252731
Vynález sa týká zásobníka tepla, najmapre solárně tepelné zdroje, ktorého akumu-lačný priestor je zbokov ohraničený obvo-dovým plášťom, zdola dnom a zhora stro-pom, kde v obvodovém plášti je zvislý ob-vodový úsek a v dne horizontálny plošnýúsek spojitého štrbinového kanála tvarupriestorovej nádoby, vyústěného svojim cen-trálnym vývodom z dna nad strop zásob-níka.
Podl'a známého stavu techniky bývajú ob-vodové pláště, dno i stropy akumulátorovtepla obložené izolačným materiálom. Pří-vod tepla do zásobníka, alebo jeho odběr sarealizuje výmenníkmi. Teploakumulačnoulátkou je kvapalina, například voda, ktorámůže prechádzať až do tuhej fázy. Potřebapoužitia tepelnej izolácie vyvolává nárastvýrobných nákladov, nebezpečie straty izo-lačných vlastností po navlhnutí izolačnéhomateriálu a potřebu nosného skeletu u vel'-kokapacitných zásobníkov, keďže izolačnýmateriál nemá potrebnú mechanickú pevnost.Z týchto dovodov sú velkokapacitně zásobní-ky tepla pre vykurovanie objektov pozem-ných stavieb v súčinosti so solárnymi systé-mami nerentabilně. Známy je tiež zásobníktepla, vybavený jedným súvislým štrbinovýmkanálom, usporiadaným v obvodovom pláštia dne, obklopujúcim takto kvapalinový aku-mulačný priestor. Jeho přívodně vzduchovékanály už nie sú štrbinové, ale rúrkové. Abysa dosiahlo rovnomernejšie rozloženie teplůtv akumulačnom priestore, je zásobník vyba-vený aj čerpadlom, ktoré uvádza teploaku-mulačnú kvapalinu do pohybu. Zvonku jezásobník opatřený tepelnou izoláciou, čo másvoje už predtým spomenuté nevýhody.
Uvedené nevýhody odstraňuje zásobníktepla podlá vynálezu, ktorého podstata spo-čívá v tom, že paralelné so štrbinovým ka-nálom je usporiadaný a inedzistenou od ně-ho oddělený aspoň jeden obdobný další štr-binový kanál, ktorý je v strednej časti opa-třený vlastným zvislým centrálnym vývodom,pričom dolný krajný horizontálny plošný ú-sek uvedenej sústavy štrbinových kanálovje vo svojej prednej časti vyústěný smeromdolu do jímky, zatial čo horný krajný hori-zontálny plošný úsek uvedenej sústavy je vosvojej strednej časti vyústěný smerom hoředo centrálnej šachty vyvedenej z dna aspoňpo strop zásobníka. Výhodou zásobníka tepla podlá vynálezuje, že z celkovej, takto vytvorenej sústavyštrbinových kanálov, tie kanály, ktoré sú vstyku so stěnou obvodového plášťa a dna nastraně teploakumulačnej látky, můžu byťvyužívané ako výmenníky tepla pre odběrstratového tepla zo zásobníka a tie, ktorésú na straně okolitého prostredia obvodové-ho plášťa možno využívat pre odběr teplaz tohoto prostredia, zatial čo jednotlivé štr-binové kanály sa medzi sebou můžu využí-vat na vzájomné odovzdávanie tepla, ako ajodovzdávanie, resp. odběr tepla vo vztahuk teploakumulačnej látke. Obvodové muri- vo takto vytvořeného zásobníka je zároveňdostatočnou izoláciou. Centrálna šachta,ktorou je sprístupnená jímka, slúži priamoaj ako jeden z centrálnych vývodov štrbino-vých kanálov. Ďalej je výhodné, keď štrbinové kanály súv hornej časti ich zvislých obvodových úse-kov navzájom přepojené vratnou komorou.Tým sa dosiahne protiprúdový charakter to-ku média so všetkými z toho plynúcimi vý-hodami. Tiež je výhodné, keď okolo centrál-nej šachty je usporiadaná aspoň jedna zvis-lá deliaca stená, ktorá má v půdoryse uza-vretý geometrický tvar, například kruh,štvoruholník, či mnohouholník, podobný pů-dorysnému tvaru obvodového plášťa zásob-níka. Tým sa dosiahne lepšie hospodarenieteplom, pretože sa celý akumulačný priestorrozdělí na určité sekcie — teplotně zóny,pričom tepelné straty teplejšej sekcie sú zis-kom pre chladnejšiu. Okrem toho je výhod-né, keď okolo centrálnej šachty je v aku-mulačnom priestore usporiadaný aspoň je-den výmenník tepla. Tým sa dosiahne rovno-měrný, a preto aj účinný plošný ohřev, čiodběr tepla z príslušnej sekcie. Konečne jeaj výhodné, keď jednotlivé štrbinové kaná-ly majú svoje prieduchy vedené v špirále, ato vo vodorovnom plošnom úseku štrbino-vého kanálu v poďobe archimedovej špirá-ly, zatial' čo vo zvislom obvodovom úseku jetáto špiréla válcová, resp. podobná valcovej,podl'a geometrického tvaru plášťa. V takom-to případe možno hospodárným sposobombudovat vačší počet paralelných kanálov ojemnejšej štruktúre, například s použitímvoštinových tehál. Příklad vyhotovenia zásobníka tepla podlávynálezu je znázorněný na výkrese, na kto-rom je zásobník tepla nakreslený v nárys-nom řeze v spojitosti so skleníkom, akozdrojom solárneho tepla. Zásobník tepla má kruhový půdorysnýtvar a jeho teploakumulačný priestor 1 jezbokov ohraničený obvodovým plášťom 2,zdola dnom 3 a zhora stropom 4. V obovdo-vom plášti 2 sa nachádza zvislý obvodový ú-sek 5 a v dne 3 horizontálny plošný úsek 6spojitého štrbinového kanála 7 tvaru otvo-renej priestorovej nádoby. Tento kanál 7 jesvojim zvislým centrálnym vývodom 8 vy-ústěný z dna 3 nad strop 4 zásobníka. Sú-osovo so zvislým obvodovým úsekorn 5 arovnoběžně s horizontálnym plošným úse-kom 6, t. j. priestorovo rovnoběžně s celýmštrbinovým kanálom 7 je usporiadaný a me-dzistenou 9 od tohoto štrbinového kanála 7oddělený obdobný druhý, či další štrbinovýkanál 10. Ten pozostáva z vlastného zvislé-ho obvodového' úseku 11 a horizontálnehoplošného úseku 12 a je opatřený aj vlast-ným zvislým centrálnym vývodom 13. Tak-to vznikne sústava dvoch podobných štrbi-nových kanálov 7, 10, ktorých dolný kraj-ný horizontálny plošný úsek, totožný s ho-rizontálnym plošným úsekom 12 ďalšieho 252731 5 štrbinového kanála 10 je zo svojej strednejčasti vyústěný smerom dolu do jímky 14, za-tial' čo krajný horizontálny plošný úsek, to-tožný s horizontálnym plošným úsekom 6prvotného štrbinového kanála 7 je zo svojejstrednej časti, t. j. súosovo s jímkou 14, vy-ústěný smerom hoře do centrálnej šachty15, vyvedenej z dna 3 až ponad strop 4 zá-sobníka. Centrálnou šachtou 15 je teda vy-vedený ponad strop 4 zásobníka zvislý cen-trálny vývod 8 prvotného štrbinového kaná-la 7, ktorého konštrukčnú časť tvoří samot-tná centrálna šachta 15 a zároveň je v nejusporiadaný aj zvislý centrálny vývod 13druhého štrbinového kanála 10. Obidva su-sedné štrbinové kanály 7, 10 sú v hornej čas-ti ich zvislých obvodových úsekov 5, 11 na-vzájom přepojené prstencovou vratnou ko-morou 16. Okolo centrálnej šachty 15 sú vakumulačnom priestore 1 zásobníka uspo-riadané dve deliace steny 17, 18, ktoré v po-doryse majú tvar uzavretého kruhu. V inompřípade můžu mať štvoruholníkový, připad-ne mnohouholníkový podorys, odpovedajň-ci podorysnému tvaru obvodového plášťa 2.Prvá deliaca stená 17, ktorá je bližšie k cen-trálnej šachtě 15, ohraničuje prvú sekciuakumulačného priestoru 1, ktorá je určenápre teplú úžitkovú vodu. Druhá deliaca ste-ná 18 odděluje druhů sekciu 20 od tretejsekcie 21, ktoré sú v spodnej časti navzá-jom přepojené vyrovnávacím otvorem, slú-žiacim pre vyrovnanie hladiny teploakumu-lačného média v obidvoch týchto· sekciách20, 21. Okolo centrálnej šachty 15 sú v aku-mulačnom priestore 1 usporiadané tri reb-rované výmenníky 22, 23, 24 tepla. Z nichprvý výmenník 22, umiestnený v hornej čas-ti prvej sekcie 19, je určený pre odběr tep-la, zatiař čo pod ním usporiadaný druhý vý-menník 23 je pre přívod tepla. Třetí výmen-ník 24 je takisto určený pre přívod tepla aje usporiadaný v tretej sekcii 21 teploaku-mulačného priestoru 1. V inom, nenakresle-nom případe možu byť prieduchy jednotli-vých štrbinových kanálov 7, 10 vedené v špi-rále, a to v horizontálnych plošných úse-koch 6, 12 v podobě archimedovej špirálya vo zvislých obvodových úsekoch 5, 11 vpodobě valcovej, či obdobnej špirály. Prak-ticky možno takúto konštrukciu vytvořit jed-nou alebo viacerými paralelné vinutými ha-dicami, připadne pomocou za sebou ukláda-ných voštinových tvárnic. U případu podlá výkresu sa dopravujeteplo z podzemného zásobníka do skleníka25 v uzatvorenom okruhu „Zásobník — te-pelné čerpadlo 26“, resp. „výmenníky 22, 23, 24 — skleník 25“. Teplonosným médiomje vzduch. O tom, či je okruh přepojený ceztepelné čerpadlo 26 alebo výmenníky 22, 23, 24, rozhoduje sa podlá úrovně teplotnéhostavu v zásobníku. V opisovanom případe sapředpokládá, že v okruhu je zapojené tepel-né čerpadlo 26, nakolko zásobník už nemá také potenciálně teplo, ktoré by sa mohloprinmo previesť do skleníka 25. Za tohotostavu prúdi vzduch zvislým centrálnym vý-vodom § štrbinového kanála 7 na vstup 27primárného okruhu tepelného čerpadla 26a preberá teplo, unikajúce dnom 3 a obvo-dovým plášťom 2. Tomuto odovzdá přísluš-ná časť tepla a z výstupu 28 primárného o-kruhu tepelného čerpadla 26, kde odovzdáaj vlhkosť v kondenzačnom hrnci, odchádzazvislým centrálnym vývodom 13 druhéhoštrbinového kanála 10 do vratnej komory 16,cez kto-rú sa vracia do prvého štrbinovéhokanála 7 a z něho opať do tepelného čerpa-dla 26. Ak teplota teploakumulačnej látkyzásobníka poklesne v priestore jeho dna 3a obvodového plášťa 2 pod teplotu zeminy,ktorá tvoří okolité prostredie zásobníka, po-tom začne vzduch odoberať teplo aj tomu-to okolitému prostrediu pri prietoku cez dru-hý štrbinový kanál 10, čím sa zásobníkfunkčně napojí na svoje okolité prostrediea zváčšuje svoj tepelný obsah. Vyššie poten-ciálně teplo, získané tepelným čerpadlom26, je potom z prvého okruhu dopravovanédo skleníka 25 druhým okruhom, vytvoře-ným medzi tepelným čerpadlom 26 a skle-níkom 25. Teplonosným médiom je znovuvzduch. Tento je z výstupu 29 sekundárné-ho okruhu tepelného čerpadla 26, dopravo-vaný do prívodnej hubice 30, nachádzajúcejsa v skleníku 25. Tu odovzdá teplo, ochla-dzuje sa a klesá dolu. Zo skleníka 26 od-chádza zbernou hubicou 31 na vstup 32 se-kundárného okruhu tepelného čerpadla 26a celý cyklus sa opakuje. Cinno-sť tohoto o-kruhu sa odvodzuje od teploty ovzdušia skle-níka 25. Ak teplota v skleníku 25, napříkladúčinkom slnečného svitu, stúpne natolko, žeje potřebné z něho· teplo odvádzať, regulač-ný systém teploty skleníka 25 uvedie do čin-nosti druhý okruh bez tepelného čerpadla,alebo s ním tak, že teplý vzduch odchádzazo skleníka 26 cez prívodnú hubicu 30 dovýmenníkov 23, 24 na dne 3 zásobníka ia poodovzdaní tepla sa vracia zbernou hubicou31 nazad do skleníka 25. Tu sa znovu ohrie-va, stúpa smerom hora a opať vstupuje doprívodnej hubice 30. V uvedeného vidino, žesměr toku vzduchu je v tomto případe opač-ný, ako- pri vyhrievaní skleníka 25. Účinkomvratnej funkcie druhého okruhu sa využíváteplo skleníka 26 na nabíjanie príslušnej tep-lo-tnej sekcie akumulátora bez toho, aby bo-lo potřebné skleník 26 vetrať, čo by zname-nalo nielen pokles vlhkosti jeho· ovzdušia,ale hlavně jej únik, potřebu jej doplňovaniiaa nárast prevádzkových nákladov. Popísanévyhrievanie a chladenie skleníka 26 túto ne-výhodu odstraňuje, pretože oba procesy pre-biehajú v uzatvorených okruh-och. Vzniknu-tý kondenzát sa odvádza do teploakumulač-.nej látky akumulátora, alebo sa použije nazalievanie.