3 4 260775
Predmetom vynálezu je samostrediace sklu-čovadlo, kde sa rieši jeho torzná tuhost. U doteraz známých sklučovadiel sa při sú-časnom samostrediacom pohybe čelustí po-mocou silového mechanizmu skiučovadla re-alizuje v mieste styku čeluste s obrobkompredpatie rovné počiatočnej upínacej sile.V důsledku tejto upínacej sily je čelusť vradiálnych klopných vedeniach telesa sklu-čovadla klopená, a to v rovině rovnobežnejs osou skiučovadla, a to z toho důvodu, žeupínacia plocha čelustí je voči osi ich boč-ného vedenia symetrická. Nakolko ide opredpatý pružný spoj sústav sklučovadlo-ob-robok, proti vonkajšiemu zataženiu, napří-klad radiálnej zložke 'reznej sily sa táto sú-stava chová akoi tuhšia až do medzného za-taženia, kedy sa predpatie zníži na nulováhodnotu a tuhost klesne na tuhost jednéhoz prvkov tejto predpatej sústavy. Dosiahnu-tie tejto medznej sily však z hladiska bez-pečného obrábania nie je přípustné.
Pretože upnutím obrobku sa vola v boč-nom vedení skiučovadla nevymedzí pri otá-čajúcom sa sklučovadle radiálně posobiacarežná sila na obrobku posunie Cellistou obočné vodiace plochy, a to počas jednej o-táčky raz na každá stranu. V důsledku tohoupnutý obrobok akoby plával v telese sklu-čovadla v rámci bočných volí čelustí. Dotla-čenie čelustí o bočné vedenie napomáhá ikrútiaci moment prenášaný pri obrábaní, a-však torzná tuhost skiučovadla je nižšia o-proti sústave obrobok — čelusť v tomto sme-re pri upnutí predpnutej. Pretože obyčajnečelusť skiučovadla bývá delená a je spáje-ná najčastejšie pomocou T-matice a skru-tiek, ktoré sa dotahujú z čela čeluste, nieje ani v tomto spoji vymedzená bočná vo-la ich vzájomného uloženia. Tým je zníže-ná torzná, připadne tangenciálna tuhost sklu-čovadla ašte viac. Nízká torzná tuhost sapotom prejavuje hlavně pri obrábaní vyso-kými režnými rýchlosťami rozkmitáním ob-robku v čelustiach skiučovadla a jeho plá-váním v axiálnom smere, a neumožňuje vy-užit plný výkon stroja pri obrábaní, nakol-ko sa režné sily musia znižovať. Sú známe riešenia sklučovadiel, kde uspo-riadanie silového mechanizmu čelustí, akonapříklad jednostranný bočný kliň, čelnáspirála, tangenciálna tyč a pod. vyvolá priupnutí obrobku určitá zložku sily posobia-cej do bočného vedenia čelustí, avšak tietosily sň nepostačujňce a tieto riešenia neu-možňujú bočné spevnenie dělených čelustí.
Uvedené nevýhody zmierňuje samostredia- ce sklučovadlo podlá vynálezu, ktorého pod-statou je, že upínacia plocha všetkých če-lustí je voči osi ich bočného vedenia v tele-se skiučovadla usporiadaná priečne nesy-metricky, pričom ich radiálna vzdialenosťod strediacej osi telesa skiučovadla je rov-naká.
Samostrediacim sklučovadlom podlá vy-nálezu sa zvýši torzná tuhost skiučovadla,nakolko počas upnutia obrobku je usporia-daním upínacích plůch čelustí vymedzenábočná vola s krátením čeluste v rovině kol-mej na os skiučovadla, a to ako v teleseskiučovadla, tak i v spoji delenej čeluste.Sástava sklučovadlo — obrobok i v smerepřenášeného krátiaceho ^momentu pri obrá-baní, resp. čelusť v tangenciálnom smere jepredpnutá silou ámernou upínacej sile.
Na pripojenom výkrese je příklad samo-strediaceho skiučovadla podlá vynálezu, kdena obr. 1 je čelný pohlad na sklučovadlo supnutým obrobkom a na obr. 2 čiastočnýbočný rez sklučovadlom v miestach čelustí.Upínacia plocha 112 čeluste 110 je usporia-daná voči osi 111 bočného vedenia a, b te-lesa 140 skiučovadla 100 nesymetricky. Tosa v příklade podlá obr. 1 může uskutečnitbočným zrazením 113 valcovej upínacej plo-chy 112a, vytvořením upínacej plochy 112ako šikmá rovina 112b, ako vyklenutá plo-cha 112c a pod. Realizováním upínacej silyFu silovým mechanizmom 150, napříkladznámým klinovým šmýkadlom, v mieste sty-ku upínacej plochy 112 čeluste 110 predme-tom 200 sa čelusť 110 skráti v rovině kol-mej na strediacu os 141 skiučovadla 100.Tým sa dotlačia bočné plochy a‘, b‘ čeluste100 o prisláchajáce bočné vedenia a, b te-lesa 140 skiučovadla 100, a to v miestach re-akci! Fb ako je to vidieť na obr. 1 a predpnása. Uvedené skrátenie čeluste 110 vymedzíi bočné vůle v deliacej ploché p medzi ne-senou čelusfou 110a a upínacou čelusťou110b, ktoré sú rozoberatelne spojené s nie-ktorým zo známých spůsobov. Takýmto u-sporíadaním upínacích ploch 112 čelustí 110je pri prenášaní momentu režných sil Mz sú-stava sklučovadlo-obrobok tuhšia. V přípa-de reálného usporiadania upínacích ploch112 je výhodné, aby všetky čeluste 110 ichmali rovnaké, například šikmá rovinu 112b.Tým po rovnakom radiálnom přestavovaníčelustí 110 známým spůsobom, bude radiál-na vzdialenosť každej upínacej plochy 112od strediacej osi 141 skiučovadla 100 rov-naká, čo pre stredenie různých priemerovpredmetov 200 je důležité.