebo ľudského interferónudelécie v génoch E1 a teplotné senzitívnu mutáciu v géne E2a. Metódy na prípravu tohto konkrétneho adenovírusu je možné nájsť v publikácii Engelhardt a kol., 1994, Gene Therapy 5: 1217-1229 (a ďalej sú opísané ďalšie podrobnosti). Stručne zhrnuté, gén interferónu-beta la sa už skôr klonoval do adenovírusového vektora pAdCMVlinkl tak, že translácia sa riadila promótorom CMV IE1, čím sa vytvoril adenovirusový prenosový plazmid. Gén sa vložil do tohto vektora na miesto deletovaného génu El. Rekombinantný adenovirus obsahujúci interferónový gén sa pripravil rekombináciou prenosového plazmidu a adenovírusového genómu v bunkách 293. Vírus sa potom izoloval z plaku a titroval plakovým testom konvenčným spôsobom.In this example, the human breast carcinoma cell line MBA-MD-468 (obtained by ATCC) was used. The cells were either infected with adenovirus expressing the beta 1a gene. In this case, the adenovirus from the American collection had not infected, or human interferon-deletion in the E1 genes and a temperature-sensitive mutation in the E2a gene. Methods for making this particular adenovirus can be found in Engelhardt et al., 1994, Gene Therapy 5: 1217-1229 (and further details are described below). Briefly, the interferon-beta1a gene has previously been cloned into the adenoviral vector pAdCMVlink1 such that translation was driven by the CMV IE1 promoter to create an adenovirus transfer plasmid. The gene was inserted into this vector in place of the deleted E1 gene. Recombinant adenovirus containing the interferon gene was prepared by recombining the transfer plasmid and the adenoviral genome in 293 cells. The virus was then isolated from plaque and titrated by plaque assay in a conventional manner.

Materiál a metódyMaterial and methods

Bunkové kultúryCell culture

Ľudské karcinómové bunky MDA-MB-468, Huh7, KM12LA4, ME180, HeLa, U87 a 293 sa udržiavali ako adherentné kultúry v Dulbeccom modifikovanom Eaglovom médiu obsahujúcom 10 % hovädzie sérum, 2 mM glutamín, penicilín a streptomycín, neesenciálne aminokyseliny a vitamíny.Human carcinoma cells MDA-MB-468, Huh7, KM12LA4, ME180, HeLa, U87 and 293 were maintained as adherent cultures in Dulbecco's modified Eagle's medium containing 10% bovine serum, 2 mM glutamine, penicillin and streptomycin, non-essential amino acids and vitamins.

Príprava purifikovaných adenovírusovPreparation of purified adenoviruses

Adenovirusový prenosový vektor kódujúci ľudský gén IFN-β riadený skorým promótorom cytomegalovírusu, pAdCMV-huIF^, sa skonštruoval ligáciou inzertu cDNA kódujúcej ľudský IFN^la do plazmidu pAdCMVlinkl (pozri Enhelhartd a kol., 1994, pozri vyššie). Plazmid pAdCMV-huIFNβ sa preniesol do buniek 293 spoločne s genómovou DNA purifikovanou z teplotné senzitívneho adenovirusu H5tsl25. Rekombinantné adenovírusy pochádzajúce z jednotlivých plakov sa potom použili na infikovanie buniek 293 pri 39 °C a supernatanty sa testovali na génovú expresiu IFN-β pomocou ELISA testu. Identifikoval sa adenovirus nesúci cDNA pre IFN-β (Η5-1101τ1ΙΕΝβ) a ďalej amplifikoval. Podobne sa pripravil kontrolný adenovirus s teplotné senzitívnou mutáciou v E2A kódujúci kolorimetrický marker β-galaktozidázu (H5.HOlacZ).An adenoviral transfer vector encoding the human IFN-β gene under the control of the early cytomegalovirus promoter, pAdCMV-huIF1, was constructed by ligating a cDNA insert encoding human IFN-1α into plasmid pAdCMVlink1 (see Enhelhartd et al., 1994, supra). Plasmid pAdCMV-huIFNβ was transferred to 293 cells along with genomic DNA purified from the temperature-sensitive adenovirus H5ts125. Recombinant plaque-derived adenoviruses were then used to infect 293 cells at 39 ° C and the supernatants were assayed for IFN-β gene expression by ELISA. An adenovirus carrying IFN-β cDNA (-115-1101τ1ΙΕΝβ) was identified and further amplified. Similarly, a control adenovirus with a temperature sensitive mutation in E2A encoding a colorimetric marker β-galactosidase (H5.HOlacZ) was prepared.

Preparáty vírusov sa potom produkovali v bunkách 293 a purifikovali v gradiente CsCl po dvoch cykloch plakovej izolácie. Tieto preparáty sa ukázali negatívne v teste na prítomnosť adenovírusu divého typu.Virus preparations were then produced in 293 cells and purified in a CsCl gradient after two cycles of plaque isolation. These preparations were shown to be negative in the assay for the presence of wild-type adenovirus.

Subkonfluentné bunky sa infikovali H5.110hlIFNp pri násobku infekcie (MOI) 100 v 3 ml média obsahujúcom 2 % hovädzie sérum. O 15 až 18 hodín neskôr sa supernatanty zozbierali a kvantitatívne sa stanovila koncentrácia IFN-β pomocou ELISA testu.Subconfluent cells were infected with H5.110 hIFNβ at a multiple of infection (MOI) of 100 in 3 ml medium containing 2% bovine serum. 15-18 hours later, the supernatants were collected and the IFN-β concentration quantitatively determined by ELISA.

ELISA testELISA test

96-jamkové doštičky sa obalili cez noc pri 4 °C protilátkou proti ľudskému IFN-β, B02 (Summit Pharmaceuticals Co., Japonsko). Protilátka sa použila v koncentrácii 10 gg/ml v obaľovacom pufri, ktorý obsahoval 50 mM hydrogenuhličitan/uhličitan sodný, 0,2 mM MgC12 a 0,2 mM CaCl2 (pH 9,6). Po blokovaní doštičiek s 1 % kazeínom v PBS 1 hodinu pri teplote miestnosti sa pridali vzorky štandardov IFN-β proteínú (AVONEX™, Biogen), nariedili v 1 % kazeíne a 0,05 % Tween-20. Doštičky sa potom postupne inkubovali pri teplote miestnosti 1 hodinu s králičím anti-IFN-β sérom (riedenie 1:2000), 1 hodinu s chrenovou peroxidázou (HRP) konjugovanou s osľou anti-králičou protilátkou (Jackson Immuno Research, riedenie 1:5000) a substrátovým roztokom (4,2 mM TMB a 0,1 M octan sodný - kyselina citrónová, pH 4,9). Po zastavení reakcie pomocou 2 N H2SO4 sa merala absorbancia pri 450 nm.96-well plates were coated overnight at 4 ° C with anti-human IFN-β, B02 antibody (Summit Pharmaceuticals Co., Japan). The antibody was used at a concentration of 10 gg / ml in coating buffer containing 50 mM sodium bicarbonate / carbonate, 0.2 mM MgCl 2 and 0.2 mM CaCl 2 (pH 9.6). After blocking the plates with 1% casein in PBS for 1 hour at room temperature, samples of IFN-β protein standards (AVONEX ™, Biogen) were added, diluted in 1% casein and 0.05% Tween-20. Plates were then sequentially incubated at room temperature for 1 hour with rabbit anti-IFN-β serum (1: 2000 dilution), 1 hour with horseradish peroxidase (HRP) conjugated donkey anti-rabbit antibody (Jackson Immuno Research, 1: 5000 dilution). and substrate solution (4.2 mM TMB and 0.1 M sodium acetate - citric acid, pH 4.9). After stopping the reaction with 2 N H 2 SO 4, the absorbance at 450 nm was measured.

Pokusy na myšiachExperiments on mice

Samice myší balb/c nu/nu staré 4 až 6 týždňov sa získali z firmy Taconic (Boston, Massachussets) . Všetky myši sa udržiavali v špeciálnom zariadení bez patogénov firmy Biogen počas najmenej 2 týždňov pred pokusom. Pre experimenty in vivo sa infikované a neinfikované bunky zozbierali roztokom trypsín/EDTA a dvakrát opláchli s PBS. Tieto bunky sa zmiešali tesne pred injikovaním do myší za podmienok opísaných ďalej. Celkom sa implantovalo 2 x 106 buniek v 10 μΐ PBS subkutánne do pravého boku. Veľkosť nádorov sa merala ako dĺžka a šírka pomocou posuvného meradla a uvedené hodnoty predstavujú priemernú hodnotu priemeru nádoru (v mm) .4-6 week old female balb / c nu / nu mice were obtained from Taconic (Boston, Massachussets). All mice were maintained in a biogen-free special device for at least 2 weeks prior to the experiment. For in vivo experiments, infected and uninfected cells were harvested with trypsin / EDTA solution and rinsed twice with PBS. These cells were mixed just prior to injection into mice under the conditions described below. A total of 2 x 10 6 cells were implanted in 10 µΐ PBS subcutaneously in the right flank. Tumor size was measured as length and width using a caliper, and the values represent the average tumor diameter (in mm).

Pre experimenty s priamou injekciou in vivo (príklad 4) sa najskôr implantovalo 2 x 106 buniek v 100 μΐ PBS subkutánne do nahých myší. Keď veľkosť nádoru dosiahla 5 až 6 mm, injikovalo sa 100 μΐ PBS obsahujúceho rôzne dávky rekombinantných adenovírusov priamo do stredu nádoru ako jediná injekcia. Monitorovala sa dĺžka a šírka nádoru pomocou posuvného meradla. Veľkosť nádoru sa vyrátala ako priemerná hodnota zo šírky a dĺžky. Smrť zvieraťa sa určila tým, že zvieratá sa utratili, keď nádory prejavovali známky krvácania alebo ich hmotnosť dosiahla 10 % celkovej telesnej hmotnosti. Apoptóza sa vyšetrovala pomocou súpravy In situ Apoptosis Detection Kit od firmy Oncor, Inc. (katalóg, č. S7110-KIT).For in vivo direct injection experiments (Example 4), 2 x 10 6 cells were first implanted in 100 µl PBS subcutaneously in nude mice. When the tumor size reached 5-6 mm, 100 μΐ of PBS containing various doses of recombinant adenoviruses was injected directly into the center of the tumor as a single injection. Tumor length and width were monitored using calipers. Tumor size was calculated as an average value of width and length. The animal's death was determined by sacrificing animals when the tumors showed signs of bleeding or their weight reached 10% of total body weight. Apoptosis was examined using the In situ Apoptosis Detection Kit from Oncor, Inc. (Catalog No. S7110-KIT).

VýsledkyThe results

Najskôr sa vyhodnotila účinnosť transdukcie a expresie transgénu adenovírusových vektorov. Bunky ľudského karcinómu prsníka MDA-MB-468 sa infikovali s H5-1101acZ so zvyšujúcou sa multiplicitou infekcie (MOI). Po zafarbení X-gal sa stanovilo, že pri MOI 100 účinnosť transdukcie dosiahla približne 100 % u týchto buniek (dáta nie sú uvedené). Teda bunky karcinómu prsníka sa infikovali v kultúre v pomere 100 jednotiek tvoriacich plak (pfu) na jednu bunku, pretože zo skúsenosti s týmito karcinómovými bunkami vyplývalo, že to bol najnižší pomer vírus:bunka, ktorý spôsobil expresiu génu v každej bunke populácie.First, transduction efficiency and transgene expression of the adenoviral vectors was evaluated. Human breast cancer cells MDA-MB-468 were infected with H5-1101acZ with increasing multiplicity of infection (MOI). After staining with X-gal, it was determined that at MOI 100 the transduction efficiency was approximately 100% in these cells (data not shown). Thus, breast cancer cells were infected in culture at a ratio of 100 plaque forming units (pfu) per cell, as experience with these cancer cells indicated that it was the lowest virus: cell ratio that caused gene expression in each cell of the population.

V prvom pokuse bola 18 hodín po infekcii podaná subkutánne injekcia 2 x 106 buniek do chrbta každej nahej myši. 5 myšiam sa podali injekcie neinfikovaných buniek a 5 myšiam sa podali injekcie buniek infikovaných adenovírusom-ΙΕΝβ. U všetkých myší injikovaných kontrolnými neinfikovanými bunkami vznikli nádory s významnou veľkosťou. U žiadnej z myší injikovaných bunkami opracovanými adenovirusom exprimujúcim IFN-β sa nádor neobjavil (H5-110hIFN^: tabuľka 1).In the first experiment, 18 hours after infection, 2 x 10 6 cells were injected subcutaneously in the back of each nude mouse. 5 mice were injected with uninfected cells and 5 mice were injected with adenovirus-ΙΕΝβ infected cells. All mice injected with control uninfected cells developed tumors of significant size. None of the mice injected with cells treated with adenovirus expressing IFN-β showed tumor (H5-110hIFN?: Table 1).

Aby sa vylúčila možnosť, že in vitro expozície nádorových buniek proteínu IFN-β mohla spôsobiť stratu schopnosti vyvolávať nádory in vivo, bunky MDA-MB-468 sa opracovali proteínom IFN-β s takou koncentráciou, ktorá sa detegovala po 18 hodinách vírusovej infekcie. Po dôkladnom premytí sa nahým bunkám podávali injekcie s rovnakým množstvom opracovaných buniek, neopracovaných buniek alebo zmesi 10 % opracovaných buniek. Vo všetkých troch skupinách myší sa pozoroval rozvoj nádorov (dáta nie sú uvedené), čo naznačuje, že na inhibíciu tvorby nádorov je kritické podanie génu IFN-β ex vivo, a nie opracovanie proteínom in vitro.In order to exclude the possibility that in vitro exposure of tumor cells to IFN-β protein could cause loss of tumor-inducing ability in vivo, MDA-MB-468 cells were treated with IFN-β protein at a concentration that was detected after 18 hours of viral infection. After thorough washing, nude cells were injected with an equal amount of treated cells, untreated cells, or a mixture of 10% treated cells. Tumor development was observed in all three groups of mice (data not shown), indicating that ex vivo IFN-β gene administration is critical to inhibiting tumor formation and not protein in vitro processing.

Aby sa určilo, či rakovinové bunky exprimujúce gén IFN-β môžu spôsobovať deštrukciu netransdukovaných buniek, uskutočnil sa nasledovný pokus. Rovnaké rakovinové bunky sa buď neinfikovali, infikovali adenovirusom exprimujúcim gén IFN-β (H5.HOhlFNfi) , alebo sa infikovali rovnakým typom adenovírusu, ale exprimujúcim gén lacZ (H5.HOlacZ), ktorý kóduje reportérový proteín β-galaktozidázu, u ktorého sa neočakáva žiadny protirakovinový účinok, a preto je to kontrola akéhokoľvek účinku vyvolaného samotným adenovirusom. Všetky adenovírusové infekcie sa vyvolávali pri pomere pfu:bunka = 100. Nádorové bunky MDA-MB-468 sa infikovali oddelene s H5.HOhlFNfi alebo H5.1101acZ s MOI 100. 18 hodín po infekcii sa infikované bunky zozbierali a časť sa zmiešala s neinfikovanými bunkami tesne pred injekciou myšiam. Nahým myšiam Balb/c sa subkutánne implantovalo rovnaké množstvo infikovaných buniek alebo zmesi 10 % infikovaných buniek a 90 % buniek, ktoré neboli vírusu vystavené. Rast nádorov sa sledoval o 12 dní neskôr. Zatiaľ čo u všetkých myší, ktorým sa implantovali neinfikované bunky, sa vyvinuli nádory, u myší, ktoré dostali 100 % buniek infikovaných H5.110hI.FW/7 alebo HS.llOlacZ, sa nepozorovali žiadne nádory, čo svedči o tom, že infekcia obidvoma vírusmi môže zrušiť schopnosť vyvolávať nádory (tabuľka 1). Avšak u všetkých myší, ktoré dostali 10 % buniek infikovaných H5.1102acZ sa nádory vyvinuli, zatiaľ čo u žiadnej z myší, ktoré dostali 10 % buniek infikovaných H5. HOhlFN/? sa tak nestalo. Teda infekcia H5.1102acZ, aj keď bola postačujúca na supresiu tvorby nádoru už infikovaných buniek, zlyhala v blokovaní tumorogenicity spoločne injikovaných naivných a neinfikovaných buniek. Na rozdiel od toho, transdukcia s H5. HOhlFNfi v 10 % buniek bola postačujúca na supresiu tumorogenicity buniek, ktoré sa transdukovali vírusom, a tiež buniek, ktoré transdukované neboli. Inhibícia tvorby nádoru H5.1102acZ u 100 % transdukovanéj populácie mohla byť spôsobená niektorými všeobecnými toxickými účinkami alebo niektorými protinádorovými účinkami tejto generácie adenovírusu, ale je nutné poznamenať, že transdukované bunky boli schopné replikovať sa in vitro (nepublikované údaje).In order to determine whether cancer cells expressing the IFN-β gene can cause destruction of non-transduced cells, the following experiment was performed. The same cancer cells were either not infected, infected with an adenovirus expressing the IFN-β gene (H5.HOhlFNfi), or infected with the same type of adenovirus but expressing the lacZ gene (H5.HOlacZ), which encodes a reporter protein β-galactosidase that is not expected to anticancer effect, and therefore it is the control of any effect induced by adenovirus itself. All adenoviral infections were elicited at a pfu: cell ratio of 100. MDA-MB-468 tumor cells were infected separately with H5.HOhlFNfi or H5.1101acZ with an MOI of 100. 18 hours after infection, infected cells were harvested and a portion mixed with uninfected cells. just before injection to mice. Balb / c nude mice were implanted subcutaneously with the same amount of infected cells or a mixture of 10% infected cells and 90% of cells not exposed to the virus. Tumor growth was monitored 12 days later. While all mice implanted with uninfected cells developed tumors, no tumors were observed in mice that received 100% of cells infected with H5.110hI.FW / 7 or HS.IIOlacZ, suggesting that infection by both viruses can abolish the ability to induce tumors (Table 1). However, all mice that received 10% of the cells infected with H5.1102acZ developed tumors, while none of the mice that received 10% of the cells infected with H5. HOhlFN /? did not happen. Thus, H5.1102acZ infection, although sufficient to suppress tumor formation of already infected cells, failed to block the tumorigenicity of co-injected naïve and uninfected cells. In contrast, transduction with H5. HOhlFNfi in 10% of the cells was sufficient to suppress the tumorogenicity of cells that were transduced with the virus, as well as those that were not transduced. Inhibition of H5.1102acZ tumor formation in the 100% transduced population may have been due to some general toxic effects or some anti-tumor effects of this generation of adenovirus, but it should be noted that transduced cells were able to replicate in vitro (unpublished data).

Aby sa stanovilo množstvo vírusu obsahujúceho interferón potrebné na supresiu tumorogenicity, nádorové bunky oddelene infikované s H5.HQhlFNfi a H5.1102acZ sa zmiešali s neinfikovanými bunkami v rôznych pomeroch tak, aby bol v každom prípade prebytok neinfikovaných buniek. Zmesi sa zostavili tak, že rôzne vzorky obsahovali 10 %, 3 %, 1 % a 0,3 % buniek infikovaných adenovírusom a zvyšok sa neinfikoval. Okamžite po zmiešaní sa bunky injikovali nahým myšiam. Výsledky sú ukázané v tabuľke 1. Priemery nádorov sú merané v dvoch rozmeroch rôzny čas po injekcii buniek. Každá položka v tabuľke 1 predstavuje priemer ± štandardnú odchýlku merania priečneho a pozdĺžneho priemeru u štyroch myší. Meranie sa uskutočňovalo v dňoch 12, 19, 26 a 33 po injekcii nádorových buniek.To determine the amount of interferon-containing virus required to suppress tumorogenicity, the tumor cells separately infected with H5.HQh1FNfi and H5.1102acZ were mixed with uninfected cells in different proportions so that there was in each case an excess of uninfected cells. The mixtures were constructed so that different samples contained 10%, 3%, 1% and 0.3% of adenovirus infected cells and the remainder were not infected. Immediately after mixing, cells were injected into nude mice. The results are shown in Table 1. Tumor diameters are measured in two dimensions at different times after cell injection. Each item in Table 1 represents the mean ± standard deviation of the transverse and longitudinal mean measurements in four mice. Measurements were performed on days 12, 19, 26 and 33 after tumor cell injection.

Priemerný rozmer nádorov (v mm)Average tumor size (in mm)

Tabuľka 1Table 1

Vzorka sample Deň 12 Day 12 Deň 19 Day 19 Deň 26 Day 26 Deň 33 Day 33 100 % neinfikovaných 100% uninfected 4,1 ± 0,6 4.1 ± 0.6 4,9 ± 0,8 4.9 ± 0.8 5,9 ± 0,5 5.9 ± 0.5 6,3 ± 0,6 6.3 ± 0.6 100 % AdV-IFN 100% AdV-IFN o o o o o o o o 0,0 0.0 o o o o 10 % AdV-IFN 10% AdV-IFN o o o o o o o o o o o o 0,0 0.0 3 % AdV-IFN 3% AdV-IFN o ·*» o about ·*" about o o o o o o o o o o o o 1 % AdV-IFN 1% AdV-IFN o o o o o o o o o o o o 0,0 0.0 0,3 % AdV-IFN 0.3% AdV-IFN 2,8 ± 0,2 2.8 ± 0.2 2,9 ± 0,3 2.9 ± 0.3 3,0 ± 0,6 3.0 ± 0.6 1,8 ± 2,0 1.8 ± 2.0 100 % AdV-lacZ 100% AdV-lacZ 0,0 0.0 o o o o o o o o 0,0 0.0 10 % AdV-lacZ 10% AdV-lacZ 4,8 ± 0,4 4.8 ± 0.4 5,2 ± 0,6 5.2 ± 0.6 6,2 ± 0,5 6.2 ± 0.5 6,5 ± 0,5 6.5 ± 0.5 3 % AdV-lacZ 3% AdV-lacZ 4,3 ± 0,5 4.3 ± 0.5 4,6 ± 0,6 4.6 ± 0.6 5,8 ± 0,8 5.8 ± 0.8 6,5 ± 1,0 6.5 ± 1.0 1 % AdV-lacZ 1% AdV-lacZ 4,3 ± 0,4 4.3 ± 0.4 4,6 ± 0,4 4.6 ± 0.4 5,0 ± 0, 5 5.0 ± 0.5 6,3 ± 0,9 6.3 ± 0.9 0,3 % AdV-lacZ 0.3% AdV-lacZ 4,4 ± 0,5 4.4 ± 0.5 4,7 ± 0,6 4.7 ± 0.6 NESTANOVENÉ Not allocated NESTANOVENÉ Not allocated

Rozvoj nádorov bol ’úplne blokovaný u myší, ktoré dostali dokonca iba 1 % buniek transdukovaných s H5. HQhIFNj3 (tabuľka 1) . V prvom týždni po injekcii buniek sa detegovali veľmi malé nádory (boli prístupné palpácii, ale neboli dostatočne veľké na meranie) u myší injikovaných 10, 3 a 1 % H5. HOhlFM/?. Ale všetky tieto malé nádory kompletne ustúpili na 9. deň. To naznačuje, že niektoré bunky krátky čas prežívali a počas tohto obdobia exprimovali gén IFN-β, čo spôsobilo smrť celého nádoru. V niekoľkých pokusoch uskutočňovaných s touto bunkovou líniou na nahých myšiach nebola tvorba nádorov nikdy pozorovaná, keď sa 1 % buniek transdukovalo H5.110hIFN/? a prežitie bolo 100 % (dáta nie sú uvedené). U myší, ktoré dostali 0,3 % buniek transdukovanýchTumor development was completely blocked in mice that received only 1% of cells transduced with H5. HQhIFN? 3 (Table 1). In the first week after cell injection, very small tumors were detected (accessible to palpation but not large enough to be measured) in mice injected with 10, 3 and 1% H5. HOhlFM / ?. But all these small tumors completely subsided on day 9. This suggests that some cells survived for a short time and expressed the IFN-β gene during this period, causing the death of the entire tumor. In several experiments performed with this cell line in nude mice, tumor formation was never observed when 1% of the cells were transduced with H5.110hIFN? and survival was 100% (data not shown). In mice that received 0.3% of the cells transduced

H5.11QhIFNfi sa vyvinuli nádory, ale veľkosť týchto nádorov bola výrazne menšia ako nádorov u kontrolných myší a u 2 z 5 myší v tejto 0,3 % skupine sa na 33. deň pozorovalo úplná regresia (tabuľka 1).H5.11QhIFNfi developed tumors, but the size of these tumors was significantly smaller than that of control mice and complete regression was observed on day 33 by 2 of 5 mice in this 0.3% group (Table 1).

Na rozdiel od toho u myší, ktoré dostali 10 % až 0,3 % buniek opracovaných H5.1102acZ, sa vyvinuli nádory s podobnou veľkosťou ako u neinfikovanej skupiny a v žiadnej z týchto kontrolných skupín sa nepozorovala regresia nádoru (tabuľka 1).In contrast, mice that received 10% to 0.3% of H5.1102acZ treated cells developed tumors of similar size to the uninfected group and no tumor regression was observed in any of these control groups (Table 1).

Nepochybne sa ukazuje, že expresia ľudského interferónu beta (hIFN-β) aj iba vo veľmi malom percente buniek, blokuje u nahých myší tumorogenézu. Ďalej sa vyšetroval najnižší pomer buniek infikovaných H5.HOhlFNfi nevyhnutný na ovplyvnenie, ale nie nutne blokádu, tvorby nádoru a podporujúci prežitie myší. Nahým myšiam sa implantovala rovnaké množstvá buniek MDA-MB-468 obsahujúce 0,3 %, 0,1 %, 0,03 %, 0,01 % a 0 % buniek infikovaných H5. llOhIFN/7 a sledoval sa rast nádorov. U myší, ktoré dostali 0,3 % alebo 0,1 % infikovaných buniek, sa vyvinuli omnoho menšie nádory v porovnaní s myšami, ktoré dostali iba neinfikované bunky (obrázok IA). Z nádorov, ktoré sa tvorili pri 0,3 a 0,1 % transdukciu, úplne regredovali 3 z 5 a 1 z 5 nádorov. Významne predĺžené prežitie sa pozorovalo v 0,3 % a 0,1 % transdukčných skupín. Zatiaľ čo implantácia 0 %, 0,01 % alebo 0,03 % infikovaných buniek spôsobila smrť všetkých zvierat počas 75 dní, v skupinách 0,1 % a 0,3 % bolo nažive bez nádorov 1 z 5 a 3 z 5 zvierat na 109. deň, keď sa tento pokus ukončil (obrázok 1B).There is no doubt that expression of human interferon beta (hIFN-β) even in a very small percentage of cells blocks tumorigenesis in nude mice. Next, the lowest ratio of H5.HOhlFN? 1 infected cells necessary to affect, but not necessarily block, tumor formation and promoting survival of mice was examined. Nude mice were implanted with equal amounts of MDA-MB-468 cells containing 0.3%, 0.1%, 0.03%, 0.01% and 0% of H5 infected cells. 10hIFN / 7 and tumor growth was monitored. Mice that received 0.3% or 0.1% of infected cells developed much smaller tumors compared to mice that received only uninfected cells (Figure IA). Of the tumors that formed at 0.3 and 0.1% transduction, 3 out of 5 and 1 out of 5 tumors completely regressed. Significantly prolonged survival was observed in 0.3% and 0.1% transduction groups, respectively. While implantation of 0%, 0.01% or 0.03% of the infected cells caused all animals to die for 75 days, in the 0.1% and 0.3% groups, 1 out of 5 and 3 out of 5 animals in 109 were alive. the day this experiment was completed (Figure 1B).

Je pravdepodobné, že iba malá časť (väčšia ako približne 0,3 %, výhodne väčšia ako približne 1,0 %) všetkých nádorových buniek potrebuje byť transfekovaná alebo infikovaná, aby sa dosiahla účinnosť. To sa líši od takýchto prístupov protinádorovej génovej liečby, ako je podávanie nádorových supresorov divého typu (napríklad p53), v ktorých každá bunka v nádore potrebuje získať nádorový supresorový gén.It is likely that only a small fraction (greater than about 0.3%, preferably greater than about 1.0%) of all tumor cells need to be transfected or infected to be effective. This differs from such anti-tumor gene therapy approaches, such as the administration of wild-type tumor suppressors (e.g. p53), in which each tumor cell needs to obtain a tumor suppressor gene.

Teda gén interferónu dokazuje silný antiproliferatívny účinok in vivo po infekcii in vitro. Kontroly ukazujú, že to bolo spôsobené skôr interferónom ako adenovírusom.Thus, the interferon gene demonstrates a potent antiproliferative effect in vivo after infection in vitro. Controls show that this was due to interferon rather than adenovirus.

Génová terapia IFN-β ex vivo ďalších ľudských nádorových xenoimplantátovEx vivo IFN-β gene therapy of other human tumor xenografts

Účinok transdukcie H5. llOhlFN/? sa tiež testoval na ďalších • nádorových bunkových typoch v modeli ľudského xenoimplantátu ex vivo. Bunky ľudského karcinómu hrubého čreva KM12L4A, bunky ľudského karcinómu pečene Huh7 alebo bunky ľudského karcinómu čipku krčka ME180 sa transdukovali s H5.HQhlFNfi. Rovnaké množstvo buniek obsahujúce 10 %, 1 % a 0 % transdukovaných buniek sa testuje na schopnosť tvoriť nádory u nahých myší.Effect of H5 transduction. llOhlFN /? was also tested on other tumor cell types in an ex vivo human xenograft model. Human colon carcinoma cells KM12L4A, human liver carcinoma Huh7 or human lace carcinoma ME180 cells were transduced with H5.HQhlFNfi. Equal amounts of cells containing 10%, 1% and 0% of the transduced cells were tested for the ability to form tumors in nude mice.

Injekcie neinfikovaných buniek troch typov spôsobuje tvorbu rýchlo rastúcich nádorov u všetkých myši. Na rozdiel od toho, podávanie 10 % buniek infikovaných H5.11OhIFNj0 ex vivo spôsobilo to, že sa nádor nevyvinul alebo sa u všetkých vyšetrovaných zvierat oneskoril výskyt pomalšie rastúcich nádorov (obrázok 2A) . Na rozdiel od výsledkov získaných s bunkami MDA-MB-468, u ktorých 1 % transdukcie úplne zabránila tvorbe nádorov, 1 % transdukcia týchto troch bunkových typov spôsobila tvorbu nádorov, aj keď ich veľkosti boli menšie ako u neinfikovaných kontrol v každom časovom bode. Myši, ktoré dostali 10 % a 1 % transdukovaných buniek, prežívali dlhšie v porovnaní s tými, ktoré dostali neinfikované bunky (obrázok 2B) . Teda podávanie r* génu IFN-β sprostredkované adenovírusom ex vivo do početných .. odlišných nádorových buniek spôsobilo účinnú inhibíciu tumorogenicity a spôsobilo predĺžené prežívanie zvierat.Injection of uninfected cells of three types causes the formation of rapidly growing tumors in all mice. In contrast, administration of 10% of cells infected with H5.11OhIFN10 ex vivo caused the tumor not to develop or to delay the appearance of slower growing tumors in all animals examined (Figure 2A). In contrast to the results obtained with MDA-MB-468 cells in which 1% transduction completely prevented tumor formation, 1% transduction of these three cell types caused tumor formation, although their sizes were smaller than uninfected controls at each time point. Mice receiving 10% and 1% transduced cells survived longer compared to those receiving uninfected cells (Figure 2B). Thus, adenovirus-mediated administration of the IFN-β gene ex vivo to a number of different tumor cells caused effective inhibition of tumorigenicity and caused prolonged animal survival.

Príklad 4Example 4

Génová terapia in vivo s génom interferónu-beta laIn vivo gene therapy with the interferon-beta 1a gene

Namiesto spôsobu terapie ex vivo sa uskutočnila priama génová terapia in vivo. Pri génovej terapii in vivo sa gén podáva priamo pacientovi. V tomto príklade sa adenovírus obsahujúci ľudský gén IFN-β (H5. HQhIFN/3) priamo injikoval do pevných nádorov. Stručne zhrnuté, 2 x 106 buniek ľudského karcinómu prsníka MBA-MD-468 sa injikovalo subkutánne do chrbta päťdesiatich myší. Vytvorili sa subkutánne nádory s približnou veľkosťou 5 až 6 mm v priemere u nahých myší do 24 dní po subkutánnej injekcii buniek MBA-MD-468. V tomto čase sa nádory opracovali buď s PBS alebo s vektormi H5.HQhlFNfi a H5.1101acZ v rôznych dávkach vírusu v rozsahu od 1 x 107 do 3 x 109 pfu/myš v jednej intratumorovej injekcii.Instead of ex vivo therapy, direct gene therapy was performed in vivo. For in vivo gene therapy, the gene is administered directly to the patient. In this example, an adenovirus containing the human IFN-β gene (H5. HQhIFN / 3) was directly injected into solid tumors. Briefly, 2 x 10 6 human breast carcinoma cells MBA-MD-468 were injected subcutaneously in the back of fifty mice. Subcutaneous tumors of approximately 5 to 6 mm in diameter in nude mice were formed within 24 days after subcutaneous injection of MBA-MD-468 cells. At this time, tumors were treated with either PBS or the vectors H5.HQh1FNfi and H5.1101acZ at various doses of virus ranging from 1 x 10 7 to 3 x 10 9 pfu / mouse per intratumoral injection.

Dáta uvedené na obr. 3 ukazujú, že počas 14 dní liečenia jedinou dávkou H5.HOhlFNfi v 3 x 109, 1 x 109 alebo 3 x 108 celkových pfu spôsobilo regresiu nádoru. K úplnej regresii nádoru došlo u 4 z 5 myší v skupine 3 x 109 pfu H5. HQhlFNfi a u 3 z 5 myší v skupine 1 x ΙΟ9 H5. HOhIFN/7. V nádoroch injikovaných dávkou 1 x ΙΟ9 H5. HOhlFN/? sa detegovala vysoká lokálna koncentrácia IFN-β 1500 IU/ml, zatiaľ čo v'sére sa detegovalo iba 37 IU/ml IFN-β. Nižšie dávky IFN-β, ktoré boli 1 x 108, 3 x 107 a 1 x 107 mali iba veľmi malý alebo žiadny účinok (obr. 3 a neuvedené dáta), čo ukazuje, že protinádorová odpoveď je závislá od dávky. Injekcia PBS alebo H5.1102acZ v rovnakých dávkach nespôsobovala regresiu nádoru (obr. 3) . Keď sa nádory monitorovali dlhší čas, pomalý rast a regresia sa pozorovali u niekoľkých individuálnych nádorov injikovaných s H5.1102acZ s dávkou 3 x 109 pfu, čo ukazuje, že aj kontrolný vírus s touto dávkou môže slabo inhibovať rast nádorov. Opracovanie H5.110hIFN/? v dávkach 3 x 109, 1 x 109 alebo 3 x 108 pfu významne zvyšovalo prežívanie v porovnaní s myšami opracovanými s PBS alebo H5.1102acZ (údaje nie sú uvedené). Testovali sme tiež podanie niekoľkých injekcií. Napr. 5 injekcií s dávkou 1 x 108 pfu H5. llOhlFN/? podávaných raz za tri dni do založených nádorov MDAMB-468 alebo HeLa spôsobilo pomalší rast a regresiu nádorov obidvoch typov (nepublikované). Uskutočnil sa tiež podobný experiment in vivo s líniou ľudských gliómových buniek U87:The data shown in FIG. 3 show that during 14 days of treatment with a single dose of H5.HOhlFNfi in 3 x 10 9 , 1 x 10 9 or 3 x 10 8 total pfu caused tumor regression. Complete tumor regression occurred in 4 of 5 mice in the 3 x 10 9 pfu H5 group. HQhlFNfi and 3 out of 5 mice in the 1 x ΙΟ 9 H5 group. HOhIFN / 7th In tumors injected at 1 x ΙΟ 9 H5. HOhlFN /? high local IFN-β concentration of 1500 IU / ml was detected, while only 37 IU / ml IFN-β was detected in the serum. Lower doses of IFN-β, which were 1 x 10 8 , 3 x 10 7 and 1 x 10 7, had very little or no effect (Fig. 3 and data not shown), indicating that the anti-tumor response is dose-dependent. Injection of PBS or H5.1102acZ at the same doses did not cause tumor regression (Fig. 3). When tumors were monitored for a long time, slow growth and regression was observed in several individual tumors injected with H5.1102acZ at a dose of 3 x 10 9 pfu, indicating that a control virus with this dose may also weakly inhibit tumor growth. Machining H5.110hIFN /? at doses of 3 x 10 9 , 1 x 10 9 or 3 x 10 8 pfu significantly increased survival compared to mice treated with PBS or H5.1102acZ (data not shown). We also tested several injections. E.g. 5 injections with a dose of 1 x 10 8 pfu H5. llOhlFN /? administered once every three days to established tumors of MDAMB-468 or HeLa caused slower growth and regression of tumors of both types (unpublished). A similar in vivo experiment with the human U87 glioma cell line was also performed:

tieto bunky boli veľmi citlivé na IFN-β, keďže sa pozorovala úplná regresia nádoru u 4 myší zo 5 liečených dávkou 1 x 109 pfu H5.llOhlFNfi a u 2 zo 4 liečených dávkou 1 x 108 pfu (dáta nie sú uvedené). Tieto zistenia ukazujú, že priame a lokálne podanie génu IFN-β prostredníctvom adenovírusu môže prejaviť výrazný protinádorový účinok.these cells were very sensitive to IFN-β, since complete tumor regression was observed in 4 out of 5 mice treated with 1 x 10 9 pfu H5 I10H1FNfi and 2 out of 4 treated with 1 x 10 8 pfu (data not shown). These findings indicate that direct and local administration of the IFN-β gene via an adenovirus may exert a significant antitumor effect.

Štyri dni po injekcii 1 x 109 pfu vírusu sa nádory MDA-MB468 odobrali na histologickú analýzu. V tomto čase nádory injikované s H5. llOhlFM/? javili známky regresie. Uskutočnila sa hematologická analýza nádorov MDA-MB-468 farbením hematoxylínomeozinom. Viac apoptotických buniek sa pozorovalo v nádoroch injikovaných s HS.llOhlFNfi ako v nádoroch injikovaných s H5.1101acZ. Apoptóza sa potvrdila priamou detekciou fluorescencie koncovo značenej fragmentovanej genómovej DNA. Iba veľmi málo infiltrujúcich mononukleárnych buniek sa pozorovalo v nádoroch injikovaných s H5.110hIFN/3 alebo H5.1102acZ, čo ukazuje, že bunková imunitná odpoveď nemusí hrať hlavnú úlohu v regresii nádoru riadenej s H5. HOhlFN/? u tohto modelu.Four days after injection of 1 x 10 9 pfu virus, MDA-MB468 tumors were harvested for histological analysis. At this time, tumors injected with H5. llOhlFM /? they showed signs of regression. Haematological analysis of MDA-MB-468 tumors was performed by hematoxylinomeosin staining. More apoptotic cells were observed in tumors injected with HS1110h1FNfi than in tumors injected with H5.1101acZ. Apoptosis was confirmed by direct detection of fluorescence of end-labeled fragmented genomic DNA. Only very few infiltrating mononuclear cells have been observed in tumors injected with H5.110hIFN / 3 or H5.1102acZ, indicating that the cellular immune response may not play a major role in H5-directed tumor regression. HOhlFN /? on this model.

Obidva opísané pokusy ex vivo a in vivo merali iba priamy antiproliferatívny účinok interferónu. Pretože ide o myši s imunodeficitom, nie je prítomná žiadna imunostimulačná aktivita interferónu, ktorá by mohla stimulovať zničenie nádoru. Pretože interferóny nie sú druhovo skrížené z človeka na myš, tiež by sa načakalo, že by ľudský IFN-β používaný na inhibíciu ľudských rakovinových buniek u týchto myší inhiboval angiogenézu, pretože ľudský IFN-β nepôsobí na myšie vaskulárne endotelové bunky. Teda je možné, že ak by boli adenovírusom s ľudským IFN-β liečení ľudskí pacienti, pozorovala sa dokonca výraznejšia protirakovinová aktivita. To by sa mohlo modelovať na imunokompetentných primátoch iného ako ľudského pôvodu. Ako alternatíva by sa u imunokompetentných myší s nádormi myšacieho pôvodu mohol použiť adenovírus s myšacím génom IFN-β. Mnoho týchto syngénnych modelov myšacích nádorov je k dispozícii.Both the ex vivo and in vivo experiments described only measured the direct antiproliferative effect of interferon. Since they are mice with immunodeficiency, there is no immunostimulatory activity of interferon that could stimulate tumor destruction. Since interferons are not cross-species from human to mouse, human IFN-β used to inhibit human cancer cells in these mice would also be expected to inhibit angiogenesis, since human IFN-β does not affect mouse vascular endothelial cells. Thus, it is possible that even if human patients were treated with adenovirus with IFN-β, even more pronounced anti-cancer activity was observed. This could be modeled on non-human immunocompetent primates. As an alternative, adenovirus with the mouse IFN-β gene could be used in immunocompetent mice with tumors of murine origin. Many of these syngeneic mouse tumor models are available.

Tu uvedené dáta dokazujú pozoruhodnú schopnosť génovej liečby IFN-β blokovať tvorbu nádorov de novo, a tiež spôsobiť regresiu dokázaných nádorov. Transdukčné pokusy ex vivo potvrdili, že zavedenie silného sekretovaného proteínu do aj tak málo ako 0,3 % - 1 % transdukovaných buniek, blokovalo rozvoj nádorov MDA-MB-468. Testoval sa celý rad ďalších nádorových bunkových línií, a zatiaľ čo tu boli rozdiely v sile účinku IFN-β, mohli byť všetky blokované 1 - 10 % buniek transdukovaných s IFN-β. Relatívne malé percento buniek sekretujúcich IFN-β nevyhnutné na ovplyvnenie tvorby nádoru bolo povzbudzujúce pre ďalší pokus, keď sa dopredu vytvorili nádory stimulované priamou intratumorovou injekciou adenovírusu. Účinok podania génu IFN-β bol pri jednej injekcii vírusu opäť silný, čo spôsobilo buď čiastočnú alebo v niektorých prípadoch aj úplnú regresiu nádorov.The data presented here demonstrates the remarkable ability of IFN-β gene therapy to block de novo tumor formation, as well as to cause regression of established tumors. Ex vivo transduction experiments confirmed that the introduction of a strong secreted protein into as little as 0.3% -1% transduced cells blocked the development of MDA-MB-468 tumors. A variety of other tumor cell lines were tested, and while there were differences in potency of IFN-β action, all could be blocked by 1-10% of cells transduced with IFN-β. The relatively small percentage of IFN-β secreting cells necessary to influence tumor formation was encouraging for further experimentation when tumors stimulated by direct intratumoral injection of adenovirus were pre-formed. The effect of IFN-β gene administration was again strong in a single virus injection, causing either partial or in some cases complete tumor regression.

V týchto štúdiách sa ukázalo, že dramatická regresia nádorov je primárne dôsledkom priamej antiproliferatívnej alebo cytotoxickej aktivity IFN-β. Tento záver bol podporený faktom, že gén IFN-β používaný v tejto štúdii je ľudského pôvodu, a ľudský IFN-β nereaguje skrížené s hostiteľskými myšacími bunkami. Tiež imunodeficitné nahé myši, ktoré sa použili, neobsahujú T lymfocyty, hlavnú efektorovú bunku v imunostimulácii indukovanej s IFN typu I (Tough, D.F. a kol., Science 272: 1947-1950, 1996, Rogge, L. a kol., J. Exp. Med. 185: 825-831, 1997). Okrem toho, u nádorov rýchlo regredujúcich po podaní génu IFN-β sa nepozorovalo zreteľné zvýšenie infiltrácie mononukleárnych buniek. Tieto nálezy podporujú teóriu, že samotná antiproliferatívna aktivita sprostredkovaná IFN-β by mohla byť postačujúca na vyvolanie nádorovej regresie. Uka-zuje sa, že dáta vynálezu sú konzistentné so skôr pozorovanou klinickou koreláciou medzi senzitivitou malígnych buniek in vitro k antiproliferatívnej aktivite indukovanej IFN-β a liečebnému účinku in vivo (Einhorn a Grander, J. Interferon Cytokine Res., 16, 275-281, 1996).These studies have shown that dramatic tumor regression is primarily due to the direct antiproliferative or cytotoxic activity of IFN-β. This conclusion was supported by the fact that the IFN-β gene used in this study is of human origin, and human IFN-β does not cross-react with host mouse cells. Also, immunodeficient nude mice that were used do not contain T lymphocytes, a major effector cell in Type I IFN-induced immunostimulation (Tough, DF et al., Science 272: 1947-1950, 1996, Rogge, L. et al., J. Exp. Med., 185: 825-831, 1997). In addition, no significant increase in mononuclear cell infiltration was observed in tumors rapidly regressing after administration of the IFN-β gene. These findings support the theory that IFN-β-mediated antiproliferative activity alone could be sufficient to induce tumor regression. The data of the invention appear to be consistent with the previously observed clinical correlation between in vitro sensitivity of malignant cells to IFN-β-induced antiproliferative activity and in vivo therapeutic effect (Einhorn and Grander, J. Interferon Cytokine Res., 16, 275-281 , 1996).

Je možné urobiť záver, že sa zistilo, že génová terapia sIt can be concluded that gene therapy with

IFN-β sprostredkovaná adenovirusom môže v myšacích modeloch uplatniť použiteľný protinádorový účinok. Podávanie génu IFN-β ex vivo vo veľmi malom percente buniek bolo postačujúce, aby blokovalo tvorenie nádoru a priame intratumorové podanie génu IFN-β v jednej dávke spôsobilo regresiu dokázaných nádorov. Bez ohľadu na akúkoľvek teóriu účinku, tento výrazný protinádorový účinok môže byť dôsledkom autokrinného a parakrinného pôsobenia IFN-β. Tento protinádorový účinok by mohol byť kritický faktor v t klinických skúškach génovej liečby rakoviny, v ktorých je pravdepodobné, že je limitujúce množstvo podávania génov a je nevyhnutný významný vedľajší účinok. Teda miestna génová liečba s IFN-β génom poskytuje sľubnú stratégiu pre liečbu nádorov u ľudí.Adenovirus-mediated IFN-β can exert a useful anti-tumor effect in murine models. Ex vivo administration of the IFN-β gene in a very small percentage of cells was sufficient to block tumor formation and direct intratumoral administration of the IFN-β gene in a single dose caused regression of established tumors. Notwithstanding any theory of action, this pronounced anti-tumor effect may be due to the autocrine and paracrine action of IFN-β. This antitumor effect could be a critical factor in t clinical trials of cancer gene therapy, which is likely to be limiting in the amount of gene administration and a significant side effect is necessary. Thus, topical gene therapy with the IFN-β gene provides a promising strategy for treating tumors in humans.

Ekvivalenciaequivalence

Je potrebné chápať, že predchádzajúci text je iba detailným opisom niektorých výhodných uskutočnení predkladaného vynálezu. Odborníkovi je preto zrejmé, že sa môžu uskutočniť modifikované či ekvivalentné riešenia vynálezu, ktoré spadajú do predmetu predkladaného vynálezu.It is to be understood that the foregoing is merely a detailed description of some preferred embodiments of the present invention. It will be apparent to those skilled in the art that modified or equivalent solutions of the invention may be practiced within the scope of the present invention.

Claims (23)

PATENTOVÉ NÁROKYPATENT CLAIMS 1. Bunkový systém na in vivo expresiu proteínu interferónubeta, ktorý obsahuje bunku cicavca a v nej vložený vektor obsahujúci polynukleotidovú sekvenciu interferónu-beta na kódovanie proteínu interferónu-beta a umožnenie jeho expresie.A cell system for the in vivo expression of an interferon beta protein comprising a mammalian cell and a vector inserted therein comprising an interferon-beta polynucleotide sequence for encoding and allowing the expression of the interferon-beta protein. 2. Bunkový systém podľa nároku 1, kde cicavec je človek.The cellular system of claim 1, wherein the mammal is a human. 3. Bunkový systém podľa nároku 1, kde expresný vektor obsahuje vírusový vektor vybratý zo skupiny obsahujúcej adeno-asociované vírusové vektory a adenovírusové vektory, pričom adenovirusový vektor sám je vybratý zo skupiny obsahujúcej a) adenovirusový vektor s deléciou v géne E1 b) adenovirusový vektor s deléciou alebo mutáciou v géne E2, c) adenovirusový vektor s deléciou tak v géne E1 ako aj v géne E4 a d) adenovirusový vektor s deléciou všetkých génov El, E2, E3 a E4.The cellular system of claim 1, wherein the expression vector comprises a viral vector selected from the group consisting of adeno-associated viral vectors and adenoviral vectors, wherein the adenoviral vector itself is selected from the group comprising a) an adenovirus vector deleted in the E1 gene deletion or mutation in the E2 gene; c) an adenoviral vector with a deletion in both the E1 and E4 genes; and d) an adenoviral vector with a deletion of all the E1, E2, E3 and E4 genes. 4. Bunkový systém podľa nároku 1, kde bunka je súčasťou množstva buniek, v ktorom najviac 10 % z tohto množstva buniek obsahuje vektor.The cell system of claim 1, wherein the cell is part of a plurality of cells, wherein at most 10% of the plurality of cells comprise a vector. 5.5th Bunkový systém podľa nároku 4, kde najviac 3 % z tohto množstva buniek obsahuje vektor.The cell system of claim 4, wherein at most 3% of the plurality of cells comprises a vector. 6. Bunkový systém podľa nároku 5, kde najviac 1 % z tohto množstva buniek obsahuje vektor.The cellular system of claim 5, wherein at most 1% of said plurality of cells comprises a vector. 7.7th Bunkový systém podľa nároku 5, kde najviac 0,3 % z tohto množstva buniek obsahuje vektor.The cell system of claim 5, wherein at most 0.3% of the plurality of cells comprises a vector. 8. Bunkový systém podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 7, kde bunka je rakovinová bunka.The cellular system of any one of claims 1 to 7, wherein the cell is a cancer cell. 9. Bunkový systém podía nároku 8, kde rakovinová bunka je bunka rakoviny pečene.The cellular system of claim 8, wherein the cancer cell is a liver cancer cell. 10. Farmaceutický prípravok vyznačujúci sa tým, že obsahuje bunkový systém podľa ktoréhokoľvek z nárokov 1 až 8 a farmaceutický prijateľný nosič.A pharmaceutical composition comprising a cellular system according to any one of claims 1 to 8 and a pharmaceutically acceptable carrier. 11. Spôsob prípravy farmaceutického prípravku pre génovú terapiu vyznačujúci sa tým, že obsahuje kroky, keď sa a) pripraví množstvo buniek toho istého biologického druhu ako je príjemca prípravku pre génovú terapiu, b) aspoň do jednej bunky z tohto množstva buniek sa vnesie vektor obsahujúci polynukleotidovú sekvenciu interferónu-beta na kódovanie a umožnenie expresie proteinu interferónu-beta a c) aspoň jedna bunka sa umiestni do farmaceutický prijateľného nosiča.11. A method for preparing a gene therapy pharmaceutical composition comprising the steps of: a) preparing a plurality of cells of the same biological species as the recipient of the gene therapy composition, b) introducing into at least one cell of said plurality of cells a vector containing the interferon-beta polynucleotide sequence for encoding and allowing the expression of the interferon-beta protein and (c) at least one cell is placed in a pharmaceutically acceptable carrier. 12. Spôsob podľa nároku 11 vyznačujúci sa tým, že krok, keď sa vnesie vektor do aspoň jednej bunky, zahrnuje vnesenie vektora do množstva buniek predstavujúceho najviac 10 % z celkového množstva buniek.The method of claim 11, wherein the step of introducing the vector into at least one cell comprises introducing the vector into a plurality of cells representing at most 10% of the total plurality of cells. 13. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 10 až 12 vyznačujúci sa tým, že vektor zahrnuje vírusový vektor vybratý zo skupiny obsahujúcej adeno-asociované vírusové vektory a adenovírusové vektory.·The method of any one of claims 10 to 12, wherein the vector comprises a viral vector selected from the group consisting of adeno-associated viral vectors and adenoviral vectors. 14. Spôsob podľa nároku 13 vyznačujúci sa tým, že adenovírusový vektor je vybratý zo skupiny obsahujúcej a) adenovírusový vekto-r s deléciou v géne El, b) adenovírusový vektor s deléciou alebo mutáciou v géne E2, c) adenovírusový vektor s deléciou tak v géne El ako aj v géne E4 a d) adenovírusový vektor s deléciou všetkých génov El, E2, E3 a E4.14. The method of claim 13, wherein the adenoviral vector is selected from the group consisting of: a) an adenoviral vector with a deletion in the E1 gene, b) an adenoviral vector with a deletion or mutation in the E2 gene; the E1 gene as well as in the E4 gene and d) an adenoviral vector with a deletion of all the E1, E2, E3 and E4 genes. 15. Spôsob génovej terapie vyznačujúci sa tým, že zahrnuje génovú modifikáciu aspoň jednej bunky cicavca prostredníctvom krokov, keď sa a) aspoň do jednej bunky cicavca vnesie vektor obsahujúci polynukleotidovú sekvenciu interferónubeta na kódvanie a umožnenie expresie proteínu interferónu-beta a b) aspoň jednej bunke sa umožní kontakt s miestom v cicavcovi.15. A method of gene therapy comprising the gene modification of at least one mammalian cell by the steps of: a) introducing into a mammal a vector comprising a interferon beta polynucleotide sequence for encoding and allowing the expression of the interferon-beta protein and b) at least one cell; allow contact with the site in the mammal. 16. Spôsob podľa nároku 15 vyznačujúci sa tým, že ďalej zahrnuje kroky, keď sa vyberie aspoň jedna bunka z cicavca pred krokom, keď sa vnesie vektor.16. The method of claim 15, further comprising the steps of selecting at least one cell from the mammal prior to the step of introducing the vector. 17. Spôsob podľa nároku 16 vyznačujúci sa tým, že krok vybratia aspoň jednej bunky z cicavca zahrnuje krok, keď sa vyberie množstvo buniek a krok vnesenia vektora zahrnuje vnesenie vektora do najviac 10 % z tohto množstva buniek.17. The method of claim 16, wherein the step of removing at least one cell from the mammal comprises the step of selecting a plurality of cells and the step of introducing the vector comprises introducing the vector to at most 10% of the plurality of cells. 18. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 15 až 17 vyznačujúci sa tým, že krok vnesenia vektora zahrnuje priame injikovanie vektora do aspoň jednej bunky.The method of any one of claims 15 to 17, wherein the step of introducing the vector comprises directly injecting the vector into at least one cell. 19. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 15 až 17 vyznačujúci sa tým, že krok podania zahrnuje podanie spôsobom vybraným zo skupiny obsahujúcej podanie topické, intraokulárne, parenterálne, intranazálne, intratracheálne, intrabronchiálne, intramuskulárne a subkutánne podanie.The method of any one of claims 15 to 17, wherein the administering step comprises administration by a method selected from the group consisting of topical, intraocular, parenteral, intranasal, intratracheal, intrabronchial, intramuscular and subcutaneous administration. 20. Spôsob podľa nároku 19 vyznačujúci sa tým, že parenterálne podanie zahrnuje podanie vybrané zo skupiny obsahujúcej podanie intravenózne, intramuskulárne, intraperitoneálne a subkutánne.The method of claim 19, wherein the parenteral administration comprises administration selected from the group consisting of intravenous, intramuscular, intraperitoneal and subcutaneous administration. 21. Spôsob podľa ktoréhokoľvek z nárokov 15 až 20 vyznačujúci sa tým, že bunka je nádorová bunka.The method of any one of claims 15 to 20, wherein the cell is a tumor cell. 22. Spôsob podľa nároku 21 vyznačujúci sa tým, že bunka je pečeňová bunka.22. The method of claim 21, wherein the cell is a liver cell. 23. Spôsob podlá ktoréhokolvek z nárokov 15 až 22 vyznačujúci sa tým, že vektor zahrnuje vírusový vektor vybratý zo skupiny obsahujúcej adeno-asociované vírusové vektory a adenovírusové vektory, pričom adenovírusový vektor sám je vybratý zo skupiny obsahujúcej a) adenovírusový vektor s deléciou v géne El, b) adenovírusový vektor s deléciou alebo mutáciou v géne E2, c) adenovírusový vektor s deléciou tak v géne El ako aj v géne E4 a d) adenovírusový vektor s deléciou všetkých génov El, E2, E3 a E4.The method of any one of claims 15 to 22, wherein the vector comprises a viral vector selected from the group consisting of adeno-associated viral vectors and adenoviral vectors, wherein the adenoviral vector itself is selected from the group consisting of a) an adenovirus vector deleted in the E1 gene b) an adenoviral vector with a deletion or mutation in the E2 gene, c) an adenoviral vector with a deletion in both the E1 gene and in the E4 gene and d) an adenoviral vector with a deletion of all the E1, E2, E3 and E4 genes.
SK248-2000A 1997-08-29 1998-08-25 Methods and compositions for therapies using genes encoding secreted proteins such as interferon-beta SK286821B6 (en)

Applications Claiming Priority (2)

Application Number Priority Date Filing Date Title
US5725497P 1997-08-29 1997-08-29
PCT/US1998/017606 WO1999010516A2 (en) 1997-08-29 1998-08-25 Methods and compositions for therapies using genes encoding secreted proteins such as interferon-beta

Publications (2)

Publication Number Publication Date
SK2482000A3 true SK2482000A3 (en) 2000-08-14
SK286821B6 SK286821B6 (en) 2009-06-05

Family

ID=22009467

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
SK248-2000A SK286821B6 (en) 1997-08-29 1998-08-25 Methods and compositions for therapies using genes encoding secreted proteins such as interferon-beta

Country Status (25)

Country Link
EP (1) EP1007717B8 (en)
JP (3) JP4124565B2 (en)
KR (1) KR100699285B1 (en)
CN (1) CN100342019C (en)
AT (1) ATE316145T1 (en)
AU (1) AU740428B2 (en)
BR (1) BR9812138A (en)
CA (1) CA2300480C (en)
CY (1) CY1105029T1 (en)
CZ (2) CZ297314B6 (en)
DE (1) DE69833264T2 (en)
DK (1) DK1007717T3 (en)
EA (1) EA003256B1 (en)
EE (1) EE04873B1 (en)
ES (1) ES2257817T3 (en)
HK (1) HK1029599A1 (en)
HU (1) HU224422B1 (en)
IL (2) IL134593A0 (en)
IS (1) IS2318B (en)
NO (1) NO20000990L (en)
NZ (1) NZ503401A (en)
PT (1) PT1007717E (en)
SK (1) SK286821B6 (en)
TR (1) TR200000532T2 (en)
WO (1) WO1999010516A2 (en)

Families Citing this family (11)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
EP1363676B1 (en) 2001-01-22 2007-03-28 Biogen Idec MA Inc. Method of enhancing delivery of a therapeutic nucleic acid
US8058248B2 (en) * 2001-04-26 2011-11-15 The United States Of America As Represented By The Secretary Of Agriculture Foot and mouth disease virus vaccine comprising interferons
CN1388248A (en) * 2001-05-25 2003-01-01 钱其军 Adenovirus proliferated specifically inside tumor cell to express interferon in high efficiency and its construction method
EP1835032A1 (en) * 2006-03-14 2007-09-19 Université de Liège A self-inactivating recombinant lentiviral vector for the inhibition of HIV replication
MD35Z (en) * 2008-12-02 2010-01-31 Василе ЖОВМИР Method for appreciating the risk of development of the noninvasive carcinoma in situ of the mammary gland
MD24Z (en) * 2008-12-02 2010-01-31 Василе ЖОВМИР Method of differential treatment of noninvasive mammary carcinoma
MD23Z (en) * 2008-12-02 2010-01-31 Василе ЖОВМИР Method of differential treatment of noninvasive lobular mammary carcinoma in situ
MD36Z (en) * 2008-12-02 2010-01-31 Василе ЖОВМИР Method for differential treatment of noninvasive ductal carcinoma in situ of mammary gland
CN103505722B (en) * 2012-06-19 2016-04-13 苏州丁孚靶点生物技术有限公司 Interferon has the purposes in the tumor of resistance and relevant product and method to conventional anticancer therapy treating/prevent
WO2017214706A1 (en) * 2016-06-15 2017-12-21 Tissue Regeneration Therapeutics Inc. Anti-cancer use of genetically modified human umbilical cord perivascular cells (hucpvc)
KR20220025757A (en) * 2019-06-01 2022-03-03 시벡 바이오테크놀로지스, 엘엘씨 Bacterial platform for delivering gene editing systems to eukaryotic cells

Family Cites Families (3)

* Cited by examiner, † Cited by third party
Publication number Priority date Publication date Assignee Title
CA2122519C (en) * 1994-04-29 2001-02-20 Rudolf Edgar Dr. Falk Cancer treatment and metastasis prevention
EP0707071B1 (en) * 1994-08-16 2003-07-30 Crucell Holland B.V. Recombinant vectors derived from adenovirus for use in gene therapy
US5952221A (en) * 1996-03-06 1999-09-14 Avigen, Inc. Adeno-associated virus vectors comprising a first and second nucleic acid sequence

Also Published As

Publication number Publication date
SK286821B6 (en) 2009-06-05
JP2005225888A (en) 2005-08-25
TR200000532T2 (en) 2000-11-21
AU740428B2 (en) 2001-11-01
BR9812138A (en) 2000-07-18
DK1007717T3 (en) 2006-05-29
IL134593A (en) 2007-06-17
EA003256B1 (en) 2003-02-27
EE04873B1 (en) 2007-08-15
IS2318B (en) 2007-11-15
WO1999010516A3 (en) 1999-05-06
EP1007717A2 (en) 2000-06-14
DE69833264D1 (en) 2006-04-06
HUP0002913A2 (en) 2000-12-28
HK1029599A1 (en) 2001-04-06
HUP0002913A3 (en) 2003-08-28
EE200000102A (en) 2000-12-15
NZ503401A (en) 2003-01-31
CN100342019C (en) 2007-10-10
CZ299095B6 (en) 2008-04-23
CA2300480A1 (en) 1999-03-04
AU9205198A (en) 1999-03-16
JP2004155786A (en) 2004-06-03
EP1007717B1 (en) 2006-01-18
IL134593A0 (en) 2001-04-30
PT1007717E (en) 2006-06-30
HU224422B1 (en) 2005-08-29
EP1007717B8 (en) 2006-05-03
JP2001514010A (en) 2001-09-11
NO20000990D0 (en) 2000-02-28
KR20010023511A (en) 2001-03-26
CA2300480C (en) 2010-01-05
IS5374A (en) 2000-02-11
WO1999010516A2 (en) 1999-03-04
CZ2000733A3 (en) 2000-06-14
JP4219335B2 (en) 2009-02-04
NO20000990L (en) 2000-05-02
ATE316145T1 (en) 2006-02-15
CN1271391A (en) 2000-10-25
EA200000270A1 (en) 2000-10-30
JP4124565B2 (en) 2008-07-23
CZ297314B6 (en) 2006-11-15
DE69833264T2 (en) 2006-09-28
ES2257817T3 (en) 2006-08-01
CY1105029T1 (en) 2010-03-03
JP3953458B2 (en) 2007-08-08
KR100699285B1 (en) 2007-03-26

Similar Documents

Publication Publication Date Title
JP4219335B2 (en) Methods and compositions for therapy using genes encoding secreted proteins such as interferon beta
AU722042B2 (en) Methods and compositions for the diagnosis and treatment of cancer
US20040038404A1 (en) Recombinant adenoviral vector and methods of use
NZ275956A (en) A recombinant adenovirus expression vector useful against tumours
US20080166373A1 (en) METHODS AND COMPOSITIONS FOR DELIVERY AND EXPRESSION OF INTERFERON-alpha NUCLEIC ACIDS
US6696423B1 (en) Methods and compositions for therapies using genes encoding secreted proteins such as interferon-beta
SK50699A3 (en) Methods and compositions for delivery and expression of interferon-'alpha' nucleic acids
EP1679375A1 (en) Methods and compositions for cancer therapies using genes encoding interferon-beta
MXPA00002101A (en) Methods and compositions for therapies using genes encoding secreted proteins such as interferon-beta
CA2365026A1 (en) Virus vector
EP0879294A1 (en) Transduced human hematopoietic stem cells
Denby et al. 127. Adenovirus type 5 vectors pseudotyped with fibers from subgroup D (19p and 37) show detargeting from hepatocytes in vitro and in vivo
AU3521101A (en) Methods and compositions for delivery and expression of interferon-alpha nucleic acids

Legal Events

Date Code Title Description
MM4A Patent lapsed due to non-payment of maintenance fees

Effective date: 20100825