SK286573B6 - Spôsob zvyšovania produkcie vajec hydiny a spevnenia vajcových škrupín - Google Patents

Abstract

Spôsob zvyšovania produkcie vajec hydiny a spevňovanie vajcových škrupín hydiny, pri ktorom sa podáva zvieraťu aspoň jedna bisfosfónová zlúčenina volená zo súboru zahrnujúceho kyselinu bisfosfónovú, jej fyziologicky prijateľnú soľ, jej hydráty a ichzmesi, a to najmenej vo veku pred nástupom znášania.

Description

Oblasť techniky

Vynález sa týka spôsobu zvyšovania produkcie vajec a spevnenia hydinových vaječných škrupín. Vynález sa tiež týka spôsobu prípravy prostriedku podávaného hydine, umožňujúceho zvýšenie produkcie vajec a zaistenie spevnenia škrupín. Vynález sa tiež týka podávania hydine aspoň jednej kyseliny bisfosfónovej alebo jej fyziologicky prijateľnej soli.

Doterajší stav techniky

Sliepka je jednoznačne majoritným druhom hydiny produkujúcim spotrebiteľské vajcia. Vplyvom trvalých pokrokov v oblasti genetickej selekcie a výživy sa v priebehu posledných 30 rokov pravidelne zvyšuje počet vajec znesených jednou sliepkou. Často sa udáva, že jedna sliepka znesie za jeden rok znášky viac ako 300 vajec, čo zodpovedá v najproduktívnejšej fáze jednému vajcu denne. Paradoxne tento vývoj je sprevádzaný zmenšovaním veľkosti hydiny a teda objemu vápnikovej rezervy, ktorá tvorí kostru. Táto rezerva je neodmysliteľná na produkciu kvalitnej škrupiny. Znižovanie vápnika, ktorý je v organizme k dispozícii na vytváranie škrupín, má ako prvý dôsledok produkciu krehkejších škrupín, predstavujúci nedostatok v zmysle organického mineralizovaného trámca. Pokiaľ tento jav pretrváva, je ohrozená znáška vajec.

Deriváty kyseliny bisfosfónovej, zaujímavé z lekárskeho hľadiska, sú dnes dobre známe. Ich farmakologické vlastnosti a ich terapeutické aplikácie sú v odbore dobre opísané u cicavcov a najmä u ľudí. Deriváty kyseliny bisfosfónovej, vzhľadom na svoje antiresorpčné pôsobenie na kosti a vzhľadom na svoj regulačný účinok na prestavbu kostí, tvoria dnes terapeutický arzenál, ktorý majú lekári k dispozícii na liečenie ľudí s patológiou spojenou s poruchami kostného metabolizmu, akými sú osteoporóza, Pagetova choroba alebo maligna hyperkalcémia.

Oproti tomu bolo venované len málo pozornosti vtákom. Zdá sa, že aj u vtákov uplatňujú deriváty kyseliny bisfosfónovej svoje inhibičné účinky na resorpciu kostí. Výskum použitia alendronátu (alebo [4-amino-l-hydroxybutylidénjbisfosfonátu) pre nosnice skutočne ukázal schopnosť tejto zlúčeniny obmedzovať resorpciu kostí.

Prvá štúdia sa týka inhibičného účinku alendronátu na resorpciu kostí, ktorá sprevádza sexuálnu zrelosť nosníc, ak je prostriedok podávaný subkutánne v dávke 0,01 mg/kg dvakrát týždenne od 16. týždňa veku až do znesenia prvého vajca. (B. H. Thorp a kol., Avian Pathol. 22, str. 671 až 682, 1993).

Druhá štúdia používa mierne odlišný režim podávania: alendronát je podávaný rovnakou cestou v dávke 0,01 mg/kg spolu v šiestich podaniach počas dvoch týždňov od veku 14 týždňov (Wilson, S. a kol., Res. Vet. Sci. 64, str. 37 až 40,1998). Rovnako ako predchádzajúca štúdia, dokazuje táto štúdia inhibičný účinok alendronátu na resorpciu kosti, ktorá predchádza zneseniu prvého vajca.

Z uvedených štúdií vyplýva, že alendronát nevyvolal zmenu veku nástupu znášky.

Použitie prostriedkov schopných znižovať mobilizáciu vápnika potrebnú na produkciu vaječnej škrupiny sa javilo ako nepriaznivé na produkciu kvalitných škrupín a na produkciu vajec. Deriváty kyseliny bisfosfónovej by mali mať svojím antiresorpčným pôsobením predovšetkým takéto nepriaznivé účinky.

V oboch predchádzajúcich štúdiách je ukázané, že objem kostnej drene je zreteľne menej významný u sliepok dostávajúcich alendronát v porovnaní so sliepkami kontrolnými, nech bol okamih podania rôzny, teda pred nástupom znášania alebo počas znášania. Kostná dreň je zvláštny druh kosti u vtáčích samíc; pôsobí ako zásobáreň vápnika potrebného na vytváranie vaječných škrupín. Pri každom cykle znášania podlieha táto dreň čiastočnej resorpcii, umožňujúcej uvoľnenie vápnika, potom novej mineralizácii, ktorá sa uplatní pri nasledujúcom cykle. Výsledky získané zmenšením objemu kostnej drene v citovaných správach teda naznačujú, že podávanie derivátov kyseliny bisfosfónovej pred nástupom znášania alebo počas znášania je schopné ohroziť mineralizáciu vaječnej škrupiny a v dôsledku toho kvalitu vaječných škrupín.

Thorp a kol. vo svojej práci napokon dokazuje, že podávanie alendronátu počas znášania v dávkach 0,01, 0,1 alebo 1 mg/kg môže viesť k zníženiu alebo dokonca k zastaveniu znášania. Podobne subkutánna injekcia 1 mg/kg každé dva dni počas dvoch týždňov približne 18 týždňov po nástupe znášania vyvoláva úplné zastavenie znášky na niekoľko dní. Okrem toho dochádza k zmene kvality škrupiny, ktorá je tým väčšia, čím je dávka vyššia.

Teraz sa však s prekvapením zistilo, že zlúčeniny bisfosfonátového typu sú užitočné na zvyšovanie produkcie hydinových vajec a na zlepšovanie kvality škrupín znesených vajec.

Podstata vynálezu

Spôsob zvyšovania produkcie vajec a spevňovania vaječných škrupín hydiny spočíva podľa vynálezu v tom, že sa podáva zvieraťu najmenej jedna bisfosfónová zlúčenina volená zo súboru zahrnujúceho kyselinu bisfosfónovú, jej fyziologicky prijateľnú soľ, jej hydráty a ich zmesi, a to najmenej vo veku pred nástupom znášania.

Za kyselinu bisfosfónovú a jej soľ sa obvykle považuje zlúčenina vykazujúca reťazec P-C-P.

Soli tejto zlúčeniny s anorganickými alebo organickými kyselinami alebo zásadami farmaceutický prijateľné sú taktiež podľa vynálezu použiteľné. Príklady solí s kyselinami sú chlórhydrát, brómhydrát, sulfát, acetát, hydrogensulfát, dihydrogenfosfát, metánsulfonát, metylsulfát, maleát, fiimarát, sulfonát, 2-naftalénsulfonát, glykolát, glukonát, citrát, izetionát, benzoát, salicylát, askorbát, tartarát, sukcinát, laktát, glutarát a toluénsulfonát. Ako príklad solí s anorganickými alebo organickými zásadami možno uviesť soli amónne alebo soli alkalických kovov, ako napríklad soli sodné.

Hydráty týchto zlúčenín sú podľa vynálezu tiež použiteľné.

V rámci vynálezu sú použiteľné bisfosfónové zlúčeniny opisované v technike ako činidlá napomáhajúce resorpcii kostí alebo predpisované pri liečení Pagetovej choroby. Do rámca definície bisfosfónových zlúčenín, ktoré možno podávať podľa vynálezu, patria všeobecnejšie bisfosfónové kyseliny a ich soli opisované v patentových spisoch číslo: WO 87/03598, EP 325482, BE 822930, EP 304961, US 4 621077, FR 2 826223, WO 86/00902, EP 162510, EP 186405, US 4 922007, US 4 578376, BE 865434, US 4 134969, DE 2 130794 a BE 902308.

Všeobecne majú bisfosfónové zlúčeniny všeobecný vzorec:

O R·! O

HO—p—C—P —OH

OH R₂ OH _(i) kde znamená

Ri a R₂ od seba nezávisle atóm vodíka, atóm halogénu, skupinu hydroxylovú alebo skupinu -T, alebo skupinu -XT,

T nasýtenú alebo nenasýtenú uhľovodíkovú alifatickú skupinu, prípadne substituovanú a/alebo prerušenú jedným alebo niekoľkými atómami kyslíka, síry, dusíka, skupinou N-CO, CO-N, CO, SO alebo SO₂, karbocyklickú alebo heterocyklickú skupinu nasýtenú alebo nenasýtenú alebo aromatickú prípadne substituovanú, skupinu tvorenú súčasne alifatickou časťou definovanou vyššie a časťou karbocyklickou a/alebo heterocyklickou definovanou skôr a/alebo prerušenou atómom kyslíka, síry, dusíka, skupinou N-CO, CO-N, CO, SO alebo SO₂,

X skupinu volenú zo súboru zahrnujúceho O, NH, NT, S, CO, CO-NT, NT-CO alebo T už definovanú, alebo sú vo forme fyziologicky prijateľnej soli alebo hydrátov.

Pod pojmom alifatická skupina sa rozumie necyklický uhľovodík, ako je skupina alkylová, alkenylová, alkinylová, pričom alkenylová, alkinylová sú jeden alebo niekoľkokrát nenasýtené.

Ako príklady alkylovej skupiny sa uvádzajú skupina metylová, etylová, propylová, izopropylová, butylová, izobutylová, fôrc-butylová, pentylová, izopentylová, neopentylová, 2-metylbutylová, 1-efylpropylová, hexylová, izohexylová, neohexylová, 1-metylpentylová, 3-metylpentylová, 1,2-dimetylbutylová, 1,3-dimetylbutylová, 2-etylbutylová, 1-metyl-1-etylpropylová, heptylová, 1-metylhexylová, 1-propyíbufylová, 4,4-dimefylpentylová, oktylová, 1-metylheptylová, 2-efylhexylová, 5,5-dimetylhexylová, nonylová, decylová, 1-mefylnonylová, 3,7-dimefyloktylová a 7,7-dimefyloktylová skupina.

Alkylové skupiny môžu mať až 25 atómov uhlíka. Výhodne obsahujú 1 až 12 atómov uhlíka, výhodnejšie 1 až 6 atómov uhlíka.

Alkenylové a alkinylové skupiny môžu mať až 25 atómov uhlíka. Výhodne obsahujú 2 až 12 atómov uhlíka, výhodnejšie 2 až 6 atómov uhlíka.

Karbocyklickou skupinou sa rozumie monocyklický alebo polycyklický, výhodne monocyklický alebo bicyklický uhľovodík. Spravidla obsahuje taká skupina 3 až 18 atómov uhlíka (napríklad 3 až 10 atómov uhlíka).

Nasýtenými alebo nenasýtenými skupinami sú napríklad skupina cykloalkylová a cykloalkenylová. Cykloalkenylová skupina môže mať jednu alebo niekoľko nenasýtených väzieb. Príklady cykloalkylových skupín sú cyklopentylová, cyklohexylová, cykloheptylová, cyklookfylová, adamantylová alebo norbomylová skupina.

Aromatickými karbocyklickými skupinami sú napríklad monocyklické alebo bicyklické arylové skupiny, výhodne so 6 až 18 atómami uhlíka. Príkladom sú skupiny fenylová, naftylová, antrylová a fenatrylová; najvýhodnejšia je skupina fenylová.

Ako heterocyklické skupiny sa uvádzajú monocyklické alebo polycyklické skupiny, výhodne monocyklické alebo bicyklické skupiny s jedným alebo s niekoľkými heteroatómami so súboru zahrnujúceho atóm kyslíka, dusíka a síry. Štrukturálne pozostávajú z cyklického jadra kondenzovaného po dvoch alebo viazaného po dvoch väzbami sigma, pričom každé jadro s jednou alebo s niekoľkými nenasýtenými väzbami má výhodne 5 až 10, výhodnejšie 5 až 8 článkov reťazca. Rozlišujú sa skupiny heterocyklické aromatické, heterocyklické skupiny nasýtené a nenasýtené.

Je výhodné, ak má heterocyklická skupina 1, 2, 3 alebo 4 heteroatómy volené zo súboru zahrnujúceho atóm kyslíka, dusíka a síry. Ako príklady heterocyklických skupín sa uvádzajú skupina pyrolidínová, dioxoiánová, imidazolidínová, pyrazolidínová, piperidínová, dioxánová, morfolínová, ditiánová, tiomorfolínová, piperazínová, tritiánová, indolínová, indénová, karbazolová, fenotiazínová, fenoxazínová, fluorénová, ich nasýtené deriváty, nenasýtené a aromatické, rovnako ako ďalej definované heteroarylové skupiny: fúrylová, tienylová, pyrolylová, oxazolylová, tiazolylová, imidazolylová, pyrazolylová, izoxazolylová, izotiazolylová, oxadiazolylová, triazolylová, tiadiazolylová, pyridylová, pyridazinylová, pyrazinylová, triazinylová, indolizinylová, indolylová, izoindolylová, benzofúrylová, benzotienylová, indazolylová, benzimidazolylová, benzotiazolylová, purinylová, chinolizinylová, chinolinylová, izochinoleinylová, cinolinylová, ftalazinylová, chinazolinylová, chinoxalinylová, naftyridinylová, pteridinylová, akridinylová, fenazinylová, ich nasýtené a nenasýtené deriváty.

Skupiny majúce súčasne časť alifatickú a časť karbocyklickú a/alebo heterocyklickú majú výhodne skupinu -alk-Ar, kde znamená alk skupinu alkylovú, výhodne s 1 až 12 atómami uhlíka a Ar skupinu arylovú so 6 až 18 atómami uhlíka alebo skupinu heteroarylovú monocyklickú, dicyklickú alebo tricyklickú s jedným až štyrmi heteroatómami volenými zo súboru zahrnujúceho atóm kyslíka, dusíka a síry. Výhodným príkladom takých skupín je skupina benzylová.

Ak predstavuje Ár skupinu heteroarylovú, je volená prednostne z uvedených heteroarylových skupín.

Atómom halogénu sa vždy rozumie atóm chlóru, brómu, jódu alebo fluóru.

Ak T znamená alifatickú uhľovodíkovú skupinu, alebo skupinu pozostávajúcu z jednej časti alifatickej a z jednej časti karbocyklickej a/alebo heterocyklickej, môže byť skupina T prípadne prerušená jedným alebo niekoľkými členmi zo súboru zahrnujúceho atóm kyslíka, síry, dusíka, skupinu N-CO, CO-N, CO, SO a SO₂.

Pokiaľ je alifatická skupina prerušená atómom dusíka, skupinou N-CO a CO-N, nesie atóm dusíka ešte atóm vodíka alebo alifatickú skupinu definovanú pre T. Ak je skupina prerušená atómom dusíka, skupinou N-CO alebo CO-N, je skupinou pozostávajúcou súčasne z jednej časti alifatickej a z jednej časti heterocyklickej alebo karbocyklickej a atóm dusíka je substituovaný skupinou karbocyklickou alebo heterocyklickou, alebo skupinou alifatickou alebo atómom vodíka.

Výhodne je X volený zo súboru zahrnujúceho atóm kyslíka, síry, skupinu NH a NT, výhodnejšie zahrnujúceho atóm kyslíka a síry.

Pokiaľ T znamená alifatický uhľovodík (prípadne prerušený atómom kyslíka, síiy, dusíka, skupinou N-CO, CO-N, CO, SO alebo SO₂), skupinu karbocyklickú alebo heterocyklickú, skupinu pozostávajúcu súčasne z jednej časti alifatickej a z jednej časti karbocyklickej a/alebo heterocyklickej, (prípadne prerušenej atómom kyslíka, síry, dusíka, skupinou N-CO, CO-N, CO, SO alebo SO₂), môže byť T prípadne substituovaná.

Podľa vynálezu nemá substituent skupiny T rozhodujúci význam. Všeobecne je to monovalentná organická skupina. Z výhodných substituentov prichádzajú do úvahy skupiny: -OH, -SH a -NH₂ a atómy halogénu, najvýhodnejšie skupiny -OH, -SH a atómy halogénu.

Výhodne je skupina T volená zo súboru zahrnujúceho alkylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka, prípadne substituovanú ďalej definovanými skupinami K: monocyklickou, bicyklickou alebo tricyklickou arylovou skupinou so 6 až 18 atómami uhlíka, prípadne substituovanú jednou alebo niekoľkými skupinami K: monocyklickú, bicyklickú alebo tricyklickú heteroarylovú skupinu s 1, 2, 3 alebo 4 heteroatómami volenými zo súboru zahrnujúceho atóm kyslíka, dusíka a síry, prípadne substituovanú jednou alebo niekoľkými skupinami K, v ktorých má každá monocyklickú jednotka 5 až 8 článkov reťazca; arylalkylovú skupinu s 6 až 18 atómami uhlíka v arylovom podiele a s 1 až 12 atómami uhlíka v alkylovom podiele, prípadne substituovanú jednou alebo niekoľkými skupinami K; heteroarylalkylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka v alkylovom podiele, prípadne substituovanú jednou alebo niekoľkými skupinami K, kde heteroarylovou skupinou je definovaná skupina; nasýtenú heteromonocyklickú skupinu s 5 až 8 reťazcovými členmi a 1, 2, 3 alebo 4 heteroatómami volenými zo súboru zahrnujúceho atóm dusíka, síry a kyslíka, prípadne kondenzovanú na definované arylové jadro so 6 až 18 atómami uhlíka, prípadne substituované jednou alebo niekoľkými skupinami K; alebo alkylovú skupinu s 1 až 12 atómami uhlíka, substituovanú definovanou monocyklickou heterocyklickou skupinou, prípadne nakondenzovanou na skupinu arylovú so 6 až 18 atómami uhlíka a prípadne substituovanú v alkylovom, arylovom alebo heterocyklickom podiele jednou alebo niekoľkými skupinami K; kde K je skupina volená zo súboru zahrnujúceho skupinu -OH, -SH, alkoxyskupinu s 1 až 12 atómami uhlíka, alkyltioskupinu s 1 až 12 atómami uhlíka; skupinu -NH₂, alkylaminoskupinu s 1 až 12 atómami uhlíka, dialkylaminoskupinu s 1 až 12 atómami uhlíka a atóm halogénu.

Výhodne je skupina K volená zo súboru zahrnujúceho skupinu -OH, -SH, alkoxyskupinu s 1 až 12 atómami uhlíka, alkyltioskupinu s 1 až 12 atómami uhlíka, alkylaminoskupinu s 1 až 12 atómami uhlíka, dialkylaminoskupinu s 1 až 12 atómami uhlíka a atóm halogénu. Ešte výhodnejšie je skupina K volená zo súboru

SK 286573 Β6 zahrnujúceho skupinu -OH, -SH, alkoxyskupinu s 1 až 12 atómami uhlíka, alkyltioskupinu s 1 až 12 atómami uhlíka a atóm halogénu.

Jednou výhodnou podskupinou opísaných bisfosfónových zlúčenín je uvedená zlúčenina všeobecného vzorca (I), kde znamená:

Ri atóm vodíka, atóm halogénu, hydroxylová skupinu, aminoskupinu, monoalkylaminoskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka a dialkylaminoskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka;

R₂ atóm halogénu, lineárnu skupinu alkylovú s 1 až 5 atómami uhlíka, nesubstituovaná alebo substituovaná skupinou volenou zo súboru zahrnujúceho atóm chlóru, skupinu hydroxylová, aminoskupinu, monoalkylaminoskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, dialkylaminoskupinu; cykloalkylaminoskupinu s 3 až 7 atómami uhlíka, alebo znamená

R₂ fenoxyskupinu, skupinu fenylová, tiolová, fenyltioskupinu, chlórfenyltioskupinu, skupinu pyridylovú, pyridylmetylová, 1-pyridyl-1-hydroxymetylová, imidazolylmetylová a tiomorfolin-4-ylová skupinu.

Prednosť zlúčeninám všeobecného vzorca (I), kde znamená R₂ atóm halogénu, lineárnu skupinu alkylová s 1 až 5 atómami uhlíka, nesubstituovaná alebo substituovanú skupinou zo súboru zahrnujúceho atóm chlóru, skupinu hydroxylová, aminoskupinu, monoalkylaminoskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, dialkylaminoskupinu a cykloalkylaminoskupinu s 3 až 7 atómami uhlíka.

Výhodnejšie sú zlúčeniny všeobecného vzorca (I), kde znamená R₂ atóm halogénu, lineárnu skupinu alkylová s 1 až 5 atómami uhlíka, nesubstituovaná alebo substituovanú skupinou volená zo súboru zahrnujúceho atóm chlóru; skupinu hydroxylová; a cykloalkylaminoskupinu s 3 až 7 atómami uhlíka.

Druhou výhodnou podskupinou opísaných bisfosfónových zlúčenín je zlúčenina všeobecného vzorca (I), kde znamená:

R] atóm vodíka, atóm halogénu, hydroxyskupinu, prípadne substituovanú skupinou A_o, skupinu A_o, skupinu alkylová výhodne s 1 až 12 atómami uhlíka, prípadne substituovanú od seba nezávisle jedným alebo niekoľkými substituentmi volenými zo súboru zahrnujúceho atóm halogénu, hydroxyskupinu, hydroxyskupinu substituovanú skupinou B_o, skupinu tiolovú, tiolovú skupinu substituovanú skupinou B_o a skupinami A_o,

R₂ tiolovú skupinu prípadne substituovanú skupinou A_o alebo skupinou alkylovou, výhodne s 1 až 2 atómami uhlíka, prípadne substituovanú jedným alebo niekoľkými substituentmi volenými zo súboru zahrnujúceho hydroxyskupinu, atóm halogénu, skupinu Ao a tiolovú skupinu,

Ao skupinu arylovú, heteroarylovú, arylalkylovú, heteroarylalkylovú, nasýtenú heterocyklickú, monocyklickú skupinu prípadne kondenzovanú na arylovú skupinu so 6 až 18 atómami uhlíka, alebo skupinu alkylovú substituovanú takou nasýtenou heterocyklickou, monocyklickou skupinou prípadne kondenzovanou na skupinu arylovú so 6 až 18 atómami uhlíka; pričom každá z týchto skupín je prípadne substituovaná na aromatickom, heterocyklickom alebo na alifatickom podiele jednou alebo niekoľkými skupinami zo súboru zahrnujúceho hydroxyskupinu, atóm halogénu, alkylovú skupinu (výhodne s 1 až 12 atómami uhlíka), alkoxyskupinu (výhodne s 1 až 12 atómami uhlíka), tiolovú alebo alkyltiolovú skupinu (výhodne s 1 až 12 atómami uhlíka);

Bo skupinu A_o alebo skupinu alkylovú (výhodne s 1 až 12 atómami uhlíka), prípadne substituovanú jednou alebo niekoľkými skupinami volenými zo súboru zahrnujúceho hydroxyskupinu, atóm halogénu, alkoxyskupinu skupinu (výhodne s 1 až 12 atómami uhlíka), tiolovú alebo alkyltioskupinu (výhodne s 1 až 12 atómami uhlíka).

V tejto podskupine sú skupina heterocyklická, heteroarylová a arylová všeobecne definované skôr.

Heteroarylovou skupinou je výhodne skupina pyridylová, tienylová alebo fúrylová a arylovou skupinou je skupina fenylová. Heterocyklickou skupinou je výhodne skupina pyrolidínová, tetrahydrofúrylová, tetrahydrotienylová, piperidínová alebo morfolínová.

Z uvedených zlúčenín sa obzvlášť dáva prednosť zlúčeninám všeobecného vzorca (I), kde znamená:

Ri atóm halogénu, výhodne chlóru, alebo skupinu alkylovú s 1 až 12 atómami uhlíka, prípadne substituovanú výhodne jedným alebo niekoľkými atómami halogénu;

R₂ aryltioskupinu so 6 až 12 atómami uhlíka, alebo heteroaryltioskupinu so 4 až 10 atómami uhlíka, pričom každá z týchto skupín môže byť substituovaná, výhodne jednou alebo niekoľkými tiolovými skupinami a/alebo atómami halogénu.

Z bisfosfónových zlúčenín použiteľných podľa vynálezu sa vyznačujú zlúčeniny patriace do jednej z nasledujúcich skupín E1 až E3 pozoruhodne rozdielnym spôsobom bunkového pôsobenia.

Skupina El: zlúčenina všeobecného vzorca (I), kde znamená R| a/alebo R₂ skupinu uhľovodíkovú alifatickú, nasýtenú alebo nenasýtenú, majúcu koncovú nesubstituovaná aminoskupinu.

Skupina E2: zlúčenina všeobecného vzorca (I), kde znamená Ri a/alebo Ŕ₂ skupinu uhľovodíkovú alifatickú, nasýtenú alebo nenasýtenú, majúcu substituovanú alebo nesubstituovaná aminoskupinu (prípadne v polohe koncovej).

Skupina E3: zlúčenina všeobecného vzorca (I), kde znamená Ri a/alebo R₂ jeden alebo niekoľko atómov dusíka.

Ako bisfosfónové zlúčeniny použiteľné podľa vynálezu sa uvádzajú:

SK 286573 Β6

- kyselina 2-pyridin-2-yl-etylidénbisfosfónová, ktorej prijatým medzinárodným názvom je kyselina piridrónová, ajej sodné soli;

- kyselina 3-amino-l-hydroxypropylidénbisfosfónová, ktorej prijatým medzinárodným názvom je kyselina pamidrónová, ajej sodné soli;

- kyselina 3-(dimetylamino)-l -hydroxypropylidénbisfosfónová, ktorej prijatým medzinárodným názvom je kyselina olpadrónová, ajej sodné soli;

- kyselina l-hydroxy-3-(metylpentylamino)propylidénbisfosfónová, ktorej prijatým medzinárodným názvom je kyselina ibandrónová, ajej soli;

- kyselina 4-amino-l-hydroxybutylidénbisfosfónová, ktorej prijatým medzinárodným názvom je kyselina alendrónová, ajej sodné soli;

- kyselina 6-amino-l-hydroxyhexylidénbisfosfónová, ktorej prijatým medzinárodným názvom je kyselina neridrónová, ajej soli;

- kyselina l-hydroxy-2-(pyridin-3-yl)etylidénbisfosfónová, ktorej prijatým medzinárodným názvom je kyselina risedrónová, ajej sodné soli;

- kyselina l-hydroxy-2-(lH-imidazol-l-yl)etylidénbisfosfónová, ktorej prijatým medzinárodným názvom je kyselina zoledrónová, ajej soli;

- kyselina (cykloheptylamino)metylénbisfosfónová, ktorej prijatým medzinárodným názvom je kyselina incadrónová, ajej soli;

- kyselina 2-hydroxyetylidén-2-(pyridin-3-yl)-l,l-bisfosfónová, ajej sodnej soli.

Z bisfosfónových zlúčenín sú obzvlášť vhodné:

- kyselina dichlórmetylénbisfosfónová, ktorej prijatým medzinárodným názvom je kyselina clodroniková ajej sodné soli;

- kyselina 1-hydroxyetylidénbisfosfónová, ktorej prijatým medzinárodným názvom je kyselina etidrónová, ajej sodné soli;

- kyselina fenoxymetylénbisfosfónová, ajej soli;

- kyselina tiomorfolinometylénbisfosfónová ajej soli;

- kyselina 4-chlórfenyltiometylénbisfosfónová, ktorej prijatým medzinárodným názvom je kyselina tiludrónová ajej farmaceutický prijateľné soli, najmä dvoj sodná soľ.

Všeobecne sa rozlišujú bisfosfónové zlúčeniny s dusíkom a bisfosfónové zlúčeniny bez dusíka, pričom prednosť sa dáva bisfosfónovým zlúčeninám bez dusíka.

Podľa vynálezu sa obzvlášť dáva prednosť použitiu kyseliny tiludrónovej ajej farmaceutický prijateľných solí, obzvlášť soli dvojsodnej alebo jej hydrátom.

Pripomína sa, že podľa vynálezu pripadá do úvahy podávanie zmesi dvoch alebo viacerých bisfosfónových zlúčenín.

Spôsob podľa vynálezu je obzvlášť vhodný na podávanie bisfosfónových zlúčenín hydine produkujúcej vajcia na spotrebu, ako sú sliepky, kačice a prepelice. Podľa výhodného uskutočnenia sú hydinou sliepky.

Spôsobom podania môže byť podanie orálne, parenterálne alebo nazálne. Orálnou cestou môže byť liečivo podávané v nápojovej vode. Pri parenterálnom podávaní môže ísť o podanie subkutánne, intradermálne, intramuskuláme, intravenózne alebo intraartikuláme. Pri nazálnom podávaní sa prostriedok podáva pomocou zariadenia zaisťujúceho disperziu jemných kvapôčok vo vzduchu, výhodne vody, do ktorej bolo liečivo skôr začlenené. Takýmto zariadením sú napríklad nebulizéry, rozprašovače, odparovače a aerosóly.

Galenická forma podávania liečiva záleží od cesty podania. V prípade orálneho podania sa dáva prednosť rozpustným formám v pitnej vode. K tým patria orálne prášky, tablety s rýchlym rozpúšťaním, šumivé tablety, nápojové roztoky. Pri parenterálnom podaní sa môže prostriedok podávať vo forme roztoku, výhodne vodného roztoku, suspenzie, implantátu alebo lyofilizátu.

Prostriedky, určené na orálne podávanie, môžu obsahovať navyše k fosfónovým zlúčeninám dezintegračné činidlo, stekucovacie a mazacie činidlo a všetky vhodné excipienty.

Ako excipient prichádza do úvahy laktóza, celulóza alebo škroby. Ako mazadlá možno použiť steárovú kyselinu, stearát horečnatý, L-leucín alebo napríklad tribehenát glycerolu. Ako dezintegračné činidlo môže slúžiť nátriumkarboxymetylový škrob, stekutená nátriumkarboxymetylcelulóza alebo napríklad stekutený polyvinylpyrolidón. Ako stekucovadlo je možné použiť čistý oxid kremičitý alebo koloidný oxid kremičitý.

Vynález sa týka tiež orálnych prostriedkov s okamžitou rozpustnosťou a orálnych foriem šumivých vnesením šumivej prísady do prostriedku podľa vynálezu. Ako šumivú prísadu je možné použiť kyselinu vínnu a hydrogenuhličitan sodný alebo kyselinu citrónovú a hydrogenuhličitan sodný.

Vynález sa týka tiež tabliet s okamžitou rozpustnosťou, šumivých piluliek, ako aj potiahnutých piluliek. Obzvlášť výhodný je prostriedok obsahujúci laurylsulfát sodný podľa európskeho patentového spisu číslo EP 336851.

Injektovateľné prostriedky sa pripravujú zmiešaním jedného alebo niekoľkých derivátov bisfosfónovej kyseliny, s regulátorom hodnoty pH, s pufrom, suspenzným činidlom, solubilizačným činidlom, stabilizátorom, činidlom tonicity a/alebo s konzervačným činidlom a začlenením zmesi do intravenóznych, subkután nych, intramuskulámych, intradermálnych alebo intraartikulámych injekcií obvyklým spôsobom. Pokiaľ je to nutné, môžu byť injektovateľné prostriedky vysušené vymrazovaním obvyklými postupmi.

Príkladmi suspenzných činidiel sú metylcelulóza, Polysorbát 80, hydroxyetylcelulóza, akácia, prášková tragakantová guma, nátriumkarboxymetyl-celulóza a polyetoxylovaný monolaurátsorbitan.

Príkladmi solubilizačných činidiel sú ricínový olej stužený polyoxyetylénom, Polysorbát 80, nikotínamid, polyetoxylovaný monolaurátsorbitan, makrogol a etylester mastnej kyseliny ricínového oleja.

Okrem toho stabilizačné činidlo obsahuje siričitan sodný, metasulfit sodný a éter a ako konzervačné činidlo sa používa metyl-p-hydroxybenzoát, etyl-p-hydroxybenzoát, kyselina sorbová, fenol, krezol a chlorokrezol. Príkladom činidla ovplyvňujúceho tonicitu je manitol.

Pri príprave injektovateľných roztokov alebo suspenzií je žiaduce zaistiť izotonicitu s krvou.

Vynález sa tiež týka použitia aspoň jednej bisfosfónovej zlúčeniny volenej zo súboru zahrnujúceho kyselinu bisfosfónovú, jej farmaceutický prijateľnú soľ a jej hydráty na prípravu prostriedku umožňujúceho zvyšovať produkciu vajec a spevňovať škrupiny znesených vajec.

Bisfosfónové zlúčeniny majú dvojakú funkciu: zlepšovať kvalitu a najmä mechanické vlastnosti škrupín, odolnosť škrupín znesených vajec a zvyšovať produktivitu hydiny.

Bolo dokázané, že podávanie bisfosfónových zlúčenín hydine prináša zvýšenie počtu celkovo znesených vajec počas znášky, ako aj zvýšenie priemerného počtu vajec týždenne znesených počas znášky.

Znášková krivka umožňuje dokázanie získaných účinkov. Znášková krivka predstavuje kolísanie stredného počtu vajec znesených jednou sliepkou za týždeň v závislosti od času, v priebehu týždňa. Ako variant možno vyjadriť zmeny v závislosti od času súčiniteľom znášky, pričom súčiniteľ znášky je definovaný ako pomer stredného počtu (n) vajec znesených sliepkou za týždeň k no (čo je teoretická hodnota zodpovedajúca jednému vajcu znesenému jednou sliepkou za deň) násobený 100. Obvykle je hodnota no 7.

Pozitívne získané výsledky sa prejavia miernejším sklonom znáškovej krivky a zvýšením vrcholu znášky (zodpovedajúceho maximálneho počtu znesených vajec alebo maximálnemu súčiniteľu znášky).

Súbežne sa pozoruje zvýšená mechanická odolnosť škrupín po podávaní bisfosfónových zlúčenín.

Výhodne sa s podávaním bisfosfónových zlúčenín začne pred priemerným vekom nástupu znášania, dva mesiace pred nástupom znášania, výhodne šesť týždňov pred nástupom znášania. Trvanie liečby závisí od cesty podania. Bisfosfónové zlúčeniny možno podávať iba raz, alebo v intervaloch (výhodne v pravidelných intervaloch) v rozsahu niekoľkých dní alebo niekoľkých týždňov. S podávaním bisfosfónových zlúčenín sa výhodne prestane pri nástupe znášania. Rytmus podávania sa volí tiež v závislosti od cesty podania a od podávanej dávky.

Podávať možno nazálne, orálne alebo parenterálne. Pri orálnom alebo nazálnom podaní sa výhodne podáva opakovane v dennom, dvojdennom alebo týždennom rytme alebo v pravidelných intervaloch každý druhý až šiesty deň. Podávaná dávka môže byť v jednej porcii alebo rozdelená na niekoľko hodín, alebo sa môže podávať kontinuálne počas niekoľkých hodín.

V prípade parenterálnej cesty môže byť podanie jednou injekciou alebo opakovanými injekciami v dennom, dvojdennom alebo týždennom rytme každý druhý až šiesty deň. Výhodným rytmom pri parenterálnom podaní je ošetrenie jedinou injekciou.

Odporúčané dávky kolíšu v závislosti od cesty podania. Pri orálnom alebo nazálnom podaní je dávka 0,01 až 100, výhodne 0,1 až 50 mg/kg. Obzvlášť pri tiludronáte sú dávky podania 0,5 až 50 mg/kg. Pri parenterálnom podaní sú dávky 0,001 až 50 mg/kg, výhodne 0,005 až 30 mg/kg. Obzvlášť pri tiludronáte sú dávky podania 0,1 až 50 mg/kg, výhodne 0,25 až 25 mg/kg.

Vynález objasňuje, nijako však neobmedzuje nasledujúci príklad praktického uskutočnenia a priložené obrázky.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Na obr. 1 je znášková krivka.

Na obr. 2 je zväčšená horná časť znáškovej krivky.

Príklad uskutočnenia vynálezu

Spolu 216 sliepok kmeňa ISA Brown vo veku 15 až 17 týždňov sa rozdelí do troch skupín na vyhodnotenie účinku na produkciu vajec pri jednom subkutánnom podaní tiludrónovej kyseliny vo forme jej sodnej soli (dinátriumtiludronátu).

Porovnávajú sa tri dávky: 0, 1 a 10 mg/kg (zodpovedajúce množstvo tiludrónovej kyseliny/kg). Tiludrónová kyselina sa podáva vo forme injektovateľných vodných roztokov tak, aby objem injektovaný do vtáka bol 1 ml na kilogram živej hmotnosti. Roztoky tiludrónovej kyseliny sa preto koncentrujú na 0,1 % a 1 % pre

SK 286573 Β6 dávky 1 a 10 mg/kg. Kontrolná skupina dostáva placebo zodpovedajúce vode na prípravu injektovateľného prostriedku. Injekcie sa vykonajú subkutánne v oblasti nad povrchovým pektorálnym svalom.

Sliepky sú umiestnené v individuálnych klietkach v jednej budove s riadenou teplotou a vlhkosťou. Každé zviera má identifikačné číslo pripevnené ku krídlu. Dostávajú rovnaké štandardné krmivo pre nosnice a pitnú vodu počas celej štúdie v neobmedzenom množstve.

Priemerný vek do nástupu znášania pri sliepkach tohto kmeňa je 20 týždňov, minimálny vek 18 a maximálny vek 20 týždňov. Priemerná prestávka medzi ošetrením a vekom nástupu znášania by mala byť 3 až 5 týždňov. Celá štúdia trvala 40 týždňov. Na konci štúdie boli sliepky staré 55 týždňov.

Polovica z celkového množstva bola usmrtená po znesení prvého vajca, aby sa vykonali histomorfometrické merania. Táto skúška sa vykonala na jednej z dvoch tarzometatarzálnych kostí.

Druhá polovica sa sledovala, aby sa zhromaždili parametre nasledujúceho znášania: vek pri znesení prvého vajca a celkový počet vajec znesených jednou sliepkou až do 55. týždňa. Pre každú skupinu sa vypočítal priemerný počet vajec znesených jednou sliepkou za týždeň počas celého obdobia a za týždeň počas jedného týždňa pre vynesenie znáškových kriviek.

Vykonáva sa analýza mechanickej odolnosti škrupín a meranie hrúbky mineralizovanej časti škrupiny na vzorke od 12 sliepok rôzneho veku: vo veku 23 týždňov (na začiatku znášania) a 54 týždňov. Odolnosť škrupiny sa meria kvantitatívne kvázi statickým zaťažovaním vaječnej škrupiny tlakom. Hrúbka škrupiny sa meria na obrázkoch získaných elektrónovým mikroskopom.

Vo veku 55 týždňov sa zvieratá usmrtia a vykoná sa histomorfometrické meranie jednej z tarzometatarzálnych kostí za rovnakých podmienok ako pri sliepkach usmrtených po znesení prvého vajca.

Variačnou analýzou 1 faktora (faktor dávky) sa porovnajú nasledujúce kritériá: „vek nástupu znášania“, „celkový počet vajec znesených jednou sliepkou“, „pomer vajec znesených jednou sliepkou za týždeň k celej znáške“, „mechanická odolnosť škrupiny“, hrúbka škrupiny“ a „objem kostnej drene“.

1. Kolísanie stredného veku nástupu znášania v závislosti od dávky tiludrónovej kyseliny

Tabuľka I udáva stredný vek znesenia prvého vajca v závislosti od dávky tiludrónovej kyseliny na zhodnotenie sliepok sledovaných až do veku 55 týždňov.

Tabuľka I - Vek nástupu znášania (vyjadrený v dňoch) v závislosti od dávky kyseliny tiludrónovej (vyjadrené v mg/kg)

Dávka kyseliny tiludrónovej (mg/kg)	0	1	10
Vek nástupu znášania	144,9 + 8,1	148,3 ± 7,8	145,1 ±8,8

V skupine sliepok je priemerný vek nástupu znášania približne 147 dní (teda vo veku 21 týždňov), s extrémom medzi 124. dňom (17,7 týždňa) a 165. dňom (23,6 týždňa).

Perióda znášania je v priemere 34 týždňov v ktorejkoľvek skupine. Pri sliepkach ošetrených dávkou 1 mg/kg nastalo znášanie v priemere o tri dni neskôr oproti sliepkam z dvoch ďalších skupín. Štatistická analýza však viedla k záveru, že neexistuje významný rozdiel (p = 0,11) medzi skupinami.

Ošetrenie kyselinou tiludrónovou neprinieslo zmenu veku počiatku znášania.

2. Kolísanie stredného počtu znesených vajec počas obdobia znášania v závislosti od dávky kyseliny tiludrónovej

Celkový počet znesených vajec počas obdobia znášania je uvedený v tabuľke II.

Tabuľka II - Celkový priemerný počet znesených vajec jednou sliepkou od nástupu znášania až do veku 55 týždňov, v závislosti od dávky kyseliny tiludrónovej (vyjadrené v mg/kg)

Dávka kyseliny tiludrónovej (mg/kg)	0	1	10
Stredný počet znesených vajec	214,1 ± 14,0	221,6+11,2	219,8 ± 12,6

Je viditeľný rozdiel medzi stredným počtom znesených vajec jednou sliepkou medzi kontrolnou skupinou a dvoma skupinami ošetrenými kyselinou tiludrónovou; v priemere zniesli ošetrované sliepky o 5,7 až 7,5 vajec viac. Štatistická analýza ukázala významný rozdiel od prahu 5 % medzi troma skupinami (p = 0,03). Analýza 2 proti 2 ukázala, že celkový počet vajec znesených jednou sliepkou zo skupiny ošetrenej 1 mg/kg je významne väčší oproti celkovému počtu znesených vajec jednou sliepkou kontrolnej vzorky.

Ošetrenie kyselinou tiludrónovou prinieslo teda zvýšenie počtu vajec znesených počas periódy znášania.

SK 286573 Β6

3. Kolísanie stredného počtu znesených vajec za týždeň v závislosti od dávky kyseliny tiludrónovej Tabuľka III ukazuje stredný počet vajec znesených za týždeň.

Tabuľka III - Stredný počet znesených jednou sliepkou za týždeň v období od nástupu znášania až do veku 55. týždňa v závislosti od dávky kyseliny tiludrónovej (vyjadrené v mg/kg)

Dávka kyseliny tiludrónovej (mg/kg)	0	1	10
Stredný počet vajec znesených za týždeň	6,23 ±0,38	6,53 ± 0,27	6,39 ± 0,34

Štatistická analýza ukázala vysoko významný rozdiel (p = 0,001) medzi troma skupinami, skupina ošetrená 1 mg/kg kyselinou tiludrónovou zniesla za týždeň znášania viac vajec ako kontrolná skupina.

4. Znášková krivka

Znášková krivka vynesená od stredného počtu vajec znesených jednou sliepkou za týždeň, vyjadreného percentom proti počtu teoretickému Ί (jedno vajce denne znášané sliepkou každý týždeň) je znázornená na obrázku 1. Obr. 2 je zväčšená horná časť znáškovej krivky. Vrchol znášania je vyšší pri skupinách ošetrovaných ako pri skupine kontrolnej. Prirodzené ubúdanie znášky v priebehu času je pri ošetrovaných sliepkach pomalšie, najmä pri dávke 1 mg/kg v porovnaní s kontrolnou skupinou. Sklon znáškovej krivky je zreteľne miernejší pri ošetrovaných skupinách. Pôvodcom tohoto rozdielneho sklonu sú predchádzajúce rozdiely, ktoré sa prejavili v celkovom počte znesených vajec a v strednom počte vajec znesených za týždeň.

5. Mechanická odolnosť škrupín

Kritériá kvality škrupín vajec znesených počas tejto štúdie sú uvedené v tabuľkách IV a V.

Tabuľka IV uvádza hodnoty získané pri teste mechanickej odolnosti škrupín.

Tabuľka IV - Mechanická odolnosť (vyjadrená v N) škrupín vajec zistená na vzorke 12 sliepok vo veku 23 a 54 týždňov v závislosti od veľkosti dávky kyseliny tiludrónovej (vyjadrené v mg/kg)

Dávka kyseliny tiludrónovej (mg/kg)	0	1	10
Odolnosť vo veku 23 týždňov	37,2 + 4,1	39,3 ± 5,2	41,5 ±6,3
Odolnosť vo veku 54 týždňov	21,5 + 10,1	28,3 ± 4,9	30,3 ±6,1

Výsledky naznačujú, že existuje závislosť medzi dávkou a účinkom rovnako pri vajciach znesených na začiatku znášky, ako pri vajciach znesených vo veku 54 týždňov. Rozdiel medzi kontrolnou skupinou a skupinami ošetrovanými je výraznejší v 54. týždni ako v 23. týždni. To znamená, že pokles mechanickej odolnosti škrupiny vajec, čo je prirodzený proces vyvíjajúci sa progresívne s pribúdajúcim časom znášania, je menší pri zvieratách ošetrovaných kyselinou tiludrónovou (približne -28 % pri dvoch skupinách ošetrovaných medzi dvoma meraniami), ako pri neošetrovanej kontrole (-42 %). Štatistická analýza neumožňuje zistiť štatistickú významnosť na 5 % prahu; to sa dá vysvetliť pomerne veľkou individuálnou variabilitou, ktorá charakterizuje tento parameter.

Skúška parametra „hrúbka mineralizovanej časti škrupiny“ uvedená v tabuľke V umožňuje záver v rovnakom zmysle ako pri predchádzajúcom kritériu, i keď štatistická analýza neumožňuje objaviť významné rozdiely na 5 % prahu. Škrupiny sa javia hrubšie pri zvieratách ošetrovaných kyselinou tiludrónovou; účinok je výraznejší pri sliepkach ošetrených dávkou 10 mg/kg, obzvlášť vo veku 54 týždňov. Existuje napokon dobrá závislosť medzi mechanickou odolnosťou škrupiny a hrúbkou mineralizovanej časti: odolnosť je tým výraznejšia, čím je hrúbka väčšia.

Tabuľka V - Hrúbka mineralizovanej časti škrupiny (vyjadrená v mm) vajec vybraných od vzorky 12 sliepok starých 23 a 54 týždňov v závislosti od dávky kyseliny tiludrónovej (vyjadrené v mg/kg)

Dávka kyseliny tiludrónovej (mg/kg)	0	1	10
Hrúbka vo veku 23 týždňov	0,255 ± 0,028	0,256 ± 0,025	0,272 ±0,013
Hrúbka vo veku 54 týždňov	0,249 ±0,015	0,267 ± 0,026	0,273 ±0,021

Predchádzajúce dva analyzované parametre sú dobrými ukazovateľmi kvality škrupiny. Zodpovedá to predchádzajúcej tvorbe kostnej drene, ktorá začína približne dva týždne pred nástupom znášania pri silnej individuálnej premenlivosti.

Vo veku 55 týždňov už neexistuje významný rozdiel medzi skupinami; to možno vysvetliť tiež silnou individuálnou variabilitou. Zdá sa však, že vývoj kostnej drene je výraznejší pri zvieratách ošetrovaných kyse linou tiludrónovou ako pri kontrolných. Rovnako ako pri nich bol objem kostnej drene najmenej šesťnásobný, pričom deväťnásobok zodpovedal lmg/kg a trinásťnásobok zodpovedal dávke 10 mg/kg.

Tabuľka VI - Objem kostnej drene (vyjadrený v %) tarzometatarzálnej pri nástupe znášania a vo veku 55 týždňov v závislosti od dávky kyseliny tiludrónovej (vyjadrené v mg/kg)

Dávka kyseliny tiludrónovej (mg/kg)	0	1	10
Nástup znášania	0,53 ± 0,76	0,31 ±0,53	0,26 ± 0,33
Vo veku 55 týždňov	2,93 ±2,03	2,75 ±2,72	3,53 ± 3,04

Tieto výsledky dokazujú priaznivé pôsobenie kyseliny tiludrónovej na prestavbu kostnej drene. Tento poznatok pokračuje v zmysle už skôr oznámeného priaznivého pôsobenia na produkciu vajec a na kvalitu vaječných škrupín. Ale pri súčasnom stave poznatkov o spôsobe pôsobenia derivátov kyseliny bisfosfónovej je tento priaznivý účinok neočakávateľný.

Priemyselná využiteľnosť

Zlúčeniny bisfosfonátového typu sú užitočné na výrobu farmaceutických prostriedkov na zvyšovanie produkcie hydinových vajec a na zlepšovanie kvality škrupín znesených vajec.

Claims (12)

1. PATENTOVÉ NÁROKY

   1. Spôsob zvyšovania produkcie vajec hydiny aspevňovania vaječných škrupín, vyznačujúci sa t ý m , že sa podáva zvieraťu aspoň jedna bisfosfónová zlúčenina volená zo súboru zahrnujúceho kyselinu bisfosfónovú, jej fyziologicky prijateľnú soľ, jej hydráty a ich zmesi, a to najmenej vo veku pred nástupom znášania.
2. 2. Spôsob podľa nároku 1,vyznačujúci sa tým, že zlúčeninou bisfosfónovej kyseliny je zlúčenina všeobecného vzorca (I)

   O Rj O

   HO—> —c—P —OH

   OH R₂ OH _(I), kde znamená

   Ri a R₂ od seba nezávisle atóm vodíka, atóm halogénu, skupinu hydroxylovú alebo skupinu -T alebo skupinu -XT

   T nasýtenú alebo nenasýtenú uhľovodíkovú alifatickú skupinu, prípadne substituovanú a/alebo prerušenú jedným alebo niekoľkými atómami kyslíka, síry, dusíka, skupinou N-CO, CO-N, CO, SO alebo SO₂, karbocyklickú alebo heterocyklickú skupinu nasýtenú alebo nenasýtenú alebo aromatickú, prípadne substituovanú, skupinu tvorenú súčasne alifatickou časťou definovanou a časťou karbocyklickou a/alebo heterocyklickou definovanou a/alebo prerušenou atómom kyslíka, síry, dusíka, skupinou N-CO, CO-N, CO, SO alebo SO₂, X skupinu volenú zo súboru zahrnujúceho O, NH, NT, S, CO, CO-NT, NT-CO alebo T definovanú, alebo jej fyziologicky prijateľné soli alebo hydráty.
3. 3. Spôsob podľa nároku 2, vyznačujúci sa tým, že zlúčeninou bisfosfónovej kyseliny je zlúčenina všeobecného vzorca (I), kde znamená

   R_t atóm vodíka, atóm halogénu, hydroxylovú skupinu, aminoskupinu, monoalkylaminoskupinu, s 1 až 4 atómami uhlíka a dialkylaminoskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka v každom alkylovom podiele,

   R₂ atóm halogénu, lineárnu skupinu alkylovú s 1 až 5 atómami uhlíka, nesubstituovanú alebo substituovanú skupinou volenou zo súboru zahrnujúceho atóm chlóru, skupinu hydroxylovú, aminoskupinu, monoalkylaminoskupinu s 1 až 4 atómami uhlíka, dialkylaminoskupinu v každom alkylovom podiele; cykloalkylaminoskupinu s 3 až 7 atómami uhlíka, alebo znamená

   R₂ fenoxyskupinu, skupinu fenylovú, tiolovú, fenyltioskupinu, chlórfenyltioskupinu, skupinu pyridylovú, pyridylmetylovú, 1 -pyridyl- 1-hydroxymetylovú, imidazolylmetylovú a tiomorfolin-4-ylovú skupinu.

   SK 286573 Β6
4. 4. Spôsob podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že zlúčenina bisfosfónovej kyseliny je volená zo súboru zahrnujúceho

   - kyselinu 1-hydroxyetylidénbisfosfónovú a jej sodné soli,

   - kyselinu 2-pyridin-2-yl-etylidénbisfosfónovú a jej sodné soli,

   - kyselinu dichlórmetylénbisfosfónovú a jej sodné soli,

   - kyselinu 3-amino-l-hydroxypropylidénbisfosfónovú a jej sodné soli,

   - kyselinu 3-(dimetylamino)-l-hydroxypropylidénbisfosfónovú a jej soli,

   - kyselinu l-hydroxy-3-(metylpentylamino)propylidénbisfosfónovú a jej soli,

   - kyselinu 4-amino-l-hydroxybutylidénbisfosfónovú a jej sodné soli,

   - kyselinu 6-amino-l-hydroxyhexylidénbisfosfónovú a jej soli,

   - kyselinu fenoxymetylénbisfosfónovú a jej soli,

   - kyselinu tiomorfolinometylénbisfosfónovú a jej soli,

   - kyselinu 4-chlórfenyltiometylénbisfosfónovú a jej soli,

   - kyselinu l-hydroxy-2-(pyridin-3-yl)etylidénbisfosfónovú a jej sodné soli,

   - kyselinu l-hydroxy-2-(lH-imidazol-l-yl)etylidénbisfosfónovú a jej soli,

   - kyselinu (cykloheptylamino)metylénbisfosfónovú a jej soli,

   - kyselinu 2-hydroxyetylidén-2-(pyridin-3-yl)-l,l-bisfosfónovú a jej sodné soli.
5. 5. Spôsob podľa nároku 4, vyznačujúci sa

   -chlórfenyltiometylénbisfosfónová.
6. 6. Spôsob podľa nároku 1 až 4, vyznačujúci cia určené na konzum.
7. 7. Spôsob podľa nároku 6, vyznačujúci sa
8. 8. Spôsob podľa nároku 1 až 7, vyznačujúci renterálnou alebo nazálnou cestou.
9. 9. Spôsob podľa nároku laž 8, vyznačujúci zálnou cestou je 0,01 mg/kg až 100 mg/kg telesnej hmotnosti.
10. 10. Spôsob podľa nároku laž 9, vyznačujúci sa tou je 0,005 mg/kg až 30 mg/kg telesnej hmotnosti.
11. 11. Spôsob podľa nároku 1 až 10, v y z n a č u j ú c i s

    Ceniny sa začína šesť týždňov pred priemerným vekom nástupu znášania.
12. 12. Spôsob podľa nároku 11,vyznačujúci sa tým,že deriváty kyseliny bisfosfónovej sa podávajú v jedinej dávke alebo v intervaloch pred nástupom znášania.

    t ý m , že bisfosfónovou kyselinou je kyselina 4s a t ý m , že zvieraťom je hydina, znášajúca vajt ý m , že hydinou sú sliepky, kačice a prepelice, s a t ý m , že prostriedok sa podáva orálnou, pat ý m , že dávka podávaná orálnou alebo nat ý m , že dávka podávaná parenterálnou cesa t ý m , že s podávaním bisfosfónovej zlú2 výkresy