CS222853B1 - Sposob stanovenia miery ohrozenia pracovného prostredia požiarom a/alebo výbuchom - Google Patents

Description

222833

Vynález rieši spůsob stanovenia miery o-ohrozenia praoovného prostredia požiaroma/alebo výbuchem prchavých spliodín tepel-ne nestálých látek so vzduchem, kyslíkema/alebo iným okysličovadlom, pričom pod-mienky sú volené tak, že nenáročným sle-dováním koncentráčných závislostí uvolně-ných splodín a okysličovadla, vzhíadom načasové umiestnenie iniciácie, sa stanovímožnost' potencionálneho nebezpečenstvapožiaru alebo výbuchu. Získanie přesných a reprodukovatelnýchúdajov, týkajúcioh sa potenciálneho nebez-pečenstva požiaru alebo výbuchu, je důle-žité z hladiska miery ohrozenia praoovnéhoprostredia a má velký význam pri ich pred-chádzaní a potlačovaní.

Neustále zvyšujúci sa vedecko-technickýpokrok je spojený s rozvinutým rastom in-tenzifikácie výrobných procesov v rozlič-ných odvetviach priemislu ako aj využívá-ním nových druhov surovin a materiálov,ktoré pri různých technologických operá-ciach hlavně pri vzniku nepředvídaných o-kolností spojených so stúpnutím teploty mů-žu generovat hořlavé splodiny, z ktorýchmnohé sa ukazuji! nebezpečné požiarom avýbuchem. V patentovéj literatuře sa z času na časvenuje pozornost týkajúca sa miery ohroze-nia pracovného prostredia a jeho efektiv-nosti ochrany. Napr. Čs. patent č. 99 120 u-vádza stanovenie miery ohrozenia pracov-ného prostredia sypkých zápalných látok zdoby povrchovej oxidácie týchto zápalnýchlátok. Autorské osvědčenie ZSSR 500 498 a535 494 uvádzajú spůsob stanovenia působe-nia prostriedkov hasenia na vlastně spalo-vanie látky sledováním teploty, resp. tlakua koncentrácie hasiaceho prostriedku.

Tieto postupy a ďalšie sa zaoberajú skú-maním tuhej fázy. Z dostupnej literatúry ne-boli najdené postupy, ktoré by sa konkrét-né týkali spůsobu stanovenia miery ohroze-nia pracovného prostredia prchavými splo-dinami tepelne nestálých látok.

Doterajšie postupy, týkajúce sa určovanianebezpečenstva požiaru a výbuchu běžnýchhořlavých plynov a pár, nie je možné uplat-nit pre prchavé splodiny tepelne nestálýchlátok z důvodov ich vysokej nestability. Táto skutočnosť si vyžiadala vyriešiť a za-viesť postup stanovenia miery ohrozenia pra-covného prostredia týmito splodinami a tak-to zabezpečit ochranu výrobných prostried-kov pri aplikácii nových materiálov.

Podlá tohto vynálezu spůsob stanoveniamiery ohrozenia pracovného prostredia po-žiarom a/alebo výbuchom prchavých splodíntepelne nestálých látok uskutočňuje sa tak,že navážka vzorky tepelne nestálej látky saumiestni do izotermicky vyhrievaného ex-plózneho priestoru a uvolněné prchavé splo-diny v kontakte s kyslík obsahujúeim ply-nom sa iniciujú, pričom miera ohrozenia saurčí stanovením výbušnosti na základezmien teploty a/alebo tlaku v spojitosti s minimálnou a/alebo maximálnou dobou kon-taktu uvolňovaných splodín s kyslík obsa-hujúcim plynom, pri ktorej je systém výbuš-ný. Výhodou tohto spůsobu stanovenia mie-ry ohrozenia pracovného prostredia je jehojednoduchost realizácie a možnost získaniaúdajov, ktoré sa můžu s velkým prínosomuplatnit pri navrhovaní nových konštruk-čných materiálov, technologických podmie-nok a pod., čo má v konečnom důsledkuvplyv na zvýšenie bezpečnosti procesov.

Pod pojmem miera ohrozenia pracovnéhoprostredia sa rozumie komplexný alebo diel-či vztah fyzikálno-chemických faktorov, kto-ré definujú pravděpodobnost jednotlivýchrizik. Na základe miery ohrozenia sa vytvá-rajú podmienky znižujúce riziko materiál-nych škůd a ohrozenia fyzickej integritypracovníkov.

Pojem tepelne nestála látka v širšom slo-va zmysle označuje chemické indivídum ale-bo zmes látok, ktorá vplyvom teploty uvol-ňuje prchavé podřely. Ide predovšetkým olátky makromolekulárneho charakteru ale-bo sústavy uplatňujúce sa ako nátěry, tme-lidlá, lepidlá, ako aj v niektorých techno-lógiách vzniklé nežiadúce nánosy, alebe ná-lepy tohoto charakteru a pod.

Skúšky splodín tepelného namáhania samůžu robit v běžných typoch zariadení smožnoťou vyhrevania explózneho priestoru.Zariadenie je možné pre záznam výbucho-vého tlaku vybavit slučkovým oscilografomalebo kompenzačným liniovým zapisovačom.Šírenie nestacionárnych výbušných pocho-dov je tiež možné indikovat termočlánko-vým systémom. Splodiny je možné uvolnitpriamo vo vyhriatom explóznom priestorealebo prídavnom dávkovači. Ďalšie podrobnosti stanovenia, nijak všakobmedzené, sú zřejmé z následujúcich prí-kladov. Příklad 1

Stanovenie miery ohrozenia pracovnéhoprostredia požiarom alebo výbuchom prcha-vých splodín, modifikovaných fenolformal-dehydových kondenzátov, (LB-2, čistý Mgrezol a MG rezol so 7 % etanoluj sa robína zariadení s hydraulickým uzatváranímexplózneho priestoru. Zariadenie je tvořenéexplóznou komorou tvaru gule z nerezovejocele o objeme 5,58 1 opatrenej plášťovýmohrevom, dalej v hornej a dolnej časti ter-močlánkami z nikel-chrom-nikel o priemere0,5 mm tak, že merne konce sú vzdialené1/4 priemeru od steny komory a iniciačnýmzdrojom v podobě spirály, ktorá tvoří jedenzávit (3 mm) zhotovený z kantalu hrůbky0,5 mm a kapacitným snímačom tlaku. Za-riadenie je dalej vybavené dvomi U-mano-metrami a pre umiestnenie vzorky je vovnútri explózneho priestoru umiestnený nos-ník so sietkou pre položenie nádobky (Pet-riho misky) so skúšobnou vzorkou. 222853 s 6

Postupuje sa tak, že při teplote 340 °C sazaistí rýchlosť narastania tlaku v explóz-nom priestore po uzavretí nádobky použí-vanej ako dávkovač bez vzorky a so skúšob-nou vzorkou. Základné množstvo vzorky je1 g. Rozdiel týchto tlakov udává přetlak(nárůst — zvýšenie tlaku] sposobený splo-dinami tepelného namáhania vzorky. Pře-tlak v exiplóznej komoře sa sleduje pomocouvodného alebo ortuťového U-manometra. Doexplózneho priestoru sa uzavrie 5 g vzorky.Pri skúškaoh sa postupuje tak, že po uzav-retí vzorky sa zmes iniciuje v intervaloohpotial', pokial' sa nezistí, kedy začína byťvytvořená zmes výbušná, kedy vznikne ma-ximálny výbuchový tlak, alebo ktorá zmes pri výbuchu má najváčší tepelný účinok akedy a za akých podmienok přestává byťvýbušná. Iniciuje sa potial', pokial' přestalstúpať v exiplóznej komoře tlak. Ak nedojdek žiadnemu výbuchu tak skúška sa opakujetak, že před prvou iniciáciou sa přidá k skú-šanej zmesi 30 % obj. kyslíka vzhladom naobjem skúšanej zmesi. Výsledky skúšok splodín tepelného namá-hania fenolformaldehydového rezolu LB-2v zmesi so vzduchom pri teplote 340 %C súuvedené v tiabulke č. 1. Vzorky čistého Mg re-zolu a MG rezolu so 7 % etanolu nevytvá-rajú hořlavé zmesi so vzduchom ani s prí-davkom 30 % kyslíka.

Tabulka 1

Navážka Iniciácia po čase + výbuch bol, — výbuch nebol [g] [min] 1 1,5 2 2,5 3 3,5 4 4,5 5 5,5 3 4 5 6 — —a + + -j-b + + + + + + + + + + + + + + + + + -j-c — d + Poznámka: a — úbytok vzorky po skúške 590 mg b — úbytok vzorky po skúške 650 mg c — úbytok vzorky po skúške 700 mg d — úbytok vzorky po skúške 730 mg Výsledky merania výbuchového tlaku a LB-2 v zmesi so vzduchom pri teplote 340 °C času splodín tepelného namáhania rezolu sú uvedené v tabullke č. 2. Tabulka 2 Navážka Výbuch b Výbuchový Výbuchový Poznámka [g] + bol Iniciácia tlak čas — nebol po čase[s] [kPa] [ms] 4 + 140 — — a 4 + 135 162 220 4 + 190 142 300 4 + 240 51 470 4 + 270 71 470 4 + 152 106 400 4 — 300 — — a 5 + 300 190 170 6 + 130 233 100 6 + 133 284 130 6 + 250 189 230

Poznámka: a — pri zázname priebehu tlaku po iniciácii nebol zaznamenaný výbuchový tlak, t. j.přetlak, ale len podtlak bezprostředné po iniciácii b — iniciácia po čase je totožná s dobou tepelného namáhania vzorky.

Claims (3)

1. 222853 Splodiny tepelného namáhama fenolfor-maldehydového rezolu LB-2 uvolněné přiteplote 340 °C vytvárajú vo vzduchu výbuš-né zmesi od koncentrácie 5,1 % obj. (hmot-nostný úbytok vzorky cca 620 mg, t. j.155 g/kg), avšak len v priebehu 5 minút. Po-tom je zmes nevýbušná. Příklad
2. 2 Stanovenia míery ohrozenía pracovného prostredia poižiarom alebo výbuchem prcha-vými splodinami dřevného dehtu, při 250 °C,sa robí postupom a na zaťiadení ako v pří-klade 1. K stanoveniu sa použije vzorek, vktorom je elementárnou analýzou stanove-né 68,8 % hmot uhlíka, 6,9 % hmot. vodlkaa 0,2 % hmoit. dusíka. Vzorek obsahuje 1,6 % hmot. vody. Experimentálně výsledky merania výbuš-né j oblasti sú uvedené v tabulke 3 (len hod-noty vyzniačujúce medznú oblast). Navážka [g] Tabulka
3. 3 Iniciácia po Čase[min] Výbuch-j- bol— nebol 0,7 6,0 — 7,0 + 1,0 6,0 — 7,0 + 1,5 5,0 — 6,0 + 2,0 5,0 — 5,5 + 5,0 3,0 — 3,5 + 10,0 3,5 — 4,0 +· 15,0 4,0 — 4,5 + 25,0 4,5 — 5,0 + 10 15,0 + 16,0 15 12,0 + 12,5 — 25 10,5 + 11,0 — PREDMET VYNALEZU SpQsob stanovenia miery ohrozenía pra-covného prostredia požiarom a/alebo výbu-chom prchavých splodín tepelne nestálýchlátek, vyznačujúci sa tým, že navážka vzor-ky tepelne nestálej látky sa umiestni do izo-termicky vyhrievaného explózneho priesto-ru a uvolněně prchavé splodiny v kontakte s kyslík obsahujúclm plynom sa iniciujú,pričolm miera ohrozenía sa určí stanovenímvýbušnosti na základe zmien teploty a/ale-bo tlaku v spojitosti s minimálnou a/alebomaximálnou dobou kontaktu uvolňovanýchsplodín s kyslík obsahujúcim plynotn, priktorej je systém výbušný. Severografia, n, p., závod 7, Most Cena 2,40 Kčs