CS221179B1 - Sposob výroby přísady do mazacích olejov alkylfenolátového typu - Google Patents

Description

SLOVENSKA GP.CIALíSTíCKA R E P U B L 1 K A (19) POPIS VYNÁLEZU K AUTORSKÉMU OSVEDČENIU 221179 (11) (Bl) (22), P,'ri>hláseiné 29 07 81(2,1) (PV 5741-81} (51) Int. Cl?e 10 M 1/14 C 07 C 37/04 (40) Zverejncné 30 04 82 Mao pro vynálezy A O3ÍEVY (45) Vydané 15 03 86 1 E (75) Autor vynálezu HRABOVECKÝ IMRICH ílng., PETŘÍČEK STANISLAV inig., BRATISLAVA (54) Spflsob výroby přísady do mazacích olejov alkylfenolátového typu 1

Vynález sa týká spdsobu výroby přísadydo mazacích olejov alkylfenolátového typuso zvýšenou alkalitou, ktorý umožňuje účin-né oddeteinie znečisťujúcich tuhých častíc zosurového produktu odstreďovaním alebo fil-tráciou bez rozpúšťadiel za zvýšenej teploty. V motorových-olejoch prakticky všetkýchakostných tried sa uplatňujú v rozsiahlejmiere přísady na báze alkylfenolov, výhod-né typu solí kovov alkalických zemin alkyl-fenolsulfidov. Přísady tohto typu sa vyzna-čujú za náročných podmienok funkcie záže-hových a vznětových motorov detergentným,antioxidačným, protikoróznym a neutralizač-ným působením, zabezpečujú najma v kom-binaci! s dalšími druhmi známých deter-gentno-dispergačných a viacfunkčných pří-sad predíženú životnost’ mazacieho oíeja.Prispievajú tiež vo význačnej miere k dobrejúčinnosti mazacieho oleja z hladiska spo-1'ahlivej a dlhodobej funkcie i nízkého opo-trebenia tepelne zatažených spalovacích mo-torov, najma v dopravných prostriedkoch.

Obzvlášť dobré účinky majú přísady tohtotypu pri zvýšenej bázicite v hodnotě 100 až250 mg KOH/g, ktorá sa docietuje obsahomkoloidne dispergovaného uhličitanu a hyd-roxidu vápenatého v přísadě. Sú známe spflsoby přípravy přísad do ole-jov na báze sířených alkylfenolov reakciou 2 elementárnej síry s alkylfenolátom kovu al-kalickej zeminy alebo so substituovaným fe-nolom v přítomnosti alkálií (USP 3 509 053,USP 3 437 595). Pre dosiahnutie nadstechio-metrickej alkality a odstránenie koróznehoúčinku přísady na med a jej zliatiny reakciasíry so substituovaným fenolom a hydroxi-dom vápenatým i karbonatácia sa uskutoč-ňujú v přítomnosti alkylénglykolov, vyššíchalkoholov, alkanolamínov, alkylénpolyamí-nov alebo- alkyléngíykoléterov (USP č.3 036 971, Brit. pat. 900 059, Franc. pat. č.1 500 535, Austrál. pat. 401 435, UDP 3 410 798,3 493 516 a pat. NSR 1 290 645). Reakcia sauskutočňuje pri teplote nad 150 °G a oddes-tilovanie vyššie vrúcich polárných rozpúšťa-diel pri teplote do 200 °C. S postupom pří-pravy súvisí i náročná a nákladná regene-rácia rozpúšťadiel.

Známe sú i spQsoby přípravy, přísad typubázických vápenatých solí substituovanýchfenolsulfidov spracovaním příslušných fenol-sulf-idov v prostředí ropného oleja, so zvlášťpřipraveným aikoxyiátom vápenatým (USP3 474 035) alebo disperziou karbonátované-ho oxidu vápenatého v metanole (USP č.3 474 035, Austrál. pat. 400 8201. Výhodnější a jednoduchší je spdsob pří-pravy bázickej přísady do olejov na bázederivátov fenolu podfa čs. autorského o- 221179 221178 3 svedčenia 190 767, pri ktorom sa alkylfenol-sulfid, získaný výhodné sířením alkylované-ho fenolu, spracuje v jedinom stupni s hyd-roxidem vápenatým za privádzania oxiduuhličitého v množstve 0,4 až 0,8 mol na 1mol hydroxidu vápenatého v priebehu naj-viac 2 hodin do reakčnej zmesi, v ktorej na1 ekvivalent substituovaného fenolu priem,mol. hmotnosti 200 až 800 připadá 1 až 5ekvivalentov hydroxidu vápenatého v pro-středí zmesi uhfovodíkov, alkylarylsulfóno-vej alebo ropné] sulfónove] kyseliny aleboich soli, alkoholu o teplote varu 60 až 110 °Celsia a vody. Karbonatovaná reakčná zmessa potom zahrieva za oddestilovania nižšievrúcich látok na teplotu 150 — 175 °C.

Produkty takto získané vykazujú vyhovu-júce aplikačně vlastnosti ako detergentné aantioxidačné přísady do motorových ole]ova sú nekorozívně pri skúške na meď a je]zliatiny podl'a CSN 65 60 75.

Spósob výroby podfa aut. osv. 190 767 u-možňuje tiež získať produkty požadovanejkonzistencie za podmienky, že sa oxid uhli-čitý zavádza do reakčnej zmesi v danommol. pomere k hydroxidu vápenatému v čonajkratšom čase, výhodné 15 až 60 minut,čo sa však dá technicky uskutočniť v bez-tlakovom zariadení iba so zvláštnymi opa-treniami. Okrem toho surový produkt, získa-ný za týchto podmienok, obsahuje relativnévysoký podiel jemných častíc nadkoloidnejvelkosti s rozmermi 10"4 až 10"3 mm, kto-rých oddelenie zo surového produktu vyža-duje, aby sa čistenie uskutočnilo v roztokuorganických rozpúšťadiel a pri dostatočnomzriedení za použitia velmi účinných centri-fůg. Na čistenie navazuje potom nutnost e-nergeticky náročného oddestilovania znač-ného množstva rozpúšfadla, obyčajne hořla-viny 1. triedy, s čím súvisí potřeba přísnýchbezpečnostných opatření v prevádzke. Cis-tenie filtráciou neprichádza do úvahy ani spoužitím filtračných pomocných prostried-kov, prětože sa skoro upehajú póry flltrač-ného koláča.

Našli sme vylepšený spósob přípravy pří-sad do olejov alkylfenolátového typu, ktorýumožňuje získať produkty vyhovujúcej vis-kozity v rozsahu do 50 mm2/s pri 100 °C ajza primeraného predíženia času privádzaniaoxidu uhličitého do reakčnej zmesi, výhod-né na 2 až 5 hodin, čo umožňuje dosiahnúťlepšiu konverziu oxidu uhličitého a zmenše-me jeho strát za použitia bežne dostupnýchbeztlakových miešaných reaktorov. Pri tomsa získá surový produkt s relativné nízkýmobsahom tuhých častíc velkosti 10-4 až10~3 mm, ktorý sa móže čistit s dobrým vý-sledkom bez použitia organických rozpúšťa-diel odstreďovaním a filtráciou pri zvýšenejteplote. Nájdený spósob umožňuje připravovat pří-sady do olejov s účinnou látkou typu alkyl-fenolsulfidov s hodnotou bázicity v rozsahu100 až 250 mg KOH/g v závislosti od množ-stva použitého oxidu alebo hydroxidu vápe- natého a ostatných zložiek reakčnej zmesi.

Vynález sa týká spósobu výroby přísadydo mazacích olejov alkylfenolátového typupósobením oxidu uhličitého na miešanú zmesoxidu alebo hydroxidu vápenatého s derivá-tom fenolu v prostředí alifatického alkoholus 1 až 3 atómami uhlíka, vody, kvapalnýchuhfovodíkov a výhodné i soli kovu alkalic-kej zeminy ropnej alebo alkylarylsulfónovejkyseliny mol. hmotnosti 350 až 600 za použi-tia 0,4 až 0,8 mol oxidu uhličitého na 1 molzásaditej zlúčeniny vápnika s následným od-destilovaním nižšie vrúcich zložiek zahrie-vaním do 150 až 175 °C, pri ktorom sa vo-pred připravená disperzia 15 až 35 hmot. %oxidu alebo hydroxidu vápenatého v alkoho-le zhomogenizuje so zmesou derivátov fe- nolu obecného vzorca

ktorá móže obsahovat najviac 50 hmot. %derivátu fenolu obecného vzorca

v ktorých je na aromatickom jadre aspoňjeden substituent Ri, Rz, R3, R4, uhlovodíko-vá skupina s 3 až 30 atómami uhlíka a dalšímóže byť vodík a X je skupina —S— alebo—S2—, a so zmesou kvapalných uhlovodí-kov tak, že na 1 mol zásaditej zlúčeniny váp-nika připadá 100 až 350 g derivátov fenolua 150 až 500 g kvapalných uhlovodíkov apotom sa do intenzívně miešanej zmesi pri-vádza oxid uhličitý v hodinovom množstve 221179 0,1 až 0,2 mol na 1 mol zásadité] zlúčeniny.vápnika a produkt, zbavený nlžšie vrúcichzložiek, sa čistí odstreďovaním a/alebo fil-tráciou. Kvapalné uhlovodíky pozostávajú zrafinátov ropného oleja a kinematické] vis-kozite výhodné 15 až 45 cm2/s pri 50 °C a zuhíovodíkov o teplote varu 60 až 150 °C vmnožstve 4 až 40 hmot. % v zmesi. Účinnou látkou přísady do mazacích ole-jov podlá vynálezu sú alkylfenolsulfidy uve-deného, obecného vzorca, ktoré sa bežne zís-kavajú spracovaním alkylovaných fenolovreakciou s chloridom sírnym alebo sírnatýmalebo -s elementárnou sírou, například podláaut. osvědč. 181 554 a 190 767. Použité tech-nické alkylfenolsulfidy můžu obsahovat po-dlá mol. poměru zložiek a podmienok prisyntéze i časť nezreagovaných alkylfenolov,ktoré v množstve do 50 hmot. % sú íiežvhodnou zložkou přísady z hladiska je] apli-kačných i fyzlkálnych vlastností. Alkylíeno-ly a alkylfenolsulfidy, použité pri přípravěpřísady podlá vynálezu, obsahujú. uhlovodí-kové substituenty s 3 až 30 atómami uhlíku.Priemerná mol. hmotnost použitých alkyifo-nolov je výhodné 250 až 400. Dobré vlast-nosti majú přísady do olejov, připravené nabáze alkylovaných fenolov, obsahujúcich 20až 40 % dialkylderivátov. Vhodné alV.ylfe-noly sa výhodné pripravujú alkyláciou feno-lu oligomérmi nižších olefínov, akými sú na-příklad triméry, tetraméry alebo peníamé.rvpropenu, dlizobutén, alebo i vyššie oligomé-ry- propénu a buténu o priemernej mol. hmot-nosti 300 až 500. Takými sú například desti-lačné frakcie polypropylénových olejov, kto-ré pri katalyzovaných alkylačných reakciáchposkytujú obyčajne vplyvom štlepnych a dls-proporcionačných dejov alkylfenoly s vač-ším podielom kratších uhlovodíkových re-ťazcov, například s 3 až 12 atómami uhííka.

Použitý alkylfenol a jeho sířený derivátmůžu obsahovat i podiel nereaktívnych vyš-šie vrúcich uhíovodíkov, ktoré ostávajú akoinertně riedidlo súčasťou přísady bez vply-vu na jej akostné vlastnosti. Přítomnost uhlo-vodíkovej zložky v deriváte fenolu sa oby-čajne zohladňuje znížením množstva ropné-ho olejového rafinátu, použitého pri ďalšomspracovaní s cielom zabezpečenia vyhovu-júrej viskozity výrobku.

Pre spracovanie na alkylfenolsulfidy sahodia i alkylfenoly získané alkyláciou feno-lu chlorovanými alkénmi Friedel-Craftsovoureakciou, obsahujúce 10 až 30 atómov uhlí-ka v molekule. Obzvlášť dobré aplikačněvlastnosti majú přísady, připravené na bázealkylfenolov, získaných reakciou fenolu stetramérom propylénu alebo destilačnoufrakciou polypropylénového oleja priemer-nej mol. hmotnosti 300 až 400, například po-dlá aut. osvědč. 183 320.

Od oxidu alebo hydroxidu vápenatého savyžaduje, aby bolí dostatočne reaktivně, snízkým obsahom znečisťujúcich zložiek, naj-ma uhličitanov a kremičitanov. Vyhovujúcevýsledky sa docielujú za použitia hydroxidu vápenatého podlá ČSN 71 22 40 typu velmičistý a velmi jemný s obsahom najmenej92 účinnej látky so zbytkom na site 02 naj-viac 2 hmot. % a na site 009 najviac 8 hmot.proč. Z hladiska požadované] vysokej kon-verzie na koloidne dispergované bázickéuhličitany vápenaté je důležité, aby sa oxidalebo hydroxid vápenatý vopred dispergovalzmiešaním s nižším alkoholom, připadne sobsahom vody, za vzniku velmi jemnej ka-šovitej suspenzie. Koncentrácia suspenzie jevýhodná v rozsahu 15 až 35 hmot. % oxidualebo hydroxidu vápenatého v závislosti odpožadovanej bázicity. Z alkoholov sa výhodné uplatňuje meta-nol, pričom vyhovujúce výsledky sa dosahu-je i za použitia etanolu alebo propanolov.Použitý alkohol ostává súčasťou reakčnéhoprostredia pre karbonatáciu. Alkoholy samožu použit v technickej čistotě, napr. me-tanol s obsahom do 1 % vody a etanol vkoncentrácii 92 až 95 hmot. %. V případe použitia metanolu postačuje predobrý priebeh reakcie vačšinou len voda,kíorá vzniká v zmesi reakciou oxidu uhliči-tého s hydroxldom vápenatým. Pri vyššíchhodnotách bázicity a pri spracovaní oxiduvápenatého sa vyžaduje prídavok ďalšej vo-dy, ktorá sa může vniesť do systému spolus alkoholom alebo v priebehu privádzaniaoxidu uhličitého alebo i v priebehu oddesti-lovanm ah<cho’u c nízkovrúcim rozpúšjlad-iom, čím sa zabraňuje vzniku nežiadúcichviskóznych alebo gélovitých produktov.

Reakčná zmes obsahuje výhodné 0,5 až2,5 mol vody na 1 mol bázickej zlúčeninyvápnika, vrátane vody uvolnenej pri karbo-natácii v případe použitia hydroxidu vápe-natého. Důležitým činitelom z hladiska dobréhopriebehu a výsledkov přípravy je tiež visko-zita reakčného prostredia pri karbonatáciia spracovaní reakčnej zmesi. V tomto smeresa výhodné uplatňuje použitie málo viskóz-neho ropného olejového rafinátu o kinema-tické] vískozite 15 až 4.5 mm2 pri 50 CC vmnožstve 40 až 150 hmot. % na použitý de-rivát fenolu podlá koncentrácie účinnej lát-ky v přísadě. Olejový rafinát ostává súčas-tou hotovej přísady ako modifikátor jej vis-kozity a konzistencie. V závislosti od požadovanej bázicity pří-sady a od množstva oxidu alebo hydroxiduvápenatého v reakčnej zmesi obsahuje zmesuhíovodíkov okrem olejového rafinátu vý-hodné i 4 až 40 hmot. % nízkovrúceho uhlo-vodíka o teplote varu 60 až 150 °C, ktorý sapo karbonatácii oddestiluje zo zmesi spolus alkoholom a vodou. Můžu sa použit alifatické alebo aromatic-ké uhlovodíky, výhodné však technické zme-si benzínových frakcií, napr. o teplote varu80 až 110 CC. Celkové množstvo kvapalnýchuhíovodíkov v zmesi sa určuje v závislostiod charakteru a obsahu účinnej zložky vpřísadě a jej celkovej bázicity.

Na stabilitu koloidného systému sířených

22117S derivátov fenolu a bázických uhličitanov vá-penatých v uhíovodíkovom prostředí vplývapriaznivo přítomnost už menšieho množstva0,4 až 4 hmot. % v olejoch rozpustných solíkovov alkalických zemin ropných alebo al-kylarylsulfónových kyselin. Použitie vačšlehomnožstva solí sulfónóvých kyselin je taktiežmožné a v mnohých prípadoch i žiadúce,najma v prípadoch, ak sa má získat zmesnápřísada do olejov so zvýšenou bázicitou, ob-sahujúca ako účinné zložky sulfonáty vedladerivátov alkylfenolsuífidov. Vyhovujúce pro-dukty z hladlska fyzikálnych a aplikačnýchvlastností sa získajú i bez použitia solí rop-ných, alebo alkylarylsulfónových kyselin, ob-zvlášť v prípadoch středných hodnot alka-lickej rezervy.

Oxid uhličitý privádzaný do reakčnej zme-si bývá čistoty viac než 98 % a potom ne-vyžaduje ďalšie čistenie. Privádza sa do re-akcie v hodinovom množstve 0,1 až 0,2 molna 1 mol zásaditej zlúčeniny vápnika, čo pricelkovom množstve 0,4 až 0,8 mol oxidu uhli-čitého zodpovedá reakčnému času 2 až 8 ho-din. Karbonatačný čas 3 až 5 hodin je vý-hodný z hladiska dobrého rozptýlenia plyn-ného oxidu uhličitého v kvapalnej fáze a je-ho dostatočnej konverzie pri reakcii s alka-lickou zlúčeninou vápnika v primerane krát-kom reakčnom čase.

Pri karbonatácii počiatočná teplota zmesije výhodné 15 až 30 °C a v dósledku exo-termickej reakcie může vystúpiť v priebehuprivádzania oxidu uhličitého až k teplote va-ru zmesi. Oxid uhličitý sa může privádzatdo zmesi rovnoměrnou rýchlosťou alebo tiežspočiatku karbonatácie, ked je vyšší obsahoxidu alebo hydroxidu vápenatého v zmesi,rýchlejšie za spomalenia přívodu v konečnejfáze. Nízkovrúce zložky zmesi sa po ukončeníkarbonatačnej reakcie oddestilujú postup-ným zvýšením teploty zmesi na 150 až 175 °Celsia a můžu sa regenerovat. Přítomnostdostatočného množstva alkalických zlúčenínvápnika umožňuje súčasne v zmysle AO č.190 767, aby tieto reagovali pri zvýšenej tep-lote, výhodné 160 až 170 °C so sírou labilněviazanou v účinnej zložke produktu a získa-la sa tak přísada, ktorá nemá korozně účin-ky na med a jej zliatiny. Zahrievanie na zvý-šenu teplotu sa uskutočňuje účelne v atmo-sféře obohatenej na dusík alebo i za zníže-ného tlaku v aparatúre. Získaný surový produkt obsahuje ešte tu-hé částice anorganických zlúčenín vápnika,v podstatnej miere takej velkosti, že sa dajúoddělit pri teplote nad 100 °C odstředěnímalebo filtráciou za použitia filtračných po-mocných prostriedkov i bez rozpúšťadla. Pričistění v technickej praxi sa najlepšie kom-binuje odstreďovanie na prietočných sepa-rátoroch s automatickým odstraňováním ka-lov s dočištěním na vhodných tlakových fil-troch pri teplote výhodné 120 až 130 °C. Zapoužitia filtračných kremelín alebo perlitovsa takto získává produkt dobrej čistoty s obsahom pevných častíc pod 0,1 obj. % (sta-novenie usadenín odstredovaním, v roztokubenzínu 1:2). Přísady do mazacích olejov podl'a vynále-zu sú dobré miešatefné s olejovými rafinát-mi, najma majú žiadúce fyzikálně vlastnostia můžu sa aplikovat v motorových olejoch inajnáročnejších špecifikácií, výhodné v kom-pozíciách s dalšími druhmi přísad, napr. nabáze zinočnatých solí dialkyl- alebo diaryl-esterov ditiofosforečných kyselin, solí ko-vov alkalických zemin ropných alebo alkyl-arylsulfónových kyselin, derivátov tiofosfó-nových kyselin alebo i s bezpopolnými dis-pergantami, typu sukcinimidov alebo Manni-chových zásad. Pódia laboratórnych hodnotení vykazujúpřísady podfa vynálezu v motorových Ole-joch dobré tepelno-oxidačné vlastnosti pridoštičkovej skúške podfa Wolfa v íeplotnomrozmedzí 250 až 280 °C i pri skúške PanelCoker Test, nekorozívnost pri koróznej^ skúš-ke na med a zliatinu Cu-Pb podl'a CSN č.65 60 75 a detergentné vlastnosti pri hodno-tení detergentného potenciálu podfa GOST10734-64.

Dobré aplikačně vlastnosti přísad podfavynálezu boli potvrdené i pro hodnoteniachv kompozíciách s dalšími druhmi přísad vzákladových olejoch viacerých viskozitnýchtried skúškami na motoroch FETTER. Příklad 1 V štvorhrdlej baňke, opatrenej mišadlom,teplomerom, chladičom a prívodnou trubi-cou pre oxid uhličitý, sa zmiešaním připravídisperzia 15S g hydroxidu vápenatého, čis-toty S7,5 % (2,06 mol) v 610 g metanolu.K zmesi sa postupné přidá 543 g technické-ho dodecylfenolsulfidu s obsahom 7,5 % S,připraveného sířením dodecylfenolu s obsa-hom 67,5 hmot. % mono- alkylderivátov a28,3 hmot. % dialkylderivátov, ďalej 15,6 golejového koncentrátu s obsahom 30 % Ca--soli ropnej sulfónovej kyseliny priem. mol.hmot. 430, 543 g olejového rafinátu kinema-tické]' viskozity 21 mm2/s pri 50 CC a 30,5 gbenzínu 80/110. V reakčnej zmesi připadá na1 mol Ca (OH) 2: 234 g technického dodecyl-fenolsulfidu, 283 g kvapalných uhfovodíkovs obsahom 5,28 % uhfovodíkov o teplote va-ru 80 až 110 °C a 2,3 g sulfonátu vápenaté-ho. Za intenzívneho miešania sa v priebehu3 hodin privádza ku dnu baňky oxid uhliči-tý v množstve 0,128 l/min, číže hodinové0,167 mol COž a celkove 0,5 mol na 1 molCa(OH)ž. Teplota sa pri tom zvýši z 28 °Cna 41 °C. Zahrievaním karbonáíovanej zmesido teploty 165 °C sa oddestiluje metanol,benzín a voda a reakčná zmes sa udržujeešte počas 2 hodin pri tejto teplote za zní-ženia tlaku v aparatúre na 25 až 40 kPa. Su-rový produkt sa pri teplote 120 — 130 °Codstředí na laboratórnej prietočnej odstre-divke pri g = 10 000 a dočistí na tlakovomzahrievanom filtri za použitia 2 hmot. % s 10 filtračnej kremeliny typu LAS-20. Priemer-ná filtračná rýchlosť je 4000 g/dm2 . h při vy-čistění na 0,1 obj. °/o „usadenín“. Získanýprodukt je olejový koncentrát s obsahom35 % účinných zložiek, kinematickej visko-zity 24 mm% pri 100 °C, s obsahom 5,1 %vápnika, 3,5 % síry a s celkovou bázicitou146 mg KOH/g. Příklad 2 V aparatúre ako v příklade 1 sa připravídisperzia postupným přidáním 156 g hyd-roxidu vápenatého čistoty 97,5 % (2,06 mol)do 610 g metanolu za trvalého miešania. Kzmesi sa přidá 620 g alkylíenolsulfidu s ob-sahom 6,4 % S, získaného z alkylfenolu prie-mernej moíekulovej hmotnosti 360 s obsa-hom 60 % mono- a 23 % dialkylfenolov a15 % uhíovodíkov, 360 g olejového rafinátuviskozity 21 nnn2/s pri 50 °C, 210 g bezínu80/110 a 30 g olejového koncentrátu, 45 %alkylarylsulfonátu Ca s priemernou moleku-lovou hmotnosťou 915. V reakčnej zmesi připadá na 1 molCa(OH)2 253 g alkylíenolsulfidu, 330 g uhlo-vodíkov, z čoho 31 % uhíovodíkov o teplotevaru do 150 °C.

Po zhomogenizovaní sa do zmesi privádzav priebehu 3 h za intenzívneho miešania7,66 1/h, spolu 1,03 mol oxidu uhličitého, čí-že hodinové 0,167 mol, celkove 0,501 molCO2 na 1 mol hydroxidu vápenatého. Reakč-ná zmes sa po karbonatácii zahřeje na 160°Celsia za oddestllovania podstatnej časti niž-šie vrúcich zložiek a ďalej sa mieša 1 hodi-nu pri teplote 165 °C za privádzania dusí-ka. Získaný surový produkt sa pri teplote130 CC předčistí na laboratórnej prietočnejodstredivke pri g = 10 000 a dočistí na vy-hrievanom tlakovom filtri za použitia filtrač-nej kremeliny typu LAS-20 do tlaku 0,5 MPa.Priemsrná fltračná rýchlosť je 3600 g/dm2.. hod. pri vyčistění na 0,1 obj. % „usadenín“.Získaný produkt má 59 % účinných látok,kinematická viskozitu 22,3 mm2/s pri 100 °C,obsah 4,9 % vápnika, 2,8 % síry a celkovábázicitu 138 mg KOH/g. P r í k 1 a d 3 V aparatúre ako v příklade 1 sa připravídisperzia 270 g CaO (4,82 mol) v 860 g eta-nolu G0°/o-ného, Za intenzívneho miešaniasa k zmesi přidá 543 g technického dodecyl-fenolsulfidu s obsahom síry 7,5 %, připra-veného z dodecylfenolu s obsahom 67,5 hm.percenta monododecylfenolu a 28,3 hm. %didodecylfenolu, ďalej 543 g olejového rafi-nátu kinem, viskozity 21 mm2/s pri 100°Celsia, 110 g olejového koncentrátu s ob-sahom 30 percent vápenatej soli rop-nej sulfónovej kyseliny s priemernou mo- lekulovou hmotnosťou 430 a 50 g benzínu80/110. V reakčnej zmesi připadá na 1 molCaO 113 g technického dodecylfenolsulfidu,130 kvapalných uhíovodíkov s obsahom 8hm. % uhíovodíkov o teplote varu 80 až110 °C a 13,7 g sulfonátu vápenatého. Za in-tenzívneho miešania sa v priebehu 5 hodinprivádza ku dnu banky oxid uhličitý v množ-stve 0,216 l/min, t, j. 0,579 mol/hod,, čo cel-kove odpovedá 0,6 mol oxidu uhličitého na1 mol oxidu vápenatého.

Reakčná zmes po karbonácii sa vyhřejena 160 °C, pričom pri teplote 60 °C sa po-stupné přidá 50 ml vody. Po oddestilovaníi'ozpúš-'adiel sa zmes udržuje 1,5 hod. priteplote 160 °C za zníženého tlaku 25 až 40kPa.

Surový produkt sa pri teplote 120 až 130 cCelsia odstředí na laboratórnej prietočnejodstredivke pri g = 10 000 a dočistí na tla-kovom vyhrievanom filtri za použitia 2 hm.percent fUtračnej kremeliny LAS-20. Prie-merná filtračná rýchlosť pri tlaku 0,5 MPaje 3000 g/dm2 . hod. pri vyčistění na 0,1 obj. %usadenín. Získaný produkt má 55 % účin-ných látok, kinematická viskozitu 28 mm2/spri 100 °C, s obsahom 7,6 hm. % vápnika,3,0 % síry a s celkovou bázicitou 190 mgKOH/g. Příklad 4 V aparatúre ako v příklade 1 sa připravídisperzia 102,5 g hydroxidu vápenatého 97,5percenta čistoty (1,35 mol) v 610 ml meta-nolu za intenzívneho miešania. Potom sa kzmesi přidá 950 g alkylíenolsulfidu s obsa-hom 7 % síry, připraveného sířením alkyl-fenolu obsahujúceho 45,2 hm. % mono- a20,3 % dialkylderivátov a 34,5 hm. % uhlo-vodíkov, ďalej 50 g olejového rafinátu kine-matickej viskozity 21 mm2/s pri 50 °C a 200 gbenzínu 80/110. V zmesi připadá na 1 molCa(OH)ž 704 g alkylíenolsulfidu, 428 g uhlo-vodíkov s obsahom 34,6 hm. % uhíovodíkovs teplotou varu do 110 °C.

Po zhomogenizovaní zmesi sa na dno ban-ky privádza počas 2 hodin oxid uhličitý vmnožstve 0,248 g/min, t. j. 0,338 mol/hod. acelkove 0,5 mol na 1 mol Ca (OH)2. Po kar-bonatácii sa zmes vyhřeje na 165 °C, pričomoddestilujú nižšie vrúce kvapalné zložky. Pritejto teplote sa zmes intenzívně mieša 1,5hod. za zníženého tlaku 25 až 40 kPa. Su-rový produkt sa čistí filtráciou na tlakovomvyhrievanom filtri pri teplote 130 °C a tlaku0,5 MPa za použitia 4 hm. % kremeliny LAS--20 na zmes. Priemerná filtračná rýchlosť je2300 g/dm2. hod. Získaný produkt má 0,1obj. % usadenín, 65 % účinnej látky, kine-matická viskozitu 30 mm2/s pri 100 °C, obsah3,6 hm. % vápnika, 2,4 % síry a celkovúbázicitu 102 mg KOH/g.

Claims (2)

1. 221175 11 12 VYNÁLEZU

   1. Spósob výroby přísady do mazacích ole-jov alkylfenolátového typu posobením oxiduuhličitého na miešanú zmes oxidu alebo hyd-roxidu vápenatého s derivátom fenolu v pro-středí alifatického alkoholu s 1 až 3 ató-mami uhlíka, vody, kvapalných uhlOvodíkova výhodné i soli kovu alkalickej zeminy rop-nej alebo alkylarylsulfónovej kyseliny mol.hmotnosti 350 až 600 za použitia 0,4 až 0,8mol oxidu uhličitého na 1 mol zásaditej zlú-čeniny vápnika a následným oddestilovanímnizšie vrúcich zložiek zahriavením do 150až 175 °C vyznačujúci sa tým, že sa vopredpřipravená disperzia 15 až 35 hm. % oxidualebo hydroxidu vápenatého v alkohole zho-mogenizuje so zmesou derivátov fenolu obec-ného vzorca

   ktorá může obsahovať 50 hm. % derivátufenolu obecného vzorca OH OH

   R1 v ktorých na aromatickom jadre je aspoňjeden substituent Ri, Rz, R3, R4, uhlovodíko-vá skupina s 3 až 30 atómami uhlíka a dalšímůže byť vodík a X je —S— alebo —Sz—, aso zmesou kvapalných uhfovodíkov tak, žena 1 mol zásaditej zlúčeniny vápnika připa-dá 100 až 350 g derivátov fenolu a 150 až500 g kvapalných uhfovodíkov a potom sado intenzívně miešanej zmesi privádza oxiduhličitý v hodinovom množstve 0,1 až 0,2mol na 1 mol zásaditej zlúčeniny vápnika aprodukt, zbavený nižšie vrúcich zložiek, sačistí odstředěním a/alebo filtráciou.
2. 2. Sposob výroby podlá bodu 1 vyznaču-júci sa tým, že kvapalné uhlovodíky pozo-stávajú z rafinátov ropného oleja o kinema-tickej viskozite výhodné 15 až 45 mm2/s pri50 °G a z uhfovodíkov o teplote varu 60 až150 CC v množstve 4 až 40 hm. % v zmesi.