CS204733B1 - Preparation for measuring the working length of the tooth root channel - Google Patents

Description

ČESKOSLOVENSKASOCIALISTICKÁRE P U BLIKÁ(19) POPIS VYNÁLEZU K AUTORSKÉMU OSVEDČENIU 204733 (11) (81) 0)· (22) Přihlášené 13 07 79(21) (PV 4915-79) (51) Int.Cl.3 A 61 C 5/02 A 61 C 19/04 {^j (40) Zverejnené 31 07 80 ÚŘAD PRO VYNÁLEZY (45) Vydané 29 10 82 A OBJEVY (75)

Autor vynálezu ZIMA JURAJ MUDr., PREŠOV (54) Prípravnk pre meranie pracovně) dížky zubného kořenovéhokanálika

Predmetom vynalezu je prípravok na me-ranie pracovnej dížky zubného koreňovéhokanálika, pomocou ktorého zaznamenávámepracovnú dížku. koreňového kanálika u ošet-řovaného zuba na Millerovej ihle a tú mó-žeme prenášať na kořenové nástroje ručnéi rotačně a na rotačný plnič.

Vynález vteda rieši problematiku mecha-nickej přípravy zubných infikovaných koře-nových kanálikov v zubnom lekárstvepomocou zaznamenávatela dížky zubného ko-reňového kanálika pri metóde jednorázové-ho ošetrenia. Z doposial' nám známej odbor-nej literátúry i zuboliečitelskej praxe vy-plývá, aký velký ddraz sa kladie na správnémechanické opracovanie infikovaných kore-ňových kanálikov, t. j. aby bolo ddkladnéodstránenie infikovanej tekutiny a detrituv celom rozsahu koreňového kanálika a naj-ma v jeho apikálnej tretine tak, aby nedošloobturácii, připadne k pretlačeniu cez fora-men apicis dentis, k mechanickému trauma-tu periodoncia samotným koreňovým nástro-jom a iným nežiadúcim komplikáciam. Spo-menutým nežiadúcim javom móžeme predísťpri mechanickej přípravě infikovaných ko-reňových kanálikov pomocou zaznamenáva-tela, ktorým zaznamenáváme dížku zubnéhokoreňového kanálika na Millerovej ihle sosúčasným vyhotovením rtg snímku, kde sa doposial za pomoci takej aparatúrky nepra-covalo, totiž zatial' nebola v Katalogu nástro-jů pro stomatológii vo výrobě i v praxi za-vedená gradácia koreňových nástrojov čo dodížky. Za pomoci zaznamenávatela dížky ko-reňového kanálika zistíme najprv orientač-nú dížku, potom nastavíme pomocou zazna-.menávatela na Millerovej ihle skutočnú díž-ku zubného koreňového kanálika so súčas-ným vyhotovením rtg snímku a tu prenáša-me zístenú hodnotu koreňového kanálika nakoreňové nástroje strojovo, ktoré užívámepri mechanickom opracovaní a napokonna rotačný plnič.

Doposial' známe metody neumožňovali za-znamenat pracovnú dížku koreňového ka-nálika, tak, aby nám umožnili predísť, při-padne znížiť riziko traumy z pretláčenia nakrajné možné minimum. Pre tento účel mávýznam spomenutý prípravok, pomocou kto-rého získáme najprv orientačnú pracovnúdížku koreňového kanálika a to vsunutímMillerovej ihlylpo apikálnu třetinu koreňo-vého kánálika so súčasným vyhotovením rtgsnímku.

Vyššie uvedené nevýhody odstraňuje prí-pravok pre meranie pracovnej dížky zub-ného okreňového kanálika a ustanoveniekoreňového nástroja, pozostáyajúci z vál-cového telesa prefUloženie rukováti s kore- 204733 2 ňovým nástrojem a na jeho boku vytvořené-ho vodiaceho púzdra, ktorého podstata spo-čívá v tom, že vo válcovom púzdre je volnéotqčne uložená pohybová matica, ktorá je naobvode vrúbkovaná a ktorou prechádza rov-noběžně s osou kořenového nástroja závito-vá tyčka, jejž jeden koniec vytvára dotykovérameno s dorazům a druhý koniec'je opatře-ný dížkovým ukazovateíom. Příkladné provedeme přípravku pre mera-nie pracovnej dížky zubného koreňového ka-nálika je znázorněné na připojených výkre-soch, kde.na obr. 1 je v náryse a na obr. 2v bokoryse.

Rameno zaznamenávateia 11 sa dotýkádorazom 12 u zuba čelusti najnižšieho bodua u zuba sáňky nejvyššieho bodu, kde naMillerovej ihle S dostaneme hodnotu zodpo-vedajúcu orientačnej pracovnej dížke kore-ňového kanálika. Podlá rtg snímku nastavu-jeme skutočnú pracovnú dlžku koreňovéhokanálika. Je to vlastně vertikálna rovinaprebiehajúca koreňovým kanálikom vymed-zená marginálnou čiarou koreňového hrotuzuba až po najnižší bod — myslí sa na zubčelusti. U viackoreňových zubov je to vlast-ně najnižší bod s najkratšou vzdialenosťouod vchodu ošetřovaného kanálika a najvyš-ší bod — myslí sa na zub sáňky. U viackore-ňových zubov sáňky je najvyšší bod s naj-kratšou vzdialenosťou od vchodu ošetřova-ného zubného kanálika. Aby nenastal posunramena zaznamenávateia 11 a ramena uka-zovatela 4, zaisťuje sa stabilita a posunoboch ramien súčasne skrutkou 3, při kto-rej z oboch stráň sú vodidlá 2 zabraňujúceotáčaniu oboch ramien 11, 4. Otvory vodi-diel 2 sú svojím tvarom prispósobené tvaruoboch ramien 4, 11. Obr. 2 nám znázorňuje,že majú 1/3 zbrúsenú v smere pozdížnej osiramien 11 a 4 na ploché, ktorú sme získalizbrúsením je nanesené milimetrová stupni-ca, na ktorej ukazovatel' 4 ukazuje hodnotuzískanú zaznamenávaťelom 11 u koreňové-ho kanálika. Vodidlá 2 sú napojené na vál-cové teleso 7. Válcové teleso 7 pOsobí na če-luste 6, ktoré držia Millerovú ihlu S alebokoreňový nástroj. Po čelustiach 6 následujerukováť 9, v ktorej je vyvřtaná diera 8 vy-usťujúca na konci rukováti 9. Táto slúži preMillerovú ihlu 5, ak nepotřebujeme velkúhodnotu — myslí sa na malý koreňový kaná-lik. Velký význam má diera 8 v rukováti 9vtedy, ak by sa vyhotovoval miniatúrny za-znamenáváte! potřebný tam, kde je malýpracovný priestor v dutině ústnej, t. j. v ob-lasti premolárov a molárov. Rameno zazna-menávatela 11 a rameno ukazovatela 4 spo-lu s vodidlami 2 a maticou 3 majú význami ten, že sa mňžu použiť na rovnom a kolien-kovom násadci při používaní rotačnýchkoreňových nástrojoch. Pomocou zaznamená-vatela 11 a ramena ukazovatela 4 máme pře-hlednost o skutočnej pracovnej dížke kore-ňového kanálika, ktorý směsi nastavili po-dlá rtg snímku, a ktorú potřebujeme maťvyznačenú na koreňových nástrojoch rotač- ných, umožňujú nám prehladnosť a možnosťzrakovej kontroly* v priebehu mechanickéhoopracovania koreňových kanálikov ak dodr-žiavame zásadu, že doraz 12 sa presne dotý-ká pevného bodu. Takýmto spósobom je za-vedená aj gradácia používaných koreňovýchnástrojov, čo do dížky.

Zaznamenáváte! dížky koreňového zubapozostáva z rukováti 9, ktorá má na pred-nej časti štyri čeluste 6 kuželovitého tvaruo dížke 5 mm a sú rozdělené štrbinou 0,4 až0,5 mm. Po nich nasledujú závity M 4 v roz-sahu 4 mm. V střede je vyvrtaná diera 8o priemere 0,6 mm, ktorá vyúsťuje na konciřukováti 9. Je to miesto, kde sa vsúva Mille-rova ihla 5 zvlášť je potřebné, ak rukováť 9by bola len 5 mm, myslí sa na vyhotovenieminiatúrneho zaznamenávateia, ktorý je po-třebný na zisťovanie dížky koreňového ka-nálika u dolného zuboradia a horných pré-molárov a molárov. Čeluste 6 obopína matica3, ktorá má závity M 4 v rozsahu 4 mm, zbý-vajúcich 6 mm spředu matica 3 pósobí tla-kom pod 5° uhlom na čeluste 6, tým je upev-něná Millerova ihla 5. Matica 3 spředu mádieru o priemere 2 mm, zozadu 4 mm. Na hor-nej časti matice 3 sú upevněné pevne dvevodidlá 2, vzdialenosť medzi nimi je 8 mm,je to miesto pre maticu 3 o dížke 7,8 mm apriemer má 4 mm (obr. lb) M 2:1 a mázávit M 2. Vodidlá 2 majú na pohlad spředuotvor tvojtretinového kruhu o rozmeroch 1,7 mm horizontálně a 2,1 mm vertikálně.Predné vodidlo 2 slúži na udržiavanie rame-na zaznamenávateia, ktoré zaznamenávádížku koreňového kanálika na Millerovejihle S alebo na koreňovom nástroji, připad-ne na rotačnom plniči. Zo zadnej časti ma-tice 3 je vodítko na udržiavanie ramena4 ukazovatela, na ktorom je nanesená mili-metrová stupnica na bočnej ploché obochramien 4, 11. Posun oboch ramien 4, 11predného, t. j. zaznamenávateia a žádného,t. j. ukazovatela, je umožněný pomocou ma-tice 3 súčasne v smere pozdížnej osi Mille-rovej ihly 5 alebo koreňového nástroja, ro-tačného plniča, připadne vrtáka. Pri otáčanímatice 3, pomocou ktorej nastavujeme dížkuOšetřovaného zuba na Millerovej ihle S ale-bo na potrebnom nástroji, nedójde k otáča-niu ramien 4, 11, ktoré majú závit M 2, leboim nedovolia oba vodítka 2, ktoré majú ot-vor tiež dvojtretinového kruhu. Sú prispó-sobené tvaru ramien 4, 11, ktoré na pohladspředu majú vytvorenú jednu plochu, naktorej je zároveň vyznačená milimetrovástupnica. I napriek tomu, že je vytvořenáplocha vybrúsením (chýba jedna třetinakruhu), maticou 3 je umožněný posun do-předu a dozadu oboch ramien. 4, 11. Na ra-menách 4, 11 je závit M 2, kde pohlad spře-du je 1,5 vertikálně horizontálně. Pri mecha-nickej príprave infikovaných koreňovýchkanálikov zuba postupujeme tak, že po tre-panácii a vyčistění pulpovéj komory smeodstránili gangrenózny obsah z kanálika po-stupným spósobom t. j. z cervikálnej, zo

Claims (1)

1. 3 strednej a z prvej polovice apikálnej třetinypomocou najjemnejšieho pulpextraktora opriemere č. 1. Gangrenózny obsah sa postup-né vyplachoval 3 %nýni H2O2. Za pomoci ra-mena 11 zaznamenávatela sme odmeralidížku koreňového kanálika, a to tak, že smenajprv Millerovu ihlu S vsunuli po apikálnutřetinu koreňového kanálika a vyhotovilisme rtg. snímku. Získali sme takzvanú orien-tačnú dlžku koreňového kanálika potlS!, po-kia! sme sa dostali pulpextraktorom č. 1, kdebol odstránený gangrenózny obsah. Podl'artg. snímky sme nastavili skutočnú hodnotuošetřovaného zubného koreňového kanálika.Bola získaná hodnota, ktorú sme potom pre-nášali na ostatně potřebné koreňové nástro-je. Pri zaznamenávaní dlžky koreňového ka-nálika ošetřovaného zuba so súčasným vy-hotovením rtg. snímky sa riadime u čelustitým, že je to vertikálna rovina probiehajú-ca koreňovým kanálikom určená marginál-nou čiarou koreňového hrota až po naj nižšíbod ošetřovaného zuba. Pri zaznamenávanídlžky koreňového kanálika o sáňky ošetřo-vaného zuba sme sa riadili tým, že je tovertikálna rovina probiehajúca koreňovýmkanálikom určená marginálnou čiarou ko-reňového hrotu až po najvyšší bod ošetřova-ného zuba. Zaznamenáváte! dížky koreňové-ho .kanálika možno použit pri Millerovejihle 3, ďalej možno ho použit, keď je pevneupevněný na rovný a kolienkový násadec,kde skutočná hodnota dížky koreňového ka-nálika nanesená na potrebnom koreňovomnástroji nám slúži pre zrakovú kontrolu vpriebehu postupného mechanického opraco-vania koreňového kanálika, ako aj pri her-metickom zaplnění. Tým sme mohli predísťnežiadúcim javom, ako opturácii apikálnejtřetiny koreňového kanálika dentinovými pi-linami. V dósledku možnosti zrakovej kon-troly na zaznamenávatelovi znížili sme rizi-ko pretlačenia infikovanej tekutiny a detritucez foramen apicis dentis na krajné možnéminimum. Pri používaní koreňových nástro- jov pri opracovaní koreňového kanálika ne-tíójde k traumatickému poškodeniu periapi-kálneho tkaniva; vylúči sa možnost, rein-fekcie při apikotómii. V dósledku známejdížky koreňového kanálika je možné určittakú dížku gutaperčového čapu, aby tentoobsadil len dve třetiny v apikálnej tretine,aby pósobil ako piest na výplnkovú hmotu,ktorá jediná zostala v kontakte s citlivýmperiapikálnym tkanivom. Tým sa dosiahnehermetické zaplnenie koreňového kanálika.Rotačný plnič nemóže preniknúť cez hroto-vý otvor koreňa. Pri určovaní dížky koreňo-vého kanálika bez zaznamenávatela by ne-bolo přesné. Tým, že můžeme zaznamenatpresnú dížku koreňového kanálika možnomechanickú přípravu urobit i strojovýmikoreňovými nástrojmi s pocitom istoty, hlav-ně v apikálnej tretine koreňového kanálika.Priemerná ošetrovacia doba potřebná na je-den zub sa takto skracuje. Zaznamenáváte!sa dá použit na rovný a kolikový násadec ajpri vit. amputácii. Zaznamenáváte! dížky ko-reňového' kanálika móže sa použit pri zisťo-vaní dížky koreňového kanálika nielen uhorných frontálnych zubov, kde je stupnicaod 10 do 35, ale aj pri miniatúrnom vyhoto-vení zaznamenávatela, kde je stupnica od 5,10 — 20 až 28 mm. Užívá sa obyčajne prezisťovanie dížky koreňových kanálikov dol-ných zubov a horných premolárov a molá-rov, kde rukováť je len 5 mm a celý minia-túrny zaznamenáváte! pre spomínaný účelmá 14 mm. Bez rukováti sa zaznamenáváte!móže užívat na kolikovom násadci, jeho vel-kost je len 10 mm, ktorá sa rovná velkostikolienka, kde sa vsúva koreňový nástroj.Predmet vynálezu spočívá v tom, že má svo-ju miniatúrnosť a za pomoci vodítek ramenozaznamenávatela nám zaznamenává potřeb-ná dížku. koreňového kanálika a ramenoukazovatela nám ukazuje hodnotu koreňo-vého kanálika v milimetrových stupniciacha tak je možný spósob zavedenia gradáciekoreňových nástrojov čo do dížky. PREDMET Prípravok .pre meranie pracovnej dížkyzubného koreňového kanálika a ustaveniekoreňového nástroja, pozostavajúci z válco-vého telesa pre uloženie rukováti s koreňo-vým nástrojom a na jeho boku vytvořenéhovodiaceho púzdra, vyznačujúci sa tým, že vovalcovom púzdre (2) je volné otočné ulože- YNÁLEZU ná pohybová matica (3), ktorá je na obvodevrúbkovaná a ktorou prechádza rovnoběžněs osou koreňového nástroja (5) závitová tyč-ka (10), ktorej jeden koniec vytvára dotyko-vé rameno (11) s dórazom (12) a druhýkoniec je opatřený dlžkovým ukazatelom(4). 2 výkresy