CS260350B1 - Method of ethylbenzene preparation - Google Patents

Method of ethylbenzene preparation Download PDF

Info

Publication number
CS260350B1
CS260350B1 CS872539A CS253987A CS260350B1 CS 260350 B1 CS260350 B1 CS 260350B1 CS 872539 A CS872539 A CS 872539A CS 253987 A CS253987 A CS 253987A CS 260350 B1 CS260350 B1 CS 260350B1
Authority
CS
Czechoslovakia
Prior art keywords
benzene
ethylbenzene
reactor
catalyst
ethylene
Prior art date
Application number
CS872539A
Other languages
Czech (cs)
Slovak (sk)
Other versions
CS253987A1 (en
Inventor
Jozef Jamriska
Milan Hronec
Ivan Tatransky
Milos Bucko
Pavel Krizka
Original Assignee
Jozef Jamriska
Milan Hronec
Ivan Tatransky
Milos Bucko
Pavel Krizka
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Application filed by Jozef Jamriska, Milan Hronec, Ivan Tatransky, Milos Bucko, Pavel Krizka filed Critical Jozef Jamriska
Priority to CS872539A priority Critical patent/CS260350B1/en
Publication of CS253987A1 publication Critical patent/CS253987A1/en
Publication of CS260350B1 publication Critical patent/CS260350B1/en

Links

Landscapes

  • Organic Low-Molecular-Weight Compounds And Preparation Thereof (AREA)
  • Low-Molecular Organic Synthesis Reactions Using Catalysts (AREA)

Abstract

Riešenie sa týká přípravy etylbenzénu kontinuálneu alebo diskontinuálnou transalkyláciou di- a/alebo polyetylbenzénu v kvapalnej fáze za přítomnosti katalyzátore. Jeho podstatou je, že na zmes di- a/alebo polyetylbenzénu a benzénu v hmotnostnom pomere 1 : 1 až 1 : 8 za přítomnosti 5 až 15 % hmot. katalytického komplexu na báze chloridu hlinitého sa posobí etylénom, ktorý je do reakčnej zmesi kontinuálně privádzaný v množstve 1 až 8 hmot. dielov na 100 hmot. dielov aromatických uhfovodíkov takou rýchfosťou, aby teplota reakčnej zmesi bola v intervale 90 až 120 °C.The solution relates to the preparation of ethylbenzene continuous or discontinuous transalkylation di- and / or polyethylbenzene v liquid phase in the presence of a catalyst. Its essence is that the mixture di- and / or polyethylbenzene and benzene by weight a ratio of 1: 1 to 1: 8 in the presence of 5 to 15 wt. a catalyst-based complex aluminum chloride is added to ethylene, which is continuously fed to the reaction mixture in an amount of 1 to 8 wt. parts on 100 wt. parts of aromatic hydrocarbons at such a rate that the temperature of the reaction mixture was between 90 and 120 ° C.

Description

Vynález rieši přípravu etylbenzénu transalkyláciou polyetylbenzénov v kvapalnej fáze.The present invention provides the preparation of ethylbenzene by liquid phase transalkylation of polyethylene benzenes.

Etylbenzén sa priemyselne vyrába alkyláciou benzenu etylénom. Alkylačná reakcia je katalyzovaná komplexným katalyzátorem připraveným z AÍC13, aromatického uhíovodíka, alebO' častejšie ich zmesi a aktivátora. Příprava alkylačných katalyzátorov je popísaná v mnohých patentoch a odborných publikáciách [NSR patent 2 325 325; fr. pat.Ethylbenzene is industrially produced by alkylation of benzene with ethylene. The alkylation reaction is catalyzed by a complex catalyst prepared from AlCl 3 , an aromatic hydrocarbon, or more often a mixture thereof and an activator. The preparation of alkylation catalysts is described in numerous patents and technical publications [German Patent No. 2 325 325; fr. pat.

342 788; US pat. 3 848 012; US pat. 3 766 290; jap. pat. 76 16 680; US pat. 3 448 161; Olah C. A., Friedel Crafts Chemistry, John Wiley, New York 1973; Mc Farlane A. C., Oil Gas J., 74, 99 (1976); Kudrjaševa I. A., Ž. Prikl. Chim., 50, 311 (1977); Basov V. P., Promyšlennosť 708 (1977)].342 788; US Pat. 3,848,012; US Pat. 3,766,290; jap. pat. 76 16 680; US Pat. 3,448,161; Olah C.A., Friedel Crafts Chemistry, John Wiley, New York 1973; Mc Farlane, A. C., Oil Gas J., 74, 99 (1976); Kudryasheva I.A, Ž. Ex. Chim., 50, 311 (1977); Basov, V. P., Thought 708 (1977)].

Obvyklý postup přípravy je taký, že do zmesi aromatických uhlovodíkov sa za miešania přidá práškový alebo zrnitý bezvodý chlorid hlinitý a potom sa přidá aktivátor. Ako uhlovodíková zložka sa pri přípravě komplexu pre alkyláciu benzenu používá zmes obsahujúca benzén, etylbenzén, dietylbenzény, připadne aj určité množstvo polyetylbenzénov. Vo zvláštnych prípadoch je možné použit aj toluén připadne xylénovú frakciu.The usual process is to add powdered or granular anhydrous aluminum chloride to the aromatic hydrocarbon mixture with stirring and then to add the activator. The hydrocarbon component used in the preparation of the benzene alkylation complex is a mixture comprising benzene, ethylbenzene, diethylbenzenes, and optionally a certain amount of polyethylene benzenes. In special cases, toluene or the xylene fraction may also be used.

Samotný benzén netvoří komplex s chloridom hlinitým, avšak jeho přítomnost pozitivně ovplyvní aktivitu katalyzátora. Aby zo zmesi chloridu hlinitého a aromatického uhřovodíka vznikol aktívny katalytický komplex je nevyhnutná přítomnost aktivátora. Túto funkciu spíňajú etylchlorid (jap. pat. 77 106 392), voda, resp. chlorovodík [Efendieva L. A., Neftepererabotka i Neftechimija 37 (1976) č. 8], chlórbenzén (US pat.Benzene alone does not form a complex with aluminum chloride, but its presence positively affects the activity of the catalyst. The presence of an activator is necessary in order to form an active catalyst complex from a mixture of aluminum chloride and an aromatic hydrocarbon. Ethyl chloride (Japanese Pat. 77 106 392), water, resp. hydrogen chloride [Efendieva L. A., Neftepererabotka i Neftechimija 37 (1976) no. 8], chlorobenzene (US Pat.

123 650), dichlóretán [Binaeva, Bočkova. Chim. Promyšlennosť 1, 20 (1957)] a mnohé ďalšie chlorované, kyslíkaté alebo nitro zlúčeniny.123 650), dichloroethane [Binaeva, Bockova. Chim. Thought 1, 20 (1957)] and many other chlorinated, oxygenated or nitro compounds.

Voda používaná pri príprave katalytického komplexu uvolňuje z chloridu hlinitého hydrolýzou chlorovodík, ktorý je vlastně aktivátorom. Aktivita katalyzátora je závislá od množstva pridávanej vody. Štúdiom rozličných komplexov chloridu hlinitého pre alkyláciu benzénu etylénom připravených pri teplotách 30 až 70 °C z rozličných aromatických uhlovodíkov a použitím rozličných aktivátorov sa na základe analýzy zloženia aktívnych komplexov dospělo k závěru, že kvalitativně zloženie uhfovodíkovej časti katalytických komplexov připravených použitím rovnakých aromátov, ale rozličných aktivátorov je rovnaké a kvalitativně zloženie uhfovodíkovej časti komplexov připravených z rozličných aromatických uhlovodíkov, ale rovnakých aktivátorov, nezávisí od zloženia aromatických uhlovodíkov použitých na přípravu katalyzátora.The water used in the preparation of the catalyst complex releases hydrogen chloride, which is actually an activator, from the aluminum chloride by hydrolysis. The activity of the catalyst is dependent on the amount of water added. By studying various aluminum chloride complexes for the alkylation of benzene with ethylene prepared at temperatures of 30 to 70 ° C from different aromatic hydrocarbons and using different activators, the analysis of the composition of the active complexes concluded that qualitatively the hydrocarbon portion of the catalytic complexes prepared using the same aromas but different. activators is the same and qualitatively the composition of the hydrocarbon portion of complexes prepared from different aromatic hydrocarbons but the same activators does not depend on the composition of the aromatic hydrocarbons used to prepare the catalyst.

Benzén sa alkyluje etylénom v prebublávacích věžových reaktoroch. Kvapalná reakčná zmes zapíňa reaktor do výšky bočného přepadu. Skládá sa z katalytického komplexu chloridu hlinitého, 20 až 40 % obj. a zo zmesi aromatických uhlovodíkov, ktorá sa s kvapalným katalyzátorom vzájomne nemieša. Do spodnej časti reaktora sa privádza suchý benzén a etylén, ktorý prebubláva cez kvapalínu a tým ju intenzívně mieša. Kvapalná reakčná zmes odtéká bočným přepadem do separátora, kde sa odrleluje ťažší katalytický komplex, který sa vracia do spodu alkylačného reaktora a alkylát postupuje na ďalšie spracovanie. Teplota reakcie sa udržiava v rozsahu 100 ž 120 C, tlak 0,01 až 0,04 MPa.Benzene is alkylated with ethylene in bubbling tower reactors. The liquid reaction mixture drives the reactor to the height of the side overflow. It consists of a catalytic aluminum chloride complex of 20 to 40% vol. and a mixture of aromatic hydrocarbons which do not mix with the liquid catalyst. Dry benzene and ethylene are fed to the bottom of the reactor, which is bubbled through the liquid and thereby vigorously stirring it. The liquid reaction mixture flows through the side overflow into the separator, where the heavier catalyst complex is stripped off, which is returned to the bottom of the alkylation reactor and the alkylate proceeds for further processing. The reaction temperature is maintained in the range of 100-120 ° C, a pressure of 0.01 to 0.04 MPa.

V niektorých novších postupoch alkylácie benzénu etylénom v kvapalnej fáze [Mac Farlane A. C., Oil Gas J. 74, 99 (.1.978)( sa používajú vyššie teploty reakcie, 130 až 180 °C a tlaky 0,5 až 0,8 MPa. Umožňuje to znížiť množstvo katalyzátora, tým aj korózio a zároveň sa využívá reakčué teplo.In some newer processes for the alkylation of benzene by liquid-phase ethylene [Mac Farlane AC, Oil Gas J. 74, 99 (1.978) (higher reaction temperatures of 130 to 180 ° C and pressures of 0.5 to 0.8 MPa are used. This reduces the amount of catalyst, thereby also corrosion, while utilizing the heat of reaction.

Uhlovodíková vrstva odchádzajúca zo separátora obsahuje 35 až 65 % hmot benzénu, 35 až 45 % hmot. etylbenzénu, 7 až 15 % hmot. dietylbenzénov a do 3 % hmot. vyššie alkylovaných aromatických uhlovodíkov. Táto zmes sa ochladí vo výměníku tepla a zbavuje zvyškov katalyzátora a chlorovodíku praním vodou, zásadou a znova vodou. Neutralizovaná zmes uhlovodíkov sa nakoniec destilačne rozdělí na příslušné frakcie.The hydrocarbon layer leaving the separator contains 35 to 65 wt.% Benzene, 35 to 45 wt. % ethylbenzene, 7 to 15 wt. % diethylbenzenes and up to 3 wt. of higher alkylated aromatic hydrocarbons. This mixture is cooled in a heat exchanger and freed of catalyst and hydrogen chloride residues by washing with water, base and again with water. The neutralized hydrocarbon mixture is finally separated by distillation into the appropriate fractions.

Alkylácia benzénu etylénom sa nezastavuje na stupni vzniku etylbenzénu, ale pokračuje dalej. Vznikajú di-, tri-, až hexaetylbenzén ale aj rozličné polyalkylbenzény. Aby sa zvýšil výťažok etylbenzénu, tleto vyššie alkylované benzény sa v přítomnosti benzénu a katalyzátora transalkylujú. Obvykle sa dietylbenzénová frakcia sčasti vracia spať do alkylátora, avšak vačšinou sa využívá na přípravu katalytického komplexu. Vyššie polyalkylbenzény sa transalkylujú oddelene v transalkylačnom reaktore. Keďže transalkylácia polyalkylbenzénov s berizénom je reakciou, pri ktorej reakčné teplo je velmi nízké, len okolo 4 kj.mól', nie sú zvláštně problémy chemickoinžinierskeho charakteru.Alkylation of benzene with ethylene does not stop at the ethylbenzene formation stage, but proceeds further. Di-, tri- to hexaethylbenzene is formed, but also various polyalkylbenzenes are formed. To increase the yield of ethylbenzene, these higher alkylated benzenes are transalkylated in the presence of benzene and the catalyst. Usually, the diethylbenzene fraction is partially returned to the alkylator, but is mostly used to prepare the catalyst complex. The higher polyalkylbenzenes are transalkylated separately in a transalkylation reactor. Since the transalkylation of polyalkylbenzenes with berizene is a reaction in which the reaction heat is very low, only about 4 µmol, there are no particular problems of chemical engineering nature.

Problémom však je zabezpečenie nízkej energetickej náročnosti transalkylačného procesu, hlavně keď sa transalkyluje chladná surovina, ktorú třeba vyhrievať na reakčné teploty, ktoré sú obvykle 100 °C a viac.However, the problem is to ensure a low energy consumption of the transalkylation process, especially when the cold feedstock is transalkylated, which needs to be heated to reaction temperatures that are usually 100 ° C or more.

Ako sme zistili, uvedené nedostatky transalkylačného procesu je možné odstrániť sposobom podlá vynálezu, ktorého podstata spočívá v tom, že transalkylácia di- a/ /alebo polyetylbenzénov s benzénom katalyzovaná komplexami chloridu hlinitého sa uskutočňuje v přítomnosti takého množstva etylénu, ktorého reakciou s alkylaromatickými uhlovodíkmi sa produkuje reakčné teplo potřebné na vyhriatle a udržovanie teploty reagujúcej zmesi na hodnotě 90 až 120 °C. Transalkylácia sa uskutočňuje v kon260350 tinuálne alebo diskontinuálne pracujúcom reaktore alebo viacerých reaktoroch. Reaktory sú obvykle věžového typu, zhotovené z materiálu odolného kyselinám. Do reaktora sa zo spodu dávkuje benzén spolu s di- a/ /alebo polyetylbenzénmi a kvapalný katalytický komplex chloridu hlinitého. Hmotnoslný poměr benzénu k di- a/alebo polyetylbenzénom bývá 1 : 1 až 8 : 1. Katalytický komplex sa používá v množstve 5 až 15 pere. hmot., počítané na množstvo aromatických uhlovodíkov. Tento sa připravuje z bezvodého chloridu hlinitého dietylbenzénu alebo zmesi benzénu s dietylbenzénom a aktivátora, ktorým je voda, vodný roztok chlorovodíka alebo alkylchlorid. Aby prebiehala transalkylácia polyetylbenzénov s benzénom na etylbenzén dostatečnou rýchlosťou, je potřebné reakciu uskutečnit pri zvýšenej teploto. Z praktického hladiska sú vhodné teploty v intervale 90 až 120 °C, obvykle 100 až 110 °C. Pretože reakčné teplo transalkylácie je velmi malé, uvedené teploty sa v· reaktore dajú dosiahnúť len externým prívodom tepla, ča však zvyšuje nároky a náklady na konštrukcíu reaktora.We have found that the above drawbacks of the transalkylation process can be overcome by the method according to the invention, wherein the transalkylation of di- and / or polybenzenes with benzene catalyzed by aluminum chloride complexes is carried out in the presence of an amount of ethylene which reacts with alkylaromatic hydrocarbons. it produces the heat of reaction required for heating and maintaining the temperature of the reaction mixture at 90 to 120 ° C. Transalkylation is carried out in a con260350 tin or discontinuously operating reactor or multiple reactors. Reactors are typically tower-type, made of acid-resistant material. Benzene together with di- and / or polyethylene benzenes and a liquid catalytic aluminum chloride complex are fed into the reactor from below. The weight ratio of benzene to di- and / or polyethylene benzenes is 1: 1 to 8: 1. The catalyst complex is used in an amount of 5 to 15 washes. % by weight, calculated on the amount of aromatic hydrocarbons. This is prepared from diethylbenzene anhydrous aluminum chloride or a mixture of benzene with diethylbenzene and an activator which is water, aqueous hydrochloric acid or alkyl chloride. In order for the polyethylene benzenes to be transalkylated with benzene to ethyl benzene at a sufficient rate, the reaction must be carried out at an elevated temperature. In practice, temperatures in the range of 90 to 120 ° C, usually 100 to 110 ° C, are suitable. Since the reaction heat of the transalkylation is very low, these temperatures can only be achieved in the reactor by external heat input, but this increases the demands and costs of the reactor design.

Avšak, ako sme zistili, požadované reakčné teploiy transalkylácie je možné s výhodou zabezpečit' využitím exotermnej alkylačnej reakcie etylénu s benzénom a/alebo alkylbenzénmi v přítomnosti katalyzátore na báze komplexov chloridu hlinitého. Dosahuje sa to pripúšťaním určitého množstva etylénu do transalkylačného reaktora. Množstvo přidávaného etylénu závisí hlavně od teploty aromatických uhTovodíkov nastrekovaných do reaktora. Navýše prídavkom etylénu sa napomáhá lepšiemu premiešaniu reakčnej zmesi pozostávajúcej z dvoch nemiešajúcich sa kvapalín, katalytického komplexu a zmesi aromatických uhlovodíkov. Obvykle sa etylén přidává v množstve 1 až 8 hmotnostných dielov na 100 hmot. dielov reagujůcich aromatických uhlovodíkov. Takéto množstvá etylénu zabezpečujú trvalé udržiavanie teploty v transalkylačnom reaktore na hodnotě 90 až 120 °C.However, we have found that the desired heat of transalkylation can be advantageously provided by utilizing an exothermic alkylation reaction of ethylene with benzene and / or alkylbenzenes in the presence of an aluminum chloride complex catalyst. This is accomplished by admitting a certain amount of ethylene to the transalkylation reactor. The amount of ethylene added depends mainly on the temperature of the aromatic hydrocarbons injected into the reactor. In addition, the addition of ethylene helps to better mix the reaction mixture consisting of two non-mixing liquids, a catalyst complex and a mixture of aromatic hydrocarbons. Typically, ethylene is added in an amount of 1 to 8 parts by weight per 100% by weight. parts of the reacting aromatic hydrocarbons. Such amounts of ethylene ensure that the temperature in the transalkylation reactor is maintained at 90 to 120 ° C continuously.

Kvalita vyrábaného etylbenzénu popísaným postupom je zrovnatelná s kvalitou etylbenzénu získaného len alkyláciou, a to ak do obsahu žiadanej látky, ako aj obsahu nežiadúcich chlorovaných zlúčenín.The quality of the ethylbenzene produced by the described process is comparable to the quality of ethylbenzene obtained only by alkylation, both in the content of the desired substance and in the content of undesirable chlorinated compounds.

Výhody sposobu transalkylácie podlá vynálezu je vidieť z nasledujúcich príkladov.The advantages of the transalkylation method of the invention can be seen from the following examples.

Příklad 1Example 1

Transalkylácia sa robila v reaktore objemu 20 m'!, do ktorého sa kontinuálně privádzal benzén v množstve 3,3 m3.h-t, polyetylbenzénu v množstve 0,7 m3. h-1 a kvapalný katalytický komplex A1C13 400 kg. . h-1 Používali sa polyetylbenzény obsahujúce 2,8 % hmot. dietylbenzénov, 46,8 °/o hmot. trietylbenzénov a zbytok tvořili rozličné polyalkylbenzény. Katalytický komplex sa připravil rozpuštěním 15,0 hmotnostných dielov práškového bezvodého A1C13 v 320 hmotnostných dieloch dietylbenzénu. Ako aktivátor sa použila deionizované voda v množstve 0,75 hmot. dielov. Vháňaním etylénu do spodnej časti reaktora rýchlosťou 100 kg.h-1 sa udržiavala teplota v spodnej časti reaktora 90 až 92 °C a na hlavě 93 CC. Přetlak v reaktore bol 7 kPa. Z reakčnej zmesi odchádzajúcej z reaktora sa v separátore oddělil katalytický komplex, ktorý sa spať cirkuloval do reaktora. Po odstránení zbytkov katalyzátore vypráním vodou, zásadou a znovu vodou sa získala reakčná zmes, ktorá obsahovala 51,6 % hmot. benzenu, 0,5 % hmot. toluénu, 36,1 % hmot. etylbenzénu, 0,3 % hmot. kuménu, 7,6 % hmot. dietylbenzénu a 2,1 % hmot. polyetylbenzénov. Zbytok tvořili iné alkylaromatické uhlovodíky.Transalkylation was performed in a 20 m < 3 > reactor . into which 3.3 m 3 · h- t of benzene, 0.7 m 3 of polyethylene benzene was continuously fed. h-1 and a liquid catalyst complex of A1C1 3 400 kg. . h-1 is used a polyetylbenzény containing 2.8% by weight. diethylbenzenes, 46.8% w / w. the triethylbenzenes and the remainder were various polyalkylbenzenes. The catalyst complex was prepared by dissolving 15.0 parts by weight of anhydrous AlCl 3 powder in 320 parts by weight of diethylbenzene. Deionized water in an amount of 0.75 wt. parts. By injecting ethylene into the bottom of the reactor at a rate of 100 kg.h -1 , the temperature at the bottom of the reactor was maintained at 90-92 ° C and at a head of 93 ° C. The reactor overpressure was 7 kPa. From the reaction mixture leaving the reactor, a catalyst complex was separated in a separator and recycled back to the reactor. After removal of the catalyst residue by washing with water, alkali and again with water, a reaction mixture was obtained which contained 51.6 wt. % benzene, 0.5 wt. % toluene, 36.1 wt. % ethylbenzene, 0.3 wt. of cumene, 7.6 wt. % diethylbenzene and 2.1 wt. polyetylbenzénov. The rest consisted of other alkylaromatic hydrocarbons.

P r i k 1 a d 2Example 1 and d 2

Postup ako v příklade 1, ale do reaktora sa dávkovalo 3,3 m3. h 1 benzénu, 0,7 ju3 .Procedure as in Example 1, but 3.3 m 3 were fed into the reactor. h 1 benzene, 0,7 ju 3 .

. h 1 dietylbenzéuovej frakcie obsahujúcej. h 1 of a diethylbenzene fraction containing

74.3 % hmot. dietylbenzénov, 0,7 in3. Iv 1 polyetylbenzénov rovnakého zloženia ako v přiklade 1, 400 kg.h-1 katalytického komplexu připraveného ako v příklade 1 a 115 kg . h-1 etylénu. Teplota spodnej časti transaíkylačného reaktora bola 90 °C a na hlavě 93 °C. Přetlak v reaktore bol 7 kPa. Za ustáleného režimu, reakčná zmes obsahovala74.3% wt. diethylbenzenes, 0.7 in 3 . IV 1 of polyethylene benzenes of the same composition as in Example 1, 400 kg.h -1 of the catalyst complex prepared as in Example 1 and 115 kg. h -1 ethylene. The temperature of the lower part of the transcalation reactor was 90 ° C and at the head 93 ° C. The overpressure in the reactor was 7 kPa. Under steady state, the reaction mixture contained

48.4 % hmot. benzénu, 0,6 % hmot, toluenu, 30,2 % hmot. etylbenzénu, 0,4 % hmot. kuménu, 13,1 % hmot. dietylbenzénov a 4,9 pere. hmot. polyetylbenzénov. Zbytok tvořili iné uhlovodíky. Po destilačnom spracovaní reakčnej zmesi sa získal etylbenzén obsahujúci 2,9 ppm chlorovaných látok.48.4% wt. benzene, 0.6 wt.%, toluene, 30.2 wt. % ethylbenzene, 0.4 wt. of cumene, 13.1 wt. diethylbenzenes and 4.9 pere. wt. polyetylbenzénov. The rest consisted of other hydrocarbons. After distillation of the reaction mixture, ethylbenzene containing 2.9 ppm of chlorinated substances was obtained.

Příklad 3Example 3

Postup ako v příklade 1, ale do transalkylačného reaktora sa nastrekovalo 2,0 m3.Procedure as in Example 1, but 2.0 m 3 were injected into the transalkylation reactor.

. h-1 benzénu a 1,0 m3.h-1 destilačného zbytku po oddělení etylbenzénu, ktorý obsahoval 0,1 % hmot. toluénu, 3,9 % hmot. etylbenzénu, 1,3 % hmot. kuménu, 73,7 % hmot. dietylbenzénov, 14,2 % hmot. polyetylbenzénov a zbytok do 100 % iných aromatických uhlovodíkov. Do tejto zmesi sa přidávalo 370 kg.h-1 katalytického komplexu zloženia ako v příklade 1 a 100 kg.h-1 etylénu. Teplota na spodu reaktora v priebehu reakcie vystúpila na 102 °C a teplota na hlavě reaktora na 106 °C. Přetlak v reaktore bol 6 kPa. V ustálenom stave reakčná zmes obsahovala 37,6 % hmot. benzénu, 0,6 pere. hmot. toluénu, 44,4 % hmot. etylbenzénu, 0,4 % hmot. kuménu, 13,1 % hmot. dietylbenzénov, 1,9 % hmot. polyetylbenzénov a zbytok do 100 % boli iné uhlovodíky. Po destilačnom spracovaní reakčnej zmesi sa získal etylbenzén s obsahom 2,1 ppm chlorovaných zlúčenín.. h -1 benzene and 1.0 m 3 .h -1 of the distillation residue after separation of ethylbenzene, which contained 0.1 wt. % toluene, 3.9 wt. % ethylbenzene, 1.3 wt. of cumene, 73.7 wt. % diethylbenzenes, 14.2 wt. polyethylene benzenes and the remainder up to 100% of other aromatic hydrocarbons. To this mixture was added 370 kg.h -1 of the catalytic complex composition as in Example 1 and 100 kg.h -1 of ethylene. The temperature at the bottom of the reactor rose to 102 ° C during the reaction and the temperature at the top of the reactor to 106 ° C. The overpressure in the reactor was 6 kPa. At steady state, the reaction mixture contained 37.6 wt. benzene, 0.6 pere. wt. % toluene, 44.4 wt. % ethylbenzene, 0.4 wt. of cumene, 13.1 wt. % diethylbenzenes, 1.9 wt. polyethylene benzenes and the remainder to 100% were other hydrocarbons. After distillation of the reaction mixture, ethylbenzene containing 2.1 ppm of chlorinated compounds was obtained.

Příklad 4Example 4

Postup ako v příklade 1, ale do reaktora sa dávkovalo 2,5 m3.h-1 benzenu, 0,6 m’1. . h_l destilačného zvyšku po oddělení etylbenzénu rovnakého zloženia ako v příklade 3, 200 kg.h-1 etylénu a 200 kg.h-1 katalytického komplexu zloženia ako v příklade 1. Teplota spodu reaktora bola 95 °C a hlavy 98 °C, přetlak v reaktore 5 kPa. Reakčná zmes obsahovala 38,2 % hmot. benzenu, 0,7 % hmot. toluénu, 42,1 % hmot. etylbenzénu, 0,4 % hmot. kuménu, 15,3 % hmot. dietylbenzénov a 3,1 % hmot. polyetylbenzénov. Zbytok do 100 % tvořili iné uhlovodíky.Procedure as in Example 1, to the reactor were charged 2.5 m 3 h -1 of benzene, 0.6 m "first . h -1 of the distillation residue after separation of ethylbenzene of the same composition as in Example 3, 200 kg.h -1 of ethylene and 200 kg.h -1 of the catalytic complex composition as in Example 1. The bottom temperature of the reactor was 95 ° C and head 98 ° C, overpressure in a 5 kPa reactor. The reaction mixture contained 38.2 wt. % benzene, 0.7 wt. % toluene, 42.1 wt. % ethylbenzene, 0.4 wt. of cumene, 15.3 wt. % diethylbenzenes and 3.1 wt. polyetylbenzénov. The remainder to 100% was other hydrocarbons.

Příklad 5Example 5

Postup ako v příklade 1, ale do reaktora sa dávkovalo 2,5 m3.h-1 benzénu, 1,0 m3. . h-1 destilačného zvyšku z kolóny pre separáciu etylbenzénu, ktorý mal rovnaké zloženie ako v příklade 3, 150 kg . h-1 etylénu a 300 kg.h-1 katalytického komplexu zloženia ako v příklade 1. V ustálenom stave teplota spodu transalkylačného reaktora bola 111 QC a hlavy 116 °Ó. Reakčná zmes obsahovala 30,7 % hmot. benzénu, 45,2 % hmot. etylbenzénu, 17,1 % hmot. dietylbenzénov a 3,8 % hmot. polyetylbenzénov. Zbytok do 100 % boli iné uhlovodíky. Po· destilačnom spracovaní tejto reakčnej zmesi sa získal etylbenzén obsahujúci 2,3 ppm chlórovaných zlúčenín.Procedure as in Example 1, but 2.5 m 3 · h -1 benzene, 1.0 m 3, were fed into the reactor. . h -1 of the distillation residue from the ethylbenzene separation column having the same composition as in Example 3, 150 kg. h-1 kg-hr of ethylene and 300 -1 complex catalyst composition as in Example 1. In the steady state temperature of the transalkylation reactor bottom was 111 C Q and head 116 ° O. The reaction mixture contained 30.7 wt. % benzene, 45.2 wt. % ethylbenzene, 17.1 wt. % diethylbenzenes and 3.8 wt. polyetylbenzénov. The remainder to 100% were other hydrocarbons. After distillation of this reaction mixture, ethylbenzene containing 2.3 ppm of chlorinated compounds was obtained.

Etylbenzén nachádza použitie hlavně ako rozpúšťadlo a ako surovina pre výrobu etylbenzénhydroperoxidu a styrénu.Ethylbenzene finds use mainly as a solvent and as a raw material for the production of ethylbenzene hydroperoxide and styrene.

Claims (2)

PREDMETSUBJECT Spósob přípravy etylbenzénu kontlnuálnou alebo diskontinuálnou transalkyláciou di- a/alebo polyetylbenzénu v kvapalnej fáze, vyznačujúci sa tým, že na zmes di- a/ /alebo polyetylbenzénu a benzénu v lunotnostnom pomere 1 : 1 až 1 : 8 za přítomnosti 5 až 15 % hmot. katalytického komplexu na báze chloridu hlinitého sa pósobí etyléíiom, ktorý je do reakčnej zmesi kontinuálně privádzaný v množstve 1 až 8 hmot. dielov na 100 hmot. dielov aromatických uhl'ovodíkov takou rýchlosťou, aby teplota reakčnej zmesi bola v intervale 90 až 120 °C.Process for the preparation of ethylbenzene by continuous or discontinuous liquid-phase transalkylation of di- and / or polyethylbenzene, characterized in that for a mixture of di- and / or polyethylene-benzene and benzene in a ratio of 1: 1 to 1: 8 in the presence of 5 to 15% by weight . The aluminum chloride-based catalyst complex is treated with ethylene, which is continuously fed to the reaction mixture in an amount of 1 to 8 wt. parts per 100 wt. parts of the aromatic hydrocarbons at a rate such that the temperature of the reaction mixture is in the range of 90 to 120 ° C.
CS872539A 1987-04-09 1987-04-09 Method of ethylbenzene preparation CS260350B1 (en)

Priority Applications (1)

Application Number Priority Date Filing Date Title
CS872539A CS260350B1 (en) 1987-04-09 1987-04-09 Method of ethylbenzene preparation

Applications Claiming Priority (1)

Application Number Priority Date Filing Date Title
CS872539A CS260350B1 (en) 1987-04-09 1987-04-09 Method of ethylbenzene preparation

Publications (2)

Publication Number Publication Date
CS253987A1 CS253987A1 (en) 1988-05-16
CS260350B1 true CS260350B1 (en) 1988-12-15

Family

ID=5362815

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
CS872539A CS260350B1 (en) 1987-04-09 1987-04-09 Method of ethylbenzene preparation

Country Status (1)

Country Link
CS (1) CS260350B1 (en)

Also Published As

Publication number Publication date
CS253987A1 (en) 1988-05-16

Similar Documents

Publication Publication Date Title
US2376119A (en) Process for the alkylation of aromatic compounds
KR920011992A (en) Paraffin Alkylation Methods, Apparatus, Catalysts and Methods of Making the Catalysts
US2412595A (en) Process for reaction of aromatic hydrocarbons with normally gaseous unsaturated hydrocarbons
GB1078123A (en) Isoparaffin alkylation process
US4347393A (en) Process for continuous production of cumene and/or diisopropylbenzene
SU609459A3 (en) Method of obtaining ethyl benzene
US4072730A (en) Process for alkylating aromatic hydrocarbons
CS260350B1 (en) Method of ethylbenzene preparation
US3607970A (en) Process for producing high octane alkylated hydrocarbons substantially free of alkyl fluoride compounds
US5345027A (en) Alkylation process using co-current downflow reactor with a continuous hydrocarbon phase
US2778862A (en) Process for ethylating toluene
US3830865A (en) Alkylation process using hydrogen fluoride catalyst
US2403963A (en) Alkenylation process
US4431854A (en) Continuous preparation of ethylbenzene in a heterogeneous-phase reaction
US2971992A (en) Alkylation of aromatic hydrocarbons
US2426611A (en) Alkylation process
US3126423A (en) Process for the alkylation and trans-
US3763270A (en) Alkylation in liquid medium with hydrogen chloride and free radical generating compound
US5689030A (en) Method for prolonging the life of alkylation product stream defluorinator beds
US5891819A (en) Catalyst comprising hydrogen halide, sulfone, and a promoter
US3306943A (en) Process for the preparation of p-dhsopropylbenzene
US3184517A (en) Alkylation process for preparing propylbenzenes
US3220958A (en) Conversion catalyst preparation
US2852575A (en) Production of 1-3 di-secondary alkylbenzenes by disproportionation
US2411992A (en) Alkylation of paraffin hydrocarbons