262642 2
Vynález sa týká sústružníckeho noža.
Doteraz známe sústružnícke nože majú plochu čela tvorenú rovinou, alebo vhodné tvarova-nou plochou. Pro rovinnej ploché čela je odchádzajúca trieska v styku s čelnou plochouna určitej dlžke, ktorá je u rozličných dvojíc obrábaný-rezný materiál rozličná. Tátodlžka súčasne udává velkost plochy trenia a je priamo úměrná trecej sile na čele noža. Čím vSčšia je plocha styku čela s trieskou, tým nepriaznivejšie podmienky vznikajú z hlediskavývoja tepla od vonkajšieho a vnútorného trenia a súčasne stúpa intenzita opotrebovaniarežného klina nástroja. V případe nerovinných čiel sú vytvárané předpoklady pre stáčanieodchádzajúcej triesky do vhodného tvaru. Z tejto pozície možno rozlišovat nástroje sožliabkora, alebo stupienkom na čele. Žliabok stáča triesku do špirály, alebo skrutkovice,ktorej poloměr odpovedá poloměru žliabku. Dlžka styku triesky s čelom nástroja sa v tomtopřípade predlžuje. Opotrebenie nástroja potom nastáva rovnoměrně po celej dlžke stykutriesky s čelom noža. Druhé riešenie, založené na vytvoření žliabku na čele vedie naopakku skracovaniu styku triesky s čelom noža. Trieska je stáčaná dotykom o stenu stupienkaa tvaruje sa do skrutkovice, alebo špirály, připadne dochádza k jej lámaniu na krátkéúseky. Pretože pri použití stupienka vzniká dodatková zložka rezngj sily, potřebná nadeformáciu triesky, celková režná sila stúpa. Sú známe aj reišenia, ktoré sú založenéna vytvoření polgulových výstupkov na čele noža, slúžiacich tiež na skrátenie dlžky stykutriesky s čelom. Výhodou takéhoto riešenia je možnost přívodu chladiacej kvapaliny medzitriesku a čelo noža a tým zvýšenia intenzity chladenia zóny rezania. Vzhladom na to, žek dotyku medzi trieskou a nožom vlastně dochádza na diskrétnych plochách výstupkov, jev týchto miestach vysoký tlak a dochádza k intenzívnemu opotrebovaniu výstupkov.
Vyššie uvedené nedostatky sú odstraněné sústružníckym nožom podlá vynálezu, ktoréhopodstata spočívá v tom, že na ploché čela nástroja je pri hlavnej reznej hrané vytvořenáplóška, rovnoběžná s hlavnou režnou hranou, ktorá je skloněná od základnej roviny nožao uhol 0 až 5°, pričom na pozdlžnu plóšku nadvSzuje plocha čela, ktorá je od základnejroviny noža skloněná najmenej 25°. Sústružníckym nožom podlá vynálezu sa dosahuje toho, že na plóške, rovnoběžněj s hlavnourežnou hranou dochádza k zabrzdeniu materiálu v trieske a to do takej miery, že v dósledkuvysokej intenzity deformácie vzniká amorfná štruktúra kovu. Tento amorfný kov sa vo forměstuhy pohybuje po plóške, rovnoběžně s režnou hranou a opúšta nož ako sekundárná trieska.Oprava podlá vynálezu je možná pri všetkých obrábacích metodách, t.j. sústružení, frézovaní,vítaní, hoblovaní a preťahovaní. Získaný amorfný kov sa dá použit v rozličných oblastiachpriemyslu a pre fyzikálně účely. Z hladiska technologie jeho výroby nie sú kladené žiadnepožiadavky na zariadenie, alebo energiu, pretože vznikajúca amorfná stuha je súčastouprocesu obrábania a vzniká ako jeho sekundárný účinok. Možno ju jednoducho separovat spomedziodchádzajúcich triesok. Použítie tejto metody je obmedzené na materiály, ktoré vytvárajúplynulú súvislu triesku (uhlíkové a zliatinové ocele, Iahké, farebné kovy ...). •Vynález je znázorněný na obrázkoch, kde obr. 1 znázorňuje režný nástroj v záberes obrobkom, obr. 2 znázorňuje geometrickú úpravu režného nástroja v pohlade do základnejroviny a v řeze nástrojom ortogonálnou rovinou, kolmou na priemet reznej hrany do základnejroviny. Sústružnícky nůž má na ploché 2 čela vytvorenú pri hlavnej reznej hrané 5 podzlžnuplfišku 6, rovnobežnú s hlavnou režnou hranou 5^ a sklonenú oproti základnej rovině 7_ nožao uhol v rozsahu 0 až 5°. Šířka f pozdlžnej plóšky 6 je rovná, alebo menšia ako hrúbka odřezávanéj vrstvy a obrobku 1.. Na pozdlžnu plóšku 6 nadvSzuje plocha 2 čela, ktoráje skloněná od základnej roviny T_ noža o uhol - 25°. Sústružnícky nóž je pri obrábaní nastavený tak, že jeho hlavná režná hrana 5 je kolmá, alebo mierne pootočená oproti směruposuvu. Pri obrábaní vzniká trieska 2» ktorá má charakter plynulej triesky. Trieska 2odchádza po sklonenéj ploché 2 čela, pričom, ak je uhol čela vSčší ako 25° nedochádzaani k priamemu dotyku triesky s čelom. Na pozdlžnej plóške 6^ sa pri obrábaní akumuluje