SK112397A3 - Zapojenie elektronického zapaľovacieho zariadenia s dlhou iskrou - Google Patents

Abstract

Spôsob napájania iskry elektrickou energiou umožňuje jej nepretržité horenie. Systém je riadený otváraním a zatváraním spínača (4) impulzmi (7). Otvorením spínača (4) sa realizuje prvá fáza horenia vybíjaním kondenzátorov do zapaľovacej cievky (5), elektrickým prierazom a následným oblúkovým horením (11) na sviečke (6) a súčasným vytváraním elektromagnetických poli v jadrách zapaľovacej cievky (5) a transformátora (20). Zatvorením spínača (4) elektromagnetické ’ polia zaniknú. Indukciou vzniknuté napätia spôsobia na sekundárnom vinutí cievky (5) skokové napätie, spôsobiace ďalší elektrický prieraz a oblúkové horenie a sú- « časne napätie z transformátora (20) nabije kondenzátory (1), (2) na napätia (Ul, U2). Novým otvorením spínača (4) impulzom (7) sa dej opakuje. Iskra horf pokiaľ prichádzajú impulzy (7). Spaľovacím motorom pracujúcim v taktoch časovač (8) určuje pôsobením vstupných impulzov (9) a (10) začiatok a koniec horenia iskry v každom takte.

Description

Zapaľovanie pohonnej zmesi v zážihových spaľovacích motoroch obecne, zvlášť so zreteľom na použitie vo vozidlových zážihových spaľovacích motoroch.

Charakteristika doterajšieho stavu techniky

Oblasť techniky zapaľovacích zariadení s dlhou iskrou je veľmi úzko špecializovaná. Nová, ani firemná literatúra popredných svetových výrobcov zapaľovaní neposkytuje materiály z oblasti zapaľovacích zariadení so zapaľovacou iskrou horiacou dlhú dobu, čiže dobu presahujúcu hodnotu 2,2 ms. Pokrytie tejto problematiky nie je nám známe ani v dostupnej patentovej literatúre. Vychádzali sme preto zo špecializovanej vedeckovýskumnej práce, vykonanej na Technickej univerzite v Studgarde v NSR, publikovanej v časopise AUTOMOBIL INDUSTRII ročník 1978 č.3 pod názvom: Die Auswirkungen einer verbeserten elektrischen Entflammung auf die Verbrennung im Otomotor. Vo voľnom preklade: Účinky zlepšeného zapálenia na spaľovanie zážihového motora. Túto prácu možno považovať dosiaľ za základnú a smerodatnú. Závery v práci uvedené sa rokmi praxou plne potvrdili a preto aj naša aplikácia je na týchto záveroch postavená s tým, že veľké pokroky vo vývoji polovodičových spínacích prvkov umožnili pokročiť ďalej a prakticky rozšíriť spomenuté vedecké závery aj na zapaľovacie zariadenia s dlhou iskrou. Týka sa to hlavne oblasti bipolámych tranzistorov riadených elektrickým poľom, v úlohe spínacieho prvku, ktoré v čase vykonania vedeckej práce ešte vôbec neexistovali. Elektrický prieraz urýchľujúci pri zapálení chemické reakcie, ako aj dĺžka doby horenia iskry sú základné výsledky hore uvedenej vedeckej práce. V súčasnej dobe sa technika zapaľovacích zariadení ustálila na tranzistorových cievkových systémoch, v ktorých je otváranie a zatváranie tranzistoru realizované riadiacim mikroprocesorovým systémom. Okrem toho je motorová sústava vybavená ďalšími doplnkovými zariadeniami, ktoré pripravujú takú pohonnú zmes v každom režime motora, aby ju bol zapaľovači systém schopný prakticky v každej situácii zapáliť. Likvidáciu zbytkových škodlivých emisii zabezpečuje na konci spaľovacieho cyklu riadený katalyzátor. Súčasné zapaľovacie zariadenie disponuje len jedným elektrickým prierezom a dĺžkou horenia iskry max. cca 2ms v jednom pracovnom cykle. To si žiada korekciu s ohľadom na sprisňovanie požiadaviek na čistotu životného prostredia, ako aj na znižovanie spotreby pohonných hmôt.

Podstata vynálezu

Zapojenie elektronického zapaľovacieho zariadenia s dlhou iskrou podľa vynálezu vyznačuje sa tým, že elektrické prepojenie prvkov uvedené v obr.1. umožňuje vytvoriť dlhú iskru, čiže iskru, ktorá horí dlhú dobu napr. 10 ms / milisekúnd / a súčasne vytvára viac ako jeden elektrický prieraz na jeden pracovný cyklus. Iskra môže horieť len keď je napájaná elektrickou energiou, čiže zariadenie musf disponovať zdrojom, ktorý spĺňa podmienku prakticky nepretržitej dodávky elektrickej energie do zapaľovacej iskry po dobu jej horenia. Zapojenie elektronického zapaľovania s dlhou iskrou podľa vynálezu túto podmienku spĺňa. Podstata spočíva v tom, že zapojenie umožňuje napájať elektrickú iskru striedavo z dvoch zdrojov. Prvým zdrojom sú dva kondenzátory, líšiace sa kapacitou aj nabijacim napätím. Energia nabíjaním v nich nahromadená, je vybíjaním do zapaľovacej cievky v momente otvorenia polovodičového spínacieho prvku využitá na prvú fázu horenia iskry. Je to z hľadiska charakteru iskry kapacitný elektrický prieraz, ktorý sa uskutočňuje vybíjaním kondenzátora nabitého na vyššie napätie, ale menšej kapacity. Tento sa rýchlo vybíja, jeho napätie rýchlo klesá a keď dosiahne hodnoty napätia, na ktoré je nabitý druhý kondenzátor s väčšou kapacitou, otvorí sa automaticky polovodičová spínacia dióda, vybíjanie pokračuje a pokračuje aj výbojové a tlejivé horenie iskry energiou z druhého kondenzátora s vyššou kapacitou, ale s menším napätím, trvajúce dlhší čas. Toto nižšie napätie postačuje na udržanie pokračujúceho výbojového a tlejivého horenia iskry, lebo predchádzajúcim prierazom sa vytvoril vodivý kanál medzi elektródami sviečky a preto na udržanie iskrového prúdu stačí až 10 krát nižšie napätie. V tomto pomere 10:1 môžu byť a sú aj hodnoty nabíjacích napätí na oboch kondenzátoroch. Celý pochod sa môže podľa indukčného zákona realizovať len prostredníctvom elektromagnetického poľa, ktoré sa vytvorí v magnetickom obvode zapaľovacej cievky elektrickým prúdom počas prvej fázy horenia iskry. V tomto čase sa v zapaľovacej cievke uloží energia vo forme vytvoreného elektromagnetického poľa, ktorú môžeme a využijeme pre druhú fázu horenia iskry. Ak v tomto momente riadiacim systémom zatvoríme polovodičový spínací prvok, preruší sa vybíjanie kondenzátorov, elektromagnetické pole v zapaľovacej cievke začne rýchlo zanikať, ale energia v magnetickom poli nahromadená sa nemôže stratiť, premení sa elektromagnetickou indukciou na elektrickú energiu, ktorá spôsobí, že medzi elektródami zapaľovacej sviečky stúpa vzniknuté elektrické napätie až do momentu elektrického prierazu vo forme horiacej iskry. Po prieraze nasleduje druhá fáza výbojového a tlejivého horenia, čiže horenie iskry pokračuje ako v prvej fáze, len v tomto prípade dodáva energiu magnetické pole a iskrový prúd má opačnú polaritu, čas získaný v dobe druhej fázy horenia sa využije na znovunabitie oboch kondenzátorov. To je podstata, ktorá umožňuje celý cyklus opakovať. Doba horenia iskry je daná len časom, po ktorý riadiaci systém vysiela otváracie a zatváracie impulzy. Dobu horenia iskry v zážehovom spaľovacom motore určuje riadiaci systém motora podľa potrieb v každom pracovnom cykle ako aj režime motora. Zapaľovacia cievka je vo fáze vytvárania oblúkového alebo tlejivého horenia iskry napájaná oproti palubnému napätiu Ub zvýšeným napätím kondenzátora. Veľkosť kapacity aj nabíjacieho napätia tohoto kondenzátora je determinovaná dvoma podmienkami. Prvou je skutočnosť, že spomínané hodnoty určujú dobu horenia iskry v prvej fáze a súčasne táto doba určuje veľkosť energie nazhromaždenej v elektromagnetickom poli a tým je určený aj čas horenia iskry v druhej fáze. Tento čas je zhodný s časom, ktorý je k dispozícii pre znovunabitie oboch kondenzátorov na požadované napätia. Po splneni tejto podmienky je možné opakovaním cyklu ziskať stále horiacu iskru.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Obr.2.

Základné elektrické zapojenie z obr.1 je na obr.2 doplnené spínaným zdrojom, ktorý je tvorený transformátorom 20 a polovodičovými diódami 17, 18, 19, tlmivkou 21 a vyrovnávacím kondenzátorom 22. Toto zapojenie umožňuje nabíjanie kondenzátorov v čase odovzdávania elektromagnetickej energie zo zapaľovacej cievky 5_do zapaľovacej sviečky 6, čo je základnou podmienkou pre dlhé horenie iskry.

• t

Systém podľa zapojenia na obr 2. pracuje nasledovne:

Príchodom riadiaceho zapaľovacieho impulzu_9, napr. z riadiaceho procesora, alebo z iného zdroja impulzov 12, ktorý určuje moment zapálenia zmesi vo válci motora vytvorí časovač 8 riadiace impulzy 7, ktoré účinkom na riadiacej elektróde spínacieho prvku 4 spôsobia , že tento je striedavo otvorený alebo zatvorený. Riadiaci impulz 7 spôsobí, že okrem pripojenia primárneho vinutia zapaľovacej cievky 5 na kondenzátor 2j)ripoji na záporný pól palubného zdroja Ub aj primárne vinutie transformátora 20 cez diódu 17. Elektronickým spínačom 4 prechádza najprv účinkom napätia U2 prúd z kondenzátora 2 do primárneho vinutia zapaľovacej cievky 5, čo spôsobí už hore popísané účinky formou kapacitného elektrického prierazu (podľa popisu z obr.1). Súčasne sa primárnym vinutím transformátora 20 lineárne zvyšuje elektrický prúd týmto vinutím. Elektrická energia sa uloží vo forme elektromagnetického poľa v jeho jadre. Súčasne sa analogicky vytvorilo prúdom z kondenzátorov 2 a 1 elektromagnetické pote v jadre zapaľovacej cievky 5, ktoré je sprevádzané elektrickým prierazom a následným oblúkovým a tlejivým výbojom zápornej polarity kapacitného charakteru medzi elektródami zapaľovacej sviečky 6. Časť elektrickej energie sa spotrebuje na tvorbu iskry a časť sa uloží v elektromagnetickej forme v magnetickom obvode zapatovacej cievky 5. Keď riadiaci impulz 7 spínač 4 zatvorí, začne zanikať elektromagnetické pole v transformátore 20 aj v zapatovacej cievke 5. Podľa indukčného zákona sa musia vytvoriť na vinutiach elektrické napätia opačnej polarity. Napätie z transformátora 20 spôsobi, že sa začne cez diódu 18 nabiiať kondenzátor 2 na napätie U2 a cez diódu 19 kondenzátor 1 na napätie U1. Dióda 17 je polarizovaná tak, že sa v tomto čase zatvorí kladným indukovaným napätím na vinutí zapatovacej cievky 5. V tomto čase prebieha už v predošlej časti popísaný dej, t.z. zapatovacia cievka 5 odovzdáva do zapatovacej sviečky 6 elektrickú energiu vo forme elektrického prierazu s kladnou polaritou a následného oblúkového alebo tlejivého výboja získanú premenou predtým v cievke nazhromaždenej elektromagnetickej energie. V tomto časovom úseku došlo aj k nabitiu oboch kondenzátorov 1 a 2 na napätia U1 a U2. čím je systém pripravený celý predošlý dej opakovať. Iskra horí nepretržite tak dlho, pokiaľ sú na riadiacu elektródu spínača ^privádzané riadiace impulzy 7. Ak budú riadiace impulzy 7 privádzané nepretržite, bude aj iskra horieť nepretržite.

Záver tohoto procesu.

Popísané elektrické zapojenie umožňuje realizovať nepretržite horiacu iskru prakticky bez prerušenia jej účinnosti s veľkým počtom vysoko účinných elektrických prierazov, ktoré podľa výskumu na Technickej univerzite v STUDGARTE, publikovanom v časopise AUTOMOBIL INDUSTRII ročník I978, číslo 3, strana 37 až 40 urýchľujú chemické reakcie pri zapálení v spaľovacom priestore pracovného válca motora.

K zvýšeniu účinnosti prispieva aj pravidelná zmena polarity jednotlivých prierazov.

Základné rozdiely nového svätému podľa vynálezu oproti doteraz používaným zariadeniam.

a) Podľa vynálezu máme k dispozícii zapaľovači systém, ktorý je schopný dodať iskru horiacu dlhú dobu, prakticky nepretržite. Doba horenia je oproti známym systémom dlhšia ako ju môžeme prakticky využiť. Platí to pre motor pracujúci v taktoch. Pre motor je potrebné vybrať časové úseky zodpovedajúce okamžitému počtu obrátok kľukového hriadeľa motora, pričom .úoa norenia isxry musí byť pre funkciu motora optimálna.

b) Pre ovládanie systému podľa vynálezu je však v plnom rozsahu použiteľné dnes používané zariadenie alebo systém určujúci začiatok horenia iskry, teda moment zapálenia. Stačí, aby bol k dispozícii spúšťací impulz trvajúci min.10 mikrosekúnd kladnej polarity o napätí 1,5 až 15V. Môže to byť aj výstup z mechanického prerušovača alebo iného zdroja impulzov. Vitaný je výstup z mikroprocesora, ktorý je schopný určovať moment začiatku iskry najpresnejšie v každom pracovnom režime motora, lebo spracováva informácie z mnohých jeho rozhodujúcich systémov.

c) Ďalší priebeh procesu horenia si určuje systém vlastnou reguláciou. Rozhodujúcou podmienkou pre dobu horenia je okamžitý počet obrátok motora. Najvýhodnejšie sa javí zabezpečiť systém automatickou reguláciou tak, aby maximálna doba horenia iskry zodpovedala pri každých obrátkach rovnakému uhlu pootočenia kľukového hriadeľa (napr. 60 uhlových stupňov). Tento spôsob regulácie je technicky nenáročný a je preto integrovateľný s časovačom 8a realizovateľná je aj integrácia so spínačom 4.

d) Časovač 8 je vybavený vstupom, na ktorý môžeme priviesť signál, impulz 10_zo senzoru, ktorý je schopný zaregistrovať moment zapálenia zmesi vo válci a časovač 8 okamžite ďalšie pokračovanie horenia iskry zastaví, pretože horenie iskry do zapálenej zmesi nie je potrebne.

e) Napäťové rozdiely medzi kapacitným a induktívnym prierezom vzniknuté pri zionizovaní plynu po zapálení palivovej zmesi umožňujú vyhodnotením napäťového rozdielu realizovať ovládanie doby horenia čisté elektrickou cestou vo vnútri systému.

f) Po pripojení zariadenia na napätie palubnej siete Ub nabiiú sa kondenzátory až po príchode prvého zapaľovacieho impulzu z mikroprocesora. Prvý riadiaci impulz 7 po pripojení na palubnú sieť pri štartovaní motora nemá nabité kondenzátory. Tento impulz pre zapálenie môže dostať práve válec, ktorý vôbec nemá nasatú zápalnú zmes a preto absencia prvej iskry nie je podstatná. Keď je už motor v pohybe, kondenzátory sa každým impulzom nabíjajú, a preto iskra realizovaná už nasledujúcim spúšťacím impulzom sa uskutoční s plným výkonom. To, že nebezpečné napätie na kondenzátoroch a primárnom vinutí zapafovacej cievky sa vyskytuje len pri otáčaní kľukového hriadeľa je prednosťou systému, lebo nebezpečné dotykové napaue tu nenrozí v čase pokiaf je motor v kfude.

Obr.3.

Spínaný zdroj 20 je vyzbrojený samostatným spínacím prvkom 23, ktorý je ovládaný samostatným budiacim obvodom 24, pričom spätnou väzbou z napätia 1)1 do tohoto riadiaceho obvodu je udržované konštantné napätie na tomto kondenzátore pri jeho nabíjaní. Rozdiel je teda len v nabíjacom spôsobe kondenzátorov, pričom filozofia funkcie systému, čim je myslená filozofia tvorby elektrickej iskry a časová postupnosť nabíjania kondenzátorov ako celku je zachovaná. Oproti systému z obr.2 sú kondenzátory nabité ešte predtým než príde prvý impulz pre zapálenie iskry z riadiaceho procesora, hneď po pripojení zapafovacieho systému na palubný zdroj, čo je z hľadiska ochrany proti nežiadúcemu dotyku pri stojacom motore neprípustné, a preto zariadenie musí byť vybavené obvodom, ktorý tomu zabráni. .

Obr.4.

Na tomto obrázku je znázornené zapojenie skombinované z dvoch systémov a to podľa zapojenia z obr.2 aj z obr.3. Tento systém spojuje výhody oboch predchádzajúcich a je vhodný pre najvýkonnejšie zapaľovacie systémy, napr. pre pretekárske vozy. Riadiaci impulz z procesora je vedený aj do budiaceho obvodu 24, čim sa zaistí, že pri stojacom motore nie je na kondenzátoroch 2_nebezpečné dotykové napätie. Filozofia funkcie systému je rovnaká ako v predchádzajúcich príkladoch.

Obr.5.

Na tomto obrázku je zapojenie využitefoé ako bezrozdefovačový systém zapaľovania s dvoma spínacími prvkami 4a a 4b a jediným transformátorom 20 spínaného zdroja, ktorého primárne vinutie je striedavo cez polovodičové diódy 17a a 17b pripojované spínačmi 4a a 4b na vyrovnávací kondenzátor 22 pričom cez diódy 18 a 19 sú zo sekundárneho vinutia transformátora 20 nabíjané kondenzátory 1 a2 na napätia Ul a U2. Zapaľovacie cievky sú dve, 5a a 5b, každá na sekundárnej strane dvojvývodová vždy pre dva válce štvonzálcového motora. Filozofia tvorby zapafovacej iskry je rovnaká, ako v predchádzajúcich príkladoch. Zapojenie elektronického zapaľovacieho zariadenia s dlhou iskrou.

Výhody nového systému

Veľmi dlhá doba horenia iskry sprevádzaná v každej fáze horenia elektrickým prierazom, umožňujúca dokonalejšie zapaľovanie chudobnejších nehomogénnych pohonných zmesí za súčasného zníženia tvorby škodlivých emisií s následnou ochranou katalyzátora, sprevádzaná nižšou spotrebou paliva, ktorá sa prejaví v prípade, ak nie je využitý zapaľovaním výšený výkon motora v závislosti na spôsobe jazdy.

Zapaľovači systém je dobre použiteľný aj u starších vozidiel ako doplnok stávajúceho zapafovacieho zariadenia. Použitie tohoto systému je u starších vozidiel reálne, zatiaľ čo iná, napr. viacventilová technika prinášajúca tiež dobré výsledky je u starších dvojventilových konštrukcii evidentne ťažko realizovateľná.

Nevýhody nového systému spočívajú vo väčšej zložitosti, čo je však závislé od toho voči čomu systém porovnávame. Dnešné vozidlá sú vybavené takým množstvom a sortimentom elektroniky, že tento systém tvorí len zlomok ekonomických nákladov z ceny kompletnej elektroniky. Polovodičové prvky prešli v poslednom čase prudkým rozvojom, čo umožňuje realizovať aj zapafovacie systémy podľa vynálezu.

Priemyselná využiteľnosť

Zapojenie elektronického zapaľovacieho zariadenia s dlhou iskrou je systém autonómny a preto je možné použiť ho vo výzbroji už pri výrobe všetkých nových vozidiel so spaľovacím zážihovým motorom s ľubovoľným systémom prípravy a dávkovania pohonnej zmesi ako aj s ľubovolným riadiacim systémom určujúcim počiatok horenia iskry.

Podstatný prínos sa ukázal po viacročných skúškach pri použití v starších vozidlách, ktoré sú vybavené len základnou zapaľovacou technikou. V týchto vozidlách je možné využiť nie len stávajúcu zapaľovaciu cievku, ale aj vstavanú techniku pre určovanie bodu zapálenia. / Napr. mechanický rozdelovač a prerušovač. /

Pri objektívnych elektronických meraniach časového rozdielu na dosiahnutie zmeny rýchlosti zo 60 km/h na rýchlosť 100 km/h bolo vozidlo s novým zapaľovaním podľa vynálezu rýchlejšie až o 16 percent oproti tomu istému vozidlu s klasickým batériovým zapaľovaním. Merania boli opakované viac ako 20 krát a uvedená hodnota je štatistickým priemerom všetkých merani.

Zapojenie elektronického zapaľovacieho zariadenia s dlhou iskrou podľa vynálezu prináša: evidentne zlepšenie v oblasti využitia paliva, zvyšuje krútiaci moment a výkon motora, znižuje množstvo škodlivín vo výfukových plynoch, zlepšuje podstatne štartovacie schopnosti hlavne pri nízkych teplotách okolia, umožňuje bezprostredný rozjazd vozidla po naštartovaní. Zníženie spotreby paliva je závislé od techniky jazdy, lebo zvýšenie výkonu motora zvádza k využitiu tejto možnosti.

Claims (11)

1. PATENTOVÉ NÄROKY

   1. Zapojenie elektronického zapafovacieho zariadenia s dlhou iskrou podľa obr.1, vyznačujúci sa tým, že primárne vinutie zapaľovacej cievky / 5 / je pripojiteľné cez elektronický spínací prvok / 4 / na kombináciu najmenej jedného kondenzátora /2/ nabitého na napätie /U2/ s najmenej jednou polovodičovou spínacou diódou / 3 / a s najmenej jedným kondenzátorom / 1 / nabitým na napätie / U1 /, pričom sú kondenzátory pripojené na zdroj energie /13 / a elektronický spínací prvok / 4 / je ovládateľný cez jeho riadiacu elektródu riadiacimi impulzami /7 / z časovača / 8 / prostredníctvom spúšťacích impulzov / 9/ dodávaných riadiacim systémom motora /12/, určujúceho moment zapálenia zmesi vo válci a časovač / 8 / určuje dobu horenia iskry realizovanej striedavo s kapacitným a induktívnym charakterom elektrických prierazov / 11 /na zapaľovacej sviečke / 6 / opakovateľných po dobu časovo neobmedzenú s tým, že v čase, keď elektrickú energiu do zapaľovacej iskry /6/ dodáva elektromagnetické pole zapaľovacej cievky / 5 /, sú periodicky dobíjateľné kondenzátory /1 / a / 2 / zo zdroja /13 / na napätia /U1 / a / U2 /.
2. 2. Zapojenie elektronického zapaľovacieho zariadenia s dlhou iskrou podľa bodu 1, vyznačujúce sa tým, že elektrické prepojenie kondenzátorov /1 / a / 2 / realizuje spínacia polovodičová dióda / 3 / svojou polarizáciou v závislosti na okamžitej úrovni elektrických napätí / U1 / a / U2 /.predmetných kondezátorov /1 / a / 2 /.
3. 3. Zapojenie elektronického zapaľovacieho zariadenia s dlhou iskrou, podľa bodu 1,2, vyznačujúce sa tým, že konfiguráciou elektrického prepojenia prvkov je realizovateľná zapaľovacia iskra s neobmedzenou dobou horenia, pričom z tejto doby horenia iskry je časovačom / 8 / v závislosti na okamžitých obrátkach motora vybrateľný časový úsek, optimálny v danom momente pracovného režimu motora.
4. 4. Zapojenie elektronického zapaľovacieho zariadenia s dlhou iskrou podľa bodu 1,2,3, vyznačujúce sa tým, že prenos elektrickej energie do zapaľovacej iskry je realizovateľný v podstatnej miere elektrickými prierazmi /11/ striedavo kapacitného a induktívneho charakteru.
5. 5. Zapojenie elektronického zapaľovacieho zariadenia s dlhou iskrou podľa bodu 1,2,3,4, vyznačujúce sa tým, že počet riadiacich impulzov /7/ ,z časovača / 8 / je realizovateľný v závislosti na obrátkach motora tak, aby maximálna doba horenia iskry zodpovedala konštantnému uhlu pootočenia kľukového hriadeľa v celom rozsahu obrátok motora /napr. 60 uhlových stupňov/.
6. 6. Zapojenie elektronického zapaľovacieho zariadenia s dlhou iskrou podľa bodu 1,2,3,4,5, vyznačujúce sa tým, že impulzom zo senzoru / 10 / registrujúceho zapálenie zmesi vo válci je horenie iskry v danom okamžiku ukončiteľné a doba horenia iskry je preto kratšia ako 60 uhlových stupňov.
7. 7. Zapojenie elektronického zapafovacieho zariadenia s dlhou iskrou podľa bodu 1,2,3,4,5,6, vyznačujúce sa tým, že systém v oblasti tvorby iskry je úplne autonómny, samoregulačný, potrebuje len spúšťací impulz / 9/, určujúci moment zapálenia zmesi vo válci, ziskateľný z koštrukčne ľubovolného riadiaceho systému /12 /.
8. 8. Zapojenie elektronického zapafovacieho zariadenia s dlhou iskrou podľa bodu 1,2,3,4,5,6,7, vyznačujúce sa tým, že vstup /9/ časovača /8/, určujúci začiatok horenia iskry je pripojiteľný na bežne používaný riadiaci procesorový systém /12 /.
9. 9. Zapojenie elektronického zapafovacieho zariadenia s dlhou iskrou podľa bodu 1,2,3,4,5,6,7,8, vyznačujúce sa tým, že pri absencii procesora je časovač / 8 / pripojiteľný na mechanický prerušovač dodávajúci impulzy /9 / alebo na zariadenie dodávajúce impulzy /9/ podobného charakteru.
10. 10. Zapojenie elektronického zapafovacieho zariadenia s dlhou iskrou podľa bodu 1,2,3,4,5,6,7,8,9, vyznačujúce sa tým, že je využiteľné v bezrozdefovačových zapaľovacích zariadeniach, pričom je cez elektronické spínače / 4a / a / 4b / striedavo cez polovodičové diódy / 17a / a / 17b / pripojiteľné primárne vinutie transformátora /20/ spínaného zdroja na palubný zdroj / Ub./, čím je realizovateľné pri každom riadiacom impulze / 7 / plné nabitie kondenzátorov /1/, /2 /.na napátia / U 1/a U2/.
11. 11. Zapojenie elektronického zapafovacieho zariadenia s dlhou iskrou podľa bodu 1,2, vyznačujúce sa tým, že elektronický spínač / 4 / je využiteľný súčasne ako spínač spínaného zdroja / 20 / ovládaný priamo riadiacimi impulzami /7/ z časovača / 8 / elektronickým spínačom /4/ cez polovodičovú diódu /17 /, čím je zabezpečené plné nabitie oboch akumulačných kondenzátorov /1/,/2 /na napätia/ U1/, / U2 / pre každú zapafovaciu iskru /6/, pozostávajúcu vždy z dvoch elektrických prierezov rôznej polarity a následného oblúkového alebo tlejivého horenia tiež v obdobných polaritách /11/.