CS260324B1 - Ochraný kryt pilového kotúča - Google Patents

Description

sposobuje vznik živice s nižšou teplotou maknutia a zároveň přítomnost' dicyklopentadiénu zhoršuje farebnosť .a oxidaínú stabilitu živice. Dicyklopentadién sa do frakcie 130 až 210 °C dostává dimerizáciou cyklopentadlénu. Jeho množstvo vo frakcii 130 až 210 stupňov Celzia je možné znížiť, a to zahriatím frakcie na teploty vyššie ako 160 °C, avšak nižšie ako sú potřebné na termická polymerizáciu uvedenej frakcie. Tým dochádza k dimerizácii dicyklopentadiénu na cyklopentadién, ktorý má podstatné nižšiu teplotu varu a dá sa 1'ahko odstránit destiláciou. Dicyklopentadién z frakcie 130 až 210 stupňov Celzia je možné odstrániť, alebo aspoň znížiť jeho koncentráciu chemickou reakciou, například depolymerizáciou a následnou destiláciou alebo reakciou Diels-Alderovho typu. K tomuto účelu je možné použit alfa, beta nenasýtené kyseliny alebo anhydriidy, například melainanhydrid, ktoré reakciou s dicyklopentadiénom vytvárajú v pyrolýznom benzíne málo rozpustné adukty, ktoré sa dajú odstrániť filtráciou.

Výhody sposobu přípravy ropnej živice podfa vynálezu je vidieť z nasledovných príkladov:

Příklad 1

Polymerizácie sa robili v 1 dm³ nerezovom reaktore elektricky vyhrievanom. Reakčná zmes sa premiešavala vrtulkovým miešadlom poháňaným elektroinotorom a teplota reakcie sa snímala a regulovala termočlánkem umiestnenýnii v jímke, ktorá bola ponořená priamo v reakčnej zmesi. Do reaktora sa navážilo 400 g frakcie nehydrogenovaného pyrolýznebo benzínu, hustoty 694 kg. ni³, vriaceho v intervale teplot 135 až 195 °C, ktorá obsahovala 41,7 % hmot. nenasýtených uhlovodíkov, z ktorých obsah alfa-metylstyrénu tvořil 4,7 % a obsah dicyklopentadiénu 4,6 % hmot. Obsah reaktora sa za miešania postupné vyhrial na teplotu 250 °C, čím sa zvýšil tlak v reaktore na 0,65 MPa. Pri tejto teplote sa reakčpá zmes miešala 8 hodin. Po ochladení reaktora a znížení tlaku sa reakčná zmes preliala do destilačnej banky, kde sa oddestilovali nezreagované uhlovodíky, najma pri normálnom tlaku do teploty 150 °C a potom za zníženého· tlaku. Destilácia sa ukončila, keď pri tlaku 1,3 kPa teplota kvapaliny v banke dosiahla 150 °C. Počas vákuovej destilácie sa do kvapaliny v destilačnej banke kontinuálně privádzal vysušený dusík. Po ukončení destilácie a upravení tlaku na normálny, obsah banky sa za horťica prelial do pripravenej kovověj nádoby, ochladil a zvážil. Reakciou sa získalo 217 g ropnej živice s teplotou maknutia (metodou krúžok — gulóčkaj 65 °C, brómovým číslom 16,2 g Br2/ /100 g živice a priemernou mólovou hmot8 nosťou stanovenou kryoskopicky 403 g.

. mól¹.

Příklad 2

Postup ako v příklade 1, ale surovina sa před polymerizáciou podrobila rektifikácii, pričom sa oddělila frakcia destilujúca za normálneho tlaku v rozmedzí teplót 162 a 164 °C· Tým sa znížil obsah alfa-metylsyrénu v surovině na 2,4 % hmot. a obsah dicyklopentadiénu na 1,4 % hmot. a mierne poklesol obsah vinyltolénov, pričom celkové množstvo olefínov vo frakcii bolo 35,1 % hmot., 400 g takto upravenej suroviny sa polymeirizovalo postupom ako v příklade 1. Po spracovaní reakčnej zmesi sa získalo 207 g ropnej živice s teplotou maknutia 91 °C, brómovým číslom 14,4 g Bn/100 g a priemernou mólovou hmotnosfou 540 g. mól¹. Příklad 3

Postup ako v příklade 1, ale ako surovina sa použila frakcia pyrolýznebo benzínu vriaea v intervale teplót 140 až 195 °C obsahujúca 40,9 % hmot. nenasýtených uhfovodíkov, pričom obsah alfa-metylstyrénu je 2,7 percenta hmot. a obsah dicyklopentadiénu 5,1 % hmot. Polymerizáciou pri teplote 260 stupňov Celzia po dobu 4 hodin a spracovaním reakčnej zmesi rovnako ako v příklade 1 sa získala ropná živica vo výtažku 49 percent hmot. s teplotou maknutia 86 ’C, priemernou mólovou hmotnosfou 506 g. . mól¹ a brómovým číslom 23,9 g Bre/lOO gramov živice.

P r í k 1 a d 4

Podmienky ako v -přiklade 3, ale k surovině sa přidal alla-metylstyrén čistoty 96,2 percenta hmot. v takom množstve, že obsah alfa-metylstyrénu v polymerizovanej surovino sa zvýšil na 8,4 % hmot. Polymerizáciou sa získala ropná živica vo výtažku 48 percent hmot. s teplotou maknutia 69 °C, priemernou mólovou hmotnosfou 442 g. . mól¹ a brómovým číslom 20,1 g Brž/lOO gramov živice·

Z porovnania výsledkov v príkladoch 1 a 4 s výsledkami v príkladoch 2 a 3 vidieť, že zvýšenie obsahu alfa-metylstyrénu v spracovávanej surovině sposobuje vznik ropnej živice s nižšou teplotou maknutia.

Ropné živice připravené zo suroviny podlá vynálezu sa používajú pri výrobě farieb a lakov, imp>regnačných a adhéznych materiálov, gúm, plnidiel a dalších aplikáciách. Podfa potřeby možno ich dalej chemicky upravovať, napr. reakciou s maleinanhydridom, formaldehydom, hydrogenačne rafinovat', čím sa získajú živice s inými vlastnosťami.

Claims (6)

1. PREDMET

   Spůsob přípravy ropnej živice termickou polymerizácioo nenasýtených uhlovodíkových írakcií pri teplotách 190 až 300 °C, vyznačujúci sa tým, že termickej polymerizácii sa podrobí frakcia pyrolýzneho benzínu

   VYNALEZL vriaca v intervale teplůt 130 až 210 °C s obsahom menej ako 2,8 % hmot. alfa-metylstyrénu, pričom hmotnostný poměr alfa-metylstyrénu ku dicyklopentadiénu sa udržiava v rozsahu 1: 0,1 až 2,0.

   Severografla, n. p. závod 7, Most

   Cena Z,40 Kčs

   ČESKOSLOVENSKA SOCIALISTICKÁ REPUBLIKA (19) POPIS VYNÁLEZU X AUTORSKÉMU OSVEDČENIU 260325 (11) (Bl) (51) Int. Cl.⁴ B 27 G 19/02 (22) Přihlášené 22 12 86 (21) (PV 9776-86.E) (40) Zverejnené 16 05 88 ÚllAD PRO VYNÁIEZY A OBJEVY (45) Vydané 15 04 89 (75) SUROVClK RUDOLF, HORNÁ STŘEDA Autor vynálezu

   (54) Ochraný kryt pilového kotúča

   Ochranný kryt pilového kotúča pozostáva z telesa, opatřeného na vstupnej časti zdvíhacím kotúčom krytu a na výstupnej časti závěsným čapom. Riešeným problémem je zvýšenie stupňa bezpečnosti pri práci, čo sa dosahuje tým, že na závěsný čap telesa krytu je připojený jeden koniec dvojramennej páky, ktorej druhý koniec je opatřený závažím a ktorej středná časť je uchýlená na prvom čapě rebra rozvieracieho klinu, a rovnoběžně s dvojramennou pákou je usporadaná jednoramenná páka, ktorej jeden koniec je připojený na přídavný závěsný čap telesa krytu a ktorej druhý koniec je připojený na druhý čap rebra rozvieracieho klinu.

   15 1 13 10 3 4 12 ' '· ¹K $/4) 2 . ....../ / Λ ar. 7 /' i-l- / - řU-'^ř Ml •-Λ · · ··· - 11 '? 1ř_z 4- „.Jj \ 19b - r-----—-^J . \2Q. \s_ Otr. f

   260325

   260325

   Vynález sa týká ochranného krytu pilového kotúča, pozostávajúceho z telesa krytu, opatřeného na vstupnej časti zdvíhacím kotúčom krytu a na výstupnej časti závěsným čapom.

   Podía známého stavu techniky bývá závěsný čap telesa krytu uchytený na nosnej konzolke, upevnenej například na stolovej doske kotúčovej pily, připadne na inej časti majúcej pevnú polohu voči stolovej doske. Určitou nevýhodou takéhoto riešenia je, že zdvíhanie krytu pri přísune řezaného materiálu k pilovému kotúču se deje otáčením krytu okolo závěsného čapu, ktorý má voči stolu pevnú polohu. Tým vzniká medzi stolom a dolnými hranami telesa krytu kllnovitá štrbina, ktorá je tým váčšia, čím je teleso krytu viac skloněné, teda čím tenší materiál sa privádza do pily. Štrbinou móžu jednak vyletovat triesky a jednak může dojsť k priamemu kontaktu obsluhujúceho pracovníka s pilou.

   Uvedené nevýhody odstraňuje ochranný kryt pilového kotúča podía vynálezu, ktorého podstata spočívá v tom, že na závěsný čap telesa krytu je připojený jeden koniec dvojramennej páky, ktorej druhý koniec je opatřený závažím a ktorej středná časť je uchytená na prvom čapě rebra rozvieracieho klinu a rovnoběžně s dvojramennou pákou je usporiadaná jednoramenná páka, ktorej jeden koniec je připojený na přídavný závěsný čap na telese ochranného krytu a ktorej druhý koniec je připojený na druhý čap rebra rozvieracieho klinu.

   Výhodou ochranného krytu podía vynálezu je, že sa pomocou něho zvyšuje stupeň bezpečnosti pri práci, pretože dolné hrany telesa ochranného krytu sú v každej polohe odklopenia krytu rovnoběžné so stolovou doskou, čím je pilový kotúč pri íubovoínej hrúbke řezaného materiálu v rámci daného pracovného rozsahu vždy v maximálně] miere zakrytý. Přitom je zariadenie výrobně nenáročné. Výhoda maximálneho zakrytia pilového kotúča v každej polohe krytu sa obzvlášť prlaznivo prejaví v případe, keď je teleso ochranného krytu vo svojej hornej časti opatřené odsávacím nadstavcom. V takomto případe sa dosahuje účinnejšie odsávanie řezného priestoru pily. Ďalej je výhodné, keď teleso ochranného krytu je vo svojej vstupnej časti opatřené zvonku čelným pozorovacím okienkom a bočným pozorovacím okienkom a zvnútra tlakovzdušnou dýzou a osvětlovacím telesom. Tým sa ešte výraznejšie zvýši bezpečnost pri práci, čo má priaznivý vplyv aj na produktivitu práce.

   Příklad vyhotovenia ochranného krytu podía vynálezu je znázorněný na výkrese, na ktorom obr. 1 představuje bokorysný pohlaď na teleso krytu, obr. 2 pódorysný pohíad, obr. 3 rez častou krytu s osvětlovacím telesom v rovině A—A z obr. 2, obr. 4 rez častou krytu s vyobrazenými pozorovacími okienkami v rovině B-—B z obr. 1, obr. 5 schematický bokorysný pohíad na celkovú dispozíciu pily a obr. 6 pódorysný pohíad na celkovú dispozíciu pily vybavenej krytom podía vynálezu.

   Ochranný kryt pilového kotúča pozostáva z telesa 1 krytu, ktorého vstupná časť je opatřená zdvíhacím kotúčom 2 krytu a výstupná časť závěsným čapom 3. Na závěsný čap 3 je připojený jeden koniec dvojramennej páky 4, ktorej druhý voíný koniec je opatřený závažím 5. Středná časť dvojramennej páky 4 je uchytená na prvom čapě 6 rebra 7 rozvieracieho klinu 8. Pod dvojramennou pákou 4 je rovnoběžně s ňou usporiadaná jednoramenná páka 9, ktorej jeden koniec je připojený na přídavný závěsný čap 10, upevněný na telese 1 ochranného krytu a ktorej druhý koniec je připojený na druhý čap 11 rebra 7 rozvieracieho klinu 8. Uvedené rebro 7 je vo svojej hornej časti opatřené aj pevným dorazom 12 pre dvojramennú páku 4. Dvojramenná páka 4, podobné ako aj jednoramenná páka 9 je zdvojená a je usporiadaná z obidvoch stráň rebra 7 rozvieracieho klinu 8. Teleso 1 ochiranného krytu je vo svojej hornej časti opatřené odsávacím nadstavcom 13 s pripojovacou přírubou- Vo vstupnej časti je teleso 1 ochranného krytu opatřené zvonku čelným pozorovacím okienkom 14 a bočným pozorovacím okienkom 15 a zvnútra tlakovzdušnou dýzou 16 a osvětlovacím telesom 17. Tlakovzdušná dýza 16 pozostáva z rúrky, opatrenej výfukovými otvormi nasměrovanými na sklá obidvoch pozorovacích okienok 14, 15. Osvetíovacie teleso 17 je usporiadané tak, že je svojou paticou umiestnené v rúrkovom nadstavci 18 privavetiom k telesu 1 krytu.

   Dvojramenná páka 4 spolu s jednoramennou pákou 9 vytvárajú paralelogramový mechanizmus, ktorý umožňuje rovnoběžný pohyb telesa 1 krytu so stolovou doskou pri zodvihnutí zdvíhacieho kotúča 2 pri vstupe materiálu do- priestoru pilového kotúča 19. Vzhíadom na to, že pri podávaní materiálu vzniká pri íubovoínej hrúbke materiálu len minimálně štrbina medzi dolnými hranami telesa 1 krytu a řezaným materiálom, je možnost úrazu minimálna. Pevný doraz 12 ohraničuje vertikálny pohyb telesa 1 krytu a tým zabraňuje aj vzniku spatného vrhu řezaného materiálu a chrání takto obslužného pracovníka. V případe, že je teleso 1 krytu opatřené odsávacím nadstavcom 13, tento zachytává najma druhotné třísky, vznikajúce v mieste 20 druhého kontaktu režných častí pilového kotúča 19 s řezaným materiálom. Aj v tomto případe má stála vodorovná poloha telesa 1 krytu priaznivý účinok, prejavujúcl sa v znížení množstva nežiadúceho prisávaného vzduchu. Pozorovacie okienka 14, 15 spolu s tlakovzdušnou dýzou 16 a osvětlovacím telesom 17 umožňujú priame pozorovánie řezu zvonku bez ohrozenia pracovníka, čo je obzvlášť