CS231793B1 - Sposob mikrobiálně] utilizácie lignocelulózového komplexu - Google Patents

Sposob mikrobiálně] utilizácie lignocelulózového komplexu Download PDF

Info

Publication number
CS231793B1
CS231793B1 CS83138A CS13883A CS231793B1 CS 231793 B1 CS231793 B1 CS 231793B1 CS 83138 A CS83138 A CS 83138A CS 13883 A CS13883 A CS 13883A CS 231793 B1 CS231793 B1 CS 231793B1
Authority
CS
Czechoslovakia
Prior art keywords
ccmf
lignin
complex
lignocellulosic
hyphomycetes
Prior art date
Application number
CS83138A
Other languages
English (en)
Slovak (sk)
Other versions
CS13883A1 (en
Inventor
Jiri Zemek
Bozena Kosikova
Ludmila Marvanova
Ludovit Kuniak
Jozef Augustin
Dusan Joniak
Original Assignee
Jiri Zemek
Bozena Kosikova
Ludmila Marvanova
Ludovit Kuniak
Jozef Augustin
Dusan Joniak
Priority date (The priority date is an assumption and is not a legal conclusion. Google has not performed a legal analysis and makes no representation as to the accuracy of the date listed.)
Filing date
Publication date
Application filed by Jiri Zemek, Bozena Kosikova, Ludmila Marvanova, Ludovit Kuniak, Jozef Augustin, Dusan Joniak filed Critical Jiri Zemek
Priority to CS83138A priority Critical patent/CS231793B1/cs
Publication of CS13883A1 publication Critical patent/CS13883A1/cs
Publication of CS231793B1 publication Critical patent/CS231793B1/cs

Links

Landscapes

  • Preparation Of Compounds By Using Micro-Organisms (AREA)
  • Micro-Organisms Or Cultivation Processes Thereof (AREA)

Abstract

Sposob mikrobiologickej utilizácie lignocelulózového komplexu. Vynález se týká oboru chémie a biochémie ligninu, sacharidov ako aj ochrany životného prostredia. Účelom vynálezu je odbúranie lignocelulózového komplexu jednak za podmíenok experimentu, jednak ako technologického kroku odbúrania zložiek lignocelulózového odpadu vznikajúceho pri výrobě buničiny, a to aj za podmíenok progresívnej technologie termomechanického spracovania. Uvedeného účinku sa dosiahne pomocou mikroskopických húb zo skupiny vodných hyfomycet, ktoré majú schopnost degradovat lignin a produkovat celulolytické, xylanolytické a β-mainanolytické enžýmy, pričom sa získá ich biomasa. Biomasu vodných hyfomycet možno získat v množstve okolo 30 % suchej hmotnosti vzhtadom na východzí lignocelulózový komplex. Vynález má využitie v technickej mikrobiologii, taxonomii, chemii a biochemii ligninu a sacharidov a v ochraně životného prostredia.

Description

231793
Vynález sa týká mikrobiálně]' utilizácielignocelulózového komplexu, celulózy, lig-ninu a hemicelulóz pomocou mikroskopic-kých háb zo skupiny vodných hyfomycet.
Biologická utilizácia lignocelulózovéhokomplexu představuje dóležitý technologic-ký problém nielen z hladiska využitiapředmětného materiálu k nutričným áče-lom, ale aj z híadiska ekologického, nakoí-ko pri spracovaní drevnej hmoty na buni-činu dochádza aj u najmodernejších postu-pov k uvolňovaniu vodorozpustných frag-mentov ligninu, celulózy a hemicelulóz. Bio-logická utilizácia uvedeného komplexnéhomateriálu vyžaduje přítomnost organizmov.schopných produkovat enzýmové systémyštepiace a utilizujúce lignocelulózový kom-plex ako celulózu (/3-1,4-glukán glukáno-hydrolázu EC 3.2.1.4), celobiohydrolázu(EC 3.2.1.— ), xylanázu (,6-1,4-xylan xylá-nohydroláza EC 3.2.1.8), /3-mananázu (./3--1,4-manán manánohydroláza EC 3.2.1.78),enzýmy schopné štěpit aromatické zložkyligninu (tyrozináza EC 1.10.3.1, laktázaEC 1.10.3.2, peroxidáza EC 1.11.1.7) ale ajglukozidázy (/3-glukozidáza EC 3.2.1.21, a--glukozidáza EC 3.2.1.20) zodpovědné zaodštepenie aromatických zložiek ligninu via-zaných «- a /3-glukozidickou vazbou (akonapr. /3-glukopyranozidy valínu, eugenolu,4-OH-3-O-metyl benzylmetylketónu, pir.o-rezinolu a pod.) [Joniak D., Košíková B.:Chemické zvěsti 28, 110 (1974), Košíková B. , Joniak D.: Cellulose Chem. Technol 1.0,695 (1976)j. Produkcia týchto enzýmov jepopisovaná u vlacerých organizmov, nie jevšak sledovaná v celkovom komplexe [fr.patent 2 385 730, Ciaramitaro D., Steelink C. : Phytochemistry 14, 543 (1975), RoschR., Liese W., Berndt H.: Arch. Mikrobiol 67,28 (1969)].
Schopnost mikroorganizmov produkovatkomplexný enzýmový systém degradujúcilignin, celulózu a hemicelulózové zložkydřeva je však podstatné rozšírenejšia akoby sa dalo usudzovať z malého počtu publi-kácií v tejto oblasti. Pomocou gélovej me-tódy testovania mikroorganizmov na poly-sacharid hydrolázy (a. o. č. 186 059) a mo-delov lignocelulózového materiálu jednakna báze /3-glukozidov vanilínu, eugenolu,izoeugenolu, 4-OH-3-O-metyl-benzyl-metyl-ketónu a di-/3-D-glukopyranozid pinorezi-nolu, jednak α-D-glukopyranozid metyl-4,6--O-vanilidenu a obdobné deriváty anizyli-dénu, syringylidénu, veratylidénu a -(1-(4--OH, 3-O-metylbenzylidénu] a éterické de-riváty 3-O-anizyl-D-glukózu, 3-O-veratryl--D-glukózu, ďalej vodorozpustného ligninupřipraveného z pletivových kultúr smrekaobyčajného (Picea excela Link) [Zemek J.,Strmen J., Hricová D.: Z. Pflanzenphysiol 77,95 (1976)] a [Brauns F. E., Brauns D. A.:The Chemistry of Lignin (1960}, AcademiePress New York, str. 87], a aj vodorozpust-ného odpadu bohatého na lignínové zložkyzískaného pri termomechanickom spracova- ní drevnej hmoty na buničinu [Košíková B.,Joniak D., Polčín J.: Cellul. Chem. Technol.(v tlači) 1982] sme zistili výrazná schop-nost utilizácie lignocelulózového komplexupredovšetkým u mikroskopických húb zoskupiny vodných hyfomycet.
Termomechanický výluh představuje v po-rovnaní s výrobou buničiny klasickými spů-sobami značný pokrok v znížení znečistěníodpadových vod. V případe tejto technolo-gie dochádza k rozpúšťaniu zložiek drevnejhmoty v množstve 2 až 5 % v důsledkuuvolnenia jeho štruktúry napařením a rafi-náciou. Vzhfadom na plánovaná realizáciutejto technologie předmětný postup podl'avynálezu perspektivné rieši otázku biolo-gickej likvidácie aj tohto druhu odpadov,nakolko z prehladov sposobov čistenia od-padných vod pri výrobě termomechanické-ho výluhu v zahraničí vyplývá, že zrážaciea flokulačné metody čistenia májá maláúčinnost na rozpustné organické látky[Balhar L.: Perspektivy technol. výrobyvláknin, 7. celopapiernicke dni, BanskáBystrica (1978)].
Podstata vynálezu spočívá v tom, že kulti-váciou nasledovných kmeňov mikroskopic-kých háb zo skupiny vodných hyfomycet, ato:
Alatospora acuminataAlatospora flagellataArticulospora tetracladiaCalcarispora hiemalisCulicidospora gravidaDendrospora erectaGyoerffyella speciozaGyoerffyella rotulaLemomniera aquaticaLemonniera centrosphaeraTricladium splendes CCMF — 732CCMF — 501CCMF — 113CCMF — 110CCMF — 120CCMF — 404CCMF — 401CCMF — 400CCMF — 124CCMF — 149CCMF — 313 jednotlivo alebo ich zmesí vo vodnom pro-středí pri pH 5,0 až 6,5 a teplote 15 až 25°Celsia v přítomnosti zložiek lignocelulózo-vého komplexu ako lignin, celulóza, xylan,mainain sa tieto enzymaticky šte.pia v roz-medzí 24 až 144 hodin a ďalej uvedené or-ganizmy sá schopné utilizovaf vzniknuténízkomolekulové produkty enzýmového od-bárania za tvorby biomasy v množstve 20až 30 °/o hmot. na hmotnost sušiny lignoce-lulózového komplexu. Výhodou uvedeného postupu je komplex-ně spraccvanie lignocelulózového komple-xu za energeticky nenáročných podmienok(teploty do 25 °C) aj vo formě rozpustnýchzložiek, čo umožňuje biologické čistenie od-padných vod obsahujácich lignocelulózovózložky vznikajáce pri výrobě buničiny, a toaj za aplikácie perspektivných technologiíspracovanie drevnej hmoty termomechanic-kým spůsobom priamo v podmienkach eko-systémov vodných tokov. Z hladiska kom-plexnosti využitia biologických odpadov dů-ležitou výhodou je aj přítomnost amyloly-tických enzýmov u uvedených organizmov 5 a schopnosť štepiť lichenan a ďalšie (1 --> 4,3)-jS-D-glukány predovšetkým v přípa-de Tricladium splendes. Všetky uvedenékmene sú ďalej iproducentami extracelulár-nych a proteolytických enzýmov. Příklad 1
Alatospora acuminate CCMF—732, Alato-spora flagellata CCMF—501, Articulosporatetracladia CCMF—113, Culicidcspora gra-vida CCMF—120, Gyoerffyella roíula CCMF-—400, Gyoerffyella speciosa CCMF—401,Lemonniera aquatica CCMF—124, Lemon-niera centrosphaera CCMF—149 a Tricla-dium splendes CCMF—313 sa zaočkujú nagél připravený sletováním hydroxyetylce-lulózy (1 g) 2-chlormetyloxiránom (a. o. č. « 183 169], ponořený do polovice svoje] výš- ky do 5 ml destilovanej vody obohatenejminerálnymi zložkami podlá Vogela [VogelH. J.: Microbiol. Ger. Bull. 13, 42 (1956]]o pH 5,5. Kultivácie prebieha pri teplote20 CC po dobu 3 dní, kedy dochádza v důsled-ku celulolytíckej aktivity k stekuteniu gélu.Takto připravená biomasa vodných hyfo-mycet sa použije ako inokulum na půdupřipravenu z (1 -> 4)-j3-D-xylan (1,2 g](ex Fagus silvatica) sletovaného 2-chlór-metyloxiránom (a. o. č. 186 059). Gél sa po-noří do vody s mineráliami tak ako je uve-dené pre hydroxyetylcelulózu, rovnaké súaj podmienky kultivácie. Po 3 dňoch získa-ná biomasa sa použije k zaočkovaniu gélupřipraveného sieťovaním (1 -> 4)-,S-D-ma-nánu (1 g) (ex Phytelaphas macrocarpe)(a. o. č. 186 059) a kultivácia sa prevádzatak ako v případe gélu hydroxyetylceluló-zy. Takto připravená biomasa sa po steku-tení gélu použije ako inokulum tekutej pů-dy obsahujúcej popři minerálnych zložkách(Vogel) aj vodorozpustný lignin (0,5 g/100ml) připravený extrakciou z biomasy pleti-vové j kultury smreka obyčejného (Piceaexcelsa Link) 20 dňovej. Kultivácia sa pre-vádza po dobu 5 dní pri teplote 20 °C. Taktoi připravená biomasa (0,6 g) sa použije ako zmesné inokulum půdy pripravenej z 2,5 gtermomechanického výluhu a 0,2 g síranuj amonného v 1 litri vody (pH 5,8) a kultivá- cia sa prevádza po dobu 5 dní pri teplote20 °C submerzne bez trepania. Po uvedenejdobě klesne podiel aromatických zložiekligníncelulózového komplexu pod koncen-tráciu 3,5 % východzej hodnoty, podiel cu-korných zložiek klesne pod 2 % východzej hodnoty. 231783 β Příklad 2
Tako ako je uvedené v příklade 1 s týmrozdielom, že namiesto zmesného inokulasa použije monokultura Lemonniera aquati-ca CCMF—124, půdy sa upravujú na pH 5a namiesto vodorozpustného ligninu z Pi-cea excelsa Link sa použije zmes (po 50 mg)(3-D-glukozidu vanilinu, β-D-glukopyrano-zidu-metyl-4,6-O-anizylidénu a 3-O-vera-tryl-G-glukózy v 20 ml minerálnej půdy pó-dia Vogla. Získaná biomasa Lemonnieraaquatica 65 mg sa použije ako inokulumtekutej půdy (250 ml) pripravenej z 0,5 gvodorozpustného ligninu (Picea excelsaLink] obohateného 20 mg karboxymetylce-lulózy, 50 mg xylanu (ex Fagus silvatica)a 50 mg (1 -> 4)-jS-D-mananu z rastlinnejslonoviny (pH 6,5). Kultivácia prebieha priteplote 25 °C po dobu 120 hodin, pričom ob-sah aromatických zložiek ligninu klesnepod 3 % východzej hodnoty a obsah cu-kerných zložiek pod 2,1 %. Příklad 3
Tak ako je uvedené v příklade 1 s týmrozdielom, že namiesto zmesného inokulasa použije kmen Gyoerffyella rotula CCMF-—400. Kultivácia sa prevádza na půdácho pH 5,6, pri teplote 15 °C. Získaná biomasaz poslednej pasáže cez vodorozpustný lig-nin (55 mg) sa použije ako inokulum půdypripravenej z 2,2 g termomechanického vý-luhu obohateného 0,4 g xylánu (ex Fagussilvatica), 0,1 g KH2PO4, 0,3 g síranu amon-ného v 200 ml vody (pH 6) a kultivácia saprevádza pri teplote 18 °C po dobu 144 ho-din. Získá sa biomasa Gyoerffyella rotula0,8 g, pričom aromatické zložky ligninu ter-momechanického výluhu poklesnú o· 96 %a cukorné zložky východzej půdy o 97,5 °/o.
Vynález má použitie nielen v základnomvýskume chemie a biochemie ligninu a sa-charidov, ale predovšetkým v oblasti ochra-ny vodných tokov, nakofko biologické čis-tenie pomocou uvedených organizmov umož-ňuje efektívne cdstránif sacharidické a lig-nínové zložky bez přídavku biogénnychfaktorov, nevyžaduje sa inštalácia dodateč-ného zariadenia v prevádzke, člstenie pre-bieha bez energetických nákladov, všetkypoužité mikroorganizmy sú nepatogénne aneprodukují! toxíny. Všetky mikroskopickéhuby zo skupiny vodných hyfomycet pred-stavujú spontánnu mikroflóru riečnych to-kov a nepredstavujú preto nebezpečenstvoz hladiska ekosystému.

Claims (1)

  1. 231793 PREDMET VYNÁLEZU Spósob mikrobiálně]' utilizácie lignocelu-lózového komplexu pomocou mikroskopic-kých húb zo skupiny vodných hyfomycetvyznačený tým, že sa kultivujú následovněkmene: Gyoerffyella speciozaGyoerffyella rotulaLemomniera aquaticaLemonniera centrosphaeraTricladium splendes CCMF — 401CCMF — 400CCMF — 124CCMF — 149CCMF — 313 Alatospora acuminataAlatospora flagellataArticulospora tetracladiaCalcarispora hiemalisCulicidospora gravidaDendrospora erecta CCMF — 732CCMF — 501CCMF — 113CCMF — 110CCMF — 120CCMF - 404 jednotlivo alebo vo zmesi vo vodnom pro-středí pri pH 5,0 až 6,5 a teplote 15 až 25°Celsia v přítomnosti zložiek lignocelulózo-vého komplexu ako lignin, celulóza, xylan,manán o koncentrácii 0,02 až 0,5 % hmot-nostných po dobu 24 až 144 hodin. Severografia, n. p., závod ?, Mosl Cena 2,40 Kčs
CS83138A 1983-01-10 1983-01-10 Sposob mikrobiálně] utilizácie lignocelulózového komplexu CS231793B1 (cs)

Priority Applications (1)

Application Number Priority Date Filing Date Title
CS83138A CS231793B1 (cs) 1983-01-10 1983-01-10 Sposob mikrobiálně] utilizácie lignocelulózového komplexu

Applications Claiming Priority (1)

Application Number Priority Date Filing Date Title
CS83138A CS231793B1 (cs) 1983-01-10 1983-01-10 Sposob mikrobiálně] utilizácie lignocelulózového komplexu

Publications (2)

Publication Number Publication Date
CS13883A1 CS13883A1 (en) 1984-05-14
CS231793B1 true CS231793B1 (cs) 1984-12-14

Family

ID=5333008

Family Applications (1)

Application Number Title Priority Date Filing Date
CS83138A CS231793B1 (cs) 1983-01-10 1983-01-10 Sposob mikrobiálně] utilizácie lignocelulózového komplexu

Country Status (1)

Country Link
CS (1) CS231793B1 (cs)

Also Published As

Publication number Publication date
CS13883A1 (en) 1984-05-14

Similar Documents

Publication Publication Date Title
Álvarez et al. Enzymatic hydrolysis of biomass from wood
Malherbe et al. Lignocellulose biodegradation: fundamentals and applications
Shin et al. Enzyme production of Trichoderma reesei Rut C-30 on various lignocellulosic substrates
Bayer et al. The cellulose paradox: pollutant par excellence and/or a reclaimable natural resource?
Gupte et al. Solid State Fermentation of Lignocellulosic Waste for Cellulase and β‐Glucosidase Production by Cocultivation ofAspergillus ellipticusand Aspergillus fumigatus
Zheng et al. Degumming of ramie fibers by alkalophilic bacteria and their polysaccharide-degrading enzymes
Khatiwada et al. Isolation, screening and characterization of cellulase producing bacterial isolates from municipal solid wastes and rice straw wastes
Ghose Cellulase biosynthesis and hydrolysis of cellulosic substances
Sinitsyn et al. Bioconversion of renewable plant biomass. Second-generation biofuels: raw materials, biomass pretreatment, enzymes, processes, and cost analysis
Shawky et al. Enzymatic hydrolysis of rice straw and corn stalks for monosugars production
Odeniyi et al. Production characteristics and properties of cellulase/polygalacturonase by a Bacillus coagulans strain from a fermenting palm-fruit industrial residue
Chandra et al. Microbial degradation of lignocellulosic waste and its metabolic products
Eriksson Concluding remarks: Where do we stand and where are we going?: Lignin biodegradation and practical utilization
Das et al. Cellulase activity of a novel bacterial strain Arthrobacter woluwensis TDS9: Its application on bioconversion of paper mill sludge
CN108486017A (zh) 一种园林废弃物降解菌剂
Fan et al. Pretreatment Technologies for Lignocellulosic Biomass: Research Progress, Mechanisms, and Prospects.
Dahot et al. Microbial production of cellulases by Aspergillus fumigatus using wheat straw as a carbon source
Greve et al. Muralytic activities of Ruminococcus albus 8
Sirisena et al. Isolation and characterization of cellulolytic bacteria from decomposing rice straw
Prasetyo et al. Efficient cellulase-catalyzed saccharification of untreated paper sludge targeting for biorefinery
Sadhu et al. Characterization of a Bosea sp. strain SF5 (MTCC 10045) isolated from compost soil capable of producing cellulase
CS231793B1 (cs) Sposob mikrobiálně] utilizácie lignocelulózového komplexu
Adney et al. Characterization of polysaccharidase activity optima in the anaerobic digestion of municipal solid waste
PT97565B (pt) Processo para a prparacao de xilanase
Kumar et al. Enzymatic degradation of lignocellulosic waste: bioremediation and industrial implementation