CS218053B1 - Sposob inhibície a/alebo retardácie autokondenzačhých reakcií fortn aldehydu - Google Patents

Description

2

Vynález rieši spósob inhibície a/alebo retar-dácie autokondenzačných reakcií formaldehy-du v zásaditom prostředí, najma pri výrobědiolov až polyolov, kondenzáciou s inými al-dehydmi a/alebo ketónmi.

Je známe, že v zásaditom prostředí prireakciách samotného formaldehydu alebo jehozmesi s inými aldehydmi a/alebo ketónmi,dochádza okrem žiadaných reakcií (a to buďkondenzácií s inými aldehydmi a/alebo ketón-mi, resp. ku Cannizzarovej reakcii na metanola kyselinu mravčiu, resp. ku skríženej Can-nizzarovej reakcii) i k tvorbě kondenzátov zosamotného formaldehydu, tzv. sirupov — for-móz, najma pentóz a hexóz [J. F. Walker:Formaldehyde, Reinhold Publishing Corp.,New York (1964); E. Pfeil. Schroth G.: Ber.85, 293 (1952)]. Pri príprave di- až polyolovje tvorba „sirupov“ nežiadúca, nakofko jednakreakciou formaldehydu na „sirupy“ sa zni-žuje výťažok hlavného produktu a jednakvzniknuté „sirupy“ zhoršujú kvalitu finálne-ho produktu a spósobujú ťažkosti pri jeho izo-lácii z reakčného roztoku. K takým nežiadúcim reakciám dochádzanajma za použitia hydroxidoy kovov alkalic-kých zemin ako kondenzačných katalyzátorov.

Nedostatky tohto postupu odstraňuje po-tlačenie nežiadúcich reakcií formaldehydu ichinhibíciou, resp. retardáciou, najma za pří-tomnosti zlúčenín bóru a přechodných kovov,a to najma podskupin cínu, arzénu, mangánua železa Mendelejevovej periodickej sústavyprvkov (Cs. autorské osvedčenie 169 105,177 651, 182 576). Uvedené látky vďaka svojimúčinkom, a to či už oxidačným (přechodné ko-vy, ktoré móžu byť v róznych oxidačnýchstupňoch, sprostredkujú přenos kyslíka, a týmoxiduj ú glykolaldehyd, ktorý pósobí ako ka-talyzátor autokondenzácie formaldehydu), ale-bo v dósledku vytvárania viac-menej stabil-ných zlúčenín bóru s glykolaldehydom, resp.inými aldehydoalkoholmi alebo ketoalkohol-mi, teda ich chemickou premenou sa ruší ichautokatalytický účinok. Tento spóšob inhibícieje vel’mi účinný, vnáša však do prostredia rož-ne prvky, resp. zlúčeniny, ktoré móžu ovplyv-ňovať použitie „matečných lúhov“ po oddě-lení žiadaného produktu. Okrem toho je ichpotřebné do prostredia pridávať či už vo for-mě pevnej, alebo vo formě roztokov, čo spó-sobuje určité technologické nevýhody Spoje-né s přípravou roztokov, přesným dávková-ním, analytickou kontrolou a pod. Okremtoho v niektorých prípadoch, najma kde chla-denie roztokov sa uskutočňuje cirkuláciou re-akčného roztoku cez výmenníky tepla, móžedochádzať k peneniu roztokov, čím sa zhor-šuje styk roztokov so vzdušným kyslíkom.V týchto prípadoch je nutné roztoky prefu-kovať kyslíkom alebo plynom obsahuj úcimkyslík, čo však ďalej zváčšuje penenie rozto-kov, a tým dochádza k výronom pien z reak-tora a zamorovaniu pracovného prostrediareagujúcimi aldehydmi, najma formaldehy-dom.

Uvedené nevýhody odstraňuje postup po- dlá tohto vynálezu, v ktorom sa spósob inhi-bície a/alebo retardácie autokondenzačnýchreakcií formaldehydu, najma pri výrobě dio-lov až polyolov kondenzáciou formaldehydus aldehydmi C2 až C20 a/alebo ketónmi C3 ažC20 pri teplotách 0 až 150 °C, připadne za pří-tomnosti inhibítorov vlastnej kondenzácieformaldehydu v reakčnom systéme samot-ných alebo za spolupósobenia kyslíka usku-.točňuje tak, že reakcia prebieha za přítom-nosti povrchovoaktívnych látok a/alebo zapřítomnosti kyslík obsahuj úceho plynu a/ale-bo 5 . 10 7' až 5 . 10~2 % hmot. inhibítorovvlastnej kondenzácie formaldehydu a kyslíkobsahujúceho plynu. Výhodou spósobu podl’a tohto vynálezu jepredovšetkým zjednodušenie procesu, zníže-nie spotřeby surovin a pomocných látok,mnohokrát ťažko dostupných, ktoré navýšemóžu svojou prítomnosťou ovplyvňovať po-užitie vedlajších produktov, napr. „mateč-ných lúhov“. Okrem toho v niektorých prípa-doch móžu farebnosťou ovplyvňovať analytic-ké metody používané pri kontrole procesu av neposlednom radě negativné ovplyvňovaťkvalitu finálneho produktu. Ďalej sa šetřítechnologické zariadenie potřebné na přípra-vu roztokov, resp. dávkovanie do reakčnejzmesi a pod.

Pod pojmom kyslík obsahujúci plyn sa ro-zumie samotný kyslík, ďalej technický du-sík, vzduch, ozón a ďalšie oligoméry kyslí-ka, a látky generujúce kyslík.

Kyslík obsahujúci plyn sa' móže do reakto-ra privádzať buď priamo vo formě plynuz tlakovej nádoby alebo rozvodu, připadnev prúde s niektorou surovinou, v ktorej móžebyť rozpuštěný, alebo pomocou látky, ktoráho móže v procese výroby uvolňovat (napr.peroxid vodíka, připadne ozón). Okrem tohokyslík obsahujúci plyn móže aj priamo vzni-kat v reakčnom prostředí, napr. elektrolýzouvody, ktorá sa najčastejšie používá ako roz-púšťadlo. Přívod kyslík obsahujúceho plynua/alebo kyslík uvofňujúcej a/alebo kyslík ob-sahuj úcej látky móže byť buď kontinuálny,polokontinuálny alebo přetržitý. Toto je mož-né napr. zaručiť buď prefukovaním roztokukyslík obsahuj úcim plynom a/alebo kyslík ob-sahujúcou a/alebo uvolňujúcou látkou za at-mosferického tlaku, alebo v uzavretom reak-tore aspoň jednorázovým prívodom kyslíkaalebo kyslík obsahujúceho plynu výhodné zavyššieho tlaku. Kyslík obsahujúci plyn mámať parciálny tlak kyslíka v rozpátí 2 až 500kPa, pričom pri vyššom tlaku je už nebezpe-čie tvorby výbušnej zmesi a pri nízkých tla-koch, napr. pod 2 kPa, je zasa nevhodné pra-covat z dóvodov nízkej inhibičnej účinnostikyslíka. Pósobením kyslíka sa vytvoria pod-mienky pre „viazanie“ glykolaldehydu, při-padne následných zlúčenín do neúčinnej for-my, ktorá už nespósobuje autokatalytickútvorbu „sirupov“. V případe, že sa pri privádzaní plynu doroztoku tvoria pěny, tieto je vhodné odstra-ňovat prídavkami povrchovoaktívnych látok 3 s odpeňovacím účinkom. Odpeňovacie účinkymajú najma vo vodě nerozpustné alebo s vo-dou nemiešatel’né organické kyseliny. Takétolátky sú napr. silikonový olej, rózne esterya étery, resp. zmesi a kombinácie esterov aéterov, ako vyššie mastné alkoholy, najmavšak etoxylovaný alebo propoxylovaný ta-lový olej, zmesný polyéter alebo polyéterpo-lyol, připravený adíciou, resp. homopolyadí-ciou alebo kopolyadíciou z propylénoxidu aetylénoxidu a pod.

Pri takejto kombinácii je vhodné potláča-nie tvorby „sirupov“ z formaldehydu robitbuď samotným kyslíkom alebo kyslík obsa-hujúcim plynom, napr. vzduchom, ďalej spo-lu s inhibítormi, prenášačmi kyslíka v množ-stvách aj pod 5 . HP2 % hmot. v reakčnomprostředí, kde sa najlepšie osvědčili zlúčeninymangánu. Za použitia látok s odpeňovacímúčinkom je navýše zaručený dokonalý stykreaguj účeho roztoku so vzdušným kyslíkom(solubilizácia), připadne za súčasného pósobe-nia všetkých troch zložiek, t. j. kyslíka, oxi-dačného katalyzátora (inhibítora autokonden-začných reakcií formaldehydu) a odpeňova-ča. V takom případe stačí použitie minimál-neho množstva oxidačného katalyzátora, resp.inhibítora autokondenzácie formaldehydu,kyslíka i odpeňovača pre zaručené potlačenietvorby formóz-cúrkov z formaldehydu. V případe, že sa pracuje v uzatvorenomreaktore pri zvýšenom parciálnom tlaku kys-líka, odpeňovač nie je potřebný. Použitie to-ho-ktorého inhibičného systému je závislétiež od reakčnej teploty. Tak pri teplote do40 °C stačí použitie samotného kyslíka, resp.vzduchu na úplné potlačenie tvorby „siru-pov“, připadne za použitia odpeňovača. Privyšších teplotách je vhodné použiť zvýšenýparciálny tlak kyslíka, připadne aj oxidačnýkatalyzátor na přenos kyslíka. Přitom v zá-vislosti od teploty je vhodné na úplné potla-čenie tvorby „sirupov“ tiež použiť menšie ale-bo váčšie množstvo katalyzátora. Tak zatial’,čo napr. za použitia síranu manganatého priteplote 60 °C je potřebné použitie 2 . 10“3 %hmot. mangánu, počítané na reakčný roztok,pri 70 °C je to 5 . 10’3 % hmot. a pri 90 °C už1 . 10“2 % hmot. mangánu. ' Pri zvýšenom parciálnom tlaku kyslíka savšak potřebné množstvo katalyzátora znižuje.Pri tlaku kyslíka 200 kPa a teplote 90 °C napotlačenie tvorby „sirupov“ stačí 5 . ΙΟ-3 %hmot. mangánu.

Použitie odpeňovača nielenže potláča pe-nenie reaktorov pri syntéze samotného di- ažpolyolu, ale zabraňuje peneniu i v ostatnýchprevádzkových aparátoch, napr. v rektifi-kačnej kolóne, v odparkách a kryštalizá-toroch pracuj úcich pri normálnom, zníženomalebo zvýšenom tlaku, čím sa podstatnéznižujú straty finálneho produktu a zabra-ňuje sa zamoreniu prevádzky exhalátmi.Reakciu možno výhodné v niektorých prípa- doch viesť i tak, že sa záměrně umožnívznik formóz z formaldehydu (napr. zvý-šenie teploty nad 50 °C za přítomnostikyslík obsahujúceho plynu a/alebo kyslíkuvolnujúcej látky), pričom vznikajúce „siru-py“ — formózy zostávajú v podstatě bezfa-rebné tak, že zafarbením sa prakticky ne-ovplyvní kvalita finálneho produktu.

Uvedený sposob v podstatě neovplyvňujestrojně a aparatúrne zariadenie, takže homožno aplikovat i v stávaj úcich procesoch,ďalej je možné využiť všetky kombinácieusporiadania a typov reaktorov, ako i tech-nologické usporiadanie počas zakoncentrova-nia a izolácie hlavňého i vedlajších produk-tov.

Množstvo použitého kyslík obsahujúcehoplynu a/alebo kyslík uvolnujúcej látky stačítaké, aby bol zaručený dostatočný styk reakč-ného roztoku s kyslíkom, a jeho spotřeba jeminimálna.

Spósob inhibície alebo retardácie autokon-denzačných reakcií formaldehydu ozrejmujúpříklady použitia, ktoré však nevyčerpávajúvšetky eventuality. Příklad 1

Do sulfonačnej banky o objeme 6 dm3 opat-renej miešadlom, teplomerom, spatným chla-dičom a dávkovacím lievikom sa naváži 2020 gvodného roztoku formaldehydu o koncentrácii35,65 % hmot. (24 mólov) a 185 g oxidu vápe-natého o koncentrácii 91 % hmot. hašenéhozvlášť v 1969 g vody.

Do uvedenej zmesi temperovanej na teplo-tu 40 °C sa počas 40 min privádza 375 g acet-aldehydu o koncentrácii 47 % hmot. Po ukon-čení privádzania acetaldehydu sa reakčnépodmienky držia ešte 30 min.

Postup sa ďalej modifikuje tak, že sa počascelej přípravy b) — do zmesi fúka vzduch, c)— do zmesi fúka kyslík, d) — fúka vzduch zapřídavku 0,245 g MnSO4.7H2O, e) — do zmesifúka kyslík za přídavku odpeňovača 0,1cm3 zmesného polykondenzátu propylénoxiduo priemernej molekulovej hmotnosti -1800. Výsledky analýz reakčného roztoku sú zhr-nuté v tabulke 1. Z výsledkov zhrnutých v ta-buTke 1 vidieť, že roztok bez prídavkov ne-obsahuje formaldehyd, a celý formaldehydzreaguje na „sirupy“ v priebehu pokusu, čosa prejaví aj na zafarbení reakčného roztokua na poklese výťažku pentaerytritolu (67,3 %MPE; 1,0 % DPE; 4,8% BPE), v porovnanís pokusmi buď so vzduchom (75,3 % MPE;4,1 % DPE; 5,7 % BPE), připadne s inýmikombináciami (78,5 % MPE; 3,8 % DPE a 5,8% BPE). Za přítomnosti vzduchu sa tvorba„sirupov“ značné spomalí a za přítomnostikyslíka „sirupy“ prakticky nevznikajú. Hod-nota do 2 mg/ml „sirupov“ je v hraniciachpřesnosti analytickej metody. 4

Tab. 1 Vplyv spósobov přípravy pentaerytritolu na zloženie reakčného roztoku. Násada: 24 mólov formaldehydu, 4 moly acetaldehydu, 3 moly oxidu vápenatého v 4550 g zmesi, tep-lota 40 °C + 1 °C. Před analýzou boli roztoky neutralizované 250 g kyseliny mravčej o koncentrácii40 % hmot.

Postup přípravy Zloženie roztoku [mg/cm3] Hustota [kg/m3] Far haroztoku Fd Si Ca MPE DPE BPE a) bez prídavkov 0,1 65 30,0 8,4 0,12 0,60 1101 hnědý b) vzduch 26,0 17,0 31,2 9,4 0,51 0,71 1103 bezfarebný c) kyslík 46,0 2,2 30,4 9,86 0,45 0,76 1103 bezfarebný d) kyslík MnSO4 42,0 1,4 30,4 9,75 0,50 0,70 1100 bezfarebný e) kyslíkodpeňovač 46,0 2,0 30,5 9,80 0,47 0,75 1105 bezfarebný f) MNSCý,odpeňovač 44,0 1,5 30,2 9,78 0,44 0,70 105 bezfarebný

Fd — formaldehydSi — „sirupy“

Ca — vápník MPE — monopentaerytritol DPE — dipentaerytritol BPE — bispentaerytritolmonoformiát Příklad 2

Na odskúšanie vplyvu jednotlivých prídav-kov sa roztoky připravené v příklade 1 te-pelne namáhajú róznymi postupmi.

Tepelné namáháme roztokov sa robí v ban-ke o objeme 250 cm3, opatrenej miešadlom,spatným chladičom a teplomerom. Přívodplynu do roztoku sa robí polyetylénovou ha- dičkou cez spatný chladič. Banka sa temperu-je na požadovaná teplotu vodným kápeíom.Do banky sa prenesie hydroxid vápenatývzniknutý hašením 3 g oxidu vápenatého 6 gvody a po vytemperovaní na požadovaná tep-lotu sa přidá 100 g reakčného roztoku. Pod-mienky pokusov a výsledky sá zhrnuté v ta-bul’ke 2. Uvádzané hodnoty sá priemernéz dvoch paralelných pokusov.

Tab. 2 Vplyv podmienok tepelného namáhania reakčných roztokov pentaerytritolu na tvorbu kondenzátovz formaldehydu. Násada: 100 g reakčného roztoku z příkladu 1, 3 g CaO + 0 g H2O. Analýza po „zahasení“ reakcie3,5 g kyseliny mravčej.

Podmienky pokusu * Farebná změna v. λ Násada 1 b, 50 °C, bez miešania 6 Násada 1 b, 50 °C, kyslík 300 Násada 1 b, 60 °C, kyslík 60 Násada 1 b, 40 °C, vzduch 18 Násada 1 c, 60 °C, vzduch, 2.10-3 % hmot. Mn 11 Násada 1 c,, 50 °C, vzduch, 2.10*3 % hmot. Mn 45 Násada 1 c, 50 °C, kyslík, 2.10-3 % hmot. Mn 60 Násada 1 c, 60 °C,, kyslík, 2.10“3 % hmot. Mn 34 Násada 1 c, 60 °C, kyslík, 5.10~3 % hmot. Mn 60 Násada 1 cý 70 °C, kyslík, 5.10-3 % hmot. MnNásada 1 c, 80 °C, kyslík, 5.10“3 % hmot. Mn 60 8 Násada 1 c, 80 °C, ozón, 5.10-3 % hmot. MnNásada 1 c, 80 °C, kyslík, 1.10-2 % hmot. Mn 60 60 Násada 1 c,i 80 °C, vzduch, 1.10~2 % hmot. Mn 4 Násada 1 c, 80 °C, ozón, vzduch, 1.10-2 % hmot. Mn 10 Násada 1 c, 80 °C, kyslík, 1.10-2 % hmot. Mn 60 Násada 1 c, 60 °C, vzduch, 1.10~2 % hmot. Mn 60 Násada 1 c, 90 °C, kyslík, ί.10“2 % hmot. Mn 60 Násada 1 c, 100 °C, kyslík, 1.10-2 % hmot. Mn 4

Analýza produktu [mg/cm3] Prie- pust- nosť [%1 Farba Fd Si PE DPE BPE 0,12 30,3 5,5 žltohnedé 0,10 20,2 — — — 98 bezfarebné 0,10 26,0 — — 97 bezfarebné 0,12 29,0 — — — 7,6 žité 0,12 30,5 8,5 0,3 0,65 4,0 žité 0,12 20,0 8,8 0,4 0,60 74,5 bledožlté 21,5 3,2 9,0 0,4 0,60 97,5 bezfarebné 0,13 21,5 8,8 0,4 0,59 75,0 nažltlé 15,6 1,5 9,0 0,4 0,6 99,0 bezfarebné 11,2 2,0 8,9 0,4 0,6 98,5 bezfarebné 0,5 16,1 8,8 0,3 0,6 1,0 hnědé 2,8 2,0 9,2 0,4 0,7 97,0 bezfarebné 9,1 1,4 9,3 0,4 0,7 98,0 bezfarebné 0,1 28,0 8,7 0,5 0,6 9,2 hnědé 9,1 17,0 8,9 0,5 0,6 34,0 žité 5,0 1,4 9,4 0,6 0,7 98,0 bezfarebné 14,5 1,4 9,0 0,5 0,6 98,0 bezfarebné 2,2 2,3 9,5 0,6 0,7 99,0 bezfarebné 0,1 16,0 8,9 0,5 0,6 8 hnědé

Symboly ako v tab. 1. Priepustnosť sa robív porovnaní s destilovanou vodou 100 %.

Ako vidieť z výsledkov pokusov, za přítom-nosti kyslíka v pokuse 2, 3 pri teplote 50 až60 °C, přítomné „sirupy“ sá bezfarebné. Příklad 3

Tepelnému namáhaniu sa podrobí roztokpodl’a postupu les tým, že sa neutralizujehned’ po zdávkovaní acetaldehydu, v ampul- 5 kách z nehrdzavejúcej ocele obsahu 250 cm3.Násadu tvoří 100 g roztoku z příkladu 1 c,3 g CaO a 6 g H2O. Ampulky sa dotlačia do250 kPa kyslíkom.

Ampulky sa ponoria do glykolového kúpe-l’a vyhriateho na požadovánu teplotu a uchy-tia na osku kolmú na os skúmaviek, kde po- mocou motora rotuj ú. Výsledky pokusovs róznym množstvom kyslíka (zmenšovanémnožstvo kvapalinovej náplně pri zachovanípoměru roztok, voda, vápno) sú zhrnuté v ta-bul’ke 3. Výsledky sú priemery dvoch paralelnýchpokusov.

Tab. 3 Tepelné namáhanie roztoku pentaerytritolu v uzavretých ampulkách. Násada: Roztok z příkladu 1 c nedoreagovaný. 91,7% hmot. reakčný roztok, 2,8 % hmot. oxid vápe-natý, 5,5% hmot. voda, 250 kPa kyslíka počiatočný tlak (pri 25 °C). Reakčná doba 60 min. Násada [g] Reakčná teplota [°C] Zloženie roztoku [g/g] Priepustnosť [%1 Fd Si PE DPE BPE Zloženie násady 53,7 0,5 7,81 0,12 0,55 99 '109 80 0,3 24,1 7,93 0,30 0,57 18,3 54,5 80 0,2 22,8 8,1 0,37 0,58 26,0 27,2 80 0,3 19,9 8,4 0,36 0,62 46,0 13,6 80 0,3 23,0 8,3 0,36 0,61 40,0 109 60 0,1 26,0 8,7 0,35 0,64 48,0 54,5 60 0,1 23,0 8,8 0,35 0,63 64,6 27,2 60 0,1 22,0 8,7 0,37 0,63 85,0 13,6 60 0,1 25,0 8,4 0,33 0,57 89,0 109 50 0,24 33,0 8,4 0,36 0,68 80,0 54,5 50 5,6 30,0 8,5 . 0,35 0,62 94,5 27,2 50 11,7 8,6 9,0 0,40 0,67 98,1 13,6 50 12,2 12,0 9,2 0,38 0,62 98,8

Ako vidieť z výsledkov pokusov zahrnutýchv tabuíke 3, pri teplote 60 °C s použitím kys-líka za tlaku vznikajú bezfarebné „sirupy“(priepustnosť 100 % — destilovaná voda). Při-tom i týmto spósobom dochádza k doreago-vaniu přechodných produktov na pentaery-tritol. Výťažok produktu sa doreagovanímzvýši až o 15 % pri teplote 50 °C, o 13 % pri60 °C a o 6 % pri teplote 80 °C.

Pri teplote 50 °C za zvýšeného tlaku kyslí-ka sa tvorba „sirupov“ značné zníži (poslednědva pokusy), čo sa prejaví i na maximálnomvýtažku pentaerytritolu. Příklad 4 V tlakových ampulkách charakterizovanýchv příklade 3 sa robí časová závislost vzniku„sirupov“, resp. zániku formaldehydu pri tep-lote 80 °C, za přítomnosti 5.1 O*3 % hmot.mangánu, použitého vo formě síranu manga-natého. Výsledky kinetického pokusu sú zhrnuté dotabulky 4. Ako vidieť z výsledkov v tabuíke4, pri teplote 80 °C za přídavku 5.10'3 %hmot. soli mangánu a za tlaku kyslíka 250kPa „sirupy“ z formaldehydu prakticky ne-vznikajú. Produkt je bezfarebný. Týmto spósobom je možné robit přípravudi- až polyolov z východiskových surovinz acetaldehydu a formaldehydu i pri teplote80 °C aj za účinku hydroxidov zásaditých ze-min Lez oLav, ze Ly vznikli „SWW" 2 form-aldehydu.

Tab. 4 Vplyv reakčnej doby na vznik „sirupov“z formaldehydu za přítomnosti mangánu.Násada: 50 g roztoku pentaerytritolu připra-veného podlá postupu 1 c nedoreagovaného,t. j. zastavené hned po nadávkovaní acetal-dehydu, 1,5 g oxidu vápenatého, 3,0 g vody,5.10-3 % hmot. Mn2+, tlak kyslíka 250 kPa.Reakčná teplota 80 °C.

Reakčná doba [min] Zloženie produktu [mg/cm3] Prie- pust- nosť í%] Fd Si PE DPE BPE 0,0 53,7 0,5 7,8 0,1 0,5 99,0 5,0 18,9 2,9 8,4 0,3 0,6 99,0 10,0 13,2 2,7 8,6 0,3 0,6 98,0 15,0 10,1 2,6 9,3 0,4 0,6 98,7 20,0 7,9 2,6 9,1 0,4 0,6 98,3 30,0 5,3 2,3 8,7 0,4 0,6 98,8 40,0 4,2 2,0 8,9 0,4 0,7 98,1 60,0 2,6 2,3 8,8 0,4 0,6 98,0 120 i 1,2 3,7 8,8 0,4 0,6 98,0 Příklad 5

Podlá příkladu 1 sa připraví neopentylgly-kol z izobutyraldehydu a formaldehydu priteplote 40 °C. Za 60 min reakcie pri prefu-kovaní roztoku kyslíkom za přítomnosti od-peňovačov nevznikajú „sirupy“ z formalde-hydu.

Podobné sa připraví trimetylolpropán z n-butyraldehydu a formaldehydu, resp. tetra-metylolcyklohexanol z cyklohexanónu a form-aldehydu. Za uvedených reakčných podmie-

Claims (1)

1. 6 nok nevznikajú „sirupy“ z formaldehydu. Vý-tažky polyolov sú 85 až 93 %, počítané navyšší aldehyd, resp. keton, pri použití 30 %nadbytku formaldehydu. Příklad 6 Podl’a příkladu 5 sa připraví neopentylgly-kol z formaldehydu a izobutyraldehydu priteplote 40 °C. Kondenzácia sa robí za přítom-nosti povrchovoaktívnej látky na báze poly-etoxylovaného talového oleja (13 mólov ety-lénoxidu na mól talového oleja) a 5 . 10~2 %hmot. mravčanu manganatého v reakčnejzmesi. Za intenzívneho miešania turbínovýmmiešadlom, ktoré sprostredkuje styk so vzdu-chom, počas 60 min „sirupy“ z formaldehydunevznikajú. Příklad 7 Do skleného tlakového autoklávu o objeme2500 cm3, opatřeného miešadlom a chladiacimhadom, sa dá 673 g vodného roztoku formal-dehydu o koncentrácii 35,65 % hmot., 2 g po-vrchovoaktívnej látky a 61,6 g oxidu vápena-tého o čistotě 91 % hmot. hašeného zvlášťv 656 g vody. Po uzatvorení autoklávu sa při-dá přetlak kyslíka na hodnotu 350 kPa. Po-tom za neustálého miešania obsahu autoklávusa vyhřeje na teplotu 40 °C a počas 45 min sado prostredia načerpá 125 g acetaldehyduo koncentrácii 47 % hmot. Potom sa ešte dal-ších 30 min udržuje teplota 40 °C za neustálé-ho miešania. V reakčnom produkte praktickynie sú „sirupy“, resp. ich množstvo je pod2 mg/cm3. - PREDMET VYNÁLEZU Spósob inhibície a/alebo retardácie auto-kondenzačných reakcií formaldehydu, najmapri výrobě diolov až polyolov kondenzáciouformaldehydu s aldehydmi C2 až C20 a/aleboketónmi C3 až C2o pri teplotách 0 až 150 °C,připadne za přítomnosti inhibítorov vlastnejkondenzácie formaldehydu v reakčnom sys- téme samotných alebo za spolupósobenía kys-líka, vyznačuj úci sa tým, že reakcia sa usku-tečňuje za přítomnosti povrchovoaktívnych lá-tek a/alebo za přítomnosti kyslík obsahujúcehoplynu a/alebo 5 . 10-4 až 5.10-2 % hmot. inhi-bítorov vlastnej kondenzácie formaldehydu akyslík obsahujúceho plynu.