SK31896A3

SK31896A3 - Voice activity detector

Info

Publication number: SK31896A3
Application number: SK318-96A
Authority: SK
Inventors: Paul Alexander Barrett
Original assignee: British Telecomm
Priority date: 1993-09-14
Filing date: 1994-09-14
Publication date: 1997-03-05
Also published as: US5749067A; IN184794B; CA2169745C; DK0719439T3; DE69419615T2; NO961032L; NO961032D0; JPH09502814A; DE69419615D1; BR9407535A; AU7619894A; FI961158A; CN1130952A; KR960705303A; US6061647A; CN1064772C; GR3031515T3; CA2169745A1; FI961158A0; SG48935A1

Description

Vynález sa týka detektora hlasu na zisťovanie prítomnosti reči vo vstupnom signáli.

Doterajší stav techniky

Detektor hlasu je zariadenie, do ktorého je privádzaný vstupný signál s cieľom stanoviť úseky tohoto signálu obsahujúce reč alebo úseky obsahujúce iba šum. Jedným obzvlášť významným použitím takýchto detektorov hlasu, na ktoré však tento vynález nie je obmedzený, sú mobilné rádiové telefonické systémy, kde údaje o prítomnosti či neprítomností reči v signáli môžu byt využívané na zníženie spotreby energie a na zníženie interferencie spôsobenej vypínaním telefónu v úsekoch ticha. U týchto mobilných systémov je v dôsledku umiestnenia jednotiek vo vozidlách obvykle vysoká úroveň šumu. Ďalšou možnosťou je ich použitie u rádiových systémov na zlepšenie využitia rádiového spektra.

Na obr. 1 je zobrazený známy detektor hlasu tak, ako je opísaný v PCT patentovej prihláške č. W089/08910.

Na jeho vstupe 1 sú prijímané signály. Pamäť 2 potom obsahuje údaje definujúce predpoklad alebo model frekvenčného spektra šumu. Tieto údaje sú následne porovnávané 2 so spektrom prichádzajúceho signálu a získa sa miera ich podobnosti, ktorá sa ďalej porovnáva 4 s prahovou hodnotou. Na sledovanie zmien v šumovej zložke je model šumu aktualizovaný zo vstupu a to iba v dobe neprítomnosti reči vo vstupnom signáli. Taktiež uvedená prahová hodnota môže byť upravovaná (adaptérom 6).

S cieíom zaručiť, že k úpravám modelu šumu dôjde len v obdobiach, keď vstupný signál obsahuje iba šum, bez nebezpečia postupnej nesprávnej aktualizácie, ktorá by nasledovala po zlom rozhodnutí, je jeho úprava uskutočňovaná riadením pomocným detektorom 7, ktorý zahrňuje detektor nehlasových zvukov 8 a detektor hlasových zvukov 9. Pomocný detektor 7 považuje reč za prítomnú vo vstupnom signáli, ak oba detektory 8 a 9. zistia zvuk. Po tomto zistení je následne umožnená aktualizácia šumového modelu i úprava prahovej hodnoty hlavného detektora. Detektor nehlasových zvukov 8 získava sadu LPC koeficientov signálu a porovnáva autokorelačnú funkciu týchto koeficientov medzi po sebe nasledujúcimi snímkami, zatial čo detektor hlasových zvukov 9 skúma zmeny autokorelácie LPC zvyškového signálu.

Toto usporiadanie je velmi úspešné pre rozlišovanie úsekov reči a úsekov, v ktorých je prijímaný iba šum. Problém je však v tom, že pomocný detektor 7 považuje za bežný šum i signálne tóny (t.j. pomocný detektor 7 v nich nerozpozná reč) tak, že hlavný detektor aktualizuje model šumu podía týchto tónov, ako keby boli šumom, a ďalej v tom, že dôjde k zabráneniu prenosu signálnych tónov, alebo aspoň k predčasnému prerušeniu ich prenosu.

Tento problém by bolo možné prekonať pridaním tónových detektorov, pričom každý by bol naladený na frekvenciu kono krétneho signálneho tónu. Rozmanitosť jednotlivých signálnych tónov vo svete je však značná, takže by bolo potrebné veíké množstvo jednotlivých detektorov, aby napríklad užívate! mobilného telefónu uskutočňujúci medzinárodný hovor mohol počuť obsadzovací tón nezávisle od krajiny, v ktorej vznikol.

Podstata vynálezu

Detektor hlasu na zisťovanie prítomnosti reči vo vstupnom signáli zahrňuje:

a) prostriedky na uchovanie modelu šumovej zložky vstupného signálu;

b) prostriedky zisťujúce spektrálnu podobnosť vstupného signálu s uloženým modelom šumu na vytváranie výstupného rozhodovacieho signálu;

c) prostriedky na aktualizáciu uloženého modelu šumu;

d) pomocný detektor usporiadaný na ovládanie aktualizačných prostriedkov tak, aby k aktualizácii došlo iba v dobe, keď pomocný detektor udáva, že vstupný signál neobsahuje reč.

Podstata riešenia podlá tohoto vynálezu potom spočíva v tom, že detektor hlasu zahrňuje prostriedky na výpočet parametra predurčeného zisku vstupného signálu a dalej modifikačné prostriedky usporiadané na znemožnenie aktualizácie uloženého modelu šumu v prípade, že predurčený zisk prekročí prahovú hodnotu.

Prehľad obrázkov na výkresoch

Následne budú opísané niektoré uskutočnenia tohoto vynálezu s odkazom na priložené výkresy, kde:

obr. 1 zobrazuje blokovú schému známeho detektora hlasu podlá PCT prihlášky vynálezu Č.W089/08910;

obr. 2 predstavuje blokovú schéma zvukového kodéru s detektorom hlasu podlá tohoto vynálezu;

obr. 3 a obr. 4 ukazujú graficky hodnoty predurčeného zisku u rôznych vstupných signálov;

obr. 5, obr. 6 a obr. 7 predstavujú blokové schémy ďalších uskutočnení tohoto vynálezu.

Príklady uskutočnenia vynálezu

Bežný zvukový kodér 100 na obr. 2 má zvukový vstup 101. Zvukový signál je tu vzorkovaný pri 8 kHz a prevádzaný do digitálnej formy analógovo-digitálnym prevodníkom 102. Jednotka 103 rozdeluje zvukové vzorky do snímok s (napríklad) 160 vzorkami (t.j. do 20ms vzoriek) a znásobuje ich funkciou, ktorá znižuje podiel vzoriek na začiatku a na konci snímky. Korelátor 104 prijíma digitalizované zvukové vzorky a vytvára pre každú snímku autokorelačné koeficienty R^. Jednotka LPC analýzy 105 vypočítava s použitím známej metódy, napr.

i \

Levinson-Durbinovým alebo Schurrovým algoritmom, koeficienty a^ filtra (niekedy označovaného ako syntézny filter), majúceho frekvenčnú charakteristiku, ktorá zodpovedá frekvenčnému spektru vstupného zvukového signálu.

Digitalizovaný vstupný signál prechádza taktiež inverzným filtrom (alebo analýzovým filtrom) 106, ovládaným koeficientmi, na vytvorenie zvyškového signálu, ktorý je dalej analyzovaný jednotkou 107 dlhodobej predpovede, ktorá vypočítava optimálne oneskorenie ňa predurčenie LPC zvyškového signálu z jeho predchádzajúcich hodnôt a zodpovedajúcu hodnotu zisku na predurčenie. Analýzová jednotka 106 vytvára tiež druhý zvyškový signál (t.j. rozdiel medzi súčasným LPC zvyškovým signálom a LPC zvyškovým signálom po oneskorenie a vyváženie získanými parametrami). Budiaca jednotka 108 získava parametre pre prenos do dekodéra zo zvyškového signálu dlhodobého predurčenia (LTP), alebo inými známymi prostriedkami.

LPC koeficienty a_ir oneskorenie d, zisk g a budiace parametre e sú prenášané do dekodéra.

Hlavný detektor hlasu podlá skôr zmienenej patentovej prihlášky zisťuje priemer autokorelačných koeficientov Rj_ pomocou nivelizačného zariadenia 110, ktoré vytvára vážený súčet R^ súčasných koeficientov a koeficientov z predchádzajúcich snímok, uložených v pamäti 111. Ďalší autokorelátor 112 vytvára autokorelačné koeficienty B£ týchto LPC koeficientov a^, ktoré prechádzajú do pamäte 113. Obsah pamäte je aktualizovaný iba v priebehu úsekov vstupného signálu, o ktorých pomocný detektor, ktorý bude opísaný nižšie, predpokladá, že obsahujú iba šum. Obsah pamäte 113 potom predstavuje odhad šumového spektra vstupného signálu. Násobná/súčtová jednotka 114 potom vytvára mieru M spektrálnej podobnosti medzi vstupným signálom a šumovým modelom, ktorá je definovaná ako n ^R'i ^B'i

M = Β'θ + 2 Σ Nulový spodný index značí počiatočný autokorelačný koeficient a n je počet vzoriek vo zvukovej snímke.

Miera M spektrálnej podobnosti sa potom v komparátore 115 porovnáva s prahovou hodnotou a na výstupe 116 sa vytvára signál indikujúci prítomnosť alebo neprítomnosť reči vo vstupnom signáli. Prahová hodnota môže byť prispôsobiteíne nastavená (117) podía aktuálnej úrovne šumu.

Aktualizácia modelu šumu uloženého v pamäti 113 nie je ovládaná výstupom 116 práve opísaného detektora, lebo chyba v rozpoznaní reči by mala za následok aktualizáciu pamäte informácií o reči a následné ďalšie chyby v rozpoznávaní. Z tohoto dôvodu je aktualizácia riadená pomocným detektorom 200. Aby bolo možné odlíšiť šum a nehlasový zvuk je vytváraný (201) súčet (nespriemerovaných) autokorelačných koeficientov B.£ LPC koeficientov. Odčítač 202 porovnáva tento súčet so zodpovedajúcim súčtom u predchádzajúcej zvukovej snímky uloženej v pamäti 203. Tento rozdiel, predstavujúci spektrálnu podobnosť medzi po sebe nasledujúcimi snímkami vstupného signálu, je pre vytvorenie rozhodovacieho signálu porovnaný s prahovou hodnotou (204).

Na rozpoznanie hlasového zvuku s jednotkou 205 analýzy výšok meria oneskorenie d. Výstup tejto jednotky je v súčtovom hradle 206 zlúčený s výstupom prahujúceho stupňa 204. Pomocný detektor 200 indikuje prítomnosť hlasu vo vstupnom signáli, ak každá z jednotiek 204 a 205 vytvára výstupný signál indikujúci prítomnosť hlasu. Ako bolo diskutované už v úvode, ak má systém prepúšťať signálne tóny, musia tieto rozpoznávať skôr ako reč než ako šum. Práve opísaný pomocný detektor však nie je na dosiahnutie tohoto cieľa príliš efektívny. Hoci rozpoznáva určité signálne tóny, iné (všeobecne tie, ktoré majú relatívne chudobný spektrálny obsah) nie sú rozpoznané. Keď dôjde k chybe pomocného detektora 200, dôjde taktiež k chybe hlavného detektora, lebo model šumu v pamäti 113 je potom adaptovaný podľa signálneho tónu.

Na zisťovanie signálnych tónov vo vstupnom signáli je preto vytvorený ďalší pomocný detektor. Výhodne je využívané zistenie, že signálne tóny, ktoré sú umelo generované, obsahujú malý počet kmitočtových zložiek (ktoré môžu byt modulované) . Pre takéto signály je použitím rozlíšenia medzi tónovo založenými signálmi (včítane viactónových signálov) a pozadím alebo šumovými signálmi okolia výkon LPC predurčovača obzvlášť vysoký.

LPC predurčený zisk G_p je definovaný ako pomer výkonu vstupného signálu a výkonu výstupného signálu u hlasovej snímky n-1

Σ x²(i) i=0 n-1

Σ y²(i) i=0 kde Xi je vstup filtra a je výstup inverzného filtra:

m y(t) = x(t) + Σ y(t - i) a_±i=l kde m je počet koeficientov filtra, ktorý býva obvykle 8 alebo 10. Signály x(i) a y(i) sa získavajú z LPC kodéra 100, na výstupoch prevodníka 102 resp. filtra 106. Tieto hodnoty sú umocnené (301, 302) a predurčený zisk sa stanoví v aritmetickej jednotke 303, ktorá vypočítava Gp podlá hore uvedenej rovnice.. Výstup tejto jednotky 303 je v komparátore 304 porovnaný s pevnou prahovou hodnotou T. Ak predurčený zisk presahuje túto prahovú hodnotu (obvykle T = 63 dB alebo T = 18 dB), je tón pokladaný za rozpoznaný. Existuje niekoľko možných reakcií na rozpoznanie tónu:

a) nahradil, výstup hlavného detektora prostriedkami súčtového hradia 303;

b) nahradil pomocný detektor prostriedkami tretieho vstupu do súčtového hradia 206;

c) obe predchádzajúce možnosti.

Samozrejme namiesto výpočtu podielu môže byl výraz Σχ²porovnávaný s výrazom Σy², vynásobeným prahovou hodnotou. Na obr. 3 sú zobrazené histogramy predurčených ziskov v dB, ktoré boli získané zo šumu pozadia, z reči, zo šumu pozadia v signálnych tónoch a zo samotných signálnych tónov. Na obr. 4 sú potom zobrazené diagramy predurčeného zisku v závislosti na čase u rôznych signálnych tónov používaných vo Velkej Británii, konkrétne u:

obsadzovacieho tónu, oznamovacieho tónu, vyzváňacieho tónu, tónu volané číslo neexistuje, a tónu zariadenie obsadené.

V praxi sú obsadzovací tón, oznamovací tón a tón volané číslo neexistuje úspešne rozpoznávané ďalším detektorom, rovnako ako multifrekvenčné tóny. Vyzváňací tón a tón zariadenie obsadené sú rozpoznávané jednotkou 205 analýzy výšok.

Ďalší detektor 300 je možné považovať za detektor určitých druhov tónov, alternatívne (u uskutočnenia z obr. 2) môže byť považovaný za detektor situácie, keď zvyškový signál y^ je taký malý, že funkcia jednotky 107 dlhodobého predurčenia (a tým jednotky 205 analýzy výšok) nie je silná.

Alternatívnou možnosťou zisťovania hlasového zvuku je nahradiť detektor výšok 205 jednotkami analogickými k jednotkám 301, 302, 303 a 304 a založiť vytváranie predurčeného zisku na analýze dlhodobého predurčenia 107.

Ďalej budú s odkazom na obr. 5 opísané dve modifikácie zariadenia z obr. 2. Vypočítavaný zisk je u uskutočnenia z obr. 2 ziskom LPC analýzy zvukového kodéra 100, ktorá by mohla obvykle používať predurčovač ôsmeho alebo desiateho rádu. Vo vedomí toho, že základom tejto časti analýzy je, že informačné tóny rezultujú vo väčších predurčených ziskoch než šum prostredia a že čím vyšší je rád analýzy, tým vyššia je schopnosť predurčovača modelovať šum prostredia, bolo zistené, že obmedzením výpočtu zisku na analýzu štvrtého rádu dávajú informačné signály, pozostávajúce z jedného alebo dvoch tónov, vysoký predurčený zisk, zatiai čo predurčený zisk u šumu prostredia môže byť znížený.

Principiálne by toto bolo možné dosiahnuť použitím analýzy štvrtého rádu a použitím filtra vedia jednotiek 105, 106 pre zásobovanie pomocného detektora signálom, avšak ľahšie je vypočítať predurčený zisk z reflexných koeficientov (niekedy uvádzaných ako Parcor koeficienty). Na obr. 5 sú tieto reflexné koeficienty vypočítavané známym spôsobom z autokorelačných koeficientov jednotkou 400 (hoci v závislosti na uskutočnení zvukového kodéra by mohlo byt možné snímať ich z medziiahlého bodu jednotky 105 LPC analýzy). Mieru predur9 čeného zisku, chybu predurčenia Pe, možno získal: výpočtom z prvých štyroch reflexných koeficientov Rc^ podía vzorca:

^{pe =} H (^i_rcí²)

1=1

Tento výpočet sa uskutočňuje v jednotke 401. Velká chyba predurčenia Pe zodpovedá nízkemu predurčenému zisku a naopak. Signálny tón sa preto považuje za prítomný vo vstupnom signáli, ak hodnota Pe je menšia než prahová hodnota Pth. Toto porovnanie 403 nahradilo porovnávanie 304 z obr. 2.

Šum okolitého prostredia mobilného telefónu obsahuje velmi silné rezonancie na nízkych frekvenciách. Na zistenie, či je tón pod prahovou frekvenciou, sa uskutočňuje ďalší test. Volba prahovej hodnoty v sebe zahrňuje určitý stupeň kompromisu, avšak doporučovaná je hodnota 385 Hz, lebo väčšina signálnych tónov leží pod 400 Hz.

Tento ďalší test pracuje tak, že sú stanovené pólové frekvencie LPC filtra. Na zmenšenie komplexnosti analýzy je výhodný filter nízkeho rádu. Následne by mohla byt uskutočnená ďalšia LPC analýza, ale jednoduchšie je pokŕačovat, ako u uskutočnenia na obr. 5, výpočtom LPC koeficientov z reflexných koeficientov. Za predpokladu, že sa použijú iba prvé dva reflexné koeficienty z jednotky 400, sú LPC koeficienty a^ vypočítané bežným spôsobom jednotkou 404, ktorá je definovaná tak, aby citlivosť syntézneho filtra bola:

H(z) = 1/ (a_Q + a-L z“¹ + a₂ z^-2)

Potom sú polohy pólov v rovine z dané riešením kvadratickej rovnice a₀ z² + ai z + a₂ = 0 ^ao ^{= 1}

Ak výraz pod druhou odmocninou je záporný, potom póly ležia na reálnej osi a vstupný signál nie je signálnym tónom. Ak je tento výraz kladný, ale reálna časť polohy pólu je záporná (t.j. a-L < 0), potom je pól v ľavej polovici roviny z. To nevyhnutne znamená, že frekvencia je viac než 25% hodnoty vzorkovacej frekvencie, t.j. viac než 2 000 Hz pre vzorkovaciu frekvenciu f_g = 8 kHz. V takomto prípade je výpočet zbytočný a signál 385 môže byť ihneď generovaný.

Pólová frekvencia je daná rovnicou:

r f = arctan’ 4 a-, - a

2tt

Podmienku, že f < 385 Hz možno zapísať (vylúčením druhých odmocnín) ako:

f 2π x 385 (4a₂ - a-j_²) / a·,² < tan² « alebo ako:

(4a₂ - a₃ ²) / aj_² < 0,0973 pri f_s = 8kHz

Tento výpočet sa uskutočňuje v jednotke 405. Jej výstup je zlúčený v AND hradle 406 s výstupom komparátora 403, takže rozhodnutie o tom, že sa jedná o signálny tón vznikne iba, keď predurčený zisk je veľký a zároveň keď je pólová frekvencia väčšia než 385 Hz.

Ak je to požadované, môže byt pólová frekvencia vyššia než 2 000 Hz (alebo vyššia než nejaký iný horný limit) tiež odlúčená, aby vysoké frekvencie nad predpokladaným rozsahom signálnych tónov nemohli byt rozpoznané ako signálne tóny.

Ak sa pri riešení kvadratickej rovnice použije zvláštny výpočet, je možné použiť tiež tretí a štvrtý reflexný koeficient. V tomto prípade by mohli byť zistené dva združené komplexné páry pólov s dvoma frekvenciami. Je zrejmé, že v takomto prípade by signálny tón nebol pokladaný za prítomný vo vstupnom signáli, keby obe frekvencie boli pod prahovou hodnotou.

Bolo už uvedené, že uskutočnenia vynálezu z obr. 2 a obr. 5 používajú pred autokorelačným výpočtom 103 rozdelenie zvukových vzoriek do snímok (ako je bežné u LPC analýzy založenej na autokorelácii). Ak sa u hlasového kodéra nepožaduje uskutočňovať túto činnosť, je možnou alternatívou prípadu z obr. 5 vypustiť jednotku 103 a nahradiť výpočet reflexného koeficienta 400 konverziou autokorelačných hodnôt na kovariantné hodnoty, jednotky 401. 404 modifikovať na využitie týchto kovariantných hodnôt oproti využitiu reflexných koeficientov. Alternatívne, ako ukazuje obr. 6 (kde sú zobrazené iba tie časti, ktoré boli oproti obr. 5 zmenené), môže byt počiatočné spracovanie uskutočnené prostriedkami kovariantnej analýzy 109. ktorých výstup je privádzaný do kalkulátora 400 reflexného koeficienta a do jednotky 104 modifikácie autokorelačného koeficienta. Jednotka 105 LPC analýzy môže byt spojená, ako predtým, s autokorelačnou jednotkou 104, alebo, ako je zobrazené, priamo s jednotkou 109 kovariantnej analýzy.

Vyššie opísané uskutočnenia na detekciu signálnych tónov majú dobré výsledky, avšak môžu zlyhať u mechanicky generovaných tónov, ktoré sa používajú v určitých teritóriách. Tieto mechanicky generované tóny majú vyššiu harmonickú zložku rezultujúcu v malom predurčenom zisku. Prosté odfiltrovanie vyšších harmonických nie je riešením, lebo vloženie filtra vedie ku zvýšeniu autokorelácie všetkých signálov a tým k väčším predurčeným ziskom taktiež u ostatných signálov. Bolo zistené, že predurčovač má snahu skôr upravovať póly filtra než charakteristiky vstupného signálu. Jednako však bolo tiež zistené, že dobré výsledky je možné získať filtráciou, ak analýza predurčeného zisku je obmedzená na stanovenie predurčenia signálu len vo frekvenčnom rozsahu zodpovedajúcom pásmu priepustnosti harmonického filtra. Toto sa dosiahne vzorkovaním signálu frekvenciou dvojnásobnou oproti šírke pásma filtra pred analýzou predurčeného zisku.

Uskutočnenie vynálezu zobrazené na obr. 7, ktoré je v iných ohľadoch podobné uskutočneniu z obr. 5, preto používa filter 450. ktorým je nízkopriepustný FIR filter, majúci pásmo priepustnosti do 600 (3 dB) a majúci zoslabenie potlačovaného pásma 20 dB pri 1 200 Hz. Výhodné je, keď zoslabenie potlačovaného pásma nie je príliš veľké. Výstup filtra 450 je vzorkovaný pri 1200 Hz vo vzorkovacej jednotke 451.

U tohto filtrovania sú velmi redukované možnosti tónovej detekcie zdieľať komponenty s hlasovým kodérom 100; do filtra 450 je teda digitalizovaný vstupný signál privádzaný priamo z analógovo-digitálneho prevodníka 102 a jeho výstup smeruje do jednotky 400 analýzy reflexných koeficientov alebo do jednotky kovariantnej alebo autokorelačnej analýzy tak, ako bolo opísané predtým.

Ďalšie uskutočnenie vynálezu zmierňuje problém harmonických zložiek bez nadmerného obmedzovania frekvenčného pásma analýzy predurčovaného zisku. Toto sa dosiahne použitím filtrov rozdeľujúcich vstupný signál na dve alebo viac frekvenčných pásiem, kde každé toto pásmo je dostatočne úzke na to, aby nemohlo obsahovať základnú a tretiu harmonickú zložku signálneho tónu. Každý kanál je potom vzorkovaný a podrobený oddelenej analýze predurčeného zisku.

V uskutočnení podía obr. 8 je signál filtrami 450a a 450b rozdelený na dve frekvenčné pásma 400 až 1 200 Hz a 1 200 až 2 000 Hz a vzorkovaný pri 1,6 kHz (451a. 451b). Výpočet reflexného koeficientu 400a a 400b. analýza chyby predurčenia 401a, 401b a prahovanie 403a, 403b šú uskutočňované oddelene pre obe pásma. Dva výstupy z komparátorov 403a a 403b sú vedené na oddelené vstupy súčtového hradia 206 tak, aby vysoký predurčený zisk v oboch kanáloch bol pokladaný za indikáciu prítomnosti signálneho tónu. Ostatné prvky íoo až 303 z obr. 7 nie sú na obr. 8 zobrazené, lebo sú u oboch uskutočnení rovnaké.

Claims

1. Detektor hlasu na zisťovanie prítomnosti reči vo vstupnom signáli zahrňujúci:

a) prostriedky na uchovanie modelu šumovej zložky vstupného signálu;

c) prostriedky na aktualizáciu uloženého modelu šumu;

d) pomocný detektor usporiadaný na riadenie aktualizačných prostriedkov tak, aby k aktualizácii došlo iba v dobe, ked pomocný detektor udáva, že vstupný signál neobsahuje reč;

vyznačujúci sa tým, že zahrňuje prostriedky na výpočet parametra predurčeného zisku vstupného signálu a modifikačné prostriedky usporiadané na znemožnenie aktualizácie v prípade, že predurčený zisk prekročí prahovú hodnotu;

2. Detektor hlasu podľa nároku 1, vyznačujúci sa tým, že pomocný detektor zahrňuje detektor hlasových zvukov reagujúci na signály odvodené z LPC zvyškového signálu.

3. Detektor hlasu podľa nároku 1 alebo 2, vyznačujúci sa tým, že parameter zisku predstavuje predurčený zisk LPC predurčenia šiesteho alebo nižšieho rádu.

4. Detektor hlasu podľa nároku 3, vyznačujúci sa tým, že parameter zisku predstavuje predurčený zisk LPC predurčenia štvrtého alebo nižšieho rádu.

5. Detektor hlasu podía ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že ďalej zahrňuje prostriedky na zisťovanie jednej alebo viac primárnych frekvenčných zložiek vstupného signálu a prostriedky schopné porovnať frekvencie s vopred stanovenou prahovou hodnotou a umožniť potlačenie aktualizácie len v prípade, že uvedená primárna zložka prekračuje prahovú hodnotu.

6. Detektor hlasu podía ktoréhokoľvek z predchádzajúcich nárokov, vyznačujúci sa tým, že pred prostriedkami na výpočet zisku je predradený filter na odstránenie hornej časti frekvenčného rozsahu vstupného signálu, pričom výpočet zisku je uskutočňovaný iba pre frekvenčné zložky ležiace v pásme priepustnosti filtra.

Ί. Detektor hlasu podía nároku 6, vyznačujúci sa tým, že má dva filtre s príslušnými pásmami priepustnosti a príslušné výpočtové prostriedky na výpočet parametrov zisku u príslušných pásiem priepustnosti, modifikačné prostriedky usporiadané na potlačenie aktualizácie v prípade, že predurčený zisk presahuje v oboch pásmach priepustnosti prahovú hodnotu.

8. Detektor hlasu podía nároku 6 alebo 7, vyznačujúci sa tým, že zahrňuje prostriedky na vzorkovanie filtrovaného signálu (signálov).