Vynález sa týká spósobu mtodifikáčíé térmomechanlckej vlákniny.

Podstata vynálezu spočívá v tom, že sa termomechanická vláknina acetyluje acetanhydridom v přítomnosti pyridinu na 15 až 20 % obsah acetylových skupin s následným premytím acetylovanej vlákniny vodou a vysušením na vzduchu. Význam vynálezu spočívá v použití modifikovanej tesrínomechanickej vlákniny na výrobu papiera. , . . -FW/P'.·—- > -· . .. ,, , , . . . . . . . ... ... . . «rtn* Λ'.· ···. 220273 3 220273

Vynález sa týká sposobu modifikácie termomechanickej vlákniny za účelom zvýšenia a sitabilizácle bělosti.

Jedným z progreslívnych typov buničín na výrobu papiera sa javí termiomeehanitiká vláknina (TMV), protože pri jej výrobo sa maximálně využívá dřevná hmota za súčasného vylúčenia siírnych exhalátov. Přitom TMV může nahradit zanášku sulfitovej alebo. sulfátOvej buničiny na výrobu papiera až do 100 °/o. Okrem TMV prichádza v Súčasnej době doi úvahy aj modifikovaný typ TMV, a toi chemotermomechanická vláknina (CHTMV), ktorá sa připravuje kombináciou chemického a tfermomechanlckého spracovania dřeva. Určitým problémlom použitia týchtoi vláknin podobné ako dřevoviny alebo vysokovýťažkových. buničín je leh farebnosť, zapříčiněná vysokým obsahom ligninu ako a] chromiofórových sýstémov, sekundárné vzniknutých v procese výroby buničiny.

Podlá najnovšieho prehfadu (D. N. Hon, W. Glasser: Polym.-Plast. Techntal. Eng., 12 /2/, 159 — 179, 1979] o· chromofúrových strukturách jedným Zo zatial v praxi málo využívaných spósObov na zvýšenie a stabilizáciu bělosti dřevoviny a papiera je blokovanie určitých chromiofórových skupin (fenolických, príp. of-hydroxylOvých,), zodpovědných za ich farebnosť, éterifikáciu alebo esterifikáciu. Farebnosť týchto· materiálov je značné závislá od .dmutou použitého dřeva vzhladiom na rozdielny obsah ligninu a jeho štrúktúry v jednotlivých dřevinách. Z ekonomického hfadiska je účelné dosiahnúť vyššiu heljosť na základe ctoemickej modifikácie lignínovej zložky bez jej odstránenia, čo rieši navrhovaný postup.

Podstata vynálezu spočívá v tom, že sa termomechanická vláknina acetyluje výhodné acetanhydrlidOm v přítomnosti pyridinu při teplote 20 až 50 °C na 15 až 20 % obsah acetylových skupin s následným premytím acetylovanej vlákniny vodou a vysušením na vzduchu.

Podfa vynálezu je možné zvýšit bělost TMV a CHTMV přibližné o 10 %, ktorá je súčasne stabilizovaná voči starnutiu pri zahrievaní na vzduchu v sušiarni pri teplote 100 °C p© botou 48 hod. Výhodlou vynálezu je, že sa zvýši bělost TMV a -CHTMV v priemere o 10 °/o kysličníka horečnatého bez rozpúštania ligninu a tým bez Zniženia výtažku buničiny, acetyláctou v přítomnosti pyridinu nedochádza k ihydrolytickým degradačným reakciám, billokovanie hydroxylových skupin ligninu aj polysacharldOv obmedzuje reakcie v priebehu stárnutia, vláknin, ktoré sú zodpovědné za tvorbu sekundárných chromOforových sýstémov.. Příklad 1 K 1 kg dezintegriovanej vzduchosuchej TMV (bělost 58,5 % MgO — kysličníku horečnatého! Zo smrekového dřeva sa přidalo 3 1 pyridinu a 3 1 acetanhydridu. Reakčná zmes sa zohriala na 50 °C a udržiavala sa pri tejto teplote 24 hod za stálého miešania. Potom sa vyliala do 1'adovej vody '(10 lj a pevný acetylovaný produkt sa odfiltroval, prámy 1 vodou (10 1) a vysušil na vzduchu. AcetylOvaná TMV (1,20 kg) obsahovala 20,6 % acetylových skupin, pričom sa doslahla bělost 68,6 % kysličníka horečnatého, ktorá sa umělým stárnutím na vzduchu v sušiarni pri 100 °C po dobu 48 hodin změnila na 68,0 % kysličníka horečnatého. Příklad 2 1 kg dezlntegrovanej vzduchosuchej -CHTMV zo snarekbvébo dřeva (bělost 59,2 % kysličníka horečnatého)) sa opracovala postupem ako v příklade 1. .Získaný acetylovaný produkt (1,15 kg) obsahoval 19,5 % a.celytových skupin a mal bělost .&8,2 B/e kysličmíka horečnatého. Po umelom stárnutí sa toelOsť změnila na 6fi,4 % kýstočnítoa horečnatého·.