CS214296B1 - SpSsob úpravy povrchovéj mikroStruktúry stavebných hmot - Google Patents

Description

214 296 1

Vynález sa týká spSaobu úpravy povrchovej mikroštruktúry stavebných hmUt dvojstup-ňovou technológiou, při ktorej sa nanáša na povrch zriedený roztok polyvinylalkoholus koagulačnými činidla mi, čím sa docieli semipermeabilita povrchovej vrstvy a spevneniepovrchu a v nasledujúcej operácii sa nanáša cementové modifikované hmota s obsahom poly-vinylalkoholu, akoagulačných Cinidiel, tenzidov a připadne aj vodných dispersí makro-molekulérnych létok.

Povrchové vlastnosti stavebných hmot, najma betonových, výkazujú obecne malé mecha-nické pevnosti a neodpovedajú prierezovým vlastnostiam celej konstrukčněj hrůbky. Pretosa povrchy upravujú roznymi sposobmi, ktoré potom slúžia aj ako povrchové úpravy. Mecha-nický sposob úpravy spočívá v obrúsení povrchovéj vrstvy o hrúbke niekoíkých milimetrov.Obrúsením sa odstréni mechanicky slabé a nesúdržné vrstva povrchu a súčasne sa povrchvyrovná. Této metoda je náročné na brúsne zariadenia, vyžaduje odsévanie brúsneho prachua v případe brúsenia za mokra je nutné odčerpévanie vzniklej kašovítej hmoty. Naviacsa do konštrukcie vnáša nadbytečné vlhkosl. Povrchové nesúdržné vrstvy sa odstraňujú ajchemicky pomocou roztokov kyselin s nasledujúcou neutralizéciou přebytku kyseliny a vy-mytím vzniklých rozpustných solí. Metoda vyžaduje bezpečnostné a hygienické opatrenia anutné technologické přestávky.

Podlá iných sp&sobov sa upravuje povrch stavebných hmot zriedenými roztokmi, alebovodnými disperziami polymérov. Této tzv. penetrécia, impregnécia alebo napúštanie častonesplňuje požadovaný účinok, lebo polymérny povrch posobí ako filtračné vrstva. Riedidláalebo rozpúštadlá vnikajú do hlbky konštrukcie a film polyméru zostáva iba na povrchu.Tento film je pre malú súdržnost s podkladom častou příčinou závad. Závady sa prejavujúnajma odtrhnutím povrchovej vrstvy s povrchovou vrstvou podkladu. Úprava povrchu sa preto často prevédza nénosom vrstiev z upravovaných anorganickýchalebo organických kompozici!, ktoré slúžia súčasne ako ochranné a dekorativně povrchovéúpravy. K tomuto účelu sa používájú reaktivně živice (epoxidové, polyuretánové, nenasý-tené polyesterové živice, akryléty a pod.), rozhe foliové materiály a pod* Nevýhodoutýchto metod je nutná úprava podkladu, suchý podklad a dostatečné mechanické pevnostipovrchových vrstiev. Často sa používajú vrstvy z minerélnych spojiv, najma z cementualebo anhydritu (NSR pat. 23 59 290, rak pat. 263 607. NSR pat. 22 12 843, V. Brit. pat. 889 172, USA pat. 4 053 323 atá·). Uvedené sposoby vyžadujú značné silné vrstvy povrcho-vej úpravy nanéšanej niekolkými postupmi, aby hmotnostou vrstvy a hrúbkou sa zabezpečilasamonosnost a menšia priepustnosí pre vlhkost, vodu a páru. Metody sú velmi pracné,málo produktivně a vyžadujú velké technologické přestávky.

Podlá tohto vynálezu sposob úpravy povrchovej mikroštruktúry stavebných hmot dvoj-stupňovou technológiou uskutečňuje sa tak, že na povrch stavebných hmót sa nanáša vodný-roztok polyvinylalkoholu o sušině 0,4 až 16,4 % hmot., obsahujúci 1,5 až 50 % hmot.vzhladom na pólyvinylalkohol koagulačné činidlo, s nasledujúcim nénosom cementovejnepriepustnej kompozlcie, obsahujúcej cement, plnidlá, modifikačné přísady, vodu a 0,05 až 2 214 296 8,5 % hmot. polyvinylalkoholu, 0,003 až 2,5 % hmot. koagulačného činidla a 0,2 až 6,0 %hmot. tenzidu o hydofilnej-lipofilnej rovnováha (H1B) 8 až 16, všetko vztažené na obsahcementu.

Sposob úpravy povrchovej mikrožtruktúry stavebných hmot podlá vynálezu vyžadujedvojstupňová vysoko produktívnu metodu. Prvý postup je impregnácia povrchu upravenýmivodnými roztokmi polyvinylalkoholu s koagulačnými přísadami. Tato úprava zpevňuje povr-chové vrstvy podkladov, znižuje jeho nasiakavost a priepustnost a vytvára velmi tenkúvrstvu s vysokým difuzným odporom. Táto medzivrstva súčasne zvyšuje adhézne vlastnostipodkladu s dalšími vrstvami. Vlastně účinná vrstva pozostávajúca z cementovej kompozíciea obsahujúca plnidlá, modifikačné přísady, vodu a synergický posobiace přísady na bázepolyvinylalkoholu, koagulačných činidiel a tenzidov, připadne vodné disperzie polymérov,zvyšuje znáěanlivost přísad s cementom, spásobuje vodotěsnost a odolnost voči rozpúštad-lám, riedidlám a proti vodě.

Povrchová úprava podlá vynálezu reaguje v krátkých časových úsekoch, vyžaduje mini-málně technologické přestávky a podstatné zvyšuje mechanické pevnosti konštrukcie. Zvláštvýrazné je zvýšenie pevnosti v tahu a v tahu za ohybu, zníženie modulu pružnosti a zvý-šenie odolnosti voči obrusu a otěru. Vrstvy zhotovené podlá vynálezu majú vysokú húžev-natost, pružnost a sú objemové stále. Možu sa nanášat v íubovolných hrůbkách od 1,0 mmdo viaccentimetrových hrúbok. Skladba hmot podlá vynálezu je vhodná pře podlahové konš-trukcie, pře obloženie a vystielanie potrubí, kanálov a všade tam, kde sa vyžaduje ne-priepustnost pre vodu a vodné páry. Hmota sa hodí na tesnenie kameniny, škárovanie kera-mických prvkov a pod. Výhodou sposobu úpravy povrchu podlá vynálezu je možnost jehoprevádzania na vlhké podklady ako aj na podlahy bez hydroizolačných vrstiev. Příklad 1

Penetračným . roztokom připraveným z 99 hmot. dielov polyvinylalkoholu o stupnihydrolýzy 82 % a s polymerizačným stupňom 1200 a 1 hmot. dielu 10%-ného vodného roztokuAlgCSO^)^ sa napustí podkladový beton. Po 6 hodinách při 20 °C sa na napenetroyanýpodklad nanesie 2 cm hrubá vrstva pozostávajúca z 27 hmot. dielov cementu (PC 325), 54hmot. dielov piesku o zrnitosti 0,1 až 4,0 mm, 17,5 hmot. dielov plavenej kriedy, 1,0hmot. dielov kyselého kazelnu a 0,5 hmot. dielov síranu hlinitého a z 18 hmot. dielovvody, ktorá obsahuje 0,4 hmot. dielov polyvinylakoholu. Hmota sa dokonale zhomogenizujea rozlieva na podklad. Po zatuhnutí má pevnost v tlaku 35 MPa, pevnost v tahu za ohybu 7.8 MPa, difúziu 8 m a nasiakavost pod 0,1 % hmot. Zmes bez obsahu polyvinylalkoholu asíranu hlinitého mé pevnost v tlaku 24 MPa, pevnost v tahu je za ohybu 3,1 MPa, difúzia 1.8 m a nasiakavost 5,3 % hmot. 214 296 1 Příklad 2

Panetračný roztok set připraví podobna ako v příklade Na podklad sa naneaie vrstva zmožené z 30 hmot. dieloy stru^ppQrtlapsh.4h,o pemeotM ?5°), 58 hmot· dielov vápencovej drtě p zrnitosti 0,1 až 1,6 mm, 10 hmot. dielov mikromletéhovápence, 0,6 hmot. dielov kazeinu, 0,4 h$>o£· dielov síranu sodného a 1,0 hnot· dieldimetylmetándisulfonanu sodného. Zmes sa dokonale zhomogenizuje 9 ljS hmot· dielmivody, v ktorej je hmot. dielu polyvi^lalkohol^. Vrstva aa nati^ía V h^hhe ? mmna povrch betonového potrubia. Pevnosf v tlaku zatrhnutéj vrstvy je 23,2 UPa a pevnoeív £ahu za ohybu 5,5 M?a, difúzia 9,5 a naaiakavosí φ % hmot· za 24 hadíp. Zmea bezpolyvinylalkoholu má pevnosi v tlaku 17,5 lf£$, pyvnpst v tahu ?ξ| p^yho 1|8 MPa, difúziu2,4 m a nasia^vosf 2,5 | hmot· |® ?4 h<$í$. Příklad 3

Penetradn^ roztok S® priprayí podobné ako v příklade 1. Před použitím ®.h Panetračnýroztok riedi vodou v pomere 1 diel roztoku ke 9 diplom vody.

Na napěnatrovaný podklad aa naneaie vrstva hmoty., připravené z 27 hmot. dielovbieleho cementu (triedy 4991, 50 hmot. dielov mletého vápence o zrnitosti do 0,5 mm, 1,5 hmot· dieloy síranu hlinitého, 3 hmot. dieloy farebného pigmentu a 0,5 hmot. dielovdiamidu kyseliny uhličitéj. ZamieSaním, 9 12 hmot· dihWi vody, která Qhaafeuje, 2 hmot.diety polyvinylalkoholu o 9;uéine 14 % hmot· < $, hmot. dielov vodnéj diaparzie. polyméru.Zmes sa nanáSa na podklady striekaním a vytvára nepriepustnú vrstvu o vynikájúcichmechanických vlaatnoatiach a vysokéj estetickéj úrovni·

Claims (4)

1. 4 214 296 PREDMET VYHÍLEZO

   1. Sposob úpravy povrchovej mikroštruktúry stavebných hmot dvojstupňovou technológiou, vyznačujúci sa tým, že na povrch stavebných hmot sa nanéša vodný roztok polyvinyl-alkoholu o sušině 0,4 až 16,4 % hmot., obsahujúci 1,9 až 90 % hmot. vzhíadom na pó-ly viny lalkphol koagulačné činidlo, s nasledujúcím nánosom cementověj nepriepustnejkompozície, obsahujúcej cement, plnidlá, modifikačné přísady, vodu a 0,09 až 8,9 %hmot. polyvinylalkoholu, 0,003 až 2,9 % hmot. koagulačného činidla a 0,2 až 6,0 %hmot, tenzidu o hydrofiinej-lipofilnej rovnováhe (HIB) 8 až 16, všetko vztažené naobsah cementu. . ' '
2. 2. Sposob úpravy podía bodu 1, vyznačujúci sa tým, že koagulačné činidlo pře polyvinyl-alkohol tvoří najmenej jedna z létok vodorozpustné sírany, chloridy, boritany, uhli-čitany a fosforečnany kovov I. až III. skupiny, hydroxid amonný, alfa-naftol, diamidkyseliny uhličitéj, rezorcinol a salicylamid sodný.
3. 3. Sposob úpravy podía hodu 1 a 2, vyznačujúci sa tým, že tenzidy tvoria zlúčeniny sú-časne posobiace akci regulátory tuhnutia a tvrdnuti» cementového spojiva, najma mono-,di-, trietanolamín a/alebo ich zmes, áalej mono-, di-, trietylamín a/alebo ich zmes.
4. 4. Sposob úpravy podía bodu 1 až 3» vyznačujúci sa tým, že vodný roztok póly vinylakoholuobsahuje súčasne vodné disperzie makromolekulárnych látok v množstve 4,0 až 16,0 %hmot. sušiny, vztažené na cementové spojivo.