CS232606B1 - Sposob identifikácie rezonančného dřeva pre pianína - Google Patents
Sposob identifikácie rezonančného dřeva pre pianína Download PDFInfo
- Publication number
- CS232606B1 CS232606B1 CS691881A CS691881A CS232606B1 CS 232606 B1 CS232606 B1 CS 232606B1 CS 691881 A CS691881 A CS 691881A CS 691881 A CS691881 A CS 691881A CS 232606 B1 CS232606 B1 CS 232606B1
- Authority
- CS
- Czechoslovakia
- Prior art keywords
- calculated
- wood
- density
- standard
- resonance
- Prior art date
Links
Landscapes
- Investigating Strength Of Materials By Application Of Mechanical Stress (AREA)
- Chemical And Physical Treatments For Wood And The Like (AREA)
Description
232606 3
Vynález sa týká spůsobu identifikácie re-zonainčného dřeva pře planina.
Rezonančně dřevo· je důležitý, v súčas-nosti do značnej miery nedostatkový mate-riál. Pre růzine hudobné nástroje sa použí-vajú rozličné rezonančně materiály. Úlohourezonančného· materiálu je zosilniť a z hl'a-diska farby optimalizovat chvenie, resp.kmitáme strún, jazýčíkov, atď., ktoré súakusticky .viazané s rezonančným telesom.Rezonančně doska pianína sa vyrába zosmrefcového dřeva — rezonančného simreka.Rezonančné smrčkové dřevo nebolo doterazkomplexně, najímá z fyzikálno-akustickéhohlediska definované. Existujú normy pre re-zonančné dřevo, ktoré však udávajú predo-všetkým drevárske charakteristiky týkajúcesa dovoleného množstva hřč, zásmolkov,trhlin, charakter izujú rozměry prírezov, atď.Niet však noriem, ktoré by rezonančné dře-vo pre pianína charakterizovali z fyzik álno--akustického hl'adiska, ktoré je v danompřípade bezpochyby důležité.
Možno konstatovat, že súčasný spůsob od-běru rezonančného dřeva pre pianína je za-ložený na prevažne rutinnom, subjektívnomhodnotení predovšetkým makroskopickýchznakov, najma hrčatosti a iných vád, mini-málneho počtu ročných kruhov na cm, od-klonu vlákien, krememitosti, zafarbenia, atď.
Další z nedostatkov súčasných postupovhodnotenia rezonančného dřeva pre pianí-na spočívá v tom, že nevylučuje, že aj na-dějné porasty, z ktorých by po dosiahnutíoptimálneho veku stromov — bolo· možnézískat toto dřevo, sa vzhfadom na to, že ne-patria do tradičných lokalit výskytu před-časné vyťažia. Rezonančné smrekové dřevosa totiž táží v porastoch s mimimálnym ve-kám 130 rokov; takéto porasty sú z hfadis-ka bežnej ťažby přestárle. Nie je totiž zvy-kom merať fyzikálno-akustické vlastnosti naniektorých jedincoch z porastu a na zákla-de výsíedkov připadne zakázat předčasnéťažbu, vzhřadom na možnost získania rezo-nančného dřeva pre pianína. Je teda zřej-mé, že zaužívainý postup hodnotenia, resp.idemtifikácie rezonančného dřeva nezodpo-vedá súčasným. poiznatkom o fyzikálmo-akus-tíckých vlastnostiach dřeva, možnostiam ichexaktmého merania a může pri ňom dochád-zať k stratám vzácnej suroviny pre priemy-sel hudobných inástrojov.
Uvedené nedostatky sú odstránené spůso-bom identifikácie rezonančného dřeva prepianína z dosák vyhovujúcim normám o· re-zonancii dřeva vyřezaných radiálnym re-zom zo smrekových kmeňov tažených nakonci vegetačného obdobia, kde sa vypočí-tané referenčně hodnoty hustoty pi2 a mo-dulu pružnosti v tahu E12 a akustická kon-stanta A12 skúšobných teliesok porovnávajúso štandardnými hodnotami tak, aby bolisplněné podmienky piz vypočítané ápi2 stan-dardně a A12 vypočítané lpi2 standardně po-dlá vynálezu, ktorého podstata je v tom,že došky sa najprv prirodzene sušia v tie- ni pri priememej teplote 9 °C po dobu 6 me-siacov, ďalej sa vymanipulujú z ich beío-vej časti skúšobné telieska rozmerov 0,012metrov paralelné s řečnými kruhmi, 0,015 mkolmo k ročným kruhom a 0,6 m dížky. Ďa-lej sa uložia za klimatizácie pri teplote 20 0Celsia a relatívnej vlhkosti vzduchu 65 %po dobu 6 týždňov. Výhodou aplikácie metody identifikácierezonančného dřeva pre pianína na zákla-de objektívneho merania a statistickéhohodnotenia fyzikálno-akustických vlastnos-tí dřeva podlá vynálezu, by v značnej mie-re mohla prispieť k lepsiemu zhodnocova-nou drevnej suroviny. V drevospracujúcompriemysle by sa na základe využívania tej-to metody mohol zvýšit podiel materiáluvyužívaného ako rezonančné dřevo. Lesnézávody by uplatněním metody mohli získat'exaktiné údaje k inventarizácii porastov postránke obsahu dřeva ako rezonančnéhomateriálu. Zároveň by porasty, o ktorých sazistí, že obsahujú takéto dřevo, bolo možnévyčlenit z predčasnej ťažby a tým vhodnériešiť problém „přestárlých porastov“. V pří-padech, ked sa dre'vo vyváža, by lesný hos-podáři mohli, pri využití tejto objektívnejmetody identifikácie, požadovat primeranúvyššiu cenu za vyvázaný materiál, ak by sazistilo, že má charakter rezonančného dře-va pre pianína. Příklad spůsobu identifikácie rezonančné-ho dřeva pre pianína je nasledovný: Z troch kmeňov, tažených v období vege-tačného kfudu, zo skúmaného dřeva odobe-reme radiálnym rezom po 8, celkom 24 do-sák z obvodovej — beTovej časti. Rozměrydosák sú 0,02 m rovnoběžně s ročnými kruh-mi, 0,07 m kolmo k ročným kruhom, dlžíky0,85 m. Tieto došky odoberieme v různýchvzdialenostiach od základu arúbaného kme-ňa. Odobrané došky budú slúžiť k zhodno-teniu základných drevárskych charakteris-tik. Ak došky vyhovujú drevárskym normám,odložia sa na 6 mesiacov do zastřešeného,otvoreného priestoru za účelem prírodzené-ho sušenia. Po uplynutí uvedených 6 mesia-cov sa z dosák vymanipulujú skúšobné te-lieska s rozmermi 0,012 m paralelné s roč-nými kruhmi, 0,015 m kolmo k ročným kru-hom dlžíky 0,6 m a uložia sa v klimatizačnejkomoře s teplotou 20 °C a vlhkosťou 65 %na dobu 6 týždňov. Po skončení tejto dobysa zmeria hustota pw teliesok z hmotnostia rozmerov —· pri dainej zatiaí neznámejvlhkosti. Ďalej sa zmeria modul pružnostiv tahu Ew, například prostredníctvom dy-namickej rezonamčnej metody. Pri tejto me-tóde určeinie Ew — pozři obr. 1, sa v tómo-vom generátore TG generujú sínusoidálnekmity s volitelnou firekvenciou. Tieto sa popotrebnom zosilnení v zosilňovači Z prive-dú do reproduktora R. Reproduktor R je vbezprostrednej blízkosti skúšobného telies-ka ST, upevněného v střede, nie je s nímvšak v priamom kontakte. Skúšobné telies-
Claims (2)
- 232606 ko ST sa při určíte] frekvencii, ktorú mož-no pohodlné a presne zistiť pomocou čítačafrekvenci ČT, dostane do rezonancie. Ko-niec skúšobného telieska ST sa p-ri rezonan-cii dostane do kmitov s maximálnou ampli-tudou. Za účelom zistenia rezonančnéhostavu sa na koniec skúšohného telieska STvzdialemejšieho od reproduktora R nalepípliešok zanedbatefnej hmotnosti. Jeho kmi-ty a teda aj kmity s maximálnou amplitú-dou sa zistia pomocou elektromagnetické-ho snímača EMS a elektronického voltmet-ra EV, na ktorý sa privádza signál z elek-tromagnetického snímača EMS. Modul pruž-nosti Ew sa vypočítá zo' vztahu Ew = 4 . L2 . f2 . pw, kde L je dížka skúšobného telieska,f — základná rezonanoná frekvencia apw — hustota. Hned po skončení meranía pw a Ew saskúšobné telieska vysušia na absolutnu vlh-kost 0 °/o a vypočítá sa ich vlhkost w primeraní. Hustota a modul pružnosti teliesok sa zhodnot pri vlhkosti zistenej pri meraní pře-počítají! na referenčně hodnoty pre vlhkost12 % pomocou vzťahov: pl2 = pw[ 1 + 0,005(12 — w) ];; E12 — Ew + a(w — 12), kde a = 0,17 GPa. Z týchto veličin sa pre každé skúšobnételiesko určí akustická konstanta 1
- 2 Al2 = (El2'/pl23] pre vlhkost 12 %. Potom se pre skúmaný sú-bor určia obvyklým sposobom priemernéhodnoty a smerodajné odchýlky pre hustotupiz a akustická konstantu A12. Pře posúdenie vhodnosti skúmaného dřevaako rezonančného dřeva pre planina je roz-hodujúce, či a ako sa hustotou a akustickoukonstantou statisticky líši od hodnot týchtocharakteristik pře standardně rezonančněsmrekové dřevo pre pianína. Hustota a akus-tická konstanta s příslušnými smerodajnýmiodchýlkami pre pianína pri vlhkosti 12 °/o je pi2 = (457,0 ± 37,5) kg . m~3; A12 = (12,6 ± 0,9) kg-1 .im4.s_1. Kritéria vhodného rezonančného dřeva přepianína sú: pi2(vypočítané) s pi2(standardně) A12 (vypočítané) ž A12 (štandardné) Kritéria nevhodného rezonančného dřevapre pianína sú: pi2(vypočítané) > pi2(standardně) A12 (vypočítané) < Aizfštandardné). PREDMET Spósob identifikácie rezonančného dřevapre pianína z dosák vyhovujúcim normám orezonancii dřeva vyřezaných radiálnym re-zom zo smrekových kmeňov taženýchna konci vegetačného obdobia, kde savypočítané referenčně hodnoty hustotypi2 a modulu pružnosti v tahu E12 a akustickákonstanta A12 skúšobných teliesok porovnajúso štandardnými hodnotami tak, aby bolísplněné podmienky pi2 vypočítané š pi2 štan- vynAlezu dardné a A12 vypočítané š A12 standardně,vyznačujúci sa tým, že došky sa najprv pri-rodzene sušia v tieni pri priemernej teplete9 °C po dobu 6 mesiacov, ďalej sa vymanipu-lujú z ich beíovej časti skúšobné telieskarozmerov 0,012 m paralelné s ročnými kruh-mi, 0,015 m kolmo k ročným kruhom a 0,6 mdížky a ďalej sa uložia za klimatizácie priteplote 20 °C a relatívnej vlhkosti vzduchu65 % po dobu 6 týždňov. ··
Priority Applications (1)
| Application Number | Priority Date | Filing Date | Title |
|---|---|---|---|
| CS691881A CS232606B1 (sk) | 1981-09-21 | 1981-09-21 | Sposob identifikácie rezonančného dřeva pre pianína |
Applications Claiming Priority (1)
| Application Number | Priority Date | Filing Date | Title |
|---|---|---|---|
| CS691881A CS232606B1 (sk) | 1981-09-21 | 1981-09-21 | Sposob identifikácie rezonančného dřeva pre pianína |
Publications (1)
| Publication Number | Publication Date |
|---|---|
| CS232606B1 true CS232606B1 (sk) | 1985-02-14 |
Family
ID=5417319
Family Applications (1)
| Application Number | Title | Priority Date | Filing Date |
|---|---|---|---|
| CS691881A CS232606B1 (sk) | 1981-09-21 | 1981-09-21 | Sposob identifikácie rezonančného dřeva pre pianína |
Country Status (1)
| Country | Link |
|---|---|
| CS (1) | CS232606B1 (cs) |
-
1981
- 1981-09-21 CS CS691881A patent/CS232606B1/cs unknown
Similar Documents
| Publication | Publication Date | Title |
|---|---|---|
| Donaldson | Within-and between-tree variation in microfibril angle in Pinus radiata | |
| Grabianowski et al. | Acoustic measurements on standing trees, logs and green lumber | |
| Koman et al. | Effect of knots on the bending strength and the modulus of elasticity of wood | |
| Carter¹ et al. | VALUES AND MEET CUSTOMER WOOD QUALITY NEEDS | |
| Büyüksarı et al. | Mechanical properties of earlywood and latewood sections of Scots pine wood | |
| De Boever et al. | End-use related physical and mechanical properties of selected fast-growing poplar hybrids (Populus trichocarpa× P. deltoides) | |
| Walker et al. | Genetic variation in acoustic time of flight and drill resistance of juvenile wood in a large loblolly pine breeding population | |
| Kiaei et al. | Fiber dimensions, physical and mechanical properties of five important hardwood plants | |
| Lei et al. | Effect of growth rate on the anatomy, specific gravity, and bending properties of wood from 7-year-old red alder (Alnus rubra) | |
| Chauhan et al. | Assessment of variability in morphological and wood quality traits in Melia dubia Cav. for selection of superior trees | |
| Dinulică et al. | Relevant phenotypic descriptors of the resonance Norway spruce standing trees for the acoustical quality of wood for musical instruments | |
| Raymond | Tree breeding issues for solid wood production | |
| Danihelová et al. | Acoustic Properties of Norway spruce wood modified with staining fungus (Sydowia polyspora) | |
| Sandberg | Radially sawn timber: The influence of annual ring orientation on crack formation and deformation in water soaked pine (Pinus silvestris L) and spruce (Picea abies Karst) timber | |
| Van Duong et al. | Predicting mechanical properties of clear wood from Acacia mangium provenances using ultrasound | |
| Sarkhad et al. | Preliminary evaluation for quality of dimension lumber in four common softwoods in Mongolia | |
| Cáceres et al. | Variation in selected mechanical properties of Japanese larch (Larix kaempferi,[Lamb.] Carr.) progenies/provenances trials in Eastern Canada | |
| CS232606B1 (sk) | Sposob identifikácie rezonančného dřeva pre pianína | |
| Fabisiak et al. | Variation in the microfibril angles in resonance and non-resonance spruce wood (Picea abies [L.] Karst.) | |
| Cown et al. | Wood density as an indicator of the bending properties of Pinus radiata poles | |
| Yang et al. | A new method of determining growth stress and relationships between associated wood properties of Eucalyptus globulus Labill | |
| Hara et al. | Variation of Wood Density and Shrinkage Characters of Pinus oocarpa in Malawi | |
| Wang et al. | Evaluation of wood quality of Taiwania trees grown with different thinning and pruning treatments using ultrasonic-wave testing | |
| Kozakiewicz et al. | Study of selected properties of red maple wood (Acer rubrum) from the experimental plot of the forest arboretum in Rogów | |
| Lin et al. | Relationships among selected wood properties of 20-year-old Taiwania (Taiwania cryptomerioides) trees |